{"guid": "ussr:144365c8-aa9a-4e1e-9925-fbd21895be3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.349.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 349/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 349/2015 z 19. 1. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. I. ÚS 349/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.349.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/144365c8-aa9a-4e1e-9925-fbd21895be3a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.349.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.349.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.349.2015.1/text", "citacie_n": 46, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 349/2015-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2016 v senáte\nzloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Bugrim, Bystrický rad\n453/77, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 2/2014 z 23. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 2/2014 z 23. apríla 2015\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 2/2014\nz 23. apríla 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a trovy konania\n\nv sume 447,97 € (slovom štyristoštyridsaťsedem eur a deväťdesiatsedem centov), ktoré j e\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý uhradiť na účet advokáta Mgr. Ivana\nBugriho, Bystrický rad 453/77, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a (ďalej len „ústava“)\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 MCdo 2/2014 z 23. apríla 2015 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“)\nrozsudkom č. k. 13 C 152/2011-142 z 8. novembra 2012 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia ako vlastníci pozemkov domáhali proti\nsťažovateľke ako žalovanej zaplatenia náhrady za obmedzenie ich vlastníckeho práva\nk pozemkom. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) rozsudkom č. k. 13 Co 56/2013-176 z 12. marca 2013 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.\nNajvyšší súd v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ,,generálny prokurátor“) napadnutým uznesením zrušil rozsudok\n\n2\n\nkrajského súdu aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu,\npričom prípustnosť a dôvodnosť dovolania odôvodnil záverom o danosti vady podľa § 237\npísm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), t. j. vadou spočívajúcou v odňatí\nmožnosti žalobcom konať pred súdom, ktorou bol postihnutý rozsudok krajského súdu, ako\naj okresného súdu. Označenú vadu konania najvyšší súd ustálil v nedostatočnom\nodôvodnení záverov krajského súdu (aj okresného súdu).\nSťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv uznesením najvyššieho súdu,\nktoré je podľa nej arbitrárne z dôvodu, že najvyšší súd konal a rozhodol o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora, ktoré podľa sťažovateľky nebolo prípustné v zmysle\nzákonných podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania ustanovených v § 243e ods. 1\nOSP a § 243f ods. 1 OSP.\nV podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka uviedla:\n«Na základe podnetu žalobcov podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 13.03.2014 mimoriadne dovolanie proti\nrozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.11.2012, č. k. 13C 152/2011-142 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.03.2013, č. k. 13Co 56/2013-176,\npričom žiadal tieto rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.\nMimoriadne dovolanie odôvodnil generálny prokurátor tým, že podľa jeho názoru sú\nnapadnuté rozsudky nepreskúmateľné, postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 237\npísm. f) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“). V závere\nmimoriadneho dovolania generálny prokurátor skonštatoval, že mimoriadne dovolanie\npodáva za podmienok ustanovených v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1\npísm. a), písm. b), písm. c) O. s. p. v spojení s § 237 písm. f) O. s. p. ...\nNa podklade mimoriadneho dovolania bolo na Najvyššom súde Slovenskej republiky\nzačaté a vedené konanie o mimoriadnom dovolaní pod sp. zn. 4 MCdo 2/2014. Následne\nnás Najvyšší súd SR vyzval na podanie vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu, ku ktorému\nsme podali prostredníctvom nášho právneho zástupcu písomné vyjadrenie zo dňa\n06.05.2014. Vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sme sa o. i. vyjadrili aj ku kritériám\n\n3\n\nprípustnosti mimoriadneho dovolania a vzhľadom na mimoriadnym dovolateľom označené\ndovolacie dôvody sme spochybnili aj samotnú procesnú prípustnosť mimoriadneho\ndovolania v danej veci. ...