{"guid": "ussr:5cc4a710-6d79-4ec3-957e-9676d1ef5244", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 41/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 41/2015 z 9. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. septembra 2015, sp. zn. PL. ÚS 41/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.41.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5cc4a710-6d79-4ec3-957e-9676d1ef5244", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.41.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.41.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.41.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 41/2015­19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. septembra 2015\npredbežne prerokoval návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,\nzastúpených advokátom JUDr. Petrom Kubinom, advokátska kancelária, Štefánikova 15,\nBratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\no súlade § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona\nč. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 39 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\na takto\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n\n2. Návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie\núčinnosti § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona\nč. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z a m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 1. júla 2015\ndoručený návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“). Navrhovatelia ústavnému súdu navrhli rozhodnúť o nesúlade § 82b ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“),\ns čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy.\nNavrhovatelia uvádzajú, že 1. júla 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 140/2015 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 140/2015\nZ. z.“ ,v citovanom texte aj „Novela ZoSP“). Do zákona o sociálnom poistení sa ním\nzaviedol inštitút minimálneho dôchodku, ktorého cieľom je podľa dôvodovej správy\n„zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával\nzárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný\nna pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok\nvyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý splní zákonom\nustanovené predpoklady, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré\nsa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima\npre jednu plnoletú fyzickú osobu.“.\n\n2\n\nĎalej navrhovatelia informujú, že „bolo do Novely ZoSP pozmeňujúcim návrhom\nvložené Napadnuté ustanovenie...“, ktorého dôvodom je podľa spoločnej správy výborov\nfakt, že sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení «neplatí plnú sadzbu\nstarobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme príspevkov na starobné\nsporenie do II. piliera. Rovnaký princíp je dôvodné a opodstatnené uplatniť aj pri stanovení\nzásad zníženia sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje\nstarobný dôchodok sporiteľa, ktorý je naďalej z hľadiska druhového členenia dôchodkových\ndávok, starobným dôchodkom... Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa reaguje\nna možnosť vzniku morálneho hazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku\npri skupine poistencov – sporiteľov. V prípade nižšej príjmovej skupiny sporiteľov by totiž\npo zavedení minimálneho dôchodku v podobe predloženej do NR SR mohlo dôjsť k takému\nstavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio\nmanažérov spravujúcich fondy II. piliera boli spôsobené straty „sanované“ z prostriedkov\ndaňovníkov (v podobe garancie minimálneho dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade,\nže by riziková investičná stratégia priniesla sporiteľovi v úhrne z I. a II. piliera vyšší\ndôchodok než by mal, ak by do II. piliera nevstúpil a zároveň vyšší než minimálny\ngarantovaný dôchodok). Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa jasne deklaruje, že SMER –\nSD odmieta niesť garancie za výsledok hospodárenia súkromných dôchodkových\nsprávcovských spoločností a že považuje za amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia\núspor sporiteľov, skladali takýmto dôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok\nv nekrátenej sume.».\nKritizované ustanovenie podľa názoru navrhovateľov „diskriminuje občanov\nz dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia... je tak\nv rozpore so zásadou rovnosti v právach a zásadou nediskriminácie pri uplatňovaní\nzákladného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, pretože vytvára nerovnosť medzi občanmi uplatňujúcimi svoje\nzákladné právo“.\n\n3\n\nNavrhovatelia konkretizujú, že „zníženie minimálneho dôchodku podľa Napadnutého\nustanovenia u osôb z dôvodu ich účasti na starobnom dôchodkovom sporení...\nnepredstavuje ústavne nevyhnutný rozumne odôvodnený legitímny cieľ, resp. legitímny\na ospravedlniteľný dôvod na diskrimináciu, a je navyše nezlučiteľný s princípmi logiky,\nto všetko z nasledovných dôvodov:\n(a) doplatok (čiastka rozdielu medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom,\nna ktorý vznikol poistencovi nárok) sa financuje zo štátneho rozpočtu a nie z fondov\nSociálnej poisťovne;\n(b) nárok na minimálny dôchodok závisí od počtu kvalifikovaných rokov trvania\ndôchodkového poistenia;\n(c) ak poistenec dosiahol potrebný počet kvalifikovaných rokov trvania\ndôchodkového postenia, nárok na minimálny dôchodok a jeho výška nezávisí od výšky\npríjmov, resp. zaplatených odvodov poistenca.