{"guid": "ussr:60959472-9371-474b-b799-c022960e0c10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 350/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/2016 z 1. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 350/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/60959472-9371-474b-b799-c022960e0c10", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.350.2016.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 350/2016-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní sp. zn. 7 So 1/2015 a jeho rozsudkom z 26. novembra 2015 a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní sp. zn. 7 So 1/2015 a jeho rozsudkom z 26. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“). Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ podaním doručeným ústavnému\nsúdu 25. mája 2016 svoju sťažnosť doplnil.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ 17. októbra 2013\npožiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“)\no priznanie starobného dôchodku od 17. októbra 2010. Sociálna poisťovňa rozhodnutím\nč.\n\nz 25. novembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie Sociálnej poisťovne“)\n\nzamietla žiadosť sťažovateľa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no sociálnom poistení“). Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne sťažovateľ podal opravný\nprostriedok na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudkom sp. zn.\n5 Sd 46/2014 z 10. októbra 2014 rozhodnutie Sociálnej poisťovne ako zákonné potvrdil.\nNa základe odvolania sťažovateľa najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny.\n3. Sťažovateľ nesúhlasí so závermi najvyššieho súdu vyslovenými v napadnutom\nrozsudku a považuje ich za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, pričom v odôvodnení\nsťažnosti bližšie argumentuje:\n„Dôvod, prečo si sťažovateľ podal žiadosť o starobný dôchodok, resp. jeho\nprepočítanie, bolo právne prešetrenie systému priznávania starobných dôchodkov vojakov\na policajtov ukončené novelizáciou zákona č. 461/2003 Z. z. Podstatou tohto procesu bolo,\nže v minulosti v zmysle vtedy platných zákonov dôchodkové zabezpečenie vojakov\na policajtov, bolo formálno-právne začlenené do všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia (do 01.07.2002), ale so zachovaním osobitného riešenia. Vojakom\na policajtom po odchode do zálohy boli vyplácané dôchodky len z tohto osobitného\ndôchodkového systému, kým zo všeobecného systému boli vylúčení. Logickým dôsledkom\nbolo, že starobné dôchodky vojakov a policajtov boli podľa § 91 zákona 114/1998 Z. z.\nprevedené na výsluhové dôchodky.\n\n2\n\n... Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku na starobný\ndôchodok vo všeobecnom systéme aj príslušníkom ozbrojených zborov, ktorý už dosiahol\ndôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku\nna niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu\npoistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia...\nV ustanovení § 274 sa hovorí o nárokoch zo zamestnaní (podľa sťažovateľa\nviacerých, nie iba jedného), čo mal Najvyšší súd SR zobrať do úvahy a starostlivo hodnotiť.\nV dôsledku toho sťažovateľ tvrdí, že preferovaná I. a II. kategória funkcií v PZ SR, by sa\nmala hodnotiť rovnako, pretože vždy ide o prácu v ťažkom rizikovom prostredí...\nVzhľadom na to, že sťažovateľ poberá výsluhový dôchodok, podal si... žiadosť\no priznanie starobného dôchodku od 17.10.2010 za dobu jeho aktívnej policajnej služby,\nt. j. od 04.12.1961 do 31.10.1996. V žiadosti sťažovateľa zo dňa 17.10.2013 je uvedené,\nže žiada priznať starobný dôchodok podľa § 274, ods. 1. zák. č. 461/2003 Z. z...\nZ uvedeného jasne vyplýva, že sťažovateľ splňuje základnú podmienku pre vznik\nstarobného dôchodku podľa ustanovenia § 274 ods. 1, zák. č. 461/2003 Z. z...\nSťažovateľ tvrdí, že príspevok za službu vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu, nie je\nrovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.\nPríspevok za službu je naďalej príspevkom za službu a za výsluhový dôchodok podľa zák.\nč. 328/2002 Z. z., sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového\nzabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov...“.\nSťažovateľ sa preto domnieva, že nemôže byť vylúčený zo sociálneho zabezpečenia\nvšeobecného dôchodkového systému len preto, že poberá výsluhový dôchodok. Podľa\nsťažovateľa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ako aj rozsudky súdov konajúcich v jeho veci\nzakladajú významnú nerovnosť občanov pred zákonom.\n4. V doplnení sťažnosti sťažovateľ uviedol, že «napadnuté rozhodnutie odporkyne\nSociálnej poisťovne je v rozpore s ustanovením § 209 ods. 3 zák. NR SR čl. 461/2003 Z. z.