{"guid": "ussr:2058cdfa-6adc-43cd-9793-3f686ebdd11c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.38.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/2015 z 17. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. PL. ÚS 38/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.38.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2058cdfa-6adc-43cd-9793-3f686ebdd11c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.38.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.38.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.38.2015.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 38/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra\nDobríka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Ladislava Orosza\na Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky, zastúpenej Ing. Jozefom Kolárom, PhD., poslancom Národnej rady\nSlovenskej republiky, na začatie konania o súlade § 26 ods. 1 druhej vety v časti „odpisová\nskupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti „odpisová skupina 6, ročný odpis\n1/40“ a § 52zd ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nNávrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\n\nprijíma\n\nna ďalšie konanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. januára\n2015 doručený návrh skupiny 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania o súlade § 26 ods. 1 druhej\nvety v časti „odpisová skupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti „odpisová\nskupina 6, ročný odpis 1/40“ a § 52zd ods. 6 (ďalej spolu aj „napadnuté ustanovenia“)\nzákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dani z príjmov“) s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“)\n\n2\n\n2. Skupina poslancov svoj návrh v úvode odôvodnila konštatovaním, že napadnuté\nustanovenia zákona o dani z príjmov sú retroaktívne a nenapĺňajú princíp proporcionality\nprávnej úpravy, čím porušujú niektoré zo základných princípov právneho štátu zakotveného\nv čl. 1 ods. 1 ústavy. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov podľa skupiny\nposlancov ďalej porušujú aj základné právo na podnikanie zakotvené v čl. 35 ods. 1 ústavy,\npretože svojimi následkami spôsobujú vážny zásah do tohto základného práva. Napadnuté\nustanovenia zákona o dani z príjmov podľa mienky skupiny poslancov majú taktiež\npotenciál spôsobiť následky, ktoré idú za rámec princípu zakotveného v čl. 13 ods. 4 ústavy,\nobmedzujú základné práva a slobody, pričom toto obmedzenie nedbá na podstatu a zmysel\nobmedzovaného práva a slobody a ide omnoho ďalej, než je ustanovený cieľ, t. j. zamedziť\ndaňovým únikom, resp. vytvoriť bázu na vyšší výber dane z príjmu.\n3. Skupina poslancov vyjadrila svoj názor na čl. 1 ods. 1 ústavy, pričom uviedla, že\nz ustanovenia čl. 1 ods. 1 ústavy možno nepochybne vyvodiť záver, podľa ktorého\nk základným princípom zvrchovaného, demokratického a právneho štátu neodmysliteľne\npatria určité obsahové prvky, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú a napĺňajú princíp právneho\nštátu. Z tohto možno podľa presvedčenia skupiny poslancov jasne vyvodiť, že pokiaľ\nniektoré ustanovenia zákona odporujú niektorým princípom, ktoré v sebe obsahujú pojem\n„právny štát“, potom tieto ustanovenia odporujú princípu právneho štátu ako základnému\nústavnoprávnemu princípu v Slovenskej republike samotnému.\n3.1 Jedným z takýchto princípov právneho štátu je podľa vyjadrenia skupiny\nposlancov zákaz retroaktivity, teda zákaz spätného pôsobenia zákonov do minulosti, pričom\nsa narušujú doteraz dobromyseľne a v súlade s doteraz platnými právnymi predpismi\nnadobudnuté práva. Podľa názoru navrhovateľov napadnuté ustanovenia zákona o dani\nz príjmov možno považovať za také, ktoré vo svojom texte obsahujú prvky pravého\nspätného pôsobenia, čo je v právnom štáte všeobecne neprípustné. Navrhovatelia dôvodia,\nže v zmysle všeobecne uznávanej zásady, že neskorší právny predpis (lex posterior) nesmie\nzhoršiť, resp. zrušiť nadobudnuté práva, by podnikatelia, ktorí do účinnosti napadnutých\nustanovení zákona o dani z príjmov uplatňovali odpisy zakúpených budov a tomuto\n3\n\nprispôsobili svoje ďalšie ekonomické fungovanie, resp. na toto ekonomické fungovanie,\npodnikateľský život, to malo