{"guid": "ussr:4174bef7-dcc4-473c-9651-c1f8d88c2fee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.127.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 127/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/2016 z 9. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 127/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.127.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-03-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4174bef7-dcc4-473c-9651-c1f8d88c2fee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.127.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.127.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.127.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 127/2016-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Dohálom, Lúčna 491, Trenčianska Turná, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní\nvedenom pod sp. zn. 19 NcC 28/2015 a jeho uznesením z 12. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne\n\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 NcC 28/2015 a jeho uznesením\nz 12. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“), ktorým rozhodol\no sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni Okresného súdu\nTrenčín (ďalej len „okresný súd“) Mgr. Lenke Kvasnicovej (ďalej len „zákonná sudkyňa“)\ntak, že nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom\npod sp. zn. 18 C 12/2014.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je navrhovateľom v konaní vedenom okresným\nsúdom pod sp. zn. 18 C 12/2014 „vo veci o porušenia zákona“. Ako odporca vystupuje\nv tomto konaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne.\nSťažovateľ v súdnom konaní vzniesol námietku zaujatosti, v ktorej uviedol, že\nu zákonnej sudkyne možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti pre jej pomer k nemu.\nUvedené vyplýva z toho, že „sudkyňa nie je voči nemu neutrálna, má voči nemu negatívne\npredsudky, svoje antipatie k nemu dala opakovane ostentatívne najavo, preukázala\nnedostatok schopnosti ovládať svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov\na neschopnosť vyrovnať sa vnútorne s jeho námietkami v priebehu konania a s kritikou jej\nkonania“.\nSťažovateľ považuje uznesenie krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že zákonná\nsudkyňa nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej pred okresným\nsúdom, za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že sťažovateľ nepreukázal žiaden kvalifikovaný dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne\na také skutočnosti neboli zistené ani zo súdneho spisu, ani z vyjadrenia zákonnej sudkyne,\na teda nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti\no nezaujatosti namietanej sudkyne.\nSťažovateľ uviedol, že hoci si je vedomý, že meradlom hodnotenia objektivity sudcu\nnemôže byť subjektívne hľadisko účastníka, je potrebné zohľadniť súdnu prax v obdobných\nveciach, v zmysle ktorej za „nestranného sudcu považuje takého, ktorý je podľa svojho\nvedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu\n2\n\n(ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky,\nsympatie ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní... Práve nestrannosť\nsudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu\nochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho\norgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca\nna zákonného sudcu v zmysle č. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa\nmá od počiatku s napadnutou vecou zaoberať. (Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. 01.\n2011, sp. zn. 1Ndz/1/2011).“.\nSťažovateľ ďalej zdôraznil, že sudca má dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola\ndôvodne spochybňovaná, k účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek\npredsudkov. Uznesenie krajského súdu podľa sťažovateľa síce vychádza z príslušných\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), avšak jeho odpoveď\nna sťažovateľom vznesenú námietku zaujatosti nie je relevantná, pretože sa nezaoberá\npodstatnými okolnosťami uvádzanými sťažovateľom. Zákonná sudkyňa sa počas\npojednávania sťažovateľovi sarkasticky vysmievala, čo nie je možné považovať\nza neutrálny postoj sudcu k účastníkovi konania, ani za prejav, ktorý nemá žiadne\npredsudky ani antipatie. Názor krajského súdu vyslovený v napadnutom rozhodnutí, že ide\no subjektívny pocit sťažovateľa, nie je možné podľa názoru sťažovateľa akceptovať.\nRozhodnutie krajského súdu považuje sťažovateľ za jednostranné a účelové.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n19 NcC 28/2015 a jeho uznesením z 12. novembra 2015 porušené bolo, uznesenie krajského\nsúdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a krajský súd zaviaže zaplatiť mu trovy konania\nv sume 284,08 €.\n\n3\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nV\n\nsúlade\n\ns\n\nkonštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\nmožno\n\no\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,\nak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,\nktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože\n4\n\nuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05,\nIV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nZ obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv\nuznesením krajského súdu, ktorým krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej\nsťažovateľom vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 12/2014 o nevylúčení\nzákonnej sudkyne z jej prerokovávania a rozhodovania.