{"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 320/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-07-07", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2/text", "citacie_n": 272, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 320/2016-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 Co 928/2014-212 z 18. februára 2015\na takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 Co 928/2014-212\nz 18. februára 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 Co 928/2014-212 z 18. februára\n2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Krajský súd\nv Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej,\nŠtúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2015\ndoručená faxom a 26. júna 2015 doručená osobne sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 19 Co 928/2014-212 z 18. februára 2015 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“).\nZo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:\n«Dňa 19. 2. 2007 vydala vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne,\nÚradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru všeobecnej kriminality, 1. oddelenie\nvyšetrovania, pracovisko Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. ČVS: ORP-142/01-OVK-TN2007 uznesenie, ktorým začala stíhať sťažovateľku ako obvinenú pre trestný čin zneužívania\nprávomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a ), ods. 2 písm. c ) Tr. zák.,\núčinného do 31. 12. 2005, ktorého sa podľa citovaného uznesenia sťažovateľka mala\ndopustiť tak, že ako súdna exekútorka s cieľom neoprávneného uspokojenia pohľadávky\noprávnenej spoločnosti\n\na ďalších oprávnených\n\na získania odmeny exekútora za realizovanú neoprávnenú exekúciu, vydala na základe\nvykonateľných exekučných titulov na peňažné plnenia vydaných proti povinnému\nPerspektíva - družstevná zdravotná poisťovňa Bratislava, z poverenia Okresného súdu\nBratislava III č. 5103 007218 v Exekútorskom úrade v Novom Meste nad Váhom so sídlom\n\n2\n\nna Lipovej č. 7, Nové Mesto nad Váhom v rozpore s ustanovením § 34 zákona č. 273/1994\nZ. z., ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, v uznesení vymenované príkazy\nna vykonanie exekúcie, hoci vedela, že\n\nnie je povinnou\n\nosobou a takto vybrala od uvedených dlžníkov\n\n, ktoré sú\n\nplatiteľmi poistného sumu v celkovej výške 21 433 124,32 Sk a takto zmarila výber\npoistného, čím spôsobila poškodenej organizácii so sídlom v\n\nškodu vo výške 21 433 124,32 Sk. ...\n\nProti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť dňa 26. 2. 2007.\nKrajská prokuratúra Trenčín uznesením sp. zn. 1 KPt 481/2003-100 zo dňa 23. 3.\n2007 zrušila podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. uznesenie vyšetrovateľky\nOkresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru\nvšeobecnej kriminality, 1. oddelenie vyšetrovania, pracovisko Nové Mesto nad Váhom\nsp. zn. ČVS: ORP-142/01-OVK-. TN-2007 zo dňa 19. 2. 2007 a uložila vyšetrovateľke\nvo veci znovu konať a rozhodnúť. ...\nVyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej\npolície, Odboru všeobecnej kriminality, 1. oddelenie vyšetrovania, pracovisko Nové Mesto\nnad Váhom uznesením sp. zn. ČVS: ORP-142/01-0VK-TN-2007 zo dňa 16. 4.2007 trestné\nstíhanie zastavila, lebo bolo nepochybné, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod\nna postúpenie veci. ...\nŽiadosťou zo dňa 4. 3. 2008, ktorá bola GP SR doručená dňa 10. 3. 2008, požiadala\nsťažovateľka GP SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry v Trenčíne, ktorá vo veci sp. zn.\n5 Pv 572/05 vydala záväzný pokyn na vznesenie obvinenia voči navrhovateľke.\nProkurátor GP SR v liste zo dňa 5. 5. 2008 sp. zn. XV/5 Spr 10/08-10 oznámil\nprávnej zástupkyni navrhovateľky, že vznesenie obvinenia je najdôležitejším úkonom\nv začiatočnej fáze prípravného konania a jeho základný význam spočíva v tom, že sa začína\nviesť proti určitej osobe trestné stíhanie a určuje sa v nej postavenie tejto osoby ako\nobvineného.\nV uvedenom liste GP SR poukazuje na to, že pri vydávaní pokynu na začatie\ntrestného stíhania a vznesenie obvinenia nemal k dispozícii výpoveď obvinenej, pretože\nv čase vydávania pokynu v takomto postavení sťažovateľka nebola, prokurátorka\n\n3\n\nprokuratúry, ktorá rozhodovala o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia mala k dispozícii skutočnosti uvádzané navrhovateľkou.\nProkurátor GP SR poukázal na to, že rozhodnutie o vznesení obvinenia nebolo\nprávoplatné, z čoho vyplýva, že žiadne účinky vykonateľnosti s ním nemohli byť spojené.\nZ uvedených dôvodov považoval žiadosť navrhovateľky za nedôvodnú a v celom\nrozsahu ju odmietol. ...\nDňa 1. 4. 2010 podala sťažovateľka na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom návrh\nna začatie konania na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým\nsa domáhala zaplatenia sumy 66 388 € ako náhrady nemajetkovej ujmy a povinnosti\nnahradiť jej všetky trovy konania.\nOkresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom sp. zn. 7C/89/2010 zo dňa 21. 10.\n2011 rozhodol tak, že návrh zamietol a nepriznal odporcovi náhradu trov konania.\nDňa 9. 11.2011 podala sťažovateľka proti tomuto rozsudku odvolanie.\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 19Co/373/2011 zo dňa 24. 10. 2013\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nProti tomuto rozsudku podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky tak, že uznesením zo dňa 16. júna 2014 sp. zn. 7Cdo/l 59/2014\nzrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie. ...\nSúd prvého stupňa zamietol návrh sťažovateľky dôvodiac tým, že sťažovateľka\nneuviedla a nešpecifikovala nesprávny úradný postup prokurátora Okresnej prokuratúry\nTrenčín, za ktorý by mala zodpovedať Slovenská republika, dospel k záveru, že pokyn\nk vzneseniu obvinenia sa dá považovať za rozhodnutie. Poukázal na to, že rozhodnutie\no vznesení obvinenia nebolo právoplatné, teda žiadne účinky vykonateľnosti s ním nemohli\nbyť spájané.\nSúd skonštatoval „skutočnosť, či je začaté trestné stíhanie na základe podnetu, resp.