{"guid": "ussr:bc20feb2-3681-40f8-ac56-7bda957aee52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.348.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 348/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 348/2016 z 1. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 348/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.348.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "nazov": "čl. 17 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc20feb2-3681-40f8-ac56-7bda957aee52", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.348.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.348.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.348.2016.1/text", "citacie_n": 44, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 348/2016-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária Havlát\n& Partners, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, pre namietané porušenie základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a. 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 3 Nt 14/2014\nz 18. novembra 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Tos\n123/2015 z 15. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. januára 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1\n\npísm. c), 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 3 Nt 14/2014 z 18. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného\nsúdu“) v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 1 Tos 123/2015 z 15. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu“).\n2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd svojím uznesením\nsp. zn. 3 Nt 14/2014 z 18. novembra 2015 povolil obnovu konania v trestnej veci\nsťažovateľa vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3 T 60/2012, v dôsledku čoho zrušil celý\nvýrok o treste uloženom sťažovateľovi rozsudkom okresného súdu č. k. 3 T 60/2012-306\nzo 7. júna 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 117/2012\nz 31. októbra 2012, ako aj výrok, ktorým v predmetnom rozsudku súd zrušil výrok o treste\nuloženom v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0 T 201/2012\nz 24. februára 2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. V ďalšom bode\nsvojho napadnutého rozhodnutia okresný súd rozhodol podľa § 403 z dôvodov\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) o vzatí sťažovateľa do väzby. Krajský súd svojím\nuznesením sp. zn. 1 Tos 123/2015 z 15. decembra 2015 rozhodol o zamietnutí sťažnosti\npodanej právnym zástupcom sťažovateľa voči výrokom napadnutého rozhodnutia okresného\nsúdu, týkajúcim sa rozhodovania o väzbe a s ňou spojených výrokoch o nahradení väzby\nponúknutých odsúdeným a jeho družkou vrátane nahradenia väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka a poskytnutia peňažnej záruky. V ostatnom podal sťažovateľ\nna ústavnom súde sťažnosť.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti argumentoval v dvoch rovinách.\n3.1 V prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľ vychádzajúc predovšetkým\nz uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Tost 26/2015 zo 4. augusta 2015, zákona č. 397/2015 Z. z., ktorým sa zmenil\n\n2\n\nTrestný poriadok, ako aj podľa jeho názoru ústavne konformného výkladu § 403 Trestného\nporiadku poukázal na nesprávny postup okresného súdu, ktorý bol potvrdený v sťažnostnom\nkonaní krajským súdom, v zmysle ktorého nemal po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia o povolení obnovy konania rozhodovať o väzbe senát súdu, ktorý rozhodol\no povolení obnovy konania v jeho právoplatne skončenej veci, ale iný senát tohto súdu\nkonajúci už v obnovenom konaní. Táto skutočnosť mala byť zvýraznená aj tým, že proti\nvýroku napadnutého rozhodnutia okresného súdu o povolení obnovy konania nepodala\nžiadna z oprávnených osôb sťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku, v dôsledku\nčoho ústavne konformnému postupu okresného súdu podľa § 403 Trestného poriadku\nnemala brániť žiadna prekážka. Podľa sťažovateľa «Skutočnosť, že o väzbe má rozhodovať\nuž senát činný v obnovenom konaní, teda iný senát ako ten, ktorý rozhodol o povolení\nobnovy konania, vyplýva aj zo zaradenia ust. § 403 v Trestnom poriadku účinného\ndo 31. 12. 2015, ktorý sa nachádza už v časti tretieho dielu, ôsmej hlavy Trestného poriadku\nnazvanej „Konanie po povolení obnovy konania.“.\n...\nPotvrdením vyššie uvedeného právneho názoru a výkladu ustanovení Trestného\nporiadku, je aj skutočnosť, že zákonom č. 397/2015 Z. z. sa súčinnosťou k 1. 1. 2016\nnovelizoval Trestný poriadok, ktorým sa okrem iného vykonala podstatná zmena\nustanovenia § 403, pričom podľa nového znenia ustanovenia § 403 Trestného poriadku\n(účinného od 1. 1. 2016) o väzbe sa už rozhoduje zároveň s rozhodnutím o povolení obnovy\nkonania, a teda o väzbe má rozhodnúť už samosudca alebo senát, ktorý rozhoduje\no povolení obnovy konania...\n...\nV tejto súvislosti možno poukázať aj na časť dôvodovej správy k vyššie cit. novému\nustanoveniu § 403, podľa ktorej: Úprava nadväzuje na úpravu ustanovení § 190 a § 192\na rieši problematiku rozhodovania o väzbe pri povolení obnovy konania tak, aby\nnedochádzalo k takému rozhodovaniu až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia\no povolení obnovy konania. Tu totiž vzniká určitá medzera v režime obmedzenia osobnej\nslobody medzi právoplatným zrušením výroku o treste a rozhodnutím o väzbe.\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že do 31. 12. 2015, resp. podľa právnej úpravy účinnej\ndo 31. 12. 2015 platilo, že o väzbe pri povolení obnovy konania sa malo rozhodovať\n\n3\n\naž po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, a o väzbe teda\nrozhodoval až sudca resp. senát činný v obnovenom konaní (!).\nPodľa § 5671 ods. 2 Trestného poriadku účinného od 1.1.2016 ak súd rozhodol, hoci\naj neprávoplatne, o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 pred 1. januárom 2016,\no väzbe sa rozhodne podľa § 403 v znení účinnom do 31. decembra 2015.».\nPoukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nsťažovateľ v závere akcentoval, že «... senát Okresného súdu Malacky nespĺňal požiadavku\n„súdu zriadeného zákonom“ v zmysle čl. 5 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru\nna rozhodnutie o mojej väzbe a Žiadostiach, nakoľko výber tohto súdu na rozhodovanie\nnebol urobený podľa vopred daných procesných pravidiel. Ak o mojej väzbe nerozhodoval\n„súd zriadený zákonom“ v zmysle čl. 5 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru\na Krajský súd v Bratislave vyššie vytýkané vady nenapravil, hoci som nezákonnosť senátu\nOkresného súdu Malacky namietal v písomnom odôvodnení svojej Sťažnosti, Krajský súd\nv Bratislave v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku nesplnil svoju prieskumnú povinnosť\na moje právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru porušil aj Krajský súd v Bratislave.».\n3.2 V druhej rovine svojej argumentácie namietal arbitrárnosť záverov všeobecných\nsúdov pri posúdení podmienok útekovej väzby v čase po povolení obnovy konania, ktoré\npodľa názoru sťažovateľa „... neboli odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami, ale zostali\nv rovine dohadov a hypotetických úsudkov“. Sťažovateľ poukázal aj na to, že „... Okresný\nsúd Malacky v Uznesení OS dovodzoval dôvodnosť obavy, že sa budem skrývať, aby som sa\nvyhol trestu, len mojou minulosťou, bez toho, aby súd hodnotil a zobral do úvahy moju\nsúčasnú situáciu, správanie sa a zmenu okolností v mojom živote za obdobie posledného\nroka, čo považujem za absurdné“.\nV ďalšom sťažovateľ rozviedol, že „Výslovne nesprávnym je tvrdenie Krajského\nsúdu v Bratislave, že na území Českej republiky ani Slovenskej republiky nemám žiadne\nmajetkové väzby ani zamestnanie a na Slovensku som údajne nemal udržiavať žiadne\nkontakty s rodinnými príslušníkmi (strana 5-6 Uznesenia KS), čo má predstavovať dôvodnú\nobavu, že sa budem skrývať. Po prvé, Okresný súd Malacky ani Krajský súd v Bratislave\nneskúmal moje majetkové pomery, ďalej je zrejmé, že na Slovensku mám a udržujem vzťahy\n\n4\n\ns mojou matkou a dcérou z prvého manželstva, u mojej matky v\n\nmám,\n\nresp. by som mal, aj adresu môjho bydliska, a na uvedenej adrese by som sa v prípade\nponechania na slobode aj zdržoval. Pokiaľ ide o zárobkovú činnosť, je nepochopiteľné\nprečo Krajský súd v Bratislave kladie dôraz na skutočnosť, či som zamestnaný alebo nie,\nteda či som v pracovnom, resp. pracovnoprávnom vzťahu. Zdrojom zárobkovej činnosti\npredsa môže byť aj (často výlučne) podnikateľská činnosť. Na verejnom zasadnutí som\nuviedol, že som podnikateľom v oblasti IT služieb (teda ani pred mojim odsúdením v roku\n2012 som nepracoval ako zamestnanec), predovšetkým prostredníctvom mojej spoločnosti\nso sídlom\n\n,\n\n, čo je aj verejne\n\nznáme z Obchodného registra SR. Týmito skutočnosťami sa ani Krajský súd v Bratislave\nbližšie nezaoberal. Aj z uvedeného dôvodu potom nie je zrejmé, ako mohol Krajský súd\ndospieť k záveru, že ja a moja družka sme nemali stabilizovaný príjem (strana 6 Uznesenia\nKS). Moja družka je zamestnaná (v súčasnosti na materskej dovolenke) a má pravidelný\npríjem a pokiaľ mal súd pochybnosti o tom, ako bude vedieť zabezpečiť zloženie ponúkanej\npeňažnej záruky mal v tejto súvislosti vykonať zisťovanie jej majetkových pomerov. Súd\nprvého stupňa však pri výsluhu mojej družky akceptoval jej pripravenosť zložiť peňažnú\nzáruku v ponúknutej výške a z jej výsluchu nevyplýva obava, že by peňažná záruka\nv ponúkanej výške nebola zložená.\nRovnako, bez bližšieho zdôvodnenia ostalo tvrdenie Krajského súdu, že moja družka\nmala mať vedomosť, že som odsúdený a vyhýbam sa trestu (strana 6 Uznesenia KS).