{"guid": "ussr:e7579ea0-8756-4f68-a1e6-4e50e303e311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2016 z 13. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. januára 2016, sp. zn. I. ÚS 17/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-01-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e7579ea0-8756-4f68-a1e6-4e50e303e311", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 17/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1,\nBratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska\ncesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 50\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Sž 25/2013 z 26. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26\nods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7“) a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sž 25/2013 z 26. marca 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nPodaním doručeným ústavnému súdu 30. júla 2015 sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Rada pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej len „rada“) oznámila sťažovateľke začatie správneho konania oznámením vo veci\nmožného porušenia povinnosti podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“), ktoré podľa rady malo spočívať\nv tom, že sťažovateľka na programovej službe JOJ odvysielala 14. apríla 2013 približne\no 20:22 h. program Miss Slovensko 2013, ktorého druhý 30-minútový časový úsek trvania\ndvakrát prerušila zaradením reklamy, a to približne o 20:52:55 h a 21:20:24 h. Rozhodnutím\nrady č. RP/076/2013 z 8. októbra 2013 (ďalej len „rozhodnutie rady“) bola sťažovateľke\nuložená pokuta 3 500 € pre porušenie § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii.\nProti uvedenému rozhodnutiu rady sa sťažovateľka odvolala. O jej odvolaní rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 5 Sž 25/2013 z 26. marca 2015 tak, že potvrdil\nrozhodnutie rady.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené\njej v petite sťažnosti označené práva podľa ústavy, dohovoru a protokolu č. 7, pričom\nv podstatnej časti svojej argumentácie uvádza:\n«... k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom najvyššieho súdu\nv súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie Rady a zamietol\nodvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že najvyšší súd:\n(i) považoval nevykonanie dôkazu, a/resp. absenciu vyhotovenia zápisnice\no vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci\na absencia postupu Rady v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu,\nktorý bol zákonný a nemohol spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady; a\n(ii) považoval výrok rozhodnutia Rady za právne bezvadný; a\n(iii) absolútne opomenul skúmať a odôvodniť odvolací dôvod neoprávneného zásahu\ndo slobody prejavu sťažovateľky;\n(iv) potvrdením rozhodnutia Rady de facto... uzavrel, že došlo k splneniu podmienok\npredpokladaných ústavou na obmedzenie slobody prejavu sťažovateľky.\n... nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom a/ alebo\nnevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je vážnym\nzásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu.\nRovnako... viesť administratívne konanie a uložiť trest je možné len na základe\nzákona a za také konanie sťažovateľky, ktoré je s ním v rozpore. Výrok rozhodnutia Rady\nvymedzuje také konanie sťažovateľky, ktoré zákon nespája so sankciou a napriek tejto\nskutočnosti najvyšší súd sankčné rozhodnutie Rady potvrdil.\nRovnako sťažovateľka namieta, že obmedzenie slobody prejavu bez uvedenia\nakýchkoľvek dôvodov v odôvodnení rozhodnutia najvyššieho súdu, hoci sťažovateľka\nuplatnila zásah do slobody prejavu ako jeden zo žalobných dôvodov, je možné považovať\nza vážny zásah do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu\na na slobodu prejavu sťažovateľky.\n... obmedzenie slobody prejavu bez existencie dôvodov vychádzajúcich z limitačnej\nklauzuly článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a proporcionality (nevyhnutnosti\nv demokratickom štáte), je možné považovať za vážny zásah do práva na slobodu prejavu\nsťažovateľky.\n\n3\n\n... Rada vo svojom oznámení o začatí správneho konania, ako aj v napadnutom\nrozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú:\na) záznamy z vysielania programu Miss Slovensko 2013; a\nb) prepis/popis skutkového stavu;\n... Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala najmä skutočnosť, že\nz administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že Rada buď (i) nevykonala vyššie\nšpecifikované dôkazy vôbec; alebo (ii) ich nevykonala v súlade so Správnym poriadkom,\nhoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne na skutočnostiach, ktoré bolo\nmožné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených dôkazov zákonným spôsobom.