{"guid": "ussr:5e302df7-7dbe-4cb3-afbd-39198c1bfd33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.342.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2016 z 1. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 342/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.342.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 19 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 19 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5e302df7-7dbe-4cb3-afbd-39198c1bfd33", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.342.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.342.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.342.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 342/2016-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 predbežne\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n,\n\n, právne zastúpených\n\nadvokátkou Mgr. Tatianou Frištikovou, Štúrova 27, Košice, vo veci namietaného porušenia\nich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 3\nods. 2 a čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 13 CoP 7/2016 z 23. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca\n2016 doručená sťažnosť\na\n\n(ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“)\n(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len „sťažovateľky“),\n\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“), sťažovateľka v 2. rade namieta aj porušenie svojho práva na ochranu\na starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa\na na ochranu pred zneužívaním vrátane sexuálneho zneužívania podľa čl. 19 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 13 CoP 7/2016 z 23. februára 2016 (ďalej aj „namietané uznesenie“).\n2. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že boli účastníčkami konania vedeného\npred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 4 P 70/2015 «v právnej veci starostlivosti o\n, v ktorej okresný súd rozhodoval o návrhu sťažovateľky v 1. rade ako\nmatky na nariadenie predbežného opatrenia, podaného dňa 27.10.2015, ktorým žiadala,\naby súd otcovi mal. dieťaťa\n\n... dočasne zakázal styk\n\nso sťažovateľkou v 2. rade ako mal. dieťaťom, a to až do právoplatného skončenia konania\no rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode,\nvedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014.\nPredmetný návrh... bol odôvodnený tým, že po poslednej úprave styku otca s mal.\ndieťaťom uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/60/2014-45 zo dňa 17.9.2014\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/79/2014-45 zo dňa\n28.10.2014 vyšli najavo viaceré závažné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že mal. dieťa bolo\nv minulosti vystavené nevhodnému, škodlivému a patogénnemu správaniu zo strany otca,\nv dôsledku čoho mal. dieťa utrpelo závažnú psychickú traumu, prejavujúcu sa viacerými\nneprirodzenými, závažne rušivými prvkami v chovaní mal. dieťaťa (opakované kresby a hry\ns výraznými sexuálnymi motívmi, opakujúce sa predstavy o ubližovaní iným dievčatkám,\nnutkanie na močenie, obsesné umývanie rúk, nadmerné zaujatie pohlavnými orgánmi, nočné\nmory), v dôsledku ktorej je dieťa dlhodobým pacientom psychologickej ambulancie. Každé\nstretnutie s otcom u mal. dieťaťa znovuoživuje traumatizujúce zážitky, čo sa prejavuje\nzhoršením psychického stavu dieťaťa a prehĺbením rušivých prvkov v chovaní dieťaťa\n(najmä nočné mory, nechutenstvo, podráždenosť, nadmerné zaujatie pohlavnými orgánmi),\npričom trvá približne týždeň, kým sa stav dieťaťa upokojí.»\nNa osvedčenie týchto skutočností bol k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\npripojený znalecký posudok č. 63/2015 z 13. októbra 2015 vypracovaný znalkyňou\n\n2\n\nz odboru psychológie, z odvetvia klinickej psychológie detí\na dospelých po takmer jeden a pol ročnom klinickom sledovaní a vyšetrovaní sťažovateľky\nv 2. rade...\nVo vzťahu k styku s otcom znalkyňa uviedla, že „kontakt maloletej s otcom znovu\noživuje, oslovuje jej vytesnené obsahy, ktoré majú tendenciu odchádzať do úzadia, to dieťa\nudržuje obsahy aktívne živé, čo korešponduje následne s nepohodou, rozrušením, čo trvá asi\njeden týždeň, pokiaľ sa dieťa dostane do normálu“, na základe čoho znalkyňa uzavrela, že\n„Je v najlepšom záujme maloletej zakázať styk s otcom.“.\nOkresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“) na základe návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia uznesením č. k. 4 P 70/2015-33 z 25. novembra 2015 nariadil\npredbežné opatrenie, ktorým otcovi dočasne zakázal styk so sťažovateľkou v 2. rade, a to až\ndo právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností\nrodičov k sťažovateľke v 2. rade na čas po rozvode vedeného na Okresnom súde Košice II\npod sp. zn. 41 P 92/2014.\nUznesením krajského súdu č. k. 13 CoP 7/2016-65 z 23. februára 2016 krajský súd\ntoto uznesenie na základe odvolania otca zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia zamietol.\n3. Sťažovateľky zastávajú názor, že k porušeniu ich základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru došlo tým, že „krajský súd svoje rozhodnutie založil na aplikácii ústavne\nnekonformného a arbitrárneho právneho názoru... keď uzavrel, že návrhu na nariadenie\npredbežného\n\nopatrenia\n\nnemožno\n\nvyhovieť\n\nbez\n\ndokázania\n\nurčitých\n\nskutočností\n\nprostredníctvom vykonania riadneho dokazovania a vyhodnotenia dôkazov v konaní vo veci\nsamej...\n... jeho skutkové závery priamo odporujú skutkovému stavu, ktorý vyplýval\nz predložených listín...\n... odôvodnenie jeho rozhodnutia nespĺňa minimálne požiadavky na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia.“.\n\n3\n\n4. Krajský súd tiež neposkytol ochranu základným právam sťažovateľky v 2. rade\nako maloletému dieťaťu podľa čl. 3 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa,\n„keď napriek splneniu všetkých podmienok na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol\no zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čím dal svojvoľne\nprednosť záujmu otca na presadzovaní realizácie styku, ktorý nie je v záujme sťažovateľky\nv 2. rade...“.\n5. Sťažovateľky v sťažnosti ďalej poukazujú na to, že krajský súd sa „vôbec\nnevysporiadal s rozhodujúcim dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bola\nskutočnosť, že každé stretnutie sťažovateľky v 2. rade s otcom v nej neustále oživuje prežitú\ntraumu, čo spôsobuje zhoršenie jej psychických problémov, keď v tejto súvislosti len\nkonštatoval, že ochrana záujmov dieťaťa je dostatočne zabezpečená realizáciou styku\nv prítomnosti matky, čo vylučuje možnosť akýchkoľvek nevhodných foriem správania\nzo strany otca. Skutočnosť, že styk sa realizuje v prítomnosti matky však nedokáže\nzabezpečiť to, aby u mal. dieťaťa nedochádzalo k oživovaniu prežitej traumy, ktorá sa tak\nkaždým stretnutím ďalej prehlbuje, a to je práve rozhodujúci dôvod pre zákaz styku otca\nso sťažovateľkou v 2. rade...\nV konaní bola osvedčená existencia dôvodnej a naliehavej potreby, predbežne styk\notca so sťažovateľkou v 2. rade zakázať...\nNa základe vyššie uvedených skutočnosti je preukázané, že realizáciu tohto styku\nspôsobuje sťažovateľke psychické problémy a enormnú záťaž, čím je bezprostredne\nohrozené jej duševné zdravie. Vzhľadom k tomu bez odloženia vykonateľnosti predmetného\nuznesenia hrozí vznik vážnej ujmy v podobe nenapraviteľných následkov na strane\nsťažovateľky v 2. rade, ktorá výrazne väčšia, ako ujma, ktorá môže prípadne vzniknúť\nv dôsledku odloženia jeho vykonateľnosti. Toto odloženie vykonateľnosti zároveň nie je\nv rozpore so žiadnym verejným záujmom.“\n6. Sťažovateľky preto v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) navrhujú, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť uznesenia krajského\n\n4\n\nsúdu č. k. 13 CoP 7/2016-65 zo dňa 23.2.2016 do právoplatného rozhodnutia vo veci\nsamej“, a následne sa domáhajú vydania nálezu, ktorým ústavný súd vysloví, že ich\n„základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na\nspravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj právo sťažovateľky v 2.rade na ochranu a starostlivosť\nnevyhnutnú pre blaho dieťaťa, zaručené v čl. 3 ods. 2 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa...\na na ochranu pred zneužívaním, vrátane sexuálneho zneužívania podľa § 19 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane práv dieťaťa uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13\nCoP/7/2016-65 zo dna 23.2.2016, porušené boli.“.\nSúčasne sa domáhajú, aby ústavný súd zrušil predmetné uznesenie krajského súdu\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a tiež požadujú aj náhradu trov konania\nv sume 446,16 €.\nII.\n7. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n9. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\n\n5\n\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti\nnemu. