{"guid": "ussr:716f3242-b1c4-4c45-8f08-afae44cbfff0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/2014 z 4. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. marca 2015, sp. zn. PL. ÚS 45/2014, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-03-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/716f3242-b1c4-4c45-8f08-afae44cbfff0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.45.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 45/2014­78\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana\nĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Elenou Divko,\n\nGorkého 1/A, Skalica, za účasti\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nobchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Rojko s. r. o., Železničná 90/12,\nPovažská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Stanislav Rojko, ktorou namieta\nneústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Brvnište konaných 15. novembra 2014,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nzamieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronickými\nprostriedkami 25. novembra 2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), podpísaná zaručeným elektronickým podpisom podľa § 59 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť\nvolieb starostu obce Brvnište konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutých voľbách získal zo 700 odovzdaných\nplatných hlasov 260 hlasov, pričom jeho protikandidátka\n\n(ďalej\n\nlen „odporkyňa“) získala v napadnutých voľbách 329 hlasov. Svojou sťažnosťou namieta\nv prvom rade porušenie § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do\norgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o voľbách“ alebo\naj ,,volebný zákon“), pretože pri sčítavaní hlasov miestnou volebnou komisiou, ktorá plnila\naj úlohy okrskovej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“), boli prítomné\na sčítavania sa reálne zúčastňovali aj iné osoby ako členovia volebnej komisie, konkrétne\n,\n\na\n\n, ktorá je zamestnankyňou\n\nobecného úradu. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že volebná komisia uvedeným\nosobám nepovolila, aby sa zúčastňovali pri sčítavaní hlasov, pričom označené ustanovenie\nzákona o voľbách neumožňuje nečlenovi volebnej komisie do sčítavania hlasov aktívne\nzasahovať. Uvedené pritom mohlo ovplyvniť výsledok počtu hlasov. S poukazom\nna výpoveď „predsedkyne volebnej komisie vyplýva, že z dlhodobých a zdravotných\nťažkostí, si neuvedomovala svoje postavenie a mala voči takýmto osobám urobiť rázne\nopatrenia... Tým, že sa tieto osoby zúčastnili na sčítaní hlasovania je treba hodnotiť ako\nokolnosti (porušenie zákona), ktoré mohli nežiaduco ovplyvniť výsledok volieb do obecného\nzsatupiteľstva.“.\nSťažovateľ ďalej namieta, že počas sčítavania hlasov sa jeden z členov volebnej\nkomisie „odobral na fajčiarsku prestávku“, čím podľa jeho názoru došlo k prerušeniu\nsčítavania hlasov, v čom vidí hrubé porušenie zákona, pretože „mohlo dôjsť k manipulácii\n2\n\ns hlasovacími lístky, keďže sa pri sčítaní hlasov nezúčastnili všetky členovia komisie“.\nRovnako namieta aj účasť zapisovateľky volebnej komisie pri evidovaní voličov\nzúčastňujúcich sa napadnutých volieb vyznačovaním v jednom z dvoch rovnopisov\nzoznamov voličov, čo dáva do rozporu s § 31 zákona o voľbách. Aj tým mohlo podľa jeho\nnázoru dôjsť k manipulácii s hlasovacími lístkami, keďže „zapisovateľka zasahovala\nkrúžkovaním občanov do zoznamu voličov, sčítanie hlasovacích lístkov sa vykonávalo\ns prerušením z dôvodu fajčiarskej prestávky jedného člena komisie a taktiež sa pri sčítaní\nhlasov zúčastnili vo volebnej miestnosti aj tretie osoby ako bola zamestnankyňa obecného\núradu a dvaja pozorovatelia, ktorých do tejto funkcie delegovala terajšia starostka obce,\na tým ovplyvnila slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a tak dosiahla\niný výsledok volieb, než si voliči skutočne želali.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať nález, ktorým\nby vyhlásil „voľby starostu obce konané 15. 11. 2014 v obci Brvnište za neplatné“. Zároveň\nžiadal rozhodnúť aj o úhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa tak, že na túto povinnosť\nby zaviazal odporkyňu.\nUznesením č. k. PL. ÚS 45/2014­12 zo 17. decembra 2014 prijal ústavný súd\npredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.