{"guid": "ussr:7d59e325-11be-412f-aec9-07814d1ffe95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.309.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 309/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 309/2016 z 11. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. mája 2016, sp. zn. I. ÚS 309/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.309.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d59e325-11be-412f-aec9-07814d1ffe95", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.309.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.309.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.309.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 309/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Oľgou Šompľakovou, Námestie slobody 19, Humenné, a maloletej\na maloletého\n\n, obaja bytom\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom\npod sp. zn. 11 CoP 3/2015 a jeho rozsudkom č. k. 11 CoP 3/2015-915 z 20. januára 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, maloletej\n\na maloletého\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), maloletej\n\n(ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“) a maloletého\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ v 3. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), všetci\n\n,\n\nktorou namietajú porušenie základného práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na starostlivosť\no dieťa a jeho výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a sťažovatelia v 2. a 3. rade aj\nprávo na zohľadnenie záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\na práva dieťaťa slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach dieťaťa podľa čl. 12 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 3/2015 a jeho rozsudkom č. k. 11 CoP 3/2015-915\nz 20. januára 2016 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade bol ako otec maloletých detí\núčastníkom konania o rozvod manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletým\ndeťom na čas po rozvode. Jeho manželstvo uzavreté s\nbolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 15 C 86/2011-208\n\nz\n\n10.\n\njúla\n\n2012,\n\nktorý\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť\n\nešte\n\n29. augusta 2012. Pokiaľ však ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom\n(teda sťažovateľom v 2. a 3. rade), označený rozsudok okresného súdu bol uznesením\nkrajského súdu č. k. 11 CoP 5/2012-351, 11 CoP 6/2012 z 9. apríla 2013 zrušený a vec\nvrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Po ďalšom konaní okresného súdu boli prvým\nvýrokom jeho rozsudku č. k. 15 C 86/2011-700 z 2. decembra 2014 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) sťažovatelia v 2. a 3. rade zverení do osobnej starostlivosti matke, pričom\ntento výrok rozsudku okresného súdu bol potvrdený aj rozsudkom krajského súdu,\nv dôsledku čoho nadobudol 25. februára 2016 právoplatnosť.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že práve v časti, v ktorej bol rozsudok okresného súdu\npotvrdený, sťažovatelia namietajú porušenie označených práv rozsudkom krajského súdu.\nV tejto súvislosti uvádzajú, že sťažovatelia v 2. a 3. rade boli v priebehu konania\n2\n\npredbežnými opatreniami dočasne zverení do osobnej starostlivosti sťažovateľa v 1. rade.\nNamietajú pochybenie okresného súdu, ktorý neakceptoval vypočutie navrhnutých svedkov\na ustanovenej znalkyni nepredložil k vypracovaniu znaleckého posudku spisy súvisiace\ns daným prípadom. Znalkyňa sa preto podľa názoru sťažovateľov nemohla oboznámiť\ns tým, čo spôsobilo rozvrat manželstva účastníkov konania, a ani s inými podstatnými\nskutkovými okolnosťami. Konajúce všeobecné súdy mali pritom uvedený znalecký posudok\npovažovať za kľúčový. Sťažovatelia ďalej poukazujú na nerešpektovanie vôle sťažovateľky\nv 2. rade, ktorá mala pred ustanovenou znalkyňou, ako aj v súdnom konaní vyjadriť názor,\nktorým preferovala svoje zverenie do osobnej starostlivosti sťažovateľa v 1. rade, a tiež\nna správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nHumenné), ktorý sa v prvej časti súdneho konania prikláňal k názoru o vhodnosti zverenia\nsťažovateľov v 2. a 3. rade do osobnej starostlivosti sťažovateľa v 1. rade. Sťažovatelia tiež\nnamietajú obsah kontrolného znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v rámci\nodvolacieho konania pred krajským súdom, predovšetkým skutočnosť, že aj tento znalecký\nposudok je jednostranný a nezodpovedá na súdom položenú otázku o prípadnom dopade\nzmeny výchovného prostredia, pokiaľ by boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky.\nOpisujú tiež okolnosti podľa ich názoru nevhodného vstupu verejnej ochrankyne práv\ndo konania, dôsledkom ktorého mal byť prípad v rámci pôsobnosti Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Humenné „neprofesionálnym zásahom“ presunutý z pracoviska Snina\nna pracovisko Humenné. V dôsledku toho malo dôjsť k zmene stanoviska kolízneho\nopatrovníka vo veci, ktorý sa stotožnil so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého\ndokazovania. Podľa v sťažnosti prezentovaného názoru sa aj krajský súd „stotožnil\nso znaleckými posudkami bez toho, aby sa relevantne vysporiadal so sťažovateľom 1)\nvytýkanými rozpormi a ním preukázanými nepravdivými skutočnosťami uvedenými v týchto\nposudkoch.\nSťažovateľ 1) je toho názoru, že sťažnosťou napadnuté rozhodnutia mali byť vydané\nv tejto citlivej rodinnoprávnej veci so znalosťou veci, mali zohľadniť rodinnú situáciu ale\npredovšetkým najlepší záujem oboch mal. detí a to tak, aby ich bolo možné vo všetkých\nohľadoch považovať za spravodlivé.\nTomuto názoru sťažovateľa 1) svedčí tiež skutočnosť, že mal. detí sú aj v čase\npodania tejto sťažnosti u sťažovateľa 1) a matka mal. detí žiadnym spôsobom neiniciovala\n3\n\nich prevzatie do svojej osobnej starostlivosti aj napriek tomu, že rozsudok Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 11 CoP/3/2015-915 zo dňa 20.01.2016 nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 25.02.2016.“.\nSťažovatelia nadväzne uvádzajú, že okresný súd a aj krajský súd porušili ústavou\nzaručené základné právo sťažovateľov „na súdnu ochranu, tak ako toto právo vyplýva\nz čl. 46 ods. 1 ústavného poriadku Slovenskej republiky a v tomto dôsledku aj ich práva\ngarantované čl. 41 ods. 4 a čl. 19 ods. 2 Ústavy... Tiež došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nDohovoru... Okrem toho oba súdy nezohľadnili pri svojich rozhodnutiach záujmy oboch\nmaloletých detí a ich názor (čl. 3 a 12 Dohovoru o právach dieťaťa)...\nNajlepší záujem dieťaťa je treba hľadať v každom jednotlivom prípade osobitne, nie\npodľa akéhokoľvek vopred daného schematu a so snahou o minimalizáciu negatívnych\ndôsledkov na dieťa.“.\nNa základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci vydal\nrozhodnutie,\n\nktorým\n\nvysloví,\n\nže\n\n„postupom\n\na\n\nrozsudkom“\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 11 CoP 3/2015-915 z 20. januára 2016 boli porušené ich základné práva „na súkromný\na rodinný život podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4, čl. 8 Dohovoru... a práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy..., čl. 6 ods. 1 a základné práva\nsťažovateľov 2) a 3) podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa“, zruší\noznačený rozsudok krajského súdu, vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie\na sťažovateľovi v 1. rade prizná „trovy konania v sume 303,16 Eur na účet jeho právnej\nzástupkyne do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu“.\nII.\nV zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\npredpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\n5\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\nK splneniu procesných podmienok prerokovania sťažnosti\nPokiaľ sťažovatelia namietajú porušenie označených práv rozsudkom krajského súdu\nv časti, v ktorej bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie (teda\npokiaľ ide o úpravu styku sťažovateľa v 1. rade s maloletými deťmi a o úpravu jeho\nvyživovacej povinnosti), ústavný súd vychádzajúc zo svojej konštantnej judikatúry zastáva\nnázor, že v tejto časti je stále daná právomoc všeobecných súdov, čo v zásade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu vyplývajúcu z čl. 127 ods. 1 ústavy. Podľa tohto ustanovenia\ntotiž môže ústavný súd konať o namietanom porušení práv sťažovateľa, ak sa sťažovateľ\nnemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred\niným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu na to zákon poskytuje.\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky\nnezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany\ntoho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne\niným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\nKeďže v danej veci v uvedenej časti nedošlo k právoplatnému skončeniu ani\nzastaveniu súdneho konania, sťažovatelia budú mať prinajmenšom na okresnom súde\n6\n\na na základe prípadne podaného odvolania aj na krajskom súde možnosť v ďalšom konaní\nuplatniť ochranu označených práv, ako aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej\na právnej stránky predmetnej veci. Z uvedeného však vyplýva, že o veci rozhoduje iný súd,\na teda sťažovatelia ešte majú k dispozícii iný prostriedok ochrany práva, ktorého porušenie\nvo svojej sťažnosti namietajú. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv\nrozsudkom krajského súdu v zrušujúcej časti tak nie je daná jeho právomoc na prerokovanie\nsťažnosti, čo odôvodňuje odmietnutie tejto časti sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nVo vzťahu k maloletým sťažovateľom v 2. a 3. rade ústavný súd v zhode so svojou\ndoterajšou judikatúrou (napr. I. ÚS 181/2012, I. ÚS 58/2013, III. ÚS 419/2015) konštatuje,\nže sťažovateľ v 1. rade, kvalifikovane zastúpený advokátkou, nepreukázal oprávnenie\nzastupovať sťažovateľov v 2. a 3. rade. Z okolností prípadu je zjavný stret záujmov\nsťažovateľa v 1. rade so záujmami matky (obidvaja pritom majú rodičovské práva,\ndo ktorých obsahu patrí aj právo rodičov ich maloleté deti zastupovať), ako aj stret ich práv\nso záujmami maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade, preto by pri prerokovaní podanej\nsťažnosti mal maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade zastupovať kolízny opatrovník [§ 31\nods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“)].\nV zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde kvalifikované splnomocnenie\nna zastupovanie (každého) sťažovateľa (vrátane sťažovateľov v 2. a 3. rade) tvorí\nobligatórnu súčasť náležitostí každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.\nBolo však bez právneho významu vo veci uplatniť v zmysle § 31a zákona o ústavnom súde\npre analogiam postup podľa § 29 a § 31a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\na maloletým sťažovateľom v 2. a 3. rade ustanoviť opatrovníka v konaní pred ústavným\nsúdom, pretože po oboznámení sa s predloženou sťažnostnou argumentáciou proti rozsudku\nkrajského súdu dospel ústavný súd z pohľadu obsahu označených práv k záveru o celkovej\nzjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.\n\n7\n\nV kontexte uvedeného sa napokon žiada poznamenať, že ani formálne nedostatky\npetitu sťažnosti spočívajúce v nesprávnom označení právneho predpisu, ktorý zaručuje\nzákladné právo na súkromný a rodinný život (označené právo je zaručené čl. 19 ods. 2\nústavy, a nie dohovoru), ako aj základné právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy (toto právo tiež nie je zaručené dohovorom, ako je to nesprávne\nuvedené v petite sťažnosti), ústavnému súdu vzhľadom na obsah argumentácie predloženej\nv sťažnosti\n\nnebránili vecnému\n\npreskúmaniu namietaného porušenia\n\nsťažovateľmi\n\noznačených práv.\nK sťažovateľom v 1. rade namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne... prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd poznamenáva, že v obsahu práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a jemu\nporovnateľného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet\nzásadných odlišností a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\n8\n\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich\nobčianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,\ndo ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko\nv súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanie\nveci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť\nprítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky\nspravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie\nje daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti\nnie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.\nZ obsahu sťažnosti je zrejmá nespokojnosť sťažovateľa v 1. rade s potvrdzujúcim\nvýrokom rozsudku krajského súdu o zverení maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade\ndo osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva. K tejto časti krajský súd\nv napadnutom rozsudku č. k. 11 CoP 3/2015-915 z 20. januára 2016 v súvislosti s ním\ndoplneným dokazovaním vo svojich záveroch uviedol:\n\n9\n\n„Z výsledkov kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že otec maloletých detí\nnegatívne ovplyvňuje tieto voči matke a z jeho strany sa jedná o konanie, ktoré vedie u nich\nk syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorý neexistuje bez popudzujúceho rodiča a ten\npsychickou manipuláciou dieťaťa vyvoláva u neho rýchlu a radikálnu zmenu citového\nvzťahu, zmenu názorov a pozitívneho postoja k úplne odmietavému voči druhému rodičovi,\nv tomto prípade k matke. Maloleté deti v dôsledku psychickej manipulácie nekriticky\nprijímajú otcove názory a postoje na matku a jeho si naopak idealizujú, ľutujú ho. Deti sú\nvystavené konfliktom medzi rodičmi, otec je verbálne zdatnejší a tým pre deti presvedčivejší.