\nK okolnostiam môjho pobytu som sa už dostatočne vyjadril na verejnom zasadnutí, ako\naj v tejto ústavnej sťažnosti.\nĎalej sa nemožno stotožniť ani s prístupom aký zvolil Krajský súd v Bratislave\nohľadom môjho zdravotného stavu, kde Krajský súd v Bratislave sa v podstate týmto\nargumentom vecne nezaoberal, len odkázal, že postup v tejto otázke spadá do kompetencie\nvedúceho lekára tohto zariadenia (strana 6 Uznesenia KS). Ako som už uviedol, pobyt\nna slobode mi umožní vyhľadať bezpochyby špecializovanú, nadštandardnú, zdravotnú\nstarostlivosť, ktorú by som s ťažkosťami, ak vôbec, vedel dosiahnuť počas výkonu väzby,\npoťažmo výkonu trestu. Verím, že takáto zdravotná starostlivosť bude viesť k vyššej kvalite\nmôjho života, nehovoriac o plynulosti a flexibilnosti poskytovania takej zdravotnej\nstarostlivosti. Teda v konečnom dôsledku by to prispelo aj k menším nákladom na zdravotnú\n\n5\n\nstarostlivosť a odstráneniu opatrení (ako mám aj v súčasnosti - napr. byť umiestnený akoby\nna tzv. samotke), ktoré by inak Slovenská republika, resp. príslušný ústav na výkon trestu\nmusel vynaložiť a vykonať počas výkonu môjho trestu odňatia slobody.“.\nK totožným záverom sťažovateľ dospel aj pri posúdení zamietnutia jednotlivých ním\nposkytnutých záruk nahradzujúcich väzbu, pričom v súhrne skonštatoval, že „Odôvodnenia\nUznesenia OS a Uznesenia KS sú natoľko vágne, že nespĺňajú podmienky kladené na obsah\nuznesenia v ustanovení § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Krajský súd v odôvodnení svojho\nuznesenia nereagoval na podstatné a právne relevantné sťažnostné námietky sťažovateľa\nspôsobom, ktorý predpokladá uvedené zákonné ustanovenie (nález I.ÚS 187/09).“.\n4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po jej prijatí\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Malacky a Krajský súd v Bratislave porušili práva sťažovateľa\nna zákonného sudcu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru\nv spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 48 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 3 Ústavy SR.\n2. Okresný súd Malacky a Krajský súd v Bratislave nezákonným pozbavením\nosobnej slobody porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5\nods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR.\n3. Okresný súd Malacky a Krajský súd v Bratislave arbitrárnosťou svojich\nrozhodnutí porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3, čl. 5 ods. 4\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR.\n4. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 18. 11. 2015, sp. zn. 3Nt/14/2014\nv časti, a to vo výrokoch pod bodom II., III., IV., V., a VI., a Uznesenie Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 15.12.2015, sp. zn. 1Tos/123/2015 sa zrušujú a Krajskému súdu\nv Bratislave sa prikazuje, aby neodkladne prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu.\n5. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie\npeňažnú sumu vo výške 10.000,- EUR, ktorú sumu sú mu povinní zaplatiť spoločne\na nerozdielne Okresný súd Malacky a Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n6\n\n6. Okresný súd Malacky a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne a\nnerozdielne uhradiť trovy konania...“\n5. V rámci prípravy veci na predbežné prerokovanie sa k veci na základe žiadosti\nústavného súdu písomne vyjadrili obidva dotknuté všeobecné súdy, a to za okresný súd jeho\npredseda písomným vyjadrením z 11. marca 2016 a krajský súd jeho predseda písomným\nvyjadrením z 10. marca 2016.\n5.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení stručne skonštatoval, že „Sťažnosť\nadresovaná ústavnému súdu je zameraná predovšetkým na rozhodovanie v zmysle\nustanovenia § 403 Tr. poriadku nezákonne zloženým senátom, ktorý rozhodoval o povolení\nobnovy konania.\nV tejto súvislosti treba uviesť, že tak prvostupňový, ale aj sťažnostný súd rozhodoval\nvo veci do 31. 12. 2015, pričom novela právnej úpravy, týkajúcej sa zloženia senátov,\nnadobudla účinnosť od 01. 01. 2016 a v tomto smere sa na vyššie citované uznesenia\nnevzťahovali ani prechodné ustanovenia Tr. poriadku. Menovaná predsedníčka senátu 1Tos\nmá za to, že do 31. 12. 2015 súdy konali pri postupe ustanovenia § 403 Tr. poriadku\nv zmysle zaužívanej jednotnej praxe tak, že senát, ktorý právoplatne rozhodoval o obnove\nkonania, rozhodoval bezodkladne aj o väzbe.\nRozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost/26/2015 zo dňa\n04. 08. 2015 bolo sťažnostnému súdu známe v čase rozhodovania. Uvedené uznesenie\nsa sekundárne zaoberá aj problematikou zákonného zloženia senátov po povolení obnovy\nkonania. K tomuto rozhodnutiu nebol vydaný žiaden judikát, pričom sa jedná o rozhodnutie\njedného senátu najvyššieho súdu a sťažnostný súd sa v tomto konaní riadil ustanovením\n§ 403 Tr. poriadku, platného v čase konania v súlade so zaužívanou súdnou praxou.\nZáverom\n\nuviedla, že sa jednalo o rozhodovanie v senáte,\n\ns ktorým rozhodnutím sa plne stotožňujem aj v súčasnosti.“.\n5.2 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zhrnul, že „Po oboznámení sa\ns obsahom sťažnosti vrátane jej doplnenia zo dňa 29. 1. 2016 oznamujem, že túto\nnepovažujem za dôvodnú, keďže nemá oporu v zákone.\n\n7\n\nPodľa môjho názoru súd I. stupňa postupovať v súlade so zákonom, keď rozhodoval\no väzbe sťažovateľa v konaní sp. zn. 3 Nt 14/2014. Správnosť postupu súdu podporuje\naj novela ust. § 403 Trestného poriadku. Podotýkam, že aj pôvodné znenie ust. § 403\nTrestného poriadku rátalo s tým, že o väzbe bude rozhodovať súd, ktorý rozhodol o obnove\nkonania. Ak by mal zákonodarca iný úmysel, vyjadril by ho expresis verbis tak, ako to\nuviedol v ust. § 397 ods. 2 Trestného poriadku, že o návrhu na povolenie obnovy konania\nrozhoduje iný samosudca resp. senát, ako ten, čo rozhodol v pôvodnom konaní na prvom\nstupni.\nUpozorňujem, že nesprávny výklad zákona niektorými súdmi v minulosti viedol\nk prepusteniu z väzby obzvlášť nebezpečných zločincov a hlbokému znepokojeniu širokej\nverejnosti.\nZ vyššie uvedených dôvodov považujem postup tunajšieho súdu vo veci,\nsp. zn. 3 Nt 14/2014, obv.\n\nza správny a zákonný.“.\n\n5.3 Právny zástupca sťažovateľa JUDr. Ján Havlát k vyjadreniu okresného súdu\nz 11. marca 2016 a krajského súdu z 10. marca 2016 nezaujal po ich doručení\n12. apríla 2016 žiadne stanovisko.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n8\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnávrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3\na 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Nt 14/2014 z 18. novembra 2015 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tos 123/2015 z 15. decembra 2015.\nII. A\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nokresného súdu\n9. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,\nže ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať\nsťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv\npred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd\nteda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\nprerokovanie (I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\n\n9\n\nII. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n10. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n11. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 3 Nt 14/2014\nz 18. novembra 2015, ktorým tento súd rozhodol vo výrokoch II až VI o väzbe sťažovateľa\na zárukách jej nahradenia, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť,\nže proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať sťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného\nporiadku ako riadny opravný prostriedok (čo využil aj právny zástupca sťažovateľa\nna verejnom zasadnutí, pozn.), a preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.B\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na slobodu\na bezpečnosť\n\npodľa\n\nčl.\n\n5\n\nods.\n\n4\n\ndohovoru\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 1 Tos 123/2015 z 15. decembra 2015\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov\n(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\n\n10\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,\npredovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou\nsťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany\ndotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd poznamenáva, že s prihliadnutím na svoju judikatúru\nuž opakovane konštatoval (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08, II. ÚS 23/05,\nII. ÚS 65/05, II. ÚS 60/08, II. ÚS 151/09, IV. ÚS 397/2010), že ide o všeobecné\nustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu\nvo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné ustanovenie\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy v pomere špeciality\na sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva\nna osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého\nsúdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie\na rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\no osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n11\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných\nsúdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami\no občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.\nVäzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv\nzaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje\nvo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý\nproces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ\nide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia\nprávna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť\n(III. ÚS 272/03, II. ÚS 15/05, IV. ÚS 65/05, I. ÚS 256/07). Ústavný súd v tomto smere\nrešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni\nv zásade čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky,\nči k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom upraveným postupom,\nkde dohovor odkazuje primárne na vnútroštátne právne predpisy a upravuje povinnosť\ndodržiavať ich hmotnoprávne aj procesné právne normy a požaduje, aby zbavenie slobody\njednotlivca nebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru), ďalej chráni právo jednotlivca\nna primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná\nnad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania\nväzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), a konečne chráni právo jednotlivca\ndomáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie na slobodu,\no ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4 dohovoru) [rozsudok ESĽP de Wilde\nat al v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71 − § 77 etc., ako aj novšia judikatúra\nKhudoyorov v. Rusko, rozsudok ESĽP, č. 6847/02 z 8. 11. 2005, body 124 – 125, 172 – 174\na 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005,\nbody 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006,\nbody 103 a 115].\n\n12\n\n17. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom... zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie\nslobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie\nzo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné\nzabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní [písm. c)].\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru sa\nvzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby. Naproti tomu procesné pravidlá týkajúce sa\nskúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4\ndohovoru. Keďže v danom prípade je predmetom ústavného prieskumu rozhodnutie\nvšeobecného súdu o vzatí do väzby, a nie rozhodnutie všeobecného súdu o prípustnosti\nďalšieho trvania väzby (napr. z dôvodu podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nsťažovateľom, pozn.), sťažovateľom namietané porušenie práva zaručeného čl. 5 ods. 4\ndohovoru nenachádza svoje uplatnenie.\n18. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Sťažovateľ\nv podanej sťažnosti namietal aj porušenie svojho práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy. Právo na zákonného sudcu (v širšom na nestranný súd, pozn.) je obsiahnuté\nnielen v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj v čl. 5 dohovoru, keďže pojem „súd“ tu musí mať\nrovnaký význam ako v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tých istých dôvodov treba právo\n\n13\n\nna zákonného sudcu/nestranného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy považovať aj za súčasť\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy v prípadoch, keď súd rozhoduje o väzbe. Právo na zákonného\nsudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy sa naproti tomu vzťahuje na konanie vo veci samej.\nInými slovami, čl. 48 ods. 1 ústavy, ktorého porušenia sa sťažovateľ domáha vo svojej\nväzobnej veci, s touto nesúvisí, pretože tento článok sa vzťahuje na konanie vo veci samej,\no ktoré v danom prípade nešlo (sťažovateľ nenamietal postup súdu pri rozhodovaní\no návrhu na povolenie obnovy konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci,\nale postup všeobecných súdov a ich rozhodnutia o jeho vzatí do väzby, pozn.).\n19. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.1 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti, keďže ním označené predmetné články ústavy a dohovoru materiálne\nnedopadajú na okolnosti jeho väzobného stíhania (pri rozhodovaní všeobecných súdov\no povolení obnovy konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci, pozn.).\nII.C\nK namietanému porušeniu práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2, 3 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a 3\ndohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n20. Článok 17 ods. 1 ústavy zaručuje osobnú slobodu. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\nnikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný\nzáväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno\nzadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď\noboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu\nalebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných\n\n14\n\ntrestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej\nprepustení na slobodu.\n21. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09).\nZákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou\npodstatou mali dať ratio decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (III. ÚS 271/07).\n22. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom,\nresp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomoci\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\n\n15\n\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n23. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n24. Taktiež Ústavný súd Českej republiky stabilne judikuje, že (napr. nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. 980/2014 z 18. júna 2014, body 37 a 38)\n„37. ... V rámci posuzování tzv. vazebních rozhodnutí obecných soudů je Ústavní soud\noprávněn zasáhnout tehdy, shledá-li, že rozhodnutí obecného soudu o vazbě není podloženo\nzákonným důvodem, nebo jestliže jsou tvrzené důvody vazby v extrémním rozporu\nse zjištěným skutkovým stavem, nebo když rozhodnutí není odůvodněno poukazem\nna konkrétní skutečnosti. Výklad \"konkrétních skutečností\" odůvodňujících vazbu\nve smyslu § 67 trestního řádu je především věcí obecných soudů. Ty musí při znalosti\nskutkových okolností v dané fázi trestního řízení posoudit, zda další trvání vazby\nje opatřením nezbytným pro dosažení účelu trestního řízení a zda tohoto účelu nelze\ndosáhnout jinak ani při vynaložení veškerého úsilí a prostředků ze strany orgánů činných\nv trestním řízení. [nález sp. zn. II. ÚS 897/08 ze dne 12. 8. 2008 (N 139/50 SbNU 235),\nbod 19].\n38. Nicméně tato určitá deference ze strany Ústavního soudu vůči rozhodnutím\nobecných soudů o vazbě je podmíněna právě pečlivým posouzením konkrétních okolností\njednotlivých případů obecnými soudy. V opačném případě totiž odpadá hlavní důvod tohoto\nzdrženlivého přístupu, že jsou to obecné soudy, které jsou detailně obeznámeny\nse skutkovými okolnostmi případu, jsou v přímém kontaktu s dotčenými osobami a samy\nposoudily existenci všech relevantních okolností pro zásah do práva na osobní svobodu\nobviněného.\n\nZ\n\ntěchto\n\nzdůrazňuje požadavek\n\ndůvodů\n\nnáležitého\n\nÚstavní\n\nsoud\n\nodůvodnění\n\nopakovaně\n\nvazebních\n\nve\n\nsvé\n\nrozhodnutí\n\njudikatuře\n[viz\n\nnapř.\n\nnález sp. zn. I. ÚS 603/07 ze dne 7. 6. 2007 (N 95/45 SbNU 353), bod 19; nález\n\n16\n\nsp. zn. IV. ÚS 3294/09 ze dne 17. 5. 2011 (N 93/61 SbNU 447), bod 14; či nález\nsp. zn. I. ÚS 3109/13 ze dne 18. 3. 2014 (N 37/72 SbNU 419), bod 23].“.\n25. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky\njeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu\na jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia\nzákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy\nvyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná\nzákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru\nvyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“, a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)\naž f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo,\na preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov\n(Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, § 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň\nmusí byť v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou\n(k tomu pozri rozsudok ESĽP vo veci Bozano v. Francúzsko z 18. 12. 1986, bod 54;\nrozsudok ESĽP vo veci Benham v. Veľká Británia z 24. 9. 1992, rozsudok ESĽP vo veci\nHerczegfalvy v. Rakúsko z 11. 5. 2004, rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Morsink\nv. Holandsko z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry rozsudok Veľkej komory ESĽP\nvo veci Stanev v. Bulharsko zo 17. 1. 2012, bod 143; rozsudok ESĽP vo veci L. M.\nv. Slovinsko z 12. 6. 2014, bod 121).\n26.1 Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby\nlen vtedy, ako doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\n\n17\n\nskutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,\nnajmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko\nalebo ak mu hrozí vysoký trest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc)\n\nbude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n\n26.2 Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma\nnadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia... .\nPodľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť,\nak ... c) nie je dôvodná. Podľa § 403 Trestného poriadku v znení do 31. decembra 2015\nak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne\nsúd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania\nzrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.\n27. Z čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy možno teda vyvodiť základné právo na osobnú slobodu,\nako aj zásadu, že pozbaviť niekoho osobnej slobody možno iba z dôvodov a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Ďalšie odseky čl. 17 ústavy uvádzajú konkrétne spôsoby pozbavenia,\nresp. obmedzenia osobnej slobody, ktoré za splnenia ustanovených podmienok sú prípustné.