zásadný vplyv, mohli celé toto svoje plánovanie zahodiť\na pokračovať v odpisovaní administratívnych budov až do dosiahnutia 40 rokov trvania\nvlastníctva takejto budovy. Administratívna budova bola zo strany navrhovateľov uvedená\nako príklad, v zásade však podľa navrhovateľov ide o vytvorenie novej odpisovej skupiny\n(č. 6) v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov, pričom sa rozdeľujú budovy, a tým aj spôsob\nich odpisovania ­ odpisová skupina č. 5 sú v zásade budovy, v ktorých sa uskutočňuje\nvýroba a inžinierske siete (doba odpisovania 20 rokov ­ ako podľa ustanovení zákona o dani\nz príjmov platných a účinných do 31. 12. 2014), a odpisová skupina č. 6, čo sú bytové\nbudovy, hotely a podobné budovy, budovy pre administratívu, budovy pre kultúru a verejnú\nzábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo, atď., kde sa však už doba odpisovania zvýšila z 20\nrokov na 40 rokov, teda o 100 %, a to bez ohľadu na to, že vlastník (podnikateľ) tento svoj\nmajetok, danú budovu, už niekoľko rokov odpisoval a tomu prispôsoboval aj svoj\nekonomický život.\n3.2 Podľa skupiny poslancov napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré\nupravujú, že doba odpisovania sa pri určitých druhoch budov (odpisová skupina č. 6)\npredlžuje z doterajších 20 rokov na 40 rokov, a to aj u tých budov, kde odpisovanie už\nniekoľko rokov prebieha (t. j. nové pravidlá sa nevzťahujú až na odpisy majetku začaté po\nnadobudnutí účinnosti zákona), nerešpektuje zásadu zákazu retroaktivity. Napadnuté\nustanovenia zákona o dani z príjmov podľa názoru skupiny poslancov (i) vstupujú do\ndoteraz nadobudnutých práv podnikateľa a menia jeho ekonomickú situáciu (napríklad\npodnikateľ po určitom počte rokov odpisovania a plánovania výdavkov, investícií a pod. sa\nmusí prispôsobiť a odpisovať majetok až do pomerného uplynutia doby 40 rokov, napr. pri\nbudove, ktorú už odpisoval 1 rok, ju nebude ďalej odpisovať 19 rokov, ale po novom už 38\nrokov), (ii) nerešpektujú to, že podnikatelia, ktorí už začali s odpisovaním majetku, by sa\nmožno za daného stavu pre kúpu tohto majetku nerozhodli a svoj podnikateľský postup by\nriešili inak, napr. prenájmom, alebo lízingom ­ inými slovami, zákonodarca takto vstúpil do\nich podnikateľského života dosť nevyberane a pomerne drasticky.\n\n4\n\n3.3 Nová právna úprava v zmysle napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov\nnie je podľa presvedčenia skupiny poslancov právnou úpravou, ktorá by sa dala\nv podnikateľskom živote „zniesť“, teda úpravou akceptovateľnou. Nová právna úprava\npredlžuje dobu odpisovania daného majetku až o 100 %, t. j. pri doterajších 20 rokov na\nterajších 40 rokov, čo nie je podľa vyjadrenia skupiny poslancov zanedbateľná vec pri\ndoterajšom investičnom rozhodovaní podnikateľa. Naopak, ide o drastické zvýšenie tejto\ndoby, a tým aj o úplne, markantne inú situáciu, do ktorej sa podnikatelia dostali, teda tí,\nktorí už investovali (nie tí, ktorí sa o investícii ešte len rozhodujú). Tým, že napadnuté\nustanovenia zákona o dani z príjmov pôsobia aj do minulosti, majú podľa názoru skupiny\nposlancov spôsobilosť poškodiť podnikateľov, ktorí v minulosti za určitej právnej situácie\nurobili rozhodnutie (napríklad investičné), ktoré by za takto stanovených podmienok možno\nneurobili.\n3.4 Na tomto mieste skupina poslancov poukazuje na judikatúru ústavného súdu\npojednávajúcu o pravej retroaktivite právnych predpisov, konkrétne sp. zn. PL. ÚS 36/95,\nsp. zn. PL. ÚS 37/99 a sp. zn. PL. ÚS 3/00.\n3.5 Podľa navrhovateľov zákaz retroaktivity je založený na presvedčení, že právo\n(právna norma) pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle preto napríklad nikoho nemožno\npotrestať za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo trestným činom alebo\npriestupkom. Rovnako nie sú podľa navrhovateľov prípustné zákony, ktoré by spätne\n(so spätnou účinnosťou) zakladali alebo zvyšovali občanom akúkoľvek verejnoprávnu\npovinnosť. Základom tohto prístupu je podľa navrhovateľov presvedčenie, že spoľahlivosť\nprávneho poriadku v určitom čase zabezpečuje predvídateľnosť právnych následkov\nsprávania každého jednotlivca, a tým aj jeho vlastnú zodpovednosť za vedenie (budovanie)\nvlastného života ­ aj podnikateľského. Odmietanie retroaktivity (spätnej účinnosti) sa spája\ns odmietaním zmeny subjektívnej právnej situácie vytvorenej na základe individuálnych\nprávnych úkonov, ktoré vznikli podľa skoršej (predchádzajúcej) právnej úpravy.