\niných rozhodujúcich skutočností, či orgány činné v trestnom konaní zistené skutočnosti\nposudzujú iba z hľadiska podozrenia zo spáchania trestného činu, je výlučne v právomoci\ntýchto orgánov a tieto nemôže posudzovať občianskoprávny súd.“\nSťažovateľka v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu namietala, že postup\nprokurátora pri vydávaní záväzného pokynu podľa § 230 ods. 2 Tr. por. je nesprávnym\núradným postupom. Ďalej v odvolaní namietala názor súdu o tom, že nie je oprávnený\n\n4\n\npreskúmavať správnosť postupov orgánov činných v trestnom konaní, vrátane správnosti\nzáveru, že je potrebné určitej osobe vzniesť obvinenie, poukázala na ustanovenia § 206\nods. 1 Tr. por. ako aj na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Sťažovateľka argumentovala, že medzi\nskutkovým stavom, ktorý existoval v predmetnej trestnej veci v čase vydania záväzného\npokynu na vznesenie obvinenia a zrušením uznesenia o vznesení obvinenia Krajskou\nprokuratúrou v Trenčíne, sa skutkový stav v predmetnej trestnej veci nijako nezmenil.\nPoukázala aj na nesprávnosť názoru súdu prvého stupňa o tom, že uznesenie\no vznesení obvinenia pre ňu sa nestalo právoplatným a teda ani vykonateľným, pričom\npoukázala na ust. § 184 ods. 2 v spojení s ust. § 185 ods. 3 Tr. por.\nK týmto odvolacím námietkam odvolací súd uviedol „potrebné je uviesť, že\nvyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania v každom štádiu trestného konania,\na teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia je\nvecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa alebo poškodeného.“\nV tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Krajskej prokuratúry Trenčín\nzo dňa 5. 12. 2006 sp. zn. 1 KPt 481/03/60, ktorým bolo zrušené uznesenie prokurátora\nOkresnej prokuratúry Trenčín o zastavení trestného stíhania v predmetnej veci a uložil\nprokurátorovi Okresnej prokuratúry, aby vo veci opätovne konal a rozhodoval. Stotožnil sa\ns názorom sťažovateľky, že pokyn prokurátora nie je možné považovať za rozhodnutie.\nSvoje rozhodnutie o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa založil na názore\n„v danom prípade je potrebné teda vychádzať z ustálenej súdnej praxe (žiadny odkaz\nna konkrétne rozhodnutia súdov odvolací súd neuviedol, pozn. sťažovateľky), že ak tieto\norgány v lehotách určených zákonom a v súlade s právnymi predpismi posudzovali zistené\nskutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa dopustili protiprávneho konania, nie je\nmožné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a potom v dôsledku takéhoto\npostupu nemohla vzniknúť navrhovateľke škoda. Zákon o prokuratúre upravuje pôsobnosť\nprokuratúry a v tomto prípade súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo\nmožné konštatovať nezákonný postup.\nSťažovateľka je presvedčená o tom, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nedáva\nodpoveď na jej zásadné odvolacie námietky vzťahujúce sa k nesprávnosti pokynu\nprokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 17. 1. 2007, ktorým uložil vyšetrovateľovi\nvzniesť jej obvinenie. ...\n\n5\n\nZ rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18. 8. 2010...\nvyplýva:\n„Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím v zmysle cit. ustanovenia § 6 ods. I veta prvá uvedeného zákona je zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho\nnezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí\nvychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je\nnevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky.\nZ\n\nhľadiska\n\nsystematického\n\nvýkladu\n\nobjasňujúceho\n\nobsah\n\nprávnej\n\nnormy\n\nvo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že pokiaľ\ncit. ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej\nako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (teda zahrnutie\ntrov konania, ktoré vznikli i v konaní, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu\ndo náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona.\nZ hľadiska výkladu teleologického vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho\npredpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle\nčl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene)\ntvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať\nextenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade\nposudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného\nstíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania ak k takémuto rozhodnutiu\ndošlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké\ndôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia\npre nezákonnosť.\nPrávoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí,\nto znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení\nobvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)\nkonania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania\n\n6\n\ntrestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného\nstíhania o vznesení obvinenia.\nÚstavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného\nstíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného\nzákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne\npovažovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie\nsvojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž\nprehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho\nideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov\nčinných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát\nnemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný,\nzasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné\nv trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom\nkonaní potvrdilo.\nNárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré\nneskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného\nzákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo\njeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna\n2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu\nzodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom\nštátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym\nvýkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu\nspod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že\nobčan čin nespáchal a že trestné stíhame proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu\nškody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky z 23. februára 1990 sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych\nrozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 28. júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk\n\n7\n\nsúdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti\n(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.\nTieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy\nstále použiteľné.\nV preskúmavanej veci odvolací súd správne aplikoval na daný prípad zákon\nč. 514/2003 Z. z. a správne posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím. So zreteľom na uvedené závery však nesprávne\ninterpretoval ustanovenie § 6 ods. 1 tohto zákona v otázke, či zastavenie trestného stíhania\nz dôvodu, že k trestnému činu nedošlo má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí\ntrestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Dovolací súd preto rozsudok\nodvolacieho súdu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 243b ods. 1 O. s. p. a contrario). V ďalšom konaní je právny názor dovolacieho\nsúdu záväzný (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.).“\nRovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd SR aj vo veci sp. zn. 4 Cdo 183/2009\nzo dňa 30. 11. 2009. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu vyplýva jednoznačný záver\no tom, že nielen v prípade, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené na základe\nsťažnosti proti nemu podanej, ale dokonca aj v prípade, ak bola sťažnosť proti takémuto\nuzneseniu zamietnutá a trestné stíhanie proti obvinenému bolo neskôr zastavené, alebo\nneskôr bol spod obžaloby oslobodený, je potrebné posudzovať uznesenie o vznesení\nobvinenia za také nezákonné rozhodnutie, zodpovednosť za ktoré, a ním spôsobenú škodu,\nzaťažuje štát.\nV súvislosti tým, že sťažovateľka si v predmetnom konaní uplatňovala náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, poukazuje aj na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 64/2008, ktoré sa síce týka konania, na ktoré\nsa vzťahoval ešte zákon č. 58/1969 Zb. Niet však dôvod ochranu poskytovanú\nustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. vnímať inak, ako tú, ktorú poskytoval prv platný\nprávny predpis.\n„Základ nároku uplatneného v tejto právnej veci je možno teda posúdiť podľa\nustanovenia § 1 až § 4 zák. č. 58/1969 Zb. Tento zákon sledoval, aby majetková ujma\nspôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená.\n\n8\n\nAk preto proti navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie, nie je na ňom, aby niesol\nmateriálne dôsledky takéhoto rozhodnutia (trovy vynaložené na svoju obhajobu), keď sa\nneskôr ukázalo uvedené obvinenie nesprávnym a trestné konanie sa skončilo tak, že\nna navrhovateľa treba pozerať ako na nevinného. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa\nsvoje závery o navrhovateľom uplatnenom práve na náhradu škody založili na právnom\nposúdení, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažuje za správne. Vzhľadom na to,\nže odvolací súd (rovnako aj súd prvého stupňa) aplikoval na predmetnú právnu vec\nnesprávny právny predpis - zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý na riešený právny vzťah účastníkov\nvôbec nedopadá (nebolo možno aplikovať), chýbal dôvod - okrem vyriešenia tejto otázky\npotreby aplikácie - by dovolací súd ešte osobitne robil výklad ustanovenia tohto na vec sa\nnevzťahujúceho právneho predpisu - § 9 ods. 1.\nPreto iba ako poznámku na okraj veci (keďže nebola potreba aplikácie uvedeného\nzákona) dovolací súd dáva do pozornosti, že zákon č. 514/2003 Z. z. vo svojom § 8 ods. 6\npísm. g/ vymedzuje, kedy u osoby oslobodenej spod obžaloby nevznikne právo na náhradu\nškody, rovnako ako aj u osoby, u ktorej bolo trestné stíhanie zastavené (ak bola osoba spod\nobžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná,\nalebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,\nktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky\nnedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší\ntrest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest).\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že\nnapadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p.). Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O. s. p.)\na pre rovnako nesprávne právne posúdenie veci zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.). V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1\nO. s. p.).\nNáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáha) môže súd podľa\n§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala\npostačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej\nvážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len\n\n9\n\ndemonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá\npostačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že\nbola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti“, ide\niba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.\nPodmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej\nsatisfakcie) je - vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu\npovažovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva\ndošlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.\nPritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by\npredmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom\npostavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.\nPokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah\nzávažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť\nfyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže\nnastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere);\ntento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom\nzávažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.