{"guid": "ussr:4ce6a445-fc9f-4e55-b0e9-420d612966da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.47.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 47/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 47/2015 z 28. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. PL. ÚS 47/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.47.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ce6a445-fc9f-4e55-b0e9-420d612966da", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.47.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.47.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.47.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 47/2015­15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2015 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta,\nMilana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa\nTkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpených advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Advokátska kancelária\nGunar Legal a Partners, s. r. o., Panenská 6, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade čl. IV bodu 3 § 47a ods. 1 slov\n„Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak“ zákona\nč. 218/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,\ns čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a takto\nrozhodol:\nNávrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. septembra\n2014 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej\naj „navrhovatelia”), zastúpených advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Advokátska\nkancelária Gunar Legal a Partners, s. r. o., Panenská 6, Bratislava, na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade čl. IV\nbodu 3 § 47a ods. 1 slov „Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový\nprotokol, ak“ zákona č. 218/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony (ďalej len „zákon č. 218/2014 Z. z.“), s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1,\nčl. 2 ods. 2 a s čl. 13 ods. 4 ústavy.\nNavrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú:\n«Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 8. júla 2014 zákon\nč. 218/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len\n„zákon“). Súčasťou schváleného návrhu je aj čl. IV zákona, ktorého obsahom je zmena\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.\nBod 3 v čl. IV zákona zavádza nový § 47a, ktorý obsahuje ustanovenia o novom inštitúte,\ntzv. „čiastkový protokol“. Čiastkový protokol sa zavádza ako nový inštitút v súvislosti\ns vykonávaním daňovej kontroly pri uplatnení nadmerného odpočtu dane z pridanej\nhodnoty (DPH). Vláda tak reagovala na fakt, že pri daňovej kontrole zadržiava kontrolný\nsubjekt kontrolovanému subjektu v mnohých prípadoch veľké finančné prostriedky, čo im\n(kontrolovaným subjektom) vytvára obrovské ťažkosti pri ich podnikaní, na čo sa títo\npodnikatelia začali hromadne sťažovať. Daňová kontrola totiž, podľa príslušných\nustanovení, môže trvať rok, pričom rok zadržiavania finančných prostriedkov môže byť\nv individuálnych prípadoch až likvidačné (pozn.: ročná lehota neplynie, pokiaľ je kontrola\nprerušená. Na základe poslaneckého prieskumu bolo zistené, že niektoré takéto kontroly\ntrvajú aj niekoľko rokov, sú poznatky aj o 6 rokov trvajúcej kontrole v súvislosti s DPH).\n2\n\nNa základe tejto situácie preto zákonodarca schválil „ústupok“, podľa ktorého môže\nsprávca dane počas kontroly vydať čiastkový protokol a vrátiť tak kontrolovanému subjektu\nčasť zadržiavaných peňazí. Problémom však je dikcia ustanovenia, ktorá je podľa\nnavrhovateľov v rozpore s uvedenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavy“).