\nZnalec v osobnosti matky nezistil také rysy, ktoré by ju zneschopňovali alebo obmedzovali\npri výchovnej starostlivosti o deti, preto považuje za najvhodnejšie zveriť deti do výchovy\nmatke. Konštatoval, že súčasné citové väzby maloletých\n\na\n\nk ich matke sú\n\nnegatívne, odmietavé a sú odrazom disharmonického rodinného prostredia, súdnych\nsporov, ktoré medzi sebou rodičia vedú a dlhodobej manipulácie zo strany otca. Ide o\nprijatý postoj a nevyviera z ich vnútorného presvedčenia. Vzájomný vzťah medzi deťmi a\notcom je pozitívny, postoje detí však pôsobia schematicky, naučeným dojmom. Súčasné\npostoje maloletých detí, najmä maloletej\n\n, poukazujú na citovú deformáciu. V\n\nsúvislosti s v znaleckom dokazovaní položenou otázkou odvolacieho súdu, týkajúcou sa\nmožného dopadu zmeny výchovného prostredia na maloleté deti s ohľadom na ich\npsychickú odolnosť, súdny znalec odporúča po zverení maloletých detí matke, ich prvé\nkontakty s otcom len v prítomnosti matky maloletých detí, vzhľadom k vysokej\npravdepodobnosti citového vydierania a manipulácie detí. Na opätovne stabilizovanie v\nnovom rodinnom prostredí a adekvátne nadväzovanie kontaktov a vzťahov s rodinou matky,\nodporúča\n\npsychoterapeutické\n\nvedenie\n\ndetí\n\nna\n\npríslušnom\n\nreferáte\n\nporadensko-\n\npsychologických služieb ÚPSVaR, a to v záujme zdravého vývoja maloletej, aby sa citovo\nskonsolidovala vo vzťahu k matke. Súdny znalec tiež odporučil psychologické poradenstvo u\noboch rodičov. U matky, aby bola usmernená ako zvládnuť prvé dni a týždne s maloletými\ndeťmi a u otca, aby nahliadol na svoje chybné správanie vo vzťahu k deťom, ako negatívne\novplyvnil a poznačil ich citový, osobnostný a psychosociálny vývin a aby napokon deťom v\nprítomnosti psychológa sám vysvetlil, kde sa stala chyba a že deti potrebujú pozitívny citový\nvzťah k obom rodičom a že v súčasnosti je v ich záujme, aby boli zverené matke. Opätovné\nodvolania sa považuje znalec len za predlžovanie času, kedy deti nie sú v kontakte s matkou,\n10\n\naby osoba matky bola čím skôr zatlačená do úzadia a výhrady otca k prípadnej zaujatosti\npsychológov, či sociálnych pracovníkov nemajú opodstatnenie, budú stále, pokiaľ nie je\nvyhovené jeho predstavám a očakávaniam, ide o osobnostné nastavenie.\nOdvolací súd následne na základe podaného odvolania, preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v jeho napadnutej časti, t.j.\nvo výroku o zverení maloletých detí\n\na\n\ndo osobnej starostlivosti matke\n\na vo výroku o výžinom a o úprave styku maloletého dieťaťa v zmysle ustanovenia § 212\nods. 1, 2 písm. a/ O. s. p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti\nzverenia maloletých detí\n\na\n\ndo osobnej starostlivosti matke, je v celom\n\nrozsahu správne, vrátane jeho dôvodov.\nPodľa § 24 ods. 1 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa\nrozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv\na povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí\ndo osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,\nako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať\nna jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní\no výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje\nprávo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne\nna záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu\nbudúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove\na starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na\nvýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa\nna udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho, osobného styku s obidvomi\nrodičmi.\nV predmetnej právnej veci, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, sa\nodvolací súd na základe skutočností preukázaných v priebehu tak prvostupňového ako aj\nodvolacieho konania, v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu,\nvrátane jeho dôvodov v časti zverenia maloletých detí\n\na\n\ndo osobnej\n\nstarostlivosti ich matke. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vyššie uvedené\nskutočnosti\n\nzakladajú\n\nsprávnosť\n\njeho\n\nrozhodnutia,\n\nkeď\n\nvyhodnotil\n\nosobnostne\n\na charakterové vlastnosti matky maloletých detí ako priaznivejšie v záujme zabezpečenia čo\n11\n\nnajúspešnejšieho a zdravého vývoja maloletých detí, ktorých ochranu a starostlivosť súd\ndozoruje v súlade so zákonom chránenými záujmami maloletých detí. Najvýraznejšie\nv danom prípade, pozitívne v prospech matky maloletého dieťaťa, rezonuje skutočnosť, že\nz hľadiska osobnostného preukázané predstavuje pre maloleté deti citovo vyváženejšie\nvýchovné prostredie. Naopak, nestabilne až deštrukčné vo vzťahu k maloletým deťom pôsobí\nprejavená citová a verbálna disharmónia, prameniaca zrejme z nespracovaných\nosobnostných a porozvodových frustrácií otca maloletých detí, jeho osobná pasivita\nvo vzťahu k zabezpečeniu rovnováhy vo vzájomných vzťahoch v bývalej rodine, resp.