{"guid": "ussr:aee35063-1756-42aa-9e69-51436e8912e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.167.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2016 z 16. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 167/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.167.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aee35063-1756-42aa-9e69-51436e8912e3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.167.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.167.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.167.2016.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 167/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti RINGIER AXEL SPRINGER Slovakia, a. s.,\nPrievozská 14, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Havlátom, advokátska\nkancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Krajského súdu v Bratislave, ktorý neprerokoval námietku zaujatosti\nz 31. júla 2015 proti sudcovi Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 121/2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti RINGIER AXEL SPRINGER Slovakia, a. s., o d m i e t a pre\nneprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára\n2016 elektronicky a 19. februára 2016 poštou doručená sťažnosť spoločnosti RINGIER\nAXEL SPRINGER Slovakia, a. s., Prievozská 14, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“), ktorý neprerokoval námietku zaujatosti z 31. júla 2015 proti\nsudcovi Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 10 C 121/2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podaním z 30. júla 2015\n(doručeným 31. júla 2015) vzniesla námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni\n(ďalej len „zákonná sudkyňa“) vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n10 C 121/2014, teda pred prvým pojednávaním vo veci. Sťažovateľka vzniesla námietku\nzaujatosti opätovne na prvom pojednávaní konanom 19. novembra 2015.\nDňa 17. decembra 2015 bol sťažovateľke doručený prípis krajského súdu sp. zn.\n7 NcC 78/2015 z 8. decembra 2015, ktorým vrátil spis sp. zn. 10 C 121/2014 okresnému\nsúdu bez prerokovania námietky zaujatosti z dôvodu, že vznesenú námietku zaujatosti\ndoručenú 31. júla 2015 považoval za uplatnenú oneskorene, keďže o namietanom dôvode\nzaujatosti zákonnej sudkyne sa sťažovateľka dozvedela už 25. septembra 2014, pričom\nosoba zákonnej sudkyne musela byť sťažovateľke známa už 12. septembra 2014, keď jej\nbolo doručené uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh.\nKrajský súd svoj postup odôvodnil tým, že «cieľom legislatívnej úpravy námietky\nzaujatosti je obmedziť konanie účastníkov smerujúce k zneužívaniu inštitútu námietok\nzaujatosti na obštrukcie v konaní. Účastník konania môže podľa Krajského súdu\nv Bratislave uplatniť námietku zaujatosti v lehote 15 dní, odkedy sa mohol účastník konania\ndozvedieť o dôvode, pre ktorý je vylúčený, prípadne pred prvým pojednávaním, ktoré viedol\nsudca, o ktorého vylúčenie ide. Ak účastník konania pozná osobu sudcu už pred prvým\npojednávaním, lehota na uplatnenie námietky zaujatosti „najneskôr na prvom pojednávaní,\nktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide“ sa neuplatní, pretože nie je údajne žiadny\nlogický dôvod, pre ktorý by sa na realizáciu práva namietať zaujatosť tohto sudcu,\nnevzťahovala zákonná 15 dňová lehota plynúca od okamihu, kedy sa dozvedeli o dôvode\nzaujatosti, a ktorou je pod sankciou preklúzie limitované právo namietať zaujatosť sudcu\nv celom ďalšom konaní. Uvedené údajne plne zodpovedá logickému a teleologickému\n\n2\n\n(účelovému) výkladu § 14 až 17 O. s. p. a osvojenie si opačného záveru prezentovaného\nodporcom by viedlo k zneužívaniu tohto inštitútu na ujmu práv druhej strany sporu. Podľa\nnázoru súdu odporcom použitá metóda výkladu § 15a ods. 2 O. s. p. neakceptuje zmysel\na účel prijatej právnej úpravy a vedie až k absurdným záverom popierajúcim základné\nprincípy občianskeho súdneho konania. ...\nV predmetnom konaní bola námietka vznesená pred uskutočnením prvého\npojednávania vo veci, ktoré sa konalo dňa 19.11.2015. O tom, že námietka zaujatosti bola\nuplatnená včas (t.j. najneskôr na prvom pojednávaní), nakoniec svedčí aj to, že Okresný súd\nBratislava II predložil námietku zaujatosti na rozhodnutie nadriadenému súdu. V opačnom\nprípade by postupoval podľa § 16 ods. 2 O. s. p. a námietku by nadriadenému súdu\nnepredložil.