“\nSťažovateľka je presvedčená o tom, že nemožno nájsť dôvod, pre ktorý by bolo možné\nposudzovať postup prokuratúry, ktorý vyústil v nezákonné rozhodnutie o jej trestnom\nstíhaní, z iných hľadísk, ako je tomu v prípade uznesenia o vznesení obvinenia\nvyšetrovateľom.\nJe nepochybné, že záväzný pokyn prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín\nspôsobil bezprostredný následok - vznesenie obvinenia sťažovateľke vyšetrovateľom.\nV konaní pred všeobecným súdom nebola skutočnosť, že pokyn vydaný okresným\nprokurátorom bol vyšetrovateľ, ktorému bol tento pokyn vydaný, povinný, vzhľadom na jeho\nzáväznosť, splniť.\nZ predmetného záväzného pokynu nevyplývalo, že by mal vyšetrovateľ pred\nvznesením obvinenia vykonať ďalšie dokazovanie a až v prípade, že by z výsledkov tohto\n\n10\n\ndokazovania vyplynula dostatočná odôvodnenosť záveru, že trestný čin spáchala určitá\nosoba, teda sťažovateľka, má vydať uznesenie o vznesení obvinenia.\nAk teda uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené prokurátorkou Krajskej\nprokuratúry Trenčín ako nezákonné, potom nemožno nájsť dôvod, pre ktorý by bolo možné\nposudzovať pokyn na vydanie tohto uznesenia o vznesení obvinenia za taký, ktorý vychádza\nz dostatočne odôvodneného záveru, že sťažovateľka spáchala trestný čin.\nNázor odvolacieho súdu, ktorý prisvedčil názoru prvostupňového súdu, že pre záver\no správnosti postačuje, že v súlade s ust. § 230 ods. 2 písm. a) Tr. por., je prokurátor\noprávnený takýto pokyn vydať v zmysle 51, 2 ods. 2 Ústavy SR, neobstojí.\nNepostačuje, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín konal na základe ust.\n§ 230 ods. 2 písm. a) Tr. por., ale spôsob ktorým konal, musel byť rovnako súladný\nso zákonom, ako rozsah v ktorom konal.\nAk nebol dostatočne odôvodnený záver, že sťažovateľka spáchala trestný čin\npri vydávaní uznesenia o vznesení obvinenia, nemôže platiť iné, ani pre pokyn, na základe\nktorého bolo toto uznesenie vydané.\nV tejto súvislosti neobstojí konštatovanie všeobecných súdov, že uznesenie Krajskej\nprokuratúry Trenčín sp. zn. 1 Kpt 481/2003 zo dňa 23. 3. 2007 bolo vydané za inej dôkaznej\nsituácie.\nSťažovateľka opakovane poukazovala pred všeobecnými súdmi na to, že dôvody,\npre ktoré bolo zrušené uznesenie, ktorým jej bolo vznesené obvinenie, existovali a dôkazy\no nich boli súčasťou trestného spisu pred vydaním záväzného pokynu na jej trestné stíhanie.\nSťažovateľka argumentovala konkrétnymi dôvodmi uznesenia Krajskej prokuratúry\nv Trenčíne zo dňa 23. 3. 2007.\nNapriek tomu, že aj odvolací súd sa pridržiaval záveru o inej dôkaznej situácii,\nneuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktorých vykonanie zmenilo dôkaznú situáciu v čase\nod vydania záväzného pokynu po zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.\nSťažovateľka nemôže súhlasiť s tým, že postup, vrátane nesprávneho úradného\npostupu, orgánov činných v trestnom konaní, nemôže byť predmetom posudzovania súdom\nv občianskom súdnom konaní.\nTakýto názor by totiž z pôsobnosti čl. 46 ods. 3 Ústavy SR vyňal akúkoľvek škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní.\n\n11\n\nPre takýto záver však nie je v zákone 514/2003 Z. z. žiaden právny základ.\nNaopak, takýto výklad nielenže je v rozpore s ust. § 2 písm. a) a § 3 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 514/2003 Z. z., ale tento výklad vo svojich dôsledkoch nie je zlučiteľný s ust. čl.\n46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\npráv v nich zakotvených.\nSťažovateľka za takýto výklad považuje aj názor odvolacieho súdu odvolávajúci sa\nna povinnosť Okresnej prokuratúry v Trenčíne riadiť sa názorom vysloveným v uznesení\nKrajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1 Kpt 481/2003/60 zo dňa 5. 12. 2006, ktoré uznesenie\no zastavení trestného stíhania, ktoré bolo vedené vo veci marenia úlohy verejného činiteľa\nz nedbanlivosti (v ktorom nebolo vznesené obvinenie sťažovateľke), zrušil.\nV tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že z označeného rozhodnutia\nKrajskej prokuratúry Trenčín nevyplynulo, že by v ňom bol daný pokyn na vznesenie\nobvinenia sťažovateľke.\nAk by aj takýto pokyn daný bol, prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne bol\noprávnený postupom podľa § 6 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z., v znení platnom do 30. 9.\n2011, upozorniť nadriadeného prokurátora na následok vzniku škody pri splnení tohto\npokynu, či podľa ods. 7 toho istého zákonného ustanovenia, mohol konkrétny prokurátor\npožiadať nadriadeného prokurátora o odňatie veci.\nBez ohľadu na uvedené, odvolací súd nebral do úvahy ust. § 3 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z., podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej\nmoci, okrem iného aj nesprávnym úradným postupom, nemožno zbaviť.\nSťažovateľka je presvedčená o tom, že odvolací súd svojim, touto sťažnosťou\nnapadnutým rozhodnutím, založeným na názore, podľa ktorého nie je oprávnený v konaní\no náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom posudzovať nesprávnosť\npostupu orgánov činných v trestnom konaní, na názore, že pokiaľ orgány verejnej moci\nkonajú v rozsahu svojej právomoci, odôvodňuje to prezumpciu zákonnosti ich postupu, ako\naj názore, že zbaviť sa zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradný\npostupom možno na základe vzťahov subordinácie medzi jednotlivými stupňami\nhierarchicky organizovanej sústavy orgánov prokuratúry, zasiahol do jej práv namietaných\ntouto sťažnosťou.»\n\n12\n\nSťažovateľka žiadala, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľky\n- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR\n- na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zakotvené v čl. 46\nods. 3 Ústavy SR\n- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd\n- na účinný prostriedok nápravy zakotvené v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd\nboli rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19C/928/2014-212 zo dňa\n18.2.2015 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Trenčíne pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n19Co/928/2014-212 zo dňa 18. 2. 