{"guid": "ussr:41bd3a46-b425-4168-ab59-cc6a72b52a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2016 z 17. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. februára 2016, sp. zn. I. ÚS 117/2016, ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-02-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41bd3a46-b425-4168-ab59-cc6a72b52a73", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.117.2016.1/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 117/2016-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.,\nPajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o.,\nPajštúnska 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 17/2014 z 21. októbra\n2015, sp. zn. 1 MCdo 6/2014 z 12. novembra 2015 a sp. zn. 1 MCdo 2/2014 z 27. októbra\n2015 a takto\nrozhodol:\n1. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 884/2016,\nsp. zn. Rvp 885/2016 a sp. zn. Rvp 1097/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude\nďalej vedené pod sp. zn. Rvp 884/2016.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. januára\n2016 a 29. januára 2016 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko,\ns. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 MCdo 17/2014 z 21. októbra 2015\n(Rvp 884/2016), sp. zn. 1 MCdo 6/2014 z 12. novembra 2015 (Rvp 885/2016) a sp. zn.\n1 MCdo 2/2014 z 27. októbra 2015 (Rvp 1097/2016) (spolu ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutia“).\n2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou patriacou\ndo medzinárodne pôsobiacej inkasnej skupiny. Sťažovateľka sa na Okresnom súde Martin\n(Rvp 884/2016; ďalej len „okresný súd 1“), Okresnom súde Vranov nad Topľou\n(Rvp 885/2016; ďalej len „okresný súd 2) a Okresnom súde Humenné (Rvp 1097/2016;\nďalej len „okresný súd 3“; spolu ďalej len „okresné súdy“) žalobou domáhala zaplatenia\npohľadávky vo výške 1 030,33 € istiny s príslušenstvom (Rvp 884/2016), 718,90 € istiny\ns príslušenstvom (Rvp 885/2016) a 1 478,40 € istiny s príslušenstvom (Rvp 1097/2016) voči\nv žalobách označeným žalovaným.\nOkresný súd 1 vydal platobný rozkaz, voči ktorému v čase jeho doručovania podalo\nodpor Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „vedľajší účastník“ alebo\n„združenie“) a zároveň zahlásilo vstup do konania. Okresný súd 1 podaný odpor odmietol.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie vedľajšieho účastníka zrušil prvostupňové rozhodnutie\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti odvolaciemu rozhodnutiu podal generálny\nprokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie,\nktoré následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením\nsp. zn. 7 MCdo 17/2014 z 21. októbra 2015 odmietol.\n\n2\n\nOkresný súd 2 zamietol žalobu sťažovateľky, toto rozhodnutie na odvolanie\nsťažovateľky potvrdil Krajský súd v Prešove. Proti odvolaciemu rozhodnutiu podal\ngenerálny prokurátor mimoriadne dovolanie, ktoré následne najvyšší súd uznesením sp. zn.\n1 MCdo 6/2014 z 12. novembra 2015 odmietol.\nOkresný súd 3 vydal platobný rozkaz, voči ktorému v čase jeho doručovania podal\nodpor vedľajší účastník, ktorý zároveň zahlásil vstup do konania. Krajský súd v Prešove\nnásledne potvrdil prvostupňové procesné rozhodnutie. Proti odvolaciemu rozhodnutiu podal\ngenerálny prokurátor mimoriadne dovolanie, ktoré následne najvyšší súd uznesením sp. zn.\n1 MCdo 2/2014 z 27. októbra 2015 odmietol.\n3. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnutými rozhodnutiami najvyšší súd porušil\nv bode 1 označené práva v podstate tým, že ústavne nekonformným výkladom ustanovení\n§ 243e a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“) najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie podané\ngenerálnym prokurátorom pre neprípustnosť, hoci prípustne bolo.\n4. Sťažovateľka v podaných sťažnostiach žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie\nv bode 1 uvedených práv, zrušil napadnuté rozhodnutia a zaviazal najvyšší súd na náhradu\ntrov konania.\nII.\nSpojenie vecí\n5. Podľa ustanovenia § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento\nzákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným\nsúdom primerané ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku...\n\n3\n\n6. Podľa ustanovenia § 112 OSP môže ústavný súd v záujme hospodárnosti konania\nspojiť na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo\nsa týkajú tých istých účastníkov.\n7. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 884/2016, sp. zn. Rvp 885/2016 a sp. zn.\nRvp 1097/2016 vyplýva, že veci sa týkajú toho istého účastníka konania, rovnakého\nprávneho zástupcu a zároveň spolu skutkovo súvisia, pretože nosné dôvody uvádzané\nv podaných sťažnostiach a v napadnutých rozhodnutiach najvyššieho súdu sú podobné.\n8. Na základe uvedeného ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedené na\nústavnom súde pod sp. zn. Rvp 884/2016, sp. zn. Rvp 885/2016 a sp. zn. 1097/2016 spája\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 884/2016. Tieto skutočnosti\nboli podkladom pre záver ústavného súdu obsiahnutý v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...