\nPodľa čl. IV bod 3 schváleného zákona:\n„§ 47a Čiastkový protokol\nSprávca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak\na) kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane\nz pridanej hodnoty podľa § 52 ods. 6 alebo\nb) sa daňová kontrola nevykonáva na základe požiadania orgánov činných\nv trestnom konaní.\nNa obsah čiastkového protokolu sa vzťahuje § 47 primerane.\nDoručením čiastkového protokolu daňovému subjektu nie je ukončená daňová\nkontrola“.\nZa napadnuté ustanovenia považujeme Čl. IV (zmena a doplnenie zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov), bod 3,\n§ 47a ods. 1 úvodnú vetu „Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový\nprotokol, ak“.»\nSvoj návrh navrhovatelia odôvodňujú takto:\n«Nie je spochybniteľné, že daňový úrad ako správca dane z pridanej hodnoty (podľa\npríslušných ustanovení daňových predpisov) je orgánom štátu. Nie je teda spochybniteľné,\nže správca dane v tomto prípade je viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy a tiež zákonné ustanovenia,\nktoré majú upravovať jeho konanie, musia napĺňať dikciu článku 1 ods. 1 ústavy.\nJe bez akejkoľvek pochybnosti, že subjekty dane z pridanej hodnoty, teda\npodnikateľské subjekty, ktoré si uplatňujú nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty, sú\nregulovanými subjektmi, ktoré ale podliehajú ústavnej ochrane proti prípadnej svojvôli\norgánov štátu a podliehajú ochrane ich práv, ktoré nesmú byť obmedzené nad mieru\n\n3\n\nnevyhnutnú nad dosiahnutie deklarovaného cieľa, v tomto prípade vykonania daňovej\nkontroly.\nPodľa príslušných ustanovení daňového poriadku (§ 44 a nasl.) je možné vykonať\ndaňovú kontrolu u subjektu, ktorý si uplatní nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.\nPodľa § 46 ods. 10 daňového poriadku je doba trvania daňovej kontroly najviac jeden rok.\nPri vykonávaní tohto druhu kontroly je suma, ktorú si podnikateľský subjekt žiada vyplatiť\nspäť, zadržiavaná daňovým úradom (správcom dane). Tento fakt spôsobuje veľakrát také\nzaťaženie podnikateľov, ktoré spôsobuje vážne problémy pri vykonávaní ďalšej\npodnikateľskej činnosti. Pri ich preklenutí je podnikateľ častokrát nútený vykryť tento\npeňažný výpadok tak, že si vezme krátkodobý úver, kontokorentný úver a pod. Tento postup\nvšak zvyšuje výdavky podnikateľa, ktoré priamo nesúvisia s činnosťou podnikateľa, ide\no výdavky za krátkodobé úvery, ktoré patria medzi najdrahšie a ktoré si nemôže každý\nz podnikateľov, vzhľadom na ich konkrétnu ekonomickú situáciu, dovoliť. Na základe toho\npreto prišiel zákonodarca s inštitútom „čiastkového protokolu“, na základe ktorého má byť\nmožné počas konania daňovej kontroly vrátiť aspoň časť zadržiavaných peňažných\nprostriedkov.\nKeďže, ako je uvedené vyššie, ide o záležitosť, ktorou sa má vrátiť aspoň časť\nzadržiavaných peňazí podnikateľa, čo je samo o sebe vážnym zásahom do podnikateľského\n− ekonomického života podnikateľského subjektu (pričom ale opodstatnenosť daňovej\nkontroly ako legitímneho nástroja štátu nespochybňujeme), máme za to, že pravidlá, ktoré\ntu\n\nnastavil\n\nzákonodarca,\n\nsú\n\nnedostatočné.\n\nTieto\n\npravidlá\n\nneumožňujú\n\nžiadnu\n\npredvídateľnosť kontrolovaného subjektu v tom ohľade, ako bude postupovať správca dane\n(daňový úrad), neumožňuje predvídať, v akom časovom horizonte bude takto postupovať,\naký ďalší svoj postup má zvoliť, v závislosti od času a vykonania takéhoto\npostupu a či vôbec, keďže zákon o tomto postupe hovorí len ako o možnosti\nzo strany daňového úradu. Tieto pravidlá nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojitosti s čl. 2\nods. 2 ústavy.