{"guid": "ussr:495999b0-feb5-47b0-adc5-dc70555dfbf0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.229.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 229/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 229/2016 z 8. 6. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 229/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.229.2016.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-06-08", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/495999b0-feb5-47b0-adc5-dc70555dfbf0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.229.2016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.229.2016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.229.2016.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 229/2016-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2016 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 750/2015\n(predtým pod sp. zn. 5 Co 36/2013 a sp. zn. 5 Co 194/2009) a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Co 750/2015 (predtým pod sp. zn. 5 Co 36/2013 a sp. zn. 5 Co 194/2009) p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Co 750/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Milana Slebodníka, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n20 C 53/2008 (ďalej aj „konanie okresného súdu“), postupom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 750/2015 [predtým vedenom\npod sp. zn. 5 Co 36/2013 a sp. zn. 5 Co 194/2009 (ďalej aj „konanie krajského súdu“)]\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach\nvedených pod sp. zn. 1 Cdo 170/2014 a sp. zn. 1 Cdo 31/2011 (ďalej aj „konania\nnajvyššieho súdu“).\n\n2\n\nÚstavný súd uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 229/2016-24 z 20. apríla 2016\nprijal sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie označených práv konaním\nkrajského súdu na ďalšie konanie, a vo zvyšnej časti ústavný súd označeným uznesením\nsťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa krajský súd vyjadril podaním sp. zn.\n1 SprV/406/2016 z 9. mája 2016.\nVo svojom vyjadrení uvádza, že v prvej fáze bolo konanie vedené pod sp. zn.\n5 Co 194/2009, pričom toto konanie trvalo pred krajským súdom 14 mesiacov (od 14. mája\n2009 do 19. júla 2010). Podľa názoru krajského súdu je to „vzhľadom na počet vecí\npridelených a rozhodnutých v senáte 5 Co (ako aj v ostatných senátoch tunajšieho súdu)\nv rozhodujúcom období primeranou lehotou. Zároveň počas tohto obdobia súd vykonával\núkony potrebné pre rozhodnutie o odvolaní a dĺžku konania nepochybne ovplyvnili aj\nprekážky postupu konania podľa § 107 O. s. p. - smrť žalobcu v 1. rade počas odvolacieho\nkonania dňa 19.11.2009, pričom jeho bývalý právny zástupca túto skutočnosť oznámil súdu\naž dňa 19. 04. 2010, kedy súd už na základe informácie od žalovaného v 1. rade vykonal\núkony smerujúce k jej verifikácii. Ihneď po zistení okruhu dedičov a skončení dedičského\nkonania, ako aj po preštudovaní dedičského spisu súd vo veci vyhlásil rozsudok...\nDĺžka konania na súde je objektívne ovplyvnená aj zaťaženosťou daného súdu, aj keď\nna toto kritérium ústavný súd neprihliada, a aj s ohľadom na toto kritérium (počet\nnapadnutých a nerozhodnutých vecí) dĺžka konania 14 mesiacov nie je prieťahom\nv konaní.“.\nK ďalšiemu obdobiu (konanie vedené pod sp. zn. 5 Co 36/2013), počas ktorého\nbol spis predložený krajskému súdu (t. j. od 18. januára 2013 do 18. februára 2014),\nkrajský súd uviedol, že počas celého tohto obdobia priebežne vykonával «procesné úkony\npotrebné pre rozhodnutie veci, najmä pre zachovanie princípu „rovnosti zraní“\na rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti konania, na ktoré je zvlášť dávaný dôraz\npo rozhodnutí ESĽP z 13. 01. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Aj\nv zmysle rozhodnutia NS SR R 8/2016, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR\n1/2016, súd je povinný zabezpečiť účastníkom účinnú možnosť vyjadriť sa k úkonom\n\n3\n\nprotistrany tým, že im toto vyjadrenie nielen doručí, ale poskytne im aj primeranú lehotu\nna vyjadrenie k nemu.