“.\nArgument uvedený v bode „(a)“ navrhovatelia zakladajú na skutočnosti, že doplatok\nako rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom, na ktorý vznikol poistencovi\nnárok podľa zákona o sociálnom poistení, „nie je financovaný z fondu starobného poistenia,\nale zo štátneho rozpočtu, na tvorbe ktorého sa každý občan platiaci odvody na dôchodkové\npoistenie podieľa platením daní a poplatkov. Na povinnosť občana platiť dane a poplatky\npritom nemá žiaden vplyv skutočnosť, či je alebo nie je sporiteľom“ podľa zákona\nč. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (v citovanom texte aj „ZoSDS“, pozn.).\nPodľa navrhovateľov teda „na tvorbu zdrojov, z ktorých sa financuje inštitút minimálneho\ndôchodku (resp. doplatku) nemá vôbec žiaden vplyv to, či príslušný dôchodca platil počas\nsvojho pracovného života odvody len do Sociálnej poisťovne alebo či si na svoj starobný\ndôchodok sporil aj v II. pilieri... dane a poplatky totiž bol povinný platiť bez ohľadu na to,\na jeho daňové a poplatkové povinnosti neboli tým nijako ovplyvnené. Keďže teda sporitelia\npodľa ZoSDS sa na tvorbe zdrojov používaných na financovanie minimálneho dôchodku\n(resp. doplatku) podieľajú rovnakou mierou ako osoby, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie\nsú, nie je možné s nimi ohľadom výšky ich minimálneho dôchodku zaobchádzať menej\n\n4\n\npriaznivo než s osobami, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie sú... Doplatok do výšky\nminimálneho dôchodku má teda charakter štátnej sociálnej dávky (podobne ako napríklad\nprídavky na deti či rodičovské príspevky). Štátne sociálne dávky sú typické tým, že sú\npriznávané na základe potreby a solidarity a nie na základe zásluhy či miery prispievania\npoberateľa dávky na sociálne zabezpečenie.“.\nK dôvodu uvedenému v bode „(b)“ navrhovatelia uvádzajú, že podstatou\nminimálneho dôchodku „je zabezpečiť určitú minimálnu príjmovú hranicu pre všetky osoby\nbez rozdielu (a bez ohľadu na ich príjmy a mieru, ktorou sa podieľali na financovaní\nštátu)“. Pri jeho zavedení musí byť tento inštitút uplatňovaný „férovo a nediskriminačne“.\nDôvod zavedenia minimálneho dôchodku má za následok, že „je a musí byť úplne\nirelevantné, či poistenec zároveň bol alebo nebol sporiteľom podľa ZoSDS. Ak je účelom\nzavedenia minimálneho dôchodku dosiahnuť stav, aby žiaden dôchodca, ktorý splnil\nvšeobecné kvalifikačné podmienky pre vznik nároku na minimálny dôchodok, nebol\nodkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, potom je Napadnuté ustanovenie v priamom rozpore\ns týmto účelom a práve ono bráni jeho dosiahnutiu, resp. zvyšuje riziko jeho nedosiahnutia.\nZnížená suma minimálneho dôchodku pre sporiteľov podľa ZoSDS totižto vedie\naj k situáciám, že pri týchto sporiteľoch súčet dôchodkov z I. piliera a II. piliera nedosahuje\núroveň minimálneho dôchodku, a tak základný cieľ Napadnutého ustanovenia... nie je\nnaplnený.“.\nK argumentu uvedenému v bode „(c)“ navrhovatelia dôvodia, že „pri inštitúte\nminimálneho dôchodku absentuje princíp zásluhovosti. Nárok na minimálny dôchodok\n(resp. jeho doplatok) a jeho výška nijako nezávisí od výšky jeho odvodov na dôchodkové\npoistenie zaplatených poistencom, pokiaľ tento dosiahol potrebný počet kvalifikovaných\nrokov trvania starobného dôchodkového poistenia...\nAk vznik nároku na minimálny dôchodok a jeho výška vôbec nezávisia od výšky\nzaplatených odvodov poistenca na starobné dôchodkové poistenie, potom nemôže byť\nlegitímnym dôvodom zníženia minimálneho dôchodku skutočnosť, že osoba platila časť\nodvodov na dôchodkové zabezpečenie do II. piliera. To je aj logické, keďže teoreticky\n\n5\n\nnemožno vylúčiť ani to, že poistenec, ktorý je zároveň sporiteľom v II. pilieri odvedie\nna odvodoch do fondu starobného poistenia Sociálnej poisťovne v absolútnom vyjadrení\ncelkovo vyššiu sumu než poistenec, ktorý sporiteľom v II. pilieri nikdy nebol, či už z dôvodu\nvyšších príjmov, z ktorých platil odvody alebo z dôvodu dlhšej doby platenia odvodov.\nPrečo by potom takýto poistenec – sporiteľ mal byť negatívne diskriminovaný a dostávať\nnižší minimálny dôchodok než poistenec, ktorý sporiteľom nebol.“.\nNavrhovatelia sa stotožňujú i s dôvodmi, na ktorých založil prezident Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „prezident“) rozhodnutím č. 3535­2015­KPSR z 28. mája 2015 vrátenie\nzákona z 13. mája 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.