{"guid": "ussr:f3a8be9f-2834-449c-b6a9-caccfa4ab345", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.232.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2016 z 20. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. apríla 2016, sp. zn. I. ÚS 232/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.232.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 41", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 písm. b", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f3a8be9f-2834-449c-b6a9-caccfa4ab345", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.232.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.232.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.232.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 232/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Horná 27, Banská Bystrica, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 12\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 41 Charty základných práv Európskej únie\na základného práva podľa čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 písm. b)\nÚstavy Slovenskej republiky vyjadrením predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 30. októbra 2015 k činnosti\n\n, ktoré je súčasťou jeho\n\nhodnotenia v súvislosti s výberovým konaním vedeným pod sp. zn. Spr 1131/2015 a jeho\nvýsledkami vyhlásenými 25. novembra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2\n\nods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 41\nCharty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a základného práva podľa čl. 12\nods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy vyjadrením predsedníčky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. októbra 2015\nk činnosti sťažovateľa, ktoré je súčasťou jeho hodnotenia v súvislosti s výberovým konaním\nvedeným pod sp. zn. Spr 1131/2015 a jeho výsledkami vyhlásenými 25. novembra 2015\n(ďalej len „výberové konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predsedníčka najvyššieho súdu vyhlásila\nvýberové konania na obsadenie dvoch voľných miest na funkcie predsedu trestnoprávneho\nsenátu najvyššieho súdu, ktoré sa malo uskutočniť 25. novembra 2015. Sťažovateľ podal\nžiadosť o zaradenie do tohto výberového konania 9. októbra 2015.\nSťažovateľ uviedol:\n«Prieskumná komisia zistila, že za obdobie od 1. marca 2011 do 19. októbra 2015\nsťažovateľ vyhotovil 17 Ndt rozhodnutí, 30 Tdo rozhodnutí, 21 To rozhodnutí a 56 Tost\nrozhodnutí (celkove 124 rozhodnutí) s tým, že okrem iných vyhotovil rozhodnutia vo veciach\n4 To 7/2013, 4 To 5/2014, 4 To 12/2014. Pridelené veci naštudoval v primeraných lehotách\na v dostatočnom rozsahu. Rozhodnutia vyhotovil v zákonných lehotách a tieto po formálnej\naj obsahovej stránke zodpovedali zákonným požiadavkám. Prieťahy v pridelených veciach\nsa nevyskytli. Pridelila mu plný počet 30 bodov.\nSudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku k dodržiavaniu\nzásad sudcovskej etiky uznesením č. 75/2015 z 13. októbra 2015 uviedla, že sťažovateľ\ndodržiava zásady sudcovskej etiky.\nPredseda trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe\nvlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu a stanoviska sudcovskej rady\nk dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky pridelil sťažovateľovi plný počet 35bodov.\nPredsedníčka najvyššieho súdu vo vyjadrení z 30. októbra 2015 k činnosti\nsťažovateľa uviedla, že podľa štatistických výkazov za roky 2011 až 2014 vyhotovil celkove\n95 rozhodnutí a na základe vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelila mu\n20z maximálneho počtu 35 bodov, bez toho, aby tento záver odôvodnila.\n2\n\nNa základe týchto vyjadrení, stanovísk a zistení predseda trestného kolégia hodnotil\nčinnosť sťažovateľa výrokom „dobrý“ v súlade s ustanovením § 27e ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\nSťažovateľ 3. až 5. novembra 2015 namietal vyjadrenie predsedníčky najvyššieho\nsúdu, ktorú považoval za zaujatú a jej hodnotiace vyjadrenie za neobjektívne. V hodnotení\ntotiž neboli zohľadnené všetky sťažovateľom prejednané a rozhodnuté veci podľa štatistiky,\nz ktorých vychádzala aj prieskumná komisia a nezohľadnila ani účasť hodnoteného sudcu\nako člena revízneho oddelenia v hodnotenom období na dvoch revíziách a to, že\nv hodnotenom období pôsobil v piatich senátoch.\nPredsedníčka najvyššieho súdu a predseda trestného kolégia týmto námietkam\nzaujatosti nevyhoveli, sťažovateľa nevypočuli a so svojím vyjadrením k sťažnosti\nneoboznámili. Sudcovská rada najvyššieho súdu nepovažovala tieto námietky zaujatosti za\nrelevantné bez toho, aby ho k sťažnosti vypočula.\nDôvod zaujatosti sťažovateľ pritom vyvodzuje z celej rady riadiacich aktov\npredsedníčky najvyššieho súdu iba kvôli rozhodovacej činnosti v senáte 1 T (riadiaci\npredseda\n\n, členovia\n\na\n\n), teda pre\n\nprávne názory uvedené v rozhodnutiach 1 Tdo 8/2015 z 23. februára 2015 (vec obv.