{"guid": "ussr:7523afef-b030-4a99-9ddc-c267943ab43d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2015 z 1. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 320/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-06-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "zastavuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7523afef-b030-4a99-9ddc-c267943ab43d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 320/2015-27\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Adriana Sojková  ADVOKAT DCA s. r. o.,\nNámestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka Mgr. Adriana Sojková, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 52/2014 z 25. februára 2015 v časti výroku o náhrade\ntrov dovolacieho konania a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 52/2014 z 25. februára 2015 v časti výroku o náhrade trov\ndovolacieho konania p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 52/2014\nz 25. februára 2015 v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania z r u š u j e\na v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Konanie o sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 52/2014 z 25. februára 2015 v časti\nvýroku o náhrade trov dovolacieho konania z a s t a v u j e .\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur\na šesťdesiatšesť centov) na účet Advokátskej kancelárie Adriana Sojková  ADVOKAT\nDCA s. r. o., Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 2 Cdo 52/2014\nz 25. februára 2015 v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“).\n\n2\n\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavnému súdu vyplynulo, že sťažovateľ,\nv právnom postavení žalovaného v 2. rade v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu\n(zmluvy o pôžičke č. 5/2007 z 8. mája 2007, pozn.), bol účastníkom súdneho konania\nvedeného\n\nOkresným\n\nsúdom\n\nŽilina\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\n17 C 40/2009, Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 8 Co 83/2013\na najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Cdo 52/2014.\nAko ďalej sťažovateľ uviedol, „... Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.\n8 Co 83/2013-551 zo dňa 28.06.2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.\n17 C 40/2009-483 zo dňa 10.10.2012 vo výroku, ktorým prvostupňový súd určil, že zmluva\no pôžičke je neplatná. Vo výroku o trovách prvostupňového konania Krajský súd v Žiline\nrozsudkom zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Žiline uznesením č. k. 8 Co 83/2013-558 zo dňa 30.09.2013 uložil\nodporcom 1) a 2) (sťažovateľ) povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke\ntrovy odvolacieho konania v sume 81,24 eur. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu\nv Žiline vyplýva, že súd pri výpočte trov odvolacieho konania vychádzal zo základu tarifnej\nodmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb, keďže v danom prípade (v konaní o určenie\nneplatnosti právneho úkonu) nie je možné predmet sporu vyjadriť peniazmi.\nDňa 18.10.2013 sťažovateľ podal v zákonnej lehote dovolanie proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline. Podaným dovolaním sťažovateľ žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline a vo veci rozhodol tak, že\nžalobu zamietne, alternatívne aby rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil\nKrajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nDňa 25.02.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2 Cdo 52/2014596 dovolanie sťažovateľa odmietol, zastavil odvolacie konanie a uložil sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania v sume 664,60 eur.\nZ odôvodnenia uznesenia vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri výpočte\ntrov dovolacieho konania vychádzal z ustanovení § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky\npri stanovení tarifnej hodnoty veci vo výške 61 408,74 eur.“.\n\n3\n\n3. Sťažovateľ sa rovnako domnieval, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nv časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania je arbitrárne a nepreskúmateľné a došlo\nním k porušeniu označených práv zaručených ústavou aj dohovorom (bod 1). Zastával\nnázor, že „... Najvyšší súd Slovenskej republiky odklon od ustálenej judikatúry v sporoch\no určenie neplatnosti právneho úkonu v otázke výpočtu trov dovolacieho konania [resp.\naplikácie § 10 ods. 1 a 2 namiesto § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky] nijako nezdôvodnil\na rovnako neuviedol, prečo pri určení trov dovolacieho konania vychádzal z tarifnej\nhodnoty sporu vo výške 61 408,74 eur aj napriek skutočnosti, že išlo o konanie o určenie\nneplatnosti právneho úkonu, v ktorom (tak ako vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej činnosti\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky), nie je možné vyjadriť hodnotu sporu v peniazoch.