\nNaopak, správca dane na základe zákona postupuje v duchu prezumpcie viny\n(zadrží peniaze podnikateľa) a zároveň o dĺžke zadržiavania týchto peňazí rozhoduje\nna základe vlastného konania/nekonania, pričom o objektívnej potrebe dĺžky času pri\n4\n\nzadržiavaní týchto peňazí je ťažko povedať čokoľvek; vždy záleží len na správcovi dane.\nV prípade, že ide o takýto zásah do procesu samotného podnikania, kedy podnikateľ tieto\npeňažné prostriedky objektívne potrebuje pre svoju ďalšiu (úspešnú) činnosť, mal by\nsprávca dane ako orgán štátu v každej fáze konania kontroly skúmať, či je ešte stále\npotrebné peňažné prostriedky zadržiavať, resp. konať tak, aby zásah do práva na\npodnikanie (a zdržiavanie peňažných prostriedkov potrebných na podnikanie takýmto\nzásahom určite je) trvalo len čo najnevyhnutnejší čas. Na to, aby boli všetky tieto\npodmienky naplnené, je potrebné v zákone stanoviť presné pravidlá postupu správcu dane\nvoči podnikateľovi, vrátane jeho jednotlivých procesných krokov a lehôt, kedy je možné\npotrebné jednotlivé procesné úkony vykonať. Len na základe takýchto presne stanovených\npravidiel je totiž možné zo strany regulovaného/kontrolovaného subjektu predpokladať\nočakávané\n\nnásledky,\n\nktoré\n\ntakéto\n\nkonanie\n\nštátneho\n\norgánu\n\nbudú\n\nmať.\n\nRegulovaný/kontrolovaný subjekt tak bude môcť v danej situácii predvídať postup a\nrozhodnutie orgánu štátnej moci. Bude môcť tak byť naplnený čl. 1 ods. 1 ústavy a teda\nniektoré dôležité atribúty právnej istoty a tým právneho štátu, ktoré sú uvedené vyššie. Bude\ntak môcť byť aj naplnený čl. 2 ods. 2, kedy štátny orgán bude konať striktne v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon...\nPokiaľ však zákon stanovuje, že čiastkový protokol pri daňovej kontrole vydať môže,\nčo nezakladá žiadnu právnu istotu, ako bude postupované, či vôbec bude v tomto zmysle\npri konkrétnej daňovej kontrole postupované, v akej lehote a pod. Nemôže to ani založiť\ndôveru v subjektov v rozhodovanie orgánov verejnej moci a v právny poriadok ako taký,\nkeďže samotné predpisy sú nejednoznačné.\nNapadnuté ustanovenie zákona... vytvára priestor pre svojvoľnú a účelovú\ninterpretáciu, nie je z neho jasné, či správca dane konať má alebo nemá, skrátka,\nje v priamom rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy...\nV súvislosti s nejednoznačným napadnutým ustanovením zákona ešte chceme\nupriamiť pozornosť na stav, ktorý navodzuje dikcia ustanovenia „môže“, čo navádza\nna nejednoznačný výklad, ako aj použitie napadnutého ustanovenia zákona...\nJasným a jednoznačným ustanovením by napadnuté ustanovenie zákona bolo vtedy,\npokiaľ by jasne stanovovalo povinnosť správcu dane vydať čiastkový protokol, lehotu,\n5\n\ndo ktorej musí takýto čiastkový protokol od začatia kontroly vydať a následky spojené\ns vydaním čiastkového protokolu (vrátenie sumy − časti sumy zo zadržiavaných peňazí\nalebo ich nevrátenie a pokračovanie kontroly vzhľadom na doterajšie nálezy)...\nNa základe vykonanej argumentácie máme za to, že napadnuté ustanovenia zákona\nsvojou nejednoznačnosťou neumožňujú regulovaným/kontrolovaným subjektom predvídať\nsvoju právnu situáciu, neumožňujú predvídať procesné právne úkony správcu dane voči\ntýmto subjektom, vystavujú ich právnej neistote, čo môže viesť až k poškodeniu týchto\nsubjektov. Z týchto dôvodov napadnuté ustanovenie zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1\nústavy (prvá veta) a v spojitosti s tým ani s čl. 2 ods. 2 ústavy.»