\nKeďže účastníci konania v odvolacom konaní opakovane doručili súdu vyjadrenia\nobsahujúce skutkovú a právnu argumentáciu, súd ich musel účastníkom doručiť a musel im\numožniť na tieto vyjadrenia reagovať.».\nS prihliadnutím na dĺžku posledného obdobia (konanie vedené pod sp. zn.\n5 Co 750/2015), v ktorom krajský súd vo veci konal na základe zrušenia uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 36/2013 z 18. februára 2014 najvyšším súdom, t. j. od 8. januára\n2016, krajský súd sumarizuje, že odvolacie konanie celkovo (vo všetkých troch fázach)\ndosiaľ trvá 32 mesiacov z celkovej dĺžky trvania sporu 8 rokov. Nestotožňuje sa preto ani\ns dôvodmi podania sťažnosti a ani s tvrdením sťažovateľa o realizovaní neefektívnych\na nehospodárnych úkonov. Poukazuje pritom nielen na právo účastníka na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ale aj na právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom a argumentom protistrany v rámci odvolacieho konania, pokiaľ sú tieto významné\nz hľadiska rozhodovania súdu (čo posudzuje všeobecný súd sám), preto úkony odvolacieho\nsúdu vykonávané v záujme rešpektovania už uvedenej zásady nemožno považovať\nza „zbytočné“, spôsobujúce prieťahy v konaní.\nSťažovateľ vo svojom stanovisku z 25. mája 2016 k vyjadreniu krajského súdu\nv podstate zopakoval svoje argumenty o neefektívnej činnosti krajského súdu v jeho právnej\nveci a následkoch tejto nesústredenosti, teda že „v dôsledku trvajúceho súdneho sporu je\nblokovaný v možnosti užívať nehnuteľnosť, za ktorú v dražbe riadne vyplatil nie malú kúpnu\ncenu... Takúto neprimerane dlhú dobu konania, a teda zbytočné prieťahy v konaní,\nsťažovateľ vníma zvlášť intenzívne a traumatizujúco. Ak by súdy postupovali bez prieťahov,\nmohol už dávno nehnuteľnosť užívať alebo v prípade neúspechu v spore, vrátenú kúpnu\ncenu investovať takým spôsobom, aby mu to prinieslo primeraný zisk. V dôsledku prieťahov\nvšak nemá ani nehnuteľnosť, ani žiaden zisk z vyplatených peňazí.“.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n4\n\nsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania považujúc podmienky na tento postup\nza splnené, keďže tak krajský súd, ako aj sťažovateľ vo svojom stanovisku vyhlásili,\nže netrvajú na konaní verejného ústneho pojednávania. Ústavný súd preto po oboznámení sa\ns obsahom sťažnosti, nadväzujúcich vyjadrení účastníkov konania, ako aj s obsahom\nvyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 5 Co 750/2015 vrátane pripojeného spisu\nokresného súdu sp. zn. 20 C 53/2008 dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd preskúmal postup krajského súdu a úkony, ktoré vo veci vykonal, a to\npreverením súdneho spisu, ktorý si na tento účel zapožičal, pričom v prvom období jeho\nkonania (vedenom pod sp. zn. 5 Co 194/2009) o odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 20 C 53/2008 z 12. februára 2009 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) na základe\nodvolania žalobcov zistil tieto úkony krajského súdu a účastníkov konania:\n- 14. mája 2009 bol spis predložený s podaným odvolaním krajskému súdu;\n- 19. mája 2009 žalobcovia doplnili svoje odvolanie;\n- 8. februára 2010 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na vykonanie\nprípravných úkonov na účely prerokovania odvolania proti rozsudku;\n- 23. februára 2010 žalovaný v 2. rade podal krajskému súdu vyjadrenie k doplneniu\nodvolania z 15. mája 2009;\n- 25. februára 2010\n\nbola\n\nkrajskému\n\nsúdu\n\ndoručená\n\nžiadosť\n\nsťažovateľa\n\no pokračovanie v konaní, pričom oznámil úmrtie pôvodného žalobcu v 1. rade;\n- 14. apríla 2010 krajský súd telefonicky zisťoval údaj o úmrtí pôvodného žalobcu\nv 1. rade;\n- 19. apríla 2010 právny zástupca