\n... Najvyšší súd... tento odvolací dôvod sťažovateľky nepovažoval za dôvodný\na v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol..., že nevykonanie dôkazov a nevyhotovenie\nzápisnice nie je takým porušením zákona, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia\nRady.\n... Sťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že\nrozhodnutie Rady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne\nvykonaním obrazovo-zvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila\ns podkladmi pre rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo\nmožné učiniť spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady (každý člen Rady, ktorý hlasoval\no uložení sankcie) sa oboznámili s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, tzn. že skutočne\nvzhliadli zvukovo-obrazový záznam.\n... vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou zápisnice\no vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.\nAk Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo-zvukové záznamy), tzn.\nobhliadla dôkaz, tak o tomto úkone (vykonaní dôkazu) musí byť spísaná zápisnica\ns náležitosťami podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.\nVzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia\nRady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu\nodvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť\nanalýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na\nvec, navyše nie nestranným.\n\n4\n\n... Sťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými\ndôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali.\n... V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie\nrozhodnutia Rady vo forme vzhliadnutia obrazovo-zvukových záznamov, mala o vykonaní\ntakýchto dôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho\nporiadku. Absenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“\nskutkového stavu ani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú\ncharakter a obsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní\ndokazovania.\nV prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu\n(vzhliadnutí obrazovo-zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada\nopakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné\nporušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť\nrozhodnutia Rady.»\n4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie zásady nullum crimen sine lege,\npričom tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia rady nie je súhlasné s výrokom rozhodnutia rady,\npričom rada uložila sťažovateľke sankciu za také konanie, ktorého sa nikdy nedopustila,\nresp. ktoré objektívne nikdy nenastalo. Podľa sťažovateľky je výrok rozhodnutia rady\nnepreskúmateľný a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa\nskutkového stavu zisteného radou, ktorý vyplýva z odôvodnenia jej rozhodnutia,\nk prerušeniu programu zaradením reklamy došlo „v čase 20:53:59 hod. a 21:20:51 hod.“\nVýrok rozhodnutia rady však uvádza zaradenie reklamy „v čase 20:52:55 hod. a 21:20:24\nhod.“, čo je v zjavnom rozpore so skutkovým stavom. Sťažovateľka v tejto súvislosti ďalej\nargumentovala:\n«Skutočnosť, že program bol prerušený, ešte neznamená, že bol prerušený\n„zaradením reklamy“ v zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 a sťažovateľka nemôže byť\nsankciovaná za prerušenie programu, ktoré je v súlade so zákonom...\nSťažovateľka vyslovene... poukázala na skutočnosť, že ani (i) oznámenie o vlastnom\nprograme; ani (ii) sponzorské odkazy (sponzoring) sa na účely § 35 ods. 3 nepovažujú\n\n5\n\nza reklamu, preto prerušenie programu ich odvysielaním nemôže dôjsť k porušeniu\npovinnosti podľa § 35 ods. 3.\n... Rada vo svojom rozhodnutí... navyše nijakým spôsobom neskúmala ani\nneargumentovala (neodôvodnila), či za prerušenie (a čas prerušenia) programu považovala\nuž aj odvysielanie sponzorských odkazov a oznámení o vlastnom programe.\n... Nakoľko Rada nijako neskúmala ostatné zložky programovej služby odvysielané\npočas prerušenie programu pred zaradením reklamy a automaticky za čas prerušenia\npovažovala prerušenie sponzorským odkazom a/alebo oznámením o vlastnom programe\na najvyšší súd sa s takýmto postupom stotožnil, došlo k udeleniu trest sťažovateľke\nbez zákona a bez toho, aby sa sťažovateľka dopustila porušenia povinnosti tak, ako to je\nuvedené vo výroku rozhodnutia Rady, ktorý je jediný záväzný.»\n5. