{"guid": "ussr:3f0a235c-16bf-426c-b8f6-1c9f293728f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.124.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 124/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/2016 z 9. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 124/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.124.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-03-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f0a235c-16bf-426c-b8f6-1c9f293728f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.124.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.124.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.124.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 124/2016-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 4 Pp 49/2008 z 2. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim\npostupom, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 Tos 29/2014\nzo 17. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj upovedomením Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 40072/2015-61/D/185 zo 17. decembra 2015\na jemu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n2. februára 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 Pp 49/2008 z 2. apríla 2014\n(ďalej len „uznesenie okresného súdu z 2. apríla 2014“) a jemu predchádzajúcim\npostupom, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Tos 29/2014 zo 17. apríla 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu\nzo 17. apríla 2014“) a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj upovedomením Ministerstva\nspravodlivosti\n\nSlovenskej\n\nsp. zn. 40072/2015-61/D/185\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\nzo\n\ndecembra\n\n2015\n\n17.\n\n„ministerstvo\n(ďalej\n\nlen\n\nspravodlivosti“)\n„upovedomenie\n\nzo 17. decembra 2015“) a jemu predchádzajúcim postupom. Sťažovateľ svoju sťažnosť\ndoplnil podaním doručeným ústavnému súdu 2. marca 2016.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol, že uznesením\nokresného súdu z 2. apríla 2014 bolo rozhodnuté, že v skúšobnej dobe podmienečného\nprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 64 ods. 1 Trestného zákona sa\nneosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu\nŽilina sp. zn. 3 T 27/2004 vo výmere 2 rokov a 8 mesiacov a 30 dní vykoná. Proti uzneseniu\nokresného súdu z 2. apríla 2014 podal sťažovateľ sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom\nzasadnutí a následne 7. apríla 2014 doručil okresnému súdu aj písomné odôvodnenie svojej\nsťažnosti zo 4. apríla 2014.\nKrajský súd uznesením zo 17. apríla 2014 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku sťažnosť sťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ podal 30. septembra 2015 podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku podnet\nna podanie dovolania ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister\nspravodlivosti“) podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku proti uzneseniu okresného súdu\nz 2. apríla 2014 a uzneseniu krajského súdu zo 17. apríla 2014.\n\n2\n\nMinisterstvo spravodlivosti jeho podnet odložilo upovedomením zo 17. decembra\n2015 doručeným sťažovateľovi 21. decembra 2015. Sťažovateľ poukázal na to, že v obsahu\nupovedomenia zo 17. decembra 2015 v jeho treťom odseku ministerstvo spravodlivosti\nuviedlo, že je oprávnené preskúmať právoplatne skončené trestné konanie len na podklade\nmimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je dovolanie podľa § 368 ods. 1 Trestného\nporiadku. S uvedeným tvrdením ministerstva spravodlivosti sťažovateľ nesúhlasí, pretože\n„zo žiadneho právneho predpisu, a už vôbec nie z Trestného poriadku nevyplýva\nministerstvu právomoc preskúmavať právoplatne skončené trestné konanie na podklade\ndovolania podľa § 368 ods. 1 a nasl. Tr. por. ... Podľa § 377 Tr. por. je jediným orgánom,\nktorému je daná funkčná príslušnosť rozhodovať o dovolaní, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, nie ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené podľa § 369 ods. 1 Tr. por. podať\ndovolanie, a nie rozhodovať o dovolaní.