žalobcov predložil kópiu úmrtného listu o úmrtí\npôvodného žalobcu v 1. rade;\n- 12. mája 2010 krajský súd vykonal zisťovanie o výsledku dedičského konania\npo pôvodnom žalobcovi v 1. rade;\n- 4. júna 2010 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na vykonanie procesných\núkonov vo veci;\n\n5\n\n- 14. júna 2010 bol pripojený dedičský spis po pôvodnom žalobcovi v 1. rade;\n- 21. júna 2010 bol vylúčený dedičský spis;\n- 17. júna 2010 žalovaný v 2. rade podal vyjadrenie k stanovisku sťažovateľa;\n- 9. júla 2010 predseda senátu krajského súdu určil termín verejného vyhlásenia\nrozsudku na 19. júl 2010;\n- 19. júla 2010 krajský súd rozhodol o odvolaní žalobcov proti rozsudku okresného\nsúdu z 12. februára 2009 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nZ dôvodu potreby opravy rozsudku krajského súdu bol spis opätovne predložený\nkrajskému súdu 6. decembra 2010, pričom krajský súd vydal 13. decembra 2010 uznesenie\nsp. zn. 5 Co 194/2009, ktorým opravil úvodnú časť písomného vyhotovenia rozsudku\nč. k. 5 Co 194/2009-164 z 19. júla 2010 a 29. decembra 2010 spis vrátil okresnému súdu.\nKrajský súd vo veci začal konať znovu potom, ako najvyšší súd uznesením\nč. k. 1 Cdo 31/2011-257 z 30. októbra 2012 v dovolacom konaní rozsudok krajského súdu\nsp. zn. 5 Co 194/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto období krajský súd\nkonal vo veci pod sp. zn. 5 Co 36/2013, pričom ústavný súd zistil tieto úkony krajského\nsúdu a účastníkov konania:\n- 18. januára 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu;\n- 1. februára 2013 žalobca v 1. rade doručil krajskému súdu podanie vo veci;\n- 20. februára 2013 krajský súd vydal procesné uznesenie č. k. 5 Co 36/2013-272;\n- 5. februára 2013 a 11. marca 2013 podali právni nástupcovia po pôvodnom\nžalobcovi v 1. rade odpoveď na výzvu krajského súdu, že majú záujem pokračovať\nv odvolacom konaní;\n- 19. marca 2013 krajský súd vyžiadal od žalobcov rovnopisy podaní na účely ich\ndoručenia protistrane;\n- 15. apríla 2013 žalovaný v 2. rade predložil splnomocnenie na svoje zastupovanie\na žiadal o možnosť vyjadriť sa v lehote 15 dní;\n- 30. apríla 2013 právny zástupca žalobcu v 1. rade podal vyjadrenie vo veci;\n- 7. mája 2013 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že došlo k ukončeniu jeho\nprávneho zastupovania vo veci;\n\n6\n\n- 10. júna 2013 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na vykonanie\nprocesných úkonov pred rozhodnutím vo veci;\n- 19. júna 2013 žalovaný v 2. rade podal krajskému súdu vyjadrenie k predmetu\nkonania;\n- 27. júna 2013 sťažovateľ predložil krajskému súdu splnomocnenie udelené novému\nprávnemu zástupcovi;\n- 3. júla 2013 sa žalobca v 1. rade vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 2. rade\nz 29. apríla 2013;\n- 24. júla 2013 sťažovateľ podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v 1. rade;\n- 12. augusta 2013 krajský súd vykonal ďalšie úkony smerujúce k doručeniu podaní\nostatným účastníkom konania;\n- 5. septembra 2013 žalobcovia v 2 a 3. rade doručili vyjadrenie k podaniu\nžalovaného v 2. rade;\n- 10. septembra 2013 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na doručenie\ndošlých podaní ostatným účastníkom konania;\n- 14. októbra 2013 žalovaný v 2. rade podal vyjadrenie k stanoviskám žalobcu\nv 1. rade a žalobcu v 2. rade;\n- 22. októbra 2013 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na doručenie došlých\npodaní ostatným účastníkom konania a ďalších procesných úkonov;\n- 18. novembra 2013 predseda senátu krajského súdu vydal ďalší pokyn na doručenie\ndošlých podaní ostatným účastníkom konania a ďalších procesných úkonov (uznesenie na\nzaplatenie súdnych poplatkov za vyhotovenie kópií zo spisu);\n- 22. novembra 2013 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na doručenie\ndošlých podaní ostatným účastníkom konania a ďalších procesných úkonov;\n- 18. februára 2014 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 36/2013-413 zrušil rozsudok\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie;\n- 14. apríla 2014 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.