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku\nsťažovateľka uviedla, že aj napriek jej výslovnému odvolaciemu dôvodu, v ktorom\npoukázala na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia rady, čo sa týka existencie zákonného\n(ústavného) dôvodu na obmedzenie slobody prejavu, najvyšší súd sa dopustil rovnakého\npochybenia tým, že k tomuto odvolaciemu dôvodu sťažovateľky sa v napadnutom rozsudku\nvôbec nevyjadril.\n6. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľky na slobodu prejavu\ngarantovaného ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom sťažovateľka uviedla, že\n«síce bol zásah do jej slobody prejavu vykonaný na základe zákona (§ 35 ods. 3 Zákona\no vysielaní), avšak tento zásah nesledoval žiaden legitímny cieľ a ani nebol proporcionálny\n(nevyhnutný v demokratickej spoločnosti).\n... z rozhodnutia Rady, rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj zo skutkového stavu veci\nje zrejmé, že Rada a najvyšší súd obmedzili právo na slobodu prejavu sťažovateľky\nna základe „domnelej“ ochrany práva divákov (spotrebiteľov) pred nadmerným\nprerušovaním sledovaného programu.\n... je potrebné konštatovať, že „právo spotrebiteľov“ (ako bližšie nešpecifikovanej\nmasy divákov) na ochranu pred nadmerným prerušovaním sledovaného programu, nie je\n\n6\n\nmožné považovať za legitímny verejný záujem na obmedzenie slobody prejavu, nakoľko\ntakéto právo „divákov“ Ústava SR ani Dohovor nepoznajú.\n... článok 26 ods. 4 Ústavy SR a článok 10 ods. 2 Dohovoru predstavuje limitačnú\nklauzulu pre orgán verejnej moci ako aj všeobecný súd, ktorú nemôže prekračovať a to ani\nv prípade ak by akékoľvek ustanovenie zákona (napr. 35 ods. 3 Zákona o vysielaní)\nim dávalo kompetenciu nad jeho aplikovaním a vynucovaním.\nNakoľko predmetné ustanovenia Ústavy SR a Dohovoru neuvádzajú „zabezpečenie\nochrany práva spotrebiteľov pred nadmerným prerušovaním sledovaného programu“ ako\nmožný dôvod pre obmedzenie slobody prejavu a tento „dôvod“ nie je možné subsumovať\nani pod jednu zo 4 limitačných klauzúl čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, ktoré potvrdilo rozhodnutie Rady je nezákonné, vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, a tak predstavuje protiústavný zásah do slobody prejavu sťažovateľky.\n... odvysielané informácie reklamného charakteru, (hoci mohli ísť nad rozsah\npovoleného vysielania reklamy alebo prerušovali program nad rámec ustanovený zákonom)\nneboli spôsobilé svojou povahou aktivovať meritórne uvažovanie o obmedzení práva\ndivákov na zabezpečenie ochrany pred nadmerným prerušovaním sledovaného programu\na „už vôbec nie dostať sa do kolízie s konkrétnym verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4\nústavy alebo čl. 10 ods. 2 dohovoru, ktorého ochrana by si vyžadovala intervenciu štátu“.».\n7. Keďže podľa sťažovateľky samotný zásah nesmeroval k ochrane niektorého\nz legitímnych cieľov špecifikovaných v čl. 26 ods. 4 ústavy, resp. v čl. 10 ods. 2 dohovoru,\nna základe ktorých je možné obmedziť slobodu prejavu, je bez právneho významu ďalej sa\nzaoberať skúmaním proporcionality tohto zásahu. Aj napriek uvedenému konštatovaniu\nsťažovateľka tvrdí, že obmedzenie slobody prejavu na základe napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu nebolo proporcionálne, čím sa stalo nezákonné. V závere sťažnosti\nsťažovateľka na margo úlohy orgánov štátu vo vzťahu k posudzovaniu slobody prejavu\na zásahov štátu poukázala na závery nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 307/2014\nz 18. decembra 2014, ktorý je najnovšou judikatúru vo veci aplikácie ustanovení zákona\no vysielaní a retransmisii vo vzťahu k právu masmédií na slobodu prejavu.\n\n7\n\n8. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie a vydal tento nález:\n„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01\nBratislava, IČO: 00 618 322, podľa článku 26 ods. 1 a ods. 2 a článku 46 ods. 1 a ods. 2\na článku 50 ods. 5 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 4\nods. 1 Protokolu č. 7 a článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a ods. 2 v spojení s článkom 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 5SŽ/25/2013-31\nzo dňa 26.03.2015, porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:\n5SŽ/25/2013-31 zo dňa 26.03.2015 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s. r. o...\ntrovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\n\n8\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n12. