{"guid": "ussr:4241cd73-351b-4a2b-acd0-54abb36f8215", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.147.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2016 z 9. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 147/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.147.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-03-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4241cd73-351b-4a2b-acd0-54abb36f8215", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.147.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.147.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.147.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 147/2016-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 1436/2, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcC 44/2015 a jeho\nuznesením zo 14. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcC 44/2015 a jeho uznesením\nzo 14. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení žalobcu v konaní\nvedenom na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 27 C 190/2000\nbol ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne účastníkom konania o určenie vlastníctva\nk nehnuteľnostiam.\nAko ďalej sťažovateľ uvádza, „... v merite veci okresný súd rozhodol rozsudkom\nz 30.10.2006. Po zrušení rozsudku krajským súdom rozhodol okresný súd opätovne\nrozsudkom dňa 5.5.2011. I tento rozsudok okresného súdu z 5.5.2011 bol krajským súdom\nzrušený a vrátený na nové konanie a rozhodnutie.\nZ predvolania na pojednávanie Okresného súdu Košice II sp. zn. 27 C 190/2000 som\nzistil, že právnu vec rozhoduje ten istý sudca JUDr. Adrián Pažúr, ktorý v merite veci\ndvakrát rozhodol rozsudkom, avšak pre závažné právne i vecné pochybenia boli oba\nrozsudky zrušené krajským súdom. Vzhľadom na to, že vzťah sudcu k veci dosiahol takú\nintenzitu, že tretíkrát nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať, rozhodol som sa\npožiadať o vylúčenie sudcu z prejednávanej veci.\nPísomne som vzniesol námietku zaujatosti sudcu JUDr. Adriána Pažúra podľa § 14\nods. 1 OSP. Žiadal som, aby bol vylúčený z prejednávania veci a k tomu ma viedli vážne\npochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k veci. Objektívne som zdôvodnil pochybnosti\no nezaujatosti sudcu tak, že pri prvom rozhodnutí aplikoval na súdený judikát, ktorý nebol\nskutkovo podobný a prakticky nebol aplikovateľný, judikát riešil konanie štatutárneho\norgánu právnickej osoby, pričom v rozsudku bola citovaná časť judikátu vytrhnutá z celého\nkontextu. Pri druhom rozhodnutí 5.5.2011 zdôvodnil zamietavý rozsudok judikátom NS ČR,\nosvojil si ho, avšak ja som preukázal okresnému súdu, že tento judikát bol prekonaný\na zrušený...\nPovažoval som to za porušenie zásady predvídateľnosti rozhodovania a v námietke\nsom zdôraznil, že sudca neprihliadol na doterajšiu ustálenú judikatúru NS SR, nevysvetlil\nz akého dôvodu sa absolútne od tejto judikatúry odchýlil.“.\n3. S poukazom na skutkové okolnosti prípadu sťažovateľ následne dáva do rozporu\nzávery krajského súdu v napadnutom uznesení, v ktorom krajský súd rozhodol po vyjadrení\nzákonného sudcu o jeho nevylúčení z prerokovania a rozhodovania veci v konaní vedenom\n2\n\nna okresnom súde pod sp. zn. 27 C 190/2000 z dôvodu, že „... procesný postup sudcu\nv konaní, ani dôvody zrušenia jeho predchádzajúcich rozsudkov podľa platnej právnej\núpravy nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu“.\n4. Podľa názoru sťažovateľa činnosť namietaného zákonného sudcu okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 190/2000 vzbudzuje oprávnenú pochybnosť\no nestrannosti sudcu nielen vzhľadom na predchádzajúci výkon jeho funkcie, ale\ni vzhľadom na porušenie zásady predvídateľnosti rozhodnutia, čo zakladá dôvod\nna vylúčenie takéhoto sudcu z objektívneho hľadiska.\nS ohľadom na uvedené sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd „... posudzoval\nnámietku viac menej zo subjektívneho hľadiska, t. j. skúmal okolnosti, či existuje\npresvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, že je vo vzťahu ku mne zaujatý, či ma pozná...\nPorušovateľ sa mal zaoberať námietkou zaujatosti nielen v zákonnom poňatí, ale aj\nv širších súvislostiach vyplývajúcich z ústavnoprávneho hľadiska, pretože pri rozhodovaní\no námietke zaujatosti je potrebné vziať do úvahy aj ústavné princípy. Všeobecný súd dospel\nk svojmu rozhodnutiu tým spôsobom, že zákonné právo interpretoval ústavne nekonformné,\nide o rozhodnutie, ktoré je z ústavného hľadiska neudržateľné. Napadnutým rozhodnutím\nbolo porušené moje základné právo na rozhodnutie veci nestranným sudcom, ktoré je\nimplikované v záruke nestrannosti súdu, pretože čl.46 ods. 1 Ústavy SR mi priznáva právo\ndomáhať sa svojho práva a nezávislom a nestrannom súde, zároveň bolo porušené moje\nzákladné právo na spravodlivý proces zaručené čl.6 ods. 1 Dohovoru.