\nSúhlasne\n\ns prezidentom\n\nargumentujú,\n\nže\n\n„deklarovaným\n\ncieľom\n\ninštitútu\n\nminimálneho dôchodku je plošne chrániť životnú úroveň dôchodcov na spoločnom\ndefinovanom minime, keď nemajú možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb\nz pracovných príjmov, pričom v takomto prípade sa u občanov zúčastnených iba na I. pilieri\ndôchodkového zabezpečenia vôbec bližšie neskúma, čo bolo príčinou takejto sociálnej\nsituácie dôchodcu (do ktorej sa mohol dostať napríklad v dôsledku okolností, ktoré\npredstavujú omnoho väčší a nielen morálny hazard než zákonom aprobovaná účasť\nna starobnom dôchodkovom sporení)“. Rovnako uvádzajú, že „dôchodkové nároky sa\nodvíjajú od výšky príjmov počas desiatok rokov života poistenca, keď sa mu v rôznych\nobdobiach môže celkovo ekonomicky dariť lepšie či horšie a legitimizovať systematickú\npenalizáciu sporiteľov v prístupe k minimálnemu dôchodku len na základe aktuálneho stavu\n(keď sa prejavuje krátkodobý výsledok toho, že do II. piliera v minulosti vstúpili aj občania,\npre ktorých to vzhľadom na krátky zostávajúci čas sporenia nebolo výhodné) je\nneprimerané a v rozpore s deklarovaným zámerom solidarity spoločnosti k dôchodcom\ns nízkymi príjmami, ktorý je podstatným dôvodom pre zavedenie inštitútu minimálneho\ndôchodku“.\nS poukazom na čl. 39 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy navrhovatelia\nzdôrazňujú, že „podľa platnej právnej úpravy sa občan môže rozhodnúť, či svoje základné\n6\n\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe... uplatní tak, že bude iba poistencom\nSociálnej poisťovne (I. pilier) alebo tak, že popri účasti v I. pilieri bode aj sporiteľom\npodľa ZoSDS (II. pilier). Starobné dôchodkové sporenie je oficiálnym a zákonom\nrozpoznaným systémom hmotného zabezpečenia v starobe rovnocenným s dôchodkovým\npoistením podľa ZoSP.\nAk sa teda občan rozhodne, že svoje základné právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe... uplatní (popri povinnej účasti v I. pilieri) aj účasťou v systéme\nstarobného dôchodkového sporenia podľa ZoSDS, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nesmie byť spôsobená ujma na jeho právach.\nNapadnuté ustanovenie však práve takúto ujmu spôsobuje. Občanovi, ktorý sa\n(slobodne a využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol byť a sporiteľom podľa ZoSDS,\npriznáva nižšiu sumu minimálneho dôchodku než občanovi, ktorý sa (rovnako slobodne\na využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol zostať výlučne poistencom Sociálnej poisťovne\npodľa ZoSP, čím sa mu – oproti situácii, ak by nebol sporiteľom podľa ZoSDS – spôsobuje\nujma na jeho práve na minimálny dôchodok, ktoré je od 1. júla 2015 súčasťou základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy...“.\nNavrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie\nvo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Ustanovenie § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov v znení zákona č. 140/2015 zo 16. júna 2015 ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.“\nSúčasne navrhovatelia žiadajú pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia\nzákona o sociálnom poistení, pretože „uplatňovaním Napadnutého ustanovenia bude\n(prinajmenšom) ohrozené základné právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe... v časti práva na minimálny dôchodok. Občania, ktorí boli sporiteľmi v II. pilieri\ndôchodkového zabezpečenia a odídu do dôchodku počas účinnosti Napadnutého\n\n7\n\nustanovenia, budú mať (v rozpore s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy...) nižší minimálny dôchodok\nnež iní občania, ktorí sporiteľmi v II. pilieri neboli“. Podľa navrhovateľov „uvedený\nnásledok môže byť vážny, pretože sa môže dotknúť aj pomerne veľkého počtu občanov\n(v závislosti od toho, koľko bude trvať konanie o tomto návrhu)“. Zároveň „uvedený\nnásledok bude zrejme nenapraviteľný, pretože Napadnuté ustanovenie bude voči dotknutým\nobčanom uplatňované na základe prezumpcie jeho ústavnej konformity. Ak by Ústavný súd\ntomuto návrhu vo veci samej vyhovel, spätne týmto občanom nikto nevráti ušlý príjem\nz dôvodu zníženia minimálneho dôchodku za obdobie uplatňovania Napadnutého\nustanovenia.“.\nII.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou...\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)\naž f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému\nsúdu návrh na začatie konania.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy i podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky.\nÚstavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa\n\n§\n\n25\n\nods.\n\n2\n\nzákona\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nnávrhy\n\nvo\n\nveciach,\n\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n8\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov konštatuje,\nže navrhovatelia sú podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. a)\nzákona o ústavnom súde aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov, pričom ich návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené\nzákonom o ústavnom súde. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú\ndôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto ho prijal\nna ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto\nuznesenia).\nIII.\nPodľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,\nmôže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých\nich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením\npozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody\nalebo ľudské\n\npráva\n\na základné\n\nslobody\n\nvyplývajúce\n\nz medzinárodnej zmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí značná hospodárska škoda\nalebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nPodľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže rozhodnúť\no pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich\nustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať\nkonkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti,\n9\n\nktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný\nnásledok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.\nNavrhovatelia predložili aj návrh, aby ústavný súd súčasne s prijatím ich návrhu\nna ďalšie konanie podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nrozhodol o pozastavení účinnosti napadnutého ustanovenia zákona o sociálnom poistení.\nK uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje ústavný súd\nvo svojej doterajšej judikatúre len v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom\nvýnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd,\nresp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu\ndostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie\nnavrhovateľov, ktoré možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (napr.\nPL. ÚS 13/09).\nNávrh na pozastavenie účinnosti navrhovatelia odôvodňujú:\n­ ohrozením základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\nu občanov dotknutých napadnutým ustanovením,\n­ veľkým počtom občanov, ktorých sa kritizované ustanovenie môže dotknúť,\na v dôsledku toho aj vážnosťou následku spočívajúceho v uplatňovaní § 82b ods. 2 zákona\no sociálnom poistení,\n­ nenapraviteľnosťou hroziaceho následku, a to s ohľadom na prezumpciu ústavnosti\npreskúmavaného ustanovenia.\nDôvody navrhovateľov teda smerujú k dvom okruhom ústavne aprobovaných\na variantne koncipovaných determinantov využitia právomoci ústavného súdu podľa čl. 125\nods. 2 ústavy, a to k ohrozeniu základného práva alebo slobody a k vážnemu\nnenapraviteľnému následku. Pre aplikáciu uvedenej ústavnej normy postačuje zistenie\njedného z predmetných podmieňujúcich faktorov.\n\n10\n\nPodľa § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde normujúceho dôsledky pozitívneho\nnálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov ostatné právoplatné\nrozhodnutia vydané v... správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,\nsčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti\nuložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.\nPri predbežnom prerokovaní celého návrhu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu v časti týkajúcej sa návrhu\nna pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu okrem návrhu sudcu spravodajcu\nna vyhovenie tomuto návrhu z dôvodov uvedených v článku III tohto uznesenia iný návrh\nna rozhodnutie, resp. protinávrh zo strany členov pléna predložený nebol.\nPodľa čl. 131 ods. 1 druhej vety a tretej vety ústavy sa plénum ústavného súdu uznáša\nnadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa\nzamietne.\nPodľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd je spôsobilý v pléne konať\na uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša\nnadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa\nzamietne.\nV danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní\ndesiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov. Pri hlasovaní o návrhu sudcu\nspravodajcu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu sa nedosiahla\nnadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov ústavného súdu.\nNa základe toho ústavný súd návrh navrhovateľov na pozastavenie účinnosti § 82b\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z.,\n11\n\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v súlade s čl. 131 ods. 1 druhou\na treťou vetou ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietol (bod 2 výroku tohto\nuznesenia).\nK rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné\nstanovisko sudcu Petra Brňáka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. septembra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "diskriminácia-zákaz", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "súlad-súlad právnych predpisov", "diskriminácia-zákaz", "ľudská dôstojnosť", "dôchodok-starobný", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d4818c4-085d-4e1e-bfd0-06b426ffa83d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.9.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2018 z 4. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.9.2018.1"}, {"guid": "ussr:47a4285e-479a-4352-a9f7-03349659abca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.696.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 696/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 696/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.696.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec6b7043-ee3a-41a6-97f3-adaef82d8022", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2016", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec6b7043-ee3a-41a6-97f3-adaef82d8022"}]}