{"guid": "ussr:13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/2015 z 17. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. PL. ÚS 37/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13749880-89cc-45bc-b56e-4f65c9091abe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.37.2015.1/text", "citacie_n": 61, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 37/2015­27\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra\nDobríka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Ladislava Orosza\na Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Bratislave, zastúpeného\npredsedníčkou senátu JUDr. Norou Majerníkovou, na vyslovenie nesúladu § 51b zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. a zákona č. 129/2011\nZ. z. s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 20 ods. 1\na 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 55 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 87 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 2 ods. 2, čl. 28, čl. 30, čl. 49 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie a takto\nrozhodol:\nNávrh Krajského súdu v Bratislave o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou\nosobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a obsah návrhu\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. augusta\n2012 doručený návrh Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na vyslovenie\nnesúladu ustanovenia § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona\nč. 548/2010 Z. z. a zákona č. 129/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) s čl. 1\n\nods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 55 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 2 ods. 2, čl. 28, čl.\n30, čl. 49 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).\n2. Z obsahu návrhu a pripojeného spisu krajského súdu vyplynulo, že pred krajským\nsúdom sa pod sp. zn. 1 S 130/2011 vedie konanie o žalobe žalobcu PPC Power, a. s., proti\nžalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“),\nktorého rozhodujúce okolnosti možno zhrnúť takto:\n2.1 Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej boli Národným alokačným plánom\npre Slovenskú republiku na roky 2008 až 2012 pridelené emisné kvóty v súlade\ns ustanoveniami § 9 zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o emisných\nkvótach“).\nNovelou vykonanou zákonom č. 548/2010 Z. z. bol zákon o daniach z príjmov\ns účinnosťou od 1. januára 2011 doplnený o ustanovenie § 51b s marginálnou rubrikou „Daň\nz emisných kvót“. Predmetom tejto dane sú príjmy z predaja emisných kvót, ako aj držané\nnespotrebované emisné kvóty, pričom základ dane sa má určiť v podstate násobením\nskutočného množstva predaných, resp. nespotrebovaných emisných kvót a priemernej\ntrhovej ceny emisných kvót za príslušný kalendárny mesiac, resp. kalendárny rok.\nUstanovenie § 51b ods. 12 zákona o daniach z príjmov oprávnilo ministerstvo financií, aby\nna svojom webovom sídle zverejnilo priemerné ceny emisných kvót za jednotlivé\nkalendárne mesiace a kalendárne roky.\nŽalovaný – ministerstvo financií na základe tohto oprávnenia zriadilo na svojom\nwebovom sídle http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7868 stránku, ktorá je\n(okrem bežných grafických prvkov webového sídla ministerstva financií) nadpísaná\noznačením „Ministerstvo financií Slovenskej republiky“, pod ktorým je nápis „Daň\nz emisných kvót“ a následne slová „aktualizované dňa:“ s postupne sa meniacim dátumom\n\n2\n\naktualizácie údajov. Pod týmito slovami začína tabuľka nazvaná „Priemerná cena EUA na\nburze BlueNext“, ktorá má tri stĺpce – prvý obsahuje označenie roka, druhý označenie\nmesiaca a tretí je označený ako „Priemerná trhová cena (EUR)“. Jednotlivé stĺpce obsahujú\nriadky, z ktorých každý obsahuje postupne v prvom stĺpci označenie príslušného roka,\nv druhom stĺpci názov mesiaca a v treťom číslo označujúce priemernú trhovú cenu v eurách\nv danom kalendárnom mesiaci. Pod tabuľkou je uvedený „Zdroj: Reuters, IFP“ a text:\n«Priemerná cena EUA je vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer cien posledného\nuskutočneného obchodu v dni na burze BlueNext (voľba v Reuters „Last Trade“, RIC kód\nBNXCO2­2). Ročný priemer je počítaný obdobne ako priemer mesačný.» Stránka sa končí\nodkazom na „Vzory tlačív k dani z emisných kvót“, vyhlásením o prístupnosti, odkazom na\ntechnickú podporu a upozornením na výhradu „copyright“ ministerstva financií.\nPodľa tvrdenia žalobcu došlo k zmenám v obsahu uvedenej stránky tým, že do\njednotlivých riadkov boli postupne pridávané údaje o priemerných (trhových) cenách za\njednotlivé kalendárne mesiace roku 2010 a 2011 a za celý kalendárny rok 2010. K takejto\naktualizácii malo dôjsť okrem iného 1., 2. a 22. marca 2011, 1. apríla 2011 a 2. mája 2011.\n2.2 Proti časti týchto oznámení podal žalobca 30. marca 2011 žalobný návrh podľa\n§ 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), považujúc ich za zásah v zmysle\ncitovaného uznesenia, a domáhal sa, aby súd uložil ministerstvu financií povinnosť\n«odstrániť údaje, ktoré Ministerstvo financií... označuje ako „Priemerné ceny na účely\nvyčíslenia základu dane z emisných kvót“, prípadne „priemerné trhové ceny“ EUA alebo\nemisných povoleniek (emisných kvót) a ktoré Ministerstvo financií... zverejnilo na svojom\nwebovom sídle s odvolaním sa na § 51b ods. 12 zákona... o dani z príjmov... zo svojho\nwebového sídla». Na odôvodnenie tejto žaloby žalobca uviedol, že úkon ministerstva\nfinancií, ktorým zverejnilo na svojom webovom sídle už uvedené údaje (pozri bod 2.1),\npovažuje za bezprostredný zásah spočívajúci v stanovení konkrétneho rozsahu daňovej\npovinnosti. Podľa žalobcu nešlo ani o individuálny správny akt (rozhodnutie) [žalobca\ndoslova uviedol, že mu „chýbajú všetky základné obsahové, formálne a ani iné náležitosti\npopísané vyššie (rozumej: popísané v danej žalobe, pozn.), na základe ktorých by bolo\nmožné zverejnenie Priemerných trhových cien emisných kvót považovať za rozhodnutie\n3\n\nsprávneho orgánu“], ani normatívny správny akt. Podľa neho išlo o hybridný správny akt,\nktorý sa najviac podobá opatreniam všeobecnej povahy. Celkovo ho však žalobca považoval\nza zásah v zmysle § 250v OSP (doslovne žalobca uviedol, že zásahom „môže byť čokoľvek,\nčo nie je rozhodnutím, právnym predpisom a iným zásahom, ktorý za zásah súdna prax\nnepovažuje a súčasne voči takému zásahu neexistuje prostriedok nápravy“), ktorý\npovažoval za protiústavný a nezákonný kvôli jeho arbitrárnosti a zároveň založený na\nnevykonateľnom ustanovení zákona o daniach z príjmov. Žalobca bol podľa svojho tvrdenia\ntýmto aktom priamo dotknutý na svojich ústavných právach a právom chránených\nzáujmoch. Proti tomuto zásahu podľa žalobcu neexistovali žiadne prostriedky ochrany, jeho\ndôsledky mali naďalej trvať a malo hroziť aj opakovanie. V danom návrhu (žalobe) žalobca\nzároveň navrhol krajskému súdu prerušiť konanie a predložiť ústavnému súdu návrh na\nvyslovenie nesúladu § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov s ústavou podľa § 109 ods. 1\npísm. c) OSP.\nKonanie o tomto návrhu bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“), ktorému ho žalobca podal, zastavené uznesením sp. zn. 8 Sžz 1/2011\nz 28. augusta 2012 v podstate z dôvodu, že zákonom č. 189/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa\nzákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene\na doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších\npredpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo\nustanovenie § 51b zákona o dani z príjmov vypustené, čím podľa najvyššieho súdu odpadol\ndôvod konania (§ 250v ods. 6 OSP). Toto uznesenie napadol žalobca ústavnou sťažnosťou,\nktorej ústavný súd medzičasom vyhovel a nálezom sp. zn. I. ÚS 179/2013 zo 7. augusta\n2013 toto porušenie zrušil kvôli zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Z nálezu vyplýva, že toto právo žalobcu porušil najvyšší súd\nnedostatočným odôvodnením svojho uznesenia, keď sa nezaoberal tou skutočnosťou, že\npodľa prechodných ustanovení § 51p zákona o dani z príjmov je ustanovenie § 51b vo veci\nsťažovateľa naďalej aplikovateľné.\nNajvyšší súd po vrátení veci rozsudkom sp. zn. 8 Sžs 2/2013 z 26. februára 2015\nnávrh zamietol. Vo svojom rozhodnutí argumentoval tým, že zásah nespočíval vo webovom\nzverejnení, ale vyplýval zo zákona, a ten nemôže byť zásahom. Najvyšší súd však dodal, že\n4\n\nplnohodnotná ochrana subjektívnych práv môže byť poskytnutá po zaplatení a vyrubení\ndane, pričom doslova uviedol: „Podľa § 51b ods. 12 zák. o dani z príjmov v znení účinnom\ndo 28.06.2012, priemerné ceny emisných kvót za jednotlivé mesiace a kalendárne roky\nzverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Za dôsledky tohto zásahu označil\nnavrhovateľ vznik povinnosti zaplatiť daň z emisných kvót, keďže na základe zverejnenej\npriemernej trhovej ceny bol povinný vypočítať a odviesť príslušnú daň. S týmto záverom sa\nnajvyšší súd nestotožňuje. Zverejnenie priemerných trhových cien nemožno považovať za\npredpoklad pre vznik povinnosti zaplatiť daň, pretože samotná daňová povinnosť vznikla\nnavrhovateľovi priamo prijatím zákona. Zverejnenie priemerných trhových cien bolo až\ndôsledkom zavedenia daňovej povinnosti, ktorej podliehali zapísané emisné kvóty v rokoch\n2011 a 2012. Toto zverejnenie je potrebné vnímať ako následok nie ako príčinu zavedenia\ndaňovej povinnosti pre daň z emisných kvót. Navrhovateľom tvrdený dopad na jeho\nsubjektívne práva nemohol byť následkom ním označeného zásahu zo strany odporcu, ale\nnastal už skôr, a to na prijatím právneho predpisu, ktorým bola zavedená daň z emisných\nkvót (zák. č. 548/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon595/2003 Z. z. o dani z príjmov\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Vo vzťahu\nk tvrdeniu navrhovateľa, že dôsledkom ním označeného zásahu bol povinný vypočítať\na odviesť daň, najvyšší súd uvádza: Je nepochybné, že zverejnené priemerné trhové ceny\nslúžili pre účely výpočtu základu dane z emisných kvót. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že priamo\nzverejnením priemerných trhových cien emisných kvót bola určená jeho daňová povinnosť,\nje potrebné uviesť, že postup pre určenie dane vyplýval z vtedy účinnej právnej úpravy,\npričom priemerná trhová cena slúžila výlučne ako jedna z hodnôt pri určovaní základu\ndane. K samotnej zmene na majetkových právach navrhovateľa nemohlo dôjsť priamo\nzverejnením priemerných trhových cien, ale až následne zaplatením dane v určitej výške.\nZ vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na nariadených pojednávaniach nepochybne\nvyplýva, že daň nebola doposiaľ vôbec zaplatená. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ\nnebol v tomto smere žiadnym spôsobom ukrátený na svojich subjektívnych majetkových\nprávach. V konaní nebolo preukázané, že by v priamej príčinnej súvislosti so zverejnením\npriemerných trhových cien emisných kvót nastal u navrhovateľa úbytok na majetku,\nprípadne iná ujma na právach. Najvyššiemu súdu v tomto konaní, s ohľadom na právne\n5\n\nposúdenie tvrdených dôsledkov zásahu, nenáleží preskúmavať alebo sa vyjadrovať\nk ústavnosti, zákonnosti alebo súladu s európskym právom, pokiaľ ide o postup\nzákonodarcu, ktorý zvolil pri určení základu dane alebo jej sadzby. Tento záver je\nnevyhnutné prijať najmä berúc na zreteľ, že v konaní o nezákonnom zásahu nemožno za\nzásah považovať samotné prijatie právneho predpisu. Prijímanie zákonov je v zmysle čl. 72\nÚstavy SR zverené Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá je jediným ústavodarným\na zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Odporca nemá zákonodarnú právomoc,\na preto pokiaľ by sa aj navrhovateľ domnieval, že prijatie dotknutej legislatívnej úpravy,\nna základe ktorej mu vznikla daňová povinnosť, bolo nezákonné, odporca v tomto konaní\nnemá pasívnu vecnú legitimáciu. Návrh bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodný, keď\nnebolo preukázané, že dôsledky tvrdené navrhovateľom by bolo možné považovať za\nnásledok zásahu zo strany odporcu (vznik samotnej daňovej povinnosti) alebo by boli vôbec\nnastali (daň nebola zaplatená). S ohľadom na vyššie uvedené závery sa súd v ďalšom\nnezaoberal argumentáciou navrhovateľa vo vzťahu k trvaniu daňovej povinnosti za rok\n2011. Najvyšší súd záverom uvádza, že navrhovateľom namietaný postup nemohol posúdiť\nako nezákonný zásah v intenciách ustanovenia § 250v O. s. p., čo však neznamená, že\nv prípade ukončenia daňovej kontroly a následného prípadného vyrubenia dane, by sa\nnemohol navrhovateľ domáhať súdnej ochrany svojich subjektívnych verejných práv\na právnych záujmov na nezávislom a nestrannom súde.“\n2.3 Súčasne s podaním žaloby proti nezákonnému zásahu žalobca podal proti postupu\nministerstva financií v súvislosti so zverejnením údajov označených ako „Priemerné ceny\nna účely vyčíslenia základu dane z emisných kvót“ aj sťažnosť ústavnému súdu, ktorou\nnamietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 ústavy\na čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež\npráva podľa čl. 1 dodatkového protokolu v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13\nods. 1 písm. a) a čl. 59 ods. 2 ústavy a čl. 4 ods. 1 a čl. 11 ods. 5 listiny. Ústavný súd túto\nsťažnosť uznesením č. k. IV. ÚS 420/2011­30 z 29. septembra 2011 odmietol\na v odôvodnení poukázal na subsidiaritu právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ústavy\na na to, že žalobca podal proti uvedenému postupu ministerstva financií jednak žalobu\n\n6\n\no ochranu pred nezákonným zásahom uvedenú v predchádzajúcom odseku, ako aj ďalšiu\nžalobu o preskúmanie nezákonného rozhodnutia. Prebiehajúce konania o týchto žalobách\nvylučovali podľa názoru ústavného súdu jeho právomoc na konanie podľa čl. 127 ústavy.\n2.4 Následne 30. mája 2011 podal žalobca krajskému súdu aj žalobu o preskúmanie\nnezákonného rozhodnutia, o ktorej v súčasnosti prebieha konanie pod sp. zn. 1 S 130/2011,\nz ktorého vzišiel i tu prerokúvaný návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 51b zákona\no dani z príjmov. V tejto žalobe žalobca zastáva stanovisko, že uvedené akty ministerstva\nfinancií (zverejnenie priemerných trhových cien emisných kvót v dňoch 1., 2. a 22. marca,\n1. apríla a 2. mája 2011 na webovom sídle) nie sú zásahom v zmysle § 250v OSP, ale\nrozhodnutiami, resp. „externými (právne záväznými) hybridnými správnymi aktami“,\nktorých predmet regulácie je konkrétny (určenie priemernej ceny za konkrétne časové\nobdobie), zároveň však abstraktný (všeobecne určený okruh adresátov – daňovníkov dane\nz emisných kvót), pričom žalobca na podporu svojich tvrdení odkázal na nález ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. januára 2009. Ďalej žalobca s odkazom na český právny\nporiadok uviedol, že proti tomuto druhu aktov musia existovať rovnaké prostriedky právnej\nochrany v rovnakom režime ako individuálne správne akty, keďže by daňovníci dane\nz emisných kvót inú formu právnej ochrany proti uvedeným rozhodnutiam nemali, čo by\nbolo v nesúlade s čl. 46 ods. 2 ústavy. Zároveň sú týmito rozhodnutiami podľa žalobcu\npriamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, vrátane základných práv a slobôd.\nNezákonnosť daných rozhodnutí vidí žalobca okrem iného v tom, že boli vydané na základe\nneústavného ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov. Neústavnosť tohto\nustanovenia videl žalobca v tom, že je neurčité, nejasné, z aplikačného hľadiska pre jeho\nadresátov nepredvídateľné, pretože umožňuje ministerstvu financií určiť priemerné ceny\nemisných kvót (a tým aj daň z emisných kvót) voľne a bez akýchkoľvek medzí.\nPo začatí konania sa žalobca osobitnými návrhmi domáhal najskôr predloženia\nprejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), následne\nprerušenia konania a podania návrhu ústavnému súdu na vyslovenie nesúladu § 51b zákona\no daniach z príjmov s niektorými článkami ústavy, dodatkového protokolu a ZFEÚ podľa\nustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP.\n7\n\n2.5 Z podania žalobcu doručeného ústavnému súdu 21. januára 2013 vyplynulo, že\nokrem už uvedených konaní o ochranu pred nezákonným zásahom (sp. zn. 8 Sžž 1/2011)\na o preskúmanie rozhodnutí (sp. zn. 1 S 130/2011) žalobca začal ďalšie štyri konania pred\nkrajským súdom (sp. zn. 3 S 137/2011, sp. zn. 2 S 41/2012, sp. zn. 2 S 42/2012 a sp. zn.\n5 S 244/2012), ktorých predmet však nie je bližšie známy. Súčasne z tohto podania\nvyplynulo, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave výzvou\nz 13. decembra 2012 vyzval žalobcu na opravu údajov v daňovom priznaní k dani\nz emisných kvót za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2011 s poučením, že ak tieto\nnedostatky nebudú odstránené v určenej lehote, správca dane vykoná u žalobcu daňovú\nkontrolu alebo určí daň podľa pomôcok.\n2.6 Ďalej je ústavnému súdu zo sťažnosti žalobcu v konaní sp. zn. IV. ÚS 191/2014\nznáme, že žalobca už uhradil preddavky na daň z emisných kvót za rok 2011 a v konaní\npred orgánmi finančnej správy sa v súčasnosti domáhal ich zníženia, resp. vrátenia.\nRozhodnutia finančnej správy o týchto žiadostiach žalobcu však nie sú predmetom konania\npred krajským súdom sp. zn. 1 S 130/2011, z ktorého vzišiel tu prerokúvaný návrh.\n3. Krajský súd návrhu žalobcu na prerušenie konania vyhovel uznesením č. k.\n1 S 130/2011­209 z 8. augusta 2012, právoplatným 7. septembra 2012, konanie prerušil až\ndo rozhodnutia ústavného súdu a podal ústavnému súdu tu prerokúvaný návrh.\n3.1 Krajský súd v návrhu predovšetkým uviedol, že sa „žalobca domáha\npreskúmania rozhodnutí žalovaného (ministerstva financií, pozn.), ktoré sú podľa názoru\nžalobcu správnymi aktami sui generis, ktoré v právnom poriadku podliehajú rovnakému\nrežimu preskúmania v správnom súdnictve ako individuálne správne akty“ (zvýraznenie\npridal ústavný súd, pozn.). Senát krajského súdu „1S“ po predbežnom prerokovaní veci\n„konajúci podľa piatej časti OSP (správne súdnictvo) preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutí\nMinisterstva financií SR a jeho postupu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu závisí od\nposúdenia otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť. Výlučne do právomoci ústavného súdu patrí\nposudzovanie súladu predpisov nižšej právnej sily s predpismi vyššej právnej sily, ktorého\n8\n\nrozhodnutím o rozpore je konajúci súd viazaný v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 OSP“.\nK otázke kvalifikácie napadnutých správnych aktov ministerstva financií ani k otázke svojej\nprávomoci na konanie o predmete žaloby sa krajský súd nijako osobitne nevyjadril.\n3.2 K otázke rozporu napadnutých ustanovení zákona o dani z príjmov s označenými\nčlánkami ústavy, dodatkového protokolu a ZFEÚ krajský súd v podstatnej časti odkázal na\nnávrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)\nz 10. mája 2011, ktorý ústavný súd prijal na ďalšie konanie pod sp. zn. PL. ÚS 114/2011\n(konanie bolo medzičasom zastavené uznesením pléna č. k. PL. ÚS 114/2011­211\nz 19. septembra 2012, pozn.) a ktorý sa týka totožných ustanovení zákona o dani z príjmov,\nústavy, dodatkového protokolu a ZFEÚ. Krajský súd doslovne uviedol, že „(v)zhľadom\nna uvedené súd bude pri zdôvodňovaní opodstatnenosti svojho návrhu poukazovať aj na\nčasti, ktoré sú uvedené v návrhu poslancov, ktorý podrobne rozvádza jednotlivé namietané\ndôvody nesúladu, s ktorými sa súd stotožňuje“. Následne krajský súd pri každom bode\nodôvodnenia svojho návrhu uviedol, že dané „porušenie je bližšie rozpracované“ v presne\noznačenej časti návrhu skupiny poslancov na presne určených stranách. Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd na tomto mieste jednotlivé dôvody nesúladu len stručne rekapituluje.