“.\n5. V závere podanej sťažnosti preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal\nnález, v ktorom by konštatoval porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 2 NcC 44/2015, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal úhradu trov konania.\nII.\n\n3\n\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n8. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\na jemu predchádzajúcim postupom.\nNapadnutým uznesením krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej\nsťažovateľom vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 27 C 190/2000 tak, že\nzákonného sudcu JUDr. Adriána Pažúra nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania vo veci.\nPodľa názoru sťažovateľa k namietanému porušeniu jeho základného a iného práva\nmalo dôjsť tým, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou objektívnej\nnestrannosti zákonného sudcu a opomenul aplikovať tzv. teóriu zdania v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“).\n\n4\n\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n11. Krajský súd v rámci napadnutého uznesenia v prvom rade poukázal na obsah\nsťažovateľom podanej námietky zaujatosti, v zmysle ktorej „... námietku zaujatosti žalobca\nodôvodnil tým, že právnu vec, v ktorej sa domáha určenia vlastníctva aj po druhom zrušení\nKrajským súdom v Košiciach rozhoduje ten istý sudca - JUDr. Adrián Pažúr, hoci jeho\nrozhodnutia v dôsledku odvolania boli pre závažné pochybenia zrušené a tak má\npochybnosti o jeho nezaujatosti. Podrobne chronologicky zhrnul doterajší priebeh konania,\nako aj okolnosti, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nDoterajší postup konajúceho samosudcu podľa neho spochybňuje jeho nezaujatosť pre\npomer k veci pri opätovnom rozhodnutí o jej merite. Zo záverov praxe Európskeho súdu\npritom vyplýva, že nestrannosť sudcu je možné konštatovať aj na základe výkonu jeho\nfunkcie (rozsudok EĽSP z 8.7.2004 vo veci Leonard proti Malte).“.\n12. Následne krajský súd poukázal na vyjadrenie zákonného sudcu JUDr. Pažúra,\nktorý „... vo vyjadrení k námietke zaujatosti... uviedol, že vec mu bola pridelená podľa\nrozvrhu práce, účastníkov konania nepozná a so zreteľom na pomer k veci, k účastníkom,\nako aj ich zástupcom sa necíti byť zaujatý“.\n\n5\n\n13. V ďalšej relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd\ns poukazom na rozhodovaciu prax tak ústavného súdu, ako i Ústavného súdu Českej\nrepubliky okrem iného uviedol, že „... z obsahu spisu a námietky zaujatosti nevyplývajú\nžiadne skutočnosti, ktoré by v prejednávanej veci v tomto štádiu konania mohli viesť\nk pochybnostiam o nezaujatosti a objektivite sudcu JUDr. Adriána Pažúra pre jeho pomer\nk veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Pre úplnosť je možné zhrnúť doterajší\npriebeh konania: Súd prvého stupňa rozsudkom z 30.10.2006 č. k. 27 C 190/2000-182\nzamietol žalobu a Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 4.6.2008 sp. zn. 5 Co 177/2007\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd SR, rozhodujúci o dovolaní žalobcu\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 4.6.2008 sp. zn. 5 Co 177/2007 uznesením sp. zn.\n3 Cdo 74/2009 zo 7.10.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd\nv Košiciach uznesením 5 Co 413/2009-336 z 25.2.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa\nsp. zn. 27 C 190/2000-182 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd Košice II\nrozsudkom sp. zn. 27 C 190/2000-369 z 5.5.2011 žalobu voči žalovaným v 1. až 4. rade\nzamietol a Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5 Co 272/2011-533 z 30.5.2013\npotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba žalobcu v 1. rade\nvoči vtedajším žalovaným v 1. a 4. rade a žaloba žalobkyne vtedy v 2. rade voči všetkým\nžalovaným a iba v ostatnej časti zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR, rozhodujúci o dovolaní vtedajších žalobcov\nv 1. a 2. rade uznesením sp. zn. 3 Cdo 208/2014-593 z 23.7.2015 dovolanie odmietol.\nZ vyššie uvedeného sa odvolaciemu súdu jednoznačne nejaví, aby sudca konajúci vo veci\nna súde prvého stupňa viedol toto konanie spôsobom, ktorým by chcel porušovať základné\npráva účastníkov konania do tej miery, ktorá by ho z objektívneho hľadiska stavala mimo\nústavného kritéria jeho nestrannosti. ...