{"guid": "ussr:6cd1e307-78c3-48f5-bdce-6d60587afa07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.243.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2016 z 20. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. apríla 2016, sp. zn. I. ÚS 243/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.243.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6cd1e307-78c3-48f5-bdce-6d60587afa07", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.243.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.243.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.243.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 243/2016-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 Er 180/2005 a jeho uznesením z 23. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. augusta 2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\n\nv citáciách aj „súdny exekútor“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva\n\nvlastniť majetok zaručeného čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“), ako i práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“\nalebo „exekučný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 180/2005 a jeho uznesením\nz 23. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako súdna exekútorka\nv exekučnom konaní o vymoženie sumy 460,79 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,\nvedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 Er 180/2005 na návrh obchodnej spoločnosti\nWM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 27, Piešťany (ďalej len\n„oprávnená“), poverená výkonom exekúcie.\nNa návrh oprávnenej podľa § 44 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase exekučný súd\nuznesením vyššej súdnej úradníčky č. k. 8 Er 180/2005-53 z 4. mája 2015 výkonom\nexekúcie namiesto sťažovateľky poveril súdnu exekútorku\n\n.\n\nSúčasne okresný súd určil trovy sťažovateľky ako pôvodnej súdnej exekútorky vo výške\n123,51 eur.\nPo tom, čo sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8 Er 180/2005-53\nzo 4. mája 2015 podala odvolanie, okresný súd jej napadnutým uznesením priznal trovy\nexekúcie v sume 123,51 eur s tým, že ich bude vymáhať v tomto exekučnom konaní súdna\nexekútorka\n\n.\n\n3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... podstata tejto ústavnej sťažnosti spočíva\nv tom, že všeobecný súd v príčinnej súvislosti s návrhom a legitímnym právom oprávneného\nna zmenu exekútora, vydal rozhodnutie o zmene súdneho exekútora a iba určil jeho trovy\nbez toho, aby uviedol, kto je oprávnený tieto trov ďalej vymáhať, a teda vydal\nnevykonateľné rozhodnutie, ktoré jednak neodôvodnil a týmto postupom zamedzil\n\n2\n\nsťažovateľke v jej prístupe k súdu, pričom sťažovateľka legitímne očakávala, že na náhradu\ntrov konania bude zaviazaný práve oprávnený...\nSťažovateľka nespochybňuje právo všeobecného súdu na prijatie vlastného právneho\nnázoru, avšak ako účastník konania má právo na ústavne konformný výklad aplikovanej\nprávnej normy. Všeobecný súd však v danom prípadne ústavne konformný výklad\naplikovanej právnej normy nevykonal a zaťažil tak svoje rozhodnutie arbitrárnosťou.\nNie je sporné to, že oprávnený má právo (kedykoľvek a bez akýchkoľvek obmedzení)\nvykonať zmenu súdneho exekútora. Nie je sporné ani to, že v takomto prípade patrí\nexekútorovi náhrada trov tak, akoby prišlo k zastaveniu exekučného konania. Sporné však\nje to, či tento nárok pôvodného súdneho exekútora znáša oprávnený, ako i to, kedy má byť\ntento nárok uspokojený.“.\n4. Sťažovateľka následne, citujúc ustanovenia § 44 ods. 10 (v súčasnosti už odsek 11,\npozn.), § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, tvrdí, že „... všeobecný súd\nnezohľadnil najmä teleologický výklad aplikovanej právnej normy, ako i výklad logický“.\nInterpretácia okresného súdu nie je podľa názoru sťažovateľky ústavne konformná, lebo\n„... ak by sme pripustili výklad prezentovaný všeobecným súdom, tak súčasťou trov exekúcie\nby sa stali aj náklady pôvodného súdneho exekútora vyvolané v príčinnej súvislosti\nso zmenou exekútora. V prípade úplného vymoženia pohľadávky a jej príslušenstva (a teda\ni trov pôvodného exekútora) by povinný znášal nielen odmenu nového exekútora a tieto by\nboli vyvolané len tým, že oprávnený realizoval svoje právo vymeniť súdneho exekútora.\nNajmä v prípade viacnásobnej zmeny súdneho exekútora (vyvolané len návrhmi\noprávneného) by sa exekučné trovy neúmerne a bezdôvodne navyšovali... V danom prípade\nnie je dodržaný princíp proporcionality, keďže medzi použitými prostriedkami a sledovaným\ncieľom nie je uplatňovaná zásada primeranosti. Inými slovami povedané, zmena súdneho\nexekútora nie je vyvolaná žiadnymi objektívnymi okolnosťami..., ale práve iniciatívou\noprávneného, a preto je dôvodné, aby práve oprávnený znášal náhradu týchto trov.\nZ procesného hľadiska možno hovoriť o zavinení, a preto bolo potrebné primerane\naplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a tak zaviazať na náhradu týchto\ntrov práve oprávneného, ktorý vznik týchto trov vyvolal a teda zavinil...