“.\nK prvej námietke sťažovateľa uvedenej v jeho podnete, ktorou argumentoval, že\nokresný súd pri svojom postupe nedodržal päťdňovú lehotu na prípravu verejného\nzasadnutia konaného 2. apríla 2014, a ani krajský súd sa touto ním namietanou vadou\nkonania v rámci konania o jeho sťažnosti nezaoberal, ministerstvo spravodlivosti\nv upovedomení „neuviedlo jediný dôvod, resp. argument, týkajúci sa namietaného\nporušenia nezachovania 5-dňovej lehoty na prípravu. Namiesto toho uviedlo ministerstvo\nargumentáciu týkajúcu sa predvedenia sťažovateľa postupom podľa § 120 ods. 3 Tr. por.,\nktorou argumentáciou nijako nebola zasiahnutá námietka nedodržania lehoty. Teda ak by\nsme pripustili výklad, že ministerstvo je oprávnené vecne preskúmavať dôvody dovolania\nuvádzané v podnete, tak z uvedeného hľadiska ministerstvo odložilo podnet sťažovateľa\nbez toho, aby sa vôbec vyjadrilo k námietke sťažovateľa.“.\nDruhým dôvodom na podanie dovolania uvedeným v podnete sťažovateľa bola\nnámietka, podľa ktorej verejné zasadnutie konané na okresnom súde 2. apríla 2014 bolo\nvykonané nezákonne zloženým senátom. K tejto námietke sa ministerstvo spravodlivosti\nvo svojom\n\nupovedomení\n\npodľa\n\nsťažovateľa\n\n„vyjadrilo\n\nabsolútne\n\nnezmyselnou\n\nargumentáciou s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktoré na vec zásadne\nmeritórne nedopadá a práve naopak, logicky dopĺňa právnu argumentáciu sťažovateľa“.\n3\n\nSťažovateľ vo svojom podnete namietal, že verejné zasadnutie okresného súdu\nz 2. apríla 2014 bolo vykonané v inom zložení senátu (prísediaci boli\na\n\n), pričom na prvom verejnom zasadnutí 30. októbra 2013\n\nvo veci konal senát v zložení prísediacich\n\na\n\n.\n\nV upovedomení poukázalo ministerstvo spravodlivosti na stanovisko Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. 83/2015 publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n(ďalej len „Zbierka stanovísk“) pod č. 7/2015, podľa ktorého „odlišný spôsob kreovania\npredsedu senátu a členov senátu, ani rozdiely v právnom posúdení sudcov a prísediacich\nsudcov nespochybňuje postavenie prísediacich ako zákonných sudcov od prvého úkonu\nsenátu v danej veci“. Podľa sťažovateľa táto právna veta v plnej miere podporuje jeho\nargumentáciu uvedenú v podnete na podania dovolania, avšak ministerstvo spravodlivosti\nv upovedomení taktiež uviedlo, že účinky stanoviska najvyššieho súdu č. 83/2015\npublikovaného v Zbierke stanovísk pod č. 7/2015 k správnemu výkladu a aplikácii\nnastupujú ex nunc, teda až od jeho zverejnenia v Zbierke stanovísk.\nPodľa sťažovateľa je „Uvedená právna argumentácia ministerstva absolútne\nnesprávna. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o záväznosť\njudikatúry, v slovenskom právnom poriadku platí vo všeobecnosti princíp, podľa ktorého sú\nsúdy viazané iba Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Rovnako je sudca viazaný právnym názorom Ústavného\nsúdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR\nna základe návrhu súdu. Okrem uvedeného je sudca viazaný právnym názorom, ktorý\nvyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.\nZbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR sa vydáva v záujme jednotného\nvýkladu a jednotného používania zákonov (§ 23 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).\nPokiaľ ministerstvo argumentuje, že účinky stanoviska nastupujú ex nunc, tak táto\nargumentácia je nenáležitá a nemá ani oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ani\nv judikatúre a ani v doktríne.\n4\n\nPovinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je vykladať právne predpisy ústavne\nkonformným spôsobom. V tomto prípade ide o zjavný prípad svojvôle ministerstva, ktoré\nzrejme úmyselne použilo nesprávnu právnu argumentáciu, aby sťažovateľa uviedlo\ndo omylu v otázke neexistencie dovolacieho dôvodu a správnosti postupu súdov.