{"guid": "ussr:5e9df436-5ab0-4b32-a5d4-0a16c824d3ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.222.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2016 z 6. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. apríla 2016, sp. zn. I. ÚS 222/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.222.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-04-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5e9df436-5ab0-4b32-a5d4-0a16c824d3ed", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.222.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.222.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.222.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 222/2016-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,\nGarbiarska 2, Košice, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária\nJUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Daniel Blyšťan, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a základného\npráva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva podľa čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 Er 626/2010 a jeho uznesením z 29. januára 2013 (Rvp 2942/2016),\npostupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 9 CoE 25/2014 a jeho\nuznesením\n\nz 27.\n\nmája\n\n2014\n\n(Rvp\n\n2942/2016)\n\na\n\npostupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Oboer 88/2015 a jeho uznesením\nzo 17. decembra 2015 (Rvp 2942/2016), ako aj postupom Okresného súdu Lučenec\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 1102/2010 a jeho uznesením z 21. januára 2011\n(Rvp 2945/2016), postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 CoE 176/2011 a jeho uznesením z 30. septembra 2011 (Rvp 2945/2016)\n\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Oboer 419/2014 a jeho uznesením z 15. decembra 2015 (Rvp 2945/2016) a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené\npod sp. zn. Rvp 2942/2016 a sp. zn. Rvp 2945/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré\nbude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2942/2016.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. marca\n2016 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom a základného práva na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného\npráva podľa čl. 20 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom\nOkresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 626/2010 a jeho uznesením\nz 29. januára 2013, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 CoE 25/2014 a jeho uznesením z 27. mája 2014 (sťažovateľka v podanej sťažnosti mylne\nuvádza dátum „17. mája 2014“, a nie správny dátum „27. mája 2014“, pozn.) a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 Oboer 88/2015 a jeho uznesením zo 17. decembra 2015, ako aj postupom\nOkresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 1102/2010 a jeho uznesením\n2\n\nz 21. januára 2011, postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 CoE 176/2011 a jeho uznesením z 30. septembra 2011 a postupom najvyššieho\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Oboer 419/2014 a jeho uznesením z 15. decembra\n2015 (ďalej len „okresné súdy“ a „označené/napadnuté uznesenia okresných súdov“,\n„krajské súdy“ a „označené/napadnuté uznesenia krajských súdov“ a „označené/napadnuté\nuznesenia najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je právnickou\nosobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva, uzavrela s tam označenými fyzickými\nosobami (ďalej len „povinní“) poistné zmluvy obsahujúce tzv. rozhodcovskú doložku,\npodľa ktorej všetky spory súvisiace s poistnou zmluvou budú riešené pred rozhodcovským\nsúdom. Sťažovateľka si následne pred rozhodcovským súdom uplatnila svoje nároky\nproti povinným, ktoré jej boli priznané rozhodcovskými rozsudkami Arbitrážneho súdu\nKošice o uložení povinnosti povinných zaplatiť sťažovateľke dlžné poistné spolu s úrokmi\nz omeškania, ako i s trovami rozhodcovských konaní.\nSťažovateľka v podaných sťažnostiach zdôrazňuje, že povinní vlastnoručne podpísali\nosobitné zmluvné dojednania k poistným zmluvám, v ktorých bola rozhodcovská doložka\npísomne dohodnutá osobitne a oddelene od textu všeobecných zmluvných podmienok\nči samotnej poistnej zmluvy, pričom tieto osobitné dojednania povinní nemuseli vôbec\npodpísať.