\npretože neobsahuje predpísané náležitosti. Podľa ustanovenia § 209 ods. 4 zák.\nč. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia musí jednak odporkyňa pregnantne uviesť, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení\n\n3\n\ndôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala... Ak teda\nSociálna poisťovňa vo výroku svojho rozhodnutia neuvedie prameň práva a konkrétne\nustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre výšku požadovanej\ndávky, je potrebné jej rozhodnutia naozaj zmeniť, alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie\nkonanie...\nS rozhodnutím Sociálnej poisťovne sťažovateľ zásadne nesúhlasí. Preto sťažovateľ\nžiadal odporkyňu presne zdôvodniť prečo mal priznaný pomerný starobný dôchodok podľa\n§ 26a, zákona č. 100/1988 Zb., a nebol mu priznaný starobný dôchodok. Zároveň žiadal\nzrušiť priznaný starobný dôchodok podľa § 26a, zák. č. 100/1988 Zb.. o sociálnom\nzabezpečení, lebo nebol priznaný v súlade so zákonmi, ktoré platili ku dňu 06.01.1997,\npretože ustanovenie § 26a podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok\nprofesionálneho vojaka bolo doplnené do zákona č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení\naž v roku 1999...\nOkrem toho „Osobný list dôchodkového poistenia“ sťažovateľa ani zďaleka nespĺňa\npožadované kritériá (pozri Opatrenie MPSVaR SR č. 157/2004 Z. z. a Opatrenie MPSVaR\nSR č. 372/2005 Z. z.)...\nSťažovateľ neakceptuje takýto „osobný list dôchodkového zabezpečenia“, kde mu\nodporkyňa nepresne priznala (z dôvodu posúdenia výšky nároku na starobný dôchodok),\nčasť odpracovanej doby v III. pracovnej kategórii, ktorá predchádzala jeho policajnému\npovolaniu a ktorá nasledovala aj po ukončení policajnej kariéry.\n... Nesúhlasíme ani s názorom odporkyne, aby sa na odpracované obdobie\npred dosiahnutím 18. roku veku sťažovateľa neprihliadalo.\n... Sťažovateľ namieta, že odporkyňa mu odmieta presne započítať všetky odslúžené\na odpracované roky tak ako mala...\nSťažovateľ považuje ďalej rozsudok Krajského súdu v Prešove za nedostatočne\nodôvodnený, pretože za neopodstatnené považuje tú časť odôvodnenia, v ktorom odkazuje,\nže na rozhodnutie o starobnom dôchodku sťažovateľa je vraj príslušné MV SR.\nPodľa názoru sťažovateľa... MV SR vo vzťahu k sťažovateľovi a k jeho žiadosti o priznanie\nstarobného dôchodku nemá o čom rozhodovať, pretože on žiada o svoj starobný dôchodok\nzo všeobecného systému, kde odvádzal všetky zákonom stanovené povinné odvody.».\n\n4\n\n5. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti takto rozhodol:\n„... Slovenská republika, zastúpená Najvyšším súdom SR, v konaní vedeného\nna Najvyššom súde SR, pod sp. zn.: 7So/1/2015, porušila právo sťažovateľa... upravené\nv čl. 46., ods. 1., Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd na spravodlivý proces.\n... Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7So/1/2015\nz 26.11.2015 a zároveň prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby vo veci ďalej konal a aby\nrozhodol.\n... Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,\nktoré je Najvyšší súd SR povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n... Najvyšší súd SR je povinný nahradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia... trovy právneho zastúpenia vo výške 299,80 €...“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\n\n5\n\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127\nústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha\n(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).\nPlatí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenia o porušení iných práv (čl. 12 a čl. 20 ods. 1\nústavy a „čl. 1 dodatkového protokolu“) a inými subjektmi (krajský súd, Sociálna\npoisťovňa), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti, (resp. jej doplnenia) mimo petitu,\nústavný súd považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne III. ÚS 149/04,\nII. ÚS 65/07).\n9. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením základných práv v rozsahu,\nv akom ich sťažovateľ, ktorý je zastúpený advokátom, v sťažnosti pred ústavným súdom\nvymedzil v petite návrhu, t. j. skúmal, či postupom najvyššieho súdu v konaní sp. zn.\n7 So 1/2015 a jeho rozsudkom z 26. novembra 2015 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\n\n6\n\nporušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n12. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\n13. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa so závermi napadnutého rozsudku,\nktoré sú podľa neho arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Sťažovateľ tvrdí, že spĺňa\npodmienku pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení a nemôže byť vylúčený zo sociálneho zabezpečenia všeobecného dôchodkového\nsystému len preto, že poberá výsluhový dôchodok.