\nPodľa nášho názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim postupom\na rozhodnutím - uznesením zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 4 MCdo 2/2014, porušil právo\nsťažovateľa -\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a\nto tým, že vecne prejednal a následne vyhovel mimoriadnemu dovolaniu Generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky napriek tomu, že podľa nášho názoru nebolo mimoriadne\ndovolanie v danom prípade procesné prípustné. Vyhovením mimoriadnemu dovolaniu\na zrušením rozsudku odvolacieho (krajského) ako aj prvostupňového (okresného) súdu\ndošlo k porušeniu princípu právnej istoty a zásahu do ústavou a dohovorom garantovaných\npráv, a to z dôvodov, na ktoré poukazujeme nižšie.\n... jednoznačne vyplýva z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 4 MCdo 2/2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“),\nnajvyšší\n\nsúd\n\nna\n\nzáklade\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\nzrušil\n\nnapadnuté\n\nrozsudky\n\nprvostupňového a odvolacieho súdu s odôvodnením, že „postupom súdov bola žalobcom\nodňatá možnosť konať pred súdom, a teda generálny prokurátor podal dôvodne\nmimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.“ V\ntomto smere považujeme za potrebné v prvom rade poukázať na zákonnú úpravu\nmimoriadneho dovolania a následne aj na konštantnú judikatúru, zaoberajúcu sa otázkou\npodmienok (ne) prípustnosti mimoriadneho dovolania. ...\nPokiaľ najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil rozsudky krajského ako aj\nokresného súdu z dôvodu, že žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom a teda došlo\nk vade podľa § 237 písm. f) O. s. p., de facto tým priznal, že sami žalobcovia mali\nk dispozícii účinný prostriedok nápravy - v danom prípade dovolanie, ktoré mohli\nodôvodniť rovnako ako generálny prokurátor, t.j. namietať vadu konania spočívajúcu v\nodňatí možnosti konať pred súdom. V tomto smere poukazujeme aj na to, že otázku splnenia\npodmienok pre podanie mimoriadneho dovolania je potrebné skúmať nie podľa dôvodov\nuplatnených podnecovateľmi mimoriadneho dovolania (žalobcami) resp. generálnym\n\n4\n\nprokurátorom, ale práve z hľadiska dôvodov, na základe ktorých najvyšší súd rozhodol\no zrušení napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ teda v napadnutom uznesení najvyšší súd\nkonštatoval naplnenie ustanovenia § 237 písm. f) súdmi nižšieho stupňa, potvrdil tým, že\nbola daná prípustnosť dovolania, ktorým žalobcovia mohli dosiahnuť ochranu svojich práv\na naplniť sledovaný účel - zrušenie rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie, napriek\ntomu sa však žalobcovia obmedzili len na podanie podnetu na podanie mimoriadneho\ndovolania. Je zrejmé, že podaním dovolania z dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a)\ns poukazom na § 237 písm. f) O. s. p. mohli žalobcovia dôvodne napadnúť rozsudok\nkrajského súdu, kde je však nesporné, že žalobcovia dovolanie v danom prípade nepodali.\nJe potom zrejmé, že nečinnosť žalobcov, ktorí bez dôležitého dôvodu nevyužili účinný\nprostriedok nápravy na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov ktorý mali\nk dispozícii, suploval podaním mimoriadneho dovolania generálny prokurátor.\nAko pritom vyplýva aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, a to len vtedy,\nak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky\nzákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených\nzáujmov, alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, tak ako je to vo veciach\nsprávneho súdnictva, alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne\nprostriedky nápravy. Máme jednoznačne za to, že žalobcovia mali k dispozícii efektívny\nprostriedok ochrany svojich práv v podobe dovolania, ktoré však nepodali, pričom\nžalobcovia zároveň ani nikdy netvrdili pripadnú existenciu zákonnej prekážky, ktorá by im\nv danom prípade znemožňovala využiť podanie dovolania.\nPokiaľ ide o posudzovanie podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania, v tomto\nsmere v neposlednom rade poukazujeme aj na aktuálne uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 18.03.2015, PLz. ÚS 3/2015-22, v ktorom plénum ústavného\nsúdu zaujalo nasledovné stanovisko: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola\nnastolená právoplatným rozhodnutím, zohladňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania\nvšetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov,\n\n5\n\nktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“ V odôvodnení predmetného uznesenia ústavný súd ďalej\ntaktiež uviedol, že: „1. Uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku je podľa právneho\nporiadku Slovenskej republiky priamo dostupné účastníkovi konania v prípade závažných\npochybení na strane súdu, a to prostredníctvom niektorého z dovolacích dôvodov\nzakotvených v § 237 OSP, v zmysle ktorého „dovolanie je prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci\nsúdov; b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania; c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; d) v tej\nistej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; e)\nsa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; f) účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; g) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo bol súd nesprávne označený, ibaže miesto samosudcu rozhodoval senát“. Ide\no tzv. dôvody zmätočnosti rozhodnutia. 