{"guid": "ussr:ad1891db-9cf7-48f9-97bd-5033904e87b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2016 z 13. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. januára 2016, sp. zn. I. ÚS 16/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-01-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ad1891db-9cf7-48f9-97bd-5033904e87b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.16.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 16/2016-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou Kováčik Le§al s. r. o., Námestie\nM. R. Štefánika 2261, Topoľčany, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa\nJUDr. Stanislava Kováčika, vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 35/2014 z 24. marca 2015\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 1 So 35/2014 z 24. marca 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení\nžalobcu účastníkom\n\nkonania\n\no opravnom\n\nprostriedku\n\nproti\n\nrozhodnutiam\n\nSociálnej poisťovni, ústrediu (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 540 105 3823 0-I.\na č. 540 105 3823 0-II. z 25. júna 2013. Prvým v poradí uvedeným rozhodnutím\nsťažovateľovi priznala Sociálna poisťovňa od 1. septembra 2009 starobný dôchodok v sume\n258,55 € mesačne a od 1. januára 2010 zvýšila na sumu 266,44 €. Druhým uvedeným\nrozhodnutím sťažovateľovi zvýšila Sociálna poisťovňa od 1. novembra 2011 starobný\ndôchodok na sumu 298,30 € mesačne, od 1. januára 2012 zvýšila na sumu 308,20 €\na od 1. januára 2013 na sumu 319,40 € mesačne.\n3. Predmetná vec bola vedená Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“),\nktorý rozsudkom sp. zn. 19 Sd 185/2013 z 10. januára 2014 potvrdil označené rozhodnutia\nSociálnej poisťovne. O podanom odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu\nrozhodol najvyšší súd rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou tak, že potvrdil\nprvostupňový rozsudok krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd,\nktorý odobril závery krajského súdu, dospel k nesprávnym záverom, keď postup\na rozhodnutia Sociálnej poisťovne považoval za správne a zákonné. Sťažovateľ v konaní\npred všeobecnými súdmi namietal nesprávne právne posúdenie veci v jeho prípade, pričom\npoukazoval na konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré riešili analogické situácie\nodlišným spôsobom. Sťažovateľ bol totiž toho názoru, že Sociálna poisťovňa neoprávnene\nkrátila vypočítanú sumu starobného dôchodku z dôvodu skôr priznaného výsluhového\npríspevku. Podľa názoru sťažovateľa výsluhový príspevok nebolo možné považovať\nza starobnú dávku. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ považoval aplikáciu čl. 33 ods. 2\nDohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (1967), ktorý bol\nvyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991Zb. (ďalej len „dohovor č. 128“),\nna jeho prípad za nesprávnu, porušujúcu jeho označené právo. Sťažovateľ v sťažnosti\nopätovne zopakoval a predostrel svoj právny pohľad na vec prezentovaný pred všeobecnými\nsúdmi a tvrdil, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k neprípustnému zásahu\n\n2\n\ndo jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nerešpektovania princípu právnej istoty,\nako aj porušením princípu zákazu retroaktivity. Sťažovateľ v neposlednom rade\nnajvyššiemu súdu vyčítal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu, pretože\npodľa neho sa najvyšší súd nevysporiadal s jeho podstatnými argumentmi uvedenými\nv opravnom prostriedku, resp. v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.\n4. Podľa názoru sťažovateľa skutkové a právne závery uvedené v napadnutom\nrozsudku najvyššieho súdu sú z ústavného hľadiska neudržateľné a majú za následok\nporušenie jeho označeného práva, preto sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„1. Ľudské právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z či 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 So/35/2014 zo dňa 24.3.2015 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So/35/2014 zo dňa\n24.3.2015 sa v napadnutej časti výroku zrušuje a vec sa Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky vracia na ďalšie konanie.\n3. Súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči\nporušovateľovi ľudského práva v plnom rozsahu.“\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n6. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n3\n\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd\nskúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok\n\nvzájomnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi\n\nnamietaným\n\nrozhodnutím\n\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\n9. Ústavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu zaoberal bližšie otázkou,\nči sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného\nsúdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je\n\n4\n\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha\nchrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj\nv tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď\njasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol\n(napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných\npráv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj\nvšeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\n10. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Uvedené rovnako platí\naj pre namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Zásadná námietka sťažovateľa spočíva v tvrdenom zásahu najvyššieho súdu\ndo práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého sa mal dopustiť tým, že na jeho právnu\nargumentáciu uplatnenú v priebehu konania a v odvolaní nereagoval ústavne konformným\n\n5\n\nspôsobom, keď potvrdil rozsudok krajského súdu. Sťažovateľ zároveň namieta aj\narbitrárnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu založenú na jeho názore, že jeho\nprávne závery sú v rozpore s namietanou judikatúrou najvyššieho súdu a interpretácia\nrelevantných noriem sa odchyľuje od tejto namietanej judikatúry. Sťažovateľ nesúhlasí\nzo záverom Sociálnej poisťovne o aplikovateľnom krátení vypočítaného starobného\ndôchodku a aplikáciu dohovoru č. 128 na jeho prípad považuje za nesprávnu, porušujúcu\njeho označené právo, pretože priznaný výsluhový príspevok nie je možné považovať\nza výsluhový dôchodok ani starobnú dávku.