{"guid": "ussr:19ad6a5a-da75-4835-8177-43ccde303937", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.162.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2016 z 9. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 162/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.162.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-03-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19ad6a5a-da75-4835-8177-43ccde303937", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.162.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.162.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.162.2016.1/text", "citacie_n": 28, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 162/2016-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Karolom Ševecom, advokátska kancelária, Hlavná 29, Prešov,\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n6 Tpo 20/2015 z 20. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. novembra 2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tpo 20/2015 z 20. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu“).\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Krajského\nriaditeľstva\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nodboru\n\nkriminálnej\n\npolície\n\npod\n\nČVS: KRP-87/1-VYS-PO-2015 z 28. septembra 2015 bolo sťažovateľovi vznesené\nobvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\nOkresný súd Prešov uznesením sp. zn. 0 Tp 102/2015 z 29. septembra 2015 rozhodol o vzatí\nsťažovateľa do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“). Krajský súd v sťažnostnom konaní svojím uznesením sp. zn. 6 Tpo 20/2015\nz 20. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) rozhodol o zrušení\nuznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 0 Tp 102/2015 z 29. septembra 2015 a vzal\nsťažovateľa do väzby iba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.\nV ostatnom podal sťažovateľ ústavnému súdu sťažnosť.\n3. Sťažovateľ v merite podanej sťažnosti brojí voči napadnutému rozhodnutiu\nkrajského súdu, z ktorého odôvodnenia podľa jeho názoru „... nemožno vyvodiť záver, ako\nz môjho konania, prípadne z iných konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že by\nsom pre hrozbu vysokého trestu mohol ujsť alebo sa skrývať, aby som sa tým vyhol\ntrestnému stíhaniu alebo trestu, a preto som toho názoru, že krajským súdom bolo porušené\nmoje právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.“.\nV ďalšom rozviedol, že „Súd v predmetnom uznesení odôvodnil existenciu väzobného\ndôvodu pre útekovú väzbu len výškou hroziaceho trestu a neuviedol žiadne konkrétne\nskutočnosti ani len ich reálnu obavu odôvodňujúce obavu úteku alebo skrývania sa v mojom\nkonkrétnom prípade, a preto nie sú v mojom prípade naplnené podmienky na vzatie\ndo väzby a preto je napadnuté uznesenie v rozpore so zákonom.\nSúd pritom nepreukázal existenciu inej skutočnosti, ktorá by zakladala dôvodnú\nobavu z toho, že ujdem alebo sa budem skrývať. Súd žiadnym spôsobom nepreukázal ani to,\nže by jeho dôvodná obava z môjho úteku alebo skrývania sa mala základ v mojom\ndoterajšom správaní sa po spáchaní trestného činu. Je zrejmé, že zo žiadneho iného môjho\nkonania nemôže vyplývať dôvodná obava z úteku alebo skrývania sa.“. V závere svojej\nargumentácie akcentoval, že „K hrozbe vysokého trestu musí k preukázaniu dôvodnosti tzv.\nútekovej väzby pristúpiť aj ďalší faktor, a to, že z konania obvineného alebo ďalších\n2\n\nkonkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak\nvyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Samotná hrozba vysokého trestu nie spôsobilým\nväzobným dôvodom. Na to, aby hrozba vysokého trestu bola dôvodom pre tzv. útekovú\nväzbu, musia pristúpiť a predovšetkým byť preukázané aj iné skutočnosti. Tieto ďalšie\nskutočnosti nemôžu byť všeobecnej povahy, musia byť konkrétne a vyplývať z konania\nobvineného, prípadne z iných skutkových okolností, z ktorých možno bezpečne vyvodiť, že tu\nnaozaj je dôvodná obava, že pre hrozbu vysokého trestu by obvinený mohol ujsť alebo sa\nskrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu.“.\n4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6 Tpo 20/2015-28 zo dňa 20.10.2015\nporušil základné právo\n\n..., na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky.\nUznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Tpo 20/2015 – 28 zo dňa 20.10.2015\nsa zrušuje.\nPorušovateľ základného práva alebo slobody je povinný nahradiť trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľa...“.\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n3\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\n8. Krajský súd v uznesení sp. zn. 6 Tpo 20/2015 z 20. októbra 2015 v podstatnom\nuviedol:\n«Krajský súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že súdy v tomto štádiu\nkonania neskúmajú vinu alebo nevinu obvineného, ale len existenciu dôvodného podozrenia\na to či sú v tomto štádiu trestného konania splnené podmienky odôvodňujúce vzatie\nobvineného do väzby.\nAj podľa názoru sťažnostného súdu je možné vyvodiť záver o tom, že návrh\nprokurátora na vzatie obvineného do väzby je dôvodný, pretože z doteraz zabezpečených\ndôkazov vyplýva, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, bol\nspáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že skutok mal spáchať\nobvinený. Uvedený záver v tomto štádiu konania možno oprieť najmä o predbežný pitevný\nzáver, podľa ktorého bezprostrednou príčinou smrti neb.