2. V prípade existencie niektorého z už uvedených\ndovolacích dôvodov má samotný účastník konania k dispozícii mimoriadny opravný\nprostriedok v podobe dovolania, ktoré môže úspešne využiť aj v prípadoch, keď je podanie\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku procesné neprípustné. Ak nejde o takéto\nzávažné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie mimoriadneho dovolania nezlučiteľné\ns čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru...\n4. V týchto prípadoch je potrebné rešpektovať zásadu „vigilantibus iura scripta\nsunt“, ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv, keď\npožaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou\na predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky,\nv dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.“\nMáme za to, že aj z posledne citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva záver o neprípustnosti mimoriadneho dovolania v danom prípade.»\nNa základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti takto rozhodol:\n„Základné právo\n\n... na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\n\n6\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.04.2015, sp. zn.\n4 MCdo 2/2014 a jeho postupom porušené boli .\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 4 MCdo\n2/2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nv sume 296,44 EUR na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Ivana Bugriho... do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 349/2015-17 z 26. augusta 2015 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.\nÚstavnému súdu bolo 2. decembra 2015 doručené vyjadrenie žalobcov v namietanom\nkonaní (v ktorom je sťažovateľka v postavení žalovanej), v ktorom argumentujú v prospech\nnedôvodnosti sťažnosti sťažovateľky.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril najvyšší súd podaním\nsp. zn. KP 3/2015-58, Cpj 40/2015 doručeným ústavnému súdu 17. decembra 2015,\nv ktorom rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky ponechal na úvahe ústavného súdu\na uviedol:\n«Podľa § 243/ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné\nrozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/v konaní došlo k vadám uvedeným\nv §237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, c/rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nVzhľadom na to, že sa v minulosti vyskytli nejednotné názory na procesnú\nprípustnosť mimoriadneho dovolania z hľadiska jej podmienenia tým, či účastník, ktorý\npodal podnet na tento mimoriadny opravný prostriedok generálneho prokurátora, najskôr\nsám (neúspešne) využil možnosť podať všetky dostupné riadne a mimoriadne opravné\nprostriedky, prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu stanovisko, ktoré bolo\n\n7\n\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. R 36/2008. Právna veta tohto stanoviska znela: „Podanie mimoriadneho dovolania\ngenerálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku\núčastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle ustanovenia § 243e O.s.p. môže\ngenerálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa“.\nS odstupom času v rozhodovaní senátov najvyššieho súdu postupne nastal istý\nnázorový posun, nedošlo však k prekonaniu nejednotnosti výkladu ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré upravujú prípustnosť mimoriadneho dovolania.\nZa účelom odstránenia tejto nejednotnosti bolo na deň 20. októbra 2015 zvolané\nspoločné rokovanie občianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia najvyššieho súdu\n(§ 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ako aj podľa čl. 17 ods. 4 písm. c/ a čl. 19 Rokovacieho poriadku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. Pls 1/2006). Na uvedenom rokovaní bol predložený na\nprerokovanie návrh spoločného zjednocujúceho stanoviska, ktorý zohľadňoval to, že:\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 18. marca 2015 pod\nsp. zn. PL. z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko (ďalej aj len „PL. z. 3/2015“), právna veta\nktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným\nrozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho\nprípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom\ndovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník\nkonania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených\nzáujmov“,\n2. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6\nDohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu\nexistencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru vnútroštátnych\nsúdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne rozhodli (porovnaj\nRoseitrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že vzdujme právnej istoty by\nprávoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku\n\n8\n\n(rozsudok z roku 2010)]. Právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť prelomená len\nvýnimočne a výlučne iba za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných\nomylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“, nie však z dôvodu právnej čistoty (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009) alebo iného právneho názoru. ESĽP tieto\npredpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne zdôraznil\nv rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a. s. proti Slovenskej republike,\nPSMA, s.r.o. proti Slovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti Slovenskej republike.\nSudcovia občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a obchodnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu dospeli na predmetnom spoločnom zasadnutí oboch kolégií prevažnou\nväčšinou k záveru, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú\nsúladné s rozhodnutiam ESĽP týkajúcimi sa mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora, ani s ostatným zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu PL. z. 3/2015.\nNezanedbateľnou skutočnosťou pritom je, že ide o súdne orgány oprávnené v určitých\nprípadoch zrušiť rozhodnutie najvyššieho súdu.\nNa uvedenom rokovaní kolégií najvyššieho súdu bolo prijaté stanovisko, právna veta\nktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet\núčastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám\nneúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné\nprostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.\nPokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.\nToto stanovisko (publikované pod č. R 94/2015 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) vychádza z presvedčenia, že ak k naplneniu účelu\nsledovanému dovolateľom podaním dovolania mohlo dôjsť už tým, že by predtým podal\nodvolanie a v odvolacom konaní sa domáhal nápravy nesprávností prvostupňového konania\na rozhodovania, je procesné neprípustné dovolanie podané tým, kto túto možnosť nevyužil\na nepodal odvolanie. Podobne, ak by účastník konania mohol svojim dovolaním dosiahnuť\núčel sledovaný mimoriadnym dovolaním, je procesné neprípustný tento mimoriadny\nopravný prostriedok generálneho prokurátora podaný v prospech účastníka, ktorý nevyužil\nmožnosť podať dovolanie. Pokiaľ účastník konania má sám možnosť použiť opravný\nprostriedok, ktorý je v jeho vlastnej dispozícii, musí prednostne použiť tento opravný\n\n9\n\nprostriedok. Pravidlo vyčerpania opravných prostriedkov požaduje využiť možnosti\nvšetkých opravných prostriedkov dostupných podľa právneho poriadku, o ktorých sa dá\npredpokladať, že budú predstavovať efektívnu ochranu práv a sú postačujúce na\ndosiahnutie nápravy rozhodnutia súdu. Povinnosť vyčerpať prostriedok nápravy, a to aj\nv prípade pochybnosti o jeho účinnosti, vyplýva tiež z ustálenej judikatúry ESĽP (Van\nOostenvijck proti Belgicku, rozsudok z roku 1980). Účastník konania je povinný vyčerpať\nvšetky dostupné opravné prostriedky až po najvyššiu úroveň do takej miery, do akej je\nmožné rozumne predpokladať, že ten - ktorý opravný prostriedok, oprávnenie podať ktorý\nmá, je potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Osobný názor\núčastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho opravného prostriedku nie je\nvýznamný. Právomoc vyhodnotiť, Či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,\nnáleží totiž ex officio súdu, ktorý rozhoduje o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nPodlá prevažujúceho názoru sudcov zúčastnených na spoločnom rokovaní\nobčianskoprávneho a obchodného kolégia najvyššieho súdu má zjednocujúce stanovisko\npôsobiť nielen do budúcna, ako je to pri zrušení protiústavných právnych predpisoch, ale\nnový právny názor vyjadrený v stanovisku treba aplikovať na všetky pred súdmi\nprebiehajúce konania (primerane § 154 ods. 1 O.s.p.).»\nK vyjadreniu najvyššieho súdu sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu zaujala stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 14. januára 2016,\nv ktorom zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po\noboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú\nsťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a\nverejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu.\nII.\n\n10\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu, ktorým bol v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora zrušený rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu a vec vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd prípustnosť aj dôvodnosť dovolania\nodôvodnil danosťou vady konania podľa § 237 písm. f) OSP. Označenú vadu konania\nnajvyšší súd ustálil v nedostatočnom odôvodnení záverov krajského súdu (aj okresného\nsúdu).\n\nSťažovateľka\n\nvo\n\nsvojej\n\nsťažnostnej\n\nargumentácii\n\nnamieta\n\nneprípustnosť\n\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora z dôvodu, že podľa nej neboli splnené\nzákonne podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania ustanovené v § 243e ods. 1 OSP,\nsplnenie ktorých je predpokladom prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243f\nods. 1 OSP. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdenej arbitrárnosti uznesenia\nnajvyššieho súdu, ktorý zrušil v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nrozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu z dôvodu [§ 237 písm. f) OSP], ktorý\nzakladal prípustnosť využitia iného opravného prostriedku (dovolania) priamo účastníkom\nkonania, ktorý ale účastníkmi konania nebol vyčerpaný. Najvyšší súd podľa sťažovateľky\nneprípustným spôsobom zasiahol do právoplatne skončeného konania.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n11\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nkonštantne zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 176/03). Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či napadnuté\nuznesenie nie je arbitrárne a či ho najvyšší súd ústavne akceptovateľným a udržateľným\nspôsobom zdôvodnil.\nÚstavný súd preto preskúmal namietané uznesenie najvyššieho súdu, v odôvodnení\nktorého sa uvádza:\n„Žalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný\nprostriedok zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní vo výške\n1.161,30 Eur. Námietky uvádzané generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní\nnepovažovala za dôvodné, pretože ani generálny prokurátor neuvádza žiadny právny dôvod\nktorým by spochybnil správnosť záverov súdov o jednorázovosti odplaty a preukázal by\ndôvodnosť jeho názoru o tom, že odplaty je možné domáhať sa vo forme opakovaného\n\n12\n\nplnenia. Za dôvodnú nepovažuje ani námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred\nsúdom a tiež inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\npretože považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za odôvodnené v súlade s ustanovením\n§ 157 ods. 2 O. s. p., naviac pri splnení tejto dovolacej námietky by do úvahy neprichádzala\nprípustnosť mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, pretože nedostatočné\nodôvodnenie je vadou konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ktorá pripúšťa možnosť podať\ndovolanie účastníkom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny\nprokurátor Slovenskej republiky (243g O. s. p.) na základe podnetu účastníka konania\n(243e ods. 1 a 2 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p.\nv spojení s § 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozsudky nižších stupňov v rozsahu\npodľa § 243i ods. 2 O. s. p. a § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia\ntreba zrušiť.\nZ ustanovenia § 243e ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe\npodnetu účastníka, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím\nsúdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 2430, a ak to vyžaduje\nochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu\na túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto\nrozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nV zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba\nz dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom\nmimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\n(§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho. ako boli\nv mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. ...\nPodľa dovolacieho súdu je konanie a rozhodnutie ako krajského súdu tak aj\nokresného súdu postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p.“\n\n13\n\nPodľa § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka\nkonania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu\nzistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f OSP), a ak to vyžaduje\nochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu\na túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto\nrozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243e ods. 2 OSP mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku\nsúdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo\nosoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta.\nPodľa § 243f ods. 1 OSP mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné\nrozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám\nuvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nPodľa § 243g OSP mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na\ndovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.\nPodľa § 243i ods. 2 OSP v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane\nustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až § 243d), ak tento zákon neustanovuje\nniečo iné.