{"guid": "ussr:29bfa993-4005-41d9-92a7-2223bd45995f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.130.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 130/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 130/2016 z 9. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 130/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.130.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-03-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/29bfa993-4005-41d9-92a7-2223bd45995f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.130.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.130.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.130.2016.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 130/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, Hlavná 19, Prešov, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 NcC 19/2015 a jeho uznesením sp. zn. 21 NcC 19/2015 z 22. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 21 NcC 19/2015 a jeho uznesením sp. zn. 21 NcC 19/2015\nz 22. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).\nSťažovateľka namieta, že krajský súd porušil jej základné právo domáhať sa\nzákonom ustanoveným postupom práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením sp. zn.\n21 NcC 19/2015 z 22. októbra 2015, ktorým rozhodol, že sudca Okresného súdu Bardejov\n(ďalej len „okresný súd“) nie je vylúčený v prerokúvania a rozhodovania vo veci, pričom\nsudca okresného súdu deklaroval svoju zaujatosť proti sťažovateľke.\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:\n«Sťažovateľka podaním zo dňa 25.9.2015 vzniesla námietku zaujatosti proti...\nsudcovi, v ktorej uviedla, že sudca do zápisnice z pojednávania zaznamenal aj to, čo sa\nna pojednávaní nestalo, proti zákonnému sudcovi podala aj podnet na začatie\ndisciplinárneho konania na Ministerstvo spravodlivosti SR. Medzi sudcom a jedným\nz účastníkov konania na strane žalovaných prebiehala mailová i telefonická komunikácia.\nZákonný sudca\n\nv písomnom vyjadrení zo dňa 30.9.2015\n\nuviedol, že nemá žiaden pomer k účastníkom konania na strane žalovaných,\nneexistuje žiadna komunikácia medzi sudcom a účastníkmi konania na strane žalovaných.\nJe bez pomeru k účastníkom konania na strane žalovaných, pričom protokolácia zápisnice\nzo dňa 4.10.2011 bola vykonaná podľa vyjadrení účastníkov konania bez doplnenia\nči zmeny zo strany zákonného sudcu. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že s prihliadnutím\nna obsah posledného podania žalobkyne\n\nzo dňa 25.9.2015,\n\ndoručeného Okresnému súdu Bardejov dňa 29.9.2015, je zaujatý vo vzťahu k žalobkyni,\nnakoľko podaním zo dňa 21.9.2015 podala na jeho osobu na Ministerstvo spravodlivosti SR\npodnet na začatie disciplinárneho konania. Súhlasil s tým, aby bola vec pridelená na\nprejednanie a rozhodnutie inému sudcovi.\nKrajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.10.2015, č.k. 21NcC/19/2015-2583,\nrozhodol napriek vyjadreniu zákonného sudcu, ktorým deklaroval svoju zaujatosť voči\nsťažovateľke, že „sudca Okresného súdu Bardejov\n\nnie je vylúčený\n\nz prejednávania a rozhodovania vo veci“. V dôvodoch uznesenia napadnutého\n2\n\nsťažovateľkou v zásade uviedol, že treba skúmať v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu,\nči obava účastníka z jeho zaujatosti je objektívne oprávnená, že existencia oprávnených\npochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a že subjektívne\nhľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej\nnestrannosti. Súd nezistil existenciu iných objektívnych dôvodov pre vylúčenie konajúceho\nsudcu s tým, že sudca nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa\nprejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosti o jeho nestrannosti. ...\nPodľa názoru sťažovateľky sudca je vylúčený z veci podľa zákona už vtedy, ak sú čo\ni len pochybnosti o jeho nezaujatosti. Sám sudca\n\nuviedol, že\n\ns prihliadnutím na obsah podania sťažovateľky zo dňa 25.9.2015, ktoré bolo súdu doručené\n29.9.2015, je voči sťažovateľke ako žalobkyni zaujatý aj preto, že 21.9.2015 podala na neho\npodnet na začatie disciplinárneho konania. Sám konajúci sudca súhlasil s tým, aby bola vec\npridelená inému sudcovi. Z vyjadrenia konajúceho sudcu teda vyplýva, že je voči\nsťažovateľke osobne zaujatý a preto sťažovateľka má objektívne pochybnosti o tom, či tento\nzaujatý sudca môže vo veci objektívne a nestranne rozhodovať. Pochybnosť o nestrannosti\na nezaujatosti rozhodovania predsa vyplýva zo subjektívneho vyjadrenia sudcu. Tým sudca\nprejavil svoj osobný vzťah k sťažovateľke ako k účastníkovi konania.»\nSťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd takto\nrozhodol:\n„Krajský súd v Prešove konaní vedenom pod sp.zn. 21NcC/19/2015 porušil základné\nprávo sťažovateľky na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie zaručené podľa článku\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nKrajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia\nvo výške 363,79 Eur na účet právneho zástupcu... v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia.“\n\n3\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\n4\n\nZ obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv\npostupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 21 NcC 19/2015 z 22. októbra 2015, ktorým\nkrajský súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou vo veci vedenej\nokresným súdom pod sp. zn. 3 C 241/2005 o nevylúčení zákonného sudcu z jej\nprerokúvania a rozhodovania.\nKrajský súd odôvodnil svoje uznesenie, ktorým nevylúčil sudcu okresného súdu\nz prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 3 C 241/2005, okrem iného\ntakto:\n«Sudca je vylúčený z konania a rozhodovania, a to\n1. pre jeho pomer k veci možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, inak povedané,\nak sú tu pochybnosti o tom, že sudca by mal mať určitý záujem na spôsobe skončenia\nkonania, je teda na výsledku konania zainteresovaný.\n2. pre jeho pomer k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti, teda sudca má určitý pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský)\npomer k účastníkom, prípadne tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a účastníkom resp.\njeho zástupcom.\nPlatí, že vo veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne\npríslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu, ktorý rozvrh práce je v súlade\nso zákonom. Takto stanovený zákonný sudca by sa nemal v ďalšom priebehu konania ďalej\nmeniť.\nVýnimku z tejto zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút\nvylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom\npredpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho\nrozhodovania. Tu je možné prelomiť ústavnú zásadu nemeniteľnosti zákonného sudcu s tým,\naby vo veci rozhodoval nestranný sudca. Nestrannosť predstavuje neprítomnosť predsudku\n(zaujatosti) a straníckosti (nadŕžanie určitej procesnej strane). Právo na nestranný súd je,\naby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí\nkaždú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom konania postupoval nezaujato,\nneutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné\n\n5\n\npre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd musí poskytovať všetkým účastníkom konania\nrovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv zaručených právnym poriadkom.\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti\nsudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie\naspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil\naj pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).\nSubjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu\nku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri\nsubjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný\nopak. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej\nnezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie\nnedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej\nzaujatosti.\nRozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych\nskutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.\nObjektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa\nobjektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu,\nže spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná\n(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca\nje subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko).\nObjektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných\na procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania.\nNestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,\nresp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý\nmohol byť.\nRozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to,\nči obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom\njednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok\nnestrannosti súdu (Pullar c. Spojené kráľovstvo). Relevantnou je len taká obava\nz nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne\nzávažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo\n6\n\nmôže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako\nsudcu nestranného, Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia\nkonkrétnych okolností prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne\nodhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré\nmôžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko).\nPri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je\nstanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je\nto, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.\nZ vyššie uvedeného možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti\nsa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však\nnemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to,\nči reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym\npochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.