{"guid": "ussr:8d3f02d5-a52a-4b4f-800b-5dfbcf6347ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 46/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 46/2014 z 18. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. februára 2015, sp. zn. PL. ÚS 46/2014, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8d3f02d5-a52a-4b4f-800b-5dfbcf6347ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2014.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 46/2014­60\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra\nDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa,\nMarianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu\n\nobce Horné Lefantovce konaných 15. novembra 2014, za účasti\n\n,\n\nstarostu obce Horné Lefantovce, takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nzamieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n26. novembra 2014 (faxom) doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným 2. decembra 2014 (poštou) podľa § 59 ods. 1\n\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť\nvolieb starostu obce Horné Lefantovce (ďalej aj „obec“), ako aj volieb poslancov\ndo obecného zastupiteľstva obce konaných 15. novembra 2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých voľbách\nkandidovala na funkciu starostu obce. Sťažovateľka získala 215 hlasov zo všetkých platne\nodovzdaných hlasovacích lístkov (520) pre voľby starostu obce, čo v percentuálnom\nvyjadrení predstavuje 41,4 %. Za starostu obce bol s počtom odovzdaných hlasov 233\n(44,8 %) zvolený\n\n(ďalej aj „zvolený starosta“). Rozdiel hlasov medzi\n\nsťažovateľkou a zvoleným starostom je 18 hlasov.\nUznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 46/2014 zo 17. decembra 2014 bola\nsťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu\nobce, prijatá na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako\npodaná zjavne neoprávnenou osobou.\nSťažovateľka\n\nnapáda\n\nzvolenie\n\nstarostu\n\nobce\n\npre neústavnosť a nezákonnosť volieb.\nPodľa názoru sťažovateľky napadnuté voľby starostu obce nemožno považovať\nza ústavné ani za zákonné, pretože podľa vyjadrenia\n\n, predsedu miestnej\n\nvolebnej komisie (ďalej aj „predseda volebnej komisie“), ktorá plnila úlohy okrskovej\nvolebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) podľa § 15 ods. 5 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ktorého čestné vyhlásenie pripája k sťažnosti,\ndošlo k porušeniu zákona o voľbách pri sčítavaní hlasov, ktoré neprebehlo podľa jeho\nnázoru v súlade s § 37 zákona o voľbách a ktoré opisuje takto: „\nMVK\n\nzačali spočítavať hlasy kandidáta\n2\n\nspolu s členkou\na\n\n, predseda MVK spočítaval hlasy sťažovateľky za prítomnosti pani\n, ktorá odrátavala s ním a tiež tam bola aj zapisovateľka p.\nčlen\n\n, keď\n\nzakričal číslo 213 ako počet hlasov zistený pri sčítaní hlasovacích lístkov\n\nu protikandidáta\n\n. Predseda komisie\n\npráve tiež\n\ndokončoval spočítavanie hlasov sťažovateľky a napočítal u nej 243 hlasov. Aj vizuálne bola\nkopa\n\ns hlasovacími lístkami ukladanými po 30 ks krížom na seba vyššia\n\nako u protikandidáta\nčlenka komisie\n\n. Vzápätí vzala hlasovacie lístky sťažovateľky\na odniesla ich na druhý koniec stola za účelom ich\n\nopätovného prerátania, po ktorom uviedla, že ich napočítala 215 tvrdiac, že 1. sčítanie\nhlasovacích lístkov u sťažovateľky bolo chybné.\nPotom si vzali hlasy sťažovateľky na prepočítanie členovia komisie, ktorí spočítavali\npredtým volebné hlasy protikandidáta\n\na uviedli u tohto vyšší počet,\n\na to 233 hlasov ako pri 1. sčítaní, kedy napočítali 213 hlasov, pričom už mali poukladané\nhlasovacie lístky po 10 ks krížom cez seba. Keď znovu hlasovacie lístky sťažovateľky\nprepočítal predseda MVK, dospel už k novému výsledku 215 hlasov a keď prepočítal\nhlasovacie lístky dané protikandidátovi\n\nzistil nielen vyšší počet, a to 233\n\nhlasov, ale aj to, že sa medzi nimi nachádza hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované\nčíslo protikandidáta\n\na číslo kandidáta\n\nbolo zakrúžkované\n\ndo polovice. Keď predseda MVK poukázal na to, že takýto hlasovací lístok je neplatný, člen\nkomisie\n\nagresívne skríkol, že ten hlas je platný, v čom ho podporila aj členka\n\nkomisie\n\nspolu so zapisovateľkou\n\n...\n\nNakoľko predseda komisie sa len prvýkrát zúčastňoval na komunálnych voľbách\nvo volebnej komisii, kým\n\ns\n\na\n\nboli\n\nuž viackrát v MVK, títo členovia MVK neakceptovali námietku 18­ročného predsedu\nkomisie. Členovia komisie dokonca ešte pred spísaním zápisnice o výsledku voľby starostu\ninformovali ďalšieho kandidáta na starostu, pána\n\n, stojaceho pri otvorených\n\ndverách volebnej miestnosti, o počte ním získaných voličských hlasov, ktorý následne\npriestory obecného úradu opustil, avšak bol svedkom priebehu sčítavania hlasov\npri otvorených dverách, kričania, presadzovania sa\n\n, člena komisie\n\na nerešpektovanie námietok predsedu MVK. Mladého predsedu MVK starší členovia\n3\n\nkomisie napokon presvedčili na podpísanie zápisnice MVK o výsledku volieb, o ktorých\nzákonnosti predseda MVK mal od začiatku sčítavania hlasov pochybnosti.“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že „po hlasovaní“ boli\nhlasovacie lístky „previazané motúzom“ a prelepené lepiacou páskou, cez ktorú sa mal\npodpísať predseda volebnej komisie, avšak hlasovacie lístky zostali „voľne zviazané\nna stole“ aj po opustení volebnej miestnosti jej členmi a predsedom, ktorý odišiel doručiť\nzápisnicu o výsledku volieb obvodnej volebnej komisii zasadajúcej v Nitre.\nPo voľbách, v pondelok 17. novembra 2014, bol predseda volebnej komisie volaný\npracovníčkou obecného úradu, aby podpísal protokol o odovzdaní volebných spisov\nz volieb orgánov samosprávy obcí do úschovy obce (ďalej len „protokol“). Keď sa predseda\nvolebnej komisie 20. novembra 2014 dostavil na obecný úrad, „pracovníčka úradu mu\nv kancelárii starostu dávala na podpis Protokol a z vedľajšej kancelárie priniesla otvorenú\nkrabicu s hlasovacími lístkami, niektoré boli zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné\nboli len zviazané a nepodpísané, všetky však boli komukoľvek dostupné k manipulácii, preto\npredseda MVK listinu o odovzdaní dokumentov, ktoré v Protokole boli uvedené ako\nzapečatené, nepodpísal“.