2015 a vracia vec Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie\nkonanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 320/2016-23 z 18. mája 2016 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa\nvyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku\nkrajského súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.\nNa výzvu ústavného súdu reagovala podpredsedníčka krajského súdu podaním sp.\nzn. Spr 151/16 z 3. júna 2016 doručeným ústavnému súdu 9. júna 2016, v ktorom okrem\niného uviedla:\n\n13\n\n„Pokiaľ ide o vecnú stránku, krajský súd považuje namietaný rozsudok č. k.\n19 Co/928/2014-212 zo dňa 18. 2. 2015 za vecne správny a zákonný a upriamuje pozornosť\nna rozhodnutie dovolacieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 159/2014\nzo dňa 16. 6. 2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. 10. 2014, ktorým bol zrušený\nskorší rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19 Co/373/2011 zo dňa 24.10.2013),\nv ktorom sa konštatuje výlučne procesná vada podľa § 237 písm. f) O. s. p., nakoľko\ndovolateľke (sťažovateľke) bola odňatá možnosť konania pred súdom, nakoľko jej odvolací\nsúd neposkytol možnosť vyjadriť sa k písomného podaniu odporkyne (vyjadrenie\nk odvolaniu) a aj keď vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, odvolací súd\nneuviedol, prečo nepovažoval za potrebné vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľky\njej doručiť na prípadné vyjadrenie. Žiadny právny názor na právne posúdenie veci v tomto\nrozhodnutí dovolacieho súdu vyslovený nebol, preto argumentácia sťažovateľky\no záväznosti právneho názoru dovolacieho súdu v ďalšom konaní je nenáležitá. Rovnako je\nnenáležitá argumentácia, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je\nzaložené na právnom posúdení, ktoré Najvyšší súd SR nepovažuje za správne.“\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k vyjadreniu krajského súdu\npodaním z 20. júna 2016 doručeným ústavnému súdu 21. júna 2016, v ktorom zotrvala\nna podanej sťažnosti.\nÚstavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný úd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n14\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\nÚstavný súd zo sťažnosti a z k nej priložených príloh zistil, že rozsudkom Okresného\nsúdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C 89/2010-131\nz 21. septembra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol návrh sťažovateľky\nna náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom – záväzným pokynom\nprokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo 16. januára 2007, na základe\nktorého vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, úradu justičnej\na kriminálnej polície, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, uznesením ČVS: ORP-142/1OVK-TN-2007 z 19. februára 2007 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) vzniesol\nsťažovateľke ako súdnej exekútorke obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona.\nProkurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne uznesením sp. zn. 1 KPt 481/03 z 23. marca\n2007 uznesenie o vznesení obvinenia z 19. februára 2007 podľa § 194 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku zrušila, čo odôvodnila tým, že sťažovateľka konaním, pre ktoré jej bolo\nvznesené obvinenie, nenaplnila pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c)\nTrestného zákona.\nSťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu z 21. septembra 2011 odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 19 Co 373/2011-151 z 24. októbra 2013 tak,\nže rozsudok okresného súdu potvrdil. Na základe dovolania podaného sťažovateľkou\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k.\n7 Cdo 159/2014-171 zo 16. júna 2014 uznesenie krajského súdu z 24. októbra 2013 zrušil,\n\n15\n\nčo odôvodnil tým, že krajský súd odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom podľa\n§ 237 písm. f) OSP, keď jej nezaslal vyjadrenie odporcu k odvolaniu podanému\nsťažovateľkou proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd následne o veci rozhodol\nsťažnosťou napadnutým rozsudkom z 18. februára 2015 tak, že rozsudok okresného súdu\nz 21. septembra 2011 potvrdil. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozsudku\nuviedol:\n„Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný navrhovateľkou podľa § 205 ods. 2\npísm. d) O. s. p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého\nstupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.\nDôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,\nalebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli\npreukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť\naj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,\nzákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu\nvo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,\nktorý nezodpovedá postupu z ust. § 132 O. s. p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia\nhodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,\nčo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému\nsúdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo\nprednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si\nnepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak\nhodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 až § 135 O. s. p. Týmto odvolacím\ndôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého\nnesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné\nsúdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho\nskutkovými závermi.\nV prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonané dokazovanie\nvyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O. s. p., pri ktorom nezistil logické, ani\nfaktické rozpory.