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou\nDohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná\npre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov\nalebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné\nzákonodarné a správne opatrenia.“. Podľa čl. 19 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty,\nktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne\na výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím,\nurážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo\nnedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú\nv starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek\niných osôb starajúcich sa o dieťa. Podľa § 19 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa tieto\nochranné opatrenia zahŕňajú podľa potreby účinné postupy na vytvorenie sociálnych\nprogramov zameraných na poskytnutie nevyhnutnej podpory dieťaťu a tým, ktorým sa\nzverilo, ako aj iné formy prevencie. Na účely zistenia, oznámenia, postúpenia, vyšetrovania,\nliečenia a následné sledovanie uvedených prípadov zlého zaobchádzania s deťmi zahŕňajú\ntakisto podľa potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov.\n11. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateliek, že namietaným uznesením\nkrajského súdu boli porušené ich označené práva (pozri bod 1, 7 a 10) podľa ústavy,\ndohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa.\n\n6\n\n12. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery\núčastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné\nvykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné\nopatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho\ndôsledky a spôsob zániku upravujú ustanovenia § 74 až § 77a OSP.\n13. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov\npráva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý\nokruh vzťahov.\n14. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,\npodľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú\nvšeobecné súdy. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n15. Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných\nsúdov a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie vo veciach\nstarostlivosti o maloletých patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je\nsúdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov.\n\n7\n\n16. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, prípadne\nrozhodnutím\n\no\n\nzrušení\n\nnariadeného\n\npredbežného\n\nopatrenia\n\nvydaným\n\nv\n\nrámci\n\nobčianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka\nsúdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom\núčinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými\nsúdmi (princíp subsidiarity) (III. ÚS 281/07).\n17. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením\nmiesta a postavenia predbežného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych\nprostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení\ndotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo\nslobôd.\n18. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné\nopatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd\nje však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou\nvšeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (obdobne I. ÚS 46/00,\nIII. ÚS 409/2015). Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\nje garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu\nposkytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia\nv žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu\nprávam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.\n19. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), táto vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke\npredbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98),\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní (o\n\n8\n\nzrušení predbežného opatrenia), napr. aj III. ÚS 339/2012, IV. ÚS 560/2012, čo potvrdzujú\naj sťažovateľky v sťažnosti. Avšak tiež uvádzajú, že na druhej strane ESĽP aj v tomto\nprípade pripustil už výnimky, ba dokonca s ohľadom na rozsudok ESĽP z 15. 10. 