\n4\n\nbolo zadusenie\n\npri odpojení prístrojov umelej pľúcnej ventilácie a odsávania druhou osobou. V byte sa\nv čase smrti okrem nebohého\n\na obvineného nenachádzal nikto iný, čo potvrdil aj\n\nsamotný obvinený. Z výpovede\n\nokrem iného je zrejmé, že v čase odchodu\n\nvýjazdovej skupiny\n\nkritického dňa, ktorej bol členom a ktorá zabezpečovala prevoz\nz\n\ndo bytu obvineného, pacient žil, javil\n\nznámky života a bol zapojený na zariadeniach, pričom vzhľadom na jeho zdravotný stav bol\nv stabilizovanom stave. Najdôležitejšiu funkciu pre život pacienta plnil prístroj\npre podpornú ventiláciu, na čo bol obvinený výslovne upozornený, keď chcel ventiláciu\nodpojiť. Samotný obvinený uviedol, že ventiláciu vypol, lebo bola príliš silná.\nvo svojej výpovedi tiež uviedla, že vzhľadom na zdravotný stav\nsi tento sám bez pomoci inej osoby nemohol odpojiť hadicu ventilácie\nod tracheostomickej\n\nkanyly.\n\nZ\n\nohliadky\n\nmiesta\n\nčinu a\n\nk\n\ntomu prislúchajúcej\n\nfotodokumentácie je zrejmé, že odsávací prístroj bol zapojený v sieti, ale vypnutý\ns označením Port A Suction. Vedľa tela nebohého, na posteli po jeho ľavej strane sa\nnachádzal ventilátor Carat II Hoffrichter, na ktorý boli napojené plastové trubice a ktoré\nboli vedľa tela nebohého. Podľa prepúšťacej správy Nemocnice\n\nbola dňa 25.9.2015\n\nodstránená kanyla, stenoza hornej časti a následne zasunutá nová kanyla rovnakej veľkosti.\nExistencia týchto dôkazov predpokladá možnosť spáchania obzvlášť závažného zločinu\nobvineným\n\n, čím je materiálna podmienka väzby uvedená v § 71 ods. 1\n\nTr. poriadku naplnená.\nVo vzťahu k útekovému dôvodu väzby obv.\n\n, ktorý ustálil aj krajský\n\nsúd, je potrebné uviesť to, že účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné\nkonanie a výkon trestu (úteková väzba § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Väzba ako\nzabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu ani výchovné poslanie a nesmie byť\nprostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je\ntrestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu\nobvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej\nosobnej slobody. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo\nviacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. sa\nrozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Súdy ich existenciu\nzisťujú z dôkaznej situácie a skutkových okolností konkrétnej trestnej veci. Súčasne musia\nposúdiť aj to, či vzatie do väzby a jej ďalšie trvanie je opatrením nevyhnutným na\n5\n\ndosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno\ndosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale\ntieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej veci, vrátane osoby obvineného, jeho\nosobných pomerov a ďalších zákonných podmienok uvedených v tomto ustanovení.\nKonkrétne skutočnosti, ako zákonná podmienka odôvodňujúca väzbu obvineného podľa\ntohto ustanovenia, musia byť preukázané nielen pri vzatí do väzby, ale musia pretrvávať\npočas celej väzby obvineného.\nAj z rozhodovacej činnosti ESĽP vo vzťahu k čl. 5 ods. 3 Dohovoru a Ústavného\nsúdu SR vyplýva, že dôvodné podozrenie zo spáchania závažného trestného činu spoločne\ns hrozbou vysokého trestu je potrebné považovať za dostatočný a spôsobilý väzobný dôvod,\naj keď dočasný a v počiatočných štádiách trestného stíhania. Aj podľa judikatúry ESĽP,\nnáleží predovšetkým vnútroštátnym súdom dbať o to, aby doba väzby neprekročila\nprimeranú hranicu. Za tým účelom im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé tvrdiť alebo\nvyvrátiť\n\nexistenciu\n\nskutočného\n\nverejného\n\nzáujmu\n\nodôvodňujúceho\n\nso\n\nzreteľom\n\nna prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich\nv rozhodnutiach o žiadostiach obvineného o prepustenie z väzby“ (rozhodnutie ESĽP Toth\nc. Rakúsko z 12. decembra 1991). Záujmy štátu, akými sú napr. jeho bezpečnosť,\nvynútiteľnosť práva, udržanie verejného poriadku (čo tiež vyžaduje, aby boli trestné činy\npotrestané) a potreby náležitého výkonu spravodlivosti, ale tiež vyžadujú aj určitú obetu\nna strane osobnej slobody jedinca.\nKrajský súd preskúmaním okolností prípadu, pričom prihliadol najmä na závažnosť\ntrestného činu, ktorý, ako vyplýva zo systematiky Trestného zákona, je zaradený do I. hlavy,\nI. oddielu osobitnej časti, čo zároveň vyjadruje aj zámer zákonodarcu na ochrane života\npred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa\n§ 145 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na dvadsať rokov až\ndvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, neodstrániteľný následok, má za to, že v tomto\npočiatočnom štádiu trestného stíhania je daný útekový dôvod väzby.\nNesprávny je však podľa názoru sťažnostného súdu záver sudcu pre prípravné\nkonanie o tom, že v posudzovanej veci existujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\nobavu uvedenú v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.\nAko vyplýva z návrhu prokurátora na vzatie obvineného do preventívnej väzby, ktorý\nsi osvojil aj sudca pre prípravné konanie, obava z pokračovania v trestnej činnosti pramení\n6\n\npredovšetkým z okolností prípadu. Z charakteru trestného činu kladeného obvinenému\nza vinu, spôsobu jeho vykonania a z ovplyvnenia alkoholom v čase činu vyplýva podozrenie\nz psychickej lability obvineného prejavujúcej sa najmä v záťažových situáciách, čo vyvoláva\nodôvodnenú obavu, že obvinený predstavuje v súčasnej dobe riziko pre zdravie a život iných\nosôb z jeho najbližšieho okolia, či pre ostatných členov spoločnosti. S uvedenými\nskutočnosťami, ale nemožno súhlasiť. Aj napriek tomu, že obvinený sa lieči ambulantne\nna psychiatrii, v predloženom spise nie sú zaznamenané žiadne iné poznatky (napr.