\n) a 1 To 1/2015 (vec obv.\n\n) po medializácii názorov politikov na označené\n\nrozsudky, na základe ktorých začala členov senátu 1 T najskôr kritizovať, a potom aj\npostihovať tým, že rozpustila tento senát opatrením č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2015\nz 26. augusta 2015, Spr 956/2015 a súčasne sťažovateľa od 1. septembra 2015 zaradila\ndo senátu 6 T, v dôsledku čoho aj v súčasnosti je aktívnym členom piatich senátov - troch\ntrojčlenných a dvoch päťčlenných senátoch. V tejto spojitosti sťažovateľ podal ústavnú\nsťažnosť 27. novembra 2015 a je vedená pod sp. zn. Rvp 14556/2015.\nOkrem toho predsedníčka najvyššieho súdu pre uvedené súdne rozhodnutia podala\n29. septembra 2015 pod č. KP 113/2015 návrh na začatie disciplinárneho konania proti\nsťažovateľovi, vedené na Disciplinárnom súde od 1. októbra 2015 pod sp. zn. 6 Ds 6/2015.\nPredsedníčka najvyššieho súdu 19. októbra 2015, Spr 853/2015 sťažovateľovi zrušila\npovolenie plniť funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí z 3. septembra 2014,\nSpr 891/2014. Uvedené rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a zásadami pre prácu\n3\n\nv domácom prostredí. Aj v tejto súvislosti sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 1. decembra\n2015 a je vedená pod sp. zn. Rvp 15598/2015.\nPre úplnosť treba uviesť ešte aj to, čo tiež preukazuje zaujatosť predsedníčky\nnajvyššieho súdu, že pred výberovým konaní 20. novembra 2015 podala ďalší návrh na\nzačatie disciplinárneho konania vedený na Disciplinárnom súde pod sp. zn. 2 Ds 8/2015 aj\nproti sťažovateľovi za právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 29. mája 2015, sp. zn. 1 To 1/2015 (\n2 TdoV 16/2014 (\n\n) a z 22. júla 2015, sp. zn.\n\n).\n\nV námietke zaujatosti spracovateľa vyjadrenia k hodnoteniu sudcu prihláseného do\nvýberového konania adresovaného 3. až 5. novembra 2015 predsedovi trestného kolégia,\npredsedníčke najvyššieho súdu a Sudcovskej rade najvyššieho súdu, sťažovateľ sa domáhal\nvyhotovenia objektívneho hodnotenia zo strany predsedníčky, respektíve vypracovania\nnového hodnotenia iným štatutárom najvyššieho súdu.\nVo vyjadrení predsedníčka opomenula hodnotiť účasť sťažovateľa v dvoch revíziách\nna Špecializovanom trestnom súde v Pezinku a na Krajskom súde v Prešove, pričom revízne\noddelenie patrí do jej pôsobnosti.\nPokiaľ ide o množstvo vybavenej trestnej agendy v senáte 4 T (riadiaci predseda\nsenátu\n\na člen senátu\n\n) v hodnotenom období sťažovateľ\n\npodotýka, že vybavil všetky jemu pridelené veci, pričom išlo prevažne o náročné a rozsiahle\ntrestné veci. Ani v jednom prípade nedošlo, aby sťažovateľ veci nevybavil alebo vybavenie\nveci odmietol. Výtka predsedníčky, že sťažovateľ vybavil menej vecí ako ostatní dvaja\nuchádzači vo výberovom konaní nie je na mieste, pretože na tom nemal podiel.\nPredseda trestného kolégia bez svojho stanoviska zaslal námietku zaujatosti\nsudcovskej rade, ktorá jeho stanovisko k námietke urgovala a jeho dodatočné vyjadrenie na\nvedomie sťažovateľovi nezastala. Predsedníčka stanovisko k námietkam zaujatosti\nsťažovateľovi nezaslala, ani ho sním neoboznámila. Sudcovská rada po oboznámení sa\ns uvedenými stanoviskami, uznesením č. 81/2015 z 18. novembra 2015 vyslovila, že\nnámietky sťažovateľa považuje za nedôvodné a vylúčenie predsedníčky najvyššieho súdu za\nneopodstatnené, pričom k takémuto záveru dospela bez toho, aby sťažovateľa vypočula,\nresp. mu umožnila zúčastniť sa na zasadnutí, na ktorom prerokovávala sťažnosť, hoci\npredsedníčka bola na zasadnutí prítomná.\n4\n\nSťažovateľ, ktorý legitímne vzniesol námietku zaujatosti spracovateľa vyjadrenia\nk hodnoteniu do výberového konania, ktoré považoval za neobjektívne, neodôvodnené\na postup pri vybavovaní sťažností proti nemu, považuje kvalifikované ústavné posúdenie\nkrokov predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konkrétnom prípade za vec\nprecedentného významu, pretože ak uvedený postup predsedníčky, ktorý je účelový,\ndiskriminačný a vykazuje známky zjavnej svojvôle, si ona osvojí ako pracovnú metódu aj do\nbudúcna, budú tým ohrozené základné ľudské práva a slobody sudcov a zamestnancov\nnajvyššieho súdu.»\nSťažovateľ ďalej uviedol, že «je obeťou porušenia svojho základného práva\nna prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok, na dobrú správu veci verejných,\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a na ochranu pred diskrimináciou\nv zamestnaní za právne presvedčenie, zmýšľanie, resp. názor, predložil skutočnosti\ndostatočne odôvodňujúce záver o tom, že nebol vypočutý predsedníčkou a ani Sudcovskou\nradou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pred prijatím individuálneho správneho aktu\nzaujatej, ktoré sa ho nepriaznivo dotýka. Predsedníčka svoje zaujaté vyjadrenie\nk hodnoteniu sťažovateľa nielenže nedoplnila, ale najmä nepoverila jeho vypracovaním\niného nezaujatého štatutára najvyššieho súdu a napadnuté vyjadrenie zákonným spôsobom\nneodôvodnila (musí preukázať prima facie zásah), v dôsledku čoho je oprávnene založená\ndomnienka, vo vzťahu ku ktorej leží povinnosť dokázať opak na strane vykonávajúcej\nuvedený zásah.