{"guid": "ussr:d26c949e-be9f-4e20-bdac-3231f4a01a4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2015 z 18. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. PLz. ÚS 2/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma zjednocujúce stanovisko"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o zjednocovaní právnych názorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PLz.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d26c949e-be9f-4e20-bdac-3231f4a01a4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.2.2015.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPLz. ÚS 2/2015­22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa\nMészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní podľa\n§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov o zjednotení odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovených v uznesení I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 308/2011 z 24. augusta 2011 a v stanovisku (bývalého) IV. senátu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ku ktorému dospel v konaní o sťažnosti vedenej pod sp. zn.\nIV. ÚS 413/2013, ako aj v náleze sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011, týkajúcich sa\ninterpretácie a aplikácie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky prijal toto\nstanovisko:\nZ hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\nje\n\nakceptovateľné a udržateľné také\n\nprerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi\n\na súčasne aj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa\nktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom\nje sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní\nčlenovia nového senátu sa zmenili v súlade s rozvrhom práce príslušného všeobecného\nsúdu.\nOdôvodnenie:\nI.\nI.1 Konanie vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.\nI. ÚS 308/2011\nPredmetom konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj\n„ústavný súd“) pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 bolo rozhodovanie o sťažnosti obchodnej\nspoločnosti Pivovary Topvar, a. s., Pivovarská 9, Veľký Šariš (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorá okrem iného namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), ako aj práv\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Cdo 103/2008 z 20. decembra 2010; o sťažnosti sťažovateľky ústavný súd rozhodol tak, že\nju uznesením sp. zn. I. ÚS 308/2011 z 24. augusta 2011 v časti týkajúcej sa označeného\nuznesenia najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nČasť sťažnosti smerujúca k namietanému porušeniu základného práva na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy označeným uznesením najvyššieho súdu je založená\npredovšetkým na tvrdení sťažovateľky, že „v priebehu konania o dovolaní došlo bez\n\n2\n\npredchádzajúceho upozornenia či následného oznámenia a dokonca aj príslušného\nzáznamu v evidenčných pomôckach k zmene senátu rozhodujúceho o dovolaní“.\nZo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 vyplýva, že vec\nvedená najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Cdo 103/2008 bola 3. septembra 2008 náhodným\nvýberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená senátu\nnajvyššieho súdu 1C v zložení JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Daniela Švecová\n(predsedníčka senátu), JUDr. Milan Deák, JUDr. Ľubor Šebo (členovia senátu), pričom\nsúčasne s pridelením veci bolo určené, že sudcom spravodajcom v tejto veci bude\nJUDr. Ľubor Šebo. Zloženie senátu 1C bolo ustanovené rozvrhom práce Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na rok 2008 č. Spr 718/07 v spojení s opatrením č. Spr 718/07­34\nz 31. júla 2008 o zmene rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2008.\nRozvrhom\n\npráce\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nrok\n\n2010\n\nč. Spr 1321/2009 (ďalej aj „rozvrh práce na rok 2010“) bol JUDr. Ľubor Šebo zaradený do\nsenátu 4C, pričom zloženie tohto senátu bolo ustanovené takto: JUDr. Eva Sakálová\n(predsedníčka senátu), JUDr. Edita Bakošová, JUDr. Ľubor Šebo (členovia senátu).\nV poznámke č. 6 na strane 26 rozvrhu práce na rok 2010 je uvedené: „Veci, ktoré boli\npridelené a nevybavené do 31. 12. 2009 JUDr. Ľuborovi Šebovi v senáte 1 C,\nJUDr. Rudolfovi Čirčovi v senáte 4 C, JUDr. Ivanovi Machyniakovi v senáte 4 C,\nJUDr. Ladislavovi Górászovi v senáte 5 C vybavia uvedení sudcovia v senátoch, do ktorých\nboli začlenení po 1. januári 2010.“ Takouto vecou bola aj vec vedená pod sp. zn.\n1 Cdo 103/2008, a preto o nej najvyšší súd rozhodol v senáte 4C, do ktorého bol\nJUDr. Ľubor Šebo začlenený po 1. januári 2010.\nPredseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti (list č. KP 4/2011­47\nz 23. mája 2011) po popise postupu, na základe ktorého došlo k už popísanej zmene senátu\nrozhodujúceho o dovolaní sťažovateľky (namiesto senátu 1C, ktorému bola vec pôvodne\npridelená, o ňom rozhodol senát 4 C, pozn.), na obranu tohto postupu v podstatnom uviedol:\n\n3\n\n«... K zmene senátu došlo súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle\nzásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, keďže sudcovia zaradení od 1. januára\n2010 od do nových senátov mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už\nnaštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi\nna nové naštudovanie.