\n3.6 V prípade napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov sú navrhovatelia toho\nnázoru, že ide o pravú retroaktivitu. Mohlo by sa podľa navrhovateľov zdať, že napadnuté\n\n5\n\nustanovenia zákona o dani z príjmov nezavádzajú nové povinnosti, resp. nezvyšujú daňové\nzaťaženie a pod., ale nie je to tak. Podľa navrhovateľov predĺžením doby odpisovania\ndaného majetku z 20 na 40 rokov toto odpisovanie výrazne spomaľujú, a tým zvyšujú\ndaňové zaťažené podnikateľov bez ohľadu na to, že nedošlo k zvýšeniu sadzby dane.\nNavrhovatelia konštatujú, že je všeobecne známe, že k zvýšeniu daňového zaťaženia nemusí\ndôjsť len zvýšením sadzby dane, ale aj inými úpravami systému dane z príjmu, ako to je\nnapríklad práve pri napadnutých ustanoveniach zákona o dani z príjmov, keď sa zostatková\nhodnota budov (odpisová skupina 6), ktoré podnikateľský subjekt nadobudol pred\n1. januárom 2015, bude premietať do zníženia základu dane cez daňovo uznateľné výdavky\n(odpisy) dvojnásobne dlhšie obdobie. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov\npodľa navrhovateľov neupravujú situáciu podnikateľov len nepatrne, zanedbateľným\nspôsobom, ktorý „sa dá vydržať“, teda napríklad keby táto úprava predĺžila dobu\nodpisovania o 1 ­ 2 roky. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov predlžujú dobu\nodpisovania pri investičnom majetku, teda najmä pri budovách nevýrobného charakteru\no 100 %, teda z doterajších 20 rokov (čo bola situácia v čase, keď sa podnikateľ rozhodoval\no investícii do takéhoto majetku) na 40 rokov, čo je pre rozhodovanie podnikateľa výrazne\niná situácia. Retroaktívna právna úprava teda významne mení situáciu zasiahnutých\nsubjektov, nejde o nepatrnú zmenu, zvyšuje ich daňové zaťaženie a mení postavenie\nzasiahnutých subjektov, ktoré nadobudli v minulosti. Zákonodarca tak podľa navrhovateľov\nneuznáva stav, ktorý vznikol na základe platných právnych predpisov v minulosti, tento stav\nzásadným spôsobom mení, a tým mení aj situáciu dotknutých subjektov ­ podnikateľov.\nZ tohto dôvodu pri napadnutých ustanoveniach zákona o dani z príjmov ide podľa\npresvedčenia navrhovateľov o retroaktivitu pravú.\n3.7 Zmenou pravidiel tak, že sa tieto zmenia o 100 % než to bolo v čase\nrozhodovania, nespĺňajú podľa názoru navrhovateľov napadnuté ustanovenia zákona o dani\nz príjmov požiadavku na predvídateľnosť právneho poriadku a nespĺňajú požiadavku\ndôveryhodnosti právneho poriadku. Zmena spôsobu odpisovania pri danom majetku tak\npodľa navrhovateľov zhoršuje, nezlepšuje postavenie dotknutých podnikateľov (na tomto\nmieste navrhovatelia odkazujú na judikatúru ústavného súdu vo veci retroaktivity právnych\n6\n\npredpisov a otázky zlepšenia postavenia dotknutých adresátov práva – konkrétne sp. zn.\nPL. ÚS 38/99).\n3.8 Túto časť argumentácie navrhovatelia uzatvorili konštatovaním, že napadnuté\nustanovenia zákona o dani z príjmov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože pôsobia\nretroaktívne, pričom ide o pravú retroaktivitu, negatívne narušujú vzťahy, ktoré vznikli\nv súlade s doteraz (do 31. 12. 2014) platnou a účinnou právnou úpravou, čím porušujú jeden\nz významných princípov právneho štátu.\n4. K čl. 35 ods. 1 ústavy skupina poslancov v úvode uviedla, že základné právo na\npodnikanie zakotvené v čl. 35 ods. 1 ústavy je jedným zo základných práv a slobôd\ngarantovaných ústavou. Štát má podľa skupiny poslancov možnosť a povinnosť,\nsamozrejme, v súlade s ústavou a zákonmi podrobnejšie upraviť výkon tohto práva.\nV zásade však má ísť podľa mienky skupiny poslancov o to, aby podnikateľské subjekty\nv súlade s ústavou a zákonmi mohli nerušene vykonávať toto svoje základné právo a neboli\nv tomto práve neprimerane rušené.\n4.1 Imanentnou súčasťou podnikania je podľa názoru skupiny poslancov aj\ninvestovanie. Aby štát podporil ekonomiku, rôznymi nástrojmi podporuje podnikateľov\ninvestovať, resp. inak vynakladať finančné prostriedky na svoje podnikanie, ktoré pri\ndosahovaní zisku prinášajú prostriedky do štátnej pokladne (o. i.) formou daní.