{"guid": "ussr:bf72b623-25ec-40bf-9fd6-1b7e88bbae77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.233.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2016 z 20. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. apríla 2016, sp. zn. I. ÚS 233/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.233.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-3", "nazov": "čl. 20 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf72b623-25ec-40bf-9fd6-1b7e88bbae77", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.233.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.233.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.233.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 233/2016-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., Námestie SNP 30,\nBratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Patrikom Palšom, PALŠA A PARTNERI\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd prvým výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 351/2012\nz 29. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Petit Press, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., Námestie SNP 30, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nprvým výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n6 Co 351/2012 z 29. apríla 2014 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu z 29. apríla 2014“).\nZo sťažnosti vyplýva:\n«Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn.: 12 C 84/2012 zo dňa 05.10.2012\nrozhodol prvostupňový súd tak, že čiastočne vyhovel Žalobe Žalobcu o ochranu osobnosti\nv tam uvedenej časti.\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 6 Co 351/2012 zo dňa 29.04.2014\nodvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalovaný\nzaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000.- EUR a zmenil rozsudok v ostatnej napadnutej\nčasti tak, že žalobu nad priznanú sumu 20.000,- EUR do 50.000,- EUR zamietol. ...\nPredmetné rozhodnutie súdu nám uložilo povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,EUR, pričom následok súdneho rozhodnutia nekorešponduje so skutkovým a právnym\nstavom danej veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné a súd nevykonal podstatné a kľúčové\ndôkazy. ...\nSúd nám v konaní odňal možnosť konať pred súdom spôsobom zákonnom\npredpokladaným, čo odôvodňujeme nasledovne:\nSúd prvého stupňa v konaní nevykonal úplne, pre súdne konanie a pre správne\nrozhodnutie, zásadné a nami navrhnuté dôkazy, ktoré mu podľa nášho názoru vyplývali ako\npovinnosť vykonať, a to nie len z dôvodu nášho návrhu na ich vykonanie, ale aj z dôvodu\nvyplývajúceho priamo z ust. § 120 ods. 1 O. S. P.\nVšeobecný súd vôbec neuviedol v odôvodnení rozhodnutia prečo „pominul“ dôkazy\nvykonať, pričom išlo o dôkazy, ktoré dokonca najskôr mal zámer vykonať, keď predvolal\nsvedkov z adries ich bydliska a pracoviska. Toto bolo aj našou odvolacou námietkou\na odvolací súd vôbec neuviedol prečo považoval za zákonné nevykonanie dôkazov a tým\nnedal dostatočnú odpoveď na naše kľúčové a zásadné odvolacie dôvody.“ ...\n... máme za to, že... nepochybne došlo k zásahu do základného práva na súdnu\nochranu či práva na spravodlivé súdne konanie.\n\n2\n\nPredmetný článok zásah nevyvolal, lebo na to nebol spôsobilý. Predmetný článok\nnebol kritikou, ako to uvádza všeobecný súd. Predmetný článok nebol ani hodnotiacim\núsudkom, ako to uvádza všeobecný súd. Predmetný článok bol iba správou o vyšetrovaní\nInšpekcie MV SR, ktorého výsledok bol zachytený práve v písomnej Správe MV SR, o ktorej\ninformovala hlavná spravodajská relácia súkromnej televízie...\nŽalobca Žalobou zo dňa 18.02.2008 uplatnil nárok na ospravedlnenie a na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch.\nČlánok\n\nbol monitoringom televíznej relácie,\n\nktorá vychádzala z oficiálnej Správy Inšpekcie MV SR a zaoberal sa stretnutím štátneho\núradníka - riaditeľa istej sekcie\n\n(nie žalobcu) s osobami (mafiánmi), ktoré boli\n\nhľadané políciou SR pre vraždu.\nNáš denník sa správou zaoberal práve preto, že televízia vyslovila vážne podozrenie.