\nNa základe dovolania žalovaného v 2. rade najvyšší súd uznesením č. k.\n1 Cdo 170/2014-469 z 24. novembra 2015 uznesenie krajského súdu č. k. 5 Co 36/2013-413\nz 18. februára 2014 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd začal\n\n7\n\nopätovne vo veci konať 2. decembra 2015, pričom do rozhodnutia ústavného súdu vykonal\nvo veci tieto úkony:\n- 8. januára 2016 krajský súd vydal pokyn na doručenie uznesenia najvyššieho súdu\núčastníkom konania;\n- 21. januára 2016 žalovaný v 3. rade doručil vyjadrenie k veci;\n- 3. februára 2016 žalovaný v 2. rade doručil vyjadrenie k veci;\n- 12. februára 2016 žalobca v 1. rade doručil svoje vyjadrenie k veci;\n- 15. februára 2016 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na doručenie\ndošlých podaní ostatným účastníkom konania a vykonanie ďalších procesných úkonov;\n- 8. marca 2016 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na vykonanie ďalších\nprocesných úkonov;\n- 30. marca 2016 doručil žalovaný v 2. rade vyjadrenie k stanovisku žalobcu\nv 1. rade;\n- 4. apríla 2016 bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k stanovisku žalobcu\nv 1. rade;\n- 27. apríla 2016 predseda senátu krajského súdu vydal pokyn na doručenie\nvyjadrenia žalovaného v 2. rade ostatným účastníkom konania;\n- 24. mája 2016 predseda senátu krajského súdu nariadil termín verejného vyhlásenia\nrozsudku na 9. jún 2016.\nDo dňa rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo\nnapadnuté konanie krajského súdu právoplatne skončené.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle ktorého má\nkaždý právo na to, aby bola jeho záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 308/09).\nÚstavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu\npre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne\norgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce\nplynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie\na stav právnej istoty.\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\n\n9\n\nrýchla a účinná a ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu označených práv, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka\nsúdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj\nna predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).\n1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav\na platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci. Predmetom sporu\nje konanie o neplatnosť dražby, ktoré tvorí štandardnú (aj keď nie notoricky známu) súčasť\nrozhodovacej agendy všeobecných súdov. Uvedené v plnej miere platí aj pri rozhodovaní\ntýchto vecí v rámci odvolacieho konania. Ani krajským súdom uvádzaná skutočnosť,\nže dĺžku napadnutého konania ovplyvnilo úmrtie pôvodného žalobcu v 1. rade v prvej fáze\nodvolacieho konania (t. j. od 11. mája 2009 do 19. júla 2010), nemala podľa názoru\nústavného súdu podstatnejší vplyv na záver o porušení sťažovateľom označených práv.\nOd zistenia uvedenej skutočnosti krajským súdom do vydania jeho prvého rozhodnutia totiž\nneuplynula dlhšia doba ako 5 mesiacov. Vzhľadom na právnu neistotu v otázke vlastníctva\nk vydraženej nehnuteľnosti je podľa ústavného súdu význam sporu pre sťažovateľa\nnepochybný.\n2. Pri posudzovaní druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že okolnosti na strane\nsťažovateľa k dĺžke posudzovaného konania v zásade neprispeli. Uvedené nenamieta ani\nkrajský súd vo svojom vyjadrení z 9. mája 2016.\n\n10\n\n3. Vo vzťahu k procesnému postupu samotného krajského súdu ústavný súd v zhode\nso svojou predchádzajúcou judikatúrou (m. m. III. ÚS 306/2010, IV. ÚS 347/2010)\nkonštatuje, že odvolacie konanie vedené krajským súdom od 2. decembra 2015 pod sp. zn.