\nÚstavný súd konštatuje, že rozhodovacia činnosť ústavného súdu vo vzťahu\nk inštitútu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora bola zjednotená zjednocujúcim\nstanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. marca 2015 (na ktoré\npoukázala aj sťažovateľka) v tomto znení: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola\nnastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\n\n14\n\nrepubliky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania\nvšetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov,\nktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“\nRozhodovacia činnosť najvyššieho súdu vo vzťahu k inštitútu mimoriadneho\ndovolania generálneho prokurátora bola zjednotená spoločným zjednocujúcim stanoviskom\nobčianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia najvyššieho súdu z 20. októbra 2015\npublikovaným pod č. R 94/2015 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (na ktoré poukázal najvyšší súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti)\nv tomto znení právnej vety: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na\npodnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv\nsám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne\nopravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.“\nNajvyšší súd vo svojom vyjadrení súčasne uviedol, že „Podľa prevažujúceho názoru\nsudcov zúčastnených na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodného kolégia\nnajvyššieho súdu má zjednocujúce stanovisko pôsobiť nielen do budúcna, ako je to pri\nzrušení protiústavných právnych predpisoch, ale nový právny názor vyjadrený v stanovisku\ntreba aplikovať na všetky pred súdmi prebiehajúce konania (primerane § 154 ods. 1\nO. s. p.).“.\nCitované zjednocujúce stanoviská pléna ústavného súdu a občianskoprávneho\nkolégia a obchodného kolégia najvyššieho súdu sú v súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý opakovane vyslovil, že v dôsledku zrušenia\nprávoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia došlo k porušeniu čl. 6 dohovoru\nv prípadoch, v ktorých na základe procesného úkonu osoby odlišnej od účastníkov konania,\nhoci aj na podnet niektorého z účastníkov konania, došlo k zrušeniu právoplatného\na záväzného súdneho rozhodnutia (napr. novšie rozhodnutia vo veciach DRAFT-OVA, a. s.,\nproti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike a COMPCAR, s. r. o.,\nproti Slovenskej republike).\n\n15\n\nÚstavný súd zhodne so svojím zjednocujúcim stanoviskom a zhodne s rozhodovacou\nčinnosťou ESĽP, ako aj zhodne so zjednocujúcim stanoviskom ustálenou rozhodovacou\nčinnosťou najvyššieho súdu dospel k záveru, že najvyšší súd v napadnutom uznesení\nneuplatnil ústavne konformný výklad § 243e OSP, keď na základe mimoriadneho dovolania\npodaného generálnym prokurátorom podrobil prieskumu postup a právoplatné rozhodnutie\nodvolacieho súdu i súdu prvého stupňa, ktoré zrušil, nezohľadňujúc skutočnosť, že v danej\nveci mohol sám účastník konania prostredníctvom dovolania [uplatnením dovolacieho\ndôvodu podľa § 237 písm. f) OSP] dosiahnuť nápravu, resp. zvrátenie stavu založeného\nrozhodnutím porušujúcim zákona.\nÚstavný súd konštatuje, že z predložených dokumentov, vyjadrenia najvyššieho súdu\nani z vyjadrenia žalobcov v posudzovanom konaní nevyplynuli žiadne objektívne prekážky,\nktoré by využitie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) v tejto veci\nznemožňovali.\nV danom prípade bolo potrebné rešpektovať zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“,\nktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv, keď\npožaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou\na predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky,\nv dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov právneho štátu je\nprincíp právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v rámci civilného konania je inštitút\nprávoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť. Snaha\npresadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného\nv občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho\nrozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú také\npochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom\nprocese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho\nopravného prostriedku.\n\n16\n\nNa základe uvedeného je ústavný súd toho názoru, že postupom, ktorým najvyšší súd\nzrušil rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu len z dôvodu, pre ktorý mohli\nsamotní žalobcovia podať dovolanie, sa najvyšší súd odchýlil od ústavne súladného výkladu\naplikovaného zákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní (§ 243e ods. 1 OSP), čím\nporušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak to je možné, prikázať, aby ten, kto\nporušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nÚstavou predpokladaným dôsledkom vyhovenia sťažnosti je v zmysle čl. 127 ods. 2\nústavy zrušenie napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov. Ústavný súd preto zrušil\nuznesenie najvyššieho súdu z 23. apríla 2015 a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom\n\n17\n\ntento opätovne rozhodne a v ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným\nprávnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu,\nv celkovej sume 448,02 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €\na hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nsťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016\n(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 447,97 €.