\nPreto sme na rozdiel od televízie s plnou mierou vážnosti a novinárskej\nzodpovednosti v záujme „dopovedať televíziou vypovedané“ oslovili šéfa Inšpekcie\nMinisterstva vnútra SR pána\n\n, ktorého televízia vôbec neoslovila a v článku\n\nsme uviedli, čo nám ako oficiálny a kompetentný predstaviteľ ministerstva a polície\npovedal (!).\nV závere článku boli v poslednom odseku uvedené dve vety:\nNa pašovaní cigariet sa podľa správy podieľali viacerí súčasní aj bývalí funkcionári\npolície, aj exprezident\n\n. „Inšpekcia ministerstva vnútra správu preverovala,\n\nžiadne dôkazy proti policajtom však nezistila“, povedal jej šéf\n\n.\n\nPublikovaním predmetných článkov sme realizovali naše právo na slobodu prejavu\nspôsobom, ktorý je v súlade sústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nInformácie v článku boli pravdivé a preverené. Vo vzťahu k osobe žalobcu bolo jasne\nuvedené, že samotná Inšpekcia MV SR Správu preverovala a žiadne dôkazy proti\npolicajtom, teda aj osobe Žalobcu (exprezident), nezistila.\nDovoľujeme si poukázať napríklad na právny názor ESĽP, podľa ktorého\n„Zamestnanci verejnej správy vykonávajúci svoju úradnú právomoc podliehajú, podobne\n\n3\n\nako politici, širšej akceptovateľnej miere kritiky ako súkromné osoby“ (vec Thoma\nv. Luxembursko).\nNemožno pripustiť, aby novinár mohol formulovať kritické názory iba pod\npodmienkou, že môže dokázať ich pravdivosť (Rozsudok ESĽP vo veci Dalban proti\nRumunsku zo dňa 28. 09. 1999).\nPri zverejnení informácií difamačného charakteru nemožno správanie toho, kto\ntakéto informácie šíri, považovať za legitímne v prípade, že tento nepreukáže, že mal\nrozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej\nak preukáže, že podnikol dostupné kroky k tomu, aby si overil pravdivosť informácie, a to\nv miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné, a konečne pokiaľ sám nemal dôvod\nneveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno\npovažovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť otázkou u osoby,\nktorej sa informácia týka, a nezverejní jej stanovisko, s výnimkou nemožnosti takéhoto\npostupu alebo tam, kde to nebolo nutné (Rozhodnutie Snemovne lordov z 28. 10. 1999\nvo veci Reynolds v Times News Papers Limited citované v náleze ÚS ČR sp. zn.\nI. ÚS 453/03).\nZ článku, ktorým sme čitateľom poskytli informáciu o odvysielanej televíznej relácii,\njednoznačne vyplynul záver vo vzťahu k osobe žalobcu, že sa žiadne dôkazy voči osobe\nexprezidenta PZ SR (\n\n) nepreukázali, resp. sa nezistili.\n\nZverejnenie týchto informácii bolo preto aj vzhľadom na vyššie uvedené a na obsah\ninformácie, legitímne.\nKeďže k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu nedošlo je rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu vo vzťahu k náhrade\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, nezákonný a aj protiústavný...\nV konaní pred všeobecným súdom sa nepreukázalo, ako došlo k zásahu\ndo osobnostných práv žalobcu, nepreukázalo sa, že by prípadný zásah vyvolal intenzitu, pre\nktorú by bolo potrebné priznať žalobcovi právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nŽalobca nakoniec ani neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti. Súd napriek tomu rezignoval\nna spravodlivosť a žalobe vo veci samej i za takýchto okolností vyhovel.\n\n4\n\nZ vyššie uvedeného je potom zrejmé, že súd v časti, v ktorej žalobe vyhovel,\nvychádzal pri rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPredmetné konanie je konaním o ochranu osobnosti, kde súd rozhoduje o strete\nzákladných ústavných práv a to o strete práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu\nprejavu. Keďže obe tieto práva sú si rovné a zákon im poskytuje rovnakú právnu ochranu,\nje potrebné skúmať, či došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti nezákonnou\nrealizáciou práva na slobodu prejavu. Súd teda skúma, či realizáciou práva na slobodu\nprejavu došlo k pravdivým alebo nepravdivým výrokom a či prípadné výroky majú intenzitu,\nktorá vyžaduje súdny zásah do slobody prejavu.\nObčianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri\nzásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené\n(protiprávne).\nNeoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym\nprávom, t. j. s právnym poriadkom...\nK vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom\ndo osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka\nexistencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď\nv porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,\ntento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť\nmedzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby.\nJe teda zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa čiastočne potvrdené rozsudkom\nodvolacieho súdu nie je správne a nie je v súlade so zákonom. Navyše príslušný právny\npredpis podľa nášho názoru ani neumožňuje takéto meritórne rozhodnutie o veci, pretože\nprimeraná náhrada nie je sankciou, či pokutou za správanie sa, ale má byť primeraným\nzadosťučinením, ak sa preukáže v súdnom konaní zásah do práva na ochranu osobnosti.\nUst. § 13 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že fyzická osoba má tiež právo\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, no to len pokiaľ by sa nezdalo postačujúce\nzadosťučinenie podľa prvého odseku, najmä preto, že bola v značnej miere znížená\ndôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Ide o nerozlučnú spojitosť, nie\n\n5\n\no dve samostatné nároky. Nemajetkový ujma v peniazoch je len subsidiárnou zložkou.\nV tejto časti odkazujeme na súdnu prax a publikovanú judikatúru.\nZa tejto situácie je uloženie občianskoprávnej sankcie protiústavným obmedzením\npráva na slobodu prejavu.\nSúd sa okrem už vyššie uvedeného vôbec vo svojich úvahách v odôvodnení\nrozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca aj následne dlhodobo pôsobil\nvo svojej funkcii na Mestskom úrade i v ďalších verejných funkciách, teda so skutočnou\nintenzitou žalobcom tvrdeného zásahu a pod.\nNaopak súd uviedol, že „\n\nhovorí o preverovaní správy a nezistení\n\ndôkazov proti policajtom, teda používa množné číslo, nespomína v tejto vete meno žalobcu\na faktom je, že dňa 16. 01. 2008 žalobca už nebol členom policajného zboru.“, pritom\nviacerí na súde vypočutí svedkovia a dokonca i súd na pojednávaní niekoľko krát oslovovali\nžalobcu ako „generál“, či „pán generál“ (na tom samozrejme nič zlé nie je, práve naopak),\nno v tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v mieste bydliska žalobcu v\npodobne tak v\n\na\n\n, či\n\n, kde žalobca roky pôsobil, jeho\n\nosobu každý vníma ako osobu policajného dôstojníka, generála polície, jednoducho ako\npolicajta. V článku bolo navyše uvedené - exprezident.\nNeobvyklý spôsob samotného vedenia konania je viditeľný i z ďalšej časti súdneho\nrozhodnutia, keď sud prvého stupňa uviedol. že t. obrazového záznamu odvysielanej relácie\n„súd zistil“, teda že viedol dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona –\nO. S. P. Súd takýto dokaz (prebratie obrazového záznamu) v konaní nikdy nevykonal.\nObčiansky súdny poriadok určuje, akým spôsobom má súd dokazovanie viesť\na vykonávať. Súd sa týmto právnym predpisom v tomto konaní dôsledne neriadil.\nOpakujeme, článok spresňujúco, na rozdiel od televíznej relácie, uviedol, že\n„Inšpekcia ministerstva vnútra správu preverovala, žiadne dôkazy proti policajtom však\nnezistila“, povedal jej šéf\n\n.\n\nZverejnený článok teda jednoznačne vysvetlil vzťah osoby žalobcu s predmetnou\nsprávou a samotný obsah textu uvádzal, že vyšetrovanie inšpekcie ministerstva vnútra\nnepreukázalo, že by sa žalobca skutočne dopustil nejakého protiprávneho konania. Máme\nza to, že takýto záver musel prijať každý súdny čitateľ.\n6\n\nCelkové znenie predmetnej informácie jednoznačne zodpovedalo pravde!\nMáme za to, že všeobecný súd dostatočne nevzal pri rozhodovaní o veci náležitý\nzreteľ na ústavnoprávnu povahu tejto veci. t. j. na stret dvoch základných práv a to práva\nna ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu.\nVšeobecný súd nezohľadnil konkrétne okolnosti danej veci, dal neodôvodnene\nprednosť jednému základnému právu pred právom druhým a tým zasiahol do slobody\nprejavu nepatričným spôsobom, keď rozsudkom skonštatoval porušenie práva žalobcu a\nkeď nám uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000,EUR.»