\nJedným z týchto spôsobov je aj vzatie do väzby, resp. držanie vo väzbe v zmysle čl. 17\nods. 5 ústavy. Preto možno uviesť, že v prípade pozbavenia osobnej slobody vzatím\ndo väzby, resp. držaním vo väzbe je okrem čl. 17 ods. 5 ústavy vždy dotknutý aj čl. 17\nods. 1 a 2 ústavy (I. ÚS 220/04). Z judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že z práva nebyť\nvo väzbe z iného ako zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu\nvyplýva priama spojitosť zákonného väzobného dôvodu s rozhodnutím sudcu alebo súdu\nnielen pri vzatí do väzby, ale aj počas jej trvania. V prípadoch, keď sa ústavný súd zaoberal\n\n18\n\nmožným porušením základného práva na osobnú slobodu v zmysle čl. 17 ústavy\nrozhodnutím súdu konajúceho o zákonnosti väzby, konštatoval, že otázka, či je väzba\nzákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie\ndohovoru (III. ÚS 79/02, III. ÚS 77/05), s ktorým musí byť v súlade, vrátane všeobecných\nprincípov obsiahnutých v ňom výslovne alebo implikovane (pozri obdobne napr. rozsudky\nESĽP vo veciach Winterwerp v. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20, § 45\na Baranowski v. Poľsko z 28. 3. 2000, č. 28358/95, § 51). Inými slovami, povinnosť súdov\nvyplývajúca zo základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy postupovať v prípade\ntrestného stíhania obvinenej osoby a pozbavenia jej osobnej slobody väzbou „spôsobom,\nktorý ustanoví zákon“ vyžaduje, aby procesný postup súdu konajúceho vo veci rešpektoval\nnielen ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov s právnou silou zákona\n(v danom prípade predovšetkým Trestného poriadku), ale taktiež aj ustanovenia príslušných\nmedzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky\na v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 ústavy majú pred zákonom prednosť, ak poskytujú\nväčší štandard ochrany základných práv a slobôd.\n28. Krajský súd v uznesení sp. zn. 1 Tos 123/2015 z 15. decembra 2015\nv podstatnom dôvodil, že „V uvedenom konaní bol obvinený\n\nrozsudkom\n\nzo dňa 07. 06. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava 1To 117/2012\nz 31. 10. 2012 uznaný za vinného zo zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20\nk § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a Tr. zák. Za tento zločin mu bol uložený súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok o treste trestného\nrozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T 201/2012 z 24. 04. 2012, ako aj všetky\nďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu\nku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad.\nV tejto veci bola dňa 18. 11. 2015 právoplatne povolená obnova konania a bol\nnásledne zrušený vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 07. 06. 2012\nvo výroku o treste.\nObligatórne rozhodoval okresný súd postupom podľa § 403 Tr. poriadku aj o väzbe\nobvineného\n\n. Prihliadal pritom na dobu, ktorá doposiaľ uplynula\n\n19\n\nod nástupu obžalovaného do výkonu trestu a zistil, že výkon trestu u obžalovaného začal\ndňa 11. 12. 2014 a predpokladaný dátum ukončenia trestu je 23. 01. 2023.\nPri skúmaní naplnenia dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku súd\nprvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na postup a konanie obvineného\npo právoplatnom odsúdení vzbudzuje dôvodnú obavu v prípade prepustenia\nna slobodu, by sa opätovne skrýval a by sa vyhol trestu. Zo zistených skutočností\na z výpovede obvineného a zo spisu je zrejmé, že sa vyhýba výkonu trestu odňatia slobody\nv pobytom cudzine v ČR práve kvôli výkone trestu, ktorý mal nastúpiť. Na výkon do SR bol\ndodaný na základe vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu. S poukazom na uvedené\nskutočnosti prvostupňový súd vzhľadom na osobu obvineného a povahu spáchaného skutku;\nzamietol všetky návrhy na nahradenie väzby u obvineného v zmysle § 80 Tr. por. neprijal\npísomný sľub obvineného, neprijal ponuku na zloženie peňažnej záruky, neprijal záruku na\nnápravu odsúdeného ponúknutú družkou odsúdeného. Takéto záruky nepovažoval\nprvostupňový súd za dostačujúce pre nahradenie väzby vzhľadom na osobu obvineného\na postup po jeho odsúdení. Preto konštatoval aj v tomto štádiu konania dôvody väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.\nZačiatok plynutia lehoty väzby určil súd prvého stupňa tak, že väzba začala plynúť\nokamihom\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nuznesenia\n\no\n\npovolení\n\nobnovy\n\nkonania,\n\nt. j. 18. 11. 2015.\nProti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť obvinený\n, do zápisnice dňa 18. 11. 2015, elektronickou formou dňa 07. 12. 2015 doplnil\nobvinený prostredníctvom svojho obhajcu písomné dôvody svojej sťažnosti, na ktoré\npodanie senát odvolacieho súdu prihliadol, aj keď nebol zachovaný procesný postup a\npodanie nebolo doručené do troch dní súdu poštou.\nV dôvodoch sťažnosti obvinený prostredníctvom obhajcu namietal, že o jeho väzbe\nrozhodoval nezákonný senát a to z dôvodu, že o väzbe sa rozhoduje až po právoplatnosti\nobnove konania a to v inom senáte, ktorý koná a rozhoduje v obnovenom konaní. V tomto\nsmere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Tost26/15 z 04. 08. 2015. Preto\nje toho názoru, že postupom prvostupňového súdu boli porušené jeho práva, keď rozhodol\nnezákonný senát, pričom o väzbe mal rozhodnúť iný senát v obnovenom konaní do dvoch\ndní. Z tohto dôvodu žiadal okamžité prepustenie na slobodu.\n\n20\n\nĎalej vo svojej sťažnosti poukázal, že v súčasnej dobe nehrozí reálna obava, že by sa\nskrýval, nakoľko v súčasnosti má maloletú dcéru a uviedol nové skutočnosti súdu, čo sa týka\njeho pobytu. V súčasnej dobe má zabezpečený pobyt u svojej matky v\na súdu vysvetlil, že v prípade prepustenia by sa staral o svoju rodinu počas víkendov, kedy\nby ho družka s deťmi navštevovala na Slovensku. Ďalej poukázal vo svojej písomnej\nsťažnosti na tú skutočnosť, že trpí neriešiteľnou chorobou syndrómom spánkového apnoe.\nPreto sa aj počas výkonu trestu podrobuje liečbe a počas spánku používa prístroj, ktorý mu\npomáha pri dýchaní. Súd prvého stupňa sa s týmito argumentmi vysporiadal. Preto\nnavrhuje, aby ho krajský súd prepustil z väzby na slobodu, alternatívne, aby prijal návrhy\nv zmysle § 80 Tr. por. a teda nahradil väzbu ponúknutou peňažnou zárukou a sľubom.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade riadne a včas podanej\nsťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/\nTr. poriadku jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ\npodal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom\npredchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.\nNadriadený súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého\nspisového materiálu zistil, že na okresnom súde je vedené konanie o povolení obnovy\nkonania vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/60/2012 na základe návrhu obvineného\n.\nUznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 18. 11. 2015 sp. zn. 3Nt/14/2014 bola\npodľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku povolená obnova konania v prospech odsúdeného\nvo vyššie uvedenej trestnej veci a podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku bol\nzrušený rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 07. 06. 2002 v spojení s uznesením\nKrajského súdu Bratislava sp. zn. 1T 117/12 zo dňa 31. 10. 2012 vo výroku o treste,\nako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nSenát súdu prvého stupňa vykonal výsluch obvineného\nza prítomnosti prokurátora a obhajcu. Obvinený v rámci výsluchu uviedol, že sa bude\nzdržovať u svojej matky\nodňatia slobody žil v\n\nv\n\n. Pred nástupom trestu\n\nspolu s družkou s ktorou má maloletú dcéru. Pred nástupom\n\ntrestu nepracoval, jeho družka bola na materskej dovolenke, žili v podnájme, pomáhal\n\n21\n\ndružkinej matke s rôznymi prácami a podieľal sa na výchove maloletých detí. V\n\nžili\n\nv podnájme, nemali vlastný byt. Na území Slovenska nemá žiadny majetok, byt ktorý vlastnil\ns manželkou už nevlastní, nakoľko si naň uplatnila záložné právo banka. Výkonu trestu\nsa vyhýbal, nakoľko sa skontaktoval s obhajcom v Anglicku, ktorý ho mal zastupovať pred\nEurópskym súdom pre ľudské práva, ktorý ho informoval, že je chránená osoba a že na\nsúde bol úspešný až potom pri kontakte s políciou zistil, že bol podvedený treťou osobou,\nktorá sa vydávala za obhajcu, ktorý vystupuje pred Európskym súdom pre ľudské práva.\nZástupca okresnej prokuratúry navrhol vziať obvineného do väzby, z dôvodu § 71\nods. 1 písm. a/ Tr. por. z dôvodu, že v minulosti sa obvinený bránil výkonu trestu odňatia\nslobody do cudziny, nie je vylúčené, že sa to bude opakovať. Náhradu väzby kauciou\npovažuje za nedostatočné. Obvinený mal vedomosť, že pred ESĽP nie je oficiálne vedené\nžiadne konanie, teda vedome sa vyhýbal nástupu trestu odňatia slobody. Uložený trest bol\nuložený v príslušnej trestnej sadzbe a je dôvodná obava, že obvinený ujde, nakoľko aj sám\nvyhlásil, že neakceptoval uložený trest.\nObhajca obvineného navrhol prepustiť obvineného na slobodu, prijať peňažnú\nzáruku, písomný sľub a záruky dôveryhodnej osoby tak ako to bolo navrhnuté súdu. Výška\npeňažnej záruky 20 000,- eur je u klienta aby neutiekol. Obvinený sa chce liečiť vzhľadom\nna svoju chorobu a uzavrieť s družkou sobáš. Vzhľadom na tieto skutočnosti nehrozí obava\nz jeho úteku.\nPodľa § 403 Tr. poriadku ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu\nv pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým\nspolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.\nPodľa § 72 ods. 2 Tr. poriadku vziať do väzby možno len fyzickú osobu, ktorej bolo\nvznesené obvinenie. Uznesenie o vzatí do väzby sa musí odôvodniť aj skutkovými\nokolnosťami. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca\npre prípravné konanie. Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby musí\nbyť obvinený vypočutý. O ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie\nlehoty väzby alebo žiadosti obvineného o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj\nna neverejnom zasadnutí, ak zo žiadostí nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba\nobvineného vypočuť na verejnom zasadnutí, alebo ak obvinený v žiadosti o prepustenie\n\n22\n\nz väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň neuviedol nové skutočnosti súdu skôr\nneznáme, ktoré sú významné na rozhodnutie.\nPodľa § 71 ods. 1 Tr. poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,\nak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok\nspáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná\nobava, že\na/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak\nnemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že súd\nprvého stupňa správne rozhodol o vzatí obvineného\n\ndo väzby s tým,\n\nže konštatoval existenciu väzobného dôvodu v zmysle § 71 ods.1 písm. a/ Tr. poriadku.\nSúčasne neprijal nahradenie väzby inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. a, písm. b/, písm. c/\nTr. por. Všetky zabezpečené informácie vo vzťahu k obvinenému\nreálne odôvodňujú obavu, že v prípade jeho ponechania na slobode by sa mohol skrývať,\naby sa vyhol trestnému stíhaniu a uloženému trestu, nakoľko v ďalšom konaní o povolení\nobnovy konania sa bude rozhodovať už iba o ukladaní trestu v rámci upravenej trestnej\nsadzby podľa asperačnej zásady v zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu. Súd prvého\nstupňa podrobne ustálil u obvineného dôvody väzby ako aj dôvody prečo neakceptoval\nnahradenie väzby u obvineného v zmysle § 80 ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/ Tr. por.\nPrvostupňový súd v rámci výsluchu obvineného za prítomnosti obhajcu a prokurátora\npodrobne obvineného dôvodom väzby vypočul. Z týchto skutočností a zo spisu vyplýva, že\nmotívom obvineného, že sa skrýval mimo územia Slovenskej republiky v Českej republike\nbolo to, aby sa vyhol nástupu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov\nktorého výšku neakceptoval podľa jeho vyjadrenia. Na území Českej republiky ani\nSlovenskej republiky nemá žiadne majetkové väzby ani zamestnanie, preto je dôvodná\nobava že pri ponechaní na slobode by sa naďalej mohol skrývať pred trestným konaní alebo\nprípadným trestom. Na území Slovenskej republiky neudržiaval žiadne kontakty s rodinnými\npríslušníkmi.\nVzhľadom na doterajší spôsob konania obvineného po odsúdení preto správne\nprvostupňový súd postupoval keď neakceptoval jeho sľub ako nahradenie väzby, sľub jeho\n\n23\n\ndružky nad jeho ďalším správaním, nakoľko aj táto mala vedomosť, že je odsúdený a\nvyhýba sa trestu, ktorý bol uložený na území Slovenskej republiky. Z vyjadrení obvineného a\njeho družky vyplýva, že vlastne nemali stabilný príjem, peniaze by mala poskytnúť matka\ndružky obvineného, pričom nie sú známe ani jej majetkové pomery. Vzhľadom na osobu\nobvineného a povahu spáchaného skutku je dôvodná obava, že by sa vyhýbal trestnému\nkonaniu prípadne trestu.\nPri posudzovaní písomných dôvodov podanej sťažnosti krajský súd konštatuje,\nže čo sa týka skutočností zdravotného stavu obvineného jeho posúdenie je v kompetencii\nzdravotníckeho zariadenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý aj zabezpečuje\nzdravotnú starostlivosť obvinených a odsúdených. V spise Okresného súdu Malacky\n3Nt 14/2014 na č. l. 50 sa nachádza lekárska správa zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS\n, ktoré konštatuje respiračné ochorenie u obvineného\n, ktoré je liečené v podmienkach väzenského zdravotníckeho zariadenia. V prípade,\nže by si liečenie obvineného vyžadovalo špecializované pracovisko mimo ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody, ďalší postup spadá do kompetencie vedúceho lekára tohto\nzariadenia.\nK ďalším písomným námietkam, kde obhajca poukazuje na nezákonný postup\nprvostupňového súdu v tom smere, že o väzbe rozhodol nezákonný senát treba uviesť,\nže prvostupňový súd rozhodol v súlade so špecifickými podmienkami posudzovania\ndôvodnosti väzby v prípadoch, ktoré predpokladá ustanovenie § 403 Tr. por. To znamená,\nže nedošlo k porušeniu práv obvineného a vo veci rozhodol zákonný senát. Takýto postup\nvyplýva priamo z ustanovenia § 403 Tr. por., keď rozhodol bezodkladne po právoplatnosti\nuznesenia po obnove konania o väzbe. Tento postup vyplýva aj z doterajšej súdnej praxe.\nPri skúmaní dôvodnosti väzby treba vychádzať v prvom rade z dôvodov, ktoré boli dané\npred nástupom výkonu trestu odňatia slobody. Práve v opačnom prípade, kedy súd rozhodol\no povolení obnovy konania toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, súd by nerozhodol\no väzbe obvineného, o väzbe obvineného by rozhodoval iný senát toho istého súdu, obvinený\nby sa nachádzal naďalej vo výkone trestu odňatia slobody bez súdneho rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené argumenty sťažnostný súd uvádza, že nebolo možné vyhovieť\nsťažnosti obvineného, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa o jeho vzatí do väzby je\nvydané v súlade so zákonom a krajský súd nezistil žiadny dôvod na jeho zmenu.\n\n24\n\nRovnako súd nepochybil ani pri stanovení začiatku plynutia väzby.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/\nTr. poriadku sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.“.\n29. Z komentovaného znenia dohovoru vyplýva, že „ESLP – podle svých vlastních\nslov [viz např. Ignatenco, § 79; Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudek, 31. 5. 2011,\nč. 5829/04, § 184] – ve své judikatuře identifikoval čtyři základní důvody, které mohou\nodůvodňovat vazbu v trestním řízení: nebezpečí útěku [Stögmüller proti Rakousku,\nrozsudek, 10. 11. 1969, č. 1602/62, § 15], riziko, že obviněný může v případě propuštění\nmařit výkon spravedlnosti [Wemhoff, § 14] nebo spáchat další trestné činy [Matznetter proti\nRakousku, rozsudek, 10. 11. 1969, č. 2178/64, § 9] nebo způsobit narušení veřejného\npořádku [Letellier proti Francii, rozsudek, 26. 6. 1991, č. 12369/86, § 51]. (Kmec, J., Kosař,\nD., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.\nvydanie. .Praha : C. H. Beck, 2012. s. 515.).\n30. Z komentovaného znenia dohovoru ďalej vyplýva, že „Nebezpečí útěku by mělo\nbýt posuzováno s ohledem na různé faktory, zvláště ty týkající se povahy dotyčné osoby,\njejí mravy, domov, zaměstnání, majetek, rodinné vztahy a všechny druhy vazeb k zemi,\nv níž je proti ní vedeno trestní stíhání [Becciev proti Moldavsku, rozsudek, 4. 10. 2005,\nč. 9190/03, § 58; Shenoyev proti Rusku, rozsudek, 10. 6. 2010, č. 2563/06, § 59].\n...\nNebezpečí útěku považoval ESLP za relevantní důvod zbavení svobody, např.\nv těchto situacích:\n- obviněný již dříve uprchl, aby se vyhnul trestnímu řízení, má četné obchodní\nkontakty v zahraničí a hrozí mu poměrně vysoký trest odnětí svobody [Punzelt, § 76];\n- stěžovatel byl obviněn ze závažného trestného činu, za který mu hrozil vysoký trest\nodnětí svobody; pokud by uprchl do určitého státu a získal tamní občanství, bylo by jeho\nvydání do žalovaného státu k soudnímu řízení nemožné; v minulosti již byl odsouzen, měl\nčetné kontakty v zahraničí a v žalovaném státě byl velmi zadlužen [Barfuss proti České\nrepublice, rozsudek, 31. 7. 2000, č. 35848/97, § 69];\n\n25\n\n- stěžovatel již jednou opustil zemi, ačkoli věděl, že proti němu bylo zahájeno trestní\nřízení a že je hledán policií, nevrátil se a neinformoval příslušné orgány o svém pobytu\nv zahraničí, navíc tam nehledal zaměstnání, nýbrž se pouze snažil vyhnout se trestnímu\nstíhání; kromě toho svěřil svému známému do úschovy vysokou peněžní částku, koupil\nautomobil za použití občanského průkazu jiné osoby, opatřil si falešný cestovní pas a snažil\nse zjistit podrobnosti o trestním řízení proti sobě; vzhledem ke kvalifikaci trestného činu mu\nhrozil vysoký trest odnětí svobody [Český, § 79: nad těmito důvody nemohla podle ESLP\npřevážit skutečnost, že stěžovatel a jeho rodina měli v žalovaném státě trvalé bydliště].“.\n(Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech.\nKomentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012. s. 515, 516 a 517).\n31. Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 1694/2014\nz 28. júla 2014 v bode 24 judikoval, že „Ústavní soud rovněž ve svých nálezech příkladmo\nuvedl, které další faktory, vedle délky hrozícího trestu, jsou pro odůvodnění útěkové vazby\nrelevantní a soudy by je měly brát v potaz. Jsou to charakter a morálka obviněného, jeho\nmravy, domov, zaměstnání, majetek, rodinné vztahy a všechny druhy vazeb k zemi, v níž je\nproti němu vedeno trestní stíhání, a kontakty v zahraničí (nález sp. zn. I. ÚS 980/14, bod 43;\nnález sp. zn. I. ÚS 2208/13 ze dne 11. 12. 2013, bod 34), příprava obviněného\nna odcestování, snaha zajistit si falešné doklady na cestu do cizího státu, delší opuštění\nmísta bydliště a zaměstnání, zadržení obviněného na útěku přes hranice [nález sp. zn.\nI. ÚS 2883/13 ze dne 21. 1. 2014 (N 7/72 SbNU 93), bod 22; nález sp. zn. I. ÚS 2183/12\nze dne 22. 5. 2013 (N 91/69 SbNU 429), bod 18].“.\n32. Z ďalšieho nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 185/2014 z 10.\napríla 2014 z bodu 14 vyplýva, že „V řadě svých usnesení Ústavní soud vyslovil názor, že\nnepravomocně\n\nuložený\n\nnepodmíněný\n\ntrest,\n\npřirozeně\n\nv\n\nurčité\n\nvýměře,\n\nmůže\n\nznamenat konkrétní skutečnost odůvodňující obavu z útěku právě před takovýmto trestem;\nv každém případě je hrozba útěku značně zesílena (usnesení sp. zn. II. ÚS 88/01 ze dne\n18. 2. 2003; usnesení sp. zn. II. ÚS 775/02 ze dne 11. 3. 2003; usnesení sp. zn. II. ÚS 3/03\nze dne 11. 3. 2003; usnesení sp. zn. III. ÚS 1577/08 ze dne 14. 8. 2008;...). Za výši\nnepravomocně uloženého trestu odůvodňující či značně zesilující obavu z útěku Ústavní\n\n26\n\nsoud považoval šest let (usnesení sp. zn. II. ÚS 88/01 ze dne 18. 