\nV stanovisku z 23. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporkyňa popiera, že by počas\ntoho, ako bola voliť, nahlásila volebnej komisii dvoch pozorovateľov, pričom uvádza,\nže «občianky\n\na\n\nsa u mňa informovali, či je možné, aby\n\nsa zúčastnili na sčítaní hlasov, ja som im povedala, že na toto sa opýtam volebnej komisie,\nale o ich účasti musí rozhodnúť volebná komisia, v žiadnom prípade som ja tieto osoby ako\n„pozorovateľky nedelegovala“. O účasť v požadovanom čase tieto osoby žiadali už volebnú\nkomisiu alebo jej predsedkyňu, ja som účasť týchto osôb na voľbách alebo sčítavaní hlasov\nžiadnym spôsobom neovplyvňovala.». Nadväzne na to odporkyňa uvádza, že „volebná\nkomisia mala možnosť vykonať príslušné opatrenia k tomu, aby neoprávnená osoba nebola\nprítomná pri voľbách alebo sčítavaní hlasov“. Zároveň popiera, že by predsedníčke\n3\n\nvolebnej komisie\n\nčinnosť vo volebnej komisii nanútila, a pripomína, že\n\nmá dlhoročné skúsenosti s pôsobením vo volebných komisiách. Namieta tiež obsah\nk sťažnosti pripojených čestných vyhlásení členov volebnej komisie, ktoré považuje\nza neprípustné a účelové, pokiaľ sú takéto vyhlásenia v rozpore s obsahom volebnej\nzápisnice, ktorú títo členovia bez výhrad podpísali. Poukazuje na ňou zabezpečené čestné\nvyhlásenia členov volebných komisií, z ktorých nevyplýva, že by počas priebehu volieb\na zisťovania ich výsledkov došlo „k nejakým neoprávneným alebo nezákonným zásahom“\na že zápisnica volebnej komisie „bola vyhotovená a podpísaná bez výhrad. Pokiaľ došlo\nk nejakej činnosti v súvislosti s voľbami, jednalo sa o príchod\n\n, ktorý je\n\nbratom sťažovateľa a jeho postup, prípadne oznámenie riešila polícia na mieste samom.\nInformácie polícia požadovala jednak od\n\n, ale aj od prítomných členiek\n\nvolebnej komisie a o tejto skutočnosti sa vyjadrili vo svojom čestnom vyhlásení, táto\nskutočnosť nemala žiadny vplyv na priebeh a sčítanie hlasov, ani na vyhotovenie zápisnice,\nnakoľko v tom čase už zápisnica bola odvezená na obvodnú volebnú komisiu.“.\nK námietke sťažovateľa o vzdialení sa jedného člena volebnej komisie počas\nsčítavania hlasov na „fajčiarsku prestávku“ odporkyňa uvádza, že jej krátke vzdialenie sa\nz volebnej miestnosti v čase medzi sčítavaním hlasov kandidátov na funkciu starostu\na hlasov kandidátov na funkciu poslancov obecného zastupiteľstva „ničím neovplyvnilo\nsčítavanie hlasov, nejednalo sa o svojvoľnú prestávku a táto prestávka bola vyvolaná\nhygienickou potrebou a bola vykonávaná so súhlasom všetkých členiek volebnej komisie“.\nOdmieta aj námietky sťažovateľa týkajúce sa činnosti zapisovateľky volebnej komisie, ktorá\npre volebnú komisiu vykonávala len administratívne činnosti.\nNásledne poukazuje na rozdiel platných hlasov medzi ňou a sťažovateľom, ktorý\npredstavuje približne 10 % platných hlasov, a uvádza, že v prípade manipulácie s volebnými\nlístkami by pri takomto počte táto skutočnosť nemohla „ujsť pozornosti ktorejkoľvek členky\nvolebnej komisie alebo zapisovateľky, prípadne tzv. pozorovateliek“. V závere svojho\nvyjadrenia uvádza, že zápisnica o výsledku volieb „je zásadným volebným dokumentom,\n\n4\n\nktorým sa v podstate potvrdí priebeh volieb, počet hlasov a zvolení kandidáti, ako aj iné\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh a výsledky volieb.\nV prípade, ak zápisnica neobsahuje žiadne námietky alebo výhrady, ak bola\npodpísaná všetkými členmi /členkami/ volebnej komisie, je potrebné takúto zápisnicu\npovažovať za platnú a na jej platnosti nemôže zmeniť nič ani nejaké tzv. čestné vyhlásenie,\no to viac, že takéto čestné vyhlásenie je vyhotovené len na žiadosť a z iniciatívy niektorého\nkandidáta. V danom prípade k prvotným takýmto úkonom došlo zo strany sťažovateľa, keď\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne dal do advokátskej kancelárie predvolať členky\nvolebnej komisie, dal vyhotoviť tzv. čestné vyhlásenia a z takýchto čestných vyhlásení použil\niba tie vyhlásenia, ktoré nejakým spôsobom vyhovujú zámerom sťažovateľa. Pritom obsah\ntakýchto čestných vyhlásení nebol známy ani mne ako druhej strane sporu, nebol známy ani\nostatným zainteresovaným osobám, najmä členkám volebnej komisie, preto na obsah\ntzv. čestných vyhlásení v ústavnej sťažnosti nebolo možné priamo reagovať vo vzťahu k tým\nosobám, od ktorých tzv. čestné vyhlásenie bolo doložené, inak len tým, aby sa k obsahu\nústavnej sťažnosti vyjadrili aj ostatné členky volebnej komisie, zapisovateľka a pracovníčka,\nktorá priebeh volieb administratívne ­ technicky zabezpečovala.