\nk bývalej manželke, ktorá je matkou ich spoločných maloletých detí, o ktorých záujme\npredovšetkým v kontexte konania sa jedná. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že rodičovské\npráva a povinnosti majú obaja rodičia rovnocenne a ani jednému z nich nezanikajú ani\nrozvodom manželstva. Z hľadiska osobnostných predpokladov rodičov pre zverenie\nmaloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z nich, v tomto prípade matky,\njednoznačne svedčia v prospech rozhodnutia súdu aj závery vykonaných znaleckých\ndokazovaní znalcami z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých.\nOdvolací súd preto, na základe vyššie uvedeného, rozsudok súdu prvého stupňa\nv jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zverení maloletých detí\n\na\n\nna čas\n\npo rozvode do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny potvrdil (§ 219 O. s. p.).“\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu dospel ústavný súd k záveru,\nže ho z hľadiska dodržania základných ústavnoprocesných princípov nemožno považovať\nza arbitrárny. V súvislosti s hodnotením ústavnej udržateľnosti odôvodnenia napadnutého\nrozsudku ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (m. m. III. ÚS 264/08,\nI. ÚS 30/2016). Stotožnenie sa krajského súdu s rozsudkom okresného súdu je v súlade\ns procesnoprávnou úpravou vyplývajúcou z § 219 ods. 2 OSP, pričom postup a rozhodnutie\nvšeobecného súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy v zásade\nnemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd.\n\n12\n\nBerúc do úvahy obsah odôvodnenia rozsudku okresného súdu v spojení s citovanou\nčasťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu ústavný súd zastáva názor, že napadnutý\nrozsudok nie je neodôvodnený, a tak zasahujúci do obsahu sťažovateľom v 1. rade\noznačených práv. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd objasnil dôvody, z ktorých\nnapadnutý rozsudok vychádza, ako aj úvahy, akými sa pri jeho vydaní riadil, dostatočne\na v spojitosti s rozsudkom okresného súdu poskytol jasné a zrozumiteľné odpovede\nna v prípade relevantné právne otázky. Tie sa neodchyľujú od obsahu v danom prípade\naplikovaných právnych noriem vzťahujúcich sa na úpravu rodičovských práv a povinností\nk maloletým deťom (najmä § 24 zákona o rodine). Ani spôsob vykonaného dokazovania\nnesignalizuje ústavnú nezlučiteľnosť procesného postupu krajského súdu, keďže sťažovateľ\nv 1. rade nenamietal, že by mu bola upretá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,\nresp. stanoviskám protistrany.\nÚstavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti\nnamietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek\nvyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto\naspektov\n\njeho\n\n„vylepšovanie“\n\n(IV. ÚS 325/08),\n\nale\n\nposúdenie\n\njeho\n\nústavnej\n\nakceptovateľnosti a udržateľnosti. V zhode so svojou judikatúrou tiež ústavný súd\npripomína, že jeho ingerencia do výkonu právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len\nv prípade jej nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nAj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú\n„pánmi zákonov“, v zmysle judikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý\nprávny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne\nneodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nK námietke nesprávneho hodnotenia dôkazov poukazuje ústavný súd na svoju\npredchádzajúcu rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej judikoval (I. ÚS 67/06), že zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov vyplýva z princípu nezávislosti súdov podľa čl. 144 ods. 1\n13\n\nústavy. Pokiaľ všeobecné súdy ústavné garancie obsiahnuté najmä čl. 46 až čl. 50 ústavy\nrešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov realizované\nvšeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám nestotožňoval\n(II. ÚS 593/2011, III. ÚS 230/2012).\nAni námietky sťažovateľa v 1. rade o tom, že krajský súd v napadnutom rozsudku\nnedal dostatočnú odpoveď na zásadnú argumentáciu sťažovateľa o neúplnosti podkladov\nnariadeného znaleckého dokazovania, nie sú spôsobilé zvrátiť výsledok napadnutého\nsúdneho konania z pozície navrhovaného ústavného prieskumu súdnych rozhodnutí.