2. 2003; usnesení\nsp. zn. II. ÚS 775/02 ze dne 11. 3. 2003; usnesení sp. zn. III. ÚS 2511/10 ze dne\n30. 9. 2010), sedm let (usnesení sp. zn. II. ÚS 3/03 ze dne 11. 3. 2003), devět let (usnesení\nsp. zn. III. ÚS 3219/11 ze dne 16. 11. 2011) či čtrnáct let (usnesení sp. zn. III. ÚS 1577/08\nze dne 14. 8. 2008).“.\n33. V okolnostiach sťažovateľovej väzby je potrebné poukázať aj na názor,\nvyslovený napr. v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 980/2014\nz 18. júna 2014, bode 37, v zmysle ktorého „... je nutno mít na paměti, jak Ústavní soud\nmnohokrát konstatoval, že každé rozhodování o vazbě se odehrává jen v rovině pouhé\npravděpodobnosti - a nikoli jistoty - ohledně důsledků, které mohou nastat, nebude-li\nobviněný držen ve vazbě [nález sp. zn. I. ÚS 603/07 ze dne 7. 6. 2007 (N 95/45 SbNU 353),\nbod 17].“.\n34. Vo všeobecnosti je teda možné vysloviť, že posudzovanie existencie väzobných\ndôvodov je vecou často obťažnou a subtílnou a všeobecné súdy musia striktne vychádzať\nzo zistených konkrétnych skutočností zakladajúcich jednotlivé väzobné dôvody. Výklad\nzákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým vecou všeobecných súdov,\nktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie tej-ktorej veci musia\n(mali by) svedomito posúdiť (v ktoromkoľvek štádiu konania), či vzatie do väzby alebo jej\nďalšie trvanie/predlžovanie je opatrením nevyhnutným pre dosiahnutie účelu trestného\nkonania a či tento účel ani pri vynaložení všetkého úsilia nemožno dosiahnuť inak. Príslušné\núvahy súdu by mali vyvodené vždy z povahy konkrétnej a individuálnej veci vrátane osoby\nobvineného, z jeho osobných pomerov, rozsahu potrebného dokazovania, z jeho náročnosti\na pod. Do týchto úvah súdu sa ústavný súd cíti oprávnený zasiahnuť spravidla len vtedy,\nak nie je rozhodnutie o väzbe podložené zákonným dôvodom buď vôbec, alebo ak tvrdené\n(a nedostatočne zistené) dôvody väzby sú v extrémnom rozpore s kautelami vyplývajúcimi\nz ústavného poriadku republiky, prípadne s medzinárodnými zmluvami, ktorými je v tomto\nsmere Slovenská republika viazaná.\n\n27\n\n35. Po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že z jeho odôvodnenia vo vzťahu k zákonom predpokladanému vzatiu\nsťažovateľa do výkonu útekovej väzby nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo\nzjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcim krajským\nsúdom s dôsledkom porušenia sťažovateľom označeného práva na osobnú slobodu pri jeho\nvzatí do útekovej väzby po povolení obnovy konania . Ústavný súd konštatuje, že krajský\nsúd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného poriadku\npodstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú\nzo skutkových okolností posudzovanej veci, v dôsledku čoho ich ústavný súd vníma\nako adresné a vo svojich záveroch aj logické, pričom ich považuje za právne akceptovateľné\nnielen z uhla zákonnosti, ale aj ústavnosti. Vychádzajúc zo skutkových okolností\nsťažovateľovej väzby determinovaných predovšetkým tou samotnou skutočnosťou,\nže sťažovateľ bol zadržaný a dodaný do výkonu právoplatne uloženého trestu až po vydaní\neurópskeho zatýkacieho rozkazu, aj ústavný súd potvrdzuje správnosť záverov krajského\nsúdu, ktorý „neuveril“ sťažovateľom prezentovaným dôvodom zmeny jeho správania,\nktorých spoločným menovateľom nie je ani tak rešpekt pred trestnoprávnou\nzodpovednosťou (penitenciárnou) jeho osoby, ako skôr snahou viesť rodinný život\nna pozadí tejto zodpovednosti s cieľom sa jej vyhnúť v maximálne možnej miere, a to aj\nvyužitím svojho horšieho zdravotného stavu. Sám sťažovateľ potvrdzuje, že nevedel uniesť\ntúto zodpovednosť a snažil sa brániť výkonu uloženého trestu skrývaním sa v Českej\nrepublike, počas ktorého „aktívne“ bránil svoje práva snahou predložiť svoju trestnú vec na\nposúdenie ESĽP. K tejto „obrane“ však sťažovateľ mohol pristúpiť aj pri „aktívnom“\nvýkone svojej trestnoprávnej zodpovednosti počas výkonu trestu odňatia slobody,\nku ktorému bol právoplatne odsúdený. Tým, že rezignoval k už prezentovanej\nzodpovednosti jej „aktívnym“ vyhýbaním sa pobytom v cudzine, sa dopustil práve konania,\nktoré (i) je tým konaním, ktoré zohľadňuje aj judikatúra ESĽP (pozri bod 30), ktoré zakladá\nmožnosť uvalenia útekovej väzby a (ii) je práve tou konkrétnou okolnosťou, ktorá vytvára\nspojovací most so zákonom predpokladaným dôvodom útekovej väzby. To, či by\nk takémuto konaniu došlo opätovne, môže ústavný súd, prípadne aj všeobecné súdy\nkonajúce a rozhodujúce o jeho väzbe sťažovateľa len prognózovať (pozri bod 33), pričom\nriziko\n\núteku\n\nsťažovateľa\n\nsa\n\ns možnosťou\n\n28\n\nopätovného\n\nuloženia\n\ntrestu\n\nodňatia\n\nslobody zvyšuje [(pozri bod 32), a to aj v tých súvislostiach, že nález ústavného súdu\nč. k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28. novembra 2012 je novou skutočnosťou, ktorá potencionálne\nmôže byť korektorom výšky penitenciárnej zodpovednosti, nie však eliminátorom\ntrestnoprávnej zodpovednosti]. K záverom o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu nemožno dospieť ani v časti rozhodovania o prostriedkoch nahradenia\nväzby, pretože ako samotné sú spôsobilé nahradiť väzbu, avšak ich uplatnenie v konkrétnej\nveci je podmienené ich konfrontáciou so skutkovými „konkrétnymi“ okolnosťami veci a\nna posúdenie ich uplatnenia sú primárne spôsobilé všeobecné súdy, pretože tie majú\no skutkových okolnostiach veci najdetailnejší prehľad (pozri bod 22 až 24). Z okolností\nmajúcich vplyv na väzbu sťažovateľa tiež vyplýva, že (aj keď len „prezumovane“, pozn.)\nriziko ďalšieho úteku sťažovateľa prevážilo nad ich uplatnením, resp. krajský súd, tak aby\nboli v požadovanej miere eliminujúcimi faktormi úteku sťažovateľa, nepresvedčili.\nII.D.\nK postupu okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o väzbe\nsťažovateľa v kontexte obnovy konania\n36.1 Podľa § 403 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2015 ak obvinený\nvykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd\npo nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil\nvýrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.\n36.2 Podľa § 403 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2016 ak obvinený\nvykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, súd zároveň\ns rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 rozhodne o väzbe (vzatí\ndo väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby). Uznesenie o väzbe\nje vykonateľné právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania a ak nie je ďalej\nustanovené inak, lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\no povolení obnovy konania. Ak súd prvého stupňa rozhodol o nevzatí obvineného do väzby,\nlehota väzby začína plynúť od obmedzenia osobnej slobody pri výkone rozhodnutia\nnadriadeného súdu o vzatí do väzby. Ak súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 400 ods. 1\n\n29\n\na o povolení obnovy konania rozhodol nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a), jeho\nrozhodnutie o väzbe sa považuje za rozhodnutie odvolacieho súdu.\n37. Z dôvodovej správy k zákonu č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného\nzákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktorým sa zmenil aj Trestný poriadok,\nv ustanovení § 403 vyplýva, že „V súvislosti s navrhovanou zmenou ustanovenia § 403 sa\nrieši problematika rozhodovania o väzbe pri obnove konania, ktoré je spojené\ns rozhodovaním o povolení obnovy konania. Podľa tejto úpravy sa nadriadeným súdom\nzruší rozhodnutie o väzbe aj bez podania sťažnosti, ak nadriadený súd zruší rozhodnutie\no povolení obnovy konania – akékoľvek rozhodnutie o väzbe je v takom prípade\nnadbytočné a nevykonateľné. Úprava nadväzuje na úpravu ustanovení § 190 a § 192 a rieši\nproblematiku rozhodovania o väzbe pri povolení obnovy konania tak, aby nedochádzalo\nk takému rozhodovaniu až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy\nkonania. Tu totiž vzniká určitá medzera v režime obmedzenia osobnej slobody medzi\nprávoplatným zrušením výroku o treste a rozhodnutím o väzbe. Okrem ustanovenej\nvýnimky (tretia veta vo vzťahu začatiu plynutia lehoty väzby) rozhodnutie o väzbe\nje vykonateľné a lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\no povolení obnovy konania. Pri negatívnom rozhodnutí o väzbe (kde sťažnosť prokurátora\npodľa § 83 ods. 3 nemá odkladný účinok, vykonateľnosť je však v tomto prípade viazaná\nna právoplatnosť uznesenia o povolení obnovy konania), lehota väzby začína plynúť\nod obmedzenia osobnej slobody pri výkone rozhodnutia nadriadeného súdu (ak na základe\nsťažnosti prokurátora rozhodne inak ako súd prvého stupňa), teda nezačne vždy plynúť\nod vykonateľnosti pozitívneho rozhodnutia nadriadeného súdu o väzbe (výnimka\npodľa tretej vety, ktorá sa uplatní, ak bol výrok o povolení obnovy konania právoplatný\nuž pred negatívnym rozhodnutím nadriadeného súdu o výroku súdu prvého stupňa o nevzatí\ndo väzby, a teda obvinený bol prepustený na slobodu, tak ako pri rozhodnutí o nevzatí\ndo väzby v prípravnom konaní). Ak o povolení obnovy konania rozhodol až nadriadený súd\npodľa § 194 ods. 1 písm. b) (súd prvého stupňa o väzbe nerozhodoval), proti jeho\nnegatívnemu rozhodnutiu o väzbe nie je prípustná sťažnosť, pretože pri tomto rozhodovaní\nje v postavení zodpovedajúcom postaveniu odvolacieho súdu (§ 83 ods. 1 mimo „inak“).\n\n30\n\nAk však nadriadený súd rozhodne o vzatí do väzby, postupuje sa podľa § 185 ods. 4, z čoho\nvyplýva predbežná vykonateľnosť takého rozhodnutia, proti ktorému podaná sťažnosť\n(o ktorej rozhodne iný senát dotknutého súdu) nemá odkladný účinok.“.