\n\n4\n\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n12. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nIV.\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\n\n5\n\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n14. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj\nnapríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n15. Judikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie\npredstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť\nsúdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne\ndovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy\npochybení\n\nvytýkaných\n\nv\n\nmimoriadnom\n\ndovolaní.\n\nRešpektovanie\n\ntýchto\n\nkritérií\n\nje nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva\n\n6\n\nna súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami\nzaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010).\n16. Reštriktívne posudzovanie tohto mimoriadneho dovolania (bod 15) súvisí\ns princípom právneho štátu, a to s princípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením\nv civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti\na nezmeniteľnosti. Rovnako súvisí s princípom rovnosti, keď intervenciou tretej osoby\n(generálneho prokurátora) sa prima facie narúša právna istota druhého účastníka\nspoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie. S princípom rovnosti\na bezrozpornosti právneho poriadku súvisí napríklad aj okolnosť, že v prípadoch dovolania\npodaného účastníkom konania je za dôvod neprípustnosti považovaný tiež finančný cenzus\n(čo je v hre) vyjadrený v § 238 ods. 5 OSP, kým v prípade mimoriadneho dovolania\npodávaného generálnym prokurátorom takýto finančný cenzus explicitne z právnej úpravy\nnevyplýva.\n17. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že aj z početnej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť kritický postoj ESĽP k mimoriadnym\nopravným prostriedkom, ktoré závisia od úvahy príslušného orgánu verejnej moci, či dôjde\nk podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, alebo nie a následne k vyneseniu\nrozhodnutia, ktorým sa zruší právoplatné konečné rozhodnutie. V zmysle judikatúry ESĽP\nje však prípustné zasiahnuť do nastolenej právnej istoty právoplatným rozhodnutím\nvnútroštátneho súdu vtedy, ak v konaní došlo k zásadnej vade alebo závažnému excesu,\nktorý je potrebné napraviť, ak sú tu mimoriadne okolnosti prípadu, pričom však podľa\njudikatúry ESĽP za takúto vadu exces však nemožno považovať skutočnosť, že na predmet\nkonania existujú dva rozličné názory, pretože právna istota v sebe zahŕňa požiadavku\nrešpektovania princípu res iudicata, ktorej prejavom je nezmeniteľnosť rozhodnutia.\nUplatňovanie tohto princípu je zdôraznený zásadou, že žiadna zo strán nie je oprávnená\nžiadať o preskúmanie konečného a záväzného rozhodnutia len z toho dôvodu, aby dosiahla\nznovuotvorenie prípadu a jeho nové skúmanie, pretože takýto mimoriadny opravný\nprostriedok by de facto mal charakter odvolania. Zrušené môžu byť iba na účely nápravy\nfundamentálnych chýb (pozri Ryabykh proti Rusku z 3. 12. 2003, sťažnosť č. 52854/99, bod\n\n7\n\n52). V tejto súvislosti tiež ESĽP už judikoval, že nesúhlas s právnym posúdením prípadu\nodvolacím súdom nie je sám osebe mimoriadnou okolnosťou odôvodňujúcou zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia (pozri Kot proti Rusku z 18. 1. 2007, sťažnosť č. 20887/03, bod\n29).\n18. Ústavný súd už vo veci sp. zn. III. ÚS 357/2013 uviedol, že «v súvislosti\ns aplikáciou predmetných ustanovení OSP a ich ústavne konformným výkladom (§ 243e\na nasl. OSP, pozn.), majúc na pamäti judikatúru ESĽP, dospel k záveru, že pokiaľ\nzákonodarca odvádza prípustnosť mimoriadneho dovolania z porušenia zákona s odkazom\nna ustanovenie § 243f OSP, kde bližšie konkretizuje možné dôvody, medzi ktoré zaradil aj\nnesprávne právne posúdenie veci, tak potom v prípade podania mimoriadneho dovolania\npráve\n\nz dôvodu\n\nnesprávneho\n\nprávneho\n\nposúdenia\n\nje\n\npotrebné\n\npod porušením\n\nzákona rozumieť také porušenie procesného práva – zákona, ktoré v konečnom dôsledku\nznamená zároveň aj nesprávne právne posúdenie (či už hmotnoprávneho, alebo prípadne\nprocesného charakteru). K takémuto interpretačnému záveru dospel ústavný súd v spojitosti\ns kumulatívnym predpokladom prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktorý stanovuje\npodmienku, ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu. V opačnom prípade ak by nesprávne právne posúdenie bolo\nspájané výlučne s porušením hmotnoprávnych ustanovení zákona (ktoréhokoľvek), tak by\nde facto v takmer každom prípade bolo možné napadnúť právoplatne rozhodnutú vec týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom, čím by sa tento mimoriadny opravný prostriedok\ndostal na úroveň „ďalšieho“ odvolania a bolo by len na svojvôli generálneho prokurátora,\ndo ktorej právoplatne skončenej veci zasiahne podaním mimoriadneho dovolania\ns odvolaním sa na nesprávne právne posúdenie veci. Takýto výklad dotknutých ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku by vo svojich dôsledkoch znamenal porušenie minimálne\nzákladného práva na súdnu ochranu jedného z účastníkov konania, rovnosti účastníkov\nkonania, zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a to treťou stranou,\nodlišnou od účastníkov konania, ktorá nepatrí do súdnej moci, čo opodstatnene vyvoláva\notázky, či ide o prípustné legitímne zasahovanie do nezávislosti súdov a súdnej moci ako\ntakej. Ústavný súd na tomto mieste opätovne poukazuje na už citovanú judikatúru ESĽP,\n\n8\n\nz ktorej vyplýva, že samotná okolnosť (možnosť) existencie dvoch rôznych právnych\nnázorov na vec nie je dostatočným dôvodom opätovného rozhodovania vo veci.».