\nZ návrhu skupiny poslancov národnej rady z 10. mája 2011 vyplynulo, že zákon\nč. 548/2010 Z. z., ktorý bol národnej rade predložený ako vládny návrh a ktorým bolo\nustanovenie § 51b do zákona o daniach z príjmov vložené, takéto ustanovenie pôvodne\nneobsahoval, ale bolo doň doplnené až v rámci legislatívneho procesu v národnej rade\npozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom poslancov národnej rady. Takýto postup ale podľa\nkrajského súdu predstavuje neoprávnené uplatnenie zákonodarnej iniciatívy zo strany\nposlancov národnej rady, čo zakladá porušenie čl. 87 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy. Napadnuté\nustanovenie § 51b používa neurčité pojmy ako „priemerná trhová cena“, „daňovník“\na „zapísané kvóty“, navyše ním bolo ministerstvo financií bez určenia akýchkoľvek kritérií\noprávnené určiť časť základu dane z emisných kvót (určením priemernej ceny a nijako\nneobmedzeným výberom spôsobu jej určenia). To zakladá jeho rozpor s čl. 1 ods. 1 ústavy,\nkonkrétne požiadavkami materiálneho právneho štátu. Napadnuté ustanovenie dodatočne\nzdaňuje daňou príjmy z už realizovaných derivátových obchodov, ktoré sa týkajú predaja\n9\n\nemisných kvót za roky 2011 a 2012, a súčasne toto ustanovenie podľa krajského súdu\nzdaňuje spätne aj príjem z predaja emisných kvót za roky 2008, 2009 a 2010. Uvedená\nokolnosť zakladá podľa názoru krajského súdu retroaktivitu ustanovenia § 51b zákona\no dani z príjmov, a tým rozpor s čl. 1 ods. 1 ústavy. Zavedenie dane z emisných kvót\npredstavuje podľa krajského súdu porušenie legitímnych očakávaní účastníkov schémy\nobchodovania, čo je rovnako v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy. Účelom napadnutého\nustanovenia je podľa krajského súdu odňatie individuálnych práv a povinností priznaných\nindividuálnym rozhodnutím konkrétnym adresátov (účastníkom schémy obchodovania),\nv dôsledku čoho je toto ustanovenie (materiálne) rozhodnutím orgánu verejnej správy, nie\ngenerálnou právnou normou, čo rovnako porušuje čl. 1 ods. 1 ústavy. Daň z emisných kvót\nso sadzbou 80 % základu dane predstavuje podľa krajského súdu konfiškačný zásah do\nvlastníckeho práva k súčasným i budúcim príjmom z predaja emisných kvót. Rovnako\nnapadnuté ustanovenie zasahuje do hodnoty technologických investícií, ako aj hodnoty\nobchodných podielov v obchodných spoločnostiach, ktoré sú účastníkmi schémy\nobchodovania. V dôsledku toho je toto ustanovenie v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj\ns čl. 13 ods. 4 ústavy, keďže na takéto obmedzenie neexistuje legitímny cieľ vo verejnom\nzáujme. Keďže napadnuté ustanovenie znemožňuje tvorbu zisku, ktorý je podstatou\npodnikania, je podľa krajského súdu aj v rozpore s čl. 35 ods. 1 ústavy, ktorý právo podnikať\nzaručuje, ako aj s čl. 13 ods. 4 ústavy v dôsledku chýbajúcej proporcionality a legitímneho\ncieľa. Tým, že ustanovenie § 51b zákona o dani z príjmov odňalo účastníkom schémy\nobchodovania ich práva, účastníci podľa krajského súdu nemajú možnosť domôcť sa svojich\npráv pred súdom alebo iným orgánom, keďže všeobecné súdy ani iné orgány nedisponujú\nprávomocou na preskúmanie zákonov. Tým je napadnuté ustanovenie podľa krajského súdu\nv rozpore s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Dôsledkom napadnutého ustanovenia je aj obmedzenie\nhospodárskej súťaže na trhu s emisnými kvótami, pričom ministerstvo financií bolo podľa\nkrajského súdu splnomocnené na jej ďalšie obmedzenie. To však odporuje čl. 55 ods. 2\nústavy, ktorý umožňuje obmedzenie len zákonom. Z dôvodu neproporcionality je napadnuté\nustanovenie podľa krajského súdu aj v rozpore s čl. 13 ods. 4 ústavy (samostatne). Príjmy,\nktoré podliehajú dani z emisných kvót, sú jedinými príjmami, na ktoré sa uplatňuje odlišná\n(80 %) sadzba dane, na ostatné sa uplatňuje 19 % sadzba. Zároveň sa napadnuté ustanovenie\n10\n\ntýka len spoločností, ktorým boli pridelené tzv. EUA kvóty (nie spoločností, ktorým boli\npridelené tzv. AAU kvóty). Uvedené okolnosti podľa názoru krajského súdu odporujú\nzákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy v súvislosti s právom na vlastníctvo majetku\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy. Diskriminácia a\ndisproporcia výpočtu daňového základu pre daň z emisných kvót už v jeho základnom\nvzorci sú podľa krajského súdu dôvodom nesúladu s čl. 1 dodatkového protokolu.\nUstanovenie § 51b zákona o dani z príjmov zavádza podľa krajského súdu dávky, ktoré\nmajú podobný účinok ako clo, čím je v rozpore s čl. 28 a čl. 30 ZFEÚ, a obmedzuje aj\nslobodu usadzovania, čím je v rozpore s čl. 49 v spojení s čl. 54 ZFEÚ. Toto ustanovenie\nďalej znemožňuje dosiahnutie cieľov smernice 2003/87/ES, ktorou sa ustanovuje schéma\nobchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, v znení neskorších predpisov, čím\nje v rozpore s čl. 288 ZFEÚ a zároveň s čl. 2 ods. 2 ZFEÚ, ktorý zakazuje členským štátom\nvykonávať svoje právomoci v oblastiach právomocí prenesených na Európsku úniu.\nNapokon v dôsledku rozporu s viacerými mnohostrannými zmluvami o ochrane investícií,\nktoré sa „vzťahujú na zahraničných investorov, ktorí investovali do účastníkov schémy\nobchodovania“, je napadnuté ustanovenie podľa krajského súdu v rozpore aj s čl. 1 ods. 2\nústavy.\n3.3 Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd v závere svojho návrhu žiada, aby\nústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Ustanovenie § 51b zákona o dani z príjmov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2\nods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 55 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 87 ods. 1 Ústavy SR, s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 2, čl. 28,\nčl. 30, čl. 49 a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“\nII.\nZnenie a zmeny napadnutého ustanovenia\n\n11\n\n4. Predmetom návrhu krajského súdu je posúdenie ústavnosti ustanovenia § 51b\nzákona o dani z príjmov.\n4.1 Uvedené ustanovenie bolo do zákona o dani z príjmov vložené čl. IV 95. bodom\nzákona č. 548/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011 v tomto znení (poznámky pod\nčiarou sú vynechané):\n„§ 51b\nDaň z emisných kvót\n(1) Na účely dane z emisných kvót sa rozumie\na) daňovníkom povinný účastník schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti\npodľa osobitného predpisu, alebo bol takýmto účastníkom len časť príslušného\nkalendárneho roka,\nb) zapísanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov bezodplatne pridelené\na zapísané podľa osobitného predpisu daňovníkovi v príslušnom kalendárnom roku vrátane\nemisných kvót nadobudnutých od iného daňovníka z dôvodu kúpy podniku alebo jeho časti,\nnepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia\nobchodných spoločností alebo družstiev, ktoré tento iný daňovník nadobudol bezodplatne\npodľa osobitného predpisu v príslušnom kalendárnom roku,\nc) spotrebovanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov odovzdané podľa\nosobitného predpisu daňovníkom za príslušný kalendárny rok zo zapísaných emisných kvót\nv príslušnom kalendárnom roku,\nd) prevedenými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov prevedené podľa\nosobitného predpisu daňovníkom v príslušnom kalendárnom roku zo zapísaných emisných\nkvót v príslušnom kalendárnom roku s výnimkou emisných kvót prevedených inému\ndaňovníkovi z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo\njeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev,\ne) nespotrebovanými emisnými kvótami za príslušný kalendárny rok zapísané emisné\nkvóty v príslušnom kalendárnom roku znížené o spotrebované emisné kvóty za príslušný\nkalendárny rok, o úsporu spotrebovaných emisných kvót dosiahnutú z dôvodu investovania\n12\n\ndaňovníka do technológií, ktorých účelom je zníženie množstva emisií vypustených do\novzdušia, a o prevedené emisné kvóty v príslušnom kalendárnom roku; za nespotrebované\nemisné kvóty sa nepovažujú emisné kvóty zo zapísaných emisných kvót v príslušnom\nkalendárnom roku, ktoré boli prevedené inému daňovníkovi z dôvodu predaja podniku\nalebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo\nrozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev.\n(2) Predmetom dane z emisných kvót sú zapísané emisné kvóty v rokoch 2011 a\n2012.\n(3) Základ dane z emisných kvót sa zistí ako súčet násobkov prevedených emisných\nkvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za\nkalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod, a násobku\nnespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za príslušný\nkalendárny rok.\n(4) Daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, vyčísli základ\ndane z emisných kvót ako súčet násobkov prevedených emisných kvót v jednotlivých\nkalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac\npredchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod.\n(5) Sadzba dane z emisných kvót je 80 % zo základu dane z emisných kvót podľa\nodsekov 3 a 4.\n(6) Daňovník podáva daňové priznanie na daň z emisných kvót miestne príslušnému\nsprávcovi dane za príslušný kalendárny rok v lehote do 30. júna po skončení príslušného\nkalendárneho roka. Daň z emisných kvót je splatná v lehote na podanie daňového priznania\nna daň z emisných kvót.\n(7) Daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je povinný\npodať daňové priznanie na daň z emisných kvót za časť kalendárneho roka skončenú ku dňu\npodľa osobitného predpisu, a to v lehote do troch kalendárnych mesiacov od tohto dňa.\n(8) Daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2011 vo výške\njednej polovice predpokladanej dane, a to v lehote do 30. júna 2011 a do 31. decembra\n2011. Predpokladanú daň vypočíta sadzbou dane podľa odseku 5 zo sumy vyčíslenej ako\n\n13\n\nnásobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na\nrok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010.\n(9) Daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012 vo výške\njednej polovice daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní na daň z emisných kvót\npodanom za rok 2011, a to v lehote do 30. júna 2012 a do 31. decembra 2012.\n(10) Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných\nkvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, daňovník je povinný zaplatiť\nrozdiel v lehote na podanie daňového priznania podľa odsekov 6 a 7. Ak zaplatené\npreddavky na daň z emisných kvót sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom\npriznaní na daň z emisných kvót, rozdiel sa považuje za daňový preplatok podľa osobitného\npredpisu.\n(11) Daň z emisných kvót sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.\n(12) Priemerné ceny emisných kvót za jednotlivé mesiace a kalendárne roky zverejní\nministerstvo na svojom webovom sídle.\n(13) Na správu dane z emisných kvót sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.“\n4.2 Zákonom č. 129/2011 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. mája 2011 k novelizácii\nodsekov 1, 7 a 8 ustanovenia § 51b, ktoré po tejto novelizácii zneli (doplnený text je\nzvýraznený):\n„(1) Na účely dane z emisných kvót sa rozumie...