{"guid": "ussr:65a7e7b5-0a95-47be-a710-4e30d5ead332", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2016 z 19. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. I. ÚS 30/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/65a7e7b5-0a95-47be-a710-4e30d5ead332", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 30/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Bröstlom, Advokátska kancelária Illeš, Šimčák,\nBröstl, s. r. o., Štúrova 27, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 11 Co 180/2015-137 z 20. mája 2015 v spojení s uznesením Okresného súdu\nMichalovce č. k. 16 C 70/2015-118 z 5. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti\n\n, odmieta.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta\n2015 doručená sťažnosť spoločnosti\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 180/2015-137\n\nz 20. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) v spojení s uznesením\nOkresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 C 70/2015-118 z 5. marca\n2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v právnej veci\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), proti sťažovateľke v procesnom postavení odporcu bolo napadnutým\nuznesením okresného súdu nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa sťažovateľke zakázalo\nnakladať s nehnuteľnosťami, resp. spoluvlastníckymi podielmi v jej vlastníctve.\nNa základe odvolania podaného sťažovateľkou bolo prvostupňové rozhodnutie\npotvrdené napadnutým uznesením krajského súdu.\n3. Podľa názoru sťažovateľky neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie\npredbežného opatrenia, a to najmä nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne\nhroziacej ujmy, ktoré navrhovateľ odôvodnil len tým, že sťažovateľka môže previesť\npozemky, resp. spoluvlastnícke podiely do vlastníctva iných obchodných spoločností, ktoré\npatria do jej podnikateľskej skupiny, resp. zaťažiť ich právami tretích osôb. Tieto tvrdenia si\nosvojili aj konajúce súdy, ktoré sa však žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, že nebolo\nosvedčené, že sa takéto prevody naozaj pripravujú. V tejto súvislosti sťažovateľka\npoukázala na konštantnú judikatúru súdov (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012 z 28. novembra 2012), v zmysle ktorej subjekt\ndomáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie,\nt. j. dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu\nsúdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,\nnebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.\nSťažovateľka považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný aj s poukazom na § 140\ndruhú vetu Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že „navrhovateľ si môže v rámci\nrealizácie predkupného práva uplatniť svoj nárok výlučne v rozsahu takej veľkosti podielu,\nktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Táto podmienka nebola\nzo strany navrhovateľa v požadovanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\n\n2\n\nsplnená, preto považujeme jeho nárok vo veci samej v uplatnenom rozsahu za nedôvodný\na nevykonateľný. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal dohodu o výkone predkupného\npráva s ostatnými spoluvlastníkmi tak ako to požaduje ustanovenie § 140 druhá veta\nObčianskeho zákonníka. Postup uplatnený navrhovateľom obchádza všetkých ostatných\nspoluvlastníkov a podľa nášho názoru sa navrhovateľ vo veci samej domáha nároku, ktorý\nmu nepochybne v celom rozsahu nepatrí...“.\nSťažovateľka ďalej namietala, že uloženie zákazu nakladať s nehnuteľnosťami\npredstavuje zásah do jej ústavou zaručeného vlastníckeho práva. Súčasne poukázala\nna skutočnosť, že nariaďovanie predbežných opatrení predstavuje veľmi citlivý zásah\nštátneho orgánu do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb,\na preto by súdy mali starostlivo skúmať splnenie zákonných predpokladov na jeho\nnariadenie.\nSťažovateľka poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) napadnutým rozhodnutiam všeobecných súdov vytýka\ntiež nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keďže všeobecné súdy sa\ndostatočne nevysporiadali s jej argumentáciou. Sťažovateľka je tiež toho názoru, že okresný\nsúd, ako aj krajský súd neaplikovali na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu.\n4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu v spojení\ns napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny\nproces.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 20. mája 2015... v spojení s uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. marca\n2015... porušené bolo.\n\n3\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. mája2015... sa zrušuje a vec sa\nvracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia na účet Advokátskej kancelárie Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila\n4\n\nsťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nA. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nokresného súdu\n7. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127\nods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného\nsúdu, pretože na základe podaného odvolania to patrilo do právomoci krajského súdu.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti namietanému uzneseniu okresného\nsúdu podala riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd.\nÚstavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta\nporušenie práv sťažovateľky predmetným uznesením okresného súdu.\n8. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nB. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nkrajského súdu\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n5\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy si ústavný\nsúd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé\nsúdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\n10. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd potvrdil\nuznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým\nsťažovateľke zakázal nakladať s pozemkami evidovanými Okresným úradom Michalovce\n(špecifikovanými podľa čísla listu vlastníctva, čísla parcely, výmerou a druhom), a to\npreviesť vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo, k týmto nehnuteľnostiam darom ich\nscudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo\nzaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech\ntretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, a súčasne jej\nzakázal previesť užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby tak,\nže tieto obmedzenia sťažovateľky časovo vymedzil až do právoplatného skončenia vo veci\nsamej.\n11. Podľa názoru sťažovateľky je napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení\ns uznesením okresného súdu arbitrárne, keďže krajský súd sa nevysporiadal so všetkými\npodstatnými sťažovateľkou uplatnenými námietkami, ktorých obsahom bolo tvrdenie, že:\n- konajúce súdy nedostatočne odôvodnili proces dokazovania,\n- nebola osvedčená jedna zo zákonných podmienok nariadenia predbežného\nopatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,\n- nie je daná dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľom,\n- konajúce súdy na zistený skutkový stav neaplikovali relevantnú právnu normu.