2009 vo\nveci Miccallef proti Malte, č. sťažnosti 17056/06, bol tento záver v judikatúre ESĽP už\nprekonaný, keď v tomto rozsudku uviedol, že aj rozhodnutím o predbežnom opatrení môže\ndôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n20. Realizácia inštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku\nv civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje\núčastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú\na efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto\nrozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd\njednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže\nsúčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis\nII. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07, III. ÚS 281/07).\n21. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných\nopatreniach,\n\nzásadne\n\nvšak\n\nišlo\n\no\n\nojedinelé\n\nprípady\n\ncharakterizované\n\nvýnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu,\nže by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by\nzakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle\n(obdobne III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n22. V danom prípade teda ústavný súd na základe uvedených zistení v prvom rade\nkonštatuje, že prima facie nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, pretože ochranu\nprávam sťažovateliek poskytuje Občiansky súdny poriadok a všeobecný súd  Okresný súd\nKošice II v dotknutom konaní, a to prostredníctvom účinných a dostupných právnych\nprostriedkov nápravy, pričom v rámci tohto konania vo veci samej môžu sťažovateľky\n9\n\nnaplno uplatniť (aj) námietky, ktoré uvádzajú v podanej sťažnosti. Ústavný súd,\nvychádzajúc zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu upravenej v čl. 127 ods. 1 ústavy,\nsťažnosť sťažovateliek mohol odmietnuť už pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). K podobným záverom už ústavný súd viackrát dospel v rámci\nsvojej rozhodovacej činnosti (napr. m. m. III. ÚS 409/2015, II. ÚS 81/07, I. ÚS 46/00).\n23. Ústavný súd súčasne však v rámci predbežného prerokovania preskúmal\naj sťažovateľkami napadnuté uznesenie krajského súdu, k čomu si vyžiadal aj spisový\nmateriál okresného súdu sp. zn. 4 P 70/2015, ale tiež 13. mája 2016 nahliadol do spisového\nmateriálu Okresného súdu Košice II sp. zn. 41 P 92/2014, do znaleckého posudku\n(z 5. júla 2015) a znaleckého posudku č. 8/2016 vypracovaného\n(doručeného tomuto súdu 15. marca 2016).\n24. Z okolností danej veci vyplýva, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv\na povinností rodičov (začalo 15. júla 2014 na Okresnom súde Košice II) sťažovateľka\nv 1. rade okrem iného žiadala vydať rozsudok, v ktorom mal okresný súd upraviť styk\notca so sťažovateľkou v 2. rade tak, že je oprávnený stýkať sa s ňou iba v prítomnosti\nmatky, a to jedenkrát mesačne, vždy v prvú sobotu v mesiaci od 14.00 h do 18.00 h\n(č. l. 4 v spise). Otec navrhoval (okrem toho čo žiadal predtým v návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia) aj úpravu styku so sťažovateľkou v 2. rade počas jarných, letných\na zimných prázdnin podľa dohody rodičov.\n25. Dňa 27. októbra 2015 podala sťažovateľka v 1. rade návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia, v ktorom žiadala okresný súd, aby zakázal styk otca so\nsťažovateľkou v 2. rade do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu\npráv a povinností rodičov na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41 P 92/2014. Svoj návrh\nopierala o znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie, klinickej psychológie detí\na klinickej psychológie dospelých (znalecký posudok  pozri bližšie bod 2  nebol\nvyžiadaný súdom), výpovede dvoch svedkov (jej matky a švagrinej) a tiež navrhla vyžiadať\nzápisnicu z pojednávania konaného 16. októbra 2015 na Okresnom súde Košice II, ktoré\nbolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.\n10\n\n26. Okresný súd následne po ustanovení kolízneho opatrovníka 24. novembra 2015,\nnariadil 25. novembra 2015 predbežné opatrenie (č. l. 33 až 36), ktorým otcovi dočasne\nzakázal styk so sťažovateľkou v 2. rade v zmysle návrhu sťažovateľky v 1. rade. Proti\nrozhodnutiu podal 14. decembra 2015 odvolanie otec sťažovateľky v 2. rade, v ktorom\nuviedol, že okresný súd vychádzal pri rozhodovaní len z posudku predloženého matkou,\nktorý vypracovala\n\n, a to na základe jej požiadavky. Na svoju obranu\n\nuviedol, že v konaní pred Okresným súdom Košice II sa podrobil dobrovoľne vyšetreniu\nznalkyni (\n\nz odboru psychiatrie, drogových závislostí, alkoholizmu\n\na sexuológie), ktorú ustanovil tento okresný súd na základe návrhu sťažovateľky v 1. rade,\nktorá v závere znaleckého posudku (č. l. 259 v tomto spise) predloženého 14. augusta 2015\nuviedla, že „prítomnosť pedofilného zamerania či známok sexuálnej agresivity nezistila...