\no psychickej labilite), z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodnú obavu z pokračovania\nv trestnej činnosti. Podľa odpisu z registra trestov obvinený doposiaľ súdne trestaný nebol\na z evidencie priestupkov je zrejmé, že od 1.1.2010 bol obv.\n\nlen dvakrát\n\npostihnutý za priestupok a to na úseku cestnej premávky. Taktiež samotný fakt, že obvinený\nmohol byť v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku, pod vplyvom alkoholu, čo bude\npredmetom ďalšieho dokazovania, neznamená samo osebe takú okolnosť, na základe ktorej\nje možné dôvodne predpokladať obavu uvedenú v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Tak ako\niný väzobný dôvod aj preventívna väzba musí byť odôvodnená existenciou určitých\nskutočností, ktoré by zakladali dôvodnú obavu, že obvinený bude pokračovať v páchaní\ntrestnej činnosti. Za takéto skutočnosti nemožno považovať iba vyššie uvádzané okolnosti\nprípadu, prípadne údajná psychická labilita obvineného. Prvostupňový súd namietaným\nuznesením rozhodol o vzatí obvineného do väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ale\njeho uznesenie v tejto časti nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia o väzbe zakotvené\nv § 72 ods. 2 druhej vete Trestného poriadku, podľa ktorého rozhodnutie o väzbe sa musí\nodôvodniť aj skutkovými okolnosťami. Naviac, ak sa súd rozhodne trestne stíhanú osobu\nvziať do väzby pre určitý väzobný dôvod, jeho rozhodnutie musí byť založené\nna konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe. Absencia konkrétnej skutočnosti\ntakého charakteru, ktorá by dovoľovala vyvodiť záver o tom, že obvinený bude pokračovať\nv trestnej činnosti, viedla sťažnostný súd k tomu, že preventívna väzba u obvineného nie je\ndaná. Na druhej strane, v prípade preukázania okolností a skutočností, z ktorých bude\nmožné ustáliť aj dôvodnosť preventívnej väzby, nič nebráni konajúcemu prokurátorovi\ndomáhať sa o rozšírenie, resp. zmenu dôvodov väzby aj o tento.\nPodľa § 80 ods. 2 Tr. por. súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie\noboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky\nna jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu;\n7\n\nobvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom\nkonaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie\nobmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa\n§ 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo\npodľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to\nodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť\npolicajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.\nKrajský súd v ďalšom konštatuje, že nahradenie väzby obvineného dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka a písomným sľubom je len fakultatívnou možnosťou,\na nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Trestný poriadok síce umožňuje využiť\ntento inštitút trestného práva aj v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závažný zločin,\navšak len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Sťažnostný súd preskúmaním doposiaľ\npredloženého spisového materiálu nezistil také okolnosti, ktoré by umožňovali takýto postup\na to aj s poukazom na ust. § 80 ods. 2 Tr. poriadku.\nPri preskúmaní ďalších formálnych podmienok bolo zistené, že sudca pre prípravné\nkonanie postupoval v zmysle ustanovenia § 72 ods. 2 Tr. poriadku a vypočul obvineného\npred rozhodnutím o vzatí do väzby. Okrem toho lehoty uvedené v § 85 ods. 4 a v § 87\nTr. poriadku pri rozhodovaní o väzbe boli dodržané. Z uvedeného teda vyplýva, že konanie,\nktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, zodpovedá zákonnej úprave procesného\npostupu pri rozhodovaní o návrhu na vzatie obvineného do väzby.\nVo vzťahu k sťažnostným námietkam obvineného krajský súd považuje za potrebné\nešte uviesť, že pokiaľ ide o „konkrétne skutočnosti“ odôvodňujúce väzbu nemusí ísť o také\nskutočnosti, ktoré už preukázali oprávnenosť ktorejkoľvek z obáv zakotvených v ustanovení\n§ 71 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku. Možno konštatovať, že postačuje reálna\nobava, že takéto konanie nastať môže, pričom takáto reálna obava vo vzťahu k útekovému\ndôvodu väzby z vyššie uvádzaných dôvodov podľa názoru sťažnostného súdu existuje.\nTo boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd čiastočne vyhovel sťažnosti\nobv.\n\na rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.»\n9. Článok 17 ods. 1 ústavy zaručuje osobnú slobodu. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\n\nnikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný\n8\n\nzáväzok. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n10. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09).\nZákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou\npodstatou mali dať ratio decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (III. ÚS 271/07).\n11. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomocí\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\n\n9\n\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n12. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n13. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní otázky\njeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej\naplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti\nide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že\ndo väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná\núprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vyžaduje, aby\nk pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a každé\ndohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a) až f)] musí byť\n„zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto rešpektovanie\ntohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov v. Bulharsko\nz 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí byť v súlade\ns účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou [k tomu pozri\nrozsudok ESĽP vo veci Bozano v. Francúzsko, z 18. 