\nSťažovateľka je preto toho názoru, že „postupom miestnej volebnej komisie\npri sčítaní hlasov boli závažným spôsobom porušené ustanovenia zákona o voľbách\ndo orgánov samosprávy obcí, ktoré ovplyvnili zistený výsledok komunálnych volieb 2014,\nnakoľko po ukončení hlasovania podľa § 37 Volebného zákona neboli zapečatené nepoužité\nhlasovacie lístky a obálky, a celá volebná dokumentácia bola ešte aj po 5­ich ich dňoch\nod dňa konania volieb nezapečatená tak, aby sa s touto nedalo manipulovať tretími\nosobami“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby\nstarostu obce konané 15. novembra 2014 za neplatné.\n\n4\n\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval zvoleného starostu, aby\nsa vyjadril k sťažnosti.\nÚstavnému súdu bolo doručené 12. januára 2015 stanovisko zvoleného starostu,\nv ktorom reagoval na argumentáciu sťažovateľky uvedenú v sťažnosti.\nZvolený starosta k priebehu volieb nedokázal zaujať objektívne stanovisko, pretože\nako uviedol, „vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov nebol osobne prítomný (tak\nisto, ako nebola vo volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov ani\n)“.\nsťažovateľkou\n\nSpochybnenie\npovažuje\n\nvýsledkov\nza\n\nvolieb\n\n„účelovú,\n\npre\n\nnedôvodnú\n\nich\n\nnezákonnosť\na z pohľadu\n\na neústavnosť\n\njej\n\nrelevancie\n\nza bezpredmetnú“, pretože podľa jeho informácií bol priebeh volieb, ako aj sčítavanie\nhlasov a zapečatenie hlasovacích lístkov vykonaný v súlade so zákonom a podľa platných\npravidiel.\nĎalej uviedol, že k predmetnej veci sa dokážu relevantne vyjadriť a túto skutočnosť\npotvrdiť samotní zúčastnení členovia volebnej komisie, zapisovateľka\npozorovateľka\n\n, ako aj\n\n.\n\nZvolený starosta k osobe predsedu volebnej komisie okrem iného uviedol, že «bol\nnominovaný do MVK za koalíciu SMER­SD a KDH rovnako ako Sťažovateľka. Žijem v obci\nHorné Lefantovce už 7 rokov a osobne som pána\n\nvidel iba dvakrát, ale\n\nz počutia viem, že má 18 rokov a je členom politickej strany Smer­SD, pričom svoje\nstredoškolské vzdelanie si ukončuje už na druhej strednej škole a to individuálnym\nštudijným plánom. Pán\n\nsa iniciatívne prihlásil o pozíciu predsedu MVK\n\na od začiatku volieb ostatných členov volebnej komisie upodozrieval zo zaujatosti členov\nkomisie (vypočutie členov), jeho vystupovanie ku vekom starším členom komisie bolo\nv niektorých prípadoch „nedôstojné“. Po prečítaní Sťažnosti mám podozrenie, že pán\nmohol byť práve nominantom Sťažovateľky, ktorý sa iniciatívne prihlásil\nza predsedu MVK, aby aj zo svojej pozície mohol narúšať plynulosť volieb a účelovo\nv prípade neúspechu Sťažovateľky narušiť a spochybniť samotnú platnosť volieb.»\n5\n\nNa záver zvolený starosta ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť „na základe\nnavrhovaných dôkazov, ktoré prispejú k rýchlemu rozptýleniu dôvodov na ktorých je\nSťažnosť postavená, podnet Sťažovateľky zamietol ako neopodstatnený“.\nNa predmetné vyjadrenie zvoleného starostu reagovala sťažovateľka podaním\ndoručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom okrem iného poprela, že by sa\nso svedkom\n\npred voľbami poznala, keď uviedla, že ho „vôbec\n\nnepoznala až dovtedy, keď jej 3 dni po voľbách zatelefonoval, že sa chce... stretnúť, nakoľko\nnemôže spávať z dôvodov, ktoré jej neskôr povedal ohľadom neústavného a nezákonného\npostupu členov komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce“. Taktiež sťažovateľka\npoukázala na to, že členovia volebnej komisie svedka\n\n„sami požiadali aby\n\nbol predsedom miestnej volebnej komisie“, pretože sú pracovne vyťažení. Tvrdenie\nzvoleného starostu, že svedok\n\nsa iniciatívne prihlásil na pozíciu predsedu\n\nvolebnej komisie, preto považovala za nepravdivé.\n\nII.\nSkutkové zistenia\nNa základe uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. Spr. 1620/2014 zo 17. decembra\n2014 ústavný súd vykonal 3. februára 2015 na Okresnom súde Nitra za prítomnosti\nsťažovateľky a jej právnej zástupkyne, ako aj za prítomnosti zvoleného starostu výsluch\nsťažovateľkou navrhnutých svedkov a taktiež sa oboznámil so zapečatenou volebnou\ndokumentáciou.\nO skutočnostiach podstatných pre posúdenie a rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľky\nvo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce z výpovedí svedkov vyplynulo:\nSvedok\n\n, predseda volebnej komisie, k zisťovaniu výsledkov volieb\n\nuviedol, že svedok\n\n„roztrhal urnu“ a vysypal jej obsah. Potom sa spojili dva stoly\n\n6\n\na na jednu kopu sa dali hlasovacie lístky pre starostu a na druhú kopu pre poslancov. Hlasy\npre jednotlivých kandidátov sa potom vytriedili podľa mien a počítali sa, nikto neurčil, kto\nsi ktorú kopu zoberie. On si zobral hlasovacie lístky pre sťažovateľku, spolu s nim rátali aj\nsvedkyňa\n\na\n\n(zapisovateľka volebnej komisie). Keď ich sčítali, „vyšlo\n\nim 240 hlasov + 3 hlasy boli ešte na stole, takže to bolo spolu 243 hlasov“. Pre zvoleného\nstarostu sčítavali hlasy svedkovia\n\na\n\n, „pôvodne im vyšlo 215“. Svedok ani\n\nnevedel, „ako to vzniklo, že sa začalo prepočítavať znova“. Podľa jeho výpovede najskôr si\nsvedkyňa\n\nod neho zobrala kopu, v ktorej boli hlasy pre sťažovateľku, a „sama\n\nich narátala iba 215“. Prepočítavali sa hlasy aj pre zvoleného starostu, tých bolo pri prvom\na druhom počítaní podľa svedka 213. Posledné sčítanie hlasov pre sťažovateľku urobila\npodľa jeho výpovede svedkyňa\nPočas\n\nsčítania\n\n, ktorá „tiež narátala 215 hlasov“.\n\nhlasov\n\nokrem\n\nčlenov\n\nvolebnej\n\nkomisie,\n\nzapisovateľky\n\na pozorovateľky, bol podľa výpovede svedka v miestnosti prítomný aj kandidát na starostu\nso svojím bratom\n\n̶ stáli v otvorených dverách volebnej miestnosti\n\nz vonkajšej strany.\nSvedok ďalej uviedol, že pre kandidáta na starostu\nhlasov, a to mu aj p.\n\npovedala, a p.\n\n„bolo napočítaných cca 50\n\nto potvrdil. V tom čase ešte prebiehalo\n\nprepočítavanie hlasov pre sťažovateľku aj pre\nkomisie, pozn.) kopu hlasov pre\n\n. On (predseda volebnej\npozrel, bolo tam 233 hlasov“.\n\nK podpísaniu zápisnice o výsledku volieb uviedol, že „sa podpisovala po skončení\nsčítania, jemu sa to už celé vtedy nepáčilo, ale neprejavil výhrady a zápisnicu podpísal“.