\n5 Co 750/2015 je potrebné považovať za pokračovanie odvolacieho konania krajského súdu\nvedeného od 18. januára 2013 do 14. apríla 2014 pod sp. zn. 5 Co 36/2013 a od 14. mája\n2009 do 19. júla 2010 pod sp. zn. 5 Co 197/2009. Všetky uvedené konania prebiehali\nna základe odvolania žalobcov doručeného 31. marca 2009 proti rozsudku okresného súdu\nč. k. 20 C 53/2008-120 z 12. februára 2009.\nV súvislosti s posúdením efektivity krajského súdu v konaní o odvolaní proti\nrozsudku okresného súdu z 12. februára 2009 skúmal ústavný súd aj dôvody, pre ktoré\nnajvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 5 Co 194/2009-164 z 19. júla 2010, ako aj\nuznesenie krajského súdu č. k. 5 Co 36/2013-413 z 18. februára 2014. V zrušujúcom\nuznesení sp. zn. 1 Cdo 31/2011 z 30. októbra 2012 najvyšší súd uviedol, že v odvolacom\nkonaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 194/2009 došlo k naplneniu dovolacieho\ndôvodu podľa § 237 písm. f) OSP, t. j. k odňatiu možnosti konať pred súdom. Na túto vadu\nkonania musel dovolací súd prihliadať, aj keby nebola namietaná. Najvyšší súd\nv podstatnom uviedol, že „aj právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení\nostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Je treba\nrešpektovať požiadavku, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť\nsa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v ich spise; tým sa\ntotiž zabezpečuje, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola\nodopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.\nNedoručenie vyjadrenia účastníka konania k odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci samej\ndruhému účastníkovi konania (odvolateľovi), vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní\npred súdom – je v rozpore s princípom rovnosti zbraní, takýto stav preto narúša právo\nna spravodlivý proces.\nAko vyplýva z obsahu spisu, pôvodný žalobca 1/ a žalobkyňa 3/ napadli rozsudok\nsúdu prvého stupňa odvolaním. K tomuto odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 2/ (č. 1. 130132b), ďalej žalovaný 3/ (č. 1. 133-135), a tiež žalovaný 1/ (č. 1. 140). V spise sa taktiež\nnachádzajú vyjadrenia žalovanej 2/ k doplneniu odvolania (č. 1. 149) a k vyjadreniu\n\n11\n\nžalovaného 1/ (č. 1. 159-160). Spomínané vyjadrenia žalovaných (s výnimkou vyjadrenia\nna č. l. 149) doručoval odvolací súd\n\n, advokátovi vo\n\n, ktorý ich prevzal 10. februára a 14. júla 2010 (k tomu\nporovnaj doručenky na č. l. 146 p. v. a 161a p. v.). Pôvodný žalobca 1/ však zomrel už\n17. novembra 2009, v dôsledku čoho zaniklo i plnomocenstvo, ktoré udelil\nna zastupovanie v základnom konaní a doručenie uvedených vyjadrení tomuto advokátovi\ntak vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/, ktorých v odvolacom konaní nezastupoval, nemohlo byť\núčinné. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej 2/ k doplneniu odvolania (č. l. 149), z obsahu\nspisu nevyplýva, že by bolo doručené niektorému zo žalobcov, teda ani žalobkyni 3/.\nSo zreteľom na vyššie uvedené zistenia dovolací súd konštatuje, že došlo k porušeniu\npráva žalobcov 1/ až 3/ na spravodlivý proces, pretože súd prvého stupňa im v rozpore\ns princípmi rovnosti účastníkov a kontradiktórnosti konania predmetné vyjadrenia\nžalovaných nedoručil a tento nedostatok nenapravil ani odvolací súd. V dôsledku tohto\nchybného postupu nemali žalobcovia možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa – ak by to\npovažovali za potrebné – k spomínaným podaniam žalovaných; preskúmavané konanie je\ntak zaťažené ďalšou vadou konania v zmysel § 237 písm. f/ O. s. p.“.