12. 1986, bod 54; rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo veci Benham v. Veľká Británia\nz 24. 9. 1992, rozsudok ESĽP vo veci Herczegfalvy v. Rakúsko z 11. 5. 2004, rozsudok\nVeľkej komory ESĽP vo veci Morsink v. Holandsko z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej\n\n10\n\njudikatúry rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Stanev v. Bulharsko zo 17. 1. 2012, bod\n143; rozsudok ESĽP vo veci L. M. v. Slovinsko z 12. 6. 2014, bod 121].\n14. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len\nvtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že\n- ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä\nak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký\ntrest,\n- bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie\nskutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\n- bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n15. Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe\nosoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj\nuvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná\na rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie,\nktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti\nrozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený\nsúd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa\nvhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.\nPredseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, a potom umožní\nprísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce\nsa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy,\nak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav\nobvineného neumožňuje jeho výsluch. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku\npri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého\nuznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto\nvýrokom napadnutého uznesenia...\n11\n\n16. Z čl. 17 ods. 1 a ods. 2 ústavy možno teda vyvodiť základné právo na osobnú\nslobodu, ako aj zásadu, že pozbaviť niekoho osobnej slobody možno iba z dôvodov\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalšie odseky čl. 17 ústavy uvádzajú konkrétne spôsoby\npozbavenia, resp. obmedzenia osobnej slobody, ktoré za splnenia ustanovených podmienok\nsú prípustné. Jedným z týchto spôsobov je aj vzatie do väzby, resp. držanie vo väzbe\nv zmysle čl. 17 ods. 5 ústavy. Preto možno uviesť, že v prípade pozbavenia osobnej slobody\nvzatím do väzby, resp. držaním vo väzbe je okrem čl. 17 ods. 5 ústavy vždy dotknutý aj\nčl. 17 ods. 1 a 2 ústavy (I. ÚS 220/04). Z judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že z práva\nnebyť vo väzbe z iného ako zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo\nsúdu vyplýva priama spojitosť zákonného väzobného dôvodu s rozhodnutím sudcu alebo\nsúdu nielen pri vzatí do väzby, ale aj počas jej trvania. V prípadoch, keď sa ústavný súd\nzaoberal možným porušením základného práva na osobnú slobodu v zmysle čl. 17 ústavy\nrozhodnutím súdu konajúceho o zákonnosti väzby, konštatoval, že otázka, či je väzba\nzákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie\ndohovoru (III. ÚS 79/02, III. ÚS 77/05), s ktorým musí byť v súlade, vrátane všeobecných\nprincípov obsiahnutých v ňom výslovne alebo implikovane (pozri obdobne napr. rozsudky\nESĽP vo veciach Winterwerp v. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20, bod 45\na Baranowski v. Poľsko z 28. 3. 2000, č. 28358/95, bod 51). Inými slovami, povinnosť\nsúdov vyplývajúca zo základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy postupovať\nv prípade trestného stíhania obvinenej osoby a pozbavenia jej osobnej slobody väzbou\n„spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, vyžaduje, aby procesný postup súdu konajúceho vo veci\nrešpektoval nielen ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov s právnou silou\nzákona (v danom prípade predovšetkým Trestného poriadku), ale taktiež aj ustanovenia\npríslušných medzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky a v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1 ústavy majú pred zákonom prednosť,\nak poskytujú väčší štandard ochrany základných práv a slobôd.\n17. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že vo vzťahu k odôvodnenosti podozrenia\n\npri vznesení obvinenia vo svojej judikatúre uviedol, že Trestný poriadok (ako zákon,\nna ktorý poukazuje ústava vo svojom čl. 17 ods. 2) nevyžaduje, aby existencia dôvodného\npodozrenia zo spáchania trestného činu bola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti\n12\n\nobvinenému. Pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že\nobvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného\nčinu. Dôvodné podozrenie teda predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by\nobjektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať\ntrestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho\nprípadu (rozsudok ESĽP vo veci Fox, Cambell a Hartley v. Veľká Británia z 30. 8. 1990).