{"guid": "ussr:569aad7d-003c-465f-bd82-e6c000c1f556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.206.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2016 z 6. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. apríla 2016, sp. zn. I. ÚS 206/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.206.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-04-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/569aad7d-003c-465f-bd82-e6c000c1f556", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.206.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.206.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.206.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 206/2016-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\na\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátom\n\nJUDr. Pavlom Sitárom, Zvonárska 139/8, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Co 251/2010\nz 30. septembra 2010 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 526/2014 z 10. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n\n, a\n\n,\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2015 doručená sťažnosť\n\n, a\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. 4 Co 251/2010\nz 30. septembra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 526/2014\nz 10. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v právnom postavení\nžalovaných v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 23 C 881/1998 boli účastníkmi konania o vydanie bezdôvodného\nobohatenia.\nPo tom, čo okresný súd rozsudkom sp. zn. 23 C 881/1998 z 21. mája 2009 zaviazal\nžalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi „55,785 eur s úrokmi s omeškania\n17,8 % od 1,11,1995 do zaplatenia“, krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 Co 251/2010\nz 30. septembra 2010 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 23 C 881/1998\nz 21. mája 2009 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 23 C 881/1998 z 1. júla 2010\n[ktorým okresný súd podľa ustanovenia § 164 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) v zmysle pokynov krajského súdu spresnil výšku istiny, pozn.] potvrdil. Následne\npo podaní dovolania zo strany sťažovateľov najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 526/2014\nz 10. septembra 2015 dovolanie sťažovateľov odmietol ako procesne neprípustné bez toho,\naby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.\n3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti následne namietajú a pomerne podrobne\nkonkretizujú jednotlivé „nesprávnosti“ rozhodnutí okresného súdu aj krajského súdu\nv predmetnej veci a bez bližšieho odôvodnenia zastávajú názor, že najvyšší súd\nv dovolacom konaní pochybenia súdov nižších stupňov žiadnym spôsobom nenapravil.\nV nadväznosti na rozhodnutie okresného súdu (sp. zn. 23 C 881/1998 z 21. mája\n2009, pozn.) a napadnuté rozhodnutie krajského súdu sťažovatelia postupne namietajú\na rozporujú:\n2\n\n- nedostatočné odôvodnenie meritórnych výrokov oboch rozhodnutí, ako i absenciu\nzákladných obsahových náležitostí samotných rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 157\nods. 2 OSP,\n- nevysporiadanie sa s podstatnou argumentáciou sťažovateľov (týkajúcou sa\nplatnosti/neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky pre rozpor s dobrými mravmi a rozpor\nso zákonom, týkajúcou sa predmetu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky a funkcie\núroku z omeškania v predmetnej veci či vznesenej námietky premlčania proti nároku\nžalobcu),\n- odňatie možnosti oboznámiť a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (išlo o súdny\nspis krajského súdu sp. zn. 1 K 407/1996, pozn.),\n- odňatie možnosti konať pred súdom v dôsledku vydania prekvapivých rozhodnutí\nzo strany okresného súdu, ako aj krajského súdu (v dôsledku bezdôvodného odchýlenia sa\nod právneho názoru krajského súdu vyjadreného v uznesení sp. zn. 4 Co 303/2006\nz 31. októbra 2007 v otázke posúdenia premlčania uplatnenej kompenzačnej námietky\nzo strany sťažovateľov).\n4. S ohľadom na vznesené námietky (bod 3) sa sťažovatelia domnievajú, že právne\nposúdenie\n\nveci\n\nokresným\n\nsúdom\n\na krajským\n\nsúdom\n\nbolo\n\nneúplné,\n\nnesprávne\n\na nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zastávajú názor, že „... porušenie práva na\nspravodlivý súdny proces nastalo už tým, že okresný súd vydal nepreskúmateľné\nrozhodnutie a zároveň aj tým, že krajský súd toto porušenie nenapravil tak, že by takéto\nrozhodnutie zrušil a tiež tým, že najvyšší súd postup a rozhodnutia súdov nižšieho stupňa\nnenapravil. Krajský súd predmetné rozhodnutie potvrdil a navyše bez toho, že by sa\nrelevantným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami sťažovateľov. ...\n... postupom Okresného súdu, Krajského súdu a Najvyššieho súdu bola porušená aj\nzásada predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ako aj zásada predvídateľnosti zákona\nv materiálnom zmysle.“.\n5. V závere podanej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n3\n\n„1. Základné práva\n\n.. a\n\n.. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Co 251/2010-558\nz 30. septembra 2010 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 526/2014 z 10. septembra 2015 porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Co 251/2010-558 z 30. septembra\n2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 526/2014\nz 10. septembra 2015 sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie\nkonanie.\n3.