\nAj keď Charta základných práv EÚ v danom prípade nie je aplikovateľná, treba ju\nuvádzať ako východisko na objasnenie obsahu základného práva na dobrú správu vecí\nverejných vyvodeného z čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, do ktorého patrí\ni právo na vypočutie pred prijatím nepriaznivého vyjadrenia k hodnoteniu, hoci v zmysle\nčl. 17 odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007/7 z 20. júna 2007 o dobrej\nspráve musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej\npodobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie, zahrňujúce skutkové a právne dôvody,\npre ktoré bolo vydané.\nDo tohto základného práva patria otázky, či predsedníčka najvyššieho súdu ako\norgán riadenia a správy súdu:\n5\n\n- mala alebo nemala kompetenciu prijať individuálne opatrenie týkajúce sa fyzickej\nosoby – v danom prípade ako zaujatá nemala osobne vypracovať vyjadrenie k hodnoteniu,\n- rozhodla v danom prípade arbitrárne a svojvoľne alebo nie – rozhodla zaujato,\n- konala alebo nekonala v rozpore s právnym princípom legitímneho očakávania,\nktoré je súčasťou základného práva sťažovateľa na dobrú správu vecí verejných – v danom\nprípade konala zaujato, v rozpore s povinnosťami ustanovenými jej pri riadení a správe\nsúdu, v rozpore s podmienkami, pre ktoré možno vo vyjadrení k hodnoteniu sudcu\nvo výberovom konaní uvádzať nesprávne a neúplné údaje, ktoré sú v rozpore s hodnotením\nprieskumnej komisie, predsedu trestného kolégia a Sudcovskej rady Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a konala tak pod vplyvom politikov a masovokomunikačných médií, čo\nsama priznala pred sudcovskou radou. Predsedníčka a zároveň sudkyňa, ktorá by si mala\nvždy ctiť a rešpektovať zásadu nestrannosti a nezaujatosti vypracovala evidentne\nneobjektívne vyjadrenie k hodnoteniu sťažovateľa do výberového konania zjavne pre jeho\nprávne názory vyjadrené v súdnych rozhodnutiach. Ide zreteľne o nepriaznivé rozhodnutie\npre sťažovateľa, ktoré je zjavne a bez najmenších pochybnosti v jeho neprospech.\n- konala v súlade s medzinárodnými záväzkami členského štátu Rady Európy\na Európskej únie – v danom prípade nekonala v súlade s princípmi o dobrej správe\nvo veciach verejných a o ochrane pred diskrimináciou v zamestnaní,\n- porušila základné právo sťažovateľa na dobrú správu vecí verejných a mať\nmožnosť za rovnakých podmienok zúčastniť sa výberového konania na predsedu\ntrestnoprávneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\n- dbala na zásady demokratického procesu, vládu práva, nediskrimináciu,\nzodpovednosť a transparentnosť – nedbala,\n- mala u sťažovateľa dôveru v to, že i predsedníčka súdu pozná a rešpektuje platný\nprávny poriadok a bude ho uplatňovať aj voči sťažovateľovi – nemala.\nUvedené bez akýchkoľvek pochybností preukazuje aj hodnotenie sťažovateľa\nv súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu trestnoprávneho senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 2. novembra 2015 pod sp. zn. Spr 1131/2015 (strana 2-3\nhodnotenia), kde predsedníčka súdu napriek zaujatosti a animozity proti osobe sťažovateľa\na navyše nepoznajúc ani jeho rozhodovaciu činnosť, hodnotenie vykonala. Vychádzala\npritom iba z neúplných štatistických údajov za obdobie od 1. marca 2011 do 31. októbra\n6\n\n2015 (namiesto 126 rozhodnutí iba z 95) a nevyhodnotila účasť na dvoch revíziách\nŠpecializovaného trestného súdu (rozhodovacia činnosť za obdobie od 1. júla 2006 do\n30. júna 2011) a Krajskom súde v Prešove (rozhodovacia činnosť za obdobie od 1. januára\n2007 do 31. decembra 2012) v období od 21. júna 2011 do 25. septembra 2012 a od\n8. apríla 2013 do 31. decembra 2014 bez zníženia nápadu vecí v senáte 4 T. V dôsledku\ntejto zaujatosti pridelila sťažovateľovi 20 z 35 možných bodov. Predseda trestného kolégia\na prieskumná komisia, všetko sudcovia, ktorí prácu sťažovateľa poznajú, pridelili\nmaximálny počet bodov. Predseda trestného kolégia 30 a prieskumná komisia 35 bodov.\nIba pre svojvôľu v hodnotení predsedníčky súdu sťažovateľ dosiahol len 85 bodov\n(z maximálneho počtu 100 bodov), čo odôvodňovalo hodnotenie „dobrý“. Stalo sa tak\npreto, aby vo výberovom konaní neuspel.\nVýberová komisia na základe tohto neobjektívneho hodnotenia s vedomím, že\nsťažovateľ proti nemu vzniesol námietku zaujatostí a neobjektívností pridelila sťažovateľovi\nmaximálny počet bodov 24, čím dosiahol celkový počet bodov 109 a umiestnil sa na treťom\nmieste.