\nV tejto súvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa\nv rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho\nsa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo\nvyvracia) práve dokazovaním, tak ako na to vyplýva, aj z komentovaného znenia dohovoru\n„Skutečnosti, které vyvolaly podežření, nemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou nutné\nk odůvodnění odsoudzení nebo byť jen ke vznesení obvinění [viz Murray proti Spojenému\nkrálovství, rozsudek velkého senátu, 28.10.1994, č. 14310/88, § 55, srov. též Khodorkovskiy\nproti Rusku, rozsudek, 31.5.2011, č. 5829/04, § 189] /... skutečnosti, na nichž se podezření\nzakládá, však nemohou být stejné úrovně jako skutečnosti potřebné k odůvodnění\nodsoudzení, nebo i k podáni obžaloby, čož je předmětem až další fáze trestního řízení\n[Krejčíř proti České republice, rozsudek, 26.3.2009, č. 39298/04 a 8723/05, bod 75, ]\n(Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M.: Evropská úmluva o lidských právech.\nKomentář. 1. vydanie. Praha : C.H.Beck 2012.)“. Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1\nTrestného poriadku rátajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania\n(IV. ÚS 383/04, IV. ÚS 217/2013).\n18. Z komentovaného znenia dohovoru ďalej vyplýva, že „ESLP – podle svých\nvlastních slov [viz např. Ignatenco, § 79; Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudek, 31. 5. 2011,\nč. 5829/04, bod 184] – ve své judikatuře identifikoval čtyři základní důvody, které mohou\nodůvodňovat vazbu v trestním řízení: nebezpečí útěku [Stögmüller proti Rakousku,\nrozsudek, 10. 11. 1969, č. 1602/62, bod 15], riziko, že obviněný může v případě propuštění\nmařit výkon spravedlnosti [Wemhoff, bod 14] nebo spáchat další trestné činy [Matznetter\nproti Rakousku, rozsudek, 10. 11. 1969, č. 2178/64, bod 9] nebo způsobit narušení\nveřejného pořádku [Letellier proti Francii, rozsudek, 26. 6. 1991, č. 12369/86, bod 51].\nESLP považuje závažnost obvinění a s tím spojenou závažnost trestu, kterému\nobviněný čelí, za dostatečný důvod sám o sobě pouze na omezenou dobu. Poté jej\n13\n\nstandardně považuje spíše pouze za jeden z argumentů na podporu tvrzení, že vazba byla\nodůvodněna nebezpečím, že stěžovatel uprchne, pokud by byl propuštěn na svobodu (blíže\nviz bod 75), byť teoreticky závažnost hrozícího trestu může být pro obviněného dosti silnou\nmotivací také proto, aby mařil vyšetřování nebo pokračoval v trestné činnosti.“. (Kmec, J.,\nKosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M.: Evropská úmluva o lidských právech. Komentář.\n1. vydanie. Praha : C.H.Beck 2012, s. 515.).\n19. Inými slovami, „ESLP připouští, že závažnost trestu, kterému obviněný čelí, je\nrelevantním aspektem při hodnocení rizika, že uprchne nebo že se trestného činu dopustí\nznovu. Zároveň však opakovaně upozorňuje, že závažnost vznesených obvinění (a z toho\nplynoucí závažnost hrozícího trestu) nemůže sama o sobě sloužit jako ospravedlnění\ndlouhotrvající vazby [Iljikov proti Bulharsku, rozsudek, 26. 7. 2001, č. 33977/96, body 8081]. Je třeba, aby nezbytnost ponechání obviněného ve vazbě byla podepřena také dalšími\nokolnostmi [Kondratyev, § 52].“.\n...\nNebezpečí útěku ze strachu před sankcí se postupem času snižuje také proto, že\njestliže se do délky trestu započítává doba strávená ve vazbě, snižuje se také doba, kterou by\nobviněný musel skutečně strávit ve vězení po svém případném odsouzení [Neumeister proti\nRakousku, rozsudek, 27. 6. 1968, č. 1936/63, bod 10; Wemhoff, § 14]. (Kmec, J., Kosař, D.,\nKratochvíl, J., Bobek, M.: Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydanie.\nPraha : C.H.Beck 2012, s. 516.).\n20. Ústavný súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 1694/2014\nz 28. júla 2014 judikoval, že\n,,Judikatura Ústavního soudu konkrétně k útěkové vazbě je bohatá. Její principy lze\nshrnout následovně.\n- V nálezu sp. zn. III. ÚS 566/03 ze dne 1. 4. 2004 (N 48/33 SbNU 3), který byl\nnásledně reprodukován v řadě dalších rozhodnutí, Ústavní soud konstatoval, že hrozba\nvysokým trestem sama o sobě zakládá důvodnost obavy před vyhýbáním se trestnímu\nstíhání, a tím naplnění důvodnosti vazby podle § 67 písm. a) trestního řádu. Musí se však\njednoznačně jednat o konkrétní hrozbu vysokého trestu, tedy hrozbu podloženou\njedinečnými specifickými okolnostmi spáchaného skutku ve spojení s dalšími aspekty dané\n14\n\ntrestní věci, a to v rámci rozpětí trestní sazby stanovené trestním zákonem. Typová (toliko\nobjektivní) hrozba vysokého trestu sama o sobě bez dalšího pro naplnění citovaného\nvazebního důvodu není dostačující. Hrozbou vysokým trestem je, pokud lze předpokládat\nuložení trestu odnětí svobody ve výši nejméně kolem osmi let [nález sp. zn. IV. ÚS 3294/09\nze dne 17. 5. 2011 (N 93/61 SbNU 447), body 12-13; nález sp. zn. I. ÚS 2208/13 ze dne\n11. 12. 2013 (N 215/71 SbNU 517), body 28-29; nález sp. zn. I. ÚS 2665/13 ze dne 12. 12.\n2013 (N 217/71 SbNU 545), bod 15].\n- Avšak ani tuto judikaturu nelze chápat jako „bianko šek“, do kterého stačí vepsat\nodhad možného budoucího trestu za konkrétní stíhanou věc ve výši nejméně osmi let odnětí\nsvobody a na jeho základě pak odůvodnit vzetí do vazby nebo následné ponechání ve vazbě,\nbez přihlédnutí k dalším konkrétním okolnostem posuzované věci [nález sp. zn.\nI. ÚS 603/07 ze dne 7. 6. 2007 (N 95/45 SbNU 353), bod 20; nález sp. zn. I. ÚS 2208/13\n(viz výše), bod 30; nález sp. zn. I. ÚS 980/14, bod 42].\n- V první řadě musí soud zvážit případné námitky obviněného, který má právo\nprokazovat za těchto okolností existenci konkrétních skutečností (silných důvodů), jež\ndůvodnou obavu z následků uvedených v § 67 písm. a) trestního řádu eliminují, a vylučují\ntak aplikaci předmětného vazebního důvodu. Může jimi být zejména míra celkové\nuspořádanosti životních poměrů obviněného, mobilita daná jeho zdravotním stavem, rozsah\njeho místně založených citových a prozatím (nejen hmotně) řádně a především dlouhodobě\nplněných zaopatřovacích vazeb, rámec jím dosud sdíleného společensky konformního\njednání ve spojení s možnými zárukami ze strany jiných subjektů apod. To vše musí být\npřirozeně nahlíženo ve vzájemných souvislostech se zřetelem na konkrétní okolnosti\npřípadu (nález sp. zn. I. ÚS 2208/13 ze dne 11. 