\n\n.. a\n\n.. priznáva\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú sú Krajský súd v Košiciach a Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu, do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\n4\n\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n10. S poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný\nsúd v úvode konštatuje, že je viazaný návrhom sťažovateľov na začatie konania, ktorí sú\nv tomto prípade zastúpení advokátom, t. j. kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127\nústavy), v ktorej sťažovatelia špecifikujú, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu\ndomáhajú (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzia predmet konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili za porušovateľov svojich práv\n(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nÚstavný súd preto v danej veci rozhodoval len v rozsahu petitom namietaného\nporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu, ako i najvyššieho súdu.\n\n5\n\n11. Tvrdenie sťažovateľov o porušení ich základného práva podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd napadnutým rozhodnutím krajského súdu a najvyššieho\nsúdu, ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti nad rámec petitu (s. 11 podanej ústavnej\nsťažnosti), ústavný súd s ohľadom na už uvedené (bod 10) v súlade s doterajšou judikatúrou\nústavného súdu považoval iba za súčasť ich argumentácie.\nII.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Co 251/2010\nz 30. septembra 2010\n12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\n6\n\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana\nústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie\nje zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri\nrozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\n14. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom napokon nie je ani chrániť fyzické osoby a právnické osoby pred skutkovými\nomylmi všeobecných súdov, ale chrániť ich pred takými zásahmi do ich práv, ktoré sú\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n15. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu, v rámci ktorého krajský súd k tvrdeným námietkam\nsťažovateľov zaujal toto stanovisko:\n«Skôr vydaný rozsudok okresného súdu vo veci samej bol zrušený uznesením\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 27. januára 2007 spisovej značky 14 Co 209/2004.\nV tomto uznesení boli pre okresný súd vytýčené úlohy, ktoré mali smerovať k zákonnému\na spravodlivému rozhodnutiu. Išlo o to, že:\n1. V prvom rade žalovaní tvrdili, že nebolo jasné, či sa mal nájom skončiť 2.1.1998.\nV záujme spresnenia, kedy mal nájom skončiť, bolo nutné najmä vykonať dôkaz obsahom\nspisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18 C 521/95.\n2. Ďalšou námietkou uplatnenou vtedy žalovanými bolo, že zostalo neobjasnené, či\ndošlo vôbec k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu v súvislosti s tým, že bol\nvyhlásený konkurz na majetok právneho predchodcu žalobcu\na konanie malo skončiť zastavením pre nemajetnosť. Tu bolo treba preskúmať\ndohodu o postúpení pohľadávky a obsah spisu o konkurznom konaní 1 K 408/1996\n\n7\n\nKrajského súdu v Košiciach a zistiť stav konania v čase postúpenia pohľadávky a či\nžalovaní boli konkurznými veriteľmi.\n3. V ďalšom mal okresný súd odstrániť nesprávnosť právneho hodnotenia\na nepreskúmateľnosť rozsudku týkajúceho sa posudzovania premlčacej a započítacej\nnámietky. Tieto námietky uplatnili obaja účastníci. V prípade žalobcu ide o nárok na\nnáhradu toho, o čo sa zhodnotila nehnuteľnosť žalovaných stavebnými prácami\nuskutočnenými právnym predchodcom žalobcu (treba tu zdôrazniť, že nejde o nárok na\nbezdôvodné obohatenie, ale osobitný nárok majúci svoj pôvod v nájomnom pomere)\na protipohľadávkou žalovaných je nárok na zaplatenie nájomného.\nOkresný súd sa v celom rozsahu týmito okolnosťami zaoberal a odvolaciemu súdu\nprichodí konštatovať, že jeho postup a právne hodnotenie bolo správne. V plnom rozsahu sa\npreto odvolací súd stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu a poukazuje na ne\nv zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP... . Odvolaciemu súdu zostalo preto venovať sa\nodvolacím námietkam, ktoré žalovaní v odvolaní uviedli.\nHlavnou ideou odvolania a obrannou stratégiou v spore bolo dokázať, že dohoda\no postúpení pohľadávky je neplatná, a preto nemôže byť žalobca aktívne legitimovaný alebo\nže je následkom toho vymáhanie pohľadávky v rozpore s dobrými mravmi. Kvôli tejto\nskutočnosti žalovaní poukazujú na to, že pôvodný žalobca\nneuviedol v konkurznom konaní skutočnosť, že podal na Okresnom súde\nKošice I dňa 22.10.1998 návrh proti žalovaným o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré\nvyčíslil sumou 5,759.167,- Sk s príslušenstvom. Konkurz tak nemusel byť zamietnutý, ale bol\nby ustanovený predbežný správca bez súhlasu, ktorého by nebolo možné pohľadávku\npostúpiť. Kvôli tomu žalovaní uvádzajú, že nebolo vykonané riadne dokazovanie spisom\no konkurznom konaní 1 K/407/1996 Krajského súdu v Košiciach. K skutkovým a právnym\notázkam v tejto spojitosti odvolací súd k dôvodom rozsudku okresného súdu dodáva:\nNiet dôvodu neveriť okresnému súdu, že nevykonal dokazovanie obsahom\nkonkurzného spisu. Tento spis je riadne pripojený a bol k dispozícii aj žalovaným, ktorí\nmohli spoznať jeho obsah. Zo spisu je zjavné, že boli vykonané dôkazy s cieľom získať\npredstavu o majetku úpadcu\n8\n\n. Je pravdou, čo\n\ntvrdia žalovaní, že ani na základe oznámenia úpadcu, ani zo správ veriteľov nebolo zistené,\nže je podaná žaloba o bezdôvodné obohatenie (prejednávaná vec). Je teda zrejmé, že\núpadca zatajil túto skutočnosť a uzavrel dohodu o postúpení pohľadávky s terajším\nžalobcom. Odvolací súd sa zaoberal preto najmä týmito skutkovými okolnosťami. Treba\nprisvedčiť žalovaným, že dohoda o postúpení pohľadávky je vadná. Vady tejto dohody však\nnemajú charakter absolútnej neplatnosti, ale ide o odporovateľný právny úkon. Zo spisu je\nzrejmé, že žalovaní neprihlásili svoju pohľadávku súvisiacu s nájomným a ďalším užívaním\nnehnuteľnosti po zániku právneho vzťahu nájmu. Dohodu o postúpení pohľadávky\nneodporovali na súde. Pri odporovateľnosti ide o relatívnu neúčinnosť vo vzťahu medzi\nveriteľom a dlžníkom a novým nadobúdateľom. Námietka, že vada dohody o postúpení\npohľadávky pôsobí voči každému ako neplatnosť je preto nedôvodná. Na margo veci treba\npoznamenať, že ani veritelia v konkurznom konaní, ani žalovaní sa nestarali o svoje práva\nso starostlivosťou dobrého hospodára.