\nOznačený zásah do práv na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok,\nna dobrú správu veci verejných, na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky\na na ochranu pred diskrimináciou v zamestnaní za právne presvedčenie, zmýšľanie, resp.\nnázor, veľkou intenzitou zasiahol do súkromnej sféry sťažovateľa a do jeho profesionálnych,\nsociálnych a rodinných vzťahov, preto žiada aj o primerané finančné zadosťučinenie v sume\n10.000,- Eur, ktoré je úmerné danému zásahu do základných práv sťažovateľa aj v zmysle\nrozhodnutia Ústavného súdu v kauze\n\n.».\n\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa\n\npodľa čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2\n\nods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 41 Charty základných práv\nEurópskej únie a základného práva podľa čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 36\nods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky vyjadrením k činnosti sťažovateľa\npredsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2015, ktoré je súčasťou\nHodnotenia sťažovateľa v súvislosti s výberovým konaním z 2. novembra 2015,\n7\n\nSpr. 1131/2015 a výsledkami výberového konania z 25. novembra 2015 vyhlásené\npredsedom výberovej komisie\n\npod Spr 1131/2015 porušené\n\nboli.\n2. Vyjadrenie predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k činnosti\nhodnoteného sudcu\n\nz 30. októbra 2015, ktoré je súčasťou\n\nhodnotenia sťažovateľa v súvislosti s výberovým konaním z 2. novembra 2015,\nSpr 1131/2015, vo výberovom konaní 25. novembra 2015 a výsledky výberového konania\nz 25. novembra 2015 vyhlásené predsedom výberovej komisie\npod Spr 1131/2015 sa zrušujú.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi nemajetkovú\nujmu v sume 10 000,- Eur... na účet sťažovateľa, na ktorý mu je zasielaný plat, do jedného\nmesiaca od doručenia tohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov\nkonania v sume 363,79 eur... na účet jeho právneho zástupcu Bohumila Nováka do\n1 mesiaca od doručenia tohto nálezu.“\nSťažovateľ zároveň ústavnému súdu navrhol vo veci rozhodnúť o dočasnom\nopatrení podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“), ktorým ústavný súd odloží vykonateľnosť „rozhodnutia\npredsedníčky najvyššieho súdu“.\nSúčasne sťažovateľ tvrdí, že v jeho prípade sú splnené predpoklady na postup podľa\n§ 26 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože táto sťažnosť súvisí so „sťažnosťami\nz 27. októbra 2015, vedená pod sp. zn. Rvp 14556/2015, ktorá bola spojená na spoločné\nprerokovanie\n\na\n\nrozhodnutie\n\nuznesením\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz 18. novembra 2015 pod sp. zn. PLs. ÚS 7/2015 a naďalej bude vedená pod sp. zn.\nRvp 14039/2015 a z 1. decembra 2015, vedená pod sp. zn. Rvp 15598/2015“.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2016 sťažovateľ predložil svoje\nhodnotenie uskutočnené predsedom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, z ktorého\n8\n\nvyplýva, že výsledkom pravidelného hodnotenia sťažovateľa ako sudcu je výrok „výborný“\n(100 bodov).\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo\nslobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri\npredbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu návrhu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n9\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na\nzačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného\nsúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ (v tomto prípade\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) špecifikuje, akého rozhodnutia sa\nod ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí\npredmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej\nochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil\nza porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05,\nIII. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. iným subjektom uvedeným\nv odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu, ústavný súd považuje iba za súčasť\nargumentácie.\nPodstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že predsedníčka najvyššieho\nsúdu hodnotením činnosti sťažovateľa z 30. októbra 2015 predloženým výberovej komisii\nzriadenej v súvislosti s výberovým konaním na obsadenie dvoch voľných miest predsedov\nsenátov najvyššieho súdu pre trestnoprávne kolégium, v rámci ktorého sťažovateľovi\npridelila 20 bodov z maximálneho počtu 35 bodov, podstatným spôsobom ovplyvnila\nvýsledky výberového konania oznámené 25. novembra 2015, z ktorých vyplýva, že\nsťažovateľ bol v súlade s § 27e ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\n10\n\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sudcoch“) hodnotený len výrokom „dobrý“. Uvedené hodnotenie vykonané\npredsedníčkou najvyššieho súdu je podľa názoru sťažovateľa neobjektívne, svojvoľné,\narbitrárne a zaujaté a v príčinnej súvislosti s ním došlo k porušeniu jeho základného práva\nna prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok, na dobrú správu veci verejných,\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a na ochranu pred diskrimináciou\nv zamestnaní pre právne presvedčenie, zmýšľanie, resp. názor.