\n\n16\n\nTrestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, včítane\nprokurátora tak, aby trestné činy boli náležité zistené a ich páchatelia boli spravodlivo\npodľa zákona potrestaní. Súčasťou tohto postupu je aj povinnosť orgánov činných\nv trestnom konaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú\npochybnosti a povinnosť dôkazy vyhodnotiť po starostlivom uvážení tak, aby nikto nebol\nstíhaný inak, než zo zákonných dôvodov. Tieto povinnosti majú orgány činné v trestnom\nkonaní aj v jeho úseku pred začatím trestného stíhania. Potrebné je uviesť, že\nvyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania v každom štádiu trestného konania,\na teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia je\nvecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa alebo poškodeného.\nPokiaľ navrhovateľka v konaní z hľadiska skutkového stavu tvrdila, že\nk nesprávnemu úradnému postupu došlo vydaním záväzného pokynu prokurátorom\nOkresnej prokuratúry Trenčín dňa 17. 01. 2007, sp. zn. 5 Pv 572/05-32 na vydanie\nuznesenia o vznesení obvinenia voči navrhovateľke podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku,\npodľa názoru odvolacieho súdu nie je možné akceptovať závery navrhovateľky\no nesprávnom úradnom postupe prokurátora. Postup prokurátora bol v súlade\ns ustanoveniami Trestného poriadku, ako aj v súlade s rešpektovaním názoru jeho\nodvolacieho orgánu, ktorý bol pre neho záväzný. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že\nuznesením Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05. 12. 2006, č. k. 1 KPt 481/03/60\nprokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo veci trestného činu marenia úlohy\nverejného činiteľa z nedbanlivosti podľa § 159 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona\núčinného do 31. 12. 2005, zrušila uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne,\nsp. zn. 5 Pv 572/05 zo dňa 29. 06. 2006, ktorým bolo nastavené trestné stíhanie a uložila\nprokurátorovi, aby vo veci opätovne konal a rozhodoval. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva,\nže po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa prokurátorka krajskej prokuratúry\nnestotožnila s dôvodmi, pre ktoré bolo trestné stíhanie zastavené. S poukazom na uznesenie\nprokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorým bolo v zmysle § 194 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku zrušené uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne,\nktorým bolo v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie\nv uvedenej trestnej veci, prokurátor okresnej prokuratúry zaslal spisový materiál, sp. zn.\nORP-250/NM-2002 s pokynom podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku Okresnému\n\n17\n\nriaditeľstvu PZ v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru všeobecnej\nkriminality, Oddeleniu vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom s tým, že vzhľadom na uvedenú\nskutočnosť bude potrebné pokračovať v trestnom stíhaní a vydať uznesenie o vznesení\nobvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že\npokyn prokurátora v danom prípade nie je možnej považovať za rozhodnutie, tak ako to\nnamieta aj odvolateľka. Nespĺňa náležitosti rozhodnutia a možno ho vyhodnotiť ako určitú\nformu riadiaceho aktu.\nPodľa ustálenej judikatúry nesprávnym úradným postupom je porušovanie\npovinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich\nnesprávne vykonanie, alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný\nnezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\nZa nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného\norgánu (nevykonávame úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon, alebo\nvydať určité rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie\nrozhodnutia. Vychádzajúc z už spomenutého platí, že v prípade nesprávneho úradného\npostupu ide o náhradu škody vzniknutej iným spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou.\nV danom prípade je potrebné teda vychádzať z ustálenej súdnej praxe, že ak tieto orgány\nv lehotách určených zákonom a v súlade s právnymi predpismi posudzovali zistené\nskutočnosti určeným spôsobom bez toho, aby sa dopustili protiprávneho konania, nie je\nmožné považovať tento postup za nesprávny úradný postup a potom v dôsledku takého\npostupu nemohla vzniknúť navrhovateľke škoda. Zákon o prokuratúre upravuje pôsobnosť\nprokuratúry a v tomto prípade súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo\nmožné konštatovať nezákonný postup.\nOdvolací súd nezistil ani opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2\npísm. f) O. s. p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.“\nPredmetom sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd napadnutým\nrozsudkom založeným na názore „podľa ktorého nie je oprávnený v konaní o náhrade\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom posudzovať nesprávnosť postupu\norgánov činných v trestnom konaní, na názore, že pokiaľ orgány verejnej moci konajú v\n\n18\n\nrozsahu svojej právomoci, odôvodňuje to prezumpciu zákonnosti ich postupu, ako aj\nnázore, že zbaviť sa zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradný postupom\nmožno na základe vzťahov subordinácie medzi jednotlivými stupňami hierarchicky\norganizovanej sústavy orgánov prokuratúry, zasiahol do jej práv namietaných touto\nsťažnosťou“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\n\n19\n\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením\ntrestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom\nzodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1. júla 2004 (ďalej len\n„zákon č. 514/2003 Z. z.) a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“).\nDoterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu\nza škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným\nzásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že\nak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal\na že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej\nzačatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia\n(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté\nsúdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy\nstále použiteľné (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).