{"guid": "ussr:896c7750-10cc-49b6-ae27-bee2bbea39e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.281.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2016 z 4. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. mája 2016, sp. zn. I. ÚS 281/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.281.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-05-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/896c7750-10cc-49b6-ae27-bee2bbea39e4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.281.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.281.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.281.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 281/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Námestie\nslobody 2, Humenné, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 95/2015 a jeho uznesením\nzo 17. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Tdo 95/2015 a jeho uznesením zo 17. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 3 T 57/2012 z 19. februára 2014 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“) uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1\nTrestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol\nza zbiehajúcu trestnú činnosť uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 6 rokov. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.\n7 To 58/2014 z 12. júna 2014 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) odvolanie sťažovateľa\npodľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Následne podané dovolanie sťažovateľa najvyšší\nsúd napadnutým uznesením podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nSťažovateľ v odôvodnení sťažnosti namieta v prvom rade, že krajský súd sa\nvo svojom uznesení podľa jeho názoru nevyjadril k forme výkonu jeho trestu, k uloženiu\nochranného protialkoholického liečenia ani k výroku týkajúceho sa náhrady škody,\nv dôsledku čoho „rozhodnutie prvostupňového súdu nikdy nenadobudlo právoplatnosť“.\nPoukazuje pritom na povinnosť vyplývajúcu z § 317 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle\nktorej má odvolací súd v prípade odvolania podaného proti výroku o vine preskúmať aj\nzákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine\nsvoj podklad. Uvádza tiež, že zmena v obsadení senátu okresného súdu mu v priebehu\nkonania nebola daná na vedomie a vo vzťahu k novému zloženiu senátu ani nebolo\nvykonané poučenie podľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku, t. j. či súhlasia s pokračovaním\ndokazovania vzhľadom na zmenu zloženia senátu alebo či je potrebné nové dokazovanie\nzopakovať. V tejto súvislosti sťažovateľ vyjadril názor, že „obhajca nekoná vo vlastnom\nmene, nemá preto oprávnenie bez vedomia obvineného a proti jeho vôli meniť rozsah\n2\n\npísomného súhlasu obvineného“, a vzhľadom na to nový člen senátu okresného súdu\n„nebol schopný objektívne hlasovať a rozhodnúť o mojej vine, či nevine, keďže nemohol\nvedieť, aké dôkazy boli vykonané v predchádzajúcich HP... a takto vynesený rozsudok je\ntreba považovať za nezákonný a nespravodlivý“.\nSťažovateľ poukazujúc na judikatúru najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 4 Tz 9/2006\nz 20. júna 2006) obdobne namieta nezákonnosť okresným súdom vykonávaných dôkazov\ntvrdiac, že mu neboli doručované žiadne uznesenia o pribratí znalca, a tak mu nebolo\numožnené ani podávať proti týmto uzneseniam sťažnosť, z čoho vyvodzuje naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, teda, že rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Namieta aj\nneprípustnosť zásahu okresného súdu do základných princípov vykonávaného dokazovania\nčítaním výpovede svedka z prípravného konania inak ako na návrh niektorej z procesných\nstrán, čo z ústavného hľadiska možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.\nSťažovateľ tiež namieta aj porušenie zásady rovnosti zbraní a práva na spravodlivé súdne\nkonanie poukazujúc na procesný postup najvyššieho súdu, ktorý vyjadrenie okresného\nprokurátora k podanému dovolaniu pred svojím rozhodnutím o dovolaní sťažovateľovi ani\njeho právnemu zástupcovi nedoručil na vyjadrenie.\nVýšku žiadaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje zásahom do ním\noznačených práv najvyšším súdom, ktorý „by nemal prehliadať tieto porušenia nižších\nvšeobecných súdov, ale práve naopak mal by tieto nezákonnosti nižším súdom vytýkať\nzrušením ich rozsudkov a tým ich donútiť skvalitniť ich prácu a dodržiavať všetky práva\na zákony, ku ktorým sa Slovenska republika zaviazala. A preto som toho názoru, že žiadané\nfinančné zadosťučinenie bude pre sudcov NS SR motiváciou, aby v budúcnosti\nzodpovednejšie pristupovali k svojej práci a uvedomili si, že rozhodujú o osudoch ľudí a nie\no neživých predmetoch.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný v predmetnej veci vydal\nrozhodnutie, ktorým vysloví, že základné právo „upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6\nods. 1 a čl. 13 Dohovoru, čl. 36 ods. 1, 2 Listiny postupom Najvyššieho súdu SR v konaní\n3\n\nvedenom pod sp. zn. 5 Tdo 95/2015 a jeho uznesením zo dňa 17.12.2015 porušené bolo“,\nuznesenie najvyššieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie\na sťažovateľovi prizná ako náhradu trov konania v sume 303,16 € a finančné zadosťučinenie\nv sume 1 500 €.