\nUstanovenie § 15a ods. 2 O. s. p. upravuje alternatívne dve lehoty na uplatnenie\nnámietky zaujatosti, a to:\n(i) lehotu najneskôr na prvom pojednávaní (do skončenia prvého pojednávania)\nvo veci v štádiu konania do skončenia prvého pojednávania vo veci,\n(ii) v štádiu konania po skončení prvého pojednávania vo veci, lehotu do 15 dní\nodkedy sa účastník konania mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.\nUvedené možno vyvodiť už zo stavby ustanovenia § 15a ods. 2 O. s. p. Najprv\nzákonodarca definuje lehotu „najneskôr na prvom pojednávaní“ a až potom definuje 15 dní\n(odkedy sa účastník konania mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený). Prvá\nlehota sa viaže k okamihu prvého pojednávania, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide\na druhá lehota sa viaže k okamihu, kedy sa účastník mohol dozvedieť o dôvodoch, pre ktoré\nje sudca vylúčený. Prvá lehota sa viaže k osobe sudcu, druhá sa viaže k dôvodom, pre ktoré\nje sudca vylúčený, nie k osobe sudcu.\nAj logickým výkladom § 15a ods. 2 O. s. p. možno dospieť jedine k záveru, že v štádiu\nkonania do skončenia prvého pojednávania vo veci sa lehota do 15 dní, odkedy sa účastník\nkonania mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, neaplikuje a účastník\nkonania uplatní námietku zaujatosti vždy včas, ak ju uplatní najneskôr do skončenia prvého\npojednávania vo veci.\nAk by sa totiž aj v štádiu konania pred skončením prvého pojednávania mala\naplikovať 15 dňová lehota, lehota „najneskôr na prvom pojednávaní“ by nemala vôbec\n\n3\n\nžiadny zmysel a význam. Inými slovami povedané, hoci účastník konania môže alternatívne\nuplatniť námietku zaujatosti v dvoch lehotách, účastník konania by lehotu „najneskôr na\nprvom pojednávaní“ vôbec nemohol využiť.\nO neprípustnosti výkladu zaujatého Krajským súdom v Bratislave svedčia nakoniec\naj absurdné dôsledky s ním spojené, ktoré spočívajú v praktickej nemožnosti námietku\nzaujatosti uplatniť vôbec. Lehota 15 dni začína totiž plynúť od okamihu, kedy sa účastník\nkonania mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (nie napríklad od okamihu,\nkedy sa účastník konania dozvie, že jeho vec má prejednať a rozhodnúť vylúčený sudca).\nÚčastník konania sa však o dôvode (dôvodoch) podľa § 14 ods. 1 O. s. p. môže dozvedieť\ndávno pred tým (mesiace, roky), ako začne konkrétne konanie vo veci, ktorú má vylúčený\nsudca prejednať a rozhodnúť. V čase, kedy sa účastník konania o dôvode vylúčenia dozvie,\nale účastník konania nemá absolútne žiadny legitímny dôvod nejakú námietku zaujatosti\nuplatňovať. Ak by teda platil výklad Krajského súdu v Bratislave, ak by sa účastník konania\no dôvode vylúčenia sudcu dozvedel pred viac ako 15 dňami od okamihu, kedy sa vôbec\ndozvedel o tom, že jeho vec má prejednať a rozhodnúť vylúčený sudca, nemohol by svoje\nústavné a zákonné právo využiť vôbec! Práve pre takéto prípady upravil zákonodarca\nlehotu na uplatnenie námietky zaujatosti alternatívne. ...\nV danom prípade, pre posúdenie včasnosti uplatnenia námietky zaujatosti, bola\naplikovateľná len lehota podľa bodu (i), teda lehota „najneskôr na prvom pojednávaní“,\npretože prvé pojednávanie vo veci sa ešte neuskutočnilo, a nie lehota podľa bodu (ii), teda\nlehota „do 15 dní, odkedy sa účastník konania mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je\nsudca vylúčený“, ktorú aplikoval Krajský súd v Bratislave. Výklad zaujatý Krajským súdom\nv Bratislave je nepredvídateľný, svojvoľný (arbitrárny), súčasne ústavne neudržateľný,\nktorý zároveň mal za následok porušenie práva sťažovateľa domáhať sa zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nestrannom súde garantovaného čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR. Krajský súd v Bratislave v dôsledku svojvoľnej aplikácie lehoty, ktorá v\nkonkrétnom prípade aplikovateľná nebola, neprejednal námietku zaujatosti sťažovateľa\nuplatnenú proti sudcovi vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C\n121/2014, ktorú sťažovateľ uplatnil podaním zo dňa 30. 07. 2015 (31. 07. 2015) a\nnerozhodol onej. Preto došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdu ochranu zaručeného\nčl. 46 Ústavy SR.».\n\n4\n\nSťažovateľka ďalej uviedla, že krajský súd „založil svoj výklad na účele § 15a ods. 2\nO. s. p. a odmietol údajne gramatický výklad sťažovateľa. Podľa nášho názoru súd\nvýkladom vyvodil voči účastníkovi konania reštriktívnejšie pravidlá (väčšie obmedzenia),\nnež z § 15a ods. 2 O. s. p. vyplýva. Krajský súd v Bratislave v podstate § 15a ods. 2 O. s. p.