\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "mimoriadne dovolanie", "konanie-splnenie podmienok konania", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "mimoriadne dovolanie", "stanovisko-Najvyššieho súdu Slovenskej republiky", "vlastníctvo-obmedzenie", "stanovisko-stanovisko pléna ústavného súdu", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4MCdo/2/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ac729a3b-2e45-42e0-8895-9444315ed9e9:da1ec388-f21c-44d9-9c95-4e195dbf2f69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "spisova_znacka": "4MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1"}, {"guid": "7de132f5-195f-4dcc-b1e8-e1e4369fa8aa:90ed98dc-de2d-413c-9adb-127182fb8813", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6711212008.2", "spisova_znacka": "13Co/56/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/56/2013 z 11. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-03-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711212008.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:81735e21-81bd-48e6-bab8-dac37dbfe68c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 670/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 670/2025 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1"}, {"guid": "ussr:2bcde59b-66f2-4237-96b6-38ad2e66afa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.128.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.128.2022.1"}, {"guid": "ussr:b1141715-f463-40cf-be82-114aa8208a8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.152.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.152.2018.1"}, {"guid": "ussr:3ff863a4-c13e-4b0e-a5b5-23ba95b6cbf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 793/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 793/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1"}, {"guid": "ussr:ded82985-6dbd-436d-90a8-9b520bbe1b47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.51.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.51.2016.2"}, {"guid": "7833888d-de4a-4a1b-b57e-0e40be756ca5:e7f50a67-7185-47d2-b0df-552f51eb375c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2", "spisova_znacka": "1Cdo/104/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/104/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2"}, {"guid": "6bf45524-d172-4049-8c65-66d6038d92c5:fa0e4815-04ba-4e72-98d2-8e5327c7b275", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7121202923.1", "spisova_znacka": "9Cdo/47/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/47/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7121202923.1"}, {"guid": "26836e4a-664c-48cf-b0e3-b0c7a583ec93:3aab111e-603e-4b97-ad4f-8e062fe7180a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8116215065.1", "spisova_znacka": "4Cdo/101/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/101/2023 z 23. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8116215065.1"}, {"guid": "8f17d4f1-6155-4230-8b15-6338c765df23:ba2f540e-dcb7-43e1-a621-d8c223858d1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8120211197.1", "spisova_znacka": "6Cdo/132/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/132/2022 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8120211197.1"}, {"guid": "8f972920-b994-45d9-83e6-30fc88e21ca2:a7cc6577-1b4a-408d-a892-e9673832f56a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5718203305.1", "spisova_znacka": "6CdoGp/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoGp/1/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5718203305.1"}, {"guid": "0199c9f8-dc34-4dda-bc77-b56a776ca54b:e72e3f60-8e4b-4f60-af5e-a31ac1230d42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1", "spisova_znacka": "1Cdo/253/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/253/2021 z 13. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4116233749.1"}, {"guid": "0df899ac-c0d7-43be-b60a-7e16f469c765:cb5a9c9c-9803-43b2-9cea-b1637c9ed3dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1", "spisova_znacka": "5Cdo/63/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/63/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1"}, {"guid": "fb182e9b-a440-44af-9f43-92adbe5a62f0:038cab27-b918-4285-8022-01ddef2a5bc1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8712209123.1", "spisova_znacka": "5Cdo/23/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/23/2020 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8712209123.1"}, {"guid": "119b3745-564f-44ca-9ced-c8390e2056f2:e5f223a0-0468-4740-9a5d-6e55f9efaba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1", "spisova_znacka": "5Cdo/175/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/175/2019 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1"}, {"guid": "21414274-0384-4fc1-8824-91fafba28850:a711d220-f84f-452c-8940-ffccbef93ada", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1113206476.1", "spisova_znacka": "8CdoGp/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoGp/1/2019 z 25. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1113206476.1"}, {"guid": "21414274-0384-4fc1-8824-91fafba28850:c3d15f5e-58a4-4c82-8091-cb64ff148f7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1113206476.1", "spisova_znacka": "8CdoGp/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoGp/1/2019 z 25. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1113206476.1"}, {"guid": "b482373b-dc67-4931-96ca-029200958de8:0302a4e7-ddc0-409d-a71a-87afe062ac47", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3816212126.1", "spisova_znacka": "7CdoGp/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoGp/1/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3816212126.1"}, {"guid": "acf5c6d1-0f04-43a6-a1b7-6e4106c5e4b7:224926c7-8a38-4bc7-ae70-8548582e5c19", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1415211973.1", "spisova_znacka": "4ObdoG/1/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoG/1/2017 z 22. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1415211973.1"}, {"guid": "db6e4cfe-a6a8-404e-bd5a-4f47efb2dfe0:95bc1adf-98ad-4888-9967-45b78e81d10a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8408203494.1", "spisova_znacka": "3CdoGp/2/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoGp/2/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8408203494.1"}, {"guid": "b85a9483-852b-4110-9b17-a7debb125428:910f5b2d-f438-4bb8-874f-77df66543787", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6715207799.1", "spisova_znacka": "4MCdo/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/1/2016 z 22. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6715207799.1"}, {"guid": "5f34946b-6f83-4bc6-8e15-01c181c01ed7:35caf5db-0399-447d-b57b-687724a767c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1", "spisova_znacka": "7EMCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7EMCdo/2/2014 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1"}, {"guid": "ff429df9-8a92-4e51-a986-14489cdbf42e:5bbb4a14-85df-4df7-b502-c7547b190e59", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5712211626.1", "spisova_znacka": "7MCdo/2/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/2/2015 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5712211626.1"}, {"guid": "5f34946b-6f83-4bc6-8e15-01c181c01ed7:cb1ecb8c-0467-4e6b-828f-b9523d7b9da5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1", "spisova_znacka": "7EMCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7EMCdo/2/2014 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1"}, {"guid": "550c2c2e-e02e-4aa7-9d40-11496432a41e:84d739e4-ee9e-4fa1-abbb-d227c9012523", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6925200886.2", "spisova_znacka": "17Co/107/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/107/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6925200886.2"}, {"guid": "5e05cbc5-8187-487f-b6c2-51a0f9385a8d:19077b28-e421-42c1-bb90-009a9930d04b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:6120361150.1", "spisova_znacka": "16Co/59/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/59/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:6120361150.1"}, {"guid": "b4c1cf95-c61e-48d6-85ce-ca38f6ec9f00:c6528460-cc5f-4f95-ab72-463b491c630a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8120211197.2", "spisova_znacka": "6Co/40/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/40/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8120211197.2"}, {"guid": "0148758e-a1dd-4704-a1da-6b56ba6e2155:435ce508-f774-46f2-b570-f48ae4c44fe3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6120300142.2", "spisova_znacka": "5Co/134/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/134/2023 z 9. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6120300142.2"}, {"guid": "5954b5bc-2ebf-49db-bf66-a991fa67bc5c:9548103c-5c6f-4602-ac8f-e4578bd41c4f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6120305889.3", "spisova_znacka": "3Co/97/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/97/2023 z 6. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-06-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6120305889.3"}, {"guid": "a1cf3609-56a7-40ad-a8c8-58b72273b704:a46ecdc7-7716-4518-b163-bd0f8396c774", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6122343407.1", "spisova_znacka": "2Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/78/2023 z 6. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-06-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6122343407.1"}, {"guid": "6f4abc45-f015-4632-a39e-7beb87b765a1:b97b6861-f200-4946-b0bc-249e5a1267a3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6122328425.1", "spisova_znacka": "2Co/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/82/2023 z 6. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-06-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6122328425.1"}]}