\nV zmysle uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 170/2014 z 24. novembra 2015,\nktorým bolo rozhodnuté o ďalšom dovolaní proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n5 Co 36/2013 z 18. februára 2014, malo aj v následnom konaní krajského súdu dôjsť\nk odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom. Tým bol opäť naplnený dovolací dôvod\npodľa § 237 písm. f) OSP. V odôvodnení označeného uznesenia najvyšší súd uviedol:\n„V prejednávanej veci súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobcovia\nneuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa neplatnosti dražby, nakoľko nepreukázali, že by\npri jej vykonávaní došlo k porušeniu niektorého ustanovenia zákona o dobrovoľných\ndražbách. Odvolací súd na odvolanie žalobcov rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok\nzrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., teda preto, že súd prvého stupňa nesprávne vec\nprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne\nzistil skutkový stav. Toto tvrdenie odvolacieho súdu je ale zjavne zmätočné, keďže odporuje\njeho následným záverom o úplnom zistení skutkového stavu veci a jej správnom právnom\n\n12\n\nposúdení súdom prvého stupňa. Odvolací súd ďalej odôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie\npoukazom na § 1 O. s. p. a nevyhnutnosť dodržania zásady dvojinštančnosti konania,\nnakoľko dôvod neplatnosti dražby spočívajúci v porušení § 11 ods. 5 zákona\no dobrovoľných dražbách žalovaným 3/, na ktorý bolo podľa odvolacieho súdu potrebné\nv konaní prihliadnuť, uplatnili žalobcovia až v odvolaní, a preto nebol doposiaľ súdom\nprvého stupňa posudzovaný. Vychádzal pritom z názoru, že pokiaľ žalobca podá včas, t. j.\ndo 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, môže aj\npo uplynutí tejto lehoty dopĺňať dôvody neplatnosti, a to až do konečného meritórneho\nrozhodovania o takejto žalobe, ak však už súd prvého stupňa rozhodol, môže tak urobiť len\ndo uplynutia lehoty na odvolanie. Zároveň ale vyslovil, že v odvolacom konaní nemohol\nvziať zreteľ na skutočnosti a dôkazy, pre uplatnenie ktorých neboli splnené podmienky\npodľa § 205a ods. 1 O. s. p. Na skutočnosť tvrdenú žalobcami až v odvolaní, že žalovaný 3/\nporušil § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože neoznačil predmet dražby,\nvšak odvolací súd prihliadol, z čoho je zrejmé, že podmienky na jej uplatnenie v zmysle\nvyššie uvedeného ustanovenia O. s. p. považoval za splnené. Výslovne sa však touto\notázkou, ktorej posúdenie bolo pre zrušenie rozsudku kľúčové, v odôvodnení nijako\nnezaoberal. Jeho rozhodnutie je preto v tejto časti pre úplnú absenciu dôvodov\nnepreskúmateľné. Uvedené pochybenie (opomenutie) malo zároveň za následok, že odvolací\nsúd nedal vôbec žiadnu odpoveď ani na relevantnú argumentáciu žalovaného 2/, ktorý v\npriebehu odvolacieho konania opakovane namietal neprípustnosť tohto odvolacieho\ndôvodu, tvrdiac, že ide o novú skutočnosť, ktorá bola uplatnená v rozpore s ustanovením §\n205a ods. 1 O. s. p., nakoľko žalobcom nič nebránilo, aby túto námietku uplatnili už v\nkonaní pred súdom prvého stupňa. Následne odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcov\no porušení § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným 3/ skonštatoval, že bez\nohľadu na to, ako bola v odvolaní formulovaná (kto mal podľa žalobcov spomínané\nustanovenie porušiť), bude potrebné zisťovať, či k jeho porušeniu skutočne došlo. Ani tento\nprávny záver odvolacieho súdu, odôvodnený len poukazom na § 21 ods. 2 prvú vetu zákona\no dobrovoľných dražbách, nemožno považovať za presvedčivo vyargumentovaný, najmä s\nohľadom na obranu žalovaného 2/, ktorý vo svojich vyjadreniach upozorňoval na viazanosť\nodvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania vyplývajúcu mu z § 212 ods. 1 O. s. p.