\nc) spotrebovanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov a jednotky\ncertifikovaného zníženia emisií (CER) odovzdané podľa osobitného predpisu daňovníkom za\npríslušný kalendárny rok,\nd) prevedenými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov prevedené podľa\nosobitného predpisu daňovníkom v príslušnom kalendárnom roku zo zapísaných emisných\nkvót v príslušnom kalendárnom roku s výnimkou emisných kvót prevedených inému\ndaňovníkovi z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo\njeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev;\nsúčasťou prevedených emisných kvót nie je zabezpečovací prevod zapísaných emisných kvót\nu daňovníka, ktorý je dlžníkom, a ich spätný prevod u daňovníka, ktorý je veriteľom, ak bol\n\n14\n\nuskutočnený medzi tými istými osobami v rovnakom množstve a rovnakých jednotkách\nnajneskôr do dňa odovzdania emisných kvót správcovi registra podľa osobitného predpisu\nza príslušný kalendárny rok,\ne) nespotrebovanými emisnými kvótami za príslušný kalendárny rok zapísané emisné\nkvóty v príslušnom kalendárnom roku znížené o spotrebované emisné kvóty za príslušný\nkalendárny rok, o úsporu spotrebovaných emisných kvót vyčíslenú podľa osobitného\npredpisu a o prevedené emisné kvóty v príslušnom kalendárnom roku; za nespotrebované\nemisné kvóty sa nepovažujú emisné kvóty zo zapísaných emisných kvót v príslušnom\nkalendárnom roku, ktoré boli prevedené inému daňovníkovi z dôvodu predaja podniku\nalebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo\nrozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev...\n(7) Ak sa daňovník počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník\nalebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie na daň z emisných kvót za časť\nkalendárneho roka skončenú ku dňu podľa osobitného predpisu, a to v lehote do troch\nkalendárnych mesiacov od tohto dňa.\n(8) Daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2011 vo výške\njednej polovice predpokladanej dane, a to v lehote do 30. júna 2011 a do 31. decembra\n2011. Predpokladanú daň vypočíta sadzbou dane podľa odseku 5 zo sumy vyčíslenej ako\nnásobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na\nrok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010 a o úsporu\nspotrebovaných emisných kvót vyčíslenú podľa osobitného predpisu.“\n4.3 Ustanovením čl. IV piateho bodu zákona č. 189/2012 Z. z. došlo s účinnosťou od\n30. júna 2012 k vypusteniu celého ustanovenia § 51b zákona o dani príjmov bez náhrady.\nSúčasne bolo do tohto zákona vložené prechodné ustanovenie § 51p ods. 1, podľa ktorého\n„(u)stanovenia § 51b v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní daňového\npriznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce\nzdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 9 sa neuplatní.“\nIII.\n\n15\n\nPrávne úvahy ústavného súdu\n5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\n(okrem iného) s ústavou a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom. Takýto návrh podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) a čl. 144 ods. 2 ústavy je v zásade\npovinný podať okrem iného aj súd, ak sa domnieva, že zákon, jeho časť alebo jeho jednotlivé\nustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave alebo medzinárodnej zmluve\npodľa čl. 7 ods. 5 ústavy.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí a preskúma ho z hľadísk\nuvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n6. Ako vyplýva zo skutočností uvedených v bodoch 4.1 až 4.3, ustanovenie § 51b\nzákona o dani z príjmov, ktoré je predmetom návrhu krajského súdu, stratilo platnosť už\n30. júna 2012, teda pred podaním uvedeného návrhu. Z prechodného ustanovenia § 52p\nods. 1 zákona o dani z príjmov je však zrejmé, že napadnuté ustanovenie je naďalej\npoužiteľné na podávanie daňových priznaní k dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie\nkalendárneho roka 2011, teda naďalej z neho vyplývajú práva a povinnosti jeho adresátom –\ndaňovníkom uvedenej dane, o ktorých môžu rozhodovať orgány verejnej správy (finančná\nspráva) a ktoré sa môžu stať aj referenčnou normou prieskumu takých rozhodnutí\nv prípadnom súdnom konaní. Podľa novšej judikatúry ústavného súdu (porov.\nPL. ÚS 1/2010 s výslovným odmietnutím skoršej opačnej judikatúry) môže byť v konaní\no súlade právneho predpisu s nadradenými právnymi predpismi, ktoré bolo začaté na návrh\nvšeobecného súdu ako dôsledok riešenia konkrétnej veci (čl. 144 ods. 2 ústavy a § 37 a nasl.\nzákona o ústavnom súde), preskúmavaný aj právny predpis už neplatný, ak z neho\nv rozhodnej dobe vyplývali adresátom práva a povinnosti, ktoré sa neskôr stali predmetom\nsporu (konanie pred súdom), a otázku ústavnej konformity zákonného základu týchto práv\n\n16\n\na povinností si nemôže posúdiť všeobecný súd sám. Z uvedeného dôvodu ústavný súd\nkonanie o súlade § 51b zákona o dani z príjmov napriek zrušeniu napadnutého ustanovenia\nnezastavil, ale vychádzal z prípustnosti jeho prieskumu (porov. naposledy zhodne\nPL. ÚS 39/2011, bod 11).\n7. Po zistení, že návrh krajského súdu bol podaný príslušným senátom [čl. 130 ods. 1\npísm. d) ústavy, § 18 ods. 1 písm. d) a § 19 zákona o ústavnom súde] po prerušení konania\nuznesením č. k. 1 S 130/2011­209 z 8. augusta 2012, ktoré sa stalo právoplatné 7. septembra\n2012 (t. j. je právoplatné v čase predbežného prerokovania návrhu ústavným súdom)\nvo forme predpokladanej ustanovením § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde a že\nnávrh nie je neprípustný (§ 24 zákona o ústavnom súde a contrario), skúmal ústavný súd\nnajmä aplikovateľnosť napadnutého ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov v konaní\npred krajským súdom. Toto skúmanie je pravidelnou a nevyhnutnou súčasťou predbežného\nprerokovania a nemožno ho vykonať v neskoršej fáze konania, keďže podľa ustálenej\njudikatúry už po prijatí návrhu na ďalšie konanie zásadne neprichádza do úvahy skúmanie\nprocesných podmienok (porov. PL. ÚS 11/05).\n7.1 Všeobecný súd je oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého\npoužitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú\nv danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať\n(PL. ÚS 12/2012); predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní\nvšeobecného súdu. Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia\nv konaní všeobecného súdu neprichádza do úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené\nprocesné podmienky (porov. už citované rozhodnutie PL. ÚS 7/04). V súlade s konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej sú to všeobecné súdy, ktoré sú primárne\nzodpovedné za výklad podústavného práva, je nepochybne v prvom rade úlohou\nvšeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu svoj návrh, aby posúdil prejudicialitu\nnapádaného ustanovenia a na účely konania pred ústavným súdom ju náležite odôvodnil.\nÚstavný súd si však vo svojej už citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto\nzávery všeobecného súdu pri predbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne\n\n17\n\nposúdiť splnenie podmienok konania pred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu\n(aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia vo veci, z ktorej návrh všeobecného súdu vzišiel\n(porov. napríklad PL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34). Ako partem pro toto možno uviesť už\ncitované rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 7/04, v ktorom návrh na vyslovenie nesúladu podal\nvšeobecný súd konajúci o žalobe v správnom súdnictve (podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku) podanej proti rozhodnutiu správneho orgánu. Ústavný súd v danej veci\nsp. zn. PL. ÚS 7/04 sám posúdil, či je žaloba, o ktorej navrhujúci súd koná, vôbec prípustná,\na dospel k záveru, že nie je, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je\nprvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému bol podaný rozklad. V dôsledku toho nešlo\no rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť, ako to\npožaduje ustanovenie § 247 ods. 2 OSP. Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 14/2013, návrh\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy tiež podal všeobecný súd a ústavný súd sám posúdil, či\nv konaní bol zaplatený súdny poplatok, a dospel k záveru, že vzhľadom na jeho nezaplatenie\nmal všeobecný súd konanie zastaviť. Keď tak neurobil, nebol oprávnený na podanie daného\nnávrhu ústavnému súdu.\n8. Vychádzajúc z uvedených všeobecných východísk pristúpil ústavný súd\nk prieskumu návrhu krajského súdu. Dôvody prípadného odmietnutia návrhu podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde osobitne posudzoval aj z hľadiska aplikovateľnosti\nnapadnutých ustanovení v konaní krajského súdu sp. zn. 1 S 130/2011, pričom postupne\nskúmal:\na) aplikovateľnosť ustanovení § 51b ods. 1 až 11 a ods. 13 zákona o dani z príjmov\na označené články ústavy, dodatkového protokolu a ZFEÚ,\nb) aplikovateľnosť ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov a označené\nčlánky ZFEÚ,\nc) prieskumnú právomoc krajského súdu, aplikovateľnosť ustanovenia § 51b ods. 12\nzákona o dani z príjmov a označené články ústavy a dodatkového protokolu.\n\n18\n\nK bodu a) Aplikovateľnosť ustanovení § 51b ods. 1 až 11 a ods. 13 zákona o dani\nz príjmov a označené články ústavy, dodatkového protokolu a ZFEÚ\n9. Ako už ústavný súd uviedol, predmetom konania pred krajským súdom je\nzákonnosť aktov ministerstva financií, ktorým boli zverejnené priemerné (trhové) ceny\nemisných kvót. Predmetom konania pred krajským súdom nateraz nie je žiadne rozhodnutie\nfinančnej správy, ktorým by bol žalobcovi priamo určený základ dane za konkrétne obdobie\nalebo vyrubená daň (porov. bod 2.6 Ďalej je ústavnému súdu zo sťažnosti žalobcu v konaní\nsp. zn. IV. ÚS 191/2014 známe, že žalobca už uhradil preddavky na daň z emisných kvót za\nrok 2011 a v konaní pred orgánmi finančnej správy sa v súčasnosti domáhal ich zníženia,\nresp. vrátenia.), ale len akt ministerstva financií, z ktorého takýto základ dane a daň môžu\nvyplývať, resp. ktorý určuje jeden z parametrov na určenie základu dane z emisných kvót.\nPrávnym základom označeného aktu ministerstva financií je výlučne ustanovenie § 51b ods.