\n3. Ako ďalej uvádza, príslušní súdni exekútori na jej návrhy podali na okresných\nsúdoch žiadosti o vydanie poverení na začatie exekúcií. Exekučným titulom boli\nrozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu Košice. Okresné súdy označenými uzneseniami\nžiadosti súdnych exekútorov zamietli „... bez účasti sťažovateľky, bez nariadenia\npojednávania, bez toho, aby vôbec preskúmali rozhodcovské spisy o rozhodcovskom konaní,\nbez toho, aby dali sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, bez toho, aby\nvykonanie exekúcie namietali povinný v základnom, resp. vykonávacom konaní, bez toho,\naby\n\numožnil\n\nv zmysle\n\nzákona\n\noprávnenému\n\ndokázať\n\nindividuálnosť\n\ndojednania\n\nrozhodcovskej doložky ako to vyžaduje Občiansky zákonník a bez toho, aby riadne zisťoval\nskutkový stav a konkrétne okolnosti prípadu a uzavretia rozhodcovskej doložky.“.\n\n3\n\n4. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľka odvolania,\no ktorých rozhodli krajské súdy tak, že potvrdili označené uznesenia okresných súdov,\navšak opätovne bez toho, aby vo veci vykonali pojednávanie, a bez toho, aby riadne\nzohľadnili konkrétne skutkové okolnosti prípadov. Sťažovateľka následne proti označeným\nuzneseniam krajských súdov podala dovolania z dôvodu odňatia možnosti konať\npred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pričom\nnajvyšší súd napadnutými uzneseniami podané dovolania sťažovateľky odmietol.\nSťažovateľka tvrdí, že okresné súdy nevychádzali z obsahu rozhodcovských spisov,\nale nanovo konštruovali skutkový stav, pričom k nimi získaným listinným dôkazom sa\nsťažovateľka nemala možnosť vyjadriť. Označené okresné súdy tak vykonali kontrolu\npostupu rozhodcovského súdu a dospeli k úplne opačným právnym záverom. Takýto postup\nje podľa sťažovateľky v rozpore so zákonom, pričom v tejto súvislosti poukazuje\nna judikatúru najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu, ktorá s vecou súvisí\n(napr. II. ÚS 499/2012).\n5. Sťažovateľka následne, argumentujúc rozhodovacou praxou súdov, rozporuje\nzávery napadnutých uznesení tak okresných súdov a krajských súdov, ako i najvyššieho\nsúdu a zastáva názor, že ich postup bol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej\núnie (ďalej len „ESD“). V kontexte uvedeného pozornosť ústavného súdu upriamuje\nna rozhodnutie ESD C 472/11 „Csipai“, „... kde je jasne uvedené, že akonáhle súd konajúci\nex offo má podľa jeho názoru dostatok skutkových a právnych zistení, aby mohol podmienku\nv zmluve vyhlásiť za neprijateľnú, je povinný o týchto skutkových a právnych záveroch\ninformovať účastníkov a umožniť im kontradiktórne konať vo veci“.\n6. Sťažovateľka taktiež poukazuje na skutočnosť, že napadnutými uzneseniami\nvšeobecných súdov konajúcich v jej veci došlo aj k porušeniu jej základného práva\npodľa čl. 20 ústavy, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže v ich dôsledku\nsa jej zákonné nároky na úhrady dlžných poistných, ako aj jej ďalšie nároky voči povinným\nstali súdne nevymožiteľnými.\n\n4\n\n7. V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na už uvedené skutočnosti\nžiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto\nrozhodnutia označených práv napadnutými uzneseniami všeobecných súdov, ktoré ďalej\nzruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov konania.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.A K spoločnému prerokovaniu vecí\n10. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha\nveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti\nkonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu\n\n5\n\nsúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné\nustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde\nmožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí\nprimerane § 112 ods. 1 OSP.\n11. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 2942/2016 a sp. zn. Rvp 2945/2016 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú\nsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky,\nako i obsahovú stránku napadnutých uznesení všeobecných súdov, proti ktorým tieto\nsťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je\nuvedené v bode l výroku tohto uznesenia.\nII.B K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov\na ich napadnutými uzneseniami\n12. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný\nsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami\niba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky\nnezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\nprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n\n6\n\n13. Pokiaľ ide o postup okresných súdov a označené uznesenia okresných súdov,\nústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné\npodať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou\npodané sťažnosti v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.C K namietanému porušeniu označených práv postupom krajských súdov\na ich napadnutými uzneseniami\n14. Ústavný súd vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažností\nsmerujúcich proti postupu krajských súdov a ich označeným uzneseniam bral do úvahy\nneskoršie napadnuté uznesenia najvyššieho súdu v dovolacom konaní, ktorými najvyšší súd\ndovolania sťažovateľky odmietol, a preto nepovažoval v súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sťažnosti v tejto časti za oneskorené, pretože\nlehota na podanie sťažností vo vzťahu k napadnutým uzneseniam krajských súdov je\nv prípadoch procesného rozhodnutia dovolacieho súdu považovaná za zachovanú (pozri\nrozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť\nč. 46129/99, body 51, 53 a 54). V takýchto prípadoch sa potom lehota určená v § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde počíta od právoplatnosti procesného rozhodnutia dovolacieho\nsúdu. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam označených krajských súdov ústavný súd\nodvodzuje lehotu na podanie týchto sťažností z judikatúry ESĽP (napr. rozsudok vo veci\nZvolský a Zvolská verzus Česká republika z 12. 11. 2002, sťažnosť č. 46129/99, body 51,\n52, 53 a 54), podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne\nplynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je\npovažovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu.\nÚstavný súd považoval lehotu na podanie sťažnosti za zachovanú nielen voči napadnutým\nrozhodnutiam najvyššieho súdu, ale aj voči napadnutým rozhodnutiam označených\nkrajských súdov (I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n15. Ústavný súd preto sťažnosti v časti namietajúcej označené uznesenia krajských\nsúdov ako súdov odvolacích nepovažoval za oneskorene podané.\n\n7\n\n16. Označenému postupu a uzneseniam krajských súdov sťažovateľka vytýka\npredovšetkým neodstránenie nedostatku v postupe okresných súdov spočívajúcej\nv nenariadení pojednávania pred zamietnutím žiadosti súdnych exekútorov o udelenie\npoverení na vykonanie exekúcií. Súčasne namieta i samotné právne posúdenie veci\nkrajskými súdmi, ktoré sa stotožnili s právnym názorom okresných súdov o absolútnej\nneplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných poistných podmienkach sťažovateľky.\n17. Pokiaľ ide o argument sťažovateľky, že okresné súdy nenariadili pojednávanie\na neumožnili jej uplatnenie základných procesných práv, ústavný súd konštatuje, že ak súd\nprvého stupňa nenariadi pojednávanie, hoci je tak z dôvodu vykonávania dokazovania\npovinný urobiť, zaťažuje svoj procesný postup (a v konečnom dôsledku i rozhodnutie)\nvadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, teda odňatím možnosti konať pred súdom.\nAk následne na základe podaného odvolania odvolací súd túto vadu neodstráni, zaťaží svoj\npostup vadou podľa § 237 písm. f) OSP, ktorá je spôsobilým dôvodom prípustnosti\ndovolania i samotným dovolacím dôvodom [§ 241 ods. 2 písm. a) OSP].\n18. Námietku nenariadenia pojednávania teda sťažovateľka mohla predniesť aj\nv dovolaní proti uzneseniam krajských súdov, ktoré podľa jej názoru ako súdy odvolacie\nkonkretizovaný nedostatok postupu okresných súdov nenapravili.\nZ podkladov, ktoré má ústavný súd k dispozícii, vyplýva, že uvedenú možnosť\nsťažovateľka aj využila, a tak sa jej námietkou odňatia možnosti konať pred súdom zaoberal\nnajvyšší súd ako súd dovolací. Vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1\nústavy preto nebolo v právomoci ústavného súdu preskúmanie napadnutého postupu\na uznesení krajských súdov, keďže na základe podaných dovolaní predmetné námietky\npreskúmal najvyšší súd. V tejto časti musel ústavný súd sťažnosti odmietnuť pre nedostatok\nsvojej právomoci na ich prerokovanie.\n19. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu\nk všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96,\n8\n\nII. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že\npri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou a dohovorom\nnajmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú\narbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 74/05,\nI. ÚS 241/07).\n20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n\n9\n\n21. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\n22. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n23. Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne\nneopodstatnená, ak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.\n24. Z predložených listín vyplýva, že súdni exekútori v uvedených veciach doručili\nžiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií o vymoženie konkrétnych súm\n10\n\ns príslušenstvami na základe exekučných titulov – rozhodcovských rozsudkov. Okresné\nsúdy napadnutými uzneseniami žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverení\nna vykonanie exekúcií zamietli z dôvodu, že rozhodcovské doložky boli už v čase ich\nuzatvárania neprijateľnými podmienkami a ako také boli už od počiatku neplatné v zmysle\n§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmlúv.\nRozhodcovské konania, ktorých výsledkom boli exekučné tituly, sa teda uskutočnili\nbez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovské rozsudky vydané\nv takýchto konaniach nemôžu byť exekučnými titulmi na vykonanie exekúcií.\n25. Sťažovateľka podala proti označeným uzneseniam okresných súdov odvolania\nna príslušných krajských súdoch, v ktorých primárne namietala nezákonnosť napadnutých\nuznesení okresných súdov.\nKrajské súdy po preskúmaní odvolaním napadnutých uznesení okresných súdov\nbez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP dospeli k záveru,\nže odvolania sťažovateľky nie sú dôvodné, a napadnuté uznesenia okresných súdov\npotvrdili ako vecne správne.\n26. Odôvodnenia napadnutých uznesení krajských súdov, s ktorým sa ústavný súd\npodrobne oboznámil, nemajú však v žiadnom prípade arbitrárny charakter.\n27. Ústavný súd tiež už judikoval, že judikatúra ESD vychádza z predpokladu, že\nkontrolu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má súd realizovať ex offo,\npričom nevyhnutnosť tohto postupu je daná povahou a významom verejného záujmu,\nz ktorého vychádza ochrana spotrebiteľa (II. ÚS 235/2012). Skutočnosť, že sťažovateľka sa\ns takýmto prístupom a z neho vyplývajúcim právnym názorom krajských súdov vysloveným\nv odvolacích konaniach nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor krajských súdov svojím vlastným (m. m. I. ÚS 313/2010,\nII. ÚS 134/09).\nAj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú\n„pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor\nkrajských súdov iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne\n11\n\nnekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n28. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daných prípadov (právoplatné\nrozsudky rozhodcovského súdu v právnych veciach spotrebiteľov, pozn.) z uvedeného\nvyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých\nokolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania\no návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov), potom postup všeobecného súdu,\nktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.\nÚstavný súd preto argumentáciu sťažovateľky uvedeným rozsudkom ESD (bod 5)\npovažoval skôr za svedčiacu v prospech správnosti napadnutých uznesení krajských súdov.\n29. Vzhľadom na už uvedené bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné sťažnosti\nv tejto ich časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nII.D K namietanému porušeniu označených práv postupom najvyššieho súdu\na jeho napadnutými uzneseniami\n30. Proti napadnutým uzneseniam krajských súdov podala sťažovateľka dovolania\nnajvyššiemu súdu, ktorý ich odmietol ako neprípustné, pričom poukázal na svoje skoršie\nrozhodnutia podané v obdobnej veci.\n31. Otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho\nkonania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie\ndo právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n\n12\n\n32. Ústavný súd však preskúmal napadnuté uznesenia najvyššieho súdu, ktorými\nnajvyšší súd dovolania sťažovateľky odmietol ako neprípustné, a nezistil pritom žiadnu\nskutočnosť signalizujúcu svojvoľný postup tohto súdu nemajúci oporu v zákone.\nPodľa názoru ústavného súdu označené uznesenia najvyššieho súdu a ich\nodôvodnenia sú určité a zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov, zaujímajú stanovisko\nk podstate dôvodov uvedených v dovolaní, nie sú neodôvodnené alebo arbitrárne, a preto\nani z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo by malo za následok\nporušenie základných práv alebo slobôd sťažovateľky.\nV zmysle svojej judikatúry ústavný súd považuje za protiústavné a arbitrárne iba tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06), čo však nie je tento prípad.\n33. K zásadnej námietke sťažovateľky týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred\nsúdom (ako k jednému z dôvodov prípustnosti dovolania z dôvodu nenariadenia\npojednávania pred okresnými súdmi a prekvapivosti posúdenia exekučných titulov\nokresnými súdmi na základe ex offo dokazovania v jej neprítomnosti bez možnosti vyjadriť\nsa k takémuto právnemu posúdeniu vecí pred rozhodnutím okresných súdov) je potrebné\nuviesť, že ústavný súd vzhľadom na závažnosť tejto námietky a nejednotnosť argumentácie\njednotlivých senátov pri právnom posúdení v obdobných prerokovaných a rozhodnutých\nveciach pristúpil k zjednoteniu odchylných právnych názorov a 7. mája 2014 prijal v pléne\nstanovisko sp. zn. PLz. ÚS 1/2014, ktorým v zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom\nsúde je ústavný súd pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazaný a v ktorom\nuviedol: „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n(§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných\ndôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\n(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto\nzáklade posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť\nvyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho\n\n13\n\nrozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pre ústavnú konformnosť\nkonania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá\nv odvolacom konaní.