12. 2013, bod 31; či nález sp. zn.\nI. ÚS 2665/13 ze dne 12. 12. 2013, bod 16).\n- Druhým faktorem klíčovým pro posouzení důvodnosti dalšího trvání vazby je\nplynutí času. Musí být brán zřetel na tzv. doktrínu zesílených důvodů. Obecné soudy jsou\npovinny respektovat požadavek nezbytnosti existence zesílených důvodů pro trvání vazby,\njinak nelze pokračující omezení osobní svobody, byť k uvalení vazby mohlo dojít\nna základě důvodného podezření, aprobovat. Konkrétní skutečnosti zakládající důvodnost\nvazby v počáteční fázi trestního stíhání mohou během trvání vazby ztrácet na významu\nči přesvědčivosti a pro ospravedlnění dalšího trvání zbavení osobní svobody obviněného\nve vazbě už nemusí postačovat. Konkrétně vzato: trvání podezření daného trestného činu\n15\n\ns hrozbou konkrétní výše trestu je podmínkou sine qua non pro zákonnost pokračování\nvazby, ale po určité době samo o sobě nepostačuje. V takových případech musí soud zjistit,\nzda existují jiné relevantní a dostačující důvody předložené orgány činnými v trestním\nřízení, které by ospravedlnily toto pokračující odnětí svobody. Riziko uprchnutí nebo\nskrývání se obviněného za účelem vyhnutí se trestnímu stíhání nebo trestu po případném\npropuštění z vazby na svobodu nemůže být v případě dlouhotrvající vazby založeno výlučně\nna skutečnosti, že obviněnému hrozí vysoký trest. Delší trvání vazby musí být\nospravedlněno dalšími závažnými konkrétními důvody, které vylučují nahrazení vazby\njiným opatřením podle trestního řádu [nález sp. zn. I. ÚS 2208/13 ze dne 11. 12. 2013, bod\n32; nález sp. zn. I. ÚS 2665/13 ze dne 12. 12. 2013, bod 22; nález sp. zn. I. ÚS 185/14\nze dne 10. 4. 2014 (N 56/73 SbNU 119); nález sp. zn. I. ÚS 980/14 (viz výše), bod 43].\n- Ústavní soud rovněž ve svých nálezech příkladmo uvedl, které další faktory, vedle\ndélky hrozícího trestu, jsou pro odůvodnění útěkové vazby relevantní a soudy by je měly\nbrát v potaz. Jsou to charakter a morálka obviněného, jeho mravy, domov, zaměstnání,\nmajetek, rodinné vztahy a všechny druhy vazeb k zemi, v níž je proti němu vedeno trestní\nstíhání, a kontakty v zahraničí (nález sp. zn. I. ÚS 980/14, bod 43; nález sp. zn.\nI. ÚS 2208/13 ze dne 11. 12. 2013, bod 34), příprava obviněného na odcestování, snaha\nzajistit si falešné doklady na cestu do cizího státu, delší opuštění místa bydliště\na zaměstnání, zadržení obviněného na útěku přes hranice [nález sp. zn. I. ÚS 2883/13 ze dne\n21. 1. 2014 (N 7/72 SbNU 93), bod 22; nález sp. zn. I. ÚS 2183/12 ze dne 22. 5. 2013\n(N 91/69 SbNU 429), bod 18].“.\n21. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh\ntrestu a len v takej výmere, ako to je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon\nv osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 6\nTrestného zákona za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia\nslobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest\nodňatia slobody. Podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá\nsa odňatím slobody na pätnásť až dvadsať rokov. Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona\nodňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody\nna doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ... písm. c) na chránenej\nosobe. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že za vysoký trest je\n16\n\nmožné považovať trest odňatia slobody vo výške osem rokov odňatia slobody a vyšší.\nNa posúdenie, či môže vysoký trest byť uložený, je vždy pomocným pravidlom základná\nzákonná sadzba trestu odňatia slobody, ktorú za ten-ktorý trestný čin Trestný zákon\nvo svojej osobitnej časti umožňuje uložiť. V rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej\nrepubliky je dokonca možné nájsť i rozhodnutie, v ktorom za vysoký trest bol považovaný\ntrest odňatia slobody vo výmere šesť rokov (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 2. 2003).\n22. Po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vychádzajúc\nz judikatúry ESĽP ústavný súd konštatuje, že z jeho odôvodnenia vo vzťahu k zákonom\npredpokladanému vzatiu sťažovateľa do výkonu väzby nevyplýva nič, čo by signalizovalo\narbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci\nkonajúcim krajským súdom s dôsledkom porušenia sťažovateľom označeného práva\nna osobnú slobodu pri jeho vzatí do útekovej väzby. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd\nkonal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného poriadku\npodstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú\nzo skutkových okolností posudzovanej veci, v dôsledku čoho ich ústavný súd vníma ako\nadresné a vo svojich záveroch aj logické, pričom ich považuje za právne akceptovateľné\nnielen z uhla zákonnosti, ale aj ústavnosti. Na druhej strane je však potrebné krajskému\nsúdu vytknúť to, že mal a mohol v kontexte okolností a skutkových zistení prameniacich\nz už v tom čase vykonaného dokazovania zintenzívniť svoju argumentáciu práve k výške\nreálne hroziacemu trestu sťažovateľovi a jeho psychicky labilnej osobnosti (nadmerné\nužívanie alkoholických látok, liečba na psychiatrii), ktorej riziko možného „úteku“\nv podobe vyhýbania sa úkonom trestného konania je zintenzívnená práve reálnosťou hrozby\nuloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ústavný súd vychádzal nielen z výšky\ntrestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá sťažovateľovi hrozí za obzvlášť závažný zločin\nkladený mu za vinu, ale aj napríklad zo znenia § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. b)\nTrestného zákona v spojení s § 34 ods. 6 Trestného zákona alebo zo znenia § 39 ods. 2\npísm. d) Trestného zákona, samozrejme, za predpokladu, že tam uvedené inštitúty využije\nbuď samotný sťažovateľ, alebo zohľadní súd v rámci svojej rozhodovacej právomoci.