“.\nOdporkyňa považuje tvrdenia sťažovateľa len za účelovú konštrukciu, ktorá\nsa zakladá na nepresných a nepravdivých údajoch, a preto navrhuje jeho sťažnosť zamietnuť\na sťažovateľa zaviazať na zaplatenie trov jej právneho zastúpenia.\nII.\nSkutkové zistenia ústavného súdu\nÚstavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa\npriebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s kópiami zápisníc volebnej komisie\no výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania vrátane\npredložených čestných vyhlásení a vypočul vybraných členov volebnej komisie,\nzapisovateľku volebnej komisie a ostatných osôb prítomných pri sčítavaní hlasov.\n\n5\n\nZ ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva,\nže v obci Brvnište bolo zapísaných v zoznamoch voličov 995 osôb, z toho volebné obálky\nboli vydané 712 voličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 712 volebných\nobálok, pričom pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 700 platných hlasovacích lístkov.\nZa starostu obce bola počtom hlasov 329 zvolená odporkyňa ako kandidátka s poradovým\nčíslom 3. Sťažovateľ ako kandidát s poradovým č. 2 získal v napadnutých voľbách\n260 hlasov. Posledný kandidát s poradovým č. 1 získal 111 hlasov. Výsledky volieb\n(dosiahnuté počty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnici\nsťažovatelia ani odporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavný\nsúd tieto skutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.\nZa účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov vykonal ústavný súd sudcom\nspravodajcom, ktorý bol uznesením ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra\n2014 poverený vykonaním dôkazov mimo verejného zasadnutia, aj výsluch stranami\nnavrhnutých svedkov, konkrétne predsedníčky volebnej komisie\n\n,\n\nčleniek volebnej komisie\n\n,\n\nzapisovateľky\na\n\na\n, ďalej\n\n,\n\n.\nZo svedeckých výpovedí svedkyne\n\na\n\nvyplynulo, že pozorovateľky\n\na\n\n, ako aj\n\nsa zúčastňovali sčítavania hlasov tak, že „vyberali hlasovacie lístky z obálok“\na počítali zistené hlasy „na kalkulačke“. Podľa svedkyne\n\nmala\n\n, ktorá nebola ani členkou volebnej komisie, dokonca sčítavanie hlasov riadiť\n(pred sčítaním hlasov mala verejne vyhlásiť „ideme na to“). Volebnú schránku\ns odovzdanými obálkami mala na stôl vysypať\n\n. Pokiaľ ide o postup\n\nsčítavania hlasov, obidve členky volebnej komisie uviedli, že najskôr sa sčítavali hlasovacie\nlístky na poslancov a až po prestávke hlasovacie lístky odovzdané vo voľbách starostu obce.\nV súvislosti s touto prestávkou\n\nuviedla, že počas prestávky v priebehu\n\nsčítavania hlasov mohlo byť do odovzdaných hlasovacích lístkov na funkciu starostu obce\n6\n\nzasiahnuté, avšak konkrétne sama žiadnu manipuláciu nedosvedčila, uvádzajúc, že nemá\nprehľad o tom, čo sa v tom čase vo volebnej miestnosti dialo. Podľa\naj na sčítavaní hlasov starostu zúčastňovala\n\nsa\n\ni pozorovateľky, ktoré\n\nsi spočítané hlasovacie lístky následne ešte raz prepočítali. Existenciu neúradných\nvolebných obálok v schránkach však označené svedkyne nezistili. Z ich výsluchu\ntiež vyplynulo, že starostka obce (odporkyňa) sa počas sčítavania hlasov vo volebnej\nmiestnosti nezdržiavala. Obidve svedkyne podpísali aj čestné vyhlásenia pripojené\nk sťažnosti z 22. novembra 2014 a k okolnostiam ich vyhotovenia uviedli, že tieto čestné\nvyhlásenia boli spisované v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne sťažovateľa,\npričom obidve sa k obsahu týchto vyhlásení prihlásili. V čestných vyhláseniach vyjadrujú\nnesúhlas s prítomnosťou a s činnosťou\n\nv napadnutých voľbách, ako aj\n\ns prítomnosťou pozorovateliek pri sčítavaní hlasov, keďže o povolení ich namietanej\nprítomnosti volebná komisia nerozhodovala.\nSvedkyne\n\n, členka volebnej komisie, a\n\n, zapisovateľka volebnej komisie, pri svojom výsluchu uviedli, že pozorovatelia\nani pani\n\nsčítavanie hlasov nevykonávali a rovnako ho nevykonávala ani\n\nzapisovateľka volebnej komisie.\n\npri sčítavaní hlasov zberala len otvorené\n\nvolebné obálky po tom, ako z nich boli vybrané hlasovacie lístky. Pozorovateľky sa\npri sčítavaní hlasovacích lístkov vôbec nedotýkali, stáli alebo sedeli pri členoch volebnej\nkomisie, každá na inej strane volebnej miestnosti.