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na\npríslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba považovať podľa viacerých\nprávnych prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto\nfunkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho\nfunkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. III. ÚS 16/00). Na\nzáklade pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových\nprostriedkov sa sudkyňa JUDr. Ľubor Šebo stal zákonným sudcom vo veci vedenej na\nnajvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 103/2008 a bol členom senátu 4 C, ktorý 20. decembra\n2010 vo veci rozhodol. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že postupom\nsťažovateľky bolo porušené jej právo na zákonného sudcu...»\nVychádzajúc z už popísaného skutkového stavu, I. senát ústavného súdu odôvodnil\nsvoje rozhodnutie vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie\nsvojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy označeným\nuznesením najvyššieho súdu, najmä takto:\n«Spôsob prideľovania vecí podľa predmetu konania jednotlivým senátom,\nsamosudcom, súdnym úradníkom a notárom je vykonávaný v zmysle § 50 a § 51 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“; v ďalšom texte aj „zákon č. 757/2004 Z. z.“, pozn.)\nv súlade s „Rozvrhom práce“ príslušného súdu vydaným podľa § 52 zákona o súdoch.\nProblematikou (právnou úpravou) zákonného sudcu (okrem ustanovenia zákona o súdoch\n§ 3 ods. 3) sa zaoberá na najvyššom súde aj rokovací poriadok „Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky“ (sp. zn. PLs 1/06), podľa ktorého (čl. 38 ods. 1) zákonným sudcom na\n4\n\nnajvyššom súde je sudca „ktorý vykonáva funkciu sudcu a je určený rozvrhom práce na\nkonanie a rozhodovanie o prejednávanej veci“. Podľa odseku 2 citovaného rokovacieho\nporiadku „v rámci senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce určitú vec prejednať a rozhodnúť,\nje zákonným sudcom každý člen tohto senátu“. Podľa odseku 3 citovaného rokovacieho\nporiadku „namiesto sudcu, ktorý bol v určitej veci pôvodne zákonným sudcom, ale vyskytla\nsa u neho skutočnosť, ktorá podľa osobitného predpisu alebo rozvrhu práce vylučuje\nmožnosť prejednania a rozhodnutia veci týmto sudcom, je zákonným sudcom sudca určený\nv súlade s ustanoveniami rozvrhu práce, ktoré upravujú postup v prípade výskytu takej\nskutočnosti“. Podľa odseku 4 citovaného rokovacieho poriadku „zmenu v osobe zákonného\nsudcu možno vykonať len v súlade s rozvrhom práce“.\n... Po oboznámení sa s príslušnými ustanoveniami príslušného rozvrhu práce\nnajvyššieho súdu vydaným opatrením predsedu najvyššieho súdu zo 14. decembra 2009 pod\nsp. zn. Spr 1321/2009, a tiež s prihliadnutím na stanovisko uvedené v bode 43 (ide o vyššie\nuvedené vyjadrenie najvyššieho súdu k sťažnosti, pozn.) ústavný súd konštatuje, že\npostupom najvyššieho súdu pri pridelení dovolania sťažovateľky nemohlo dôjsť a ani\nnedošlo k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva na zákonného sudcu.»\nI.2 Konanie vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.\nIV. ÚS 116/2011\nPredmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 bolo\nrozhodovanie o sťažnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka P\n\n“), ktorou\n\nnamietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 47/2010 a jeho uznesením\nz 8. decembra 2010 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 8. decembra\n2010“).\nZo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 vyplýva, že vec\nvedená najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Cdo 47/2010 bola v súlade s rozvrhom práce\n\n5\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010 č. Spr 1321/2009 dňa 1. marca 2010\nnáhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená\nsenátu 2C v zložení JUDr. Martin Vladik (predseda senátu), JUDr. Jozef Kolcun\na JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu), pričom súčasne s pridelením veci sa určilo, že\nsudkyňou spravodajkyňou v tejto veci je JUDr. Oľga Trnková.\nNásledne bol opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 30. septembra 2010 č. Spr 101/2010­17 (ďalej aj „opatrenie predsedu najvyššieho súdu\nz 30. septembra 2010“) v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vytvorený\nnový senát 7C v zložení JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu), JUDr. Marián Sluk\na JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu). V článku II ods. 11 rozvrhu práce najvyššieho\nsúdu na rok 2010 sa ustanovuje, že „V prípade novovytvoreného senátu predseda\nNajvyššieho súdu SR na návrh predsedu príslušného kolégia určí, ktoré konkrétne veci\nz existujúcich senátov prechádzajú do novovytvoreného senátu.