\nZaujatosť predsedníčky najvyššieho súdu pri hodnotení sťažovateľa vyplýva aj\nzo skutočnosti, že podala proti sťažovateľovi návrh na začatie disciplinárneho konania kvôli\njeho rozhodovacej činnosti v senáte 1 T, teda za právne názory uvedené v rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 8/2015 z 23. februára 2015 (vec obv.\n1 To 1/2015 (vec obv.\n\n) a sp. zn.\n\n). Disciplinárne konanie je vedené pod sp. zn. 6 Ds 6/2015.\n\nĎalší návrh na začatie disciplinárneho konania proti sťažovateľovi predsedníčka\nnajvyššieho súdu podala pred začatím výberového konania 20. novembra 2015, a to za\nprávny názor vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn. 1 To 1/2015 z 29. mája 2015 (vec obv.\na sp. zn. 2 TdoV 16/2014 z 22. júla 2015 (vec obv.\n\n).\n\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá\nmedzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\n11\n\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nPodľa čl. 36 ods. 1 ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce\npracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä...\nb) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii\nv zamestnaní...\nPodľa čl. 41 ods. 1 charty základných práv každý má právo, aby inštitúcie, orgány,\núrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej\nlehote.\nPodľa čl. 41 ods. 2 charty základných práv toto právo zahŕňa najmä:\na) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia,\nktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;\nb) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania\noprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;\nc) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.\nPodľa čl. 41 ods. 3 charty základných práv každý má právo na náhradu škody\nspôsobenej inštitúciami alebo zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade\nso všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.\nPodľa čl. 41 ods. 4 charty základných práv každý sa môže obrátiť na inštitúcie Únie\nv jednom z jazykov zmlúv a musí dostať odpoveď v rovnakom jazyku.\n\n12\n\nPodľa § 27a ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch hodnotenie sudcu sa uskutočňuje\nv súvislosti s výberovým konaním; to neplatí, ak ide o postup na súd vyššieho stupňa, keď\npostačuje predložiť výberovej komisii hodnotenie nie staršie ako jeden rok,\nPodľa § 27b ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch hodnotenie sudcu vykonáva predseda\nkolégia, ktorého je hodnotený sudca členom, ak ide o sudcu krajského súdu a najvyššieho\nsúdu.\nPodľa § 27c zákona o sudcoch pri hodnotení sudcu sa vychádza\na) z prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho\nkonania v hodnotenom období,\nb) zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,\nc) z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu,\nd) z vlastných poznatkov osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu (§ 27b)\na zo stanoviska predsedu senátu,\ne) zo stavu a príčin starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov\npodľa § 27,\nf) zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky.\nPodľa § 27d ods. 1 zákona o sudcoch prieskum podľa § 27c ods. 1 písm. a) vykonáva\ntrojčlenná komisia určená zo sudcov sudcovskou radou súdu, na ktorom sudca vykonáva\nsvoju funkciu. Pri prieskume súdneho oddelenia sudcu vychádza zo správy o výsledku\nvnútornej revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený.\nAk správa o výsledku vnútornej revízie nepostačuje na účely hodnotenia sudcu, komisia sa\nzameriava najmä na\na) dodržiavanie predpisov o konaní pred súdmi, náležitostí zápisníc a rozhodnutí,\ndodržiavanie zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,\nb) včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí,\nc) úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní,\nvyužívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní; členovia komisie sa na\ntento účel zúčastňujú náhodne vybraných pojednávaní hodnoteného sudcu.\n13\n\nPodľa odseku 4 tohto ustanovenia na základe vykonaného prieskumu pridelí komisia\nhodnotenému sudcovi najviac 30 bodov, o čom podá písomnú správu osobe, ktorá vykonáva\nhodnotenie sudcu (§ 27b).\nPodľa odseku 5 tohto ustanovenia na základe stanovísk odvolacích senátov alebo\ndovolacích senátov, stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky\na vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí hodnotenému sudcovi osoba,\nktorá vykonáva hodnotenie (§ 27b), najviac 35 bodov.