\n\n3\n\nMáme za to, že v danom prípade nie je vylúčené ani to, aby takéto trovy (vyvolané\nlen v príčinnej súvislosti s návrhom oprávneného na zmenu návrhu exekútora), boli\nvyporiadané ako tzv. separované trovy (§ 251 ods. 4 OSP v spojení s § 147 ods. 1 OSP)...,\nt. j. na ich náhradu by bol zaviazaný ten, kto ich spôsobil, t. j. v danom prípade\noprávnený.“.\nS ohľadom na uvedené sťažovateľka spochybňuje správnosť napadnutého uznesenia\nokresného súdu, ktorému pripisuje porušenie jej práv zaručených ústavou, dohovorom, ako\ni dodatkovým protokolom (bod 1), a zastáva názor, že okresný súd rozhodol na podklade\nzáverov, ktoré sú arbitrárne, zjavne neopodstatnené, nemajú legitímny základ a sú prejavom\nmaximálnej svojvôle okresného súdu.\n5. V závere sťažnosti preto navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie\nkonanie a následne nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného Komárno sp. zn. 8Er/180/2005-62 zo dňa 23.06.2015\na konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.\n2. Zrušuje sa v celom rozsahu uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn.\n8Er/180/2005-64 zo dňa 23.06.2015 a vec sa vracia Okresnému súdu Komárno na ďalšie\nkonanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n3. Okresný súd Komárno je povinný uhradiť sťažovateľke\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu\nAdvokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\n\n4\n\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí\nako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Aj vo sfére exekučného konania platí stabilizovaný názor ústavného súdu,\npodľa ktorého formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n11. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci\nnemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako „pánom zákonov“ prislúcha\nchrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj\nv tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr.\nII. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv\na slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným\nsúdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\n\n6\n\nÚloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva\nna súdnu ochranu (a práva na spravodlivé súdne konanie) rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n12. Nosnou námietkou ústavno-právnej relevancie je tvrdenie sťažovateľky\no nevykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, keďže z neho nevyplýva,\nvoči komu má sťažovateľka – ako pôvodná súdna exekútorka – nárok na náhradu určených\ntrov exekúcie.\n13. Podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora\npodľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,\nktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho\nexekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného\nexekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.\n14. Jazykovým výkladom citovaného ustanovenia (jeho poslednej vety) možno\nbez akýchkoľvek nezrovnalostí dospieť k záveru identickému s tým, na akom založil\nokresný súd napadnuté rozhodnutie. Ide tu len o spôsob výpočtu trov exekúcie u pôvodného\nexekútora, nie o určenie subjektu, ktorý bude určené trovy exekúcie znášať.\nPodstatnejšie však je, že všeobecnou zásadou pri nahrádzaní trov exekúcie je\npožiadavka, aby tieto v konečnom dôsledku znášal povinný (§ 197 ods. 1 v spojení s § 196\nExekučného poriadku). Len vo výnimočných prípadoch, explicitne identifikovaných\nzákonom budú náklady exekučnej činnosti (ich časť) ťažiť oprávneného. K takým situáciám\npatrí aj zastavenie exekúcie zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku.\n\n7\n\n15.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nuž judikoval, že využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nemožno\npovažovať za zavinenie oprávneného, a teda ani za dôvod, pre ktorý by oprávnený mal\nznášať trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (rozsudok\nz 22. decembra 2004 vo veci sp. zn. 2 M Cdo 12/2004). V uvedenom rozsudku najvyšší súd\ndôvodil, že „... pod zavinením oprávnenej v zmysle vyššie citovaného zákonného\nustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej,\nktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie\n(úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie (resp. využitie) práva\nna zmenu v osobe exekútora nezakladá zavinenie vo vyššie uvedenom zmysle. Navyše, v\npredmetnej veci nedošlo ani k zastaveniu exekúcie, teda konanie v tejto veci sa neskončilo\nrelevantným spôsobom a nie je dané ani zavinenie oprávnenej; nemožno preto hovoriť\no existencii príčinnej súvislosti medzi uvedenými predpokladmi použitia ustanovenia § 203\nods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si dobrovoľne neplnil\npovinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím a oprávnená bola nútená\ndomáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní, trovy exekúcie by boli\nvznikli u každého exekútora.“.\n16. Právny záver okresného súdu (aj s ohľadom na citované právne názory\nnajvyššieho súdu) sťažovateľku nijako nezbavuje nároku na náhradu trov potrebných\nna účelné vymáhanie nároku oprávnenej. Sťažovateľka si ho bude môcť uspokojiť\nz výťažku exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd nezistil v prístupe okresného súdu k uplatneniu\nrelevantných zákonných noriem o náhrade trov exekúcie žiadne signály excesívnosti,\nktoré by odôvodňovali očakávanie, že po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie možno dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a jej práva\nna spravodlivé súdne konanie.