\nRovnako bez právneho dôvodu a náležitého odôvodnenia sa Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky odchýlil od právneho názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného v tejto právnej\nveci.“.\nArbitrárnosť napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu podľa názoru sťažovateľa\nvyplýva najmä zo svojvoľného postupu najvyššieho súdu, ktorý v nesúlade s obsahom\ndoterajšej súdnej praxe a s právnym názorom krajského súdu vysloveným v predmetnej\nprávnej veci rozhodol napadnutým rozhodnutím v časti výroku o trovách dovolacieho\nkonania bez toho, aby odklon od ustálenej judikatúry dostatočne odôvodnil. Ako ďalej\nsťažovateľ poznamenal, „... takéto arbitrárne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku\nmu odníma možnosť konať pred súdom...\nKeďže ustanovenie § 157 ods. 2 OSP platí primerane i pre konanie na dovolacom\nsúde (§ 243c OSP), treba rovnako dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti\na presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom\no porušení jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktoré\nnásledne v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania zruší a vec vráti najvyššiemu\nsúdu v zrušenej časti na ďalšie konanie a zároveň mu prizná úhradu trov konania.\n\n4\n\n5. Na základe výzvy bolo ústavnému súdu 15. júla 2015 doručené vyjadrenie\nnajvyššieho súdu č. KP 3/2015-42, Cpj 27/2015 z 2. júla 2015, v ktorom dovolací súd\nuviedol:\n„Po oboznámení sa s predmetom ústavnej sťažnosti a konzultácii veci s predsedom\ndotknutého dovolacieho senátu konštatujem, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti\nnáhrady trov dovolacieho konania skutočne trpí zjavným nedostatkom, ku ktorému došlo\nneúmyselným postupom dovolacieho senátu. V tejto súvislosti si dovolím poukázať na fakt,\nže v rozhodovacej činnosti všetkých oprávnených orgánov aplikácie práva, ktorá\npredstavuje zložitú tvorivú duševnú činnosť založenú na myšlienkových procesoch, môže\ndôjsť aj k určitým omylom či pochybeniam. Bolo tomu tak aj v danej veci.\nJe nesporné, že sťažovateľ\n\nbol v dovolacom konaní pred Najvyšším\n\nsúdom Slovenskej republiky neúspešný a vznikla mu tak povinnosť nahradiť trovy\ndovolacieho konania. Ich výška v rozhodnutí však nezodpovedá ustálenej súdnej praxi pri\nvýpočte trov v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu. Spätne sa možno len\ndomnievať, že k zlyhaniu pri ich správnom výpočte zrejme došlo v dôsledku nedôsledného\nposúdenia postavenia účastníkov konania a predmetu konania.\nZ týchto dôvodov ponechávam na Vašej úvahe, či týmto postupom dovolacieho\nsenátu došlo k tak intenzívnemu zásahu do práv sťažovateľa, ktorý musí nevyhnutne mať aj\nústavnoprávny rozmer. Problematika náhrady trov konania, akokoľvek sa môže účastníka\nkonania citeľne dotknúť, spravidla nebýva predmetom ústavnej ochrany. Samotný spor\no náhradu trov konania totiž obvykle nedosahuje intenzitu predstavujúcu porušenie\nzákladných práv a slobôd a z hľadiska kritérií spravodlivého procesu ho nemožno klásť na\nroveň procesu vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej. ...\nOtázka náhrady trov konania môže dosiahnuť ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, ak\nby bol v rozhodovaní súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo ak by súd v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti (napr. v dôsledku prehnaného formalizmu či celkom\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutia). Inak povedané, ak ide o rozhodovanie\no nákladoch konania, i takéto rozhodnutia majú výnimočne ústavný potenciál, a to za\npredpokladu, že ide o chybu kvalifikovanú, ktorá svojím významom zasahuje do sféry\nzákladného práva účastníka konania na efektívnu súdnu ochranu.“\n\n5\n\n6. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 320/2015-14 z 26. augusta 2015 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v senáte\nv zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík\n(sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016 účinného od 1. marca 2016 I.\nsenát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna\nMochnáčová (sudkyňa) a Peter Brňák (sudca).\nZ uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného\nsúdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.