{"guid": "ussr:3321982c-8399-42a4-bfed-2a4baac63f7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.251.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 251/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. decembra 2015, sp. zn. I. ÚS 251/2015, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.251.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3321982c-8399-42a4-bfed-2a4baac63f7d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.251.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.251.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.251.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 251/2015-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka\na Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť\nzastúpenej advokátkou\n\n,\n,\n\n,\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\na jej právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 1939/2012,\nEx 2133/2012 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia spolu v sume 294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov)\nna účet jej advokátky\n\n,\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012\nod 14. septembra 2012.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde\n13. júla 2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý bol na tomto súde\nvedený pod sp. zn. 36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012. Okresný súd 14. septembra 2012 vydal\nsúdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor 15. októbra 2012\nvydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal 22. októbra 2012.\nPovinný vzniesol 23. októbra 2012 námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým,\nže mu upovedomenie o začatí exekúcie nebolo účinne doručené do vlastných rúk. Súdny\nexekútor následne 26. októbra 2012 postúpil námietku okresnému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n\n2\n\nOkresný súd uznesením č. k. 36 Er 1939/2012-29, Ex 2133/2012 zo 14. decembra\n2012 námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu\npodala 21. januára 2012 v zákonnej lehote odvolanie.\nOkresný súd spis v predmetnej veci bezodkladne neodstúpil Krajskému súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľky. Podľa zistenia\nsťažovateľky je spis v predmetnej veci od 6. februára 2013 u\n\n.\n\nSťažovateľka 24. apríla 2015 podala sťažnosť na prieťahy v tejto veci adresovanú\npredsedovi okresného súdu a vykonala opravu podanej sťažnosti v označení čísla\nexekučného spisu, čím odstránila chybu v písaní.\nPodľa sťažovateľky predmetná vec nie je právne ani skutkovo zložitá, avšak napriek\ntomu trvá uvedené konanie neprimerane dlho v dôsledku „fatálnej nečinnosti“ okresného\nsúdu a jeho dĺžka je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná (neospravedlniteľná).\nSťažovateľka svojím správaním podľa nej k prieťahom v predmetnom konaní neprispela.\nStav právnej neistoty o výsledok predmetného konania vinou nečinnosti okresného\nsúdu spôsobil u sťažovateľky spôsobil vznik nemajetkovej ujmy, pretože predmetná vec má\npre ňu z hľadiska hodnoty predmetu konania mimoriadny význam.\nKonanie v predmetnej veci v dôsledku neefektívneho konania a hrubej nečinnosti\nokresného súdu trvá dosiaľ viac ako 2 roky a 9 mesiacov.\nSťažovateľka požiadala o priznanie sumy 2 500 € v dôsledku porušenia\nňou označených práv, ktorá je podľa nej súladná s rozhodovacou praxou a judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a v tejto súvislosti poukázala\nna rozhodnutie ESĽP vo veci Apicella p. Taliansku z 29. 3. 2006, sťažnosť č. 64890/01,\na rozhodnutie ESĽP vo veci Martin Castro a iní p. Portugalsku z 10. 6. 2008, sťažnosť\nč. 33729/06, podľa ktorých primeraná a priemerná výška náhrady nemajetkovej ujmy\n\n3\n\nje 1 000 € až 1 500 € za rok trvania konania, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 193/2011 z 25. apríla 2012.\nSťažovateľka taktiež poukázala na rozhodnutie ESĽP vo veci Peter Poláčik\np. Slovensku z 15. 11. 2005, v ktorom ESĽP považoval dĺžku exekučného konania v trvaní\nviac ako 2,5 roka za neprimeranú, skonštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku\nneprerokovania exekučnej veci v primeranej lehote a sťažovateľovi priznal odškodnenie\nako náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku porušenia jeho základného práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote v sume 2 400 €.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález,\nv ktorom vysloví, že ňou označené práva boli postupom okresného súdu v predmetnom\nkonaní porušené, prikáže okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných\nprieťahov a prizná sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenia v sume 2 500 €\na náhradu trov právneho zastupovania pred ústavným súdom.\nÚstavný súd uznesením č. k. I. ÚS 251/2015-12 z 10. júna 2015 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril predseda okresného\nsúdu podaním sp. zn. Spr. 3455/2015 z 12. novembra 2015, v ktorom uviedol,\nže nerozporuje v sťažnosti sťažovateľkou uvedené skutkové okolnosti a pri preskúmaní\npredmetného spisového materiálu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy\nv konaní je dôvodná, avšak uvedený prieťah vzniknutý po doručení odvolania sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu zo 14. decembra 2012 bol odstránený predložením\nkompletného spisového materiálu spolu s odvolaním krajskému súdu na rozhodnutie\n15. júna\n\n2015.\n\nPredseda\n\nokresného\n\nsúdu\n\ntaktiež\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nnavrhol,\n\naby pri rozhodovaní o tejto sťažnosti prihliadol na to, že k prieťahom v konaní došlo\nz dôvodu enormne vysokého nápadu v exekučnom súdnom oddelení, ktorý predstavuje\npribližne 1200 návrhov mesačne. Zároveň uviedol, že súhlasí, aby ústavný súd vo veci\nrozhodol bez nariadenia pojednávania.\n\n4\n\nSťažovateľka na vyjadrenie okresného súdu reagovala prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu podaním z 30. novembra 2015, v ktorom ústavnému súdu oznámila,\nže súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od uskutočnenia verejného ústneho pojednávania\nv predmetnej veci.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát\npredmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov,\nich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu\nna vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v namietanom konaní.