\nK ukončeniu zisťovania výsledkov volieb a podpisovaniu zápisníc uviedol, že „ani\npresne nevie, ako sa sčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali,\nzložili, zviazali a zalepili, niektoré podpisoval aj on, nevie, či všetky. V jeho prítomnosti\nnedošlo k vloženiu zalepených lístkov do krabice a k jej zapečateniu. Asi týždeň po voľbách\nmu volali asi z OÚ p.\n\n, že má prísť niečo podpísať. Až neskôr sa dozvedel, že to má\n\nbyť protokol o odovzdaní volebných spisov do úschovy obce. Keďže nevedel presne o čo ide,\npýtal sa v okolitých obciach, a povedali mu, že u nich sa nič také nepodpisovalo, tak ani on\nto nepodpísal.“.\n\n7\n\nNapokon svedok dodal, že po voľbách bol na obecnom úrade, „lebo chcel vedieť, aký\nto lístok má podpísať“. Svedkyňa\n\n(zapisovateľka, pozn.) ho zobrala do kancelárie\n\nstarostu, kde bola veľká škatuľa (ale nie tá, v ktorej bola ústavnému súdu predložená\nvolebná dokumentácia), v ktorej sa nachádzali volebné lístky, ktoré „boli zviazané\na niektoré nemali jeho podpis“.\nSvedkovi boli predložené na nahliadnutie zväzky hlasovacích lístkov, pričom\nna jednej kope platných hlasovacích lístkov uvádza, že to nie je jeho podpis, ostatné podpisy\nnepopiera. Na kope nepoužitých hlasovacích lístkov tiež nie je jeho podpis.\nSvedok\n\n, podpredseda volebnej komisie, uviedol, že po skončení volieb sa\n\nhlasovacie lístky vysypali z urien, najskôr z prenosnej, potom z tých ostatných. Kým sa\npristúpilo k otváraniu obálok, museli ich prepočítať, či sedia s počtom odovzdaných hlasov.\nToto prepočítavali viackrát, lebo im to nesedelo. Až potom sa pristúpilo k otváraniu obálok,\nna jednu kopu sa vytriedili starostovia, na druhú poslanci. Hlasy pre starostov sa potom\nvytriedili podľa mien, kopu pre sťažovateľku si zobral predseda volebnej komisie. Najskôr\nto rátal sám (predseda volebnej komisie), potom mu pomáhali svedkyne\na\n\n, nepamätal si, či svedkyňa\n\n(zapisovateľka) tiež rátala hlasy, to si\n\nnevšimol. On s ostatnými rátali hlasy pre ďalších kandidátov, aj pre zvoleného starostu.\nSvedok sa nepamätal, koľko hlasov prvýkrát narátali pre zvoleného starostu, len si pamätal,\nže „prvýkrát to celé nesedelo, a to počet odovzdaných hlasov pre všetkých 4 kandidátov\ns celkovým počtom odovzdaných hlasov“.\nPokiaľ ide o hlasy pre sťažovateľku, tieto prepočítaval predseda volebnej komisie,\nnechcel, aby mu s tým svedok pomáhal.\nSvedok poprel, že by hlasy sčítavala aj svedkyňa\n\n(pozorovateľka) a uviedol,\n\nže „ona tam celý čas sedela v kúte.“ Dodal, že p. predseda to sčítavanie nejako nezvládal,\na navrhol, aby si na pomoc zavolali občanov, na to svedok povedal, že ,,môžu byť občania\nvo volebnej miestnosti, ale nie pri sčítavaní.“\nPokiaľ ide účasť svedka\n\na jeho brata na sčítaní hlasov, uviedol, že títo neboli\n\nvnútri vo volebnej miestnosti pri sčítavaní hlasov, boli len opretí o otvorené dvere.\nSvedok uviedol, keď skončili sčítanie hlasov, volebné lístky viazali a zapečatili\na podpísali, pokiaľ niektoré neboli podpísané predsedom komisie, boli podpísané členmi\n8\n\nkomisie. Lístky sa potom dali do škatule, bola to obyčajná škatuľa, ale on nevie, čo sa s nimi\npotom stalo, on to nemal na starosti. Uviedol, že aj on podpisoval po skončení sčítania\nzviazané lístky.\nK podpísaniu protokolu z 22. novembra 2014 (podpísaný zapisovateľkou\na ním ako podpredsedom volebnej komisie), ktorého sa zúčastnili aj ďalší členovia volebnej\nkomisie, okrem jej predsedu uviedol, že „nakoľko p.\n\n(predseda volebnej komisie)\n\nodmietal podpísať zápisnicu o odovzdaní volebných lístkov, túto podpísal on ako\npodpredseda. Podpis na protokole... je jeho.“.\nSvedok ďalej uviedol, že volebné lístky sa dávali do väčšej škatule, ako je tu táto\nuložená, nevie, čo sa dialo potom. Ale všetko bolo zapečatené a zviazané. K zapečateniu\nvolebných lístkov a ich uloženiu do škatule, ktorá je tu v súdnej miestnosti, došlo\npri podpisovaní protokolu 22. novembra 2014. Po nahliadnutí do volebnej dokumentácie\nuviedol, že podpis na prelepených lístkoch (nepoužité hlasovacie lístky, pozn.) je jeho.\nSvedkyňa\n\n, členka volebnej komisie, uviedla, že sčítavanie začalo\n\ntak, že najskôr sa dali nabok nepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potom\nsa otvorili urny, najskôr malá prenosná, a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky,\naby im sedel počet podľa zápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky.\nVytriedili sa kopy, jedna pre poslancov, druhá pre starostu, lístky pre starostu sa rozdelili\npodľa mien, ona sama rátala hlasy pre svedka\n\n, ktorý mal 54 hlasov. Predseda volebnej\n\nkomisie chcel sám počítať lístky pre sťažovateľku, išlo mu to pomaly, museli na neho čakať.\nSvedkyňa\n\nmu chcela pomôcť, ale on nechcel. Oni ostatní mali lístky spočítané,\n\nišlo im to rýchlejšie, lebo si dávali kopy po desať kusov a on (predseda volebnej komisie) si\ndával kopy po 30. Pokiaľ ide o počet hlasov pre zvoleného starostu, bolo ich „od počiatku\n233 hlasov, nie je pravdou, že ich bolo 213“. Pre svedka\npre ďalšieho kandidáta\n\nbolo narátaných 54 hlasov a\n\n18 hlasov. Predseda volebnej komisie zahlásil pre\n\nsťažovateľku 243 hlasov. Podľa svedkyne, keď sčítali všetky nahlásené čísla, „nesedelo im\nto podľa počtu odovzdaných hlasov“, preto prepočítavali znovu všetky hlasovacie lístky. Tie\nsi už potom rozdelili, najskôr si rozdelili kopu sťažovateľky, každý tak po 60, to spočítali,\n\n9\n\npotom prepočítali hlasy pre zvoleného starostu a napokon ďalších dvoch kandidátov, „a\npotom im to už sedelo“.\nPokiaľ ide o zapisovateľku komisie\n\na pozorovateľku\n\n, svedkyňa\n\nuviedla, že zapisovateľka bola prítomná pri sčítaní a pri druhom prepočítavaní aj sama hlasy\npočítala. Pokiaľ ide o svedkyňu\n\n, ktorá bola prítomná a sedela oproti svedkovi\n\n, tá hlasy nesčítavala, lebo to svedok\n\nnedovolil, lebo nie je členkou\n\nkomisie, ale potom na konci, keďže predseda volebnej komisie na tom trval, len\nskontrolovala lístky pre\n\n, že či sú všetky riadne zakrúžkované.\n\nPo skončení sčítania sa hlasovacie lístky podľa výpovede svedkyne „zviazali,\nzalepili“ a predseda volebnej komisie to podpísal. Nevedela sa vyjadriť, či podpisoval aj\nniekto iný. Všetci podpísali zápisnicu, zviazané a zapečatené hlasovacie lístky sa dali\ndo škatule, resp. hlasovacie lístky zostali na stole, previazané, prelepené, miestnosť sa\nzavrela, budova sa zakódovala. Predseda volebnej komisie to mal ísť potom\nso zapisovateľkou dať do škatule, zapečatiť a odovzdať, čo odmietal, tak potom\nzapisovateľka zavolala ostatných členov volebnej komisie a oni hlasovacie lístky vložili\ndo škatule, ktorá pôvodne slúžila ako prenosná urna, ktorá sa prelepila a podpísala,\n„podpísal to pán\n\n“.