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy ustanoví podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,\nsťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo\nsťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže\nústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd\nodmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\n4\n\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (a obdobne aj čl. 36 ods. 1 listiny) sa každý môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne... o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu.\nPodľa čl. 13 každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené,\nmusí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia\ndopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nÚstavný súd poznamenáva, že prípadné porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy, prípadne čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a jemu porovnateľného práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru je potrebné vzhľadom na ich obdobný\ncharakter posudzovať spoločne a niet medzi nimi zásadných odlišností.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny a obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\n\n6\n\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania.\nDo obsahu uvedených práv však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda\nza porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)\nv konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov\na ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že\nneboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že\nprincíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej\nsituácie, ako v ktorej je jej odporca (Komanický c. Slovenská republika, rozsudok\nzo 4. 6. 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany\nmusia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel,\nale i zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom\n7\n\novplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (podľa citovaného rozsudku Komanický,\n§ 46, pozri tiež I. ÚS 416/2010).\nPokiaľ ide o porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru, judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru\ns ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje (napríklad rozhodnutie vo veci Silver a ostatní\nproti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983, rozsudok vo veci Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rozsudok ESĽP Vilvarajah a ďalší proti\nSpojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87, § 122). Ústavný súd poznamenáva, že\nčl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny\nprostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva základných\npráv a slobôd uvedených v dohovore, a tento účinný prostriedok nápravy je nezávislý\nod istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľov (podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013,\nIII. ÚS 135/2014, III. ÚS 167/2015).\nZ už opísaných hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu sťažovateľom\nnamietaného porušenia označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nku ktorému malo vo svojej podstate dôjsť tým, že procesné pochybenia súdov nižších\nstupňov najvyšší súd neodstránil, resp. ich rozhodnutia nezrušil ako nezákonné.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení po uvedení obsahu rozsudku okresného súdu,\nodvolania sťažovateľa proti nemu, ako aj následného dovolania podaného sťažovateľom\na vyjadrenia okresného prokurátora k dovolaniu v relevantnej časti odôvodnenia svojho\nuznesenia uviedol, že „dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným\nk náprave\n\nvýslovne\n\nuvedených\n\nprocesných\n\na\n\nhmotnoprávnych\n\npochybení\n\nsúdov\n\na predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí,\nktorá zásada je dôležitou známkou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto\nvýnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa\nširokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia\nopravná inštancia.\n\n8\n\nDovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371\nTr. por., pričom dôvod dovolania sa musí vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd\nje viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie\nje povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú\nargumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom - advokátom.\nZároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., v zmysle ktorého\ndôvody podľa odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až písm. g) nemožno použiť, ak táto\nokolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju\nnajneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister\nspravodlivosti.\nV predmetnej veci ako bolo už vyššie konštatované, obvinený v dôvodoch odvolania\nproti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že vykonaným dokazovaním nebola jeho vina\npreukázaná. Žiadne porušenie práva na obhajobu nenamietal, rovnako v jeho odvolaní nie\nje žiadna zmienka o nezákonnosti vykonaných dôkazov. Na tieto skutočnosti nepoukazoval\nani na súde prvého stupňa. Nie je pravdivé tvrdenie obvineného, že o zmene v zložení senátu\nnevedel. O tejto zmene sa najneskôr dozvedel pri doručení rovnopisu rozsudku súdu prvého\nstupňa, ktorý prevzal 21. marca 2014. Napriek tomu v odvolaní nemal voči zloženiu senátu\nžiadne výhrady. Dovolaciemu súdu tak v akceptovaní obvineným uplatnených dovolacích\ndôvodov bráni vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.