\nso svedkyňou\n\nuviedla, že sa spolu\n\nzúčastňovala zaznamenávania voličov do volebných\n\nzoznamov, hlasovacie lístky ani obálky však voličom nevydávala, to robili členovia\nvolebnej komisie. K postupu pri sčítavaní hlasov uviedla, že pozorovateľky sčítavať hlasy\nnevidela (ani sama hlasy nesčítavala) a volebná miestnosť neostala ani počas prestávky\nv sčítavaní hlasov bez dozoru členov volebnej komisie. Podľa ich názoru nenastala ani\nsituácia, že by v miestnosti s hlasovacími lístkami bol prítomný len jeden člen volebnej\nkomisie. Označené svedkyne k veci poskytli čestné vyhlásenia, ktoré boli ústavnému súdu\ndoručené ako prílohy vyjadrenia odporkyne k sťažnosti, z ktorých vyplýva, že priebeh\nvolieb nepovažujú ničím za narušený.\n7\n\nZo\n\nsvedeckých\n\na\n\nvýpovedí\n\n,\n\nzhodne vyplýva, že\n\nvozidla, ktorým sa svedkyňa\n\nbola vodičkou motorového\n\na ďalšia členka volebnej komisie presúvali\n\npo obci za voličmi, ktorí požiadali o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky. O tomto\nspôsobe hlasovania neboli z ich strany uvedené žiadne závažné okolnosti majúce vplyv na\npriebeh napadnutých volieb. Zápisnicu okrskovej volebnej komisie aj zápisnicu miestnej\nvolebnej komisie podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, čo napokon\npotvrdili všetci vypočúvaní členovia volebnej komisie. K dôvodom prítomnosti príslušníkov\nPolicajného zboru zhodne uviedli, že sa tak udialo z dôvodu prítomnosti brata sťažovateľa,\nktorý sa mal pod vplyvom alkoholu sťažovať na priebeh volieb, do zisťovania ich výsledkov\nvšak táto udalosť v žiadnom prípade nezasiahla.\nSvedkyňa\n\nuviedla, že je zamestnankyňou obce, ktorá bola starostkou\n\npoverená technicko­organizačnou prípravou volieb, súčinnosťou s volebnou komisiou\npri zabezpečení ich priebehu a konečnou archiváciou volebnej dokumentácie. Bola\npoverená vedením služobného vozidla pri prevážaní členov volebnej komisie s prenosnou\nvolebnou schránkou a pri doručovaní volebných zápisníc obvodnej volebnej komisie. Pri\nsvojom výsluchu poprela zasahovanie do priebehu sčítavania hlasov volebnou komisiou,\npripustila len zbieranie otvorených volebných obálok, ich následné preliepanie páskou a\npostupné ukladanie k ostatnej volebnej dokumentácii, ktorá bola určená na archiváciu.\nZároveň potvrdila spísanie čestného vyhlásenia pripojeného k vyjadreniu odporkyne u jej\nprávneho zástupcu.\nSvedkyne\n\na\n\npotvrdili, že sčítavania hlasov\n\nsa zúčastnili z vlastnej iniciatívy ako pozorovateľky. Podpísali len listinu o svojej\nprítomnosti pri sčítavaní hlasov v napadnutých voľbách. Zhodne uviedli, že proti ich\nprítomnosti nikto z volebnej komisie nevzniesol žiadne námietky a o ich prítomnosti\nsa nehlasovalo. Aktívne sčítavanie hlasov z ich strany popreli, rovnako ako manipuláciu\ns volebnými schránkami či hlasovacími lístkami, ktorých sa podľa vlastných tvrdení\n8\n\nnedotýkali. Po sčítaní hlasov odišli ešte pred podpisom volebných zápisníc z volebnej\nmiestnosti. Aj označené pozorovateľky potvrdili spísanie čestného vyhlásenia o ich účasti\nna voľbách u právneho zástupcu odporkyne, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\nk vyjadreniu k sťažnosti.\nZ čestných vyhlásení\n\na\n\npredložených\n\nodporkyňou spolu s jej vyjadrením k sťažnosti a čestného vyhlásenia\npredloženej sťažovateľom ústavný súd nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by súviseli\ns napadnutými voľbami, ako tie, ktoré boli zistené vykonanými výsluchmi, respektíve\nz ostatných účastníkmi konania predložených čestných vyhlásení.\nOpísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladom\npre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.\n\nIII.\nPrávne východiská a závery ústavného súdu\nPodľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb\ndo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\nPodľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\nPodľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad\na používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti.\n\n9\n\nPodľa § 11 ods. 7 zákona o voľbách volebná komisia na svojom prvom zasadaní určí\ndohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predseda\na podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.