\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach, sp. zn.: 6 Co/351/2012 zo dňa 29. 04. 2014, jeho prvým výrokom, ktorým\nodvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol žalovaný\nzaviazaný zaplatiť Žalobcovi sumu 20.000,- EUR porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok garantované čl. 20 ods. 1 a ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 6 Co/351/2012\nzo dňa 29. 04. 2014, jeho prvým výrokom, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok\nv napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu\n20.000,- EUR porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 6 Co/351/2012 zo dňa\n29. 04. 2014, v časti – prvý výrok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej\nčasti, t. j. vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- EUR,\nsa zrušuje a vec sa v tejto časti vracia na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\n\n7\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nKonanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n\n8\n\nPodľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv\niných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho\npráva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie\nnad mieru ustanovenú zákonom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského\nsúdu z 29. apríla 2014.\nRozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n5 C 17/2008-157 z 9. júla 2009 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu z 9. júla 2009“) bolo\nrozhodnuté o žalobe\n\n(ďalej len „žalobca“), ktorou sa domáhal od sťažovateľky\n\nospravedlnenia v denníku\n\na denníku\n\nza výroky uverejnené v denníku\n\na náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3 000 000 Sk, tak, že uložil sťažovateľke povinnosť\nospravedlniť sa žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku okresného súdu\nz 9. júla 2009, zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 99 581,76 € a zaplatiť trovy\nkonania. O odvolaní proti uvedenému rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd\n9\n\nrozsudkom č. k. 6 Co 310/2009-210 z 27. septembra 2011 (ďalej aj „rozsudok krajského\nsúdu z 27. septembra 2011“) tak, že rozsudok okresného súdu z 9. júla 2009 okrem výroku\no náhrade nemajetkovej ujmy a trovách konania potvrdil a rozsudok vo výrokoch o náhrade\nnemajetkovej ujmy a o náhrade trov konania vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd po vrátení veci na ďalšie konania rozhodol rozsudkom č. k. 12 C 84/2012-293\nz 5. októbra 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu z 5. októbra 2012“) tak, že zaviazal\nsťažovateľku uhradiť žalobcovi sumu 50 000 €. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku\nokresného súdu z 5. októbra 2012 rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 29. apríla\n2014 tak, že rozsudok okresného súdu z 5. októbra 2012 vo výroku, ktorým bola\nsťažovateľka zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 20 000 € potvrdil a žalobu nad priznanú\nsumu 20 00 € do 50 000 € zamietol.\nSťažovateľka vidí porušenie označených práv v tom, že rozsudok krajského súdu\nz 29. apríla 2014 je vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy nezákonný a protiústavný,\nkeďže k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu nedošlo a vo veci neboli\nokresným súdom bez odôvodnenia vykonané sťažovateľkou navrhnuté dôkazy.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu\npre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom\ndo takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí\nrelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).\nÚstavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite\n10\n\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09 atď.).