\n7. Najvyšší súd v podaní č. KP 3/2015-65, Cpj 27/2015 z 2. októbra 2015 doručenom\nústavnému súdu 12. októbra 2015 vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania\nvo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo 7. októbra 2015 doručenom ústavnému súdu\n12. októbra 2015 uviedol, že «... porušovateľ vo svojom vyjadrení k podanej sťažnosti\nuznáva, že rozhodnutie o výške náhrady trov dovolacieho konania trpí zjavným\nnedostatkom, ku ktorému došlo neúmyselným postupom dovolacieho senátu. Zároveň\nporušovateľ Ústavný súd SR žiada, aby posúdil, či týmto postupom porušovateľa došlo\nk takému intenzívnemu zásahu do práv sťažovateľa, ktoré musia mať nevyhnutne\nústavnoprávny rozmer.\nNa tomto mieste si sťažovateľ dovoľuje poukázať na doterajšiu prax Ústavného súdu\nSR, ktorý opakovane konštatoval, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je ratione materiae aj právo\nna rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997, IV. ÚS 348/2011). Rovnako Ústavný\nsúd SR prezentuje vo svojich rozhodnutiach stanovisko, že rozhodnutiami všeobecných\nsúdov o trovách konania možno zasiahnuť do základných práv a slobôd, možno ním\npredovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05).\n\n6\n\nSťažnosťou napadnuté uznesenie porušovateľa nemalo za následok iba vznik\njudikovanej povinnosti sťažovateľa uhradiť trovy dovolacieho konania v nesprávne\nstanovenej výške úspešnej navrhovateľke, vyčíslené porušovateľom arbitrárnym spôsobom,\nv rozpore s doterajšou súdnou praxou aj právnou úpravou. Následkom neústavného\nrozhodnutia porušovateľa môže byť vznik oveľa väčšej „škody“, vzniknutej v prípade\nrozhodnutia odvolacieho súdu o trovách celého konania podľa nesprávnej metodiky\nporušovateľa. Ako totiž vyplýva z listín predložených sťažovateľom k tomuto podaniu, súd\nprvého stupňa po skončení dovolacieho konania prebiehajúceho pred porušovateľom,\nuznesením č. k. 17 C 40/2009-608 zo dňa 28.05.2015 rozhodol o trovách celého konania,\nktoré správne vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení\nneskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie\nžalobkyňa, ktorá odvolací súd žiada, aby o výške náhrady trov konania rozhodol v súlade\ns napadnutým uznesením porušovateľa.\nSťažovateľ má teda s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci za to, že v prípade,\nak Ústavný súd SR napriek zjavnému (a porušovateľom samotným uznanému) pochybeniu\nporušovateľa skonštatuje, že uvedené nesprávne rozhodnutie porušovateľa nie je spôsobilé\nzasiahnuť do práv sťažovateľa, môže reálne nastať reťazenie nesprávnych postupov\n(konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, majúce byť v tomto štádiu rozhodovania\no trovách konania, vydané) všeobecných súdov. V priamej príčinnej súvislosti s tým môže\ndôjsť k ďalším zásahom do práv sťažovateľa, čomu je možné nálezom Ústavného súdu SR\na vyslovením jeho právneho názoru v tomto konaní, zabrániť.».\nSťažovateľ ústavnému súdu v závere oznámil, že na konštatovaní porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy netrvá a „... v tejto časti berie podanú sťažnosť\nspať a dovoľuje si Ústavný súd SR požiadať, aby v časti namietaného porušenia práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR konanie zastavil“. Sťažovateľ s ohľadom na uvedené zároveň\npožiadal ústavný súd o vyslovenie porušenia jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy, ako i práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím, o zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania a o vrátenie\nveci v zrušenej časti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, ako i o úhradu trov konania\nvo výške 444,66 €.\n\n7\n\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po\noboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát\npredmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich\nzástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho\nkonania, ktorým najvyšší súd sťažovateľa zaviazal na zaplatenie trov dovolacieho konania\nvo výške 664,60 € (vo výške, ktorú si uplatnila samotná žalobkyňa, pozn.), pričom najvyšší\nsúd základnú sadzbu za úkon právnej služby určil podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (ďalej len „vyhláška“), vychádzajúc zo základu 61 408,74 €. Jeden úkon právnej\nslužby teda podľa názoru najvyššieho súdu činil 546,05 €, náhrada za miestne\ntelekomunikačné výdavky a miestne prepravné v zmysle § 16 ods. 1 vyhlášky 7,81 € a 20 %\ndaň z pridanej hodnoty činila 110,77 €, čo spolu predstavovalo v zmysle odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia sumu 664,63 €.\n\n8\n\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\n13. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nnepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V čl. 46\nods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava\nplatenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku (ďalej\nlen „OSP“) určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom\n(čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy).\nProcesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať\nv súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.\nPritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu\nochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za\npredpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie\nv konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08).\n14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z toho vyplýva, že právne východiská, na\nzáklade ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n15. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\n\n9\n\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\n16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n17. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislé rozhodovanie\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nsa\n\nmá\n\nuskutočňovať\n\nv ústavou\n\na\n\nzákonom\n\nustanovenom\n\nprocesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho\nrozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú\nvyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVšeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako\nako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve on má poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n\n10\n\n18. Uvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, pričom úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania je\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné.\n19. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že najvyšší súd tým, že pri\nrozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania vychádzal pri určení základnej sadzby\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z dikcie ustanovení § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1\na 2 vyhlášky, svoj odklon od ustálenej judikatúry v sporoch o určenie neplatnosti právneho\núkonu nijako neodôvodnil a napadnutým rozhodnutím v časti náhrady trov dovolacieho\nkonania sa tak bez právneho dôvodu a náležitého odôvodnenia odchýlil od názoru krajského\nsúdu vysloveného v predmetnej veci v uznesení sp. zn. 8 Co 83/2013 z 30. septembra 2013,\nktorým krajský súd pri výpočte trov odvolacieho konania vychádzal pri určení základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby zo znenia ustanovenia § 11 ods. 1\nvyhlášky vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade (v konaní o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu, pozn.) nebolo možné predmet sporu vyjadriť v peniazoch.\nSťažovateľ svoj názor, že najvyšší súd napadnutým rozhodnutím porušil ním\noznačené práva zaručené ústavou a dohovorom, založil na tvrdení, že najvyšší súd svoj\nodklon od ustálenej judikatúry v otázke výpočtu trov dovolacieho konania v sporoch\no určenie neplatnosti právneho úkonu nielen že nijako bližšie nezdôvodnil, ale rovnako\nneuviedol, prečo pri určení trov dovolacieho konania vychádzal z tarifnej hodnoty sporu\nvo výške 61 408,74 €.\n20. Podľa názoru najvyššieho súdu (bod 5) napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti\ntýkajúcej sa náhrady trov dovolacieho konania skutočne trpí zjavným nedostatkom,\nku ktorému došlo neúmyselným postupom dovolacieho senátu, v dôsledku ktorého\npovinnosť sťažovateľa na náhradu trov dovolacieho konania v časti určenia jej výšky\nnezodpovedá ustálenej súdnej praxi pri výpočte trov v sporoch o určenie neplatnosti\n\n11\n\nprávneho úkonu s tým, že k zlyhaniu pri ich správnom výpočte zrejme došlo v dôsledku\nnedôsledného posúdenia postavenia účastníkov konania a predmetu konania.\n21. Ústavný súd považuje za potrebné v úvode konštatovať, že predmetom konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 C 40/2009, krajským súdom v rámci odvolacieho\nkonania pod sp. zn. 8 Co 83/2013 a následne v rámci dovolacieho konania najvyšším súdom\npod sp. zn. 2 Cdo 52/2014 bolo určenie neplatnosti právneho úkonu  zmluvy o pôžičke\nč. 5/2007 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako\nveriteľom (sťažovateľom, pozn.) z 8. mája 2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie\nfinančných prostriedkov v sume 1 850 000 Sk v hotovosti.\nNajvyšší súd napadnutým rozhodnutím dovolanie sťažovateľa odmietol, odvolacie\nkonanie zastavil a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania v sume\n664,60 €.\n22. Zo skutkového hľadiska sa ústavnému súdu javí ako nesporné, že sťažovateľ bol\nv dovolacom konaní neúspešný, a teda najvyšší súd napadnutým rozhodnutím v časti\nvýroku o náhrade trov dovolacieho konania právne správne zaviazal sťažovateľa na ich\nnáhradu.