\n12 zákona o dani z príjmov, keďže len toto ustanovenie (tento odsek) splnomocňuje\nministerstvo financií na jeho vydanie. Ako vyplýva z časti II odôvodnenia tohto uznesenia,\nostatné odseky § 51b zákona o dani z príjmov nijakým spôsobom neupravujú ani\nneobmedzujú postup ministerstva financií pri zverejňovaní priemerných (trhových) cien\nemisných kvót. Práve naopak, odsek 1 definuje niektoré pojmy, odsek 2 časovo určuje\npredmet dane, odsek 3 určuje spôsob výpočtu základu dane, pričom nadväzuje na\nzverejnené informácie o priemerných (trhových) cenách emisných kvót, odsek 4 upravuje\nniektoré modality výpočtu základu dane pri zrušení daňovníka, odsek 5 ustanovuje sadzbu\ndane, odseky 6 a 7 určujú lehoty na podanie daňového priznania a splatnosť dane, odseky 8\na 9 upravujú platenie preddavkov, odsek 10 ich zúčtovanie s výslednou daňou, odsek 11\nzaokrúhľovanie a odsek 13 odkazuje na subsidiárne použitie Daňového poriadku (zákon č.\n563/2009 Z. z.).\nZa týchto okolností podľa ústavného súdu ustanoveniam § 51b ods. 1 až 11 a ods. 13\nzákona o dani z príjmov celkom zjavne chýba prejudicialita v konaní pred krajským súdom,\nteda celkom zjavne nemôže dôjsť k ich použitiu (aplikácii) v danom súdnom konaní, resp.\nich použitie (aplikácia) nie je vôbec podstatné na účely rozhodnutia krajského súdu o tom,\nči ministerstvo financií zverejnením priemerných (trhových) cien emisných kvót\n19\n\npostupovalo v súlade alebo v rozpore so zákonom. Neušlo pritom pozornosti ústavného\nsúdu, že v samotnej žalobe podanej krajskému súdu žalobca navrhoval podať návrh na\nvyslovenie nesúladu len v časti týkajúcej sa ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani\nz príjmov. Až v neskoršom podaní rozšíril svoju požiadavku na celý § 51b, pričom takéto\nrozšírenie svojho návrhu nijako relevantne neodôvodnil.\nV súlade s úvahami ústavného súdu uvedenými v bode 7.1 tohto uznesenia tak kvôli\nnedostatku prejudiciality ustanovení § 51b ods. 1 až 11 a ods. 13 zákona o dani z príjmov\npre rozhodnutie krajského súdu v konaní, z ktorého vzišiel jeho návrh na vyslovenie\nnesúladu uvedených ustanovení, nemožno krajský súd považovať za osobu oprávnenú na\npodanie takého návrhu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK bodu b) Aplikovateľnosť ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov\na označené články ZFEÚ\n10. V tejto časti návrhu je kľúčovou otázkou otázka aktívnej legitimácie všeobecného\nsúdu na podanie návrhu na vyslovenie nesúladu medzi právnym predpisom Slovenskej\nrepubliky, jeho časťou alebo jednotlivým ustanovením na jednej strane a takou nadradenou\nmedzinárodnou zmluvou [čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], ktorá je zároveň súčasťou\n(primárneho) práva Európskej únie.\n10.1 Ústavný súd sa otázkou aktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie\nnávrhu na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s právom Európskej únie podrobne\nzaoberal v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 3/09 (časť V.3.4, náhlosť zákazu zisku), v ktorom\nvyslovil tieto zásadné doktrinálne závery: «Z rozsudku Súdneho dvora Európskych\nspoločenstiev vo veci Simmenthal (rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb.,\ns. 629, bod 17) vyplýva, že podľa zásady prednosti práva Európskeho spoločenstva je\ndôsledkom účinnosti priamo uplatniteľných ustanovení zmluvy a aktov inštitúcií vo vzťahu\nk vnútroštátnemu právu členských štátov nielen strata použiteľnosti každého existujúceho\nustanovenia vnútroštátneho predpisu, ktoré je s nimi v rozpore, ale – vzhľadom na to, že\ntieto ustanovenia a akty sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku použiteľného na\n20\n\núzemí každého členského štátu, pred ktorým majú prednosť – aj vylúčenie prijímania takého\nvnútroštátneho práva, ktoré je nezlučiteľné s právom Európskeho spoločenstva.»\nTakéto chápanie zásady prednosti práva Európskej únie je podľa názoru ústavného\nsúdu uplatniteľné v konaní o súlade právnych predpisov, ktoré začalo na návrh skupiny\nposlancov alebo aj iných oprávnených subjektov uvedených v čl. 130 ods. 1 ústavy okrem\n(všeobecného) súdu. Všeobecný súd podľa názoru ústavného súdu totiž konanie o súlade\nvnútroštátneho právneho predpisu s medzinárodnou zmluvou, ktorou Slovenská republika\npreniesla výkon časti svojich práv na Európsku úniu, pred ústavným súdom podľa čl. 125\nods. 1 ústavy iniciovať zásadne nemôže, pretože v rozsahu svojej právomoci aplikuje\nustanovenia práva Európskej únie a je „povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem\na z úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie\nustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať\nalebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom“\n(rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb., s. 629, bod 24). K takýmto „ústavným\npostupom“ totiž možno zaradiť aj konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1\nústavy. Všeobecný súd má v súvislosti so zabezpečovaním plného účinku práva Európskej\núnie okrem iného k dispozícii postup podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, t. j. v prípade\npotreby rozhodne, že «požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev (po nadobudnutí\nplatnosti Lisabonskej zmluvy už „Súdny dvor Európskej únie“, pozn.) o rozhodnutie\no predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy a v tej súvislosti konanie preruší.»\nZjednodušene povedané, z uvedeného vyplýva, že ak všeobecný súd v určitej veci\n(v súlade s postupom, ktorý predpokladá právo Európskej únie, teda po prípadnom\npredložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru) dospeje k záveru, že ustanovenie\nprávneho predpisu Slovenskej republiky odporuje právu Európskej únie, má to (v zmysle\nustálenej judikatúry Súdneho dvora) za následok neaplikovateľnosť (nepoužiteľnosť)\nustanovenia právneho predpisu Slovenskej republiky v danej veci. Použiteľnosť\nnapadnutého ustanovenia je však v zmysle záverov obsiahnutých v bode 7.2 tohto uznesenia\nnevyhnutným predpokladom aktívnej legitimácie všeobecného súdu na podanie návrhu na\nvyslovenie nesúladu takého ustanovenia so ZFEÚ. Všeobecný súd sa tak nemôže dostať do\nsituácie, kedy by napadnuté ustanovenie právneho predpisu Slovenskej republiky bolo\n21\n\nv konaní pred ním aplikovateľné, ak toto ustanovenie odporuje právu Európskej únie,\nv dôsledku čoho mu nemôže svedčať aktívna legitimácia na podanie návrhu na vyslovenie\nnesúladu takého ustanovenia s právom Európskej únie (porov. tiež nález českého Ústavného\nsúdu sp. zn. Pl. ÚS 19/04; k tomu aj Bobek, M. Ústavní soud České republiky: obecné\nsoudy mají povinnost aplikovat komunitární právo samostatně. In: Soudní rozhledy, roč.\n2006, č. 5, s. 171­175; podobne Bobek, M. Judikát roku? publikované 30. júna 2007,\ndostupné na <jinepravo.blogspot.sk>).\n10.2 V prerokúvanej veci z návrhu krajského súdu zreteľne vyplýva, že krajský súd je\npresvedčený o nesúlade ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov s niektorými článkami\nZFEÚ, čo by však v takom prípade zakladalo ich aplikačnú prednosť. Na základe toho treba\nv prerokúvanej veci uzavrieť, že krajský súd nemožno považovať za osobu oprávnenú podať\nnávrh na vyslovenie nesúladu § 51b zákona o dani z príjmov s označenými ustanoveniami\nZFEÚ. Naopak, je úlohou krajského súdu v prípade takýchto pochybností požiadať\npostupom podľa čl. 267 ZFEÚ Súdny dvor o výklad ním označených ustanovení ZFEÚ a\nsekundárneho práva Európskej únie a následne ­ v závislosti od odpovede Súdneho dvora ­\nustanovenie § 51b zákona o dani z príjmov v ním prerokúvanej veci neaplikovať. V tejto\nsúvislosti možno poznamenať, že podobná prejudiciálna otázka, ktorá by prichádzala do\núvahy zo strany krajského súdu a ktorá môže mať relevanciu aj v konaní pred krajským\nsúdom, z ktorého vzišiel tu prerokúvaný návrh, už bola Súdnemu dvoru položená českým\nNajvyšším správnym súdom (uznesenie č. k. 1 Afs 6/2013­46 z 18. decembra 2013, ktorého\nvýsledkom je konanie vo veci C­43/14, ŠKO­ENERGO proti Odvolacímu finančnímu\nředitelství).\n10.3 Pritom opätovne neušlo pozornosti ústavného súdu, že žalobca návrh na podanie\nprejudiciálnej otázky v tomto smere podal krajskému súdu skôr než návrh na podanie\nnávrhu ústavnému súdu, napriek tomu krajský súd o tomto návrhu nijako nerozhodol\na priamo podal ústavnému súdu tu prerokúvaný návrh. Citovaný nález ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 3/09 bol pritom vydaný pomerne skoro pred podaním tu prerokúvaného\nnávrhu krajského súdu, v dôsledku čoho krajskému súdu mal byť právny názor ústavného\n\n22\n\nsúdu obsiahnutý v uvedenom náleze známy. Nota bene, tento právny názor bol vyslovený\nv konaní ústavného súdu začatom na návrh všeobecného súdu podľa čl. 144 ods. 2 ústavy,\na tak bol a je v zmysle poslednej vety uvedeného odseku záväzný pre všetky súdy, teda aj\npre krajský súd v tu prerokúvanej veci.\nK bodu c) Prieskumná právomoc krajského súdu, aplikovateľnosť ustanovenia\n§ 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov a označené články ústavy a dodatkového\nprotokolu\n11. Zatiaľ čo ustanovenia § 51b ods. 1 až 11 a ods. 13 zákona o dani z príjmov\nústavný súd uznal za zjavne neaplikovateľné (pozri bod 9 tohto uznesenia) a rovnako vylúčil\naplikovateľnosť ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov v prípade jeho nesúladu\ns označenými článkami ZFEÚ, je už podľa toho, čo je uvedené v bode 9 tohto uznesenia,\nzjavné, že nemožno na prvý pohľad vylúčiť prejudicialitu tohto ustanovenia vo zvyšnej\nčasti, teda pokiaľ sa namieta jeho nesúlad s označenými článkami ústavy a dodatkového\nprotokolu. Uvedený nesúlad totiž v zmysle čl. 144 ods. 2 ústavy nemožno riešiť aplikačnou\nprednosťou ústavy alebo dodatkového protokolu, ale len prípadným derogačným nálezom\nústavného súdu s účinkami podľa čl. 125 ods. 3 ústavy. Z uvedeného dôvodu však ústavný\nsúd zameral svoju pozornosť na skúmanie druhého z predpokladov prejudiciality v zmysle\nkonštantnej judikatúry citovanej v bode 7.1 Všeobecný súd je oprávnený napadnúť len také\nustanovenie zákona, ktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu\npod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným\nsúdom rozumne očakávať (PL. ÚS 12/2012); predpokladom je teda tzv. prejudicialita\nnapadnutej normy v konaní všeobecného súdu. Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že\naplikácia napadnutého ustanovenia v konaní všeobecného súdu neprichádza do úvahy,\nnapríklad aj preto, že nie sú splnené procesné podmienky (porov. už citované rozhodnutie\nPL. ÚS 7/04). V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej sú to\nvšeobecné súdy, ktoré sú primárne zodpovedné za výklad podústavného práva, je\nnepochybne v prvom rade úlohou všeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu svoj\nnávrh, aby posúdil prejudicialitu napádaného ustanovenia a na účely konania pred ústavným\n23\n\nsúdom ju náležite odôvodnil. Ústavný súd si však vo svojej už citovanej judikatúre od\npočiatku vyhradzuje právo tieto závery všeobecného súdu pri predbežnom prerokovaní jeho\nnávrhu preskúmať a samostatne posúdiť splnenie podmienok konania pred všeobecným\nsúdom, ako aj prejudicialitu (aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia vo veci, z ktorej\nnávrh všeobecného súdu vzišiel (porov. napríklad PL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34). Ako\npartem pro toto možno uviesť už citované rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 7/04, v ktorom návrh\nna vyslovenie nesúladu podal všeobecný súd konajúci o žalobe v správnom súdnictve\n(podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku) podanej proti rozhodnutiu správneho\norgánu. Ústavný súd v danej veci sp. zn. PL. ÚS 7/04 sám posúdil, či je žaloba, o ktorej\nnavrhujúci súd koná, vôbec prípustná, a dospel k záveru, že nie je, pretože napadnuté\nrozhodnutie správneho orgánu je prvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému bol podaný\nrozklad. V dôsledku toho nešlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní opravných prostriedkov\nnadobudlo právoplatnosť, ako to požaduje ustanovenie § 247 ods. 2 OSP, a to splnenia\npodmienok konania pred všeobecným súdom.\n11.1 Právomoc všeobecných súdov preskúmavať rozhodnutia, postupy a iné akty\norgánov verejnej správy (resp. v širšom zmysle aj verejnej moci) sa zakladá priamo\nna ústave, a to na čl. 142 ods. 1 časti vety za bodkočiarkou. Z citovaného ustanovenia však\nnajmä v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy možno vyvodiť, že táto prieskumná právomoc nemá\nv celom rozsahu rovnakú kvalitu. Z prvej alternatívy časti za bodkočiarkou čl. 142 ods. 1\nv spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy vyplýva, že súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy. Táto ich právomoc je originárne ústavná, založená priamo\ncitovaným ustanovením ústavy bez toho, aby na to bol potrebný zákon. Naopak,\nza podmienok upravených v čl. 46 ods. 2 ústavy môže zákon túto prieskumnú právomoc len\nobmedziť tým, že prieskum určitých rozhodnutí orgánov verejnej správy z právomoci\nvšeobecných súdov vylúči, prípadne upraví právomoc súdov čo do rozsahu ich prieskumu.\nKvalita druhej alternatívy časti vety za bodkočiarkou čl. 142 ods. 1 ústavy\n(„a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon“) je odlišná. Z citovaného ustanovenia totiž, naopak, vyplýva, že právomoc\npreskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré nie sú orgánmi verejnej\n24\n\nsprávy, a opatrení alebo iných zásahov akýchkoľvek orgánov verejnej moci nie je originárne\nústavná, ale vyžaduje si výslovné zákonné ustanovenie, ktoré takúto právomoc súdom buď\nvšeobecne, alebo v jednotlivom konkrétnom type právomoci zverí (tak zhodne i dôvodová\nspráva, porov. národná rada, II. volebné obdobie, tlač 643, s. 130).\n11.2 Táto dichotómia úpravy kompetencie všeobecných súdov pri prieskume aktov\norgánov verejnej správy a iných orgánov verejnej moci sa premieta do štruktúrovanej\núpravy tejto kompetencie v Občianskom súdnom poriadku, konkrétne v jeho piatej časti.\nTáto časť po všeobecných ustanoveniach upravuje v druhej a tretej hlave prieskum\nrozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov, ktoré im predchádzali, vo štvrtej hlave\nprieskum postupu (nečinnosti – porov. § 244 ods. 3 OSP) správnych orgánov a v piatej\nhlave prieskum zásahov správnych orgánov. V ďalších hlavách piatej časti sú upravené\nniektoré osobitné konania, ktoré majú rôzny charakter, medzi nimi napríklad prieskum\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy v § 250zfa, ktorého ústavnosť\nbola predmetom prieskumu ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 2/2013.\n11.3 Z uvedeného je zrejmé, že konanie vo veciach správneho súdnictva nie je\n(napríklad na rozdiel od správneho súdnictva Spolkovej republiky Nemecko) budované na\nprincípe všeobecnej procesnej úpravy pre akýkoľvek mysliteľný typ petitu a vo vzťahu\nk akémukoľvek mysliteľnému spôsobu konania verejnej správy. Naopak, na to, aby bola\nzaložená právomoc všeobecných súdov v oblasti správneho súdnictva, musí žaloba (návrh)\nsmerovať voči takému aktu, ktorý možno podradiť pod niektorý z typov konaní podľa\njednotlivých hláv piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň musí petit návrhu\n(žaloby) smerovať na taký výrok meritórneho súdneho rozhodnutia, aký príslušná hlava\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku predpokladá (porov. aj R 95/2004). V zmysle\nustanovenia § 103 OSP, ktoré platí aj v konaní v správnom súdnictve (§ 246c OSP), je súd\npovinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, medzi\nktoré patrí okrem iného aj právomoc súdu (porov. § 104 a § 250d ods. 3 OSP). V prípade\nnedostatku právomoci spočívajúcej v tom, že žalobca urobil predmetom prieskumu taký akt\norgánu verejnej správy, ktorého preskúmanie nie je predpokladané ani v jednej hlave piatej\n\n25\n\nčasti Občianskeho súdneho poriadku, je súd podľa § 250d ods. 3 OSP povinný konanie\nzastaviť bez toho, aby vec postupoval inému príslušnému orgánu. Uvedené ustanovenie je\ntotiž lex specialis nielen voči § 104 OSP, ale aj voči inak mimoriadne zjednodušujúcemu\nustanoveniu § 2 ods. 3 druhej vety zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Túto pozitívnu prieskumnú povinnosť\nvšeobecného súdu nenahrádza tvrdenie účastníka o tom, že určitá vec do právomoci súdu\npatrí; skúmanie svojej právomoci ako podmienky konania totiž súd vykonáva ex offo aj bez\nnávrhu účastníkov a nie je pritom vôbec viazaný ich tvrdeniami (zhodne Števček, M. In:\nŠtevček, M., Ficová, S., a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,\n2009, s. 271).\n12. V prerokúvanej veci z obsahu návrhu krajského súdu, ako aj z obsahu jeho\nuznesenia č. k. 1 S 130/2011­209 z 8. augusta 2012 vyplýva, že krajský súd tu koná podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje preskúmavanie\nprávoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Z návrhu krajského súdu (pozri bod 3.1\nKrajský súd v návrhu predovšetkým uviedol, že sa „žalobca domáha preskúmania\nrozhodnutí žalovaného (ministerstva financií, pozn.), ktoré sú podľa názoru žalobcu\nsprávnymi aktami sui generis, ktoré v právnom poriadku podliehajú rovnakému režimu\npreskúmania v správnom súdnictve ako individuálne správne akty“ (zvýraznenie pridal\nústavný súd, pozn.). Senát krajského súdu „1S“ po predbežnom prerokovaní veci „konajúci\npodľa piatej časti OSP (správne súdnictvo) preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutí\nMinisterstva financií SR a jeho postupu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu závisí od\nposúdenia otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť. Výlučne do právomoci ústavného súdu patrí\nposudzovanie súladu predpisov nižšej právnej sily s predpismi vyššej právnej sily, ktorého\nrozhodnutím o rozpore je konajúci súd viazaný v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 OSP“. K o\ntázke kvalifikácie napadnutých správnych aktov ministerstva financií ani k otázke svojej\nprávomoci na konanie o predmete žaloby sa krajský súd nijako osobitne nevyjadril.), ale aj\nzo žaloby žalobcu podanej krajskému súdu (pozri bod 2.3 tohto uznesenia) však vyplýva, že\nžalobca sa nedomáha preskúmania právoplatných rozhodnutí ministerstva financií, ale\ndomáha sa preskúmania aktov, ktoré sám označuje za „hybridné správne akty“, a len tvrdí,\n26\n\nže podliehajú rovnakému právnemu režimu preskúmania ako individuálne správne akty.\nNavyše, v predchádzajúcom návrhu (žalobe) na ochranu pred nezákonným zásahom žalobca\nvýslovne popieral ich charakter individuálnych správnych aktov (porov. bod 2.2 Proti časti\ntýchto oznámení podal žalobca 30. marca 2011 žalobný návrh podľa § 250v Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), považujúc ich za zásah v zmysle citovaného uznesenia,\na domáhal sa, aby súd uložil ministerstvu financií povinnosť «odstrániť údaje, ktoré\nMinisterstvo financií... označuje ako „Priemerné ceny na účely vyčíslenia základu dane z\nemisných kvót“, prípadne „priemerné trhové ceny“ EUA alebo emisných povoleniek\n(emisných kvót) a ktoré Ministerstvo financií... zverejnilo na svojom webovom sídle s\nodvolaním sa na § 51b ods. 12 zákona... o dani z príjmov... zo svojho webového sídla». Na\nodôvodnenie tejto žaloby žalobca uviedol, že úkon ministerstva financií, ktorým zverejnilo\nna svojom webovom sídle už uvedené údaje (pozri bod 2.1), považuje za bezprostredný\nzásah spočívajúci v stanovení konkrétneho rozsahu daňovej povinnosti. Podľa žalobcu nešlo\nani o individuálny správny akt (rozhodnutie) [žalobca doslova uviedol, že mu „chýbajú\nvšetky základné obsahové, formálne a ani iné náležitosti popísané vyššie (rozumej: popísané\nv danej žalobe, pozn.), na základe ktorých by bolo možné zverejnenie Priemerných\ntrhových cien emisných kvót považovať za rozhodnutie správneho orgánu“], ani normatívny\nsprávny akt. Podľa neho išlo o hybridný správny akt, ktorý sa najviac podobá opatreniam\nvšeobecnej povahy. Celkovo ho však žalobca považoval za zásah v zmysle § 250v OSP\n(doslovne žalobca uviedol, že zásahom „môže byť čokoľvek, čo nie je rozhodnutím,\nprávnym predpisom a iným zásahom, ktorý za zásah súdna prax nepovažuje a súčasne voči\ntakému zásahu neexistuje prostriedok nápravy“), ktorý považoval za protiústavný a\nnezákonný kvôli jeho arbitrárnosti a zároveň založený na nevykonateľnom ustanovení\nzákona o daniach z príjmov. Žalobca bol podľa svojho tvrdenia týmto aktom priamo\ndotknutý na svojich ústavných právach a právom chránených záujmoch. Proti tomuto\nzásahu podľa žalobcu neexistovali