\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\n\n7\n\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n15. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(mutatis mutandis napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06). V zmysle\nsvojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n16. Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či napadnutý\nrozsudok nie je arbitrárny a či ho najvyšší súd ústavne akceptovateľným a udržateľným\nspôsobom zdôvodnil.\n17. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku predovšetkým uviedol:\n«Z obsahu spisov, vrátane administratívneho spisu odporkyne je nesporné, že\nnavrhovateľ je od 6. januára 2002 poberateľom starobného dôchodku priznaného podľa\n§ 132 zákona č. 100/1988 Zb., vyplácaným Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.\nPre nárok a výšku starobného dôchodku podľa potvrdenia odboru sociálneho\nzabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych\ninností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR z 23. augusta 2013, doplnený\npísomným podaním z 2. októbra 2013, navrhovateľovi bola zhodnotená doba služby a\n\n8\n\nzamestnania od 6. januára 1960 do 30. novembra 1961 - III. pracovná kategória, od 1.\ndecembra 1961 do 3. decembra 1961 - III. pracovná kategória, od 4. decembra 1961 do 3.\ndecembra 1963 - základná vojenská služba (I. kategória funkcií), od 4. decembra 1963 do\n26. októbra 1964 - III. pracovná kategória, od 9. decembra 1963 do 26. októbra 1964 -III.\npracovná kategória, od 27. októbra 1964 do 31. marca 1974 - doba služby v PZ (I.\nkategória funkcií), od 1. apríla 1974 do 8. augusta 1978 - doba služby v PZ (II. kategória\nfunkcií), od 9. augusta 1978 do 31. októbra 1996 - doba služby v PZ (I. kategória funkcií),\nod 1. novembra 1996 do 5. januára 1997 - III. pracovná kategória, od 1. apríla 1997\ndo 30. novembra 1999 - doba po vzniku nároku na starobný dôchodok - ND 23 dní.\nDňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 328/2002 Z. z.“).\nPred 1. júlom 2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok\nupravené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§§ 132, 133).\nNavrhovateľovi ako policajtovi bol od 6. januára 2002, teda pred 1. júlom 2002\npriznaný starobný dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky dôchodkového zabezpečenia\nrozhodol Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, príslušný podľa § 116 ods. 2 v spojení\ns § 142 ods. 4 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.\nOd 1. júla 2002 sa starobný dôchodok navrhovateľa podľa § 125 ods. 1 zákona\nč. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok.\nPodľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. starobné dôchodky policajtov, ak ich\nslužobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších\npredpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto\nzákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu\núčinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia\nministerstva.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je\nvýsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z. z., za výsluhový dôchodok sa iba\npovažuje a to predovšetkým na účely ďalšej valorizácie tohto dôchodku podľa zákona\nč. 328/2002 Z. z., ktoré je v porovnaní s valorizáciou dôchodkov zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia v zásade upravené výhodnejšie.\n\n9\n\nZáver, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom\npodľa zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva aj z iného spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku,\nktorý je podľa § 39 zákona\n. 328/2002 Z. z. odvodený len od doby trvania služobného pomeru, kým starobný\ndôchodok navrhovateľa bol priznaný podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení\n(zákon č. 100/1988 Zb.) a jeho výška bola odvodená aj od doby tzv. civilného zamestnania.\nNa tomto závere nič nemení skutočnosť, že výsluhové dôchodky a dávky, ktoré sa\npodľa prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. považujú za výsluhové dôchodky\npodľa tohto zákona, sa v zmysle § 68 zákona cit. zákona zvyšujú v závislosti od počtu rokov\ntrvania služobného pomeru. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami\npriznanými podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a starobnými dôchodkami priznanými podľa\nzákona č. 100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva aj\nzo znenia zákona č. 471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových\ndôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (§ 1 až 3).\nKeďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 60 rokov predo dňom účinnosti\n(1. januára 2004) zákona o sociálnom poistení, dňom 6. januára 2002 a k tomuto dňu splnil\nvšetky podmienky nároku na starobný dôchodok, nárok na jeho výplatu mu vznikol podaním\nžiadosti o starobný dôchodok (§ 21 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 94 ods. 1 a 2 zákona\nč. 100/1988 Zb.).\nZo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by poberateľovi\nstarobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 mohol\nvzniknúť nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona.\nAk teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok\ns odôvodnením, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa zákona\nč.100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona\nč. 461/2003 Z. z. (§ 273 ods. 5), rozhodla v súlade so zákonom.\nJe nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona\n. 100/1988 Zb. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a podľa zákona č.\n328/2002 Z. z. sa za výsluhový dôchodok iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a\nnasl. zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol.\n\n10\n\nZ uvedeného dôvodu je vecne správny právny záver súdu prvého stupňa, že vznik\nnároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne\nvylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení.\nV žiadosti zo 17. októbra 2013 navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok\nod 17. októbra 2010.\nŽiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá nebola zohľadnená\npri priznaní starobného dôchodku je možné posúdiť len podľa § 259 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, t. j. podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.\nAk teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok\ns odôvodnením, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa zákona\nč. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona\n. 461/2003 Z. z. (§ 273 ods. 5), rozhodla v súlade so zákonom.\nOdvolací súd potom za vecne správny pokladá rozsudok súdu prvého stupňa,\nv ktorom potvrdil rozhodnutia odporkyne o zamietnutí Žiadosti o priznanie starobného\ndôchodku od 17. októbra 2010.\nOdvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na trvanie ďalšej doby dôchodkového\npoistenia navrhovateľa po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ môže požiadať\npríslušný orgán o zvýšenie starobného dôchodku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje\nna to, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku za dobu\nzamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok (považovaný za výsluhový dôchodok)\npodľa § 259 ods. 1, § 263 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tak ako\nv prípadoch uvedených v § 143d zákona\n. 328/2002 Z. z. daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorému\nprávomoc na rozhodovanie o starobnom dôchodku policajtov a jeho výplate patrila v\nzmysle § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov rozsudok Krajského súdu\nv Prešove podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako\nvecne správny.»\n\n11\n\n18. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku\ndospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším\nsúdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení\nprávnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého\nrozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n19. Poukazujúc na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku\nústavný súd na rozdiel od sťažovateľa nepovažuje závery najvyššieho súdu za arbitrárne\nči nedostatočne odôvodnené. Naopak, podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd ústavne\nakceptovateľným\n\nspôsobom\n\nvysporiadal\n\nso\n\nvšetkými\n\nskutočnosťami\n\nrozhodnými\n\nna posúdenie sťažovateľom uplatneného nároku na priznanie starobného dôchodku\na aplikáciu príslušných zákonných ustanovení na daný prípad relevantným spôsobom\nodôvodnil. Najvyšší súd podrobne odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny názor,\nže vznik nároku sťažovateľa na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa zákona\nč. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona\no sociálnom poistení, v dôsledku čoho považoval rozsudok krajského súdu potvrdzujúci\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti sťažovateľa za vecne správny.\nZároveň poukázal na možnosť sťažovateľa požiadať o zvýšenie starobného dôchodku\nvzhľadom na ďalšiu dobu dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok.\nNajvyšší súd príslušné právne normy zákona č. 100/1988 Zb., zákona o sociálnom poistení\na „zákona č. 328/2002 Z. z.