\nSporným ostalo iba určenie samotného spôsobu výpočtu výšky náhrady trov\ndovolacieho konania v dôsledku „odklonu“ najvyššieho súdu od ustálenej judikatúry\nv konaniach o určenie neplatnosti právneho úkonu v dôsledku aplikácie ustanovenia § 9\nods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky namiesto aplikácie § 11 ods. 1 vyhlášky.\n23. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa\nstanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov\nprávnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\nPodľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty stanoveným\nvýpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty (pozri bližšie toto ustanovenie vyhlášky).\n\n12\n\nPodľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za\ntarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna\nslužba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj\nhodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor\nalebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu\nveci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.\n24. Uvedená právna úprava (bod 23) rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej\nslužby, o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci, oceniteľný\n(vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky), a kedy to tak nie je (§ 11 ods. 1\nvyhlášky).\nV zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky je potrebné rozlišovať prípady, kedy sa výpočet tarifnej\nodmeny vzhľadom na predmet súdneho konania stanovuje na základe hodnoty veci alebo\npráva a kedy na základe druhu veci.\n25. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na právnu úpravu vzťahujúcu sa na\nposudzovanú vec a ustálenú prax všeobecných súdov a ústavného súdu, je potrebné\nvychádzať z toho, že v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu  v danom prípade\nneplatnosti zmluvy  ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného\ncharakteru), t. j. o taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11\nods. 1 vyhlášky).\nPredmetom konania v sťažnosťou napadnutej veci bolo posúdenie, či preskúmavaný\nprávny úkon – zmluva – bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje\nskutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.\n26. Neprichodí teda ústavnému súdu súhlasiť s napadnutým rozhodnutím najvyššieho\nsúdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania, keďže v posudzovanej veci bolo\ns ohľadom na ustálenú prax súdov pri výpočte trov konania v sporoch o určenie neplatnosti\n13\n\nprávneho úkonu  neplatnosti zmluvy  vychádzať z dikcie ustanovenia § 11 ods. 1\nvyhlášky, a teda základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby považovať\njednu trinástinu výpočtového základu.\nUvedené pochybenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu v časti výroku\no náhrade trov dovolacieho konania v konečnom dôsledku uznala i samotná predsedníčka\nnajvyššieho súdu (bod 5).\n27. Pokiaľ za uvedenej situácie posúdil najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí v časti\ntýkajúcej sa trov dovolacieho konania otázku určenia výšky základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2\nvyhlášky, postupoval v dôsledku nedôsledného posúdenia predmetu konania v rozpore\ns ustálenou súdnou praxou, pretože správne mal túto otázku posudzovať v zmysle § 11\nods. 1 vyhlášky.\nNapadnuté rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania tak\nnajvyšší súd učinil arbitrárnym.\nPodľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovaného prípadu (najmä však\nv kontexte existencie dvoch protichodných rozhodnutí súdov týkajúcich sa spôsobu určenia\nvýpočtu trov odvolacieho a následne i dovolacieho konania bez náležitého odôvodnenia\nodklonu od ustálenej rozhodovacej praxe zo strany najvyššieho súdu) išlo o také\npochybenie, ktoré je z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné.\n28. Ústavný súd preto rozhodol, že najvyšší súd napadnutým rozhodnutím v časti\nvýroku týkajúceho sa náhrady trov dovolacieho konania porušil základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n29. V kontexte sťažnostnej námietky sťažovateľa (bod 8) týkajúcej sa jeho\ndomnelých obáv z prípadného „výsledku odvolacieho konania“ vedeného pred krajským\nsúdom po podaní odvolania zo strany žalobkyne voči uzneseniu okresného súdu č. k.\n17 C 40/2009-608 z 28. mája 2015, ktorým okresný súd rozhodol o trovách celého konania\nv zmysle dikcie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky [žalobkyňa v podanom odvolaní\n\n14\n\nmala žiadať krajský súd o rozhodnutie v súlade s napadnutým rozhodnutím najvyššieho\nsúdu (t. j. podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky), pozn.], ústavný súd konštatuje, že lustráciou bolo\nzo strany ústavného súdu zistené, že krajský súd vo veci podaného odvolania rozhodol\na rozhodnutím sp. zn. 6 Co 460/2015 z 28. augusta 2015 napadnuté uznesenie okresného\nsúdu sp. zn. 17 C 40/2009 z 28. mája 2015 potvrdil. Zmienená sťažnostná námietka\nsťažovateľa teda s ohľadom na uvedené neobstojí.