{"guid": "ussr:c4f3ae20-e1ec-455a-bc54-6b3b8c6bd1dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.226.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2016 z 6. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. apríla 2016, sp. zn. I. ÚS 226/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.226.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2016-04-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c4f3ae20-e1ec-455a-bc54-6b3b8c6bd1dc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.226.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.226.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.226.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 226/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n, zastúpených advokátskou kanceláriou\n,\nkonajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nsp. zn. 3 M Cdo 7/2012 a jeho uznesením z 26. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. decembra 2015 doručená sťažnosť\n,\n\n,\n\n, a\n(ďalej len „sťažovateľky“),\n\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 M Cdo 7/2012 a jeho\nuznesením z 26. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že Okresný súd Čadca (ďalej len\n„okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 14 C 12/2010 z 18. januára 2011 (ďalej len „rozsudok\nprvostupňového súdu“) uložil sťažovateľkám ako žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť trpieť\nprávo prechodu pešo, vozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom žalobcov cez\npozemok\n\nv časti vyznačenej v grafickom\n\npláne tvoriaceho súčasť znaleckého posudku č.\n\nvypracovaného znalcom\n\n. Sťažovateľkám zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy\nkonania. Na základe odvolania sťažovateliek Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom sp. zn. 5 Co 237/2011 z 15. augusta 2011 (ďalej aj „rozsudok odvolacieho\nsúdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Na podnet sťažovateliek\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal proti\nrozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie podľa § 243f ods. 1\npísm. b) a c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), keďže nimi bol porušený\nzákon. Najvyšší súd napadnutým uznesením mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora odmietol ako procesne neprípustné.\n3. Sťažovateľky nesúhlasia s právnym záverom najvyššieho súdu, ktorý mimoriadne\ndovolanie odmietol z dôvodu, že sťažovateľky nepodali proti rozsudku odvolacieho súdu\ndovolanie. Podľa sťažovateliek „Najvyšší súd SR vo svojom odôvodnení len konštatoval, že\ndovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nebolo podané, a preto mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora odmietol. Najvyšší súd SR sa nevyjadril z akých\npodkladov vychádzal pri riešení otázky prípustnosti opravného prostriedku, resp. dovolania\nvoči\n\nrozhodnutiu\n\nodvolacieho\n\nsúdu,\n\na\n\npreto\n\njeho\n\nrozhodnutie...\n\npovažujeme\n\nza nepreskúmateľné a v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.“\n4. Na základe uvedeného sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd rozhodol\no porušení ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom\nnajvyššieho súdu v konaní sp. zn. 3 M Cdo 7/2012 a jeho uznesením z 26. novembra 2015,\n\n2\n\nnapadnuté uznesenie zrušil, priznal sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie\nv sume po 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 187,93 €.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\n\n3\n\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkami namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní sp. zn.\n3 M Cdo 7/2012 a jeho uznesením z 26. novembra 2015, ktorým najvyšší súd odmietol\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako procesne neprípustné.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne.\n10. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateliek s právnym záverom najvyššieho\nsúdu o neprípustnosti mimoriadneho dovolania, ktorý považujú za nedostatočne\nodôvodnený a nepreskúmateľný.\n11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako i práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1\ndohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá\npovinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné\ngarancie v súdnom konaní.\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\n4\n\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n13. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n14. Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či napadnuté\nuznesenie nie je arbitrárne a či ho najvyšší súd ústavne akceptovateľným a udržateľným\nspôsobom zdôvodnil.\n15. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n«Podľa § 243e ods. 1 O. s. p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka\nkonania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,\nže právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.), a ak to vyžaduje\nochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu\na túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto\nrozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym\ndovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených\nv § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§243f ods. 1 O. s. p.).\nV rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania\na výkladu ustanovení § 243e až § 243j O. s. p. v otázke procesnej prípustnosti\nmimoriadneho dovolania.\nNa\n\nspoločnom\n\nrokovaní\n\nobčianskoprávneho\n\na\n\nobchodnoprávneho\n\nkolégia\n\nnajvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra 2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce\n\n5\n\nstanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania\npodaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento\núčastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho\npriaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba\nodmietnuť“.\nPredmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup\núčastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť\nrozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil i keď tieto\nopravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči\nvšeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada\nzdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám\nsvojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou\nsledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane\nv naznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca\ndo podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky\npredpokladané v § 243e až § 243j O. s. p.\nNajvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva\nuvedené stanovisko, skúmal na podklade spisu, či žalované napadli rozsudok odvolacieho\nsúdu dovolaním. Po zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodali,\nnajvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesne\nneprípustné (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O. s. p. a § 218\nods. 1 písm. c/ O. s. p.).»\n16. Ústavný súd poukazujúc na citovanú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkonštatuje, že námietky sťažovateliek o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti\nprávneho záveru najvyššieho súdu zjavne neobstoja. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nvyplýva, že najvyšší súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti mimoriadneho\ndovolania podaného v prospech sťažovateliek po tom, ako zistil, že sťažovateľky nepodali\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, poukazujúc pritom na závery vyplývajúce\n\n6\n\nzo spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu prijatého 20. októbra 2015 a publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015 (ďalej len „spoločné stanovisko“),\nktoré citoval a s ktorými sa stotožnil. Ústavný súd preto konštatuje, že predmetný postup\nnajvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateliek nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnený, nepreskúmateľný či arbitrárny. Skutočnosť,\nže sťažovateľky sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n17. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v tejto veci prijalo zjednocujúce stanovisko aj\nplénum ústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. marca 2015 (ďalej len\n„zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu“) v tomto znení: „Rešpektujúc princíp\nprávnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\nako\n\nmimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku\n\npodávaného\n\ngenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní\nakceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré\nmohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov“. Z citovanej právnej\nvety\n\nvyplýva,\n\nže\n\nzávery\n\nspoločného\n\nstanoviska\n\nnepochybne\n\nreflektujú\n\nzávery\n\nzjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu.\n18. Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky sťažovateliek proti\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nsú\n\nzjavne\n\nneodôvodnené\n\na\n\nnezakladajú\n\ntaké\n\ndôvody\n\nna spochybňovanie napadnutého uznesenia, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateliek pri jej predbežnom\n\n7\n\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n19. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať\no ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. apríla 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mimoriadne dovolanie", "stanovisko-Najvyššieho súdu Slovenskej republiky", "generálny prokurátor", "stanovisko-stanovisko pléna ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "6a3228b4-f4ef-4211-a77e-1cee209f3dc3:753f219f-0f1a-4999-982b-49d3717dc33e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2011:4109218272.2", "spisova_znacka": "5Co/237/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/237/2011 z 8. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2011-11-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4109218272.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a6435f78-58a5-4454-a820-f6a574f80b3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1"}]}