\nNapriek tomu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že námietky obvineného,\nktorými argumentoval v rámci dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por.\nnie sú opodstatnené. Podľa zistenia dovolacieho súdu v predmetnej trestnej veci nedošlo\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní ani zo strany súdov k žiadnemu porušeniu\npráva na obhajobu. Rovnako dôkazy, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdmi,\nboli vykonané v súlade s Trestným poriadkom.\nČo sa týka námietky obvineného, že rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol\nprávoplatnosť, nakoľko odvolací súd nerozhodol o všetkých odvolaním napadnutých\nvýrokoch, k tomu dovolací súd uvádza, že zo strany obvineného ide o nesprávny výklad\nprocesných ustanovení.\nZ ustanovenia § 183 ods. 1 písm. b/, tretieho bodu Tr. por. vyplýva, že rozsudok\nnadobúda právoplatnosť až vtedy, keď bolo odvolanie proti nemu zamietnuté. V konkrétnom\n9\n\nprípade rozhodoval odvolací súd na základe odvolania obvineného podaného proti všetkým\nvýrokom rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd postupoval podľa § 317 Tr. por.\nA preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku. Nakoľko nezistil žiadne pochybenia,\nodvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. V takomto prípade\nžiadny ďalší výrok neprichádza do úvahy, čo je v súlade aj s judikatúrou Ústavného súdu\nSlovenskej republiky.\nV dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení\na právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu,\nmusí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa\npodľa § 371 Tr. por. V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie iba formálne\nodkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti\nobsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré\nje potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.\nPodľa § 382 písm. e) Tr. por. Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez\npreskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania\npodľa § 371 Tr. por.\nV posudzovanom prípade, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné\npodmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného\n\nodmietol.“.\n\nÚstavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia konštatuje, že\nnajvyšší súd opierajúc sa o konkrétne zákonné ustanovenie Trestného poriadku (§ 371\nods. 4 Trestného poriadku) primerane vysvetlil dôvody, pre ktoré nebol povinný zaoberať sa\nnámietkami vznesenými sťažovateľom proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu,\nresp. orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania. Možno pritom\nsúhlasiť so závermi najvyššieho súdu, ktoré zodpovedajú jeho ustálenej judikatúre, že\nprednesenie námietok sťažovateľa o porušení práva na obhajobu zásadným spôsobom,\no vydaní rozsudku okresného súdu na základe dôkazov nevykonaných zákonným spôsobom\na o nezákonnom zložení senátu súdu prvého stupňa až v dovolacom konaní (bez ich\nuplatnenia v odvolacom konaní) z hľadiska platnej procesnoprávnej úpravy nezakladajú\n\n10\n\npovinnosť dovolacieho súdu sa týmito námietkami zaoberať a vyvodzovať z nich závery\nvedúce k zrušeniu rozhodnutí súdov nižších stupňov.\nV tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že ani ústavný súd nie je alternatívnou,\nresp. mimoriadnou opravnou inštitúciou, ktorá môže nahrádzať úlohu všeobecných súdov, v\ndanom prípade krajského súdu, ktorý bol rozsudok okresného súdu oprávnený preskúmať\naj z hľadiska týchto námietok sťažovateľa, pokiaľ by boli prednesené v odvolacom štádiu\nsúdneho procesu. Rovnako možno uviesť, že podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky\na podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1\nústavy sa je možné základného práva zaručeného čl. 46 ústavy domáhať len v medziach\nzákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. IV. ÚS 142/07, IV. ÚS 165/07), preto\npostup najvyššieho súdu, pri ktorom sa uvedenými námietkami sťažovateľa z dôvodov\nuvedených v § 371 ods. 4 Trestného poriadku nezaoberal, nemožno hodnotiť ako porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie zásady rovnosti zbraní tým, že sa\nnemal možnosť vyjadriť k stanovisku okresného prokurátora k ním podanému dovolaniu,\nústavný súd sa oboznámil s obsahom uvedeného stanoviska okresného prokurátora (na ten\núčel si zapožičal spis okresného súdu vedený vo veci) zistiac, že toto stanovisko zotrváva\nna záveroch o vecnej správnosti rozsudku krajského súdu, ktoré podľa neho vyplynulo\nz vykonaného dokazovania. V označenom stanovisku pritom okresný prokurátor stroho\ndeklaruje procesnú správnosť dokazovania vykonaného v danom prípade i aktívnu účasť\nobhajcu sťažovateľa. Ústavný súd posudzujúc sťažovateľom namietanú procesnú vadu\nz hľadiska ustálených právnych názorov vyplývajúcich z jeho vlastnej judikatúry uznáva, že\ntento postup najvyššieho súdu bol spôsobilý zasiahnuť do obsahu sťažovateľom označeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prihliadajúc však zároveň na dôvody\nodmietnutia dovolania vyplývajúce z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ako aj\nna obsah stanoviska okresného prokurátora, ktorým neboli v rámci dovolacieho konania\nprednesené také zásadné argumenty, ktoré by najvyšší súd pri svojom rozhodnutí\nv konečnom dôsledku musel zohľadniť, ústavný súd nepovažuje procesný nedostatok\n11\n\nspočívajúci v nedoručení vyjadrenia okresného prokurátora dovolateľovi svojou intenzitou\nza dostatočný dôvod na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZrušenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z opísaného dôvodu na porušenie týchto\npráv by preto bolo len akademickým rozhodnutím ústavného súdu, keďže dôvody jeho\nprijatia najvyšším súdom zjavne nesúviseli s obsahom stanoviska okresného prokurátora,\na teda ani replika sťažovateľa na argumenty uvedené v tomto stanovisku by závery\nnajvyššieho súdu v danej veci nemohla relevantne ovplyvniť.