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa\ndomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26\nods. 1 a 2 ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, základného práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy\npodľa čl. 46 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 a 2\ndohovoru v spojení s čl. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým\nnajvyšší súd potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie rady, keď v rozsahu\nsťažovateľkou vymedzených dôvodov nezistil pochybenie pri aplikovaní relevantných\nzákonných ustanovení. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti namieta aj porušenie zásady\nnullum crimen sine lege, v petite sťažnosti však príslušné články ústavy a dohovoru\nupravujúce uvedenú zásadu neoznačila. Naopak, sťažovateľka v petite sťažnosti namieta\nporušenie čl. 50 ods. 5 ústavy a čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7, vo vzťahu k nim však v sťažnosti\nabsentuje akékoľvek odôvodnenie.\n13. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n\n9\n\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby\npreskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa\nslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby\n\nvyžadovali\n\nudeľovanie\n\npovolení\n\nrozhlasovým,\n\ntelevíznym\n\nalebo\n\nfilmovým\n\nspoločnostiam.\nPodľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon slobôd podľa ods. 1, pretože zahŕňa aj povinnosť\naj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme\n\nnárodnej\n\nbezpečnosti,\n\núzemnej\n\n10\n\ncelistvosti,\n\npredchádzania\n\nnepokojom\n\na zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nPodľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich\njurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.\nPodľa čl. 50 ods. 5 ústavy nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už\nprávoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby...\nPodľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom\nkonaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol\noslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto\nštátu.\n14. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné\nposudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj\nkonkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n\n11\n\n16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo v samotných\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n17. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n18. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a argumentáciu\nsťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nnajvyššieho súdu.\n\n12\n\n19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že najvyšší súd sa\nústavne konformným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky, ktoré\ntvoria aj jej sťažnostnú argumentáciu, a svoje závery dostatočne odôvodnil, keď\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n„Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa\nustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť\npostupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že\nnavrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\nčasový úsek od cca 20:52 hod. do cca 21:21:59 hod. programu Miss Slovensko 2013\nodvysielaného na programovej službe JOJ dňa 14.04.2013 o cca 20:22 hod., ktorý\nzodpovedá druhému 30-minútovému časovému úseku trvania predmetného programu,\ndvakrát prerušila zaradením reklamy a to o cca 20:52:55 hod. a o cca 21:20:24 hod.\nZa uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000\nZ. z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nvo výške 3 500,- €.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pri vysielaní spravodajského programu\nalebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série dokumentárneho filmu, programu\npre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto\nspravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní\nseriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu bez ohľadu na ich trvanie. ...\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013,\nRada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa\nprostredníctvom internetu od 3 319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej\nslužby od 497 € do 49 790 €, ak porušil podmienky na vysielame mediálnej komerčnej\nkomunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého\nzáznamu programu (§ 250q ods. 1 veta druhá O. s. p.) v súlade s názorom odporkyne mal\nza to, že zo znenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je nepochybné, že audiovizuálne\ndiela môžu byť televíznou reklamou prerušené jedenkrát za každé plánované obdobie\n\n13\n\nv dĺžke najmenej 30 minút, t. j. vysielateľ môže prerušiť aj časový úsek dlhší ako 30 minút,\nnemôže však prerušiť časový úsek, ktorý by bol kratší ako 30 minút. Uvedený výklad je\nv súlade s článkom 20 Smernice č. 2010/13/EÚ.