\nPretože procesný postup sudcu v konaní, ani dôvody zrušenia jeho predchádzajúcich\nrozsudkov (či ich časti) podľa platnej právnej úpravy nemôžu byť dôvodom na vylúčenie\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 3 OSP), z uvedených dôvodov\nKrajský súd v Košiciach ako nadriadený súd podľa § 16 ods. 1 OSP rozhodol tak, že sudca\nJUDr. Adrián Pažúr nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn.\n27 C 190/2000 Okresného súdu Košice II, keďže dôvodom vylúčenia sudcu môžu byť len\n\n6\n\nobjektívne existujúce zákonné dôvody, nie však iba ničím nepreukázaná a ani\nnespravdepodobnená domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcu.“.\n14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo\nna prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nv občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho\nprejednávania pre zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až § 16 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“). Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred\nnestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb\n(t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 OSP, resp. účastníka súdneho\nkonania, ktorý podal návrh podľa § 15a ods. 1 OSP) a vylúčiť nimi označeného sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva\nna prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh\noprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre\nzaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n15. Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.\nZákladom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu istotu, že práve súdy sú tými\norgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu práva. Európsky súd\npre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho\nnezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho\ncharakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu týka jeho\nosobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne\nich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych,\norganizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci\na k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu\nje to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba\nrozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú\nnedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo). Za objektívne však nemožno\npovažovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi\n(účastníkovi konania), ale to, či reálne neexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli\n7\n\nobjektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým\nvzťahom k veci disponuje.\n16. K vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť aj pri\nzohľadnení sťažovateľom akcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP\niba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich\nzástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej\npovinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\nAnalýza skutočností uvádzaných sťažovateľom v námietke zaujatosti vznesenej proti\nzákonnému sudcovi v označenej právnej veci vedenej okresným súdom a v sťažnosti však\npodľa názoru ústavného súdu v danom prípade prijatie takéhoto záveru neumožňuje.\n17. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n18. Vzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\n8\n\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\n19. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nevykazuje\nznaky arbitrárnosti, a zároveň považuje právny názor krajského súdu za legitímny\na akceptovateľný. Ústavný súd nezistil, že by uzneseniu krajského súdu bolo možné vyčítať\nsvojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že skutkové\nalebo právne závery krajského súdu nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označeným článkom ústavy a dohovoru.\n20. Citované odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu (bod 13) dalo\nodpoveď na skutkovú a právnu podstatu sťažovateľom podaného návrhu na vylúčenie\nzákonného sudcu (bod 11), a preto jeho obsah neosvedčuje okolnosti naznačujúce príčinnú\nsúvislosť s možným sťažovateľom namietaným porušením ním označených práv (bod 5).\n21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).\n22. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť\nmedzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva\n\n9\n\nsťažovateľa podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 213/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1"}, {"guid": "ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}], "citovane_v": []}