\n\nPokiaľ ide o výpoveď predsedu volebnej komisie, že vizuálne mala byť kopa pre\nsťažovateľku vyššia, svedkyňa uviedla, že „oni hlasovacie lístky ukladali na kôpky po 10,\np.\n\nich hádzal po 30, preto sa tá jeho kopa zdala väčšia. Bol veľmi nervózny.\n\nTrvá na tom, že\nSvedkyňa\n\nmal od začiatku 233 hlasov“.\n, členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasov\n\nuviedla, že po skončení volieb o 20.00 h sa otvorili urny, urnu vysypal svedok\n\n.\n\nNajskôr spočítali neotvorené obálky, aby im to sedelo s počtom odovzdaných hlasov,\nskontrolovalo sa to podľa zoznamu voličov. Boli tam nejaké nezrovnalosti, ale nepamätá si,\npresne aké, keď to druhýkrát prepočítavali, už to potom sedelo. Až potom sa otvorili obálky,\nna jednu kopu sa dali starostovia, na druhú poslanci a došlo k sčítavaniu hlasov, na ňu\nžiaden z kandidátov na starostu nevyšiel, ona tak potom počítala poslancov. Predseda\nvolebnej komisie si zobral kopu pre sťažovateľku, lebo sám to tak chcel, čomu sa ostatní\n10\n\nčudovali. Sčítanie mu trvalo dlhšie, „lebo mal iný systém“. Chcela mu pomôcť, ale\nnedovolil, aby s ním počítala. Potom sa vrátila k počítaniu hlasov poslancov. Uviedla,\nže hlasy pre kandidátov\nhlasov pre p.\n\n,\n\na\n\nboli rovnaké od počiatku. Len počet\n\nbol vyšší a nesedelo im to s počtom odovzdaných hlasovacích\n\nlístkov, tak to prepočítavali znova. Nepamätá si, že by s nimi prepočítavala aj zapisovateľka\n. Tiež si nepamätá, koľko hlasov napočítali, len si pamätá, že celkový počet hlasov\nsedel. Napokon to podľa nej skontrolovala pozorovateľka\n\n.\n\nSvedkyňa ďalej uviedla, že po skončení sčítania sa hlasy zapečatili, zostali\nvo volebnej miestnosti. Nepamätá si, že by ich dávali do nejakej škatule, o to sa už\nnezaujímala. Bola prítomná pri odovzdávaní volebných dokumentov do úschovy, svedkyňa\nim povedala, že predseda volebnej komisie to nechce urobiť, tak zavolala\nostatných členov volebnej komisie. Volebnú dokumentáciu dali potom do škatule, ktorá je\ntu v súdnej sieni.\nNa otázku, či vo volebnej miestnosti okrem komisie, zapisovateľky a pozorovateľky\nbol niekto prítomný, odpovedala, že svedok\n\nbol v chodbe. Dvere do volebnej\n\nmiestnosti boli otvorené.\nSvedkyňa\n\n, členka volebnej komisie, k priebehu sčítania hlasovacích\n\nlístkov uviedla, že po skončení hlasovania a otvorení urien najskôr zrátali neotvorené\nobálky, či súhlasia s počtom odovzdaných hlasov, až potom sa obálky otvárali. Rozdelili si\nto na dve kopy, na starostu a poslancov, najskôr rátali starostu. Tieto hlasovacie lístky si\nrozdelili podľa mien, ona mala najskôr počítať lístky pre sťažovateľku, ale tie si zobral podľa\njej vyjadrenia predseda volebnej komisie, „že on to spočíta“. Ona potom počítala hlasy pre\nzvoleného starostu, „napočítala ich 233“. Ostatní členovia komisie počítali ďalšie\nhlasovacie lístky, potom si to prekontrolovali. Len predseda komisie mal v tom podľa nej\n„chaos, zle si to ukladal, tak mu to dlhšie trvalo, a tiež ich narátal viac (nevie presne koľko\nto bolo), nakoľko keď tie lístky zrátali spolu, tak im to nesedelo. Bolo teda jasné že to budú\nmusieť prepočítavať...“. Prepočítavali to všetci, hoci predseda volebnej komisie to chcel\npodľa jej vyjadrenia „počítať iba sám. Potom už narátali pre\n\n11\n\nasi 213 hlasov“.\n\nSčítania hlasovacích lístkov sa podľa výpovede svedkyne zúčastnili všetci členovia\nvolebnej komisie, aj zapisovateľka\n\n. Svedkyňa\n\nvolebné lístky nesčítavala\n\nani neprepočítavala, hoci to predseda volebnej komisie chcel, oni jej to nedovolili, lebo\nnebola členkou komisie, na konci len skontrolovala, či to sedí.\nPo sčítaní všetkých hlasovacích lístkov sa podľa jej výpovede hlasovacie lístky\nnajskôr zviazali a zapečatili nepoužité, potom neplatné, a napokon platné hlasovacie lístky\nzostali vo volebnej miestnosti, ktorá sa uzamkla. Predseda volebnej komisie si to ešte fotil,\nvrátane pomocného sčítavania.\nK podpisovaniu protokolu z 22. novembra 2014 uviedla, že po voľbách sa potom\nstretli na odovzdaní volebných dokumentov do úschovy, predseda volebnej komisie\nneprišiel, svedkyňa\n\nhovorila, že to odmieta podpísať. Potom na obecnom úrade\n\ndali zapečatené hlasovacie lístky do urny, prelepili ju a svedok\n\nto podpísal.\n\nNa účasť iných osôb ako členov volebnej komisie pri spočítavaní hlasov uviedla,\nže vo volebnej miestnosti bola prítomná pozorovateľka a svedok\n\nbol na chodbe.\n\nVolebná miestnosť bola síce otvorená, ale tie ďalšie dvere z chodby boli uzamknuté.\nZ výpovede svedkyne\n\nbolo zistené, že táto bola zapisovateľkou\n\nvolebnej komisie vo voľbách do orgánov samosprávy obce, inak je zamestnankyňou obce.\nK svojej prítomnosti vo volebnej miestnosti uviedla, že v nej bola prítomná počas\nvolieb, aj počas sčítania hlasov, toho prvotného sčítania sa nezúčastňovala aktívne, ale keď\nboli nezrovnalosti a došlo na prepočítavanie, tak prepočítavala hlasy aj ona. Pri prvom\npočítaní hlasy sťažovateľky počítal predseda volebnej komisie, „lebo on to tak chcel“,\npri druhom prepočítavaní hlasy pre kandidátov\n\n,\n\na\n\nsedeli,\n\nnezrovnalosti sa zistili len u sťažovateľky. Ona sama navrhla prepočítanie, lebo pri prvom\nsčítaní sa napočítalo viac hlasov pre starostov, ako ich bolo v skutočnosti odovzdaných.\nKaždý si to prepočítal u seba, svoju kôpku, ona počítala aj kandidátov\n\na\n\n, potom\n\nto po sebe prepočítavali, každý jednotlivú kopu pre jednotlivých kandidátov.\nĎalej svedkyňa uviedla, že pri sčítaní hlasov bola prítomná vo volebnej miestnosti\nsvedkyňa\n\n(pozorovateľka), ale ona hlasy nepočítala. Prišiel aj svedok\n\npred koncom sčítania, ale ten bol vonku na chodbe. Na otázku, prečo boli dvere na zistené\n12\n\nvolebnej miestnosti otvorené, odpovedala, že volebná miestnosť sa nachádzala v uzavretom\npriestore za bezpečnostnými dverami, ktoré boli uzavreté.\nPo skončení sčítania hlasov a spísania zápisnice, ktorá bola podľa svedkyne\npodpísaná bez výhrad a bez problémov, sa volebné lístky zviazali, zapečatili a zostali\nvo volebnej miestnosti vedľa škatule s tým, že na druhý deň budú dané do úschovy obce.