\nÚstavný súd pripomína, že jeho ingerencia do výkonu právomoci najvyššieho súdu je\nopodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nvšeobecnými súdmi, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny\nnázor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda\nústavne nekonformný. Ústavný súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že otázka posúdenia\npodmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže\nviesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv (obdobne IV. ÚS 35/02,\nII. ÚS 103/09, II. ÚS 395/09, I. ÚS 595/2012).\nOpísaný výklad právnych noriem realizovaný najvyšším súdom nevykazuje znaky\narbitrárnosti alebo jeho nezlučiteľnosti s právami zaručenými ústavou, prípadne\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, je dostatočne odôvodnený\na vychádza z najvyšším súdom ústavne zlučiteľne aplikovaného ustanovenia § 371 ods. 4\nTrestného poriadku, ktorý vecne neumožňuje dovolací prieskum rozsudku krajského súdu\nna základe sťažovateľom uvádzaných dôvodov, pokiaľ tieto neboli namietané v odvolacom\nkonaní, ak mu boli už v pôvodnom konaní známe. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva iný\nprávny názor, ako v tejto veci prijal najvyšší súd, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a nezakladá\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným.\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom, v tomto\nprípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\n12\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, IV. ÚS 226/2012). Ústavný súd navyše poukazuje na právny názor\nustálený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého právo na spravodlivý proces neznačí\nprávo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (II. ÚS 3/97, II. ÚS 173/07).\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd neporušil\nzákladné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny\na rovnako ani právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľom uvádzané okolnosti veci vylučujú aj akúkoľvek možnosť porušenia čl. 36\nods. 2 listiny, keďže jeho prípad sa žiadnym spôsobom netýka súdneho prieskumu\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ale samotného trestného konania vedeného\nvšeobecným súdom. Pre uvedenú spätosť práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru s právom\nna účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nemôže podľa názoru\nústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorý ústavne konformným\nspôsobom odmietol dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu, predstavovať\nporušenie ani tohto práva v takom zmysle, ako to sťažovateľ namieta.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nVzhľadom na uvedené bolo už bez právneho významu bližšie sa zaoberať ostatnými\nnávrhmi sťažovateľa formulovanými v jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. mája 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6096bd-9764-4776-a1d0-83008e2f85c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.167.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.167.2015.1"}, {"guid": "ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af3344c7-e1ca-404a-ac2b-2774b8041c90"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:64017ff4-fe36-4f96-8383-eab3e9b5eb90"}, {"guid": "ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23c50b27-e4f3-4bf2-befc-6098d1ab5ef3"}, {"guid": "ussr:7af55975-f6c9-44cc-b393-be295d0810e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 416/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7af55975-f6c9-44cc-b393-be295d0810e1"}, {"guid": "ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 395/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74b54c48-a34f-4d6c-8ae3-4b94200aa6b3"}, {"guid": "ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/09 z 3. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/07 z 4. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-04", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a64c23ed-9ba7-49bc-bfca-412e80c43d80"}, {"guid": "ussr:eed5fa13-319a-47cd-8761-086d156d7bdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eed5fa13-319a-47cd-8761-086d156d7bdf"}, {"guid": "ussr:45fc311f-983f-4ed9-a114-7f665d1c401f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45fc311f-983f-4ed9-a114-7f665d1c401f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "a9660941-e0e7-488e-9d67-c9d6e1bf2ad4:8ced8eeb-18eb-46b7-b9a5-2c6cf1f072bc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112010726.5", "spisova_znacka": "7To/58/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/58/2014 z 11. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112010726.5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:127cd59a-7896-43ad-9c7a-201cb5f52f76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.595.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.595.2016.1"}]}