“\n34. Vychádzajúc z prijatého stanoviska pléna ústavného súdu, je potrebné\nkonštatovať, že napadnuté uznesenia najvyššieho súdu sú v súlade s materiálnymi limitmi\noznačených práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta (bod 1).\nV posudzovaných konaniach nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom\nz dôvodov uvádzaných sťažovateľkou, pretože aj keď okresné súdy v označených\nkonaniach nenariadili pojednávania na účely vykonávania dokazovania, sťažovateľka\npo oboznámení sa s výsledkami ex offo šetrení a právneho posúdenia v napadnutých\nuzneseniach okresných súdov mala možnosť sa k záverom okresných súdov vyjadriť\nv odvolacom konaní, čo aj využila, čím došlo k naplneniu namietanej zásady, a teda konanie\nako celok (základné a odvolacie) nebolo poznačené tvrdenou vadou (odňatia možnosti\nkonať pred súdom), ktorá by bola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania ako takého.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutých uznesení teda dospel k prijateľnému\nprávnemu záveru o neexistencii vád zakladajúcich prípustnosť dovolania, ktorý aj\nprimeraným spôsobom odôvodnil.\n35. Vzhľadom na použitie argumentácie sťažovateľky, ktorou spochybňuje správnosť\naplikácie jednotlivých judikátov ESD všeobecnými súdmi v jej veci a ktorú predniesla až\nv konaní pred ústavným súdom, ústavný súd konštatuje, že nemohol na ňu prihliadať,\npretože, ako už bolo uvedené, mu v tom bráni princíp subsidiarity.\n36. S ohľadom na tieto skutočnosti ústavný súd preto rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažností tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\n37. Ústavný súd v závere opakovane, poukazujúc na dikciu ustanovenia § 20 zákona\no ústavnom súde, zdôrazňuje, že hoci sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného\nzástupcu s návrhmi doručila i splnomocnenia pre advokáta na zastupovanie v konaní\n\n14\n\npred ústavným súdom, predmetné splnomocnenia boli udelené výlučne len na zastupovanie\nsplnomocniteľa „... pri uplatnení základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky\nporušených v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 14 Er 626/2010\n(Rvp 2942/2016, pozn.), respektíve na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 6 Er 1102/2010\n(Rvp 2945/2016, pozn.)“.\nÚstavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,\nže zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne\nvymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím\nosobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\nVyplývajúc z už uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenia udelené\nadvokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórne náležitosti\nnávrhov na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) neboli udelené na zastupovanie sťažovateľky vo veci namietaného postupu krajských\nsúdov a ich napadnutých uznesení, ako i vo veci namietaného postupu najvyššieho súdu\na jeho napadnutých uznesení.\nVzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti v týchto častiach\nvykazujú i nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, a preto ich z uvedeného dôvodu\nústavný súd mohol rovnako už pri ich predbežnom prerokovaní odmietnuť i z tohto dôvodu\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n38. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. apríla 2016\n\n15\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55bef087-29de-4552-9661-54d09bcb2e7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 235/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55bef087-29de-4552-9661-54d09bcb2e7f"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b902013b-e79f-48eb-bb91-b59afe67cd4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.915.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 915/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 915/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.915.2016.1"}, {"guid": "b3b53c22-74e1-4c57-8e76-d703c77678c6:d69227e0-4e59-4a60-b87f-d9ec8d0e2a96", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8113205885.3", "spisova_znacka": "3Co/166/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/166/2016 z 23. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8113205885.3"}]}