\n19. Judikatúra ústavného súdu i súdov všeobecných sa v otázke prípustnosti\nmimoriadneho dovolania podávaného generálnym prokurátorom plynutím času menila, a to\npredovšetkým pod vplyvom judikatúry ESĽP. Zmenu možno vyjadriť trendom\nreštriktívnejšieho prístupu súdnych orgánov k oprávneniu generálneho prokurátora podávať\nmimoriadne dovolanie. Okrem už uvedeného v bode 17 ESĽP opakovane potvrdil, že\npripúšťa určité zásahy do konečných súdnych rozhodnutí ako výnimku zo zásady právnej\nistoty a zo zásady res judicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy extrémnej\nchyby. „(...) Mimoriadny prieskum sa nesmie uplatňovať ako zastreté odvolanie (appeal in\ndisguise) a samotná možnosť existencie dvoch právnych názorov na predmet konania nie je\ndôvodom pre opätovné posúdenie veci. Odkloniť sa od tohto princípu je možné iba tam, kde\nje to nevyhnutné z dôvodu okolností podstatného a závažného významu.“ (Sutyazhnik proti\nRusku, rozsudok z 23. 7. 2009, bod 33). «(...) Dohovor zásadne umožňuje „znovuotvorenie“\nprávoplatne rozhodnutých konaní v prípade, ak vyjdú najavo nové skutočnosti. Akokoľvek,\npreskúmanie rozhodnutia by sa malo uplatniť za účelom nápravy hrubých (veľkých)\npochybení súdu(...), a nie iba ako inštitút predstavujúci vo svojej podstate odvolanie.»\n(Bulgakova proti Rusku, rozsudok z 18. 1. 2007, bod 34). Aj aktuálne rozhodnutia\nESĽP z 9. 6. 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a. s.,\nPSMA, s. r. o., a COMPCAR, s. r. o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní\na princípu právnej istoty, s ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti\na dôveryhodnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy\ngenerálneho prokurátora vyjadrenej podaním mimoriadneho dovolania. Na viaceré tieto\nrozhodnutia ESĽP poukazujú tiež napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu.\n20. Ústavný súd 18. marca 2015 pod sp. zn. PLz. 3/2015 prijal zjednocujúce\nstanovisko, ktorého právna veta znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola\nnastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nako\n\ni výnimočnosť\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\nako\n\nmimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej\n\n9\n\nrepubliky, je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania\nvšetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov,\nktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich\npráv a oprávnených záujmov.“\n21. Následne aj najvyšší súd (jeho občianskoprávne a obchodnoprávne kolégia)\nprijal 20. októbra 2015 zovšeobecňujúce stanovisko: „Procesná prípustnosť mimoriadneho\ndovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým,\nže tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené\nriadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre\nneho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba\nodmietnuť.“ Týmto stanoviskom sa revidovali prijaté závery vyjadrené v predchádzajúcom\nobdobí (R 36/2008).\n22. Nosné dôvody uvádzané vo všetkých troch napadnutých rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu (sp. zn. 7 MCdo 17/2014 z 21. októbra 2015, sp. zn. 1 MCdo 6/2014\nz 12. novembra 2015 a sp. zn. 1 MCdo 2/2014 z 27. októbra 2015), na základe ktorých bolo\nodmietnuté mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom, spočívajú –\nzjednodušene povedané – v názore, že sťažovateľka predtým, ako v jej veciach generálny\nprokurátor podal mimoriadne dovolanie, sama mohla podať mimoriadny opravný\nprostriedok (dovolanie) podľa § 236 a nasl. OSP, „ktorý mala k dispozícii a ktorý bol\npotenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci“. A keďže tak\nsťažovateľka neurobila, nebola naplnená dikcia procesného predpisu „a túto ochranu nie je\nmožné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami“ (§ 243e ods. 1 in fine OSP), v dôsledku\nčoho nebol generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie. V okolnostiach\njednotlivých napadnutých rozhodnutí najvyšší súd nad rámec už uvedeného, resp. rozvíjajúc\nuž uvedené, uviedol:\n(i) „Navrhovateľka (sťažovateľka, pozn.) nepodala dovolanie proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline z 20. decembra 2013 sp. zn. 5 Co 566/2013. Bez ohľadu na to,\nv akej procesnej forme odvolací súd rozhodnutie vydal (či