\nPodľa § 11a ods. 1 zákona o voľbách zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje\norganizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania\nvolebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.\nPodľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä\nzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej\nmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná\nkomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch\nsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič\nhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.\nPodľa § 33 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej\nbezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny\nna zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné\npre všetkých prítomných.\nPodľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,\nmajú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich\nodborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková\nvolebná komisia.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej\nvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú\nschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj\nprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.\n10\n\nPodľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálky\ns hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok\nso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.\nPodľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok\nokrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)\nzastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných\nhlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.\nPodľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže\nnazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť\nsčítania hlasov.\nPodľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže sťažnosť\nzamietnuť.\nPodstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených\nčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré\nje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli\nistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských\norgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého\nzo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená\nzaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.\nPodstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb\nv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov\nsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov\nsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré\n\n11\n\nje v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis\nmutandis PL. ÚS 21/94).\nÚstavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú\nprostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo\nviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc\nústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože\nnamietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh\nvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených\nna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).\nVolebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom\nzáujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú\nvykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb\nje vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,\nzaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú\nv zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.\nV rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu\nku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“\nvolebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok\nautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na\ntúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za\nrelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do\nzastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb\nje založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením\nzastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp\npotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).\n\n12\n\nS ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd preto posúdil, či tvrdenia\nsťažovateľa boli vykonaným dokazovaním preukázané a či boli spôsobilé priamo ovplyvniť\nvýsledok volieb.