\nKrajský súd sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu z 5. októbra 2012 stotožnil\na v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n«Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že konanie žalovaného,\nktorý publikoval v denníku\n\na v\n\nčlánok pod názvom „\n\n“, vyvolalo negatívny obraz o osobe žalobcu, kde bol žalobca\noznačený, že sa podieľal na pašovaní cigariet ako bývalý funkcionár polície, exprezident\npolicajného zboru, označený menom a priezviskom, treba jednoznačne hodnotiť ako\nneoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Uverejnením predmetného článku\nv denníku\n\ns celoslovenskou pôsobnosťou a regionálnom denníku\n\nbola vyvolaná negatívna reakcia v širokom okolí žalobcu, pričom s negatívnymi následkami\nsa museli vyrovnávať aj jeho najbližší príbuzní. Uverejnenie článku vyvolalo v Meste\nnegatívne reakcie občanov, členov mestského zastupiteľstva a vzbudilo značnú\nnedôveru voči žalobcovi. Žalobca sa stretával po uverejnení článkov v spomínaných\ndenníkoch s negatívnymi reakciami okolia na tvrdenia obsiahnuté v článku. Uvedené\nskutkové zistenia odvolací súd hodnotí ako závažné následky zásahu vyvolané predmetným\nnepravdivým výrokom v súkromnej sfére. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa\ndospel k záveru, že konanie žalovaného jednoznačne vykazovalo znaky neoprávneného\nzásahu do osobnostných práv, ktorým bol objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu.\nSo zreteľom na charakteristiky zásahu, okolnosti za ktorých k nemu došlo a s prihliadnutím\nna jeho dôsledky, je opodstatnené priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy\n\n11\n\nv peniazoch. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o priznaní\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, ale len v sume 20.000 €.\nV preskúmavanej veci dospel odvolací súd k právnemu záveru, že okresný súd pri\nrozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, postupoval dôsledne v zmysle\nvyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a náležité zohľadnil závažnosť\nvzniknutej nemajetkovej ujmy, ako aj všetky okolností, za ktorých došlo k zásahu do\nosobnostných práv žalobcu. Zhodnotením jeho intenzity, trvania, a rozsahu nepriaznivých\nnásledkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho spoločenské postavenie a postavenie v\nmestskom zastupiteľstve - zástupca primátora, ako aj ohlas na neoprávnený zásah tak, ako\nho posúdil okresný súd. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a rovnako má za to, že v\ndanom prípade boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle\n§ 13 ods. 2,3 OZ. Odvolateľ vytýka okresnému súdu, že dostatočne nezohľadnil tú\nskutočnosť, že žalovaný sa ospravedlnil žalobcovi v predmetných denníkoch, a teda už toto\nospravedlnenie bolo prostriedkom, ktoré je postačujúce.\nK tejto námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že článok v denníku\nav\n\nbol zásahom do osobnostných práv a ospravedlnenie malo byť len\n\nprostriedkom, ktorý mal zmierniť jeho dopad. Poskytnutím ospravedlnenia na základe\nrozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu zo dňa 27. septembra 2011\nale nenastal stav, ako by k zásahu nikdy nedošlo\nČlánok bol publikovaný a možnosť oboznámiť sa s ním bola zvýšená (nebolo možné\nuvedené denníky s predmetným článkom v Meste\n\nzadovážiť, lebo boli v dňoch\n\nuverejnenia článkov vypredané). Samo ospravedlnenie, resp. vysvetlenie ako k tomu došlo,\nnie je vždy spôsobilé celkom odstrániť negatívne dopady spôsobené publikovaním\nnepravdivých údajov.\nRelevantnosť námietky žalovaného, že uvedené články boli len monitoringom relácie\nTV\n\n, adekvátne posúdil súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto jeho\n\nposúdením v plnom rozsahu stotožňuje.\nŽalovaný ďalej namieta, že okresný súd nesprávne vyriešil kolíziu práva na ochranu\nosobnosti s právom na šírenie informácie, ku ktorej v danom prípade došlo.\n\n12\n\nV prípade konfliktu slobody prejavu na jednej strane (čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) a základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena na strane druhej (čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je\núlohou súdu zistiť mieru dôležitosti oboch v kolízii stojacích ústavných hodnôt a na tomto\npodklade dospieť k záveru o potrebe uprednostnenia jednej z nich. Všetky základné práva\na slobody sa totiž chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva\nalebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva\nalebo slobody (IV.