“. Na tomto základe\npredseda najvyššieho súdu na návrh predsedníčky občianskoprávneho kolégia vo vzťahu\nk novovytvorenému senátu 7C určil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené\nv ich pôvodných senátoch a neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia\nv senátoch, do ktorých boli začlenení od 1. októbra 2010. V nadväznosti na uvedené o veci\nsťažovateľky P\n\n(jej dovolaní) rozhodol nový senát 7C v už uvedenom zložení.\n\nVo vyjadrení k sťažnosti predseda najvyššieho súdu obhajoval popísaný postup\nargumentáciou, že o zmenách v zložení senátu rozhodujúceho o dovolaní sťažovateľky\n«rozhodol súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti\na hospodárnosti súdneho konania, pretože sudcovia zaradení do nového senátu 7 C mali\nveci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore\ns touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie veci.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na\npríslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie prejednávanej veci. Za zákonného sudcu treba považovať podľa viacerých\n6\n\nprávnych prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto\nfunkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho\nfunkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. III. ÚS 16/00). Na\nzáklade pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových\nprostriedkov sa sudkyňa JUDr. Oľga Trnková stala zákonnou sudkyňou vo veci vedenej pod\nsp. zn. 2 Cdo 47/2010 a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj naďalej. Nemôžeme teda\nsúhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že došlo k zmene zákonného sudcu a že postupom\nnajvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.».\nPo oboznámení sa so spisovou dokumentáciou sa IV. senát ústavného súdu s obranou\npredsedu najvyššieho súdu nestotožnil a svoje právne názory, na základe ktorých v konaní\no sťažnosti sťažovateľky P\n\nnálezom sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011okrem\n\niného rozhodol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 8. decembra 2010 bolo\nporušené jej základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, vyjadril najmä\ntakto:\n«V posudzovanej veci má význam... skúmanie, či bola najvyšším súdom\nrešpektovaná zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade\ns pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2010 a spôsobom, ktorý určuje zákon.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. zákonný sudca je...\nPodľa § 49 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. predsedovia súdov zabezpečujú riadenie\nsúdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sa na účely tohto zákona rozvrhom práce\nrozumie...\nPodľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. rozvrh práce obsahuje...\nPodľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, veci\nurčené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým\nsenátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak aby\nbola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.\n\n7\n\nPodľa § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa\nrozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade...\n... Z citovaných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. treba pre posudzovanú vec vziať\ndo úvahy tieto normy správania sa:\na) ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte,\nb) ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade\ns rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom\na notárom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených ministerstvom, tak aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania\npridelenia vecí,\nc) podľa § 51 ods. 2, 3, 5 až ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. niet žiadneho iného\npravidla, ktoré by ospravedlňovalo postup najvyššieho súdu tak, ako ho zdôvodňoval\nvo svojom vyjadrení k sťažnosti jeho predseda, a napokon,\nd) vytvorenie senátu 7C, tak ako je popísané vo vyjadrení najvyššieho súdu, treba\npodľa názoru ústavného súdu považovať za prípad uvedený v § 51 ods. 4 písm. b) zákona\nč. 757/2004 Z. z., t. j. za zmenu v obsadení súdu sudcami, a preto prerozdelenie už\npridelených vecí sa musí vykonať náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených ministerstvom.\nV prípade prerokovávanej sťažnosti ústavný súd musel preskúmať len jednu\nz uvedených garancií, ktorou je zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo\nsenátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje\nzákon.\nPodľa sťažovateľky došlo k tomu, že o odklade vykonateľnosti rozhodol iný senát\nnajvyššieho súdu než ten, ktorému bola pôvodne jej vec pridelená v dovolacom konaní.\nNajvyšší súd potvrdil, že sudkyňa, ktorá sa stala spravodajkyňou v právnej veci\nsťažovateľky, sa stala na základe opatrenia predsedu najvyššieho súdu členkou senátu 7C,\nv ktorom sa zmenili oproti senátu 2C dvaja jeho členovia vrátane predsedníčky senátu. Na\nodôvodnenie tohto postupu najvyšší súd uviedol, že takýto postup je v súlade s rozvrhom\n8\n\npráce na rok 2010, keďže v čl. II ods. 11 v znení dodatkov je uvedené, že „... v prípade\nnovovytvoreného senátu predseda najvyššieho súdu na návrh predsedu príslušného kolégia\nurčí, ktoré konkrétne veci z existujúcich senátov prechádzajú do novovytvoreného senátu...