\nPodstatou sťažnosti bola námietka proti účasti\na\n\n,\n\npri sčítaní hlasov v napadnutých voľbách, námietka\n\nprerušenia sčítavania „fajčiarskou prestávkou“ a námietka prekročenia zákonom\nustanovených oprávnení zapisovateľkou volebnej komisie pri zaznamenávaní voličov, ktorí\nv napadnutých voľbách využili svoje aktívne volebné právo. Z listinných dôkazov\npredložených účastníkmi konania ani z ústavným súdom vykonaného dokazovania však\nnevyplýva, že by zistené nedostatky odôvodňovali záver o takom hrubom a závažnom\nporušení práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou, ktoré by viedlo ústavný súd\nk využitiu právomoci zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo ich vyhláseniu za neplatné.\nZ vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že o prítomnosti zamestnankyne\nobecného úradu\n\n, ako aj\n\na\n\n, ktoré\n\npožiadali o svoju účasť ako nezávislé pozorovateľky, volebná komisia nehlasovala, zároveň\nvšak nebolo zistené, že by niektorý z členov volebnej komisie vrátane\nvýslovne (pred alebo aj počas sčítania) navrhoval hlasovať o ich prítomnosti\npri sčítaní. Citovaný § 36 zákona o voľbách pritom umožňuje pri sčítaní hlasov aj\nprítomnosť iných osôb ako členov volebnej komisie za podmienky, že volebná komisia ich\núčasť na sčítaní hlasov povolí. V okolnostiach daného prípadu sa teda sčítavania hlasov\nuvedené osoby zúčastnili síce bez toho, aby bolo volebnou komisiou formálne takéto\npovolenie písomne udelené, avšak celý priebeh sčítavania hlasov signalizuje minimálne\nkonkludentný súhlas členov volebnej komisie s ich prítomnosťou. Nikto z členov komisie\nprítomnosť označených osôb nenamietal. V konečnom dôsledku všetci členovia volebnej\nkomisie podpísali zápisnicu o hlasovaní bez výhrad, čo tento záver ústavného súdu\npodporuje. Z uvedeného dôvodu len prítomnosť osôb, ktoré nemali písomný súhlas volebnej\nkomisie a ktoré neboli členmi volebnej komisie pri sčítavaní hlasov, nemožno hodnotiť ako\n\n13\n\ntaké porušenie volebných predpisov, ktoré by mohlo odôvodniť vyhlásenie napadnutých\nvolieb za neplatné.\nPokiaľ ide o podstatu námietky sťažovateľa týkajúcu sa účasti\na\n\n,\n\n, v zmysle ktorej mali uvedené osoby aj sčítavať\n\nhlasy, ústavný súd síce zaznamenal rozpornosť tvrdení jednotlivých členov volebnej\nkomisie, no uvedené nevyhodnotil ako dostatočné na uplatnenie svojej právomoci\nzakotvenej v § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde. Zatiaľ čo podľa\nmali z volebných obálok vyťahovať označené osoby a zapisovateľka\naj hlasovacie lístky, podľa\n\nmala\n\ndržať v ruke len\n\nniektoré volebné obálky po ich vysypaní z volebnej schránky a hlasovacie lístky\nz volebných obálok už nevyberala.\n\nnaproti tomu odmietla, že by z volebných\n\nobálok vyberal hlasovacie lístky niekto iný ako členovia volebnej komisie, hoci pripustila\nmožnosť, že nejaké obálky\nvýsluchu potvrdila\n\nv ruke držala. Túto skutočnosť pri svojom\ndôvodiac tým, že ako zamestnankyňa obecného úradu\n\nbola poverená technickým zabezpečením volieb a archiváciou volebnej dokumentácie,\na preto počas sčítavania hlasov otvorené volebné obálky po vybratí hlasovacích lístkov\nz nich členmi volebnej komisie zbierala a tieto následne pripravovala na archiváciu\nprelepením papierovou lepiacou páskou.\nOkrem\n\nžiaden z členov volebnej komisie ani nikto z ostatných\n\nústavným súdom vypočutých svedkov nepotvrdil, že by sčítavanie hlasov z hlasovacích\nlístkov vykonávali priamo aj iné osoby ako členovia volebnej komisie. Svedkyňa\nnavyše vo vzťahu k sčítaniu hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách\nstarostu obce uviedla, že prepočítanie týchto hlasovacích lístkov sa vykonalo členmi\nvolebnej komisie opakovane, pričom podľa jej tvrdenia si pozorovateľky tieto hlasovacie\nlístky prepočítali až po ich sčítaní volebnou komisiou, teda po zistení konečných výsledkov\nvolieb. Pritom ani uvedená svedkyňa ako členka volebnej komisie v procese sčítavania\nhlasov v napadnutých voľbách nezaznamenala žiaden konkrétny pokus o manipuláciu\nso sčítavanými hlasovacími lístkami.