“ aplikoval a interpretoval v súlade s ich znením, obsahom\ni účelom, a jeho závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku je následne potrebné považovať\nza výraz autonómneho rozhodovania najvyššieho súdu.\n20. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa tiež zdôrazňuje, že nie je\ntzv. skutkovým súdom, teda súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie\nskutkového stavu veci, a taktiež že nie je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom\nprostriedku sťažovateľa. Taktiež poukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské\npráva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United\nKingdom), tak aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad\n\n12\n\nv prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom\n(fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie\ntoho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti\nkonkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\n21. Sťažovateľ v doplnení sťažnosti tiež namietal, že výrok rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne nemá zákonom predpísané náležitosti a „Osobný list dôchodkového poistenia“\nsťažovateľa nespĺňa požadované kritériá. Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke\nkonštatuje, že sťažovateľ ju neuplatnil ani v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nSociálnej poisťovne pred krajským súdom, ani v odvolacom konaní pred najvyšším súdom,\nale po prvýkrát až v konaní o ústavnej sťažnosti, čo nepochybne vyplýva z odôvodnení\nrozsudkov krajského súdu a najvyššieho súdu. Z princípu subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy)\nlimitujúceho vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že\nv prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných\npráv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až\nnásledne v konaní pred ústavným súdom. Ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich\nzákladných práv a slobôd uplatní až v konaní pred ústavným súdom námietku, ktorú mohol\nefektívne uplatniť a neuplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej\nposúdenie nemá právomoc (IV. ÚS 76/2012, m. m. III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04,\nIV. ÚS 266/08).\n22. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označených práv nie\nje právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,\nresp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), ústavný súd konštatuje, že\nnezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\na napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n13\n\n23. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať\no ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júna 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-výsluhový", "dôchodok-starobný", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:607e5a77-ae9a-4037-b35d-f2845c6d07d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/2012 z 9. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:607e5a77-ae9a-4037-b35d-f2845c6d07d5"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "2f6328cf-7b17-41a1-95f6-f5342c5a9140:2c096ad7-ddb3-47aa-aaa8-d07d2d8f1535", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8014200728.1", "spisova_znacka": "7So/1/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/1/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200728.1"}, {"guid": "55e5b703-36d6-40b2-a00b-2772badce427:2e10dad8-dd71-48f2-8a89-3742dbcdec47", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7014200815.8", "spisova_znacka": "5Sd/46/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sd/46/2014 z 13. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7014200815.8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fd255a0f-959e-42c1-9746-2b0dc006918a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.656.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 656/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 656/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.656.2022.1"}, {"guid": "ussr:749ac368-0bb5-4f29-ac48-8121a2477e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.429.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 429/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 429/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.429.2020.1"}, {"guid": "ussr:55a2c259-b542-4379-8aa8-8aacb506c072", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.206.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.206.2020.1"}, {"guid": "ussr:8588ff1f-e0e9-4a2c-a045-452d02b30468", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.142.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.142.2020.1"}, {"guid": "ussr:9fe9635e-4fc3-453c-bf5f-54dd0cf9ffad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2019.1"}]}