“\nVychádzajúc z obsahu základného práva na zákonného sudcu a v danom prípade\nzo zásady prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami\nobsiahnutými v rozvrhu práce na rok 2010 a spôsobom, ktorý určuje zákon, treba v prvom\nrade uviesť, že v posudzovanej veci vytvorením senátu 7C, hoci za účasti sudkyne, ktorej\nbola vec sťažovateľky pôvodne pridelená v súlade s rozvrhom práce a spôsobom upraveným\nzákonom o súdoch, došlo k zmene zákonného sudcu, lebo v novovytvorenom senáte sú\ndvaja noví sudcovia.\nZ toho vyplýva, že o dovolaní... po zaradení sudkyne, ktorej bola vec sťažovateľky\npôvodne pridelená v súlade s rozvrhom práce na rok 2010 a spôsobom upraveným zákonom\nč. 757/2004 Z. z. do senátu 7C, už nerozhodujú pôvodní sudcovia senátu 2C, ktorí sa\npridelením veci uvedenej sudkyne stali súčasne zákonnými sudcami v tejto veci. Vo veci\nsťažovateľky teraz koná a rozhoduje nový senát, ktorého však zloženie nezodpovedá\npožiadavkám kladeným zákonom na zákonného sudcu (zákonných sudcov).\nZákon č. 757/2004 Z. z. totiž v žiadnom prípade neumožňuje prerozdelenie už\npridelených vecí, t. j. vecí pridelených síce sudkyni spravodajkyni, ale súčasne aj ostatným\nčlenom senátu 2C ako zákonným sudcom, novému senátu, ktorého členom je sudca,\nktorému vec bola pôvodne pridelená, avšak ostatní členovia sa zmenili, iným spôsobom, než\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom.\nPostup prerozdelenia už pridelených vecí opísaný vo vyjadrení najvyššieho súdu\ntomuto zákonnému pravidlu a záruke na základné právo na zákonného sudcu nezodpovedal,\na preto ho možno najmä z hľadiska záruk základného práva na zákonného sudcu hodnotiť\nako nemajúci oporu v zákone č. 757/2004 Z. z. ani v inom zákone, a teda svojvoľný, a ako\ntaký porušujúci čl. 48 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1 ústavy rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto nálezu.»\n\n9\n\nI.3 Konanie vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.\nIV. ÚS 413/2013\nPredmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013 je\nrozhodovanie o sťažnosti DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, Bajkalská 31,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 4 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 M Cdo 16/2010 z 25. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\nZ argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v sťažnosti vyplýva, že namieta aj porušenie\nsvojho práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi [„... tvrdíme, že touto našou ústavnou\nsťažnosťou napadnuté rozhodnutie NS SR č. 5 M Cdo 16/2010 z 25. 04. 2012 je poznačené\naj vadou účasti nezákonného sudcu ­ je to v poradí štvrtý aspekt protiústavnosti znesenia\nNS SR č. 5 M Cdo 16/2010 z 25. 04. 2012 – vo významnosti je však prvoradý“ (citované\nzo sťažnosti, pozn.)]. (Bývalý) IV. senát ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa predbežne\nprerokoval a uznesením sp. zn. IV. ÚS 413/2013 z 27. júna 2013 ju prijal na ďalšie konanie.\nZo spisovej dokumentácie obsiahnutej v spise vedenom ústavným súdom pod sp. zn.\nIV. ÚS 413/2013 vyplýva, že vec vedená najvyšším súdom pod sp. zn. 5 M Cdo 16/2010\nbola v súlade s rozvrhom práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2010\nč. Spr 1321/2009 dňa 1. marca 2010 náhodným výberom a prostredníctvom technických\na programových prostriedkov pridelená senátu 5C v zložení JUDr. Vladimír Magura\n(predseda senátu), JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. Marián\nSluk (členovia senátu), pričom súčasne s pridelením veci sa určilo, že sudcom spravodajcom\nv tejto veci je JUDr. Marián Sluk.\n\n10\n\nNásledne bol opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. Spr 101/2010­17 z 30. septembra 2010 v rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu vytvorený nový senát 7C v zložení JUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu),\nJUDr. Marián Sluk a JUDr. Oľga Trnková (členovia senátu). V nadväznosti na to predseda\nnajvyššieho súdu (obdobne ako vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.\nIV. ÚS 116/2011) na návrh predsedníčky občianskoprávneho kolégia v súlade s už\ncitovaným čl. II ods. 1 rozvrhu práce na rok 2010 vo vzťahu k novovytvorenému senátu 7C\nurčil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené v ich pôvodných senátoch\na neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia v senátoch, do ktorých boli\nzačlenení od 1. októbra 2010. Na tomto základe o veci sťažovateľa (vedenej pod sp. zn.\n5 M Cdo 16/2010) rozhodol napadnutým uznesením nový senát 7C v už uvedenom zložení.\nZ uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn.\n5 M Cdo 16/2010 (a preskúmavanej ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV. ÚS 413/2013) najvyšší súd, resp. jeho predseda, uplatnil v zásade analogický postup ako\nvo veci vedenej pod sp. zn. 2 Cdo 47/2010, ktorý následne napadla na ústavnom súde\nsťažnosťou sťažovateľka P\n\n, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn.\n\nIV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011. Za týchto okolností je predmetom rozhodovania ústavného\nsúdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013 vo svojej podstate rovnaký právny\nproblém, aký ústavný súd už riešil vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011.\nNajvyšší súd zvolil vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa porušenia\nzákladného práva na zákonného sudcu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013\nv zásade rovnakú obranu ako v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 (aj ako\nv konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011), čo potvrdzuje príslušná časť jeho vyjadrenia\nk sťažnosti, v ktorej sa najmä uvádza:\n«K časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, v ktorej tvrdí, že jeho právo na nezávislý\na nestranný súd a právo na zákonného sudcu bolo porušené postupom najvyššieho súdu,...\nnajvyšší súd uvádza nasledovné:\n\n11\n\nUvedená vec bola 1. marca 2010 (správne 23. septembra 2010, pozn.) náhodným\nvýberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená senátu 5C\nv zložení JUDr. Vladimír Magura (predseda senátu), JUDr. Soňa Mesiarkinová,\nJUDr. Helena Haukvitzová a JUDr. Marián Sluk (členovia senátu). Súčasne s pridelením\nveci sa určilo, že sudcom spravodajcom v tejto veci je JUDr. Marián Sluk. Opatrením\npredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 Spr 101/2010­17 bol\nv rámci občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu vytvorený nový senát 7C v zložení\nJUDr. Daniela Švecová (predsedníčka senátu), JUDr. Marián Sluk a JUDr. Oľga Trnková\n(členovia senátu). Článok II ods. 11 rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nna rok 2010, č. Spr 1321/2009, stanovuje, že: „v prípade novovytvoreného senátu predseda\nNajvyššieho súdu SR na návrh predsedu príslušného kolégia určí, ktoré konkrétne veci\nz existujúcich\n\nsenátov\n\nprechádzajú\n\ndo\n\nnovovytvoreného\n\nsenátu.“\n\nV\n\nprípade\n\nnovovytvoreného senátu 7C predseda najvyššieho súdu na návrh predsedníčky\nobčianskoprávneho kolégia určil, že veci, ktoré boli sudcom nového senátu 7C pridelené\nv ich pôvodných senátoch, a neboli vybavené do 30. septembra 2010, vybavia títo sudcovia\nv senátoch, do ktorých boli začlenení od 1. októbra 2010. V opatrení predsedu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2010 Spr 101/2010­17, je táto úprava zachytená\nv časti II. Občianskoprávne kolégium, v bode 10, ktorým sa zmenil rozvrh práce najvyššieho\nsúdu tak, že v poznámke na strane 26 sa doplnil ôsmy až desiaty bod... Predseda\nnajvyššieho súdu takto rozhodol súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle\nzásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, pretože sudcovia zaradení do nového\nsenátu 7C mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo\nby v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové\nnaštudovanie veci...\nNa základe pridelenia veci náhodným výberom a prostredníctvom technických\na programových prostriedkov sa sudca JUDr. Marián Sluk stal zákonným sudcom vo veci\nvedenej pod sp. zn. 5 M Cdo 16/2010 a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj naďalej.\nNemôžeme teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že došlo k zmene zákonného sudcu a že\npostupom najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.»\n\n12\n\nNad rámec obrany uplatnenej vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 najvyšší\nsúd vo svojom vyjadrení ďalej uviedol:\n„V súvislosti s touto námietkou sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu\nč. IV ÚS 116/2011. Najvyšší súd dáva do pozornosti uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 308/2011, ktoré v súvislosti s rovnakou zmenou rozvrhu práce vykonanou predsedom\nsúdu vyslovil, že k porušeniu základného práva na zákonného sudcu nedošlo. V tomto smere\nteda rozhodovanie na ústavnom súde stále nie je jednotné a ustálené, čo neprispieva\nk právnej istote...\nVzhľadom na spomenutú nejednotnosť rozhodovania /judikatúry/ ústavného súdu\nv tejto oblasti je žiaduce pretrvávajúcu nejednotnosť odstrániť ­ treba ústavnú judikatúru\nzjednotiť, k čomu slúži prostriedok zakotvený v zákone č. 38/1993 Z. z., t. j. navrhujem\npostupovať podľa § 6 tohto zákona upravujúceho zjednocovanie právnych názorov senátov\nústavného súdu. Požiadavky princípu právnej istoty a zákona sú proti nejednotnosti\nv rozhodovaní ústavného súdu, ktorá môže byť odstránená iba prijatím stanoviska pléna\nústavného súdu.“\n\nII.\n\nStanovisko, ku ktorému dospel (bývalý) IV. senát Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013\nV konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013 sa po prijatí sťažnosti sťažovateľa na\nďalšie konanie a doručení vyjadrenia najvyššieho súdu, v ktorom sa najvyšší súd ako\núčastník konania domáha postupu podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n13\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“), (bývalý) IV. senát ústavného súdu oboznámil so skutkovými a právnymi\nokolnosťami vecí vedených ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 a sp. zn.