\nPodľa názoru dovolacieho súdu, takéto odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, ktorým\n\n13\n\nbol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátená na ďalšie konanie, celkom\nzjavne nespĺňa parametre zákona na odôvodnenie uznesenia ustanovené § 157 ods. 2 v\nspojení s § 167 ods. 2 O. s. p. a ani požiadavky vyplývajúce z relevantnej judikatúry ESĽP a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, ktorou bol odvolací súd pri svojom rozhodovaní\nnespochybniteľné viazaný. Zo strany odvolacieho súdu sa jedná o závažné procesné\npochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalovaného 2/ na spravodlivý\nproces a zároveň k odňatiu mu možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.).“\nVzhľadom na to, že najvyšším súdom ako súdom dovolacím bol rozsudok krajského\nsúdu č. k. 5 Co 194/2009-164 z 19. júla 2010 v spojení s opravným uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 5 Co 194/2009 z 13. decembra 2010, ako aj v nadväzujúcom konaní vydané\nuznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Co 36/2013-413 z 18. februára 2014 zrušený z dôvodu,\nže pri prerokúvaní odvolania sa krajský súd dvakrát dopustil vady konania majúcej\nza následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, dospel ústavný súd k záveru,\nže odvolacie konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 750/2015 (pôvodne vedené\npod sp. zn. 5 Co 36/2013 a sp. zn. 5 Co 194/2009) nebolo efektívne. Celkovú dĺžku tohto\nkonania je nutné posudzovať už od prvého predloženia spisu krajskému súdu s predmetným\nodvolaním, t. j. od 14. mája 2009.\nAj keď ústavný súd v zásade nezistil žiadne dlhšie obdobia úplnej nečinnosti\nkrajského súdu v obdobiach, v ktorých mal spis vo svojej dispozícii, a procesné úkony boli\nkrajským súdom vykonávané v zásade priebežne, spôsob konania krajského súdu v danej\nveci nespochybniteľne viedol k zásahu do obsahu sťažovateľom označených práv.\nOdvolacie konanie proti rozsudku okresného súdu z 12. februára 2009 totiž od prvého\npredloženia veci krajskému súdu trvá viac ako 7 rokov. Tento záver je vzhľadom na už\nuvedené dôvodný aj napriek skutočnosti, že krajský súd vecou reálne disponoval súhrnne\niba okolo 33 mesiacov, keďže ku dňu vydania rozhodnutia ústavného súdu vec stále nie je\nprávoplatne skončená.\nÚstavný súd preto konštatuje, že v postupe krajského súdu vo veci sťažovateľa zistil\nnedostatky, ktoré vo svojom súhrne dosahujú ústavnú relevanciu a tieto v konečnom\n\n14\n\ndôsledku majú za následok porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej\nčasti nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,\nkto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\nÚstavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle čl. 127\nods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal krajskému súdu, ktorý\nv čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výrokovej časti nálezu).\n\n15\n\nV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nZ ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nPri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti,\nz ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil\nzásadou, že cieľom finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná\nnáhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní\npred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).\nSvoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje obavami\no ochranu jeho práv, psychickým napätím a pocitmi sklamania z neprimeranej dĺžky\nkonania. Skutočnosť, že žalobcovia popierajú jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti,\npociťuje ako vlastnú ujmu, pričom postup napadnutých súdov v ňom spôsobil presvedčenie,\nže súdy v skutočnosti nemajú záujem poskytnúť jeho právam zákonnú ochranu. V dôsledku\nsúdneho sporu „je blokovaný v možnosti užívať nehnuteľnosť, za ktorú v dražbe riadne\nvyplatil nie malú kúpnu cenu 76.346,- € (2.300.000,- Sk). Po takmer ôsmich rokoch\nod vyplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť, je na tom tak, že nemá ani peniaze, ktoré\nza nehnuteľnosť vyplatil a nemá ani možnosť nehnuteľnosť užívať. Tento stav pritom trvá už\n\n16\n\nskoro osem rokov. Takúto neprimerane dlhú dobu konania, a teda zbytočné prieťahy\nv konaní, sťažovateľ vníma zvlášť intenzívne a traumatizujúco.