\nPodľa jej vyjadrenia, predseda volebnej komisie nemal na to čas, potom prestal brať\naj telefón. Ona volebné lístky odniesla ešte v nedeľu do plechovej skrine na obecnom úrade\nv tom istom objekte, kde bola aj volebná miestnosť. Skriňa bola uzamknutá, ale kľúč\nponechala v zámke. Prístup k tejto skrini má iba ona a jej kolegyňa. Určite tam nemôže\nnikto cudzí vojsť. V obci je majú taký zvyk, že volebné lístky sa berú do úschovy až\nnasledujúci deň po voľbách.\nSvedok\n\n, jeden z kandidátov na starostu vo voľbách do orgánov\n\nsamosprávy, uviedol, že je pravdou, že bol prítomný vo volebnej miestnosti, lebo mu to\npodľa jeho názoru umožňuje zákon o voľbách, „ak to dovolí volebná komisia“. Nebol\npriamo vo volebnej miestnosti, ale na chodbe, zotrval tam celkovo asi 20 minút. Keď\nodišiel, nevie, či komisia ešte niečo rátala. On tam bol z osobného záujmu, a keď videl,\nže nemá dostatok hlasov, tak odišiel. Pamätá si, že po prvom sčítaní predseda volebnej\nkomisie oznámil, že v prospech sťažovateľky „má 260 hlasov, robil si kôpky po 30, potom\nsa to prerátavalo“.\nNapokon svedkyňa\n\n, pozorovateľka, uviedla, že pri sčítavaní hlasov\n\nsa vysypali urny, rozdelili sa hlasovacie lístky na poslancov a na starostu, potom si to\nčlenovia volebnej komisie rozdelili medzi sebou. Ona pri tom nebola, sedela ďalej. Keď sa\nprvýkrát hlasy spočítali, tak to členovia komisie nahlásili zapisovateľke, ktorá to potom\nzrátala a zistila, že počet hlasov nesedí. Zvolený starosta mal 233 hlasov a sťažovateľka 240\nhlasov, tak sa potom rátalo znova, potom vyšlo pre sťažovateľku nejakých 220 hlasov. Ona\nsama sa sčítavania hlasov nezúčastnila, hoci predseda volebnej komisie to chcel. Po prvom\nprepočítaní jej dal kopu sťažovateľky, ale ona to nerátala, len pozrela, či je to kopa\np.\n\na on si to potom zobral. Keď sa začala písať zápisnica, ona už išla preč.\n13\n\nVolebná miestnosť bola otvorená, svedok\n\na jeho brat stáli pri dverách. Ale potom\n\nodišli.\nZ výpovede svedkyne\n\n, matky predsedu volebnej komisie,\n\nnevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa napadnutých volieb starostu obce.\nIII.\nPrávna úprava a relevantná judikatúra\nPodľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb\ndo Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy.\nPodrobnosti konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy\nsú ustanovené v § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných\nvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nPodľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad\na používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti.\nPodľa § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva\nkandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo\ndňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Miestna\nvolebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto\n\n14\n\npočte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta\nobce (primátor).\nPodľa § 15 ods. 4 zákona o voľbách okrsková volebná komisia:\na) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie\nhlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,\nb) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;\nprvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,\nc) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o voľbách v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný\nokrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.\nPodľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,\nmajú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich\nodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková\nvolebná komisia.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej\nvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú\nschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj\nprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.\nPodľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálky\ns hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok\nso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.\nPodľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková\nvolebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva\n\n15\n\na osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov\nodovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.\nPodľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen okrskovej volebnej komisie môže\nnazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť\nsčítania hlasov.\nPodľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie\nlístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci\ndo úschovy.\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd\na) vyhlásiť voľby za neplatné,\nb) zrušiť napadnutý výsledok volieb,\nc) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,\nd) sťažnosť zamietnuť.\nPrávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1\nzákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou\nlen vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu\nsa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov\nupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).\nNie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo\nvoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel\na zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom\ndemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také\nzávažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré\nodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej\nvôle voličov.\n16\n\nVo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia\nbyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie\nzákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou\nprotizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby\nkandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb\na ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom\nskutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného\nsúdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu\nna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.\nS ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či sťažovateľkou\nnamietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení\nzákona o voľbách.