\npreformuloval. A to považujeme za ústavne neprípustné. Výkladom a používaním tohto\nustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu\n(mutatis mutandis IV. ÚS 1/02). „Pri výklade zákona platí potom zásada, že rozhodujúce je\nto. čo zákonodarca v zákone skutočne povedal, a nie to. čo zákonodarca povedať chcel, ale\nv zákone neprejavil“ [Boh. adm. 5001 (z r. 1925)].\nPo prvé, považujeme za potrebné zdôrazniť, že výklad sťažovateľa sa neopiera len\no gramatický výklad, ale je založený aj na logických argumentoch. To Krajský súd\nv Bratislave opomenul.\nPo druhé, výklad prezentovaný sťažovateľom sa celkom logicky a prirodzene\npoddáva z dikcie § 15a ods. 2 O. s. p. je predvídateľný. Svedčí o tom okrem iného aj názor\nprávnej doktríny citovaný vyššie.\nPo tretie, výklad prezentovaný sťažovateľom je aj v súlade s účelom zákona. Pokiaľ\nje totiž účelom lehoty na výkon práva vo všeobecnosti zabezpečiť plynulosť súdneho\nkonania a zabrániť zneužívaniu práva, tak sťažovateľ nepopiera, že uplatnenie námietky\npredpojatosti, nie je obmedzené lehotou. Účel zákona sťažovateľ vôbec nepopiera. Ďalej,\nuplatnenie lehoty „najneskôr na prvom pojednávaní“ zabezpečuje plynulosť súdneho\nkonania, pretože znemožňuje uplatniť námietku zaujatosti kedykoľvek alebo účelovo\nv priebehu súdneho konania. Nie je teda zrejmé, prečo by mal byť výklad prezentovaný\nsťažovateľom neakceptuje zmysel a účel prijatej právnej úpravy.\nÚčelom zákonodarcu bolo zjavne, v súlade s názorom právnej doktríny, limitovať\nuplatnenie námietky zaujatosti najneskôr do skončenia prvého pojednávania, ktoré vedie\nsudca, o ktorého vylúčenie ide. Lehota 15 dní, od kedy sa účastník konania mohol dozvedieť\no dôvode vylúčenia, sa zjavne uplatňuje pre prípad, ak účastník konanie nepozná dôvod\nvylúčenia v čase prvého pojednávania. Súd výkladom zašiel ďalej, ako zákonodarca.\nPo štvrté, Krajský súd v Bratislave síce tvrdí, že sťažovateľom použitá metóda\nvýkladu § 15a ods. 2 O. s. p. neakceptuje zmysel a účel prijatej právnej úpravy a vedie až\n\n5\n\nk absurdným záverom popierajúcim základné princípy občianskeho súdneho konania, toto\ntvrdenie ale vôbec žiadnym spôsobom nevysvetlil. Krajský súd v Bratislave neuviedol, prečo\nvýkladová alternatíva prezentovaná sťažovateľom údajne popiera zmysel a účel prijatej\nprávnej úpravy. Krajský súd v Bratislave neuviedol a ani nepopísal jeden jediný absurdný\ndôsledok.\nPo piate, argumentácia Krajského súdu v Bratislave je neakceptovateľná už len\nz dôvodu, že nesprávne parafrázuje § 15a ods. 2 O. s. p. „Ústava a zákon sa má v praxi\naplikovať v praxi tak, ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad sa\nvzťahujúci, a nie ho svojvoľne skracovať, vynechávať časti textu a prispôsobovať si účelovo\npre vlastnú potrebu“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97).\nDikcia § 15a ods. 2 O. s. p. totiž neznie tak, že účastník konania môže uplatniť\nnámietku zaujatosti v lehote 15 dní odkedy sa mohol účastník konania dozvedieť o dôvode,\npre ktorý je vylúčený, pripadne pred prvým pojednávaním, ktoré viedol sudca, o ktorého\nvylúčenie ide, ale naopak: „Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1\nnajneskôr na prvom pojednávam, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. alebo do 15\ndní. odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený“.\nPo šieste, podľa Krajského súdu v Bratislave ak účastník konania pozná osobu sudcu\nuž pred prvým pojednávaním, nie je žiadny logický dôvod, pre ktorý by sa na realizáciu ich\npráva namietať zaujatosť tohto sudcu, nevzťahovala zákonná 15 dňová lehota plynúca\nod okamihu, kedy sa dozvedeli o dôvode zaujatosti sudcu v celom ďalšom konaní. Toto\ntvrdenie je ale v zjavnom rozpore s tým, že zákonodarca garantuje účastníkovi právo\nuplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní; ide teda o najneskorší\nokamih, kedy môže námietku uplatniť, aj keď osobu sudcu alebo dôvod pozná skôr.\nUstanovenie § 15a ods. 2 O. s. p. používa spojku „alebo“ (alternatíva). Z dikcie teda vôbec\nnevyplýva, že by bolo vylúčené uplatniť námietku zaujatosti na prvom pojednávaní vtedy, ak\nju mohol účastník konania uplatniť skôr. Takto § 15a ods. 2 O. s. p. formulovaný nie je.