\nAk teda krajský súd konštatoval to, že hrozbu vysokého trestu (ktorý aj sťažovateľovi reálne\nhrozí, pozn.) je možné akceptovať ako dôvod útekovej väzby v počiatočných štádiách, konal\n17\n\ntak správne, pretože k reálnej hrozbe vysokého trestu v okolnostiach trestnej veci\nsťažovateľa pristupuje požiadavka vyššieho stupňa pravdepodobnosti, že v prípade uznania\nviny bude uložený trest vykonateľný, čím dôjde k naplneniu samotného účelu trestného\nkonania. Zo záverov, ku ktorým vo všeobecnosti dospel krajský súd pri posudzovaní\npodmienok útekovej väzby sťažovateľa, teda nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia\npríslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu\na krajský súd sťažovateľovi dôvody jeho pozbavenia osobnej slobody z hľadiska materiálnej\ninterpretácie podmienok útekovej väzby, aj keď v simplexnejšej rovine, vysvetlil.\n23. V závere je potrebné poukázať aj na to, že „... pri rozhodovaní o väzbe súd môže\nriziko úteku alebo páchania trestnej činnosti len odhadovať (prognózovať), a preto nie je\nnevyhnutne potrebné, aby zo strany väzobne stíhaných obvinených už k takýmto konaniam\nalebo pokusom o ne došlo. Akceptácia tohto názoru „... by zbavovala väzby jej\npreventívneho a zabezpečovacieho charakteru.“ [nález ústavného súdu II. ÚS 67/2013\nz 5. júna 2013]. Inými slovami, „... každé rozhodování o vazbě se odehrává jen v rovině\npouhé pravděpodobnosti - a nikoli jistoty - ohledně důsledků, které mohou nastat, nebude-li\nobviněný držen ve vazbě [nález sp. zn. I. ÚS 603/07 ze dne 7. 6. 2007 (N 95/45 SbNU 353),\nbod 17, a nález sp. zn. I. ÚS 980/14, bod 37]. Proto mohou reálně nastat\nsituace, ... ve kterých bude v době vazebních rozhodnutí existovat reálná hrozba uložení\nvysokého trestu odnětí svobody, která se následně nepromítne v uloženém trestu. Vždy je\nvšak nutné, aby u každého vazebního rozhodnutí, které je odůvodněno hrozbou vysokého\ntrestu, bylo řádně vyargumentováno, že vysoký trest v konkrétním případě a za daného\ndůkazního stavu, který existuje v době rozhodování, skutečně reálně hrozí.“ [uznesenie\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1694/2014 z 28. júla 2014, bod 31 a 32.].\n24. Vo všeobecnej rovine je možné taktiež poukázať aj na komentované znenie\ndohovoru, z ktorého vyplýva, že „Príslušné orgány rozhodujíci o vazbě sice nejsou povinny\nse ve svých rozhodnutích vypořádat jednotlivě s každým argumentem uplatněným\nobviněným nebo jeho obhájcem, měly by však reagovat adekvátním způsobem na všechny,\nkteré jsou způsobilé zpochybnit oprávněnost dalšího trvání vazby [viz např. Ignatenco proti\nMoldavsku, rozsudek, 8.2.2011, č. 36988/07, bod 78, Michalko proti Slovensku. Rozsudek,\n21.12.2010, č. 35377/05, bod 153]. (Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M.:\n18\n\nEvropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C.H.Beck 2012,\ns. 513.)“. Inými slovami, krajský súd (a všeobecné súdy vo všeobecnosti) rozhodujúci\no väzbe nie je povinný detailne odpovedať na každý argument sťažovateľa uvedený\nv sťažnosti, avšak je povinný vysporiadať sa so skutočnosťami a argumentmi, ktoré sú\nspôsobilé spochybniť existenciu podmienok nevyhnutných pre zákonnosť pozbavenia\nslobody, resp. ďalšieho držania sťažovateľa vo väzbe (porov. Nikolova v. Bulharsko,\nč. 31195/96, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 25. 3. 1999, bod 61; rozsudok ESĽP vo veci\nIlgar Mammadov c. Azerbajdžan z 22. 5. 2014, bod 114), a tejto svojej povinnosti sa krajský\nsúd vo svojom napadnutom rozhodnutí, aj keď s určitými výhradami ústavného súdu, zastal.\nV naznačených súvislostiach teda ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi\nsťažovateľom namietaným porušením základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy a ním predostretými dôvodmi (pozri bod 3), v dôsledku čoho považuje\nním prednesenú argumentáciu za zjavne neopodstatnenú a podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom\n\nsúde\n\nodmieta\n\nsťažovateľom\n\npodanú\n\nsťažnosť\n\nz dôvodu\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-dôvody väzby", "väzba-väzba sudcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c02ec593-1601-4609-b360-0faba91c965d"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f19c49e2-dd48-4ea7-93d9-89449fa30741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.386.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 386/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 386/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.386.2026.1"}, {"guid": "ussr:96ddcf7f-0669-468c-bd50-6f1d1a272764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:c30a372b-7090-420a-ad47-cfede6a85b1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.732.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 732/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 732/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.732.2025.1"}, {"guid": "ussr:ef121728-a1c8-42ef-9d1f-ebf5a3363411", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.595.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.595.2025.1"}, {"guid": "ussr:d8672cf3-7b38-423e-99b4-25937ef28b7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.599.