\n\nNámietky sťažovateľky\nSťažovateľka namieta, že k nezákonnému priebehu volieb starostu obce došlo\nv dôsledku postupu volebnej komisie:\n­ pri sčítaní hlasov,\n­ pri zapečatení volebnej dokumentácie.\nK prvej námietke sťažovateľky\nPodľa vyjadrenia sťažovateľky v rozpore so zákonom o voľbách malo byť vo fáze\nzisťovania výsledkov volieb vykonané sčítanie hlasov. Po prvom sčítaní hlasov, ktoré\npre sťažovateľku sám vykonával, tvrdil predseda volebnej komisie, že počet odovzdaných\n\n17\n\nhlasov v prospech sťažovateľky bol 243 hlasov a podľa neho pre zvoleného starostu bolo\nnapočítaných 213 hlasov. Pri opakovanom prepočítaní hlasov už bol iný počet a v prospech\nsťažovateľky bolo napočítaných 215 hlasov a pre zvoleného starostu 233 hlasov.\nZ dokazovania vykonaného ustaným súdom vyplynulo, že keďže pri prvom sčítaní\nhlasov bolo podľa vyjadrenia zapisovateľky napočítaných „viac hlasov pre starostov, ako\nich bolo v skutočnosti odovzdaných“, bolo potrebné ich prepočítať. Podľa svedeckej\nvýpovede svedkyne\n\nsi hlasovacie lístky rozdelili tak, že, „najskôr si rozdelili\n\nkopu\n\n, každý tak po 60, toto spočítali, potom prepočítali hlasy\n\npre\n\na nakoniec tých dvoch kandidátov (ďalších dvoch kandidátov, ktorí\n\ntaktiež kandidovali na funkciu starostu, pozn.), potom im to už sedelo“. Potom\npodľa svedeckých výpovedí členov volebnej komisie už napočítali pre sťažovateľku\n215 hlasov. Pre zvoleného starostu bolo podľa svedeckých výpovedí členov volebnej\nkomisie (okrem predsedu volebnej komisie) od počiatku napočítaných 233 hlasov.\nK vizuálne vyššej kope hlasovacích lístkov pre sťažovateľku ako pre zvoleného\nstarostu, ako to uvádza vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie a o čo sa okrem iného\nopiera aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti, ostatní členovia komisie ako svedkovia zhodne\nuviedli, že oni si ukladali hlasovacie lístky v počte 10 kusov do kríža a predseda volebnej\nkomisie si hlasovacie lístky odovzdané pre sťažovateľku ukladal po 30 kusov, takže sa jeho\nkopa zdala vyššia. Tiež takmer zhodne uviedli, že predseda volebnej komisie „mal v tom\nchaos, zle si to ukladal“.\nÚstavný súd konštatuje, že z výpovedí svedkov (podpredsedu volebnej komisie,\nďalších troch členiek, ako aj zapisovateľky a pozorovateľky) považoval za preukázané,\nže pre zvoleného starostu bolo pri prvom, ako aj pri opakovanom sčítaní hlasov\nnapočítaných vždy 233 hlasov. Nikto (okrem predsedu volebnej komisie) nevypovedal, že\nby pri prvom hlasovaní bolo v prospech zvoleného starostu napočítaných 213 hlasov (tak\nako to uviedol vo svojej výpovedi predseda volebnej komisie). Aj z volebnej dokumentácie,\ns ktorou sa ústavný súd oboznámil, konkrétne z písomností označených ako „POMOCNÉ“,\n\n18\n\nkde sa zapisovali členmi volebnej komisie napočítané hlasy pre jednotlivých kandidátov,\nvyplýva, že pre zvoleného starostu bolo vždy zapísaných 233 hlasov.\nÚstavný súd uzatvára, že uvedený nesúlad počtu hlasov signalizuje chybu predsedu\nvolebnej komisie pri sčítaní hlasov odovzdaných sťažovateľke, ktorá bola neskôr korigovaná\nopakovaným prepočítaním hlasov jednotlivých kandidátov na starostu, tak aby počet\njednotlivých hlasov v ich súčte predstavoval počet platných odovzdaných hlasov vo voľbách\ndo orgánov samosprávy na starostu.\nK ďalšej skutočnosti, ktorá vyšla najavo až pri dokazovaní (pri výsluchoch), a to\núčasť pozorovateľky na sčítaní hlasov, ústavný súd konštatuje, že zo žiadnej z výpovedí\nsvedkov (okrem predsedu volebnej komisie) sa táto nepreukázala, taktiež ani účasť svedka\npriamo vo volebnej miestnosti pri sčítaní hlasov.\nK účasti zapisovateľky na sčítaní hlasov (na ktorú sťažovateľka v sťažnosti priamo\nnepoukázala, ale ktorá vyšla najavo až v procese dokazovania) z jednotlivých výpovedí\nsvedkov bolo zistené, že táto sa aktívne zúčastnila na opakovanom (druhom, kontrolnom)\nsčítaní hlasov, keď po prvom sčítaní hlasov súčet hlasov odovzdaných vo voľbách\npre starostu prevyšoval počet odovzdaných obálok. Svoju účasť na opakovanom sčítaní\npotvrdila aj samotná zapisovateľka volebnej komisie svedkyňa\n\n.\n\nUvedený postup volebnej komisie pri sčítaní hlasov možno považovať za porušenie\n§ 36 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré však samo osebe nemohlo spôsobiť neplatnosť\nvolieb starostu obce.\nV zmysle § 37 zákona o voľbách sa proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne\ndo právomoci členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je „technickým\npracovníkom“, ktorý v zmysle § 11a zákona o voľbách zabezpečuje organizačné\na administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie.\nZároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Nie je však členom volebnej\n\n19\n\nkomisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov (napr. m. m. PL. ÚS 1/07,\nPL. ÚS 4/2011).\nÚstavný súd tu poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej osoby a inštitúcie\nzúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia zákona porušiť v rôznom rozsahu,\nintenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopad\nzisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je alebo nie je\nnamieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Nie každé porušenie zákona\no voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb navrhovateľom\npovažovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná\nsúvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný súd za situácie, že\nvýsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní\nkonkrétne porušeného ustanovenia zákona o voľbách. Ak je teda nesporné, že výsledok\nvolieb nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto\nporušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné (napr. PL. ÚS 27/99, PL.\nÚS 26/03).\nNa prvom sčítaní hlasov, ako sa preukázalo z výpovedí svedkov (okrem predsedu\nvolebnej komisie), sa účasť zapisovateľky vylúčila, jej prítomnosť sa preukázala až\nna opakovanom, kontrolnom sčítaní, ktorá ako taká podľa názoru ústavného súdu v danom\nprípade nemohla ovplyvniť výsledky volieb. Uvedená skutočnosť preto sama osebe nie je\nspôsobilá na to, aby ústavný súd mohol vyhlásiť voľby za neplatné.