\nDohodu o postúpení treba považovať za platnú, uznesenie o zámene účastníkov bolo\nvydané v čase, keď ešte\n\nnebola ešte vymazaná\n\nz obchodné registra. Nebolo preto možné prisvedčiť dôvodom, ktoré uviedli žalovaní\nvo vzťahu k istine.»\n16. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu (taktiež aj\nv kontexte dôvodov vyplývajúcich z rozsudku okresného súdu sp. zn. 23 C 881/1998\nz 1. júla 2010, pozn.) ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej\nprávomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne, právne akceptovateľné, nevybočujúce zo zákonného rámca, ktorým bol krajský\nsúd pri rozhodovaní viazaný, a teda i ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu\npríslušných na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu aj náležite odôvodnené. Závery krajského súdu nemožno hodnotiť ako\nsvojvoľné a z ústavného hľadiska je rozhodnutie krajského súdu primeraným spôsobom\nodôvodnené, a preto akceptovateľné a udržateľné.\n\n9\n\n17. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí ústavne súladným spôsobom zdôvodnil,\nprečo nepovažoval sťažovateľmi predostreté odvolacie dôvody za právne relevantné.\nV súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľov, ktorí sa dožadujú iného,\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľov. Úlohou ústavného súdu je\nsledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach ústavne aplikovateľným\nspôsobom aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky\narbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Ústavný súd\nnemôže zasahovať do ich skutkových a právnych záverov, ak ich z danej perspektívy možno\npokladať za udržateľné, a to i v prípade, ak by k nim mal čiastkové výhrady.\n18.\n\nV\n\nsúvislosti\n\nso\n\nsťažovateľmi\n\ndeklarovaným\n\nprejavom\n\nnespokojnosti\n\ns napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je\nzáruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný\na aby jeho rozhodnutie\n\nbolo možné\n\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné\n\na nearbitrárne. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka\nna spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho\nhľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu.\n19. Po analýze napadnutého rozhodnutia krajského súdu (v kontexte dôvodov\nvyplývajúcich aj z rozsudku okresného súdu sp. zn. 23 C 881/1998 z 1. júla 2010, pozn.)\nústavný súd hodnotí ním predostreté právne závery ako zákonné a ústavne súladné. Inými\n10\n\nslovami, z pohľadu ústavného súdu nie je možné považovať právne závery krajského súdu\nza arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho ústavný súd konštatuje, že\nnezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným\nporušením označeného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov\nv tejto časti taktiež odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nII.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 526/2014 z 10. septembra 2015\n20. Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie ich základného práva zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 526/2014 z 10. septembra 2015, ústavný súd podotýka, že sťažovatelia,\nzastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v tomto smere ústavnú sťažnosť\nneodôvodnili v zmysle požiadavky § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Na podporu svojho\ntvrdenia o porušení v petite označených práv rozhodnutím najvyššieho súdu sťažovatelia\nv podanej sťažnosti neuviedli žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom\ntakéto porušenie signalizovali.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že\nsťažnosť sťažovateľov v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa\nani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto ju v tejto\nčasti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí.\n21. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tieto nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného\nprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť\n\n11\n\na presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony\nboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj\nv tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.\nbdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n22. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v prípade napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu by bol daný i dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti\ni pre jej zjavnú neopodstatnenosť v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nV prípade napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu totiž ústavný súd nezistil, že by\njeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Niet teda žiadnej spojitosti medzi posudzovaným\nrozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s prihliadnutím na\nodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj s poukazom na to, že\nobsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)\nnie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.\nprávo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,\nI. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).\n23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\n\n12\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. apríla 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "dovolanie", "petit", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "3a26bfc6-3c7e-4e77-aa3e-a54049e73c32:075fa550-96ab-4ed8-a662-89335594cf97", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4418201353.1", "spisova_znacka": "6Cob/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/64/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4418201353.1"}]}