\n38. Z pohľadu teórie práva:\n„Právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie\nprávneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu\na sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne... V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón\n7 výkladových kritérií:\n1. jazykovo-gramatický výklad\n2. historický výklad\n3. systematický výklad\n4. teleologický výklad\n5. výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom\n6. výklad na základe konformity s ústavou\n7. výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“ (Economic Analysis of Law).“\n(Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015.\ns. 131).\n39. „V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód\nvýkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu.\n... jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločný\nmenovateľ vo formách logickej argumentácie. Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia\nvšeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda\ndoslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno\njednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom\nprávnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy\nodstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej\nrepubliky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 133).\n\n31\n\n40. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06)\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na\nto, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý\npredpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený\nstav veci. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach\nvykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07,\nIV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08). Ústavný súd taktiež už viackrát akcentoval,\nže k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu\nzákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý,\nale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,\nI. ÚS 306/2010).\n41. V podrobnostiach je možné demonštratívne akcentovať:\n41. 1 „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len\nz hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný\na určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž\nv zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa\nk obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie\nsprávnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia\nostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade\nsystematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie\npredstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy,\na to najmä v prípade, keď existuje... určité napätie medzi doslovným a teleologickým\nči systematickým\n\nvýkladom.“\n\n(nález\n\nústavného\n\nz 5. októbra 2011).\n\n32\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn. I.\n\nÚS\n\n351/2010\n\n41.2 „... orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno\ntolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie\nk zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením\nzákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho\nvzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade\na aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je\nvyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných\nprincípoch\n\nprávneho\n\nštátu.“\n\n(nález\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\nI.\n\nÚS\n\n306/2010\n\nz 8. decembra 2010).\n41.3 „Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom\nprávnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia\njej obsahu.“ (nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 171/05 z 27. februára 2008).\n41.4 „... ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval,\nže nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných\nprávnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu\na zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy\no metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu\nprednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť\nk zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nPri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať\nprvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho\ntextu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v\ntakýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu\nprávnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo\nnezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií\ninterpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného\n\n33\n\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\ne ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“ (nález ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo 4. mája 2010).\n41.5 „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu\nabstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je\nzisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho\nvýkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových\nmetód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom\ndopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu.\nPri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné\nvychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného\nustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia\nprávneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa\nv takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu\nprávnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\nV prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto\nznenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet\npochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým\n(jazykovým) výkladom.\nViazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená\nvýlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných\nzákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť\n\n34\n\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ (nález ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008).\n42.1 Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 33/1991 zo 17. decembra\n1997 vyjadril názor, že „Jazykový výklad představuje pouze prvotní přiblížení se\nk aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu\na účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů jako logický a systematický výklad, výklad\ne ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď\númyslně nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj\nodcizení a absurdity.“.\n42.2\n\nNajvyšší\n\nsprávny\n\nsúd\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nvo\n\nsvojom\n\nrozsudku\n\nsp. zn. 1 As 31/2009-81 zo 16. júla 2009 dokonca judikoval, že „Otrocké následování\ndoslovného znění zákona, jehož se žalobce domáhá, nemá v moderním právním státě\nopodstatnění. Pokud vezmeme v úvahu jednu ze základních charakteristik právní normy\n(tenzi mezi její obecností a širokou variabilitou společenských vztahů, na nej dopadá)\na nadprodukci právních předpisů posledních let, jakož i jejich vzájemné překrývání, mohlo\nby trvání na doslovném znění zákona bez možnosti užití dalších výkladových metod\n(vedle metody jazykové) vést v konkrétních případech k absurdním důsledkům.“.\n43. Z pohľadu teórie práva ďalej vyplýva, že:\n43.1 „Teleologický výklad je na místě tam, kde zklamou jiné výklady v pořadí\ngramatický, logický, systematický a historický.“ (Kubů, L., Hungr, P., Osina, P. Teorie\npráva. Praha : Linde, 2007. s. 123).\n43.2 „Teleologický výklad je téměř vždy nutnou součástí aplikace práva, je korunou\nvýkladu, zatímco výklad logicko-jazykový je jeho základem, neboť teprve teleologický\nvýklad určí jednu z více alternativ... Snaha tento způsob výkladu podceňovat či ignorovat,\nprojevující se např. při interpretaci neurčitého výrazu lpěním na jeho významu tak, jak\nje chápán v běžném spisovném jazyce, není ničím jiným než formalismem, který si... plete\n\n35\n\nprávníka s automatem.“ (Pulkrábek, Z. K problému otevřenosti (psaného) práva\na možnostem jeho dotváření. Právník. 2000, č. 11, s. 1039).\n43.3 „Jestliže pohlížíme na určitou právní normu jako na prostředek k určitému\núčelu, vybereme takový výklad, který k tomuto účelu směřuje. K účelu určitého ustanovení,\npopř. celého právního předpisu, přihlížely soudy v několika typech situací.\n- jednak šlo o případy, kdy zde existovaly dva možné jazykové výklady, soud přitom\nvybral ten, který více odpovídal výkladu teleologickému…\n- patří sem též výklad contra legem, kdy teleologický výklad převážil\nnad jednoznačným jazykovým výkladem, který však nebyl aplikačně přiléhavý.\n- prostřednictvím teleologického výkladu soud též v některých případech dotvořil\nmezeru v zákoně, resp. specifikoval normu uvedenou toliko implicitně.\n- a konečně, vyskytly se případy, kdy teleologický výklad podpořil jednoznačný\njazykový výklad, který však z určitého úhlu pohledu mohl působit absurdně nebo ne úplně\njednoznačně.“ (Melzer, F. Metodologie nalézaní práva. 1. vydání. C. H. Beck, 2010. s. 43\na 44).