rozsudok alebo uznesenie), je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ak existujú dôvody zmätočnosti rozhodnutia\n\n10\n\ntaxatívne vymenované v § 237 O. s. p. ... Dovolaním možno v tomto prípade napadnúť aj\nuznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie prvého stupňa zrušené a vec vrátená\nna ďalšie konanie. V zmysle vyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že\nsama nevyužila dostupný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii a ktorý\nbol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na\npasivitu samotnej navrhovateľky pri včasnej ochrane jej práv je procesné neprípustná\ndodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho\ndovolania podnecovaného navrhovateľkou... Jednou z podmienok možnosti podania\nmimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. je ak to vyžaduje ochrana práv\na zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto\nochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Uznesením Krajského súdu\nv Žiline z 20. decembra 2013 sp. zn. 5 Co 566/2013 odvolací súd uznesenie Okresného súdu\nMartin z 24. júla 2013 č. k. 9 C 169/2013 - 33 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie stým, že\nv prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania\na odpor proti platobnému rozkazu podal v 15-dňovej lehote stanovenej na podanie odporu\npočítanej od dňa doručenia platobnému rozkazu vedľajšiemu účastníkovi a preto súd\nprvého stupňa svojim postupom, tým, že odmietol odpor proti platobnému rozkazu, odňal\nvedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom. Navrhovateľka napriek takémuto\nrozhodnutiu má možnosť v ďalšom konaní využiť svoje práva v konaní a svojou\nargumentáciou a poukazom už na ustálenú judikatúru chrániť svoje práva v konaní a tým\ndosiahnuť v konaní inými právnymi prostriedkami ovplyvniť ďalšie konanie súdu prvého\nstupňa a prípadne ďalšie jeho rozhodnutie.“ (7 MCdo 17/2014),\n(ii) „... v zásade každé dovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou exekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.)\notvára priestor pre posúdenie správnosti niektorých aspektov procesného postupu súdu,\nktorý vydal dovolaním napadnuté rozhodnutie a tým zároveň dáva určité vyhliadky na\núspech dovolateľa v konaní o dovolaní. Každé dovolanie je teda v tomto zmysle potenciálne\nspôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci... Pokiaľ účastník konania zostane\nv naznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do\npodania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky\n\n11\n\npredpokladané Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach § 243e až § 243j O.s.p...“\n(1 MCdo 6/2014 ),\n(iii) „Prípustnosť dovolania vymedzuje Občiansky súdny poriadok stanovením\njednak určitých objektívnych znakov rozhodnutia [§ 238 O.s.p. (pokiaľ ide o rozsudok\nodvolacieho súdu) a § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak\nobjektívnym - zadefinovaním závažných procesných vád uvedených v § 237ods. 1 O.s.p.\nVzhľadom na to, že na procesné vady konania taxatívne vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p. je\ndovolací súd povinný prihliadať ex lege (viď § 242 ods. 1 O.s.p.) vždy - teda bez ohľadu na\nto, či boli alebo neboli v dovolaní namietané, je opodstatnený záver, že v zásade každé\ndovolanie podané v občianskom súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\n(s výnimkou exekučného konania - viď § 237 ods. 2 O.s.p.) otvára priestor pre posúdenie\nsprávnosti niektorých aspektov procesného postupu súdu, ktorý vydal dovolaním napadnuté\nrozhodnutie a tým zároveň dáva určité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní.\nKaždé dovolanie je teda v tomto zmysle potenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť\nrozhodnutie v merite veci.“ (1 MCdo 2/2014).\n23. Otázka posúdenia prípustnosti mimoriadneho dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky (mutatis\nmutandis IV. ÚS 35/02). Podľa názoru ústavného súdu v bode 22 uvedený výklad\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.\nV citovaných častiach odôvodnení napadnutých rozhodnutí najvyšší súd zrozumiteľným\na jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo treba považovať mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora za neprípustné, a vysporiadal sa so skutkovou i právnou\nproblematikou posudzovaných vecí, a preto ich ústavný súd považuje i z hľadiska ústavných\naspektov za dostačujúce a ústavne relevantné. Ústavný súd k namietaným rozhodnutiam\nnajvyššieho súdu už iba v krátkosti dodáva, že v súvislosti s namietanými rozhodnutiami\nsp. zn. 7 MCdo 17/2014 a sp. zn. 1 MCdo 2/2014 nebolo v hre konečné „meritórne“\nrozhodnutie súdov, ale iba posúdenie otázky, či vedľajší účastník konania môže alebo\nnemôže podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu, táto okolnosť má súvislosť\ns ustanovením § 237 ods. 1 OSP. V prípade napadnutého rozhodnutia sp. zn.