\n14\n\nÚstavný súd poznamenáva, že sťažovateľ netvrdil a ani žiaden svedok nesvedčil\no porušení volebných predpisov v tom smere, že by volebná komisia pred sčítavaním hlasov\nnezapečatila nepoužité hlasovacie lístky alebo nepoužité volebné obálky. Je teda zrejmé, že\nvo fáze sčítavania hlasov volebná komisia zisťovala výsledky volieb len z hlasovacích\nlístkov vložených do volebných obálok odovzdaných do volebných schránok. Zo zápisnice\nokrskovej volebnej komisie ústavný súd zistil, že počet odovzdaných volebných obálok je\nv zhode s počtom vydaných volebných obálok (712 ks). Svoje zistenia volebná komisia\nriadne zaznamenala v zápisnici okrskovej volebnej komisie, ako aj v zápisnici miestnej\nvolebnej komisie, ktorú všetci jej členovia vrátane predsedníčky\na členky\n\npodpísali. S prihliadnutím na výsledky dokazovania v danej veci\n\npreto možno ustáliť záver, že výsledky napadnutých volieb, tak ako boli zapísané volebnou\nkomisiou, zodpovedajú zisteniam, ku ktorým dospela volebná komisia sčítaním hlasov\nvšetkými členmi volebnej komisie. Preukázaná sporná činnosť ďalších prítomných osôb\npri sčítavaní hlasov síce mohla sčasti narušovať zákonom ustanovené volebné pravidlá,\navšak v konaní nebolo preukázané, že by táto činnosť relevantne zasiahla do objektívneho\nzistenia výsledkov napadnutých volieb takým spôsobom, že by tieto výsledky mohli byť\nv rozpore so slobodne prejavenou vôľou voličov.\nÚstavný súd zastáva názor, že ani ostatné sťažovateľom namietané skutočnosti\nnemohli vo svojej podstate proces zisťovania výsledkov napadnutých volieb ovplyvniť.\nKrátka prestávka medzi sčítaním hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancov\ndo obecného zastupiteľstva a hlasovacích lístkov pre voľby na funkciu starostu obce, počas\nktorej nebola žiadnym dôkazom preukázaná akákoľvek manipulácia s odovzdanými\nhlasovacími lístkami (pretože tie aj počas prestávky zostali pod dozorom viacerých členov\nvolebnej komisie), v konečnom dôsledku nemohla sama osebe spôsobiť zistenie\nnesprávnych výsledkov napadnutých volieb. Obdobne ústavný súd hodnotí aj námietku, že\nvoličov, ktorým boli vydané volebné obálky a hlasovacie lístky, zaznamenávala\ndo volebných zoznamov zapisovateľka volebnej komisie. Zo zistení ústavného súdu totiž\nvyplýva, že tak zapisovateľka volebnej komisie robila len do jedného z dvoch volebných\n15\n\nzoznamov, pričom do druhého zoznamu zaznamenávala voličov členka volebnej komisie\n. Evidencia voličov a kontrola jej správnosti teda bola vždy v priamej\ndispozícii člena volebnej komisie (v danom prípade dokonca tej členky volebnej komisie,\nktorá najviac tvrdila porušenie volebných pravidiel) a žiaden člen volebnej komisie\nnesvedčil, že by táto evidencia voličov bola chybná. Preto ani uvedená skutočnosť nemohla\nmať žiaden relevantný vplyv na zákonnosť a ústavnosť výsledku napadnutých volieb.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že návrhu na vyhlásenie volieb\nna starostu obce Brvnište za neplatné nie je možné vyhovieť, pretože vykonaným\ndokazovaním nebola preukázaná taká volebná chyba, ktorá by bola v príčinnej súvislosti\ns výsledkom napadnutých volieb. Ústavný súd pritom dôsledne vychádzal z návrhu\nsťažovateľa, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, teda\nbral do úvahy len prípadné porušenia zákona o voľbách, ktoré sa týkali volieb starostu obce,\na nie poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré sťažnosťou v lehote 10 dní od oznámenia\nvýsledku volieb sťažovateľ nenapadol. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť\npodľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.\nVzhľadom na osobitný charakter tohto konania, ktorého účelom je ochrana\ndemokratických princípov volebného práva, zastáva ústavný súd názor, že využitie\noprávnenia daného mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde (povinnosť úhrady trov konania\nniektorého účastníkov) nie je potrebné, a preto účastníkom konania nimi žiadanú úhradu\ntrov nepriznal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. marca 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-zisťovanie výsledkov volieb", "návrh-zamietnutie", "dokazovanie-dokazovanie v konaní pred ústavným súdom", "príčinná súvislosť", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "konanie-splnenie podmienok konania"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:67ff0025-5e16-4a36-bc68-1e42f6a17a91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/99 z 18. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-18", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1"}, {"guid": "ussr:c9c069ce-c077-46b9-9eab-63d06fd93925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/94 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1"}], "citovane_v": []}