\nIV. ÚS 413/2013 a, konfrontujúc ich so skutkovými a právnymi okolnosťami veci\nsťažovateľa v častiach týkajúcich sa namietaného porušenia základného práva na zákonného\nsudcu, konštatoval toto:\n1. Všetky označené veci majú v zásade identický právny základ spočívajúci v hľadaní\nodpovede na otázku, či je z hľadiska obsahu základného práva na zákonného sudcu\nakceptovateľné a udržateľné, ak na základe zmeny rozvrhu práce najvyššieho súdu dôjde k\nprerozdeleniu už skôr pridelených vecí, a to tak, že o veci pôvodne pridelenej inému senátu\n(ďalej aj „pôvodný senát“) bude príslušný rozhodnúť novovytvorený senát, ktorého členom\nje síce sudca spravodajca, ktorý bol členom pôvodného senátu, nie však ostatní členovia\npôvodného senátu, pričom ostatní členovia novovytvoreného senátu neboli vybraní\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov.\n2. Obrana najvyššieho súdu ako účastníka konania všetkých označených právnych\nvecí je obsiahnutá vo vyjadreniach predsedu najvyššieho súdu k predmetným sťažnostiam\na je v zásade rovnaká, založená na argumentácii, že\na) k prerozdeleniu už pridelených vecí „došlo v súlade s rozvrhom práce\nnajvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania,\npretože sudcovia zaradení do nového senátu... mali veci, ktoré im boli pridelené v\npôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému\nsudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie veci“,\nb) nedošlo k zmene zákonného sudcu, pretože vec bola pôvodne pridelená\n„náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov“, pričom\nzákonný sudca, ktorému bola vec pridelená ako sudcovi spravodajcovi, je členom aj\nnovovytvoreného senátu ako sudca spravodajca „... a zúčastňuje sa na prejednávaní veci aj\nnaďalej. Nemôžeme teda súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že došlo k zmene zákonného sudcu\na že postupom najvyššieho súdu bolo porušené jej právo na zákonného sudcu.“.\n\n14\n\n3. O už právoplatne skončených veciach rozhodli senáty ústavného súdu rozdielne,\nkeďže I. senát ústavného súdu sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú,\nakceptujúc obranu najvyššieho súdu, a naopak, (bývalý) IV. senát ústavného súdu obranu\nnajvyššieho súdu neakceptoval a v predmetnom náleze okrem iného vyslovil porušenie\nzákladného práva sťažovateľky P\n\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\n\nZ uvedeného vyplýva, že I. senát ústavného súdu rozhodol o v zásade obdobnej právnej veci\nsťažovateľky vedenej pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 na základe iných (odchylných) právnych\nnázorov, než aké uplatnil už predtým (bývalý) IV. senát ústavného súdu o veci vedenej pod\nsp. zn. IV. ÚS 116/2011.\n4. Z bodu 3 vyplýva, že (prísne vzaté, vzhľadom na časové súvislosti medzi\npredmetnými rozhodnutiami, pozn.) vzhľadom na iný (odchylný) právny názor, ku ktorému\nI. senát ústavného súdu dospel v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vedenej pod sp. zn.\nI. ÚS 308/2011 v porovnaní s tým, ktorý uplatnil (bývalý) IV. senát ústavného súdu v náleze\nsp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011, mal I. senát ústavného súdu postupovať podľa § 6\nzákona o ústavnom súde, t. j. ešte pred rozhodnutím vo veci sp. zn. I. ÚS 308/2011 mal\npredložiť plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov\nústavného súdu.\n5. Vychádzajúc zo skutočnosti, že k právnemu problému vymedzenému v bode 1\nobjektívne existujú odchylné právne názory senátov ústavného súdu, pričom o obdobnom\nprávnom probléme má ústavný súd rozhodovať aj vo veci vedenej pod sp. zn.\nIV. ÚS 413/2013, poveril (bývalý) IV. senát ústavného súdu sudcu spravodajcu, aby\nspracoval návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu\nv zmysle § 6 zákona o ústavnom súde a predložil ho na rozhodnutie plénu ústavného súdu.\n6. Zároveň s poverením sudcu spravodajcu podľa bodu 5 (bývalý) IV. senát\nústavného súdu konštatoval, že za ústavne konformné naďalej považuje svoje právne názory\nvyslovené v náleze sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. júna 2011, pričom, stotožňujúc sa s v ňom\nuvedenou argumentáciou, zdôrazňuje, že\na) podľa § 3 ods. 3 druhej vety zákona č. 757/2004 Z. z. „Ak súd rozhoduje v senáte,\nzákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie\na rozhodovanie v senáte“, a preto v súvislosti s prípadným (novým) pridelením veci novému\n15\n\nsenátu, ktorá už bola skôr pridelená inému (pôvodnému) senátu príslušného súdu, treba\nvo vzťahu ku všetkým členom tohto senátu, ktorí sú všetci zákonnými sudcami, pristupovať\nrovnako, ako k sudcovi spravodajcovi,\nb) z ústavného hľadiska nie je udržateľná obhajoba následného pridelenia už skôr\npridelenej veci inému senátu príslušného súdu, ktorého členom bude z pôvodného senátu\nlen\n\nsudca\n\nspravodajca\n\nbez\n\nnáhodného\n\nvýberu\n\na\n\nprostredníctvom\n\ntechnických\n\na