\nNa podporu svojho návrhu uvádzajú tieto ústavnoprávne argumenty:\n«Ako navrhovatelia tohto podania chápeme cieľ, ktorý sa zákonodarca snaží\ndosiahnuť. Ide mu o to, že počas prebiehajúcej daňovej kontroly (podrobnosti viď vyššie)\nchce umožniť, v závislosti od (čiastkového, resp. medzitýmneho) nálezu správcu dane,\nvrátiť daňovému subjektu časť zdržiavanej sumy. Toto však zákonodarca robí nejasne,\nnezrozumiteľne,\n\nspôsobom,\n\nktorý\n\numožňuje\n\nviacero\n\nvýkladov\n\ntýkajúcich\n\nsa\n\nkonania/nekonania správcu dane. Konanie, resp. nekonanie správcu dane v takomto\nprípade nemôže byť ponechané na svojvôli správcu dane tak, ako to momentálne ustanovuje\nzákon v napadnutých ustanoveniach. Môže sa tak stať to, že nebude naplnený cieľ, ktorý\ndanou úpravou sleduje zákonodarca. Preto je možno konštatovať, že ním zvolený nástroj\n(svojvoľná možnosť správcu dane vydať čiastkový protokol a tým potenciálne vrátiť časť\nzadržiavanej sumy) sa míňa účinku a nebude použitý všade tam, kde by použitý byť mohol\na mal.\nMáme za to, že zákonodarcom použitý prostriedok by mal viesť k naplneniu\nstanoveného cieľa a tento prostriedok nenapĺňa princíp proporcionality nielen vtedy, ak\nsvojou úpravou ide ďalej, než je stanovený cieľ a svojimi obmedzeniami zbytočne obmedzuje\nregulované subjekty, ale aj vtedy, ak je tento prostriedok nedostatočný, nie je formulovaný\njasne, nie je zrejmé, že bude použitý vždy, kedy by použitý byť mal a nedôjde tak\nk dosiahnutiu stanoveného cieľa. Účelom zavedenia takéhoto prostriedku do právneho\nporiadku je ochrana kontrolovaného subjektu (podnikateľa) pred zbytočným predlžovaním\n6\n\nzadržiavania peňažných prostriedkov tým, že aspoň časť z nich, po negatívnom náleze\ndaňovej kontroly, je mu vrátená. Formulácia napadnutého ustanovenia zákona však\nk tomuto nevedie.\n... ústavne chránenými hodnotami je aj to, aby zásah do práv a slobôd trval len\npo nevyhnutne dlhý čas a jeho intenzita (tohto zásahu) neprekračovala mieru potrebnú\nna dosiahnutie cieľa. Preto nástroj, ktorý má zjemňovať takýto zásah (zadržiavanie\npeňažných prostriedkov podnikateľa počas trvania daňovej kontroly), musí byť primeraný\ntomuto cieľu a použiteľný tak, aby umožnil napĺňať tieto ústavne zakotvené zásady −\nnaopak, nesmie byť jeho použitie závislé od svojvôle správcu dane.\nPri svojvoľnom použití tohto nástroja, resp. jeho nepoužití − závisí od svojvôle\nsprávcu dane − môže dôjsť k až k fatálnym následkom na podnikateľa. V prípade, že je jasne\nstanovené pravidlo použitia inštitútu čiastkového protokolu, teda podnikateľ vie predvídať,\nkedy sa dozvie aspoň čiastočný výsledok kontroly a z toho odvodené informácie, či mu budú\nvrátené peniaze, v akej výške, alebo či mu peniaze vrátené nebudú, je aj jeho rozhodovacia\npozícia úplne iná. Vie totiž, či je potrebné získať peňažné zdroje inde, napríklad z úverových\nzdrojov, v akej výške, pri akých nákladoch, alebo naopak, že to potrebné nie je.\nPri zbytočnom čakaní sa môže stať, že chýbajúce prostriedky mu znemožnia nakúpiť\npotrebný tovar, resp. iné vstupy potrebné pri jeho podnikateľskej činnosti, čo môže výrazne\novplyvniť jeho podnikateľskú činnosť samotnú, dosiahnutie alebo udržanie zisku, cash­flow,\nzamestnanosť, skladové zásoby, schopnosť splácať svoje záväzky atď.\nOkrem toho môže nastať situácia, že selektívnym, svojvoľným použitím napadnutých\nustanovení zákona môže dôjsť k cielenému poškodzovaniu (poškodeniu) konkrétnych\npodnikateľských\n\nsubjektov,\n\nich\n\nznevýhodnením\n\nna\n\ntrhu\n\na\n\nnaopak,\n\niné\n\npodnikateľské subjekty môžu takto získať konkurenčnú výhodu, ktorú by za iných okolností\nnezískali.