\n12. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (GarcíaRuiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov\nstrán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\n\n6\n\n13. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnamietaného rozsudku najvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Najvyšší súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol:\n«V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku, či odporkyňa bola oprávnená\nkrátiť priznanú dávku sociálneho poistenia starobný dôchodok, ak navrhovateľ súčasne\npoberá výsluhový príspevok priznaný podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. účinného\ndo 30.04.1998.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť\ndôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku\ndopĺňa v nadväznosti na navrhovateľove námietky ďalšie dôvody. V danom prípade sa\nodvolací súd stotožnil aj s právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, ktorý bol uverejnený\nv Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2011 pod č. 55.\nPokiaľ § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky (príspevky),\nna ktoré vznikol nárok podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. v spojení s § 33 ods. 1\npísm. c) zákona č. 76/1959 Zb. používa termín „považuje sa“, podľa názoru odvolacieho\nsúdu aj naďalej takýto príspevok za službu podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. má\ncharakter štátnej sociálnej dávky a nie je výsluhovým dôchodkom podľa § 38 a nasl. zákona\nč. 328/2002 Z. z., hoci sa za taký dôchodok považuje. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že\ncieľom zákona tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie poskytovanie dávok výsluhového\nzabezpečenia, ktoré zákon č. 328/2002 Z. z. nepozná, a ktoré neprevzal z predchádzajúcich\nprávnych predpisov, týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia policajtov.\nV tejto súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že navrhovateľ\nukončil výkon služby vojaka v roku 1995 a určenie výšky príspevku za službu § 33 ods. 1\npísm. c) zákona č. 76/1959 Zb.) je rozdielne od spôsobu stanovenia výšky výsluhového\ndôchodku (§ 39 zákon č. 328/2002 Z. z.).\nPodľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je\naj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak\ntoto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\n\n7\n\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový\ndôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\nVzhľadom na vyššie uvedený záver, podľa ktorého sa výsluhový príspevok\nza výsluhový dôchodok iba považuje, podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa konala\nzákonne, ak do obdobia dôchodkového poistenia započítala aj obdobie, ktoré bolo\nzhodnotené na poskytnutie výsluhového dôchodku a nepostupovala podľa § 60 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení. Len pre doplnenie, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi\nsúdneho konania sporná, avšak odvolací súd považoval za dôležité túto skutočnosť\nzdôrazniť.\nZ ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna úprava\nmala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov\no sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia\npovažované za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 23 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili\nfunkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)\nvo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia\nexistujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok\ndovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.\nSúčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého\nby pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby policajtom bola doba\nprofesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia\nZ tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet\nvýsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý\nmal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia\n(zabezpečenia).\nOdvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke\nzákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor\"), ak má alebo ak by mala inak chránená\nosoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku\nsociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa\n\n8\n\ndávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom\nrozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\nZ článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade\nsúbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému\nsociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok\nzo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu\nvýsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok).\nVýsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový\ndôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\npoistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\npoistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odvolací\nsúd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného\ndôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené\nna účely výsluhového príspevku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno\nsumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného\nza výsluhový dôchodok.\nVzhľadom na vyššie uvedené právne závery, najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods.\n1 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O. s. p. a § 2501 ods. 2 O. s. p. tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/l 85/2013-126 zo dňa 10.01.2014 potvrdil ako\nvecne správny».\n14. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúce na právny názor\nkrajského súdu a vo veci konajúcej Sociálnej poisťovne) obsahuje podľa názoru ústavného\nsúdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho\nvýklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\n\n9\n\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n15. Ústavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s najvyšším súdom prezentovaným\nprávnym názorom, podľa ktorého výsluhový príspevok vzhľadom na jeho charakter\npo dosiahnutí dôchodkového veku možno považovať za výsluhový dôchodok na účely\nvýpočtu starobného dôchodku. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil,\nže najvyšší súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet\nžiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú\ndostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n17. Okrem námietky nedostatočného odôvodnenia, na ktorú ústavný súd už reagoval,\npodstata sťažnosti sťažovateľa spočívala v jeho nesúhlase s právnym názorom najvyššieho\nsúdu, najmä s jeho interpretáciou a aplikáciou čl. 32 ods. 2 dohovoru č. 128 upravujúcich\npodmienky a možnosť krátenia starobných dôchodkov. Ústavný súd však nezistil medzi\ndôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, žiaden taký dôvod,\nktorý by mohol spochybniť právne závery najvyššieho súdu. Je to tak z toho dôvodu, že\npo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\na s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil\n\n10\n\ntaký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať\núčinky nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako to tvrdil sťažovateľ vo svojej sťažnosti.\nV napadnutom rozhodnutí najvyšší súd zohľadnil všetky jeho zákonné náležitosti a tieto\npri jeho tvorbe aj prakticky aplikoval.\n18. V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa porušenia princípu zákazu\nretroaktivity ústavný súd pripomína (napr. I. ÚS 238/04), že právna teória rozoznáva pravú\na nepravú retroaktivitu. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma\nreglementuje vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda\no pravé spätné pôsobenie nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu).\nNepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré\nvznikli za platnosti starého práva, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby\núčinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým (teda o nepravom\nspätnom pôsobení hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré\nprávne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo\nešte od neskoršej doby.\n19. V prípadoch stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita,\nt. j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej právnej\nnormy riadia právnou normou novou. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne\nskutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku\nurčitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca\nnovým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie zmeny aj tých práv\n(alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\n20. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd nezistil, že by došlo k porušeniu\nprincípu zákazu retroaktivity, tak ako to namietal sťažovateľ.\n21. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením práva\nna spravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\npodľa\n\nčl.\n\n11\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru.\n\nS prihliadnutím\n\nna odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj s poukazom na to, že obsahom práva\nna spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom\núčastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02,\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n22. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľa (návrh na zrušenie rozsudku najvyššieho súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie,\nnáhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. januára 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "sociálna poisťovňa", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "7ba33550-c61d-45a7-9cda-3b7eb8ec261e:d6c7f190-3fc1-46c9-8c76-5728a7dd2248", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013200919.1", "spisova_znacka": "1So/35/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/35/2014 z 23. 3. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013200919.1"}, {"guid": "aff347ce-ce62-499c-b176-ef3855975364:8a22d8b8-9ef1-4dff-b632-287f4e4126ea", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4013200919.1", "spisova_znacka": "19Sd/185/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/185/2013 z 9. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-01-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200919.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2"}, {"guid": "ussr:5a1930ac-da2d-4b35-bfce-514c3fbed238", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.612.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 612/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 612/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.612.2017.1"}, {"guid": "ussr:c3d6bfd1-8a68-4242-80b4-0d5bf55e35b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.279.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.279.2017.1"}, {"guid": "05dcdd5e-99ac-487f-ae2c-63d36eda1b2c:173ad462-b8cd-4526-b72b-d731619e6f7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1", "spisova_znacka": "6Ssk/58/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/58/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1"}, {"guid": "59f44962-e512-4be0-876d-1d2b20e89eb9:a0149546-d823-4627-954e-8f855d4852ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200889.1", "spisova_znacka": "6Ssk/61/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/61/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200889.1"}, {"guid": "719c2da5-c9b5-4c20-b3b0-fa8f5ca279fa:a720579f-a637-4ba8-875e-91ddc6539fa9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5020200331.2", "spisova_znacka": "26Sa/25/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/25/2020 z 1. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-09-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5020200331.2"}, {"guid": "719c2da5-c9b5-4c20-b3b0-fa8f5ca279fa:35ae70f6-702f-462b-9676-c9e504aa9af2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5020200331.2", "spisova_znacka": "26Sa/25/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/25/2020 z 1. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-09-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5020200331.2"}]}