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\n\n5\n\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nÚstavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého hneď ako sa konanie začne, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť\npre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť\nlen z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n\n6\n\nV súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon\nrozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),\nkeďže\n\nnútený\n\nvýkon\n\nsúdnych\n\na\n\niných\n\nrozhodnutí\n\nvrátane\n\nsúdnej\n\nexekúcie\n\npodľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania\nz povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP\nby právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok\numožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán.\nVýkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu\nv zmysle čl. 6 dohovoru (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04).\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že exekučné konanie\nspravidla treba považovať za konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej\n(skutkovej) za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného\nkonania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý\nje podkladom na nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto\nnemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má povinný\nvoči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného,\nkeďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené\nv právoplatnom exekučnom titule. Ústavný súd je teda toho názoru, že namietané konanie\nnemožno hodnotiť z právneho, ale ani skutkového hľadiska ako zložité.\n2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v predmetnom\nkonaní po preskúmaní spisu v predmetnej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil nič, čo by\nsvedčilo o tom, že sťažovateľka svojím správaním prispela k predĺženiu tohto konania, t. j.\nnezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky, a ani\nokresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľke nevyčítal žiaden podiel\nna doterajšej dĺžke predmetného konania.\n\n7\n\n3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu na rozhodovaní v predmetnej\nveci. Pri skúmaní uvedeného postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal z priebehu\npredmetného konania popísaného vo vyjadrení okresného súdu z 12. novembra 2015\na z k nemu priloženému stanovisku zákonnej sudkyne, ale aj zo spisového materiálu\nv predmetnej veci.\nÚstavný súd zistil, že okresný súd 14. decembra 2012 svojím uznesením rozhodol\no námietkach povinného proti exekúcii, ktoré mu boli predložené súdnym exekútorom\n26. októbra 2012. V období od 21. januára 2013 (okresnému súdu bolo doručené odvolanie\noprávnenej proti uzneseniu zo 14. decembra 2012) až do 28. apríla 2015 (pokyn súdnej\nkancelárii zaslať podané odvolanie oprávnenej povinnému, aby sa k nemu v lehote 10 dní\nvyjadril, a následne predložiť predmetnú vec krajskému súdu), t. j. v období trvajúcom viac\nako 2 roky a 5 mesiacov v tejto veci okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon\nsmerujúci k jej rozhodnutiu. Okresný súd bol v uvedenom období nečinný bez toho, aby\njeho ďalšiemu postupu bránila zákonná prekážka, pričom táto doba významným spôsobom\novplyvnila celkovú dĺžku predmetného konania a možno ju označiť za dlhotrvajúci\nzbytočný prieťah v konaní. Označené obdobie ako prieťah vzniknutý v predmetnom konaní\nuznal aj predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na výzvu ústavného súdu\nz 12. novembra 2015.\nObranu okresného súdu spočívajúcu vo vysokom nápade vecí ako dôvodu, ktorý by\nmal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval.\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 18/98, II. ÚS 52/99)\nnadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\npracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát povinnosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Tento právny názor je konformný\ns judikatúrou ESĽP.\n\n8\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012 došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nSťažovateľka v petite sťažnosti žiadala okrem vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd\nna základe čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu vo veci vedenej na tomto súde\npod sp. zn. 36 Er 1939/2012, Ex 2133/2012 urýchlene konať.\nZ odpovede predsedu okresného súdu, ako aj zo spisu okresného súdu v danej veci\nje zrejmé, že 15. júna 2015 bol spis v tejto veci spolu s podaným odvolaním odstúpený\nkrajskému súdu, t. j. uvedeným procesným úkonom došlo k odstráneniu prieťahov v\npostupe okresného súdu, a s prihliadnutím na túto skutočnosť sa požiadavka sťažovateľky,\naby ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov, stala bezpredmetnou, a preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n9\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n2 500 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\nPodľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nPri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy konkrétne\nokolnosti prípadu, predovšetkým charakter uvedeného konania, resp. jeho predmet,\nsprávanie sťažovateľky, ktorým nijako neprispela k predĺženiu konania, ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym\nzastupovaním advokátkou\n\n. Sťažovateľka si uplatnila trovy\n\nkonania spolu v sume 294,08 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n\n10\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu (2 x 139,83\n€ + 2 x 8,39 €).\nVzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľky si úhradu trov právneho\nzastúpenia uplatnila iba v sume 294,08 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti,\ntúto úhradu sťažovateľke priznal len vo výške uplatneného nároku.\nTrovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nÚstavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde v časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "súd-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "36Er/1939/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:b65469c2-30be-4c04-8341-76b8f6c6de56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/98 z 16. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-16", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.18.1998.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8e781dad-b8f5-45aa-94d2-621d3d33f076", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.408.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 408/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 408/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.408.2018.2"}, {"guid": "ussr:d2debae3-634b-4881-960f-f86b29b3b289", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 834/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 834/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1"}]}