\nPodľa § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje\ninak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba\nvtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo\nzmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\nnáhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,\nv ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom\nopatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody, alebo\n\n20\n\nvykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo trestné stíhanie\nzastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.\nUstanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo\nrozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.\nZákladným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo\nzmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť\npríslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len\nz jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť\nvýklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť\nk záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska\nteleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného\nnezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne.\nZa správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu\nza škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má\nzastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil\npredpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia\no začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou\nrozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú\núčinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného\nstíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný\nčin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla\nnajavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho súdu\nz 18. októbra 2010 sp. zn. 4 MCdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014).\n\n21\n\nÚstavný súd konštatuje, že ak bolo sťažovateľke na základe záväzného pokynu\nprokurátora vznesené obvinenie z trestného činu, pričom uznesenie o vznesení obvinenia\nbolo neskôr zrušené z dôvodu, že sťažovateľka nenaplnila pojmové znaky skutkovej\npodstaty trestného činu, záväzný pokyn prokurátora je potrebné považovať za nezákonný\npostup, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv sťažovateľky. V materiálnom právnom\nštáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol\ndo základných práv občana. Samotná skutočnosť, že je v právomoci orgánu činného\nv trestnom konaní vydať záväzný pokyn na vznesenie obvinenia, resp. vzniesť obvinenie\nz trestného činu konkrétnej osobe, neznamená, že táto právomoc môže byť vykonávaná\nv rozpore so zákonom. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu\nčinného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní\nvyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.\nÚstavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že\nsa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp.\nže skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené\na tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené\nna základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv\njednotlivca.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom\nrozsudku\n\nz\n\n18.\n\nfebruára\n\n2015\n\naplikoval\n\na\n\ninterpretoval\n\nustanovenia\n\nzákona\n\nč. 514/2003 Z. z., keď považoval postup prokuratúry pri vydávaní záväzného pokynu\nza zákonný, takým spôsobom, že ním zasiahol do základných práv sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.\n\n22\n\nIII.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nNa základe citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde preto ústavný súd zrušil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu z 18. februára 2015 a vec mu vrátil na nové\nrozhodnutie. Krajský súd bude v danom prípade v súlade s ustanovením § 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich\núhradu v celkovej sume 537,62 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €\na hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie\nsťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu. Keďže právna\nzástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľkou DPH, odmena\nza poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,\nčo predstavuje celkovú sumu 355,73 €.\n\n23\n\nÚstavný súd úhradu trov konania za úkon právnej služby (vyjadrenie z 20. júna\n2016) sťažovateľke nepriznal, keďže toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti\nvýznamné pre rozhodnutie ústavného súdu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2016\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "trestné konanie", "konanie-zastavenie", "nesprávny úradný postup", "nesprávny úradný postup", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "konanie-zastavenie", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19Co/928/2014", "guid": "f9834157-6e82-4b89-b9f1-88c4bfe37524:997a191d-b4dc-413a-a4e2-67680ff2d898", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "f9834157-6e82-4b89-b9f1-88c4bfe37524:997a191d-b4dc-413a-a4e2-67680ff2d898", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3510202591.2", "spisova_znacka": "19Co/928/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/928/2014 z 17. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-02-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3510202591.2"}, {"guid": "b7ee1ccb-f3be-4150-b14e-152e86068b87:85933a78-9200-4004-8bf2-67fc1586047b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3510202591.1", "spisova_znacka": "19Co/373/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/373/2011 z 23. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3510202591.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:118055e9-35dc-4e5a-94f1-a217f986f951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.343.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.343.2026.1"}, {"guid": "ussr:fe02df18-de8c-4033-bb2b-dbfe9be39256", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.351.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.351.2026.1"}, {"guid": "ussr:d1a712cd-6dfb-4ded-861e-b125aeeb447b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.300.2026.1"}, {"guid": "ussr:d36c4483-0e44-4332-821c-4fb3a571edec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.230.