ÚS 256/07).\nPrávo slobody šíriť informácie zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať\na rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu\nna hranice. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre pripomína, že tlač je\n„strážnym psom verejných vecí“ a hrá významnú úlohu v právnom štáte, pretože dovoľuje\nslobodnú hru politickej diskusie. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie\na myšlienky týkajúce sa všetkých záležitosti verejného záujmu a verejnosť má právo takéto\ninformácie získať.\nOdvolací súd ale zdôrazňuje, že verejnosť má právo na „úplné a presné“ informácie\n(porovnaj News Verlag GmbH&CoKG proti Rakúsku, rozsudok z roku 2000). Sloboda\nprejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu\nzo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen\nvo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa\npokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú. Šokujú alebo znepokojujú\nštát. alebo časť obyvateľstva. V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť.\nLimitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky explicitne uvádzajú dôvody\nobmedzenia slobody prejavu. Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv\na slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu\nosobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky a konkretizovanom\nnajmä v § 11 a nasl. OZ, ktoré chránia fyzické osoby pred neoprávnenými zásahmi do ich\nosobnostných práv.\nV preskúmavanej veci treba žalovaného považovať za „nositeľa“ slobody prejavu,\na preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná\n13\n\nnovinárom. Obsahom článku boli nepochybne veci dôležitého verejného záujmu. Išlo o veci,\no ktorých sú novinári v súlade so svojimi úlohami a poslaním v demokratickej spoločnosti\noprávnení a povinní informovať. Je pravdou, že článok informoval o otázkach legitímneho\nverejného záujmu, o stretávaní sa štátnych úradníkov s mafiánmi a o podiele orgánov\npolície na „pašovaní cigariet“. Aj pri zohľadnení tejto stránky veci ale nemožno\nprehliadnuť prípustné medze realizácie slobody prejavu a práva na informácie, ktoré boli\nv prípade žalobcu prekročené žalovaným zverejnením informácií nepravdivých, neúplných\na pravdu skresľujúcich.\nPredmetný článok mal negatívny dopad na viaceré osobnostné práva žalobcu (meno,\nosobnú česť, dôstojnosť, bezúhonnosť a spoločenskú vážnosť) a zasiahol aj do jeho\nosobného a spoločenského postavenia spôsobom, pri ktorom bola súdom prvého stupňa\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch neprimeranému zásahu a ním vyvolaným\ndôsledkom\nUrčenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv fyzickej osoby je v zmysle § 13 ods. 3 OZ vecou voľnej úvahy súdu,\nktorá ale musí byť odôvodnená, musí mať základ v skutkových zisteniach, ku ktorým sa\ndospelo v priebehu dokazovania. Priznaná výška tejto náhrady musí byť primeraná\nzávažnosti (podstate, intenzite, trvalosti. šírke a oblasti negatívneho dopadu, možnostiam\neliminácie dôsledkov) vzniknutej ujmy a musí zohľadňovať okolností, za ktorých došlo\nk porušeniu práva tak na strane toho, do chránených práv koho bolo zasiahnuté, ako aj\nna strane toho, kto do týchto práv zasiahol.\nNáhrada priznaná podľa § 13 ods. 3 OZ má plniť nielen funkciu satisfakčnú\n(poskytnúť zadosťučinenie v peniazoch tam, kde sama morálna satisfakcia nevyjadruje\ndostatočnú podstatu zásahu a okolností, za ktorých k nemu došlo), ale aj kompenzačnú\n(nahradiť vzniknutú ujmu) a preventívno-sankčnú na toho. kto do chránených osobnostných\npráv zasiahol má pôsobiť tak, aby sa v budúcnosti vyhol obdobným zásahom do chránených\nosobnostných práv (t. zn., že médiá nemá odrádzať od šírenia informácií, má ich ale viesť\nk tomu. aby nešírili nepravdivé, difamačné a urážajúce informácie).