programových prostriedkov, ktorá je založená na argumentácii, že k novému prideleniu\nveci (a teda jej odňatiu pôvodnému senátu) došlo v súlade s rozvrhom práce príslušného\nsúdu a v záujme zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania,\nc) popísaný spôsob prerozdelenia už skôr pridelených vecí, s ktorým bol (resp. je)\nústavný súd konfrontovaný vo veciach sp. zn. IV. ÚS 116/2011, sp. zn. I. ÚS 308/2011\na sp. zn. IV. ÚS 413/2013, uskutočnený na základe zmeny rozvrhu práce najvyššieho súdu\numožňuje, a teda ani nevylučuje, účelové a svojvoľné zásahy do zloženia senátu príslušného\nsúdu tvoreného zákonnými sudcami, a preto predstavuje neprípustný zásah do podstaty\nzákladného práva na zákonného sudcu garantovaného čl. 48 ods. 1 (v spojení s čl. 46 ods. 1)\nústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n(Bývalý) IV. senát ústavného súdu v nadväznosti na už uvedené poukazuje tiež na\nprávne názory vyslovené v doterajšej judikatúre ústavného súdu, v zmysle ktorých zásada\nzákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého\na nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého\núčastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní\npodľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich\nprideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada\npevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely)\nvýber sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným\nsudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého\nprocesu (IV. ÚS 345/09).\nIII.\n16\n\nNávrhy na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\nPodľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už\nv rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie\nodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných\nprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného\nsúdu.\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že v danom prípade bolo potrebné rozhodnúť\no zjednotení odchylných právnych názorov I. senátu ústavného súdu, ktoré boli uplatnené\npri rozhodovaní o veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 308/2011, s právnymi názormi, ktoré\nuplatnil (bývalý) IV. senát pri rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 116/2011,\npričom závery, ku ktorým dospeje plénum ústavného súdu v tomto konaní podľa § 6 zákona\no ústavnom súde, by sa následne mali uplatniť vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 413/2013.\nPrávny názor, ktorý vo svojej podstate (nepriamo) uplatnil I. senát ústavného súdu pri\nrozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 tým, že akceptoval sťažovateľkou\nnamietanú zmenu v zložení príslušného senátu najvyššieho súdu, možno koncentrovane\nvyjadriť takto:\n„Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie\nuž pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj\nostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec\npridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému\nvec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového\n\n17\n\nsenátu sa zmenili, a to iným spôsobom než náhodným výberom pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“\nPrávny názor, ktorý uplatnil IV. senát ústavného súdu pri rozhodovaní veci vedenej\npod sp. zn. IV. ÚS 116/2011 tým, že sťažovateľkou P\n\nnamietanú zmenu v zložení\n\npríslušného senátu najvyššieho súdu kvalifikoval ako porušenie jej základného práva podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy, možno koncentrovane vyjadriť takto:\n„Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je akceptovateľné a udržateľné také\nprerozdelenie už pridelenej veci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi\na súčasne aj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa\nktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom\nje sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní\nčlenovia nového senátu sa zmenili, a to iným spôsobom než náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.“\nPlénum ústavného súdu preskúmalo právne názory I. senátu ústavného súdu\na (bývalého) IV. senátu ústavného súdu k právnemu problému spočívajúcemu v hľadaní\nústavne konformnej odpovede na otázku, či je z hľadiska podstaty a obsahu základného\npráva na zákonného sudcu akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie už pridelenej\nveci, t. j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj ostatným členom\nsenátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená novému\nsenátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodne\npridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili, a to\niným\n\nspôsobom\n\nnež\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\nprostriedkov\n\na programových prostriedkov schválených ministerstvom. Po diskusii sa plénum priklonilo\nk právnym názorom I. senátu ústavného súdu a, zohľadňujúc aj pozmeňujúce návrhy, ktoré\nzazneli v priebehu diskusie, prijalo k zjednoteniu odchylných právnych názorov stanovisko,\nktoré je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n\n18\n\nSenáty ústavného súdu budú v zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde pri\nrozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané týmto uznesením ústavného súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["zjednotenie právnych názorov", "sudca-zákonný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "Ústavný súd Slovenskej republiky-stanovisko pléna ústavného súdu", "dovolanie-dovolacie konanie", "súd-rozvrh práce"], "ustanovenia": ["§ 6 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d2d8e14c-1f21-4e3c-b48c-577af948b9d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.413.