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu,\nsenát najvyššieho súdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu\nvysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho\nkonania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako\nk podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom\npre rozhodnutie v správnom konaní č. 257-PLO/O-3202/2013 zo dňa 15.08.2013 a ktorá je\nsúčasťou pripojeného administratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci\nsprávneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania\nso záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že\noboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo\npovinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho\nporiadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať\nvzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok\n- ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde\nvšak o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa nejednoznačného výkladu ustanovenia § 35\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a jej návrhu, aby najvyšší súd prerušil konanie a obrátil sa\nna Súdny dvor EÚ s požiadavkou o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke najvyšší súd\nuvádza, že sa nestotožňuje s jej právnym názorom ohľadom výkladu tohto ustanovenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že je nesporné, že vysielateľ môže prerušiť len\nkompletný 30-minútový časový úsek, pričom dáva do pozornosti navrhovateľke, že\nodporkyňa postupovala aj v súlade so závermi ESD vo veci ARD versus PRO Sieben Média\nAG, sp. zn. C-6/98, kde bolo konštatované, že trvaním audiovizuálneho diela je potrebné\nrozumieť jeho hrubý čas (teda čas programu + čas reklamných prerušení), čo je\njednoznačne v prospech vysielateľa.\nK námietke navrhovateľky ohľadom posledného bodu 7 podaného odvolania je\npotrebné predovšetkým uviesť, že tento bod je zmätočný a nezrozumiteľný. Navrhovateľka\ntotiž spojila viaceré dôvody, pričom nie je celkom zrejmé čo vlastne napáda (či teda zistenie\n\n14\n\nskutkového stavu, vykonanie dokazovania, právne posúdenie, alebo nezrozumiteľnosť\na nepreskúmateľnosť výroku). Pokiaľ ide o jednotlivé časy prerušení uvedené vo výroku,\ntieto sú plne v súlade s prepisom záznamu z vysielania. Najvyšší súd sa stotožňuje\ns názorom odporkyne, že aj oznámenie o vlastnom programe napĺňa obsahovo identifikačné\nznaky reklamy, takže vysielateľ je povinný pri jeho zaraďovaní postupovať v súlade s § 35\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a to aj bez ohľadu na to, či počas prerušenia predmetného\nprogramu boli odvysielané aj iné komunikáty. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to,\nže výrok napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku\n(per analógiám), je určitý a zrozumiteľný.“\n20. Ústavný súd z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového\nstavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\ndo napadnutého rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n21. Sťažovateľka namietala, že napadnutým rozsudkom došlo k zásahu do jej práva\nna slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru, keďže\nobmedzenie slobody prejavu v jej prípade nesledovalo žiaden legitímny cieľ a nebolo\nproporcionálne (nevyhnutné v demokratickej spoločnosti). Podľa sťažovateľky najvyšší súd\nsa nijako nevysporiadal s jej odvolacou námietkou o neexistencii zákonného (ústavného)\ndôvodu na obmedzenie slobody jej prejavu, za súčasť ktorej považuje aj komerčné\nprerušovanie televízneho vysielania. Aj keď z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa\nnajvyšší súd touto odvolacou námietkou sťažovateľky zaoberal, ústavný súd konštatuje, že\nsamotná rada sa s uvedenou námietkou sťažovateľky vysporiadala ústavne konformným\nspôsobom, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla: „Požiadavka obmedziť\n\n15\n\nzaraďovanie reklamy v rámci vysielania audiovizuálnych diel, zakotvená v ustanoveniach\nzákona č. 308/2000 Z. z., vychádza z potreby ochrany diváka pred nadmerným reklamným\ntlakom a tiež zachovania integrity audiovizuálnych diel, čo je v záujme ako autorov daných\ndiel, tak aj samotných divákov sledujúcich tieto diela. Táto požiadavka je jasne postulovaná\nsmernicou č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách a taktiež jednoznačne\nzakotvená v právnom poriadku SR. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme\nobmedzené osobitnou ochranou divákov a autorov audiovizuálnych diel, a to na základe\nzákona, konkrétne ustanoveniami § 35 zákona č. 308/2000 Z. z. Práve takéto obmedzenie\nslobody prejavu umožňuje ustanovenie čl. 26 ods. 4 Ústavy SR... Podmienka legality\na legitimity je teda nepochybne naplnená. Rada v tejto súvislosti tiež uvádza, že ako\nvnútroštátny orgán aplikácie práva sa musí vždy usilovať o eurokonformný výklad\nvnútroštátneho práva (t. j. v súlade so smernicou). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Rada\npredmetné ustanovenie vykladá v súlade so smernicou... Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z. je vo svojej podstate zhodné s článkom 20 ods. 2 smernice o AVMS.\nPredmetná povinnosť už bola preskúmavaná aj ESD, napr. vo vyššie citovanom rozhodnutí\nvo veci ARD v. PRO Sieben Média AG, pričom ESD nedospel k záveru, že by bolo\nobmedzenie slobody prejavu v tomto prípade neproporcionálne.“\n22. Ústavný súd už judikoval aplikovateľnosť jeho ustáleného názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05), pretože tieto z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, aj\nna vzťah medzi rozhodnutím rady ako správneho orgánu a rozsudkom najvyššieho súdu,\nktorý bol výsledkom preskúmania rozhodnutia rady (III. ÚS 322/2011). Vzhľadom na tento\nprávny názor, ako aj na dostatočné dôvody rozhodnutia rady, ktorá sa v rámci správneho\nkonania ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadala s námietkou sťažovateľky\no neexistencii legitímneho dôvodu na obmedzenie slobody jej prejavu, ústavný súd\nnepovažoval námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti\nza dôvodnú.\n23. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že závery nálezu ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 307/2014 z 18. decembra 2014 nemožno aplikovať na prípad sťažovateľky\n\n16\n\nposudzovaný v tomto konaní z dôvodu rozdielnych skutkových okolností prípadu\nsťažovateľky, ktoré boli predmetom posúdenia ústavného súdu v označenom konaní a ktoré\nvyplývali z porušenia inej zákonom o vysielaní a retransmisii ustanovenej povinnosti\nsťažovateľky.\n24. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa\nústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa dohovoru v spojení s čl. 1 dohovoru,\nústavný súd uvádza, že v čl. 12 ods. 1 ústavy sú zakotvené základné princípy a postuláty\nSlovenskej republiky, avšak nepredstavujú konkrétne základné práva alebo slobody, ktorých\nochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy\ndomáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k čl. 1 dohovoru, ktorý vyjadruje záväzok vysokých\nzmluvných strán dodržiavať ľudské práva.\n25. Keďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia\noznačených základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení\ns čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru v spojení s čl. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť pri jej predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n26. Tú časť sťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie základného práva\npodľa čl. 50 ods. 5 ústavy a práva podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7, ústavný súd súc viazaný\npetitom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) odmietol pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí, keďže odôvodnenie sťažnosti, ktoré vecne smeruje k námietke\nporušenia zásady nullum crimen sine lege, nekorešponduje v petite sťažnosti označeným\nprávam. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd\npripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži\ninštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom\nz doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,\n\n17\n\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne\nprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými\nzačína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05). Ústavný súd preto aj so\nzreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky odmietol sťažnosť v tejto časti\nuž pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí.\n27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. januára 2016\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správny delikt", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "test proporcionality", "dokazovanie-zákonnosť vykonania dôkazov", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:2e860f5e-bdf4-48e9-a0ba-eebdf24bd27d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e860f5e-bdf4-48e9-a0ba-eebdf24bd27d"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}