\nPo siedme, jediným konkrétnym argumentom Krajského súdu v Bratislave je\ntvrdenie, že uplatnenie námietky je viazané na poznanie osoby sudcu, ku ktorému často krát\ndochádza až na prvom pojednávaní ním vedenom, nakoľko úkony spojené s prípravou\npojednávania môže realizovať aj vyšší súdny úradník, resp. súdny tajomník. Zákonodarca\npráve z tohto dôvodu uplatnenie námietky zaujatosti vymedzil aj prvým pojednávaním\n\n6\n\nvedeným sudcom, o ktorého vylúčenie ide, kedy najneskôr sa účastníci dozvedia, kto je ich\nzákonným sudcom. Táto argumentácia však v celom kontexte neobstojí.\nArgumentácia Krajského súdu v Bratislave vychádza zo súbežnej aplikácie oboch\nlehôt. To znamená, že aj pred prvým pojednávaním, ktoré vedie sudca, o ktorého vylúčenie\nide, sa aplikuje lehota „15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca\nvylúčený“ (vo vzťahu k tomuto sudcovi). Zdôrazňujeme, že § 15a ods. 2 O. s. p. používa\nformuláciu „sa mohol dozvedieť o dôvode“. V konečnom dôsledku teda tato lehota plynie\nod okamihu, kedy sa účastník konania mohol dozvedieť o dôvode vylúčenia, nie od vtedy,\nkedy sa dozvedel o osobe sudcu.\nÚčastník konania sa však môže vedieť o dôvode vylúčenia sudcu dávno pred tým, ako\nsa dozvie o tom, ktorý sudca má prejednať jeho vec. Ak by teda malo platiť to, čo tvrdí\nKrajský súd v Bratislave, potom vlastne účastník konania nemôže námietku uplatniť,\npretože 15 dňová lehota mu mohla uplynúť už pred začatím konania. To je absurdné.\nAlebo potom platí, že takýto účastník konania môže uplatniť námietku zaujatosti na\nprvom pojednávaní, ktoré vedie sudca, o ktorého vylúčenie ide. To ale znamená, že účastník\nkonania, ktorý pred prvým pojednávaním spozná osobu sudcu a potom sa dozvie o dôvode\nvylúčenia, ju musí pod sankciou preklúzie uplatniť v lehote 15 dní, ale ten účastník konania,\nktorý vie o dôvode vylúčenia ešte skôr, ju môže uplatniť až na prvom pojednávaní. Aj to je\nabsurdné.\nAk by malo platiť, že takýto účastník konania by mal námietku zaujatosti uplatniť\nv lehote do 15 dní, ako sa dozvie o osobe zákonného sudcu, ako snáď môže implicitne\nvyplývať z argumentácie Krajského súdu v Bratislave, tak to je v rozpore s dikciou § 15a\nods. 2 O. s. p., pretože 15 dňová lehota začína plynúť od okamihu, kedy sa účastník konania\no dôvode vylúčenia dozvedel, a nie odvtedy, kedy sa dozvedel o osobe sudcu (to nakoniec\nlogicky nasvedčuje tomu, že lehota 15 dní sa aplikuje až po prvom pojednávaní, keď sa\núčastník o dôvode dozvie dodatočne).\nNie v ostatnom rade je potrebné uviesť, že lehota 15 dní začína plynúť od okamihu,\nkedy sa účastník konania mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.\nAk Krajský súd Bratislave implicitne spája tento okamih s okamihom, kedy sa účastník\nkonania dozvie o osobe sudcu, tak potom by účastník konania prakticky nikdy nemohol\nvyužiť lehotu na uplatnenie námietky zaujatosti v lehote najneskôr na prvom pojednávaní.\n\n7\n\nSúd navrhovateľovi obligatórne vydáva potvrdenie o prevzatí a pridelení veci, ktoré\nobsahuje aj označenie zákonného sudcu. Rovnako odporca, pokiaľ pozná spisovú značku\nkonania, sa môže dozvedieť o osobe zákonného sudcu. Podľa § 51 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZoSS“) súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí\na pridelení veci; evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú\nmožnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do\nspisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. Teda každý\núčastník sa len na základe vedomosti o začatí konania môže dozvedieť osobu sudcu a potom\nteda aj o dôvode vylúčenia. Je realitou, že účastník konania sa o začatí konania dozvie\nmesiace pred tým, ako sa koná pojednávanie a tak bez ohľadu na to, či vo veci koná súdny\núradník, sa o osobe sudcu (a o dôvode vylúčenia) môže dozvedieť spravidla hneď potom,\nako sa dozvie o začatí konania. Potom by v podstate mal aj námietku uplatniť do 15 dní od\ntohto okamihu, avšak takto § 15a ods. 2 O. s. p. formulovaný nie je.\nVyššie uvedené svedčí o tom, že výkladová alternatíva prijatá Krajským súdom\nv Bratislave nemôže obstáť, pretože z nej vyplývajú absurdné dôsledky. Inými slovami\npovedané bez toho, aby vznikali absurdné dôsledky alebo aby sa popierala (fakticky\npreformulovala) dikcia zákona, nie je možné ju konzistentne aplikovať na všetky do úvahy\nprichádzajúce prípady. Naopak, výkladová alternatíva prezentovaná sťažovateľom, okrem\niného sa opierajúca o právnu doktrínu, sa s takýmito problémami nepotýka, je logická\na prirodzená.