\nZ uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania vo vzťahu k námietkam\nsťažovateľky k sčítavaniu hlasovacích lístkov sa nepreukázala kauzalita medzi namietaným\nporušením právnej úpravy a nezákonnosťou volebného výsledku ako východiskový\npredpoklad na uplatnenie právomoci ústavného súdu v zmysle ustanovení § 63 ods. 1\nzákona o ústavnom súde.\nK druhej námietke sťažovateľky\n\n20\n\nVo vzťahu k druhej námietke sťažovateľky týkajúcej sa nezákonného postupu\nvolebnej komisie pri zapečatení volebnej dokumentácie spočívajúcej okrem iného aj v tom,\nže po ukončení hlasovania nedošlo v zmysle § 37 ods. 1 zákona o voľbách k zapečateniu\nnepoužitých hlasovacích lístkov, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka žiaden dôkaz\nna podporu svojho tvrdenia neposkytla a uvedené nevyplynulo ani z čestného vyhlásenia\npredsedu volebnej komisie a ani nebolo preukázané z výpovedí jednotlivých svedkov.\nVýpoveď svedkyne\n\n(„Sčítavanie začalo tak, že najskôr sa dali nabok\n\nnepoužité lístky, ktoré previazali, prelepili a podpísali, potom sa otvorili urny, najskôr malá\nprenosná a potom väčšie, spočítali sa najskôr zavreté obálky, aby im sedel počet podľa\nzápisnice, koľko ľudí prišlo, až potom sa začali otvárať obálky“.) potvrdzuje a výpovede\nostatných svedkov nevyvracajú, že nepoužité hlasovacie lístky neboli zapečatené, tak ako to\npožaduje § 37 ods. 1 zákona o voľbách. Dokazovanie (výsluch svedkov, ako aj\noboznámenie sa s volebnou dokumentáciou, v ktorej boli nepoužité hlasovacie lístky riadne\nzapečatené) nepreukázalo, že by sa došlo k akejkoľvek manipulácii s hlasovacími lístkami\n(či nepoužitými alebo inými).\nPodľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách, podľa ktorého volebná komisia zapečatí\nhlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými\nspismi obci do úschovy. V kontexte tejto zákonnej úpravy predložila sťažovateľka tvrdenie o\nporušení predpísaného postupu tak, že k zapečateniu hlasovacích lístkov a obálok nedošlo a\ntieto boli zabezpečené nedostatočne, a to tak, že „boli komukoľvek dostupné k manipulácii“.\nSťažovateľka poukazuje na to, že po voľbách, keď sa predseda volebnej komisie dostavil na\nobecný úrad, aby podpísal protokol, pracovníčka obecného úradu doniesla otvorenú škatuľu\ns hlasovacími lístkami. Niektoré boli „zviazané špagátom a bol na nich podpis, iné boli len\nzviazané a nepodpísané“. V tomto smere však sťažovateľka nepoukázala na potencionálnu\nmožnosť následnej nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami a obálkami v snahe\novplyvniť volebný výsledok.\n\n21\n\nK týmto námietkam, v súvislosti s ktorými sťažovateľka poukázala na nálezy\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/07 a sp. zn. PL. ÚS 56/2011, ústavný súd vo všeobecnosti\nkonštatuje, že v princípe takéto porušenie zákona o voľbách možno považovať za závažné.\nV rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2010 ústavný súd už uviedol, že v rámci konania o volebných\nsťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu\no týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu,\nt. j. takých porušení zákona o voľbách, ktoré by mali za následok automatické zrušenie\nvolieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba\npovažovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať,\nresp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského\norgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na\npredpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru\nalebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality).\nV danom prípade však sťažovateľka iba konštatovala, že s hlasovacími lístkami\na obálkami sa mohlo aj po odchode volebnej komisie z volebnej miestnosti neoprávnene\nmanipulovať. Teda netvrdí, že sa manipulovalo a dôkaz, ktorý v tejto otázke predložila\n(písomné vyhlásenie predsedu volebnej komisie) je v tomto smere zhodný a neprináša\nžiadnu ďalšiu či novú informáciu (celé vyhlásenie je napokon v podstatných častiach\nidentické so sťažnosťou). Ani z dokazovania vykonaného ústavným súdom (z výpovedí\njednotlivých svedkov a z odpečatenej volebnej dokumentácie) sa nepreukázala manipulácia\ns hlasovacími lístkami.\nZ výpovedí jednotlivých svedkov bolo preukázané, že po ukončení sčítania hlasov\nboli hlasovacie lístky, ako aj obálky riadne zapečatené (zviazané motúzom, prelepené\na podpísané buď predsedom alebo podpredsedom volebnej komisie). Uvedené potvrdil\nnapokon aj sám predseda volebnej komisie, keď vo svojej výpovedi uviedol, že „ako sa\nsčítavanie ukončilo, pamätá si, že potom sa volebné lístky zobrali, zložili, zviazali a zalepili,\nniektoré podpisoval aj on, nevie či všetky. V jeho prítomnosti nedošlo k vloženiu zalepených\nlístkov do krabice a k jej zapečateniu“. Na inom mieste svedok\n\n22\n\nvo svojej výpovedi\n\nuviedol, že keď prišiel na obecný úrad, aby zistil, „aký lístok má podpísať“, videl v nejakej\nškatuli pohádzané volebné lístky, „tieto boli zaviazané a niektoré nemali jeho podpis“.\nTakto zviazané a zapečatené hlasovacie lístky a obálky a ďalšia dokumentácia bola\nuložená podľa výpovede členov volebnej komisie do škatule, resp. niektoré ostali na stole.\nVolebná miestnosť sa zavrela, budova zakódovala. Podľa vyjadrenia zapisovateľky volebnej\nkomisie tieto potom v nedeľu odniesla v škatuli do plechovej skrine (ku ktorej má prístup\nlen ona a jej kolegyňa), ktorá sa nachádza taktiež na obecnom úrade, avšak v inej\nmiestnosti. Keďže v pondelok po voľbách (ako aj v ďalšie dni) predseda volebnej komisie\nodmietol prísť odovzdať volebnú dokumentáciu do úschovy obce (čo vo svojej výpovedi aj\npotvrdil), k podpísaniu protokolu a odovzdaniu volebnej dokumentácie do úschovy obce (jej\nuloženiu do prenosnej volebnej schránky, tak ako bolo predložená ústavnému súdu) došlo\naž týždeň po voľbách.\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že možnosť zneužitia volebných materiálov\nopomenutím ich riadneho zabezpečenia proti tomu síce možno označiť za potencionálnu\nvolebnú vadu, avšak podľa názoru ústavného súdu táto vada sama osebe nie je spôsobilá\nvyvolať dôvodnú pochybnosť o zneužití tejto volebnej dokumentácie, resp. o zneužití\nhlasovacích lístkov členmi príslušnej volebnej komisie, pracovníkmi obecného úradu alebo\ntretími osobami, ktorého výsledkom by bolo konanie majúce dopad, resp. vplyv na samotný\nvýsledok volieb.