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že krajský súd porušil jeho označené práva\nnapadnutým uznesením krajského súdu v súvislosti s konaním o námietke zaujatosti tým,\nže:\n- uznesenie krajského súdu je arbitrárne a neodôvodnené,\n- boli splnené zákonné predpoklady na vylúčenie zákonnej sudkyne okresného súdu\nz prerokúvania a rozhodovania vo veci sťažovateľa pre jej pomer k sťažovateľovi, ktorý sa\nvyznačuje jej negatívnym postojom k nemu.\nÚstavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ na pojednávaní konanom\n19. októbra 2015 vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni okresného súdu, ktorú\nzopakoval a doplnil v podaní doručenom okresnému súdu 2. novembra 2015, ktorú\n\n5\n\nodôvodnil tým, že sudkyňa dáva nepokryte najavo svoje antipatie proti nemu, pohŕda ním,\nčím je jej objektívna nestrannosť v danej veci spochybnená.\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia krajský súd k podstate argumentácie\nsťažovateľa uviedol:\n„V predloženej veci navrhovateľ nepreukázal žiaden kvalifikovaný dôvod\nna vylúčenie sudkyne Mgr. Lenky Kvasnicovej z prejednávania a rozhodovania danej veci.\nTakéto skutočnosti nadriadený súd nezistil ani z obsahu spisu, ani z vyjadrenia sudkyne\nMgr. Lenky Kvasnicovej. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce\nzákonné dôvody stanovené v § 14 ods. 1 O. s. p.\nPodľa § 14 ods. 3 O. s. p dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných\nveciach. Z ust. § 15a ods. 5 O. s. p. pritom vyplýva, že na námietku, spočívajúcu v takýchto\nokolnostiach (t. j. okolností týkajúcich sa postupu súdu v prejednávanej alebo inej veci), sa\nneprihliada.\nKrajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť\npochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne. Vychádzal pri svojom posudzovaní z toho,\nže nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom\npresvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu, vyjadrujúcu\nvnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu\nk predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať\njedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi\nuplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, a to objektívnej rovine. Za objektívne nemožno\npovažovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napríklad účastníkovi konania),\nale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti\no tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k danej právnej veci. Z uvedeného vychádza\njudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko\nnestrannosti sudcu, kam patrí osobné presvedčenie a správanie sa sudcu vo veci\na objektívne hľadisko, ktoré spočíva na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie\nakejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu.\n\n6\n\nKrajsky súd považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu\npodľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikoho\nnemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno preto len\ncelkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť\nv súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O takýto prípad, kedy by bolo\npotrebné sudcu vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde.\nTeda nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko, prezentované vo vyjadrení\nnamietanej sudkyne, že sa necíti byť zaujatá, ale aj z objektívneho pohľadu, dospel krajský\nsúd k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no nestrannosti súdneho rozhodovania namietanej sudkyne.\nKrajský súd poukazuje i na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie\nnezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa\nsvojho najlepšieho svedomia a vedomia v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení\nzmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené\nv súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinností je základným\npilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplynúť len z naplnenia zákonných\npredpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.“\nZ posudzovaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že svoje rozhodnutie\no nevylúčení zákonnej sudkyne okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej\npod sp. zn. 18 C 12/2014 odôvodnil okrem iného aj poukazom na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), z ktorej konštantne vychádza aj ústavný súd pri\nrozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovateľ namieta\nporušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (a to aj\nv spojení s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj poukazom na relevantnú\njudikatúru ústavného súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti považoval za potrebné opakovane poukázať na svoju\nustálenú judikatúru k základnému právu na zákonného sudcu (napr. I. ÚS 126/03,\nI. ÚS 121/06), v rámci ktorej spravidla zdôrazňuje, že pri skúmaní podstatných náležitostí\n7\n\npojmu „zákonný sudca“ treba brať do úvahy nielen príslušnú zákonnú úpravu, ale\npredovšetkým ustanovenia ústavy a dohovoru o nezávislom a nestrannom výkone súdnictva.\nExistencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená\nna základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa\nobjektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola\nz tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide\no zvažovanie zistiteľných skutočností, ktoré môžu nestrannosť sudcu spochybniť. Z tohto\npohľadu môže mať dokonca určitý význam aj tzv. zdanie (javenie sa) pochybnosti\n(appearance of bias). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok ESĽP vo veci Delcourt\nv. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže\nvykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná“ (porovnaj citovanú časť z odôvodnenia\nuznesenia krajského súdu). Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej\nspoločnosti u verejnosti vzbudzovať (III. ÚS 16/00).\nÚstavný súd považoval za potrebné tiež zdôrazniť, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k danému\nrozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch,\nak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi, by\nznamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou alebo\nmedzinárodnou\n\nzmluvou,\n\nktorou\n\nje\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nviazaná\n\n(I. ÚS 13/00,\n\nIV. ÚS 287/04). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené právne závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, alebo z ústavného hľadiska inak neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. III. ÚS 180/02, IV. ÚS 1/02).\nÚstavný súd konštatuje, že namietaný postup krajského súdu v napadnutom konaní\nnevykazuje znaky arbitrárnosti, pričom zároveň považuje právne závery krajského súdu\n8\n\nvyjadrené v jeho uznesení za legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné. Ústavný súd\nnezistil, že by uzneseniu krajského súdu bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá by\nzakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich\núčelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že\nskutkové alebo právne závery krajského súdu nemožno kvalifikovať ako zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy\na dohovoru.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie\na rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v občianskom súdnom\nkonaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prerokovávania\npre zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až § 16 OSP. Obsahom základného práva\nna prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu\noprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 OSP,\nresp. účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh podľa § 15a ods. 1 OSP) a vylúčiť nimi\noznačeného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom\nzákladného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať\nkaždý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia\nveci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\nPodľa čl. 141 ods. 1 ústavy vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.\nZákladom nezávislosti a nestrannosti súdu je dosiahnuť právnu istotu, že práve súdy sú tými\norgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu práva. Európsky súd\npre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho\nnezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho\ncharakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu týka jeho\nosobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne\nich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych,\norganizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci\na k účastníkom konania. Kľúčovým prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je\nto, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. V každom\n9\n\njednotlivom prípade treba rozhodnúť, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú\nnedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar proti Spojenému kráľovstvu\nz 20. 5. 1996). Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len\nsubjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi (účastníkovi konania), ale to, či reálne\nexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.\nV posudzovanom prípade zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že sa necíti\nbyť zaujatá, účastníkov konania až do pojednávania nepoznala, k prerokovávanej veci nemá\nžiaden vzťah. K obom zúčastneným stranám pristupuje nestranne a nezaujato. Vnútorné\npocity zákonnej sudkyne o svojej nestrannosti a nezávislosti treba akceptovať\na predpokladať (pokiaľ sa nepreukáže opak), že nezakladajú dôvod jej zaujatosti.\nZ objektívneho hľadiska sa sťažovateľ snaží spochybniť nestrannosť zákonnej\nsudkyne, avšak ústavný súd je toho názoru, že argument vyvodzujúci zaujatosť len\nzo subjektívnych pocitov sťažovateľa založených na posudzovaní mimiky, gestikulácie\na spôsobe komunikácie sudkyne počas pojednávania nemôže sám osebe bez ďalších\nskutočností postačovať na založenie pochybnosti o (ne)zaujatosti zákonnej sudkyne\nk účastníkovi konania.\nÚstavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane uvádza, že ak sťažovateľ\nv konaní pred ústavným súdom namieta také porušenie základného práva alebo slobody,\nktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd jeho sťažnosť odmietne ako\nzjavne neopodstatnenú (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní\nnezistil takú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\n\n10\n\nporušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e3954735-cc50-4caa-99ca-0bd8dea63691", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 121/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 121/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3954735-cc50-4caa-99ca-0bd8dea63691"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c7079-7890-4c59-92d3-514b543b4024"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:073149e9-8fe6-4638-95ca-d8293b62374e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/03 z 18. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-18", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:073149e9-8fe6-4638-95ca-d8293b62374e"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:f68db54a-deb7-48a8-90b1-1500dab22b30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}], "citovane_v": []}