\nAj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nveci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich\nzástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej\npovinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne, (bližšie\nviď napr. Uznesenie NSSR z 30. apríla 2009, sp. zn. 3 Nc 13/2009)\nAj keď konajúci sudca\n\noznámil, že sa cíti byť vo veci zaujatý\n\nz dôvodu, že žalobkyňa podala na jeho osobu na MS SR podnet na začatie disciplinárneho\nkonania, hoci k účastníkom konania nemá žiaden pomer, musí vo veci vystupovať nezaujate\na dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a pristupovať\nk účastníkom konania bez akýchkoľvek predsudkov. Subjektívne hľadisko sudcovskej\nnestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti.\nAj keď sa zákonný sudca vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podala podnet\nna jeho disciplinárne konanie cíti byť subjektívne zaujatý, nadriadený súd preskúmaním\nokolností prípadu nezistil existenciu objektívnych okolnosti, ktoré by vzbudzovali oprávnenú\nobavu o jeho nestrannosti.\nNámietku zaujatosti vznesenú účastníkom konania z dôvodu podania podnetu\nna disciplinárne konanie proti konajúcemu sudcovi predtým, než je o ňom zo strany\nkompetentného orgánu rozhodnuté, je nevyhnutné považovať za neobjektívnu, zakladajúcu\n7\n\nsa na hypotézach, domnienkach alebo subjektívnych pocitoch účastníka, ktorý proti\nkonajúcemu sudcovi podal podnet na disciplinárne konanie.\nNadriadený súd nezistil ani existenciu iných objektívnych dôvodov pre vylúčenie\nkonajúceho sudcu. V súvislosti s tvrdeným manipulovaním s obsahom zápisnice\no pojednávaní, ktoré podľa tvrdení žalobkyne ju urazilo na cti, spôsobilo jej traumu, hanbu\na poníženie nadriadený súd udáva, že na základe návrhu žalovaného v 2. rade zo dňa\n6.10.2011 konajúci súd uznesením zo dňa 12.10.2011 tento obsah zo zápisnice vypustil.\nOkolnosti komunikácie konajúceho sudcu s účastníkom konania, ktoré podľa žalobkyne\nvykazujú znaky neštandardného prístupu už posudzoval nadriadený súd pri rozhodovaní\no predchádzajúcej námietke zaujatosti voči konajúcemu sudcovi a uznesením zo dňa\n21.1.2015, č. k. 3NcC/2/2015-2340 rozhodol, že konajúci sudca nie je vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania vo veci, preto na tieto v súlade s ustanovením § 15a,\nods. 4 O. s. p. už prihliadané nebolo. Nadriadený súd tiež uznesením zo dňa 7.8.2015,\nč. k. 3 NcC 15/2015-2506 rozhodol o oznámení konajúceho sudcu o skutočnostiach,\npre ktoré sa cíti byť vylúčený tak, že konajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania vo veci s odôvodnením, že nestrannosť sudcu nemôže bez ďalšieho ohroziť\nlen samotná skutočnosť, že účastník konania podal na sudcu znevažujúce podanie.»\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nVzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\n8\n\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nÚstavný súd konštatuje, že namietané uznesenie krajského súdu nevykazuje\nznaky arbitrárnosti, a zároveň považuje právny názor krajského súdu za legitímny\na akceptovateľný. Ústavný súd nezistil, že by uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n21 NcC 19/2015 z 22. októbra 2015 bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá by zakladala\nsvojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že skutkové\nalebo právne závery krajského súdu nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy a dohovoru.\nTakto koncipované odôvodnenie dalo odpoveď na skutkovú a právnu podstatu\nsťažovateľkou podaného návrhu na vylúčenie sudcu okresného súdu, a preto jeho obsah\nneosvedčuje okolnosti naznačujúce príčinnú súvislosť s možným, sťažovateľkou\nnamietaným porušením jej označených práv.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie\na rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v občianskom súdnom\nkonaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prerokúvania\npre zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až § 16 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“). Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je\nvšak povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal\ntakýto návrh podľa § 15 OSP, resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh\n9\n\npodľa § 15a ods. 1 OSP) a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokúvania\na rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci\nnestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby\nna vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť\no ňom (napr. I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\nPodľa čl. 141 ods. 1 ústavy vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.\nZákladom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu istotu, že práve súdy sú tými\norgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu práva. Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho,\nže okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho\na objektívneho charakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu\ntýka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,\nprípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších\ninštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu\nk prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania\no zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu)\nje objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha\na stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené\nkráľovstvo). Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len\nsubjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi (účastníkovi konania), ale to, či reálne\nneexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym\npochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.\nKrajský súd preskúmal dôvody vznesenia námietky zaujatosti a nevzhliadol dôvod\nna vylúčenie sudcu okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci, pričom svoje\nrozhodnutie náležite odôvodnil.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\n10\n\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto\nmožné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).\nÚstavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že\nak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva\nalebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne\nako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi\nuznesením krajského súdu sp. zn. 21 NcC 19/2015 z 22. októbra 2015 a namietaným\nporušením základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nZ rozhodovacej činnosti ESĽP v spojitosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru tiež vyplýva, že\nsúd, ktorý prerokúva námietku účastníka konania o zaujatosti sudcu, nerozhoduje o merite\nveci (sťažnosť č. 19231/91, rozhodnutie z 9. 1. 1995). Jeho rozhodnutie sa týka len zloženia\nsúdu, ktoré nie je „občianskoprávneho charakteru“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože\nide o právo procesné. Pokiaľ by malo zloženie súdu vplyv na hlavné konanie a rozhodnutie\nna ňom prijímané, je potrebné pripomenúť, že podstata konania sa musí priamo týkať práv\na záväzkov súkromného charakteru (Ringeisen vs. Rakúsko, rozsudok zo 16. 7. 1971, séria\nA, č. 13), čo v konaní o námietke zaujatosti sudcu nemožno tvrdiť (sťažnosť č. 58751/00,\nrozhodnutie z 11. 12. 2003).\nÚstavný súd nad rámec uvádza, že sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiadala, aby\nústavný súd vyslovil porušenie jej označených práv namietaným uznesením krajského súdu,\navšak nežiadala, aby ústavný súd namietané uznesenie krajského súdu zrušil.\n\n11\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 213/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6447180-db9e-48fd-9ee6-7dc055901bf1"}, {"guid": "ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:722c44a5-0f26-45bf-b22f-44166c29a831"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 25/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 25/05 z 10. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-10", "citacie_n": 431, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18f89268-1d8f-4728-92a3-79ba81d62f0e"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:f68db54a-deb7-48a8-90b1-1500dab22b30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:278bb44b-dcbc-4ef9-848c-867002e1b9e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 483/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 483/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:7e4dd13e-0a87-4096-a861-77e8a158c63b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.44.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.44.2023.2"}, {"guid": "ussr:122c2c02-2d4c-4e98-909b-935fd439a284", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.348.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 348/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 348/2020 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.348.2020.1"}, {"guid": "ussr:ef64f9a0-9ec1-4612-b340-e833f1b600a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.164.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.164.2017.1"}, {"guid": "ussr:b9d0a0bb-40f0-405d-a120-d1bf847e4483", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.688.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 688/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 688/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.688.2016.1"}, {"guid": "ussr:39d77475-fdf7-4e66-89de-c54d855ea807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.555.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 555/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 555/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.555.2016.1"}, {"guid": "9d082ece-5af7-4ba1-a21c-97e4e9d75b00:39de70e3-001f-46b3-988d-e3043b7535a2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4116229353.3", "spisova_znacka": "9Co/191/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/191/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4116229353.3"}, {"guid": "9d082ece-5af7-4ba1-a21c-97e4e9d75b00:b3b6a020-4bae-4f87-bb75-9cb4182f1d38", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4116229353.3", "spisova_znacka": "9Co/191/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/191/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4116229353.3"}]}