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 230/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.230.2026.1"}, {"guid": "ussr:7233016c-edbf-418f-9fdb-2bd27db1c7fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1"}, {"guid": "ussr:df4b7239-51a0-4529-bc49-17eff8f589df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.12.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 12/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.12.2024.1"}, {"guid": "ussr:94688bb1-0e4c-4122-9770-d43a9685147a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.504.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.504.2023.1"}, {"guid": "ussr:fa28810d-1d6d-46c3-a4ca-bd6c21c27d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.527.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.527.2022.1"}, {"guid": "ussr:c547d9fc-df7d-4c21-b4ab-1fac4291efea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.611.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 611/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 611/2021 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.611.2021.2"}, {"guid": "ussr:ddd978d9-2a86-4e40-bbd4-fdb6a206cc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2"}, {"guid": "ussr:7e38656d-0387-4552-80eb-40c00aed2b51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.567.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 567/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 567/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.567.2021.1"}, {"guid": "ussr:96729b43-58c2-460f-95e9-8ddf8fa84ba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1"}, {"guid": "ussr:bf61ad78-bbe3-4248-8432-1813808eff3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.291.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 291/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.291.2021.1"}, {"guid": "ussr:5202dfc7-58db-4627-9908-0f7fb879a32a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1"}, {"guid": "ussr:9b2055b0-8331-4527-8455-403c252edfbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.170.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 170/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.170.2017.1"}, {"guid": "ussr:149b4042-e5d4-43fe-940a-803e6ece93ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1"}, {"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "0445b345-2b15-4c5c-baaf-16e99df76c6b:a08f8349-ec17-4d70-a038-a063f29d5ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1117227629.1", "spisova_znacka": "8Cdo/123/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/123/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1117227629.1"}, {"guid": "e672a2dc-27dc-4172-a9ce-4733b3fbbdf9:9837f806-a97e-4418-9020-774ced7d892c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7121211380.1", "spisova_znacka": "3Cdo/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/3/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7121211380.1"}, {"guid": "c0d57fea-c8d3-4b59-9cc6-a7d38d3803ae:6df0c19a-4e38-40c2-b810-46653ac61bb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6822201142.2", "spisova_znacka": "9Cdo/182/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/182/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6822201142.2"}, {"guid": "1ab541b5-4158-4433-a78b-a163513479ac:274a0119-9a0f-48f1-9321-09e8179e0455", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1119203401.1", "spisova_znacka": "7Cdo/159/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/159/2022 z 26. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1119203401.1"}, {"guid": "7c1fa63e-2098-4322-b3c5-d9f2a5516b1e:7db1599a-c428-47d0-9e30-02e5b8a66c34", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6712214577.3", "spisova_znacka": "7Cdo/77/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/77/2022 z 26. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6712214577.3"}, {"guid": "ddc0470d-5130-4662-ace5-33205b382784:1bc9166f-fd98-4cf2-a762-269b17986413", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114213522.1", "spisova_znacka": "7Cdo/124/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/124/2021 z 27. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114213522.1"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "55e5d9ab-acb9-4374-a321-99cf13d51f8c:c6a1bb55-a15a-4fae-8f7d-39e3d2e3a515", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.1", "spisova_znacka": "4Cdo/13/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.1"}, {"guid": "c3b0fdec-ef15-4b98-ad08-acc674dd8578:7edefb7d-03e5-42b6-bda5-259bd7de174a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1", "spisova_znacka": "6Cdo/50/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/50/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1114216633.1"}, {"guid": "b3298c53-ba26-4bc5-b1ac-67cfa77492e8:3b46569e-282c-443a-946e-d20220905ccb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1616204762.1", "spisova_znacka": "4Cdo/82/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/82/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1616204762.1"}, {"guid": "19d74dfc-303d-4d85-a54e-77f3a3f93f9f:d33e4507-7a4d-4a7a-96bd-c03607379e5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7714214224.1", "spisova_znacka": "8Cdo/96/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/96/2018 z 10. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7714214224.1"}, {"guid": "19d74dfc-303d-4d85-a54e-77f3a3f93f9f:78dfa497-73b4-46c2-a1dc-a7c93b524705", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7714214224.1", "spisova_znacka": "8Cdo/96/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/96/2018 z 10. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7714214224.1"}, {"guid": "bd2a3eaa-a8fa-40ae-a072-c54a10d319fa:e626725b-a6d8-49ca-a77e-d6bc4d35d7e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6915207742.1", "spisova_znacka": "8Cdo/177/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/177/2017 z 25. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-25", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6915207742.1"}]}