\nIII.\n30. Podľa § 54 zákona o ústavnom súdu ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,\nústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa\nnepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu\nalebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo\nslobody sťažovateľa.\n31. Podaním zo 7. októbra 2015 doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2015\nsťažovateľ oznámil, že „... na konštatovaní porušenia svojho práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy netrvá a v tejto časti berie podanú sťažnosť späť“. Zároveň ústavný súd požiadal\no zastavenie konania v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu (bod 8).\n32. Ústavný súd po posúdení tejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade\nneexistujú dôvody na to, aby späťvzatie sťažnosti nepripustil, a preto podľa § 54 zákona\no ústavnom súde konanie o sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu v časti výroku\no náhrade trov dovolacieho konania zastavil tak, ako to uviedol v bode 3 výroku tohto\nnálezu.\nIV.\n\n15\n\n33. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n34. V zmysle § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n35. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Cdo 52/2014 z 25. februára 2015 v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania bolo\nporušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bolo potrebné v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde zároveň rozhodnúť o jeho zrušení v tejto časti a v záujme efektívnej\nochrany práv sťažovateľa vec vrátiť v zmysle § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde\nv zrušenej časti týkajúcej sa náhrady trov dovolacieho konania najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n36. Po zrušení napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade\ntrov dovolacieho konania a vrátení veci na ďalšie konanie v zrušenej časti bude najvyšší súd\npovinný opätovne rozhodnúť o výške náhrady trov dovolacieho konania, na úhradu ktorých\nsprávne zaviazal žalovaného v 2. rade (t. j. sťažovateľa, pozn.), pričom bude viazaný\nprávnym názorom ústavného súdu vyjadreným v časti II tohto nálezu (§ 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde).\n\n16\n\n37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti a ktoré si uplatnil\nv celkovej výške 444,66 € za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, spísanie\nústavnej sťažnosti a spísanie stanoviska).\n38. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd úhradu\npriznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti, písomné podanie na súd), každý úkon po 139,83 €, k tomu 3 x režijný\npaušál po 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 444,66 €.\n39. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet\nAdvokátskej kancelárie Adriana Sojková  ADVOKAT DCA s. r. o., Námestie Matice\nslovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nods. 1 OSP), v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n40. Vzhľadom na dikciu ustanovenia čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu\nústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou\nnálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júna 2016\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-splnenie podmienok konania", "dovolanie-dovolacie konanie", "návrh-späťvzatie", "arbitrárnosť", "trovy konania-náklady konania", "zmluva-neplatnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/52/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "9725b440-247e-4a4a-8a28-c183121161ef:7717a7de-e1ab-487d-b4b2-3eb9df0c3100", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7613206198.2", "spisova_znacka": "6Co/460/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/460/2015 z 5. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7613206198.2"}, {"guid": "20a5e07d-2017-41e6-877b-a3872524616c:547cd787-1e39-4cc0-9021-e5f337824f76", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1105243418.1", "spisova_znacka": "8Co/83/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/83/2013 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1105243418.1"}], "citovane_v": [{"guid": "43f41103-81f4-44eb-8e6b-5060b4eb9ea7:fbf2b366-6673-4370-9a87-02e89f3ec58a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6113216561.3", "spisova_znacka": "12Co/144/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/144/2017 z 23. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6113216561.3"}]}