\n12. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky považoval za potrebné\npredovšetkým uviesť, že posúdenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia je\nvecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti\n\n6\n\n(čl. 124 ústavy) ústavný súd v zásade nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí\no predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, o to viac, že\nide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným\nspôsobom (IV. ÚS 82/09). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných opatrení\nzásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení\npredbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo\nk procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.\n13. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského\nsúdu porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie je zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, ale aj uznesenie okresného súdu, ktoré krajský súd potvrdil ako vecne správne. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj\npožiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak\nprvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09).\n14. Ako už bolo uvedené, skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. O zjavnú neodôvodnenosť\nalebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí\ninterpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie,\nabsentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\n\n7\n\nprípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a sú v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n15. Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných\nsúdov a nepoužívajú sa na skúmanie tvrdenej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je\nopravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom rozhodovania ústavného\nsúdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým\nzistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu,\nresp. odopretiu základných práv alebo slobôd.\n16. Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že posúdenie podmienok na vydanie\npredbežného opatrenia je v prvom rade vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). V tejto\nsúvislosti treba pripomenúť aj princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu a s ním\nsúvisiaci princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci iných orgánov\nverejnej moci, ktorých meritórne rozhodnutia sú v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy preskúmavané. Ak uvedený princíp uplatňuje ústavný súd v konaní o sťažnostiach\nsmerujúcich proti postupom a rozhodnutiam vo veci samej, o to viac naň musí prihliadať\npri sťažnostiach smerujúcich proti rozhodnutiam vydaným v konaniach o nariadenie\npredbežného opatrenia.\n17. Samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti sa preto\nspravidla (čl. 124 ústavy) nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí\no predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem\ntoho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú\nkonečným spôsobom. Je taktiež potrebné uviesť, že návrh na vydanie predbežného\nopatrenia možno podať aj opakovane, ale taktiež možno podať návrh na jeho zrušenie.\n18. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd v týchto prípadoch môže zamerať výlučne\nna posúdenie, či pri vydaní namietaného uznesenia krajského súdu bolo postupované\nv súlade s ústavnoprocesnými princípmi, zásadou spravodlivého procesu a základným\n\n8\n\nprávom na súdnu ochranu, tak ako to zaručuje čl. 46 a nasl. ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n19. Zákonná úprava postupu súdu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje,\naby navrhovateľ splnil podmienky konania ustanovené Občianskym súdnym poriadkom\n(§ 74 a nasl.). V danom prípade boli podľa názoru ústavného súdu tieto zákonné limity\nustanovené v § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku na vydanie predbežného opatrenia\nrešpektované. Namietané uznesenie krajského súdu na jednej strane preventívne bráni\neventuálnemu poškodeniu práv navrhovateľa, ku ktorému by mohlo dôjsť, ak by\nsťažovateľka nebola obmedzená v dispozícii s nehnuteľnosťami, resp. spoluvlastníckym\npodielom k nim, no na druhej strane berie do úvahy požiadavku minimalizácie zásahu\ndo práv sťažovateľky tým, že v súlade so zákonom obmedzuje časovú pôsobnosť\npredbežného opatrenia len na obdobie súdneho konania vo veci samej. Podľa názoru\nústavného súdu krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil vo svojom\nrozhodnutí, prečo uprednostnil záujem navrhovateľa a súčasne na určitý čas čiastočne\nobmedzil vlastnícke právo sťažovateľky.\n20. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tým, že konaním\nsťažovateľky vzhľadom na jej personálne a majetkové prepojenie s viacerými obchodnými\nspoločnosťami, ako aj jej predchádzajúci postup pri prevode vlastníckeho práva medzi takto\nprepojenými obchodnými spoločnosťami môže vzniknúť škoda v dôsledku neoprávnenej\ndispozície sťažovateľky so spornými nehnuteľnosťami, je ústavne udržateľné a logicky\nvychádza z potreby zabezpečenia ochrany práv navrhovateľa, ktorý sa vo veci samej\nvo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam domáha nahradenia prejavu vôle sťažovateľky ako\npredávajúceho prejavom vôle navrhovateľa ako kupujúceho.\n21. Podľa názoru ústavného súdu namietané uznesenie krajského súdu obsahuje\nriadne a dostatočne presvedčivé odôvodnenie, je primerané odôvodneniu predbežného\nopatrenia, nemožno ho považovať za exces alebo za prejav aplikačnej a interpretačnej\nsvojvôle konajúceho krajského súdu, a aj preto ho nemožno kvalifikovať ani za zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne.\n\n9\n\n22. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a namietaným porušením (prípadne odoprením či odňatím) základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jej práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol sťažnosť sťažovateľky\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "rozhodnutie-predbežnej povahy", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "8cf82db9-7c1f-44f9-a9d8-801e08b525b3:235777dd-6b28-427e-ba7e-35bd1b1a4204", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4212219704.2", "spisova_znacka": "11Co/180/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/180/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4212219704.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7d59e325-11be-412f-aec9-07814d1ffe95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.309.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 309/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 309/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.309.2016.1"}]}