\nPodľa odseku 6 tohto ustanovenia na základe výkazov podľa § 27 a vlastných\npoznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí predseda súdu hodnotenému sudcovi\nnajviac 35 bodov, o čom podá písomnú správu osobe, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu\n(§ 27b).\nPodľa § 27e ods. 1 zákona o sudcoch výsledkom hodnotenia sudcu je výrok\na) „výborný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 86 až 100,\nb) „dobrý“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 60 až 85,\nc) „nevyhovujúci“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 59\na menej.\nPodľa odseku 3 tohto ustanovenia osoba, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu,\nvypracuje písomné hodnotenie sudcu do 15 dní od predloženia písomných správ podľa\n§ 27d ods. 4 a 6 a oboznámi sudcu s hodnotením najneskôr do 15 dní od vypracovania\npísomného hodnotenia sudcu.\nPodľa odseku 4 tohto ustanovenia sudca je oprávnený žiadať doplnenie alebo\nspresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o doplnenie\nalebo spresnenie hodnotenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu\nkonečné.\nPodľa odseku 5 tohto ustanovenia ak osoba, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu, jeho\nnámietkam úplne nevyhovie, sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju\nfunkciu, zaujme k sporným otázkam stanovisko, ktoré sa pripojí k hodnoteniu sudcu. Osoba,\nktorá vykonáva hodnotenie sudcu, môže na základe stanoviska sudcovskej rady zmeniť\nhodnotenie sudcu; ak zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné.\nHodnotenie sudcu nie je preskúmateľné súdom.\n14\n\nZo sťažnosti sťažovateľa je evidentné, že namieta svoju diskrimináciu hodnotením\njeho činnosti ako sudcu vyhotoveným predsedníčkou najvyššieho súdu, ktorá je jedným\nz troch subjektov, ktoré v zmysle § 27d zákona o sudcoch pridelili sťažovateľovi body\nza jednotlivé zákonom ustanovené hodnotiace kritériá pre účely výberového konania.\nKu diskriminácii malo dôjsť podľa názoru sťažovateľa aj tým, že pred prijatím konečného\nrozhodnutia o jeho hodnotení nebol vypočutý ani predsedníčkou najvyššieho súdu a ani\nsudcovskou radou najvyššieho súdu.\nZo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol pre účely výberového\nkonania hodnotený predsedom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v zmysle § 27b\nods. 1 písm. b) zákona o sudcoch výsledkom „dobrý“, keďže dosiahol celkovo 85 bodov\n(sp. zn. Spr 1131/2015 z 2. novembra 2015). Sťažovateľ využil zákonom o sudcoch\nposkytnuté právne prostriedky a svoje námietky proti uvedenému hodnoteniu uplatnil\nu predsedu trestnoprávneho kolégia, ktorý im nevyhovel. Sudcovská rada najvyššieho súdu\nzaujala stanovisko k sporným otázkam hodnotenia sťažovateľa spočívajúcim v ním\nnamietaných nesprávnych údajoch o kvantitatívnych parametroch jeho rozhodovacej\nčinnosti na svojom mimoriadnom zasadnutí 18. novembra 2015 po oboznámení sa\ns vyjadrením predsedu trestnoprávneho kolégia a vyjadrením predsedníčky najvyššieho\nsúdu. Sudcovská rada najvyššieho súdu jednohlasne prijala rozhodnutie – uznesenie sp. zn.\n81/2015, ktorým námietky sťažovateľa vyhodnotila ako nedôvodné a námietky týkajúce sa\nvylúčenia predsedníčky najvyššieho súdu pre zaujatosť ako neopodstatnené. Výsledky\nvýberového konania boli vyhlásené predsedom výberovej komisie 25. novembra 2015.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľom uvádzané skutočnosti jednoznačne sledujú\nkritiku konania predsedníčky najvyššieho súdu. Samotná sťažnosť smeruje proti vyjadreniu\nk činnosti sťažovateľa predsedníčkou najvyššieho súdu, ktoré je súčasťou hodnotenia\nsťažovateľa v súvislosti s výberovým konaním z 2. novembra 2015, a tiež proti výsledkom\nvýberového konania z 25. novembra 2015 (pozri navrhovaný petit sťažnosti, ktorým je\nústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný).\n\n15\n\nV súvislosti s namietaným postupom predsedníčky najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že ako vyplýva z už uvedeného, sťažovateľ mal k dispozícii právne prostriedky\nnápravy v zmysle zákona o sudcoch (námietky proti hodnoteniu), ktoré aj využil a tie boli\npreskúmané sudcovskou radou najvyššieho súdu, ktorá ich vo svojom uznesení posúdila ako\nneodôvodnené, keďže konštatovala, že štatistické výkazy sťažovateľa za príslušné obdobie\nkorešpondujú so stavom prezentovaným predsedníčkou najvyššieho súdu uvedeným\nv hodnotení sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nedisponuje právomocou\npreskúmať hodnotenie sťažovateľa predložené predsedníčkou najvyššieho súdu v súvislosti\ns výberovým konaním, keďže uvedená právomoc v zmysle zákona o sudcoch prináleží\nsudcovskej rade