\n... nejednoznačné napadnuté ustanovenie zákona môže výrazne ovplyvniť právo\nna podnikanie, ktoré nie je len právom stať sa podnikateľom a vykonávať podnikateľskú\nčinnosť, ale aj byť pri tejto činnosti nerušený nad mieru potrebnú a odôvodnenú,\nakceptovanú verejným záujmom (daňová kontrola takým záujmom je), pričom však takéto\nrušenie musí mať svoje jasné pravidlá. V opačnom prípade dochádza k zásahu do práva\n7\n\nsubjektu na podnikanie, pričom tento zásah sa deje na základe svojvôle orgánu štátu, čo je\nneprípustné. Ak má zásah do slobody podnikania objektívny charakter, potom uvoľnenie\ntohto zásahu musí mať taký istý charakter, zákon nesmie umožňovať stav, kedy jeden\npodnikateľský subjekt bude spod tohto zásahu aspoň čiastočne oslobodený, pričom inému\ntoto umožnené nebude, bez objektívneho dôvodu...\nNapadnuté ustanovenia zákona nie sú v súlade s princípom proporcionality, nakoľko\nnezaručujú, že cieľ, ktorý majú dosiahnuť, aj dosiahnutý bude (čl. 13 ods. 4 ústavy). Použitie\ntýchto ustanovení je ponechané na svojvôli správcu dane, pričom tak nie je zaručené, že\nbude účinok tohto zákonného nástroja bude môcť zasiahnuť všetky relevantné subjekty,\nktorých sa daná situácia týka. Zároveň tak je porušená sloboda podnikania podľa čl. 35\nods. 1 ústavy, pretože dĺžka a intenzita obmedzenia podnikateľa nakladať so svojimi\npeňažnými prostriedkami nie je u každého v relevantnej situácii skúmaná rovnako, ale len\nna základe svojvôle správcu dane. Takéto konanie môže vážne negatívne ovplyvniť, až\npoškodiť podnikateľské subjekty...»\nS poukázaním na uvedené skutočnosti navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n«Ustanovenia čl. IV, bod 3, § 47a ods. 1 slová „Správca dane môže počas\ndaňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak“ zákona č. 218/2014 Z. z. ktorým sa mení\na dopĺňa\n\nzákon\n\nč.\n\n222/2004\n\nZ.\n\nz.\n\no\n\ndani\n\nz\n\npridanej\n\nhodnoty\n\nv\n\nznení\n\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nie sú v súlade s\nl. 35 ods. 1 v spojitosti s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.»\nV súlade s § 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) navrhovatelia zároveň\nžiadajú ústavný súd, aby sa vzhľadom na veľký počet dotknutých subjektov a na ich\nhospodársku situáciu zaoberal touto vecou prednostne a považoval ju za naliehavú.\n\n8\n\nVzhľadom na to, že napadnuté ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. júla 2015, nežiadajú\npozastavenie ich účinnosti.\n\nII.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)\naž f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade\ns právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie\nkonania.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde v zásade každý návrh\npredbežne\n\nprerokuje\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nbez\n\nprítomnosti\n\nnavrhovateľa.\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy vyplýva, že je v právomoci ústavného\nsúdu preskúmavať súlad zákonov s ústavou.\n\n9\n\nOkruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov v nadväznosti na čl. 130 ods. 1 ústavy ustanovuje § 18 ods. 1 písm. a)\naž f) zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd konštatuje, že návrh podala skupina 30 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky ako oprávnená osoba podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení\ns § 18 ods. 1 písm. a) a § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať\na) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily\nsa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,\nprípadne v jednotlivom ustanovení,\nb) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie\nalebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým\nnapadnutý predpis nie je v súlade.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n\n10\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na\nich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu\nnaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nIII.