\n1 MCdo 6/2014 neušlo pozornosti ústavného súdu, že tam pôvodne žalovaná istina 718,90 €\n\n12\n\n(pozri bod 2) predstavuje prekážku prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 5 OSP, táto\nbagateľnosť by aj inak bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti v danej veci.\n24. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov\nnajvyššieho súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci najvyššieho súdu\nje opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nvšeobecnými súdmi, mohol by v zmysle citovanej judikatúry nahradiť napadnutý právny\nnázor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda\nústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 303/06), čo však,\nako už bolo uvedené, v okolnostiach prípadu ústavný súd nezistil a sťažovateľka neuviedla\nžiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sú postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o ich\nzjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označených\npráv sťažovateľky.\n25. Na základe uvedeného, ako aj so zreteľom na argumentáciu sťažovateľky\nv sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemožno prijať záver o vecnej\nsúvislosti medzi napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu a označeným porušením\npráv sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n26. Vzhľadom na to ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodol tak, že sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho\n\n13\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n27. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej práv podľa čl. 13 dohovoru,\nústavný súd konštatuje, že závery prijaté o neopodstatnenosti sťažnosti v časti namietajúcej\nporušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie sa v celom rozsahu vzťahujú aj na záver o neopodstatnenosti sťažnosti vo vzťahu\nk ďalším označeným právam, ktoré už preto nie je potrebné podrobnejšie odôvodňovať. Ak\ntotiž najvyšší súd zjavne nemohol porušiť základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, potom nemožno uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi\ndovolacím rozsudkom a porušením predmetných práv sťažovateľky.\n28. Nad rámec veci ústavný súd uvádza, že sťažovateľka vo všetkých napadnutých\nveciach nesplnomocnila na zastupovanie pred ústavným súdom konkrétneho advokáta, ale\nspoločnosť s ručením obmedzeným, splnomocnenie je okrem sťažovateľky (jej konateľa)\npodpísané dvoma advokátmi (prokuristom a konateľom). Uvedené splnomocnenie\nnezodpovedá zákonným predpokladom uvedeným v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\npodľa ktorého „[k] návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na\nzastupovanie\n\nnavrhovateľa\n\nadvokátom...,\n\nak\n\ntento\n\nzákon\n\nneustanovuje\n\ninak.\n\nV splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným\nsúdom.“.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. februára 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "aplikácia právnych noriem", "mimoriadne dovolanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-nepodanie", "generálny prokurátor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d92d8d4-b52d-4345-9941-6f857528ac89", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2013 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d92d8d4-b52d-4345-9941-6f857528ac89"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:260eb826-9f39-4d3f-bf9c-4a6f3515c05c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 303/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:260eb826-9f39-4d3f-bf9c-4a6f3515c05c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "625880d1-e22f-4396-8741-873fc19abcda:e60beacb-a477-4064-b6f1-78b08fea16c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812206560.1", "spisova_znacka": "1MCdo/6/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/6/2014 z 11. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812206560.1"}, {"guid": "5b97f6cd-2875-48a9-b11e-193e4eceb05e:93209ca0-a843-4572-bd4d-da0c9a149b08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8312208848.1", "spisova_znacka": "1MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/2/2014 z 26. 10. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8312208848.1"}, {"guid": "70bbe931-f323-449c-88de-a35ac2c64a66:80d9e8d1-246e-450f-8570-2b27073e8961", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1", "spisova_znacka": "7MCdo/17/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/17/2014 z 20. 10. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5712219221.1"}, {"guid": "40d48997-705a-47d5-80c7-1a0f9779d387:2285618c-c9b9-45ed-b9b4-5c9814aa6447", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7613224323.1", "spisova_znacka": "5Co/566/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/566/2013 z 10. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7613224323.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0d43ad04-7e38-4fb6-b1d8-592b4e81b7a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.737.