najvyššieho súdu, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej namieta najmä porušenie svojho základného práva mať\nza rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (čl. 30 ods. 4\nústavy) v súvislosti s výsledkami výberového konania, ktoré boli ovplyvnené celkovým\nhodnotením sťažovateľa ako sudcu. Vo vzťahu k obsahu tohto základného práva už ústavný\nsúd v rámci svojej judikatúry uviedol, že jeho súčasťou je, aby orgány verejnej moci majúce\nprávnu povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o verejnú funkciu a pri ustanovovaní\ndo takejto funkcie si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným\na iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, uľahčia\nalebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu alebo ustanovenie do funkcie niektorého\nuchádzača, porušia tým jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (mutatis mutandis\nIII. ÚS 75/01).\nObsahom tohto základného práva je prístup k volenej a inej verejnej funkcii\na možnosť nediskriminačného uchádzania sa o takú funkciu. Článok 30 ods. 4 ústavy však\nnezaručuje právo verejnú funkciu dostať, ale iba právo na prístup k nej, t. j. právo uchádzať\nsa o verejnú funkciu za rovnakých podmienok, aké majú vytvorené iní uchádzači (mutatis\nmutandis IV. ÚS 299/2011).\n\n16\n\nÚstavný súd taktiež vyslovil, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych\na faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na\nuplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred\norgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní\ndostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základných práv\na slobôd, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky uplatňovania a ochrany\nzákladných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné\npožiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní\nv jednotlivých prípadoch predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto\nkonania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom\nvytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd\nv tomto smere osobitne pripomína objektivitu postupu orgánu verejnej moci. Len\nobjektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa (mutatis mutandis\nII. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, III. ÚS 300/06).\nÚstavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon, ktorý je vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje v súlade s princípom\nprávneho štátu (čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy) všetky orgány verejnej moci pri akejkoľvek\nich činnosti a zvlášť vtedy, ak sa výkon ich kompetencií týka základných práv a slobôd\nfyzických osôb alebo právnických osôb.\nK sťažovateľom namietanému možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého\nzaobchádzania (nediskriminácie) v súvislosti so základným právom na prístup k verejnej\nfunkcii, ku ktorému malo dôjsť vyhlásením výsledkov výberového konania z 25. novembra\n2015, ústavný súd poukazujúc na svoju judikatúru konštatuje, že k uvedenému porušeniu\nmôže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej a (alebo) faktickej\nsituácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza odlišne bez rozumného a racionálneho\ndôvodu (I. ÚS 397/2014).\n\n17\n\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľ v sťažnosti\nneuviedol žiaden argument, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že s jeho\nosobou bolo pri výberovom konaní zaobchádzané inak ako s ostatnými uchádzačmi\no funkciu predsedu senátu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, teda s osobami\nnachádzajúcimi sa v rovnakom postavení za rovnakých podmienok, a to spôsobom, ktorý by\nnadobudol relevantný ústavný rozmer. Zo zápisnice z výberového konania vyplýva, že\nvšetci uchádzači prihlásení do výberového konania sa ho zúčastnili za rovnakých\npodmienok, každý z piatich členov výberovej komisie hodnotil všetkých uchádzačov po\nabsolvovaní ústnej časti pridelením bodov v rozpätí od 0 do 24 (maximálny počet\ndosiahnutých bodov predstavoval 120 bodov), na základe čoho sťažovateľ získal celkový\npočet bodov 109 od všetkých členov komisie, čím sa umiestnil na treťom, neúspešnom\nmieste v poradí. Úspešným uchádzačom, ktorí sa umiestnili na prvých dvoch miestach,\nvýberová komisia pridelila 120 a 116 bodov. Zápisnicu z výberového konania podpísali bez\nakýchkoľvek výhrad všetci členovia výberovej komisie. Zvukový záznam z priebehu ústnej\nčasti výberového konania sa zverejnil spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania\nna webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietanú zaujatosť predsedníčky najvyššieho súdu,\nktorú sudcovská rada najvyššieho súdu nepovažovala za relevantnú, ústavný súd konštatuje,\nže inštitút vylúčenia predsedu súdu pri hodnotení sudcu zákon o sudcoch nepozná, a preto\nboli námietky sťažovateľa tohto charakteru podľa názoru ústavného súdu posúdené\nsudcovskou radou ako neopodstatnené v súlade so zákonom o sudcoch.