\nV sťažnosti prezentovaný odlišný názor na tieto skutočnosti totiž ešte neznamená zásah\ndo ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6\nods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu totiž krajský súd pri ustálení svojich\nprávnych záverov dôsledne preskúmal a vyhodnotil relevantné okolnosti prípadu doplniac\npomerne rozsiahle dokazovanie vykonané už na prvom stupni súdnictva, z ktorých vyvodil\nprávne zdôvodnené závery o vhodnosti zverenia maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade\ndo osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom\nuvedeným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným.\nObdobne je právne irelevantná aj námietka o neprípustnej ingerencii verejnej\nochrankyne práv do predmetného súdneho konania. Podľa uvedených okolností prípadu\ntotiž mala verejná ochrankyňa práv svoju právomoc zameranú na ochranu základných práv\na slobôd uplatniť len pokiaľ ide o činnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nv Humennom, ktorý v danom prípade plnil funkciu kolízneho opatrovníka maloletých,\npričom z napadnutého rozsudku je zrejmé, že zmena stanoviska kolízneho opatrovníka\nk podstate sporu nebola pre vydanie napadnutého rozsudku rozhodujúca.\nS poukazom na to, že obsahom označených práv nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní\n(II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť v časti, v ktorej bolo namietané porušenie\n14\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom krajského súdu a jeho\nrozsudkom č. k. 11 CoP 3/2015-915 z 20. januára 2016, odmietol pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu práv zaručených čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy,\nčl. 8 dohovoru a čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\nPodľa čl. 19 ods. 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti\nmajú právo na rodičovskú výchovu. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno\nod rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými\nalebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\nPodľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou\nDohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo\ntieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom\nsa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.\nV súvislosti s porušením uvádzaných práv ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť\nokrem opisu skutkových okolností prípadu, tvrdených procesných pochybení krajského\nsúdu a okresného súdu a následného uvedenia znenia jednotlivých článkov ústavy,\n15\n\ndohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa neobsahuje žiadnu podstatnejšiu argumentáciu\nodôvodňujúcu prípadné porušenie týchto práv. Napriek tomuto nedostatku sťažnosti ústavný\nsúd preskúmavajúc tvrdené porušenie označených práv rozsudkom krajského súdu dospel\nk záveru, že zo strany sťažovateľov nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi\nsťažovateľom v 1. rade napadnutým rozsudkom a označenými právami. Podľa názoru\nústavného súdu napadnutý rozsudok nezasahuje do práva na súkromný a rodinný život\npodľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru a ani do práva rodičov na starostlivosť\no dieťa a jeho výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, keďže sťažovateľa v 1. rade nevylučuje\nzo styku so sťažovateľmi v 2. a 3. rade, len iným spôsobom, ako dosiaľ upravuje podmienky\nvýkonu jeho rodičovských práv, vzhľadom na rozvod manželstva rodičov maloletých detí,\npričom táto úprava podmienok starostlivosti rodičov o maloleté deti bola určená na základe\nvýsledkov rozsiahleho dokazovania odôvodneným súdnym rozhodnutím vydaným\nna základe zákona. Aj v prípade zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov\nzostávajú druhému rodičovi jeho rodičovské práva vrátane práva ich vychovávať\nzachované.\nK namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ústavný súd\npoznamenáva, že z uvedeného článku nemožno vyvodiť záväznosť v súdnom konaní\nprezentovaného názoru dieťaťa (v danom prípade záväznosť názoru sťažovateľky v 2. rade,\nže chce bývať s otcom), v opačnom prípade by totiž bolo akékoľvek súdne konanie\nnadbytočné, lebo by postačovalo, aby sa všetky dotknuté osoby a orgány dozvedeli o názore\ndieťaťa a z neho by potom pri svojej rozhodovacej činnosti ďalej vychádzali. V danom\nprípade je pre zlučiteľnosť napadnutého rozsudku s obsahom tohto článku postačujúce, že\nkonajúce súdy na základe konkrétnych poznatkov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania\nprimerane vysvetlili dôvody, pre ktoré považovali za vhodnejšie zverenie maloletých detí\ndo osobnej starostlivosti matky. Napadnuté rozhodnutie nesvedčí ani o tom, že by v konaní\nnebol zohľadnený najlepší záujem dieťaťa zaručený čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa, ktorý má byť ústredným princípom rozhodovania vo veciach týkajúcich sa\nmaloletých. Okolnosti prípadu, ako i argumentácia použitá v sťažnosti skôr naznačujú\nrozpor napadnutého rozsudku so záujmami sťažovateľa v 1. rade, uvedené je však\n\n16\n\nirelevantné z hľadiska posudzovania tvrdeného zásahu do obsahu práva zaručeného čl. 3\nods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.