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 737/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 737/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.737.2017.1"}, {"guid": "ussr:a6435f78-58a5-4454-a820-f6a574f80b3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.577.2017.1"}, {"guid": "ussr:6f7c7a65-aec6-44ff-a27d-2689cd6340e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.607.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 607/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 607/2017 z 12. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.607.2017.1"}, {"guid": "ussr:49a0ed0b-9b81-4faf-a67a-e45370ff1048", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.519.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.519.2017.1"}, {"guid": "ussr:2ce6500a-4be2-45f6-a3e2-c3b72fd4f556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.469.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 469/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 469/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.469.2017.1"}, {"guid": "ussr:ab0537f1-e3a4-448e-b0cc-6604f0989d9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.373.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.373.2017.1"}, {"guid": "ussr:ed3da5b6-5922-4a57-a080-ffa1401e0a7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.310.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 310/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 310/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.310.2017.1"}, {"guid": "ussr:ae67c543-5fb7-430b-aa9b-d87068acb76b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.311.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 311/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.311.2017.1"}, {"guid": "ussr:3ff863a4-c13e-4b0e-a5b5-23ba95b6cbf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 793/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 793/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.793.2016.1"}, {"guid": "ussr:ccc827de-f7d0-47ab-94f1-7c4ba3038cc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 296/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 296/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.296.2016.1"}, {"guid": "ussr:d025420b-c4ea-4f24-9c60-2cebd902b65c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2016 z 26. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1"}, {"guid": "ussr:e3f658fb-0396-4d69-85db-e25816aeb6f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.811.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 811/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 811/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.811.2016.1"}, {"guid": "ussr:33eee53d-12c2-4d41-b1a9-409864094e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PLz.US.3.2016.1"}, {"guid": "ussr:3e1101a7-43cb-4d18-bbaa-7f3d5e08fcc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.655.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 655/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 655/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.655.2016.1"}, {"guid": "ussr:d37f5c67-f98c-4f69-bcf0-10ad94067a87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.565.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 565/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 565/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.565.2016.1"}, {"guid": "ussr:74cc5902-8158-4341-bfbc-409a6472a9b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.464.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 464/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.464.2016.1"}, {"guid": "ussr:6f9e1bbf-c4e1-4315-9457-c48f01205366", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.402.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 402/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.402.2016.1"}, {"guid": "ussr:8efa92f7-0b6c-48c0-addd-24b551dc7af6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.361.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 361/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/2016 z 31. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.361.2016.1"}, {"guid": "ussr:50af900c-c6e2-4c9c-b4df-46da95ceba25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.364.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 364/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2016 z 31. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.364.2016.1"}, {"guid": "ussr:ecb8a0f4-53eb-436d-800a-183b4b7037ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.297.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 297/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 297/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.297.2016.1"}, {"guid": "ussr:038fbab4-0f3e-446d-9749-992355fdedb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.194.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.194.2016.1"}, {"guid": "ussr:20450f2f-6929-4c41-8bfd-d9cfbcba5d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.113.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 113/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.113.2016.1"}]}