žiadne prostriedky ochrany, jeho dôsledky mali naďalej\ntrvať a malo hroziť aj opakovanie. V danom návrhu (žalobe) žalobca zároveň navrhol\nkrajskému súdu prerušiť konanie a predložiť ústavnému súdu návrh na vyslovenie nesúladu\n§ 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov s ústavou podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP tohto\nuznesenia). Aj keď inokedy nie je obvyklé explicitne deklarovať a vysvetliť svoju právomoc,\n27\n\nza týchto okolností bolo podľa ústavného súdu povinnosťou krajského súdu, aby pred\npodaním tu prerokúvaného návrhu preskúmal svoju právomoc na preskúmanie takýchto\n„hybridných správnych aktov“ ako individuálnych správnych aktov, teda v režime druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Túto povinnosť krajskému súdu napokon\nukladajú aj ustanovenia § 103, 104 a § 250d ods. 3 OSP. Potom bolo jeho povinnosťou v\njeho návrhu ústavnému súdu odôvodniť, ako dospel k záveru, že na ich preskúmanie\nprávomoc má. Krajský súd ani v uznesení č. k. 1 S 130/2011­209 z 8. augusta 2012, ktorým\nprerušil konanie o žalobe žalobcu, ani v samotnom návrhu ústavnému súdu svoju právomoc\nna konanie v prerokúvanej veci nijako neodôvodnil. Obmedzil sa len na konštatovanie, že\nžalobca existenciu takejto právomoci krajského súdu tvrdí (pozri bod Krajský súd v návrhu\npredovšetkým uviedol, že sa „žalobca domáha preskúmania rozhodnutí žalovaného\n(ministerstva financií, pozn.), ktoré sú podľa názoru žalobcu správnymi aktami sui generis,\nktoré v právnom poriadku podliehajú rovnakému režimu preskúmania v správnom súdnictve\nako individuálne správne akty“ (zvýraznenie pridal ústavný súd, pozn.). Senát krajského\nsúdu „1S“ po predbežnom prerokovaní veci „konajúci podľa piatej časti OSP (správne\nsúdnictvo) preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutí Ministerstva financií SR a jeho postupu\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu závisí od posúdenia otázky, ktorú nie je oprávnený\nriešiť. Výlučne do právomoci ústavného súdu patrí posudzovanie súladu predpisov nižšej\nprávnej sily s predpismi vyššej právnej sily, ktorého rozhodnutím o rozpore je konajúci súd\nviazaný v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 OSP“. K otázke kvalifikácie napadnutých\nsprávnych aktov ministerstva financií ani k otázke svojej právomoci na konanie o predmete\nžaloby sa krajský súd nijako osobitne nevyjadril.). Krajský súd pritom ani nevyslovil, či sa\nk otázke svojej právomoci stotožňuje s argumentmi žalobcu alebo či svoju právomoc\nvyvodzuje z iných dôvodov, než tvrdí žalobca. Takéto odôvodnenie je však podľa názoru\nústavného súdu viac než potrebné už vzhľadom na to, že sám žalobca priznáva, že\nnapadnuté akty ministerstva financií nie sú právoplatnými rozhodnutiami správnych\norgánov preskúmateľnými podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,\nale (hybridnými) právnymi aktami sui generis.\n12.1 V konkrétnosti mal krajský súd predovšetkým preskúmať napríklad tieto otázky:\n28\n\na) Prečo by sa žalobcom napadnuté akty ministerstva financií mali považovať za\n„hybridné“ akty preskúmateľné ako individuálne správne akty, keď nie sú individuálne\nadresované žalobcovi, ale určujú priemerné (trhové) ceny emisných kvót vo všeobecnosti,\nbez ohľadu na určitého adresáta? Tým sa však nijako neodlišujú napríklad od všeobecne\nzáväzných nariadení obcí a samosprávnych krajov, ktorými sa určuje základ miestnych daní\n(porov. napr. § 8 ods. 2 a najmä ods. 4, § 12 ods. 2, § 16 ods. 2 a najmä ods. 3 zákona\nč. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné\nstavebné odpady v znení neskorších predpisov). O povahe týchto všeobecne záväzných\nnariadení ako normatívnych právnych aktov pritom nie sú žiadne pochybnosti (porov.\nkonanie vo veci sp. zn. IV. ÚS 248/2012 o súlade takýchto všeobecne záväzných nariadení\ns ústavou a zákonmi). Aj napadnuté akty ministerstva financií určujú (priemernú trhovú)\ncenu emisných kvót, ktorá je jednou z veličín na výpočet základu dane z emisných kvót\n(pozri ustanovenie § 51b ods. 3 zákona o dani z príjmov citované v bode Uvedené\nustanovenie bolo do zákona o dani z príjmov vložené čl. IV 95. bodom zákona č. 548/2010\nZ. z. s účinnosťou od 1. januára 2011 v tomto znení (poznámky pod čiarou sú vynechané):).\nZa týchto okolností sa podľa ústavného súdu logicky natíska otázka, prečo by sa napadnuté\nakty ministerstva financií nemohli považovať za všeobecne záväzné právne predpisy vydané\nministerstvom financií a vyhlásené osobitným spôsobom (na jeho webovom sídle, t. j.\nustanovenie § 51b ods. 12 Daňového poriadku ako lex specialis k § 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov).\nb) Prečo by z ustanovenia čl. 46 ods. 2 ústavy mal vyplývať nárok na preskúmanie\niných než individuálnych právnych aktov, keď citované ustanovenie vyslovene zaručuje len\nprávo na prieskum zákonnosti „rozhodnutí“? Tým sa zreteľne odlišuje od čl. 142 ods. 1\nústavy, z ktorého vyplýva, že orgány verejnej moci, medzi ktoré patria i orgány verejnej\nsprávy, verejnomocensky nekonajú len vo forme „rozhodnutí“ (ako individuálnych\nsprávnych aktov), ale aj vo forme „opatrení a iných zásahov“, ktoré čl. 142 ods. 1 ústavy\nzmieňuje osobitne (tak i dôvodová správa, porov. národná rada, II. volebné obdobie, tlač\n\n29\n\n643, s. 130). Judikatúra českého ústavného súdu, ktorá preskúmateľnosť opatrení všeobecnej\npovahy vyvodila z čl. 36 ods. 2 listiny, ktorého znenie je totožné s čl. 46 ods. 2 ústavy, však\nreagovala práve na situáciu, kedy opatrenie všeobecnej povahy bolo legislatívne normované\nna úrovni jednoduchého (podústavného) práva bez toho, aby zákonodarca výslovne vytvoril\naj zodpovedajúci režim jeho kontroly (porov. napr. nález sp. zn. IV. ÚS 2239/07). Nie je\nzrejmé, prečo by rovnaká nevyhnutnosť mala platiť aj v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky, v ktorom akt typu opatrenia všeobecnej povahy pozitívno­právne upravený nie\nje.\n12.2 Ak sa krajský súd ani vo svojom návrhu, ani vo svojom uznesení č. k.\n1 S 130/2011­209 vôbec nevenoval týmto otázkam, ktoré v podstate vyvracajú, resp. aspoň\npodstatne spochybňujú argumenty žalobcu v prospech existencie právomoci krajského súdu\nna preskúmanie napadnutých aktov ministerstva financií vydaných podľa § 51b ods. 12\nzákona o dani z príjmov, nemožno podľa názoru ústavného súdu vychádzať z toho, že je\ndaná právomoc krajského súdu vo veci, z ktorej vzišiel jeho tu prerokúvaný návrh. Naopak,\nz hľadiska posudzovania podmienok prijatia návrhu krajského súdu na ďalšie konanie je za\ntýchto okolností potrebné vychádzať z toho, že krajskému súdu právomoc na takéto konanie\nchýba. Nedostatok právomoci ako jednej z podmienok konania pred všeobecným súdom\n(§ 104 OSP) však v zmysle judikatúry ústavného súdu (porov. bod 7.1 Všeobecný súd je\noprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie (teda nutnosť\nsubsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení)\nmožno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať (PL. ÚS 12/2012);\npredpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní všeobecného súdu.\nPrejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia v konaní\nvšeobecného súdu neprichádza do úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené procesné\npodmienky (porov. už citované rozhodnutie PL. ÚS 7/04). V súlade s konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej sú to všeobecné súdy, ktoré sú primárne\nzodpovedné za výklad podústavného práva, je nepochybne v prvom rade úlohou\nvšeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu svoj návrh, aby posúdil prejudicialitu\nnapádaného ustanovenia a na účely konania pred ústavným súdom ju náležite odôvodnil.\n30\n\nÚstavný súd si však vo svojej už citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto\nzávery všeobecného súdu pri predbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne\nposúdiť splnenie podmienok konania pred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu\n(aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia vo veci, z ktorej návrh všeobecného súdu vzišiel\n(porov. napríklad PL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34). Ako partem pro toto možno uviesť už\ncitované rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 7/04, v ktorom návrh na vyslovenie nesúladu podal\nvšeobecný súd konajúci o žalobe v správnom súdnictve (podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku) podanej proti rozhodnutiu správneho orgánu. Ústavný súd v danej veci\nsp. zn. PL. ÚS 7/04 sám posúdil, či je žaloba, o ktorej navrhujúci súd koná, vôbec prípustná,\na dospel k záveru, že nie je, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je\nprvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému bol podaný rozklad. V dôsledku toho nešlo o ro\nzhodnutie, ktoré po vyčerpaní opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť, ako to\npožaduje ustanovenie § 247 ods. 2 OSP) bráni považovať krajský súd za oprávnenú osobu\nna podanie návrhu na vyslovenie nesúladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 a čl. 144\nods. 2 ústavy (výslovne už cit. PL. ÚS 7/04).\n13. Napokon ústavný súd bez toho, aby sám vyčerpávajúco odpovedal na uvedené\notázky, považuje za potrebné konštatovať, že podľa jeho názoru z podrobne popísaných\nokolností danej veci vyplýva, že zverejnenie priemerných cien emisných kvót zo strany\nministerstva financií podľa ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov v znení\núčinnom do 28. júna 2012 nemožno považovať za individuálny správny akt (rozhodnutie\nsprávneho orgánu). Zverejnené informácie sa vzťahujú na neurčitý počet adresátov\nrovnakého druhu. Obsah informácií je adresovaný každému subjektu, na ktorý sa vzťahuje\npovinnosť platiť daň z emisných kvót. Zverejnené informácie sa teda netýkajú iba\nkonkrétneho subjektu a na konkrétny prípad. Pri takomto ponímaní výsledok činnosti\nministerstva financií pri zverejňovaní priemerných cien emisných kvót nemožno považovať\nani len za hybridný správny akt. V dôsledku toho tento akt nie je preskúmateľný v správnom\nsúdnictve. Ako už uviedol najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8 Sžs 2/2013 (pozri bod 2.2),\nžalobca môže svoje subjektívne práva uplatňovať žalobou proti rozhodnutiam orgánov\n\n31\n\nfinančnej správy, ktorými bude vyrubená, prípadne upravená jeho daňová povinnosť,\nprirodzene, aj s možnosťou konkrétnej kontroly ústavnosti.