\nV tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 13 ods. 3 OZ nelimituje\nsúd pri priznaní rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy. Posúdenie relevantných okolnosti\n14\n\nponecháva na úvahe súdu, ktorá samozrejme nesmie a nemôže byť bezbrehá a musí\nspočívať na logických a legitímnych faktoroch. Je nepochybné. že mantinely, v rámci\nktorých sa môže pohybovať takáto úvaha súdu. sú dané individualitou každého prípadu a\ntáto úvaha je podmienená dôvodmi, na ktorých sa priznanie náhrady zakladá.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má byt“ výška náhrady\nnemajetkovej ujmy primeraná utrpenej ujme na povesti (Tolstoj Miloslavsky c/a Spojené\nKráľovstvo) a má zohľadňovať tak výšku náhrady, priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných\nprípadoch, týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (Fuchs c/a Moldavsko. Steel a Moris\nc/a Spojené Kráľovstvo) ako aj výšku náhrad, ktorá je priznaná za telesné zranenia alebo\nobetiam násilných činov, pričom by bez existencie závažných a dostatočných dôvodov,\nnemala prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné\nčiny (Iltalehti a Karhuvaara c/a Fínsko).\nOdvolací súd zastáva názor, že rozsudok okresného súdu nezohľadnil pri určení\nvýšky nemajetkovej ujmy uvedené interpretačné východiská. Pri úvahách o primeranej\nnáhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi spočívala táto na logických faktoch,\na zohľadňovala individualitu daného prípadu, ale pri určovaní výšky nezohľadnil\ninterpretačné pravidlá uvedené v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Odvolací\nsúd dospel k záveru, že priznaná náhrada vo výške 20.000 € je primeraná utrpenej ujme\nna osobnostných právach žalobcu, a táto výška v tomto konkrétnom prípade zohľadňuje\nv zásade výšku náhrad priznávaných súdmi v iných obdobných prípadoch. Právne\nposúdenie primeranosti morálneho zadosťučinenia, v danom prípade žalobcovi okresným\nsúdom vo výške 20.000 € (vo forme relutárnej satisfakcie) považuje odvolací súd nielen\nza primerané, ale aj za správne. Treba zdôrazniť, že žalobca je osoba všeobecne známa\nverejnosti, lebo ide o bývalého funkcionára polície (exprezidenta policajného zboru).\nNaviac po odídení z policajného zboru žalobca sa angažoval v samospráve a zastával\nfunkciu zástupcu primátora v Meste\n\n. Nielen vo funkcii (ex)prezidenta policajného\n\nzboru, ale aj vo funkcii zástupcu primátora mesta sa predpokladá dobrá povesť, česť,\nseriózne správanie, vážnosť, dôstojnosť a rešpekt, u ktorých je už len z etického hľadiska\nvylúčené stretávanie sa s mafiánmi, podieľaní sa na pašovaní cigariet a podobne...\n\n15\n\nArgumentácia žalovaného, že žalobcovi by nemala byť poskytnutá nemajetková ujma\nv peniazoch, lebo postačujúce je ospravedlnenie, ktoré mu bolo uverejnené v spomínaných\ndenníkoch, je neopodstatnená, lebo táto argumentácia nevystihuje dostatočný účel a zmysel\n§ 13 ods. 2,3 OZ. Osobitne to, že peňažná náhrada za spôsobenú nemajetkovú ujmu je\nopodstatnená vždy vtedy, ak sama morálna satisfakcia je nepostačujúca.»\nÚstavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré už\nboli predmetom preskúmavania krajským súdom, na základe ňou odvolania podaného proti\nrozsudku okresného súdu z 5. októbra 2012, teda sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou\npolemikou s právnym názorom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľka tak stavia\nústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje,\naby ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jej právnym názorom. Ústavný súd\nv súvislosti s takto koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou\nopravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.\nCitovaný rozsudok krajského súdu z 29. apríla 2014 obsahuje dostatok skutkových\na právnych záverov, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že krajský súd sa námietkami\nsťažovateľky obsiahnutými v odvolaní, ktoré sú v podstate totožné s námietkami\nobsiahnutými v sťažnosti podanej ústavnému súdu, zaoberal a s týmito sa vysporiadal.\nÚstavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým krajský súd dospel, nemožno označiť\nza svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97),\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n\n16\n\nZ ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\nnapadnutého rozsudku krajského súdu z 29. apríla 2014, ktoré sú dostatočne odôvodnené.\nKeďže rozsudok krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený\nna základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je\noprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98,\nIII. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.\nNad rámec odôvodnenia rozsudku krajského súdu z 29. apríla 2014 ústavný súd\nkonštatuje, že o základe žaloby, teda o tom, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu\ndošlo, bolo rozhodnuté už výrokom rozsudku okresného súdu z 9. júla 2009, ktorý bol\npotvrdený rozsudkom krajského súdu z 27. septembra 2011 o povinnosti sťažovateľky\nospravedlniť sa žalobcovi. Sťažovateľka sa v súlade s uvedenými rozsudkami okresného\nsúdu a krajského súdu žalobcovi ospravedlnila. Napadnutým rozsudkom krajského súdu\nz 29. apríla 2014 bol potvrdený iba výrok rozsudku okresného súdu z 5. októbra 2012\no náhrade nemajetkovej ujmy a o jej výške.\nPokiaľ teda sťažovateľka v sťažnosti namietala, že k porušeniu jej práv malo dôjsť\ntým, že rozsudok krajského súdu z 29. apríla 2014 je protiústavný vo vzťahu k náhrade\nnemajetkovej ujme, keďže k zásahu do osobnostných práv nedošlo, ústavný súd vzhľadom\nna už uvedené konštatuje, že niet žiadnej relevantnej súvislosti medzi rozsudkom krajského\nsúdu z 29. apríla 2014 a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nS poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.\nK tvrdeniu sťažovateľky o tom, že k porušeniu označených práv malo dôjsť tiež tým,\nže okresný súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka mala\nmožnosť namietať túto skutočnosť v odvolaní podanému proti rozsudku okresného súdu.\nÚstavný súd z odvolania sťažovateľky zistil, že sťažovateľka túto skutočnosť v odvolaní\n17\n\nproti rozsudku okresného súdu neuviedla. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že\nak sťažovateľka v konaní pred krajským súdom neuplatnila tento dôvod odvolania, nesplnila\nzákladný ústavný predpoklad na to, aby bola založená právomoc ústavného súdu podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde. Podľa citovaných noriem ústavný súd\nposkytuje len vtedy ochranu základnému právu alebo právu podľa dohovoru, ak o tejto\nochrane nerozhoduje iný súd, v prípade sťažovateľky krajský súd.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. apríla 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 256/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 256/07 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1faf6652-4a99-4385-976a-d84f3513c743"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "1a988c14-3640-4e03-bff9-da794e6c7de2:1bc8d02d-1436-4b06-8f6b-7f24de652473", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1111202897.2", "spisova_znacka": "6Co/351/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/351/2012 z 21. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-10-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1111202897.2"}], "citovane_v": [{"guid": "76bf374f-7a99-4bb8-ab52-45d70af4e157:01f77b7e-d0ce-4e0b-ae1e-72d7ffb5abca", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4124208249.1", "spisova_znacka": "15CoPr/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoPr/5/2025 z 7. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4124208249.1"}, {"guid": "609fe39c-9785-408d-b9d9-f58eba54c831:f043597e-b8ef-4ab1-83ba-05059dcec4c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124349902.1", "spisova_znacka": "17Co/103/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/103/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124349902.1"}, {"guid": "baa6e6ba-edbc-41e2-9a5c-a3453b818f98:ccad955c-bfa4-4835-b765-46c932c59650", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4124207182.1", "spisova_znacka": "11CoPr/5/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoPr/5/2025 z 30. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4124207182.1"}]}