\n17. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny\nporiadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými\nsúdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny\n\n8\n\nústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012, III. ÚS 400/2015). Aj preto ústavný súd\nv prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide\nzjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom\nvýnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných\npráv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010,\nIV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)].\nVýška sťažovateľke priznaných trov exekúcie spočívajúca v sume 123,51 eur zjavne\nnepresahuje trojnásobok minimálnej mzdy (t. j. sumu 380 eur v roku 2015). Aj keby teda\nv rámci meritórneho prerokovania sťažnosti v tejto časti ústavný súd dospel k záveru, že\nnapadnuté uznesenie okresného súdu bolo z hľadiska formálneho nezákonné, z ústavnoprávneho hľadiska na prvý pohľad predstavuje zásah materiálne sa vyznačujúci\nzanedbateľnou intenzitou – bagateľnosťou.\n18. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú\nskutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vyslovenia základného práva sťažovateľky\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť pri\npredbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n19. V súvislosti s nametaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu ústavný súd zároveň dospel k záveru i o nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na prerokovanie veci v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, keďže až v konečnom rozhodnutí exekučný súd rozhodne o tom,\nkto (oprávnený alebo povinný) zaplatí sťažovateľke náhradu trov exekúcie, čo jasne\nvyplýva i z odôvodnenia napadnutého uznesenia.\n\n9\n\n20. V ostatnej časti podanej sťažnosti sťažovateľka rovnako namietala i porušenie\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu.\n21. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n22. Všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných\npráv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd\nsúčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom\nprípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym\norgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by\ntakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných\nsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to,\naby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia\npod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08).\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,\nodmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného\npráva podľa čl. 20 ústavy a práva zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu, bolo už len\nnevyhnutným\n\ndôsledkom\n\nvyplývajúcim\n\nzo\n\nvzájomného\n\nvzťahu\n\nmedzi\n\nprávami\n\nhmotnoprávneho charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného\nporušenia.\n\n10\n\n23. Pozornosti ústavného súdu v súvislosti so správnou formuláciou petitu ústavnej\nsťažnosti rovnako neuniklo, že sťažovateľka žiada zo strany ústavného súdu okrem iného\ni vyslovenie porušenia jej základného práva podľa čl. 20 ústavy napadnutým uznesením\nokresného súdu, ktorý však pozostáva z viacerých tam uvedených práv, a teda v tejto časti\npetit podanej ústavnej sťažnosti trpel vadou nedostatočne označeného porušenia práv.\n24. Ústavný súd v závere opakovane, poukazujúc na dikciu ustanovenia § 20 zákona\no ústavnom súde, zdôrazňuje, že hoci sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného\nzástupcu s návrhom doručila i splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred\nústavným súdom, predmetné splnomocnenie bolo udelené výlučne len na zastupovanie\n„... v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky vo veci porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa\ngarantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd ako i vo všetkých úkonoch s tým súvisiacich...“.\nÚstavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,\nže zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne\nvymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím\nosobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\nVyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie udelené\nadvokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna náležitosť\nnávrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) vykazovalo vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní\npred ústavným súdom) týka.\n25. Vzhľadom na uvedené (bod 23 a 24) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť\nvykazuje i nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, a preto ju z uvedeného dôvodu\nmohol už pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť i z tohto dôvodu (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n\n11\n\n26. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. apríla 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a29d8476-da66-4d16-b616-4e1f449ccf62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}