\nIV.\nZáver\n14. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní odmietne okrem iného návrh podaný niekým zjavne\nneoprávneným. Z časti III tohto uznesenia je zrejmé, že krajský súd nie je oprávnený na\npodanie tu prerokúvaného návrhu, pretože v časti, v ktorej svojím návrhom navrhuje\nvysloviť nesúlad\na) ustanovení § 51b ods. 1 až 11 a 13 zákona o dani z príjmov s označenými\nustanoveniami ústavy, dodatkového protokolu a ZFEÚ, týmto ustanoveniam chýba\nprejudicialita vo veci prerokúvanej krajským súdom,\nb) ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov s označenými článkami ZFEÚ,\nchýba tejto norme prejudicialita v dôsledku aplikačnej prednosti ZFEÚ,\nc) ustanovenia § 51b ods. 12 zákona o dani z príjmov s označenými článkami ústavy\na dodatkového protokolu, chýba tomuto ustanoveniu prejudicialita v dôsledku nedostatku\nprávomoci krajského súdu na konanie o žalobe žalobcu.\nNávrh krajského súdu na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 51b zákona o dani\nz príjmov s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 20\nods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 55 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 87 ods. 1 ústavy,\ns čl. 1 Dodatkového protokolu a čl. 2 ods. 2, čl. 28, čl. 30, čl. 49 a čl. 288 ZFEÚ bolo preto\ntreba odmietnuť ako podaný niekým zjavne neoprávneným, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2015\n\n32", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "daň-z príjmov", "aplikácia právnych noriem", "legitimácia-aktívna", "akt, právny akt-hybridný/zmiešanej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:46c8d461-abcd-4e6c-8603-c7d653a4ad4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2013 z 12. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46c8d461-abcd-4e6c-8603-c7d653a4ad4c"}, {"guid": "ussr:f27fc1b5-5f9a-4bd7-82a3-6c3cc237e38d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 191/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 191/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f27fc1b5-5f9a-4bd7-82a3-6c3cc237e38d"}, {"guid": "ussr:9603bce6-d686-4757-80af-be8af13e4a69", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9603bce6-d686-4757-80af-be8af13e4a69"}, {"guid": "ussr:0a7de605-d119-4f84-8d7a-c95b5d77f4bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 179/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a7de605-d119-4f84-8d7a-c95b5d77f4bc"}, {"guid": "ussr:9c049b9a-5ef1-49bd-9506-2c653bb338e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 114/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 114/2011 z 19. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c049b9a-5ef1-49bd-9506-2c653bb338e1"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 420/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 420/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fd4a6e-1e9d-4e2c-9b1d-404e4f8fce34"}, {"guid": "ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213"}, {"guid": "ussr:5b38f675-aa6a-4fd3-97b3-587f2f59c42c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2011 z 2. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b38f675-aa6a-4fd3-97b3-587f2f59c42c"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}, {"guid": "ussr:4b4b5078-0002-4c57-a9c1-b6476f4b973f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/05 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b4b5078-0002-4c57-a9c1-b6476f4b973f"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:95b17c36-3f93-41d8-8087-fcaeb9fbb990", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 321/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 321/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.321.2026.2"}, {"guid": "ussr:23d62858-039d-4f2b-affc-043cb8aa001e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.241.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 241/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/2024 z 14. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.241.2024.1"}, {"guid": "ussr:14085ef6-418c-4dab-b186-5cc33be11759", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.233.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.233.2023.1"}, {"guid": "ussr:a0aa2dbc-9cd8-4b53-a4fd-0070416e5d8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.22.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 22/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/2022 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.22.2022.1"}, {"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}, {"guid": "ussr:ff2ee696-9fde-431c-a18b-28640a018d40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.3.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.3.2021.1"}, {"guid": "ussr:0762647b-a7c9-4c73-afa8-c49568f78e84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 397/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.397.2020.1"}, {"guid": "ussr:1b760562-7091-4f98-abe1-1f6a2474539f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.396.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.396.2020.1"}, {"guid": "ussr:0773f164-8f4f-45db-a6cc-cc62d5f7569a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.386.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.386.2020.1"}, {"guid": "ussr:585754a6-8c2a-4258-a3d4-b519e31096f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.387.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.387.2020.1"}, {"guid": "ussr:0bf3ed58-92ab-4c48-9005-ebdadcf0fe12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.454.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.454.2020.1"}, {"guid": "ussr:ecec350d-f386-427e-b844-53a8d733391e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.455.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.455.2020.1"}, {"guid": "ussr:85d84d13-1d85-4758-ad30-ba0c76dbe7fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.436.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 436/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 436/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.436.2020.1"}, {"guid": "ussr:28a72cd0-03ed-4442-820a-5d0d2ff3cf0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.413.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 413/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.413.2020.1"}, {"guid": "ussr:a9062cc4-08c2-45d0-be5b-1dc2a9dfd20e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.468.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.468.2020.1"}, {"guid": "ussr:aeae5c6a-f53d-4f15-8ad4-5aac667dbe28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.410.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.410.2020.1"}, {"guid": "ussr:81afe80c-568c-4f1d-ad88-e0f97f999b80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.460.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 460/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 460/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.460.2020.1"}, {"guid": "ussr:bee49a0b-f0af-4721-8c2b-609ee8ae8420", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.411.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 411/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 411/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.411.2020.1"}, {"guid": "ussr:ecdfbb1f-9aae-4f3d-bf85-20bb2a087875", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.440.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 440/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 440/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.440.2020.1"}, {"guid": "ussr:14d9dee4-0054-4b40-ada9-22653c6d79b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.441.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 441/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 441/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.441.2020.1"}, {"guid": "ussr:1138db84-a55e-48b2-9c61-989fd5e20de7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.432.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 432/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 432/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.432.2020.1"}, {"guid": "ussr:9204c138-7064-4db6-b99c-951771c90a56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.412.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 412/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 412/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.412.2020.1"}, {"guid": "ussr:8fa76f02-b5d5-4172-9690-9ad377f6cbf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.466.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 466/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 466/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.466.2020.1"}, {"guid": "ussr:bbc47fba-94e8-4911-a81a-c5a7cb2d57fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.437.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 437/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 437/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.437.2020.1"}, {"guid": "ussr:67fd1050-5503-411e-9b5a-412d4bc6dd94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.435.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 435/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 435/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.435.2020.1"}, {"guid": "ussr:9acb4043-b89a-466b-9e8e-5c642a6aaa4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.438.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.438.2020.1"}, {"guid": "ussr:9f40ac32-4820-4bc1-b4a7-d58f7a511def", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.433.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 433/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 433/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.433.2020.1"}, {"guid": "ussr:566e7d51-6cd6-4516-915f-c14149ac6e09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.459.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.459.2020.1"}, {"guid": "ussr:7642d1be-9e7a-4691-a5d8-27ca8341e778", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.467.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.467.2020.1"}, {"guid": "ussr:c55b90db-66f2-4740-b801-4