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 413/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 413/2013 z 23. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.413.2013.1"}, {"guid": "ussr:4c25c73a-de81-416f-9e2b-bcf7f8b576e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 308/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 308/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c25c73a-de81-416f-9e2b-bcf7f8b576e3"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}], "citovane_v": [{"guid": "2c1dd09f-fad4-4ea0-a0c6-9c88287a9ac4:a03227fd-b56c-4bdd-9c20-32c4e06d16bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201266.4", "spisova_znacka": "7Ssk/66/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/66/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201266.4"}, {"guid": "34d362b9-a295-40a1-8038-5dce5c7ef7b8:2a5babdb-9b27-4796-a0be-8196b85c0229", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200518.1", "spisova_znacka": "1Sfk/48/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/48/2024 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200518.1"}, {"guid": "842b7ac0-1c56-45ba-8ed8-be1b6507ca5e:c5444f4c-6126-481d-b41f-c82651f14dde", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200531.1", "spisova_znacka": "1Sfk/43/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/43/2024 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200531.1"}, {"guid": "11cd6bd2-1ea7-43c0-bccc-77f66461f79e:35f7f78e-175c-47e4-9311-042cd624ca09", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200517.1", "spisova_znacka": "5Sfk/58/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/58/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200517.1"}, {"guid": "100b0d0d-0770-4a70-ab57-816fb098ee16:11faec19-377f-48c2-ab7b-26549ef42006", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200519.1", "spisova_znacka": "2Sfk/48/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/48/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200519.1"}, {"guid": "6c062933-b0b5-4e4c-b7b0-c8f380e845cb:385f5836-3535-4c44-8a93-595372ddbdc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200513.1", "spisova_znacka": "4Sfk/27/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/27/2025 z 24. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200513.1"}, {"guid": "6778994e-5ad4-4d54-9411-14953fc32ac3:2e274f8b-62d0-4fc6-8c7c-dce7913071c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200530.1", "spisova_znacka": "3Sfk/57/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/57/2024 z 19. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200530.1"}, {"guid": "25982b8e-a0f4-458d-bd6c-442a5f6aef73:aab7dffa-d7b8-43ac-8f46-542ec613f1c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200534.1", "spisova_znacka": "8Sfk/19/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/19/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200534.1"}, {"guid": "a73b350b-9df9-48b2-9022-35e9febcaef9:7539f3bc-ba70-4684-be0d-a1ecb3e48f19", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200527.1", "spisova_znacka": "8Sfk/50/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/50/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200527.1"}, {"guid": "b3b8743e-66b4-4fb0-8f14-9d242305b761:78bb05c6-cf03-45ed-a95b-1ab1baad94c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200522.1", "spisova_znacka": "4Sfk/41/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/41/2024 z 21. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200522.1"}, {"guid": "785c18d8-fa33-48fc-9697-e55f47b3ac9a:46e24fe3-687a-4965-823f-f5c0ea48f1aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200520.1", "spisova_znacka": "4Sfk/10/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/10/2025 z 21. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200520.1"}, {"guid": "bd11078b-fa26-49a3-bcae-fc970b354260:e9cb0dd6-cfcc-461f-acb0-62120825503d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3", "spisova_znacka": "NR-11S/124/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/124/2021 z 25. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3"}, {"guid": "5855de17-534d-4855-ab15-98ec4fbf6278:af8e1d1e-0c08-4598-b27a-eaa11741df66", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3", "spisova_znacka": "NR-11S/120/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/120/2021 z 25. 6. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200514.3"}]}