\nNad rámec uvedeného treba pripomenúť, že platná právna úprava predpokladá vznik\nsituácií, v ktorých je potrebné rozhodnúť o zmene súdneho rozhodnutia vo veciach úpravy\nrodičovských práv k maloletým. Podľa § 163 ods. 3 OSP a podľa § 26 zákona o rodine má\nktorákoľvek zo zúčastnených strán právo podať nový procesný návrh na zmenu takéhoto\nrozhodnutia za predpokladu, že dôjde k zmene pomerov. Takéto konanie môže súd začať aj\nbez návrhu. Všeobecný súd teda bude môcť v prípade nového konania posúdiť aktuálny stav\na porovnať ho so stavom predchádzajúcim, zatiaľ čo ústavný súd sa na základe sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy môže zaoberať len namietaným rozsudkom (aj to iba pokiaľ ide\no okolnosti majúce ústavnoprávny rozmer) bez možnosti zohľadniť následný vývoj vo veci\n(§ 55 zákona o ústavnom súde). Preto ak na strane maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade\nalebo otca (sťažovateľa v 1. rade) dôjde k zmene pomerov, nič im nebráni, aby podali\nna príslušnom okresnom súde návrh na zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bol upravený\nstyk maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade s otcom (sťažovateľom v 1. rade).\nVzhľadom na okolnosti preskúmavanej veci možno konštatovať, že k porušeniu práv\nzaručených čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy, čl. 8 dohovoru, ako aj čl. 3 ods. 1 a čl. 12\nods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa by mohlo vzhľadom na realizované súdne konanie dôjsť\npredovšetkým v príčinnej súvislosti s porušením niektorého z princípov spravodlivého\nsúdneho procesu, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nKeďže ústavný súd dospel k záveru, že tieto v danom prípade nemohli byť porušené,\nv nadväznosti na to spravidla nemôže dôjsť ani k porušeniu označených práv.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť aj vo zvyšnej časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n17\n\nS prihliadnutím na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov (najmä odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku) stratilo\nv danej veci opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. mája 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dieťa-záujem dieťaťa", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:65a7e7b5-0a95-47be-a710-4e30d5ead332", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:cb918710-812b-45ca-8847-0d9a2995c14e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.419.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 419/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 419/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.419.2015.1"}, {"guid": "ussr:6e0a65d5-7e8c-476d-83ca-2f69873448e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 58/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 58/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e0a65d5-7e8c-476d-83ca-2f69873448e2"}, {"guid": "ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 230/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 230/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:229c216a-5ec0-4a0d-b96a-fff186f5c634"}, {"guid": "ussr:5365fc88-6417-4441-a805-472b8bc13d3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5365fc88-6417-4441-a805-472b8bc13d3d"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169a749c-a33e-4f25-bf1f-ab1ba61c185d"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "b6f6ad90-f58c-4d0c-a720-be13254c74cc:c211441c-9fa3-45a0-b25b-6eb9db04fba5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5314209496.1", "spisova_znacka": "11CoP/3/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/3/2015 z 25. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5314209496.1"}, {"guid": "1cd328cc-bec1-4e7e-b45e-4bfc10fae157:4f7a323f-ce72-4079-b2bb-3374885815ab", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8311208732.3", "spisova_znacka": "11CoP/5/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoP/5/2012 z 8. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8311208732.3"}], "citovane_v": []}