“.\nPri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal z dĺžky konania\no opravnom prostriedku sťažovateľa uplatnenom proti rozsudku okresného súdu\nz 12. februára 2009, zohľadňujúc ako rozsah neefektívnej činnosti krajského súdu, tak aj\nobdobia, v ktorých vo veci konali súdy iných stupňov. Preto aj napriek tomu, že v konaní\nkrajského súdu sa neobjavili dlhé obdobia úplnej nečinnosti v konaní, považoval ústavný\nsúd za primerané priznať sťažovateľovi vzhľadom na celkový dopad zisteného porušenia\noznačených práv finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (bod 3 a 5 výrokovej časti tohto\nnálezu).\nVI.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich\núhradu v celkovej sume 537,62 €.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €\na hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\n\n17\n\nÚstavný súd vzhliadol za dôvodné priznať sťažovateľovi úhradu trov právneho\nzastúpenia len za dva vyúčtované úkony právnych služieb vykonané v roku 2015 (t.\nj. prevzatie a príprava zastupovania a podanie sťažnosti) vzhľadom na to, že v replike\nsťažovateľa z 25. mája 2016 na vyjadrenie krajského súdu síce sťažovateľ odporoval\ntvrdeniam uvedeným vo vyjadrení krajského súdu, avšak neuviedol žiadne zásadne nové\nargumenty pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi\núhradu trov konania v sume 355,73 € pozostávajúcu z odmeny za vykonané právne úkony\nv sume 2 x 139,83 €, paušálnej náhrady nákladov v sume 2 x 8,39 € a dane z pridanej\nhodnoty v sume 59,29 € (bod 4 a 5 výrokovej časti tohto nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. júna 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "podmienky konania", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/750/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5Co/36/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5Co/194/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53f32651-dd6e-45b9-b94d-8b91c50d990d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2010 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53f32651-dd6e-45b9-b94d-8b91c50d990d"}, {"guid": "ussr:cc31805e-411a-407c-8f27-24e01f03163f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 347/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 347/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc31805e-411a-407c-8f27-24e01f03163f"}, {"guid": "ussr:5703d2d5-3cc0-4574-b035-39450b7ae94d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 308/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 308/09 z 10. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5703d2d5-3cc0-4574-b035-39450b7ae94d"}, {"guid": "ussr:16fe7c28-c1b0-4268-b0ac-ebe965d8bcde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 81/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16fe7c28-c1b0-4268-b0ac-ebe965d8bcde"}, {"guid": "ussr:225d96f0-560c-4a85-af1f-98424d110039", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:225d96f0-560c-4a85-af1f-98424d110039"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "e5b82f36-1eb2-4ae1-b2ba-45f0695951c4:0fde54bf-05a4-45d2-9681-ca5923fb53f7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4109232759.3", "spisova_znacka": "5Co/750/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/750/2015 z 17. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-01-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4109232759.3"}, {"guid": "14f69f08-3d6d-46d4-b20b-574d0e8a89ad:0cfdc11f-afe1-4146-be54-cb31079b08bd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1710211714.4", "spisova_znacka": "5Co/36/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/36/2013 z 11. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-03-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1710211714.4"}], "citovane_v": []}