\n4.2 Navrhovatelia uznávajú, že štát, resp. zákonodarca, má právo viac alebo menej\npodporovať podnikanie, viac alebo menej podporovať určité oblasti podnikania, resp.\nniektoré nepodporovať. Tvrdia však, že pokiaľ existuje základné právo na podnikanie\ngarantované ústavou, štát musí zabezpečiť všetko potrebné, aby bol podnikateľ chránený od\nneodôvodnených a rušivých zásahov do tohto práva, pričom navrhovatelia nemajú na mysli\ntrhový vývoj a pod. Základným nástrojom štátu na takúto ochranu garantovaného\nzákladného práva je podľa názoru navrhovateľov vytváranie a schvaľovanie legislatívneho\nrámca vrátane daňového. V prípade, že sa štát rozhodne nepodporovať podnikanie,\nnepodporovať investovanie, je to jeho rozhodnutie. Zákonodarca má podľa navrhovateľov\n7\n\nprávo prijímať aj nerozumné zákony. Podľa navrhovateľov je však podstatné, že takéto\nprávne predpisy, ktorými štát reguluje určitú oblasť úpravy, by nemali aktívne poškodzovať\ntých, ktorí do systému a do právnych vzťahov vstúpili v čase, kedy podpora/nepodpora\npodnikania bola zo strany štátu úplne iná, teda v čase, keď aj právna situácia bola úplne iná.\nInými slovami, vytvoriť právne prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú pre určité\nsprávanie vrátane investičného, zrealizujú takéto svoje rozhodnutia, a následne zmeniť\nprávne prostredie tak, že existujúce právne vzťahy podnikateľov sa vážne poškodzujú, je\npodľa úsudku navrhovateľov neprípustné. V prípade napadnutých ustanovení zákona o dani\nz príjmov sa podľa navrhovateľov v žiadnom prípade nedá hovoriť o podpore a ochrane\npodnikania zo strany štátu, ale o jeho aktívnom poškodzovaní.\n4.3\n\nRetroaktívne\n\nnapadnuté\n\nustanovenia\n\nzákona\n\no dani\n\nz príjmov\n\npodľa\n\nnavrhovateľov vážnym spôsobom zasahujú do výkonu základného práva na podnikanie, a to\nnegatívne. V prípade, že podnikateľ sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti primárne\nriadil racionálnymi úvahami, ovplyvnenými situáciou jeho samotného, ako aj celkovou\nsituáciou v ekonomike, na realitnom trhu, na trhu bankových úverov a pod., po nadobudnutí\núčinnosti retroaktívnych napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov už bude podľa\nnavrhovateľov nútený správať sa zásadne inak ­ napríklad investíciu predať. Negatívne\ndopady napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov na už rozbehnuté podnikanie sú\npodľa navrhovateľov viac ako jasné, pričom ešte raz zdôrazňujú skutočnosť, že v prípade\nnapadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov nejde o zanedbateľnú zmenu, ale o zmenu\nzásadnú.\n4.4 V závere k tejto časti navrhovatelia konštatujú, že ak bola podnikateľovi narušená\nmožnosť vykonávať podnikateľskú činnosť retroaktívnou zmenou právnej úpravy, resp. táto\nmožnosť bola úplne odňatá (podnikateľ musel skončiť), znamená to obmedzenie základného\npráva podnikať nad nevyhnutnú mieru a v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem na\nstanovení vážnych prekážok, resp. na skončení podnikania v súlade so zákonom a za\nsplnenia všetkých podmienok, za ktorých dotknutí podnikatelia doteraz podnikali, tu\n\n8\n\n(v prípade prijatia napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov) podľa navrhovateľov\ndaný nie je.\n4.5 Podľa sumarizácie navrhovateľov k čl. 35 ods. 1 ústavy napadnuté ustanovenia\nzákona o dani z príjmov nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože vážne poškodzujú\nzákladné právo na podnikanie podnikateľom, ktorí sú týmito retroaktívnymi napadnutými\nustanoveniami zákona o dani z príjmov zasiahnutí. Navrhovatelia zároveň odkazujú na\njudikatúru ústavného súdu k základnému právu na podnikanie – sp. zn. II. ÚS 70/97\na sp. zn. PL. ÚS 13/09.\n5. Skupina poslancov zastáva názor, že pokiaľ v súlade s ustanoveniami čl. 13 ods. 4\nústavy v rámci testu proporcionality právnej úpravy sa dá do pomeru verejný záujem (výber\ndaní) a základné právo na podnikanie vo svetle jeho obmedzenia, až možného skončenia,\nvýsledkom bude, že napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov v tomto teste neobstoja.