“.\nSťažovateľ poukázal na znenie § 369 ods. 1, § 371 ods. 2 a § 372 ods. 1 Trestného\nporiadku a následne uviedol, že „ustanovenie § 369 ods. 1 Tr. por. je formulované tak,\nže pre ministra spravodlivosti podanie dovolania nie je právom, ale povinnosťou.\nS poukazom na uvedené, pokiaľ minister spravodlivosti obdrží podnet na podanie\ndovolania, ktorý obsahuje dovolacie dôvody, musí sa ním riadiť a dovolanie podať.\nRozhodné je teda vyriešenie právnej otázky, do akej miery malo ministerstvo právo vecne\npreskúmať dôvody na podanie dovolania uvedené v podnete. Máme za to, že prieskumná\nprávomoc ministerstva je daná len v rozsahu zistenia skutočností, či nie sú dané formálne\nnedostatky, v dôsledku ktorých by mohlo byť prípadné dovolanie odmietnuté podľa § 382\nTr. por. Pokiaľ ide o samotné dôvody dovolania, ministerstvo je oprávnené preskúmať\npodnet len v tom smere, či uvádzané dôvody zodpovedajú dovolacím dôvodom podľa § 371\nods. 1 resp. ods. 2, 3 Tr. por. Z relevantnej časti Trestného poriadku upravujúcej dovolanie\n(§ 368 – 392 Tr. por.) vyplýva, že postup ministra pri rozhodovaní o podnete je jednoznačne\nzaložený na prioritnom preskúmavaní formálnoprávnych náležitostí podnetu na dovolanie\na existencie dovolacieho dôvodu obsahovo zodpovedajúceho ust. § 371 ods. 1, 2, 3 Tr. por.\ns tým, že k meritórnemu preskúmaniu je povolaný iba a len dovolací súd, nie ministerstvo.\nLen v prípade, ak by v podnete nebol uvedený žiadny dôvod obsahovo zhodný s dovolacími\ndôvodmi podľa § 371 ods. 1, 2, 3 Tr. por., je ministerstvo oprávnené podnet odložiť\nako neopodstatnený. Už gramatický výklad ust. § 369 ods. 1 vety prvej (s poukazom\nna imperatív „podá“) neumožňuje voľnú úvahu ministra či podá, resp. nepodá dovolanie,\npričom toto ustanovenie nemožno vykladať extenzívne tým smerom, že minister je\noprávnený meritórne preskúmavať naplnenie dovolacích dôvodov v rozsahu, v akom ich\npreskúmava dovolací súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 384 Tr. por.\nTeleológiou ust. § 369 ods. 1 Tr. por. nie je delegácia právomoci dovolacieho súdu\n(meritórne rozhodovanie podľa § 392 ods. 1 Tr. por.) na ministerstvo.“.\n\n5\n\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na právne závery vyslovené v náleze\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/2015 z 27. mája 2015 týkajúce sa rozhodovania\nnajvyššieho súdu o dovolaní bez meritórneho preskúmania veci, pričom zo záverov tohto\nnálezu podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti nemôže vecne\npreskúmavať jeho argumentáciu, ale je povinné podať dovolanie vždy, pokiaľ podnet\nobsahuje dovolacie dôvody. Ministerstvo spravodlivosti podľa sťažovateľa zvolilo postup,\nresp. taký výklad relevantných ustanovení § 368 – § 392 Trestného poriadku, ktorý mu\numožnil vecne preskúmať a meritórne rozhodnúť o opodstatnenosti dovolacích dôvodov\nuvedených v podnete, napriek tomu, že táto právomoc prináleží len dovolaciemu súdu.\nUvedeným postupom ministerstva spravodlivosti preto podľa sťažovateľa došlo k porušeniu\njeho základného práva na súdnu ochranu.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,\nv ktorom vysloví, že jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj jeho právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom\nministerstva spravodlivosti v konaní vedenom pod sp. zn. 40072/2015-61/D/185 týkajúcom\nsa vybavenia jeho podnetu k podaniu dovolania a upovedomením zo 17. decembra 2015\nporušené.\nPre prípad, ak by ústavný súd dospel k názoru, že ministerstvo spravodlivosti\nje oprávnené preskúmavať podnety na podanie dovolania v rozsahu, v akom ich\npreskúmava dovolací súd podľa § 369 až § 392 Trestného poriadku, sťažovateľ namietal\nporušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru a aj porušenie jeho základného práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to uznesením\nokresného súdu z 2. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením\nkrajského súdu zo 17. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, a taktiež postupom\nministerstva spravodlivosti v konaní vedenom pod sp. zn. 40072/2015-61/D/185 a jeho\nupovedomením zo 17. decembra 2015.\n\n6\n\nNásledne vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom\nrozhodol, že jeho základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 3\npísm. b) dohovoru a základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1\nústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu z 2. apríla 2014\na jemu predchádzajúcim postupom, uznesením krajského súdu zo 17. apríla 2014 a jemu\npredchádzajúcim\n\npostupom,\n\nako\n\naj\n\nupovedomením\n\nministerstva\n\nspravodlivosti\n\nzo 17. decembra 2015 a jemu predchádzajúcim postupom boli porušené. Zároveň\nsťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil upovedomenie zo 17. decembra 2015, uznesenie\nkrajského súdu zo 17. apríla 2014 a uznesenie okresného súdu z 2. apríla 2014 a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nVo vzťahu k upovedomeniu zo 17. decembra 2015 sťažovateľ ďalej navyše uviedol,\nže toto podľa neho nespĺňa ani minimálny štandard obsahových náležitostí individuálneho\naktu a vôbec neobsahuje odôvodnenie, t. j. ministerstvo spravodlivosti neuviedlo dôvody,\npre ktoré podnet sťažovateľa odložilo. Podľa sťažovateľa upovedomenie zo 17. decembra\n2015 a uznesenie krajského súdu zo 17. apríla 2014 neobsahujú riadne odôvodnenie, a preto\nsú z hľadiska naplnenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru ústavne neakceptovateľné.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\na čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru uznesením okresného\nsúdu z 2. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, uznesením krajského súdu\nzo 17. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj upovedomením ministerstva\nspravodlivosti zo 17. decembra 2015 a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu\noznačených práv podľa sťažovateľa malo dôjsť tým, že:\n- v konaní pred okresným súdom neboli splnené podmienky na vykonanie verejného\nzasadnutia 2. apríla 2014 pre nedodržanie päťdňovej zákonnej lehoty na jeho prípravu;\n- krajský súd konajúci o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\nz 2. apríla 2014 sa jeho argumentáciou predloženou v konaní podľa neho vôbec nezaoberal\na neodstránil vady konania okresného súdu;\n- ministerstvo\n\nspravodlivosti\n\nsa\n\nv\n\nupovedomení\n\nzo\n\n17.\n\ndecembra\n\n2015\n\nnevysporiadalo so sťažovateľom predloženými námietkami týkajúcimi sa nedodržania\npäťdňovej lehoty na prípravu verejného zasadnutia konaného 2. apríla 2014 a rozhodovania\nokresného súdu v nezákonnom zložení, pretože bol zložený z iných prísediacich, než tých,\nktorí boli členmi senátu na prvom jeho verejnom zasadnutí 30. októbra 2013.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu\nz 2. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením krajského súdu\nzo 17. apríla 2014 a jemu predchádzajúcim postupom\nZ dikcie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že dvojmesačná lehota\nna podanie sťažnosti začína plynúť pri opatrení alebo inom zásahu odo dňa, keď sa\nsťažovateľ o nich mohol reálne dozvedieť.\nTakýto prístup sa v praxi ústavného súdu dosiaľ neuplatnil a jeho akceptácia by\nznamenala zásadný prelom v jeho rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej sa stabilne\npridržiava svojej doterajšej judikatúry, ktorej súčasťou je aj právny názor, že sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany\nzákladných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 417/06, III. ÚS 334/08, IV. ÚS 178/09).