“.\nOkrem toho otec sťažovateľky v 2. rade tiež uviedol, že už pôvodné rozhodnutie krajského\nsúdu (stretávanie sťažovateľky v 2. rade s otcom za prítomnosti matky) nebolo samotnou\nsťažovateľkou v 1. rade rešpektované (ďalšie dôvody odvolania sú uvedené v spise\nokresného súdu pod č. l. 39 až č. l. 40 a jeho súčasťou bol aj znalecký posudok menovanej\nznalkyne č. l. 42 až č. l. 49, pozn.). Sťažovateľka vo vyjadrení k odvolaniu z 21. decembra\n2015 (č. l. 61) uviedla, že „tento posudok nie je spôsobilý preukázať, či k danému konaniu\notca došlo alebo nie...“.\n27. Krajský súd namietaným uznesením na základe odvolania otca zmenil nariadené\npredbežné opatrenie o zákaze styku otca so sťažovateľkou v 2. rade tak, že návrh\nsťažovateľky v 1. rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd predtým\nuznesením sp. zn. 14 CoP 79/2014 z 28. októbra 2014 už raz upravil styk otca každý párny\nvíkend v mesiaci v sobotu a nedeľu od 10.00 h do 18.00 h, a to v prítomnosti matky, až do\nčasu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.\n41 P 92/2014, čím zmenil uznesenie okresného súdu zo 17. septembra 2014, ktorým bolo\nvyhovené návrhu otca v plnom rozsahu (v konaní o predbežnom opatrení navrhoval styk\nkaždý párny víkend v mesiaci od piatka 16.00 h do nedele do 19.00 h). Okresný súd\nvo svojom rozhodnutí zo 17. septembra 2014 na s. 4 uviedol, že „je v záujme maloletej, aby\njej bolo umožnené stretávať sa aj s otcom. Aj podľa vyjadrenia samotnej maloletej s ockom\nsa chce stretávať aj na viacej dní, aj cez noc bez prítomnosti matky.“.\n\n11\n\n28. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov (pozri bližšie\nbod 24) pojednávanie 16. októbra 2015 bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadeného\nznaleckého dokazovania (na návrh sťažovateľky v 1. rade a jej právneho zástupcu okresný\nsúd ustanovil znalkyňu\n\n, v odbore psychológie, ktorá znalecký\n\nposudok doručila okresnému súdu 15. marca 2016, odporca a jeho právna zástupkyňa na\npojednávaní namietali túto znalkyňu, pretože ju navrhla sťažovateľka v 1. rade, pozn.),\npričom táto znalkyňa v závere posudku na otázku okresného súdu v bode 10 „Aká je\nnajvhodnejšia forma úpravy styku maloletej s tým rodičom, ktorému nebude maloletá\nzverená do výchovy?“ odporúčala „stretávanie sa otca s mal. dieťaťom v relevantnej\ninštitúcii (ÚPSVa R) v neprítomnosti matky, za účasti psychológa Referátu poradenskopsychologických služieb“. Dňa 4. mája 2015 sa konalo na okresnom súde pojednávanie,\nktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.\n29. Nadväzne na to ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatuje, že\nz namietaného uznesenia krajského súdu [jeho obsah dodatočne preskúmal až\nz vyžiadaného spisu okresného súdu, pretože bolo predložené ústavnému súdu (od s. 3\ndo s. 10 v nečitateľnej podobe)] nezistil porušenie žiadneho z aspektov spravodlivého\nkonania, ktorý by mohol byť spôsobený v súvislosti s rozhodovaním krajského súdu\no zamietnutí\n\npredbežného\n\nopatrenia,\n\nako\n\nto\n\nuvádzajú\n\nsťažovateľky\n\nv dôvodoch\n\nsvojej sťažnosti uvedených v bodoch 2 až 6.\n30. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\n\n12\n\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n31. Z namietaného uznesenia krajského súdu (obsahuje 10 strán) vyplýva, že\nzákladom jeho rozhodnutia bola skutočnosť, že styk medzi otcom a sťažovateľkou v 2. rade\nbol dočasne (t. j. do času rozhodnutia v merite veci) upravený už existujúcim\na právoplatným uznesením o nariadení predbežného opatrenia za prítomnosti sťažovateľky\nv 1. rade, ktorá tak sama predtým aj navrhla, čo logicky podľa názoru krajského súdu\n„vylučuje možnosť akýchkoľvek nevhodných foriem správania zo strany otca dieťaťa voči\nmaloletému dieťaťu“.