\nÚstavný súd návrh navrhovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\npléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde nebránia prijatiu návrhov na začatie konania na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\n\n11\n\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV rámci predbežného prerokovania ústavný súd zistil, že návrh navrhovateľov\nnespĺňa zákonom predpísané náležitosti ustanovené pre odôvodnenie návrhu na začatie\nkonania, ktoré by spĺňali ústavno­právne požiadavky (m. m. PL. ÚS 9/2012, PL. ÚS 1/2014,\nPL. ÚS 7/2014, PL. ÚS 32/2015, PL. ÚS 34/2015).\nPodľa názoru ústavného súdu navrhovaný petit [rozhodnutie o nesúlade uvádzacej\nvety § 47a ods. 1 zákona č. 218/2014 Z. z. textu „Správca dane môže počas daňovej\nkontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak“ (ďalej aj „napadnutý text“) s označenými\nčlánkami ústavy] sám osebe nesignalizuje možnosť vyslovenia jeho nesúladu s označenými\nčlánkami ústavy. Odôvodnenie návrhu predloženého navrhovateľmi nekorešponduje\na nijako nesúvisí s napadnutým textom, čo vedie ústavný súd k záveru, že napadnutý text\nako nesúladný s označenými článkami ústavy nie je nijako odôvodnený.\nÚstavný súd predovšetkým poukazuje na to, že každý návrh na začatie konania\npred ústavným súdom musí bez výnimky spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré sa týkajú formy\na obsahu návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Pokiaľ ide o obsahové\nnáležitosti, v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, každý návrh na začatie konania\npred ústavným súdom musí obsahovať, akej veci sa týka (1), kto ho podáva (2), prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha(3), odôvodnenie\nnávrhu (4) a navrhované dôkazy (5).\nZ § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,\nže odôvodnenie každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane\nodôvodnenia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov) je neoddeliteľnou\nsúčasťou samotného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a teda musí byť\nobsiahnuté v samotnom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Zákon\no ústavnom súde teda vôbec nepripúšťa, aby za odôvodnenie návrhu na začatie konania\n12\n\npred ústavným súdom bolo považované čokoľvek iné, než odôvodnenie obsiahnuté priamo\nv samotnom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.\nZ uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v zmysle § 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde navrhovatelia nedisponujú možnosťou žiadať ústavný súd o to,\naby s poukazom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde za odôvodnenie návrhu bolo\npovažované odôvodnenie, ktoré je súčasťou návrhu, ktoré s napadnutým textom nijako\nnesúvisí.\nÚstavný súd, majúc na zreteli uvedené skutočnosti, pri predbežnom prerokovaní\npodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, vzhľadom na nesúlad znenia\npetitu s odôvodnením, že návrh navrhovateľov na začatie konania o súlade právnych\npredpisov neobsahuje odôvodnenie, ktoré by spĺňalo dostatočné ústavno­právne požiadavky\n(m. m. PL. ÚS 9/2012, PL. ÚS 1/2014, PL. ÚS 7/2014, PL. ÚS 32/2015, PL. ÚS 34/2015),\na preto návrh navrhovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1713003d-51e4-4c78-bf03-d4d7490911a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/2015 z 20. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2015.1"}, {"guid": "ussr:4db7bb8d-5e27-469a-a1ae-a1bc71491017", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac"}, {"guid": "ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c"}, {"guid": "ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c"}], "citovane_v": []}