\nZ platnej právnej úpravy, resp. z argumentačného priestoru jej vymedzeného je\npodľa presvedčenia ústavného súdu nevyhnutné určenie začiatku plynutia uvedenej\nsubjektívnej lehoty pri opatrení alebo inom zásahu do práv sťažovateľa interpretovať\nrigorózne, t. j. takou dikciou, že sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ pri zachovaní postupu lége artis o takomto opatrení alebo inom zásahu\ndozvedieť mohol a mal. Možnosť dozvedieť sa o opatrení alebo inom zásahu do základných\npráv alebo slobôd sťažovateľa je totiž podľa názoru ústavného súdu potrebné posudzovať\npri rešpektovaní objektívneho hľadiska vychádzajúceho z požiadavky, že sťažovateľ musí\nvenovať opatreniam alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné práva\nalebo slobody, náležitú pozornosť.\nVychádzajúc z uvedeného začala podľa názoru ústavného súdu lehota na podanie\nsťažnosti sťažovateľovi plynúť doručením uznesenia krajského súdu zo 17. apríla 2014,\nkeďže od tejto udalosti sa totiž sťažovateľ v súlade s dikciou § 53 ods. 3 druhej vety zákona\no ústavnom súde mohol dozvedieť o porušení ním označených práv. Dvojmesačnú lehotu\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno počítať od doručenia posledného\nupovedomenia ministerstva spravodlivosti zo 17. decembra 2015, pretože podanie\n9\n\nmimoriadneho dovolania je výhradným právom ministra spravodlivosti, a teda nie je\npre účastníka súdneho konania právne nárokovateľným opravným prostriedkom, a teda\nani iným účinným prostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich\npráv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.\nKeďže lehotu uvedenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemožno odpustiť,\npričom sťažovateľovi táto lehota do dňa podania jeho sťažnosti na poštovú prepravu\n(1. februára 2015) zjavne uplynula, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej\noneskoreného podania.\nVzhľadom na to, že oneskorenosť podania sťažnosti je základnou a neodstrániteľnou\nprekážkou konania, ústavný súd nepovažoval za dôvodné v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti v tejto časti skúmať existenciu ďalších možných dôvodov brániacich\nprijatiu sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie vyplývajúcich z ustanovenia § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde (napr. zjavnú neopodstatnenosť).\nK namietanému porušeniu označených práv upovedomením ministerstva\nspravodlivosti zo 17. decembra 2015 a jemu predchádzajúcim postupom\nMinisterstvo spravodlivosti v súvislosti s námietkou sťažovateľa o nedodržaní lehoty\nna prípravu verejného zasadnutia poukázalo na skutočnosť, že sťažovateľ musel byť\nna verejné zasadnutie 2. apríla 2014 predvedený. Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo\nspravodlivosti poukázalo na skutočnosť, že pokiaľ sťažovateľ úmyselne svojím konaním\nvytvoril po odročení verejného zasadnutia prekážku, aby sa nemohol zúčastniť na ďalšom\nverejnom zasadnutí, na ktorom má byť rozhodnuté o premene trestu, svojím konaním\nz vlastnej vôle znemožnil, a tým sa vzdal práva na poskytnutie lehoty na prípravu verejného\nzasadnutia, a preto proti postupu okresného súdu, ktorý ho na verejné zasadnutie bol nútený\ndať predviesť, nemožno nič namietať.\nSťažovateľ taktiež namietal, že ministerstvo spravodlivosti sa nevysporiadalo s jeho\nnámietkou, podľa ktorej v jeho veci nerozhodoval senát v zákonnom obsadení, pretože\n10\n\nna verejnom zasadnutí 2. apríla 2014 zasadal senát, v ktorom ako sudcovia rozhodovali iní\nprísediaci, než prísediaci rozhodujúci na prvom verejnom zasadnutí 30. októbra 2013.\nMinisterstvo spravodlivosti v tejto súvislosti poukázalo na stanovisko najvyššieho súdu\nč. 83/2015, v ktorom trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu zjednotilo výklad a aplikáciu\nustanovenia § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v kontexte ustanovení § 3 ods. 3 a 6\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) vo vzťahu k zásade zákonného sudcu\na prísediacich sudcov.