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.599.2023.1"}, {"guid": "ussr:493e3a49-f138-499a-a2a3-5aad182681bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.258.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.258.2023.1"}, {"guid": "ussr:efcf2ebb-537c-45a5-92d0-ddb6b07e3623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.595.2022.1"}, {"guid": "ussr:e97c5b6e-1e4b-4aaf-b667-26f197b0b4bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 566/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 566/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.566.2022.1"}, {"guid": "ussr:5896db05-980b-4771-a253-1283afe0dafb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.64.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.64.2022.1"}, {"guid": "ussr:64292a08-9bc2-42a2-b0bb-cd96a621ea8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.79.2022.1"}, {"guid": "ussr:a85dd81c-d279-4c61-9325-040a1fcbcc22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.316.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.316.2021.1"}, {"guid": "ussr:485941cf-5493-430f-bb6a-11ec0dc60336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1"}, {"guid": "ussr:0a0abcee-c05a-4a91-be01-9f85fb49960a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.278.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.278.2021.1"}, {"guid": "ussr:2c8d66ac-aa4b-4926-a7d2-f1fdb71c68b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.278.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.278.2021.1"}, {"guid": "ussr:79c09e95-3808-4a8a-80ae-7f8b724ebfc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.434.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 434/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 434/2020 z 9. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.434.2020.1"}, {"guid": "ussr:10a9e269-74c4-4028-a129-0545916e1cc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.196.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 196/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 196/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.196.2020.1"}, {"guid": "ussr:958acb54-b848-42eb-bca4-10ddcce6df93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.384.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.384.2019.1"}, {"guid": "9e1f9474-6092-430c-be30-7abe4a26da08:8694fed2-ef4a-4bc3-9288-fdd3f7c98911", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1", "spisova_znacka": "3Tdo/79/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/79/2024 z 18. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2322011449.1"}, {"guid": "a010feb9-1232-437f-a490-679d2a9b848a:d4ef0410-99ba-4279-893a-927eb70bb0c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2122014276.1", "spisova_znacka": "4Tdo/65/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/65/2024 z 21. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2122014276.1"}, {"guid": "8384c844-e739-4a1b-827d-22dd32e4fb4a:49c14138-5b5b-446f-ac00-742ca894a5b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8121011174.1", "spisova_znacka": "4Tdo/17/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/17/2023 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8121011174.1"}, {"guid": "05420be3-00ba-403f-9805-70e8bd0dd98d:1f5b00b5-713a-4a19-af31-64396291b064", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2226010224.1", "spisova_znacka": "6Tos/32/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/32/2026 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2226010224.1"}, {"guid": "199436a2-347a-4d78-947b-e362569ec8e9:0d5c5603-367e-43da-b1de-64bbc022f3bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624010225.1", "spisova_znacka": "4Tos/134/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/134/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010225.1"}, {"guid": "4528d718-837f-4eb1-b22c-7e89687d210a:b21dd447-5329-444e-b455-10b5659a8f40", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6625010491.1", "spisova_znacka": "4Tos/98/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/98/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6625010491.1"}, {"guid": "8c4d7542-5489-424c-9200-6552adfceea6:a0268a93-b335-4ca7-9580-a95ddef6efab", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.1", "spisova_znacka": "4Tos/87/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/87/2025 z 24. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624010465.1"}, {"guid": "d4be3071-6edb-44bf-a47c-7bc429bb8081:804a9d45-9b5b-4d29-aecd-8206d13dfa80", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2123010307.41", "spisova_znacka": "6Tos/17/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/17/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2123010307.41"}, {"guid": "737e887a-6a17-4fbf-846d-8a9fe5a584f4:8f9607cd-e0cf-475b-be4e-0bccc4fe2772", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6624010561.1", "spisova_znacka": "4Tos/92/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/92/2024 z 17. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010561.1"}, {"guid": "eddd609b-cad7-4cdf-b5fc-a52444a29689:e31a8464-ee88-4bab-b82a-b2d67b8a3a94", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6624010518.1", "spisova_znacka": "4Tos/87/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/87/2024 z 4. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6624010518.1"}, {"guid": "bf30aee4-d9fb-4cfb-8ef7-773eb725a18c:108efb5d-6ff9-4d6a-abde-bf931d59c028", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2624010028.2", "spisova_znacka": "6Tos/78/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/78/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2624010028.2"}]}