\n32. Okrem toho krajský súd v namietanom uznesení uviedol, že «Predbežné\nopatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia\nfunkcia predbežného opatrenia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou\na provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania\nalebo už v začatom súdnom konaní nastať. Z dikcie ust. § 102 ods. 1 OSP vyplýva, že po\nzačatí konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby: a) boli dočasne\nupravené pomery účastníkov alebo b) ak je potrebné zabezpečiť dôkaz, pretože ho neskôr\nnebude možné vykonať. Prvý z uvedených prípadov prichádza do úvahy vtedy, ak existuje\npotreba dočasne regulovať (upraviť) právne vzťahy medzi účastníkmi. Občiansky súdny\nporiadok rozlišuje niekoľko druhov predbežných opatrení, ktoré sa odlišujú svojim obsahom\na spôsobom nariadenia. V každom prípade však základným znakom predbežného opatrenia\nje jeho dočasnosť a provizórnosť (čo vyplýva zo samotného označenia uvedeného\nprocesného inštitútu - „predbežné opatrenie“) v tom slova zmysle, že nejde o konečnú\na definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi konkrétnych právnych vzťahov, ale o úpravu\ndočasnú, provizórnu. Súd, ktorý následne rozhoduje vo veci samej nie je viazaný\nvýrokom rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, resp. skutočnosťou,\nči predbežné opatrenie bolo alebo nebolo nariadené. Významným prvkom uplatňovaným\nv súvislosti s nariadením predbežného opatrenia je zásada proporcionality. V danom\nprípade je na jednej miske váh záujem dieťaťa na zachovaní vzťahu s druhým rodičom\n(otcom dieťaťa), ktorý vyplýva tak z vnútroštátnej právnej úpravy (zák. č. 36/2005 Z. z.) ako\n\n13\n\naj z medzinárodnoprávnej úpravy, ktorou je Slovenská republika viazaná (Dohovor OSN\no právach dieťaťa) a tiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane\nvo svojich rozhodnutiach konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo väzby\ns odlúčeným rodičom“ a „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj\nvzťah ku každému z rodičov“, a na druhej miske váh je ochrana dieťaťa pred tvrdenými\nnevhodnými formami správania otca dieťaťa vo vzťahu k maloletému dieťaťu, z tvrdenej\nexistencie ktorých odvodila matka dieťaťa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\npotrebu dočasnej úpravy pomerov vo forme nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by\nsúd dočasne zakázal otcovi dieťaťa styk s\n\n.\n\nPodľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého\ndieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ide o výnimočné\nriešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť\nodôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že\nochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť kontakt s druhým rodičom. V uvedenej\nsúvislosti odvolací súd uvádza, že z dôkazov predložených v konaní o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia v procese osvedčovania dôvodnosti návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia nevyplýva, akú kvalitu má vzťah otca a dieťaťa, či dieťa odmieta\nosobu otca, pretože má s ním verbálne nevyslovený problém, prípadne, či ho odmieta\nz iných dôvodov, navyše znalkyňa\n\nvo svojom znaleckom posudku\n\nuviedla, že „maloletá v masívnej projekcii symbolicky vyjadruje, že v podvedomí je zážitok\nspojený s blízkou vzťahovou osobou“, neuviedla výslovne, že zážitok je spojený s otcom\ndieťaťa. Tieto skutočnosti musia byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vedenom\nna Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41 P/92/2014 spolu s ostatnými tvrdeniami\núčastníkov konania a tiež predmetom vyhodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 132\nOSP, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec inštitútu predbežného opatrenia.\nV konaní vedenom na Okresnom súde Košice II by mala byť vypočutá v zmysle ust. § 178\nods. 2 OSP aj\n\n, pretože právo dieťaťa byť vypočuté v konaní pred súdom je\n\njedným z kľúčových práv dieťaťa» (sťažovateľka v 2. rade bola vypočutá pred všeobecným\nsúdom na pojednávaní 4. mája 2015 za účasti kolízneho opatrovníka, pozn.).\n\n14\n\n33. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu v bode 32 v okolnostiach\ndanej veci (pozri k tomu body 23 až 28, 29 a 31) nemožno prima facie považovať za zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, pretože sa krajský súd primerane zaoberal okolnosťami\ndanej veci a jeho úvahy uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia nemožno považovať\nani za svojvoľné. Obsahové náležitosti namietaného uznesenia jednoznačne spĺňajú\nminimálne požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 a § 167\nods. 2 OSP), a preto podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť v tejto časti aj zjavne\nneopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n34. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením\nkrajského súdu tiež poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (čo v plnom rozsahu platí aj vo vzťahu k právu zaručenému čl. 6 ods. 1\ndohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n35. Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka v 2. rade namieta porušenie\nsvojich práv podľa čl. 3 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa namietaným\nuznesením krajského súdu, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že\nsťažnosť je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\n36. Obsahom týchto ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa je pozitívny záväzok\nštátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť\nuplatniť svoje práva zaručené dohovorom a zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť,\naká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov\na robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu\ndetí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním\n\n15\n\nvčítane sexuálneho zneužívania, ako aj prijímajú ochranné opatrenia a postupy na\nvytvorenie sociálnych programov zameraných na poskytnutie nevyhnutnej podpory dieťaťu.\n37. Argumentáciu sťažovateliek považuje ústavný súd z hľadiska svojich zistení\nza subjektívnu a účelovú a medzi ich námietkami a namietaným uznesením krajského súdu\nnie je taká relevantná súvislosť, ktorá by odôvodňovala záver o porušení týchto práv\nz dôvodov uvedených sťažovateľkami v bode 4. Krajský súd v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti\n\nv predmetnom\n\nkonaní\n\no predbežnom\n\nopatrení\n\nnemohol\n\nporušiť\n\npráva\n\nsťažovateľky zakotvené v týchto článkoch Dohovoru o právach dieťaťa citovaných\nv bode 10, a preto v tomto smere nebolo možné sťažnosti sťažovateliek vyhovieť.\n38. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateliek v časti namietajúcej\nporušenie práv podľa čl. 3 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n39. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,\naby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateliek uplatnených v sťažnosti\n(pozri bod 6).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júna 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "predbežné opatrenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "maloletý-práva dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b6a62ce-7f72-4df2-aa34-fb2a97534365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1"}, {"guid": "ussr:9da2c7c4-4a9d-4335-9694-727c54ef091c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 560/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 560/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9da2c7c4-4a9d-4335-9694-727c54ef091c"}, {"guid": "ussr:2ecf6a0b-e65d-440f-9aec-cd7a168928f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ecf6a0b-e65d-440f-9aec-cd7a168928f3"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d28076-fed1-46dc-8b97-21953ea18c7c"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "b382a64c-671d-4be5-837e-7f6334a9fea2:a9551d31-d61d-40b0-9c4b-eb0d9af7d5b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6615215199.1", "spisova_znacka": "13CoP/7/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/7/2016 z 22. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615215199.1"}, {"guid": "ecd41b3c-035b-4ec6-9179-b93510312375:81476977-3ba1-4af2-a438-3e48a279b8a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6614214639.1", "spisova_znacka": "14CoP/79/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/79/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6614214639.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f8830a3d-d1fe-48f8-af93-2ebd42501ff1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2019.1"}, {"guid": "ussr:d9a08118-a1b0-42fa-a788-34cc1972c5a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.730.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 730/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 730/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.730.2016.1"}, {"guid": "ussr:ea0b0a7e-b499-4b60-a6a5-c260077b754a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.815.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 815/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 815/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.815.2016.1"}]}