\nPo ôsme, sťažovateľ uplatnil námietku zaujatosti 3,5 mesiaca pred prvým\npojednávaním vo veci. Nevedno, ako vzhľadom na túto skutočnosť, sťažovateľ zneužil svoje\nprávo uplatniť námietku zaujatosti.».\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Bratislave tým, že neprejednal námietku sťažovateľa zaujatosti\nproti sudcovi vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 121/2014,\nktorú uplatnil podaním zo dňa 30. 07. 2015 (doručené dňa 31. 07. 2015) a nerozhodol o nej,\nporušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n\n8\n\n2. Krajskému súdu v Bratislave sa ukladá, aby neodkladne po doručení tohto nálezu\nprejednal uplatnenú námietku zaujatostí proti sudcovi vo veci vedenej na Okresnom súde\nBratislava II pod sp. zn. 10 C 121/2014, ktorú sťažovateľ uplatnil podaním zo dňa\n30. 07. 2015 (doručené dňa 31. 07. 2015) a aby o nej rozhodol.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n9\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy sa nachádzajú v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu\nochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\nČlánok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05). Podľa stálej judikatúry\nústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené\n\nprocesné\n\núkony\n\núčastníka\n\nprimeraným,\n\nzrozumiteľným\n\na\n\nústavne\n\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov.\nv tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä\ns ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\nÚstavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto ochranu\nposkytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)\nalebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto\npráva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46\n\n10\n\naž čl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,\nktorého určuje zákon.\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj „OSP“) garantované aj\nprostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia pre zaujatosť\n(§ 14 až § 16 OSP).\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré\nústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porov. I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08,\nII. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa\niné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa\nObčianskeho súdneho poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred\nústavným súdom.\nNa účely čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s § 14 až § 16 OSP pod vylúčeným sudcom\ntreba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia krajského\nsúdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným mal byť\nna základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania, alebo\nk ich zástupcom (porov. IV. ÚS 26/04).\nNa tomto mieste ústavný súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 17/2009 z 29. októbra 2009 (s ktorým\nsa plne stotožňuje), podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou\n\n11\n\nkonania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého\nkonania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je\npovinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3 a § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.), a ktorá\nje dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu\nbolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným súdom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a bez ohľadu\nna to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania a rozhodovania veci\nvylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou a tým aj\nzásadne nezávislou na rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani\nprocesnej prekážky, aby v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla byť otázka\nvylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to,\naké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo hodnotené.“.\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred\nvšeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné\npochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa čl. 46 a nasl. ústavy) dôvodom na\npodanie odvolania (§ 201 a nasl. OSP), prípadne (za splnenia zákonom ustanovených\npodmienok) aj na podanie dovolania [§ 237 písm. g) OSP (pozri napr. II. ÚS 595/2013,\nIV. ÚS 26/04, ale aj mutatis mutandis II. ÚS 130/02, IV. ÚS 31/03)].\nPokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd svojím postupom, v rámci ktorého\nprípisom vrátil okresnému súdu námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou ako podanú\noneskorene, teda o nej nerozhodol, a tým spôsobil, že vo veci samej podľa názoru\nsťažovateľky rozhoduje zákonná sudkyňa okresného súdu, ktorá mala byť podľa\nobjektívneho posúdenia jej pomeru k účastníkom konania z ďalšej účasti na prerokovávaní\nveci a rozhodovaní vylúčená, potom sa jej sťažnosť podaná ústavnému súdu javí ako\npredčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi môže\nsťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa ochrany svojich práv\npodaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne dovolania proti\nrozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda v predmetných konaniach existuje\n„iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným\n\n12\n\nprávam sťažovateľky. V tejto súvislosti odkazuje ústavný súd na identické závery, ktoré\nvyslovil v obdobnej veci už v uznesení sp. zn. II. ÚS 342/2014 z 24. júna 2014.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997 a sp. zn. 6 Cdo 210/2010 z 20. apríla 2011, v ktorých sa\ninter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného\nrozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti\ndovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) OSP posúdiť túto otázku samostatne\na prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci\nrozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“\nÚstava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa\nochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní pred\nvšeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy zjavne vyplýva,\nže pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne\ni mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné\nv konaní pred všeobecnými súdmi.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3208fad0-3ee6-438c-91b5-2c5789095183", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3208fad0-3ee6-438c-91b5-2c5789095183"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:415b56c1-7ee9-4f97-89c6-fae336fa3a8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:415b56c1-7ee9-4f97-89c6-fae336fa3a8b"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:0e8935a1-f9d4-479c-b3bd-7ff9d2f610a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/03 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e8935a1-f9d4-479c-b3bd-7ff9d2f610a1"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:24a29f40-d769-4c00-8bef-5230fb8b9764", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 130/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24a29f40-d769-4c00-8bef-5230fb8b9764"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9810a231-972e-4baf-ac05-7091f77c5660", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.192.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 192/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.192.2021.1"}, {"guid": "ussr:5b6f727e-1fee-41b6-9c01-5e8d17b7d10d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.577.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.577.2020.1"}, {"guid": "ussr:c52b5c71-3197-45fe-915a-0ba99d01fb3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.309.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 309/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 309/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.309.2019.1"}, {"guid": "ussr:66cea674-e1cd-437d-b0c6-8717922f5fc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.389.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.389.2018.1"}, {"guid": "ussr:a9ccd2b8-5359-4057-bf58-d1cccf7b74b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.600.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 600/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 600/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.600.2017.1"}, {"guid": "ussr:3ff7d454-f23d-4bdf-b9d8-119d19953d4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2017 z 23. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1"}, {"guid": "ussr:9a8c141e-aa32-4871-abf6-6f0a9b3aff94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.32.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.32.2017.1"}, {"guid": "ussr:bd7a4e5a-3799-44b6-9c49-d2a0999cf941", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.313.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 313/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 313/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.313.2016.1"}]}