\nNajvyšší súd v stanovisku č. 83/2015 zjednocoval rôzne právne názory súdov\naplikujúcich ustanovenie § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Podľa prvého\nz uvedených právnych názorov vzhľadom na princíp zákonného sudcu by vo veci mal\nrozhodovať v jednotlivých štádiách trestného konania (napr. pri rozhodovaní o prijatí\nobžaloby a na hlavnom pojednávaní) senát v rovnakom zložení, čo platí rovnako\npre rozhodujúceho sudcu, ako aj pre prísediacich. Z uvedeného vyplýva, že v prípade,\nak bez relevantného dôvodu na hlavnom pojednávaní rozhodoval senát v inom zložení\nako senát, ktorý rozhodoval v tejto veci o ďalšom trvaní väzby po prijatí obžaloby, bol\nv súlade s týmto právnym názorom súdmi vyhodnocovaný uvedený postup súdov nižších\nstupňov ako vada spočívajúca v tom, že vo veci rozhodoval nezákonný senát a napadnuté\nrozhodnutie bolo zrušené.\nDruhá skupina súdov pri aplikácii § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\nzdôraznila, že princíp zákonného sudcu, ktorý je zakotvený v čl. 48 ústavy, je odlišným\nprávnym inštitútom od tzv. pravidla nezameniteľnosti senátu, ktorý vyplýva z ustanovenia\n§ 277 ods. 5 Trestného poriadku. Princíp zákonného sudcu sa navyše týka len sudcov\nz povolania, ktorí sú určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prerokúvanej veci\n(§ 3 ods. 3 zákona o súdoch), avšak nie aj prísediacich, teda osôb, ktoré sudcami nie sú\n(neexistuje ústavný princíp zákonného prísediaceho, ktorý by sa vyberal náhodným\nvýberom pre konkrétnu vec). Z uvedeného vyplýva, že každá trestná vec, ktorá je na súd\npodaná, napáda náhodným výberom vždy konkrétnemu sudcovi, ktorý je určený rozvrhom\npráce na rozhodovanie a prerokovanie určitej veci.\n11\n\nZ odpovede ministerstva spravodlivosti vyplýva, že jeho cieľom bolo poukázanie\nna rozdielnosť judikatúry všeobecných súdov v obdobných prípadoch a uvedená rozdielna\naplikácia zákonných ustanovení Trestného poriadku bola zjednotená až stanoviskom\nnajvyššieho súdu, na ktoré poukázal, ktoré ale zakladá záväznosť pre súdy až po svojom\nprijatí, t. j. nemohlo byť pre súd rozhodujúci vo veci sťažovateľa záväzné, pretože bolo\nprijaté až po prijatí uznesenia krajského súdu zo 17. apríla 2014. Inak povedané,\nministerstvo spravodlivosti poukázalo na to, že súdmi zúčastnenými na rozhodovaní vo veci\nsťažovateľa aplikovaný postup je jedným z možných výkladov príslušných ustanovení\nTrestného poriadku i ústavy a nemožno mu vytknúť nelogickosť, vnútornú rozpornosť\na v zásade rešpektuje zmysel a účel dotknutých ustanovení. Nejednotnosť rozhodovania\nsúdov pri aplikácii dotknutých ustanovení Trestného poriadku a ústavy bola odstránená\naž na základe zjednocujúceho stanoviska kolégia najvyššieho súdu prijatého v čase\npo 17. apríli 2014, t. j. po prijatí uznesenia krajského súdu zo 17. apríla 2014, a preto právne\nzávery vyplývajúce z tohto stanoviska vo veci sťažovateľa krajský súd v čase jeho\nrozhodovania nemohol aplikovať.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. marca 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "súd-prísediaci", "súd-procesný postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lehota-zachovanie lehoty", "pojednávanie-príprava"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3036247-4008-45d5-baea-9affe06b3743", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.78.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.78.2015.1"}, {"guid": "ussr:e28c4cd5-5eba-4816-af46-a8f2718373a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e28c4cd5-5eba-4816-af46-a8f2718373a1"}, {"guid": "ussr:2cbfd8f0-1da4-438e-be27-f60c4e484b96", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 334/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbfd8f0-1da4-438e-be27-f60c4e484b96"}, {"guid": "ussr:631ff62c-8ce9-4fd5-87ee-dbc8b96290be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 417/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 417/06 z 21. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-21", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:631ff62c-8ce9-4fd5-87ee-dbc8b96290be"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}], "citovane_v": []}