\n44. Po ústavnom prieskume sťažovateľom napadnutého postupu okresného súdu\nako súdu prvostupňového a krajského súdu ako súdu sťažnostného pri rozhodovaní o jeho\nvzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ústavný súd teda\ndospel k záveru, že postup týchto súdov bol kauzistický, vychádzajúci z teleologického\nvýkladu § 403 Trestného poriadku, účinného do 31. decembra 2015, ktorý bol osvojený\naj samotnou aplikačnou praxou. Právna úprava § 403 Trestného poriadku účinná\nod 1. januára 2016 vychádza z osvojenej aplikačnej praxe všeobecných súdov, ktorú\n„potvrdzuje“ už samostatný text zákona, ktorý nie je už potrebné nahrádzať teleologickým\nvýkladom tohto ustanovenia. V kontexte predostretého výkladu teórie práva a judikatúry\nvnímal ústavný súd aj sťažovateľom napadnutý postup týchto súdov, pričom ním\nprezentovaný prístup, resp. doporučovaný postup podľa uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 26/2015 zo 4. augusta 2015 považuje ústavný súd\nza ojedinelý právny názor, ktorý nenašiel v aplikačnej praxi súdov širšie uplatnenie a ktorý\nby v konečnom dôsledku mohol pôsobiť až kontraproduktívne, ignorujúc podstatu a pravý\n\n36\n\nzmysel zákonodarcom zamýšľaného dôsledku, ktorý je spojený s povolením obnovy\nkonania v právoplatne skončenej trestnej veci na pozadí už vykonávaného trestu odňatia\nslobody uloženého právoplatným rozsudkom súdu v trestnom konaní, ktorý bol zrušený\npráve v dôsledku povolenej obnovy konania. Povedané slovami teoretika, „Základom\nvýkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. To rovnakou mierou platí pre výklad\nprávneho poriadku, ako aj pre výklad ústavy. Nezlučiteľné s princípmi právneho štátu\nsú na Slovensku často frekventované výklady o medzerách v práve a rôzne iné účelovo\nkonštruované výklady, ktoré v rozpore so zdravým rozumom vytvárajú varianty právnej\núpravy v konečnom dôsledku smerujúce k „preukázaniu“ nemožnosti uplatniť právnu\nnormu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck,\n2015, s. 131).\n45. Po ústavnom prieskume sťažovateľom napadnutého postupu okresného súdu\na krajského súdu pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku na pozadí povolenej obnovy konania ústavný súd nezistil, aby postup\ntýchto súdov nebol ústavne súladný, v dôsledku čoho nezistil príčinnú súvislosť medzi\nsťažovateľom namietaným porušením základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy v spojení s právom na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\na ods. 3 dohovoru a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta sťažovateľom\npodanú sťažnosť aj v tejto jej časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. K tomu istému\nzáveru dospel ústavný súd aj vo vzťahu k sťažovateľom označenému právu na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 3 ústavy.\n46. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný\nsúd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júna 2016\n\n37", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-úteková", "súd-právomoc všeobecného súdu", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-podmienky väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:50c52549-888e-47a4-b745-c005af14781f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 185/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c52549-888e-47a4-b745-c005af14781f"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:45ec2a4a-b0c7-4db5-afec-4e4bd961d620", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45ec2a4a-b0c7-4db5-afec-4e4bd961d620"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/07 z 26. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e"}, {"guid": "ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/06 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213"}, {"guid": "ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:419166da-8ed0-4fa5-93a7-945bd6cb2222", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 171/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 14. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419166da-8ed0-4fa5-93a7-945bd6cb2222"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d0f7643d-0df1-428a-9a47-bf5e8343a142", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.530.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.530.2026.1"}, {"guid": "ussr:aef261f3-7c76-4b39-8527-fe9b47194b6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.743.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 743/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 743/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.743.2025.1"}, {"guid": "ussr:410c1d47-e35e-4b6b-bdca-a4ae8d720fce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.85.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2026 z 10. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.85.2026.1"}, {"guid": "ussr:5231f4de-d584-4306-b6cd-97d651411158", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.565.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 565/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 565/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.565.2025.1"}, {"guid": "ussr:3d2b4544-7228-4257-9068-1bfa30959559", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.545.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 545/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 545/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.545.2025.1"}, {"guid": "ussr:d31d8ef7-2db1-4173-a87f-d3a3619cee51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.380.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 380/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.380.2025.1"}, {"guid": "ussr:18c6aff0-339e-4441-8821-72ad30b7fe5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.336.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.336.2025.1"}, {"guid": "ussr:c727c42c-47b5-4e8e-9557-3a8b7c36123d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.323.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.323.2025.1"}, {"guid": "ussr:5c887b06-59ae-41ac-95fd-34eb05a29e87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.360.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.360.2025.1"}, {"guid": "ussr:b05df70e-19f3-48c1-85ff-609934904b2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.252.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.252.2025.1"}, {"guid": "ussr:2bfbebe8-2169-486a-894f-0d054f67f575", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.133.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 133/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 133/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.133.2025.1"}, {"guid": "ussr:bb726211-9b7a-41ea-b428-336f75108501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.122.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 122/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 122/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.122.2025.1"}, {"guid": "ussr:f23d31de-3ddf-4313-b094-bc1f0c419ade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.613.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 613/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 613/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.613.2024.1"}, {"guid": "ussr:c4e2fce6-71fe-41cc-997a-a473b1261d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2"}, {"guid": "ussr:4eeb5cce-cfa2-48b1-9925-badc74c34b6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.471.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 471/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 471/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.471.2024.1"}, {"guid": "ussr:1180b0e3-bbff-4352-a2f5-963f17ad9e17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.557.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.557.2023.1"}, {"guid": "ussr:c0f8836d-9c5b-46f2-a77a-e07ebf03fc46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.517.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 517/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 517/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.517.2023.1"}, {"guid": "ussr:7ba8c908-e359-4614-9017-95bce9ae2221", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.252.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.252.2023.1"}, {"guid": "ussr:8318a934-2883-4a14-b057-1f3a39a871a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.152.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.152.2023.1"}, {"guid": "ussr:a342e037-4fe5-469d-b21e-9e4fad767b42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.100.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 100/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.100.2023.1"}, {"guid": "ussr:22e444d9-d0b3-41dd-8567-7e10fac145fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.456.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.456.2022.1"}, {"guid": "ussr:287195c4-cce3-430f-9b3f-6df62826c6c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.379.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 379/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 379/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.379.2022.1"}, {"guid": "ussr:03c6a602-b9a2-4416-881f-5867115a610f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1"}, {"guid": "ussr:5a037759-5701-4bbd-a125-b460f39d3098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1"}, {"guid": "ussr:6b662a38-5174-4e87-987b-875e9d840577", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.235.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.235.2022.1"}, {"guid": "ussr:08de9de3-3549-4551-87bd-39352d694018", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2021.1"}, {"guid": "ussr:57984f82-be4f-4310-baae-fe98f9cce4a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.486.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 486/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 486/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.486.2021.1"}, {"guid": "ussr:0cf76fb4-2aba-42dc-9c98-e0950d34f5f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.123.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.123.2022.1"}, {"guid": "ussr:d5ec0be0-5017-4487-9b22-30ae9e8959e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.87.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 87/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 87/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.87.2022.1"}, {"guid": "ussr:8edacae6-7ea1-46ba-bf13-cf29401bfe2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.200.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.200.2021.1"}]}