\nPodnikatelia totiž ani pri 20­ročnej dobe odpisovania nezaplatia (v súvislosti s odpisovaním\nmajetku) na dani z príjmu menej. Pri nových pravidlách (40­ročné odpisovanie majetku)\nzaplatia viac, avšak len krátkodobo. Tieto pravidlá sú podľa skupiny poslancov totiž\nneudržateľné a aj pre budúcich investorov také zlé, že časom ich bude musieť zákonodarca\nmeniť. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov svojou pravou retroaktivitou podľa\nskupiny poslancov vážne poškodzujú tých podnikateľov, ktorí už do daného majetku\ninvestovali, svoje podnikateľské rozhodnutie už realizovali, novými pravidlami však budú\nvážne poškodení. Podľa skupiny poslancov ide o neprípustný retroaktívny zásah štátu.\n5.1 Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmu podľa mienky skupiny poslancov\nneobmedzujú základné právo na podnikanie len z hľadiska dosahovania verejného záujmu,\nale idú ďaleko za tento záujem. Napadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmu podľa\nvyjadrenia skupiny poslancov neprechádzajú a nemôžu prejsť testom proporcionality\nprávneho predpisu.\n\n9\n\n5.2 Pokračujúc vo svojom návrhu, skupina poslancov uvádza, že napadnuté\nustanovenia zákona o dani z príjmov sú v rozpore aj s čl. 13 ods. 4 ústavy, pretože\nzákonodarca pri ich schválení nielenže nedbal na podstatu a zmysel základného práva na\npodnikanie (nie je vo verejnom záujme prekážať v podnikaní, resp. znemožňovať ho –\nv takom prípade je samotné základné právo podnikať popreté), tieto napadnuté ustanovenia\nzákona o dani z príjmov sa nepoužijú ani len na ustanovený cieľ [konsolidácia verejných\nfinancií, posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti – navrhovatelia odkazujú na\ndôvodovú správu k novele zákona o dani z príjmov (zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a\nktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), všeobecnú časť, kde sa odôvodňuje\npredloženie návrhu napadnutých ustanovení], teda budú mať za následok negatívny dopad\nna dotknutých podnikateľov.\n6. Skupina poslancov navrhla, aby ústavný súd prijal nález, podľa ktorého § 26 ods. 1\ndruhej vety v časti „odpisová skupina 6, doba odpisovania 40 rokov“, § 27 ods. 1 v časti\n„odpisová skupina 6, ročný odpis 1/40“ a § 52zd ods. 6 zákona o dani z príjmov nie je\nv súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 ústavy.\nII.\nNapadnuté ustanovenia zákona o dani z príjmov\n7. Podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov (vrátane nenapadnutých častí, pozn.)\nv prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie\nprodukcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba\nodpisovania je:\nOdpisová skupina\n\nDoba odpisovania\n\n1\n\n4 roky\n\n2\n\n6 rokov\n\n3\n\n8 rokov\n\n10\n\n4\n\n12 rokov\n\n5\n\n20 rokov\n\n6\n\n40 rokov.\n\nPodľa § 27 ods. 1 zákona o dani z príjmov (vrátane nenapadnutých častí, pozn.) pri\nrovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku\na doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:\nOdpisová skupina\n\nRočný odpis\n\n1\n\n1/4\n\n2\n\n1/6\n\n3\n\n1/8\n\n4\n\n1/12\n\n5\n\n1/20\n\n6\n\n1/40.\n\nPodľa § 52zd ods. 6 zákona o dani z príjmov pri zmene metódy odpisovania, pri\nzmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo\nkoeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa\npredpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.\nIII.\nK prijatiu návrhu na ďalšie konanie\n8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou(...) a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom.\nPodľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak osoby\n11\n\nuvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily\nnie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily(...), môžu podať ústavnému súdu\nnávrh na začatie konania.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n10. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna\nústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh\nskupiny poslancov obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 20 a § 37 zákona o ústavnom\nsúde a spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať\na o nej rozhodnúť.\n11. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nrozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súlad-súlad právnych predpisov", "podnikateľská činnosť-podnikateľ", "daň-z príjmov", "súlad-súlad právnych predpisov", "majetok"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 70/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 z 16. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-16", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1413fd67-0e05-4e93-a81c-3d64db48e28e"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:532355a5-1e76-47db-b853-9ccb07e6c7af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2022 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1"}, {"guid": "1360124c-ae89-4a7b-8cee-5a5f0fad9c6c:0e40db46-1e1d-4ea6-875f-8e4ec79a32d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200035.1", "spisova_znacka": "2Sfk/37/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/37/2025 z 25. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200035.1"}, {"guid": "48d750a4-3f09-4b24-b583-e82ef1bc5ebc:d4323f78-9a94-4718-b748-99dd5306c153", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201018.1", "spisova_znacka": "7Ssk/33/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/33/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201018.1"}, {"guid": "66326306-36de-4adc-a285-f196ebaab43b:872387c0-28ac-4354-9550-9d0c4a768934", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201425.2", "spisova_znacka": "5Sžfk/36/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/36/2020 z 26. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201425.2"}, {"guid": "19965fed-4788-4922-b7a7-2c0d7e4fecb7:a176172c-bc29-4b9b-b30c-b1d97dde56bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5021200311.1", "spisova_znacka": "7Ssk/101/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/101/2022 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5021200311.1"}, {"guid": "a6e09996-5b63-465f-854b-97420803bac1:84a9a36f-78a9-4314-a748-45c0d2ab1ab5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1", "spisova_znacka": "7Ssk/97/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/97/2022 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1"}, {"guid": "21444c97-6801-41d8-ae02-119830177f92:6ebe8719-19e9-4ee1-9a81-e24418459318", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200576.1", "spisova_znacka": "4Sžk/29/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/29/2019 z 26. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200576.1"}, {"guid": "8a1b4bd3-fbca-42cf-b6b8-85a98b77beea:5cdce2e2-3745-4175-be9a-fcc4dbb0f49f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:3019200278.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/81/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/81/2020 z 15. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:3019200278.1"}, {"guid": "35995bc1-1bd9-4f89-af70-d91d196ef8fa:06452600-0b10-4449-89b3-354a1c3fb9eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:3020200138.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/121/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/121/2020 z 15. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:3020200138.1"}, {"guid": "dffe0cc4-77be-421d-829b-9adafb777af6:495df26f-05d0-4be2-9d31-b1072037224d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6", "spisova_znacka": "5Sf/25/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 5Sf/25/2023 z 16. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100729.6"}, {"guid": "0d491743-1f6e-40ea-9fc0-273d2b22d30b:e53abd19-f5a3-49b9-b08c-80f82b983af9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201427.1", "spisova_znacka": "6S/169/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/169/2018 z 2. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201427.1"}, {"guid": "0d491743-1f6e-40ea-9fc0-273d2b22d30b:c10ae6cb-0621-49d6-809f-025e30d097cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201427.1", "spisova_znacka": "6S/169/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/169/2018 z 2. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201427.1"}, {"guid": "94c5f288-777a-450f-8e09-28a8b737541f:ece3a0d9-b2cd-45e4-b47b-5ffdde7f20f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1018201425.1", "spisova_znacka": "1S/141/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/141/2018 z 4. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018201425.1"}]}