\nK argumentácii sťažovateľa spočívajúcej v tvrdení, že nebol sudcovskou radou\nnajvyššieho súdu vypočutý v súvislosti s prerokovaním ním vznesených námietok proti\npostupu predsedníčky najvyššieho súdu, dokonca nebol na jej zasadnutí ani prítomný,\nústavný súd dodáva, že z príslušnej zákonnej úpravy nevyplýva žiadna povinnosť prizvať na\nzasadnutie sudcovskej rady (na ktorom prerokúva sporné otázky týkajúce sa hodnotenia)\nsudcu, ktorý s predloženým hodnotením nesúhlasí. Preto uvedený postup sudcovskej rady\nnajvyššieho súdu ústavný súd hodnotí ako zákonný, ktorým žiadnym spôsobom nemohlo\ndôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.\n18\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením čl. 1\nods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, porušením základného práva podľa\nčl. 12 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 36 ods. ods. 1 písm. b) ústavy a výsledkami\nvýberového konania z 25. novembra 2015 absentuje akákoľvek príčinná súvislosť, preto\nústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv podľa čl. 41 charty,\nústavný súd považuje za potrebné uviesť, že ide o práva, ktoré nie sú na vec sťažovateľa\naplikovateľné, čo akceptuje aj sám sťažovateľ, keď v sťažnosti uvádza, že „aj keď Charta\nzákladných práv EÚ nie je v danom prípade aplikovateľná...“.\nPodľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity\nurčené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy,\nak vykonávajú právo únie.\nZo znenia čl. 51 ods. 1 charty (upravujúceho rozsah pôsobnosti charty), ako aj\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88\nWachauf, Zb. 1989, s. 2609, alebo rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb.\n1997, s. I-7493) jednoznačne vyplýva, že povinnosť členských štátov rešpektovať práva\nvymedzené v práve Európskej únie je pre členské štáty záväzná výlučne vtedy, ak ide\no konanie v rámci pôsobnosti Európskej únie (m. m. IV. ÚS 154/2012).\nSúdny dvor Európskej únie potvrdil túto judikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je\npotrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv v právnom\nporiadku Spoločenstva sú rovnako záväzné pre členské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty\nSpoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000 vo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37).\nPodľa názoru ústavného súdu vo veci sťažovateľa došlo k aplikácii a interpretácii\nprávnych noriem výlučne vnútroštátneho práva, a teda práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti\npráva únie, teda nejde o žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho\n19\n\naktu únie, alebo k tomu, že by sa Slovenská republika chcela odchýliť od práva únie\n(rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925) alebo že by tu existovalo\nmateriálne pravidlo práva únie, ktoré by sa malo v posudzovanom prípade aplikovať\n(rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb. s. I-3025).\nKeďže v danom prípade nešlo o takéto konanie, je vylúčené, aby ústavný súd\nposudzoval prípadný zásah hodnotením sťažovateľa predsedníčkou najvyššieho súdu, ako aj\nvýsledkami výberového konania do práv zaručených v čl. 41 charty (obdobne\nIII. ÚS 344/2013, III. ÚS 443/2013, III. ÚS 110/2016).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. apríla 2016\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca", "výberové konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cedb2313-b7f3-404a-b88d-bf2a8108b3b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.110.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.110.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}, {"guid": "ussr:6d6214d7-2de9-45d8-a1b2-80169012b6da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d6214d7-2de9-45d8-a1b2-80169012b6da"}, {"guid": "ussr:3ab804c8-bf2e-4c91-a780-5d7a980fcda3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ab804c8-bf2e-4c91-a780-5d7a980fcda3"}, {"guid": "ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:def54d52-9443-4b71-a75d-1cba82730a94"}, {"guid": "ussr:bbd623b2-e8a5-4abe-9b10-7441bd8d409e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd623b2-e8a5-4abe-9b10-7441bd8d409e"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c1d356df-b1dc-4bc7-a22d-e958065c4280:2a38d947-8038-4b57-a824-49608d8bf3eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6213010001.1", "spisova_znacka": "1Tdo/8/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/8/2015 z 22. 2. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-02-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6213010001.1"}], "citovane_v": []}