\nPokiaľ ide o druhú rovinu uvedenej námietky týkajúcu sa podozrenia o účelovej,\nnezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami, ústavný súd konštatuje, že obsah volebnej\ndokumentácie preskúmanej priamo ústavným súdom nijako nenasvedčuje nezákonnej\nmanipulácii s hlasovacími lístkami a obálkami (s cieľom ovplyvnenia volebného výsledku).\nTreba vychádzať z toho, že pokiaľ by potenciálne došlo k nedovolenému vhadzovaniu\nobálok s účelovo upravenými hlasovacími lístkami do urny, takýto stav by sa zákonite\nprejavil v etape zisťovania výsledku volieb nesúladom počtu obálok obsahujúcich\nhlasovacie lístky po ich vybratí z urny so záznamami (odrážajúcimi počet zúčastnených\nvoličoch) v zoznamoch voličov. Konkrétne by celkový počet obálok s hlasovacími lístkami\n23\n\npo vybratí z urny prevyšoval počet voličov zúčastnených na voľbách podľa vyznačenia\nvoličskej účasti v zoznamoch voličov. Z obsahu zápisnice volebnej komisie o výsledku\nvolieb vyplýva, že počet voličov, ktorým boli vydané obálky s hlasovacími lístkami\n(525 voličov), korešponduje s počtom voličov zúčastnených na voľbách (525 voličov).\nUvedené údaje, ktorých pravdivosť nebola sťažovateľkou nijakým spôsobom spochybnená\nprostredníctvom označených dôkazov, za daného stavu vylučujú možnosť nedovoleného\ndodatočného vhadzovania upravených hlasovacích lístkov s cieľom ovplyvniť volebný\nvýsledok (PL. ÚS 83/2011).\nS ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uvedené skutočnosti nemôžu\nv objektívnom pozorovateľovi založiť dôvodné podozrenie, že v dôsledku nich došlo\nmanipulácii volebných lístkov, a preto uvedené námietky sťažovateľky ústavný súd\npovažoval za právne irelevantné.\nPodľa názoru ústavného súdu charakter porušenia § 37 ods. 1, 2 a 3, ako aj § 40\nods. 2 zákona o voľbách a spôsob, akým k nemu došlo v posudzovaných voľbách,\nby za určitých okolností bolo možné posúdiť ako závažné porušenie zákonnosti volieb\nmajúce potenciál ovplyvnenia výsledkov volieb. Pri hodnotení dôkazov v ich súhrne\na vo všetkých súvislostiach však v danom prípade ústavný súd musí konštatovať, že žiadne\njeho ďalšie zistenia nenasvedčujú zneužitiu uvedeného nezákonného postupu volebnej\nkomisie a spolu s údajmi o rozdieloch v počte získaných hlasov medzi zvoleným starostom\nobce a ostatnými kandidátmi oprávňujú ústavný súd vyvodiť záver, že uvedené porušenie\nzákona neovplyvnilo výsledky volieb starostu obce.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že zistená intenzita pochybení miestnej\nvolebnej komisie je v spojení s neopodstatnenosťou ďalších námietok sťažovateľky celkom\nzjavne nedostatočná na to, aby ústavný súd mohol uplatniť svoju právomoc podľa § 63\nods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce konané\n15. novembra 2014 za neplatné.\n\n24\n\nPre právne posúdenie všetkých námietok sťažovateľky z ústavných a zákonných\nhľadísk je podstatné, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu o výsledku\nvolieb bez uvedenia námietok. Preto neskoršie čestné vyhlásenie predsedu volebnej komisie\nnemá pre ústavný súd vysokú vypovedaciu hodnotu.\nZáver\nÚstavný súd berúc do úvahy všetky zistenia konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,\nna základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce konaných\n15. novembra 2014, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavy\na zákona o voľbách, ktorých rozsah a intenzita by mohli podstatným spôsobom reálne\novplyvniť, kto bol v napadnutých voľbách zvolený za starostu obce.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia\nv danom prípade neumožňujú vysloviť záver (napriek tesnému volebnému výsledku)\no takom hrubom alebo závažnom, prípadne opakovanom porušení volebných predpisov\npri voľbách starostu obce Horné Lefantovce, ktoré by preukázateľne ovplyvnili výsledok\ntýchto volieb a mohli by byť podkladom pre zrušenie týchto volieb ústavným súdom.\nSťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala také porušenie zákona\no voľbách, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola\njej sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavným súdom\nzamietnutá.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. februára 2015\n\n25", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:83c516f6-2c3f-4532-b9b9-e00195cbf24b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 83/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 83/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83c516f6-2c3f-4532-b9b9-e00195cbf24b"}, {"guid": "ussr:1a4e9310-70f4-4740-9ef5-5ac495216154", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 56/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 56/2011 z 9. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a4e9310-70f4-4740-9ef5-5ac495216154"}, {"guid": "ussr:1aac740f-696f-4b1b-9311-3de306b38c53", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/07 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1aac740f-696f-4b1b-9311-3de306b38c53"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:6c66cd1c-fdce-4e5b-941e-3c261f86fb6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c66cd1c-fdce-4e5b-941e-3c261f86fb6a"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae6fa7e5-2dc9-428b-9cb2-8e4cefce0cda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2019.1"}, {"guid": "ussr:1af34a56-dc43-40d6-94c7-193a9191cfe7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.39.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.39.2018.1"}, {"guid": "41d35cbe-b859-4e12-b6f0-fa277212b57b:78abc1ca-80cc-45a7-bc88-3354e09c97d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200296.2", "spisova_znacka": "13Svp/19/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/19/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200296.2"}, {"guid": "5f1542be-87c5-4757-b1be-4d04619edcd4:8f58433d-2630-4d23-9a30-4c68d0d04a1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200265.2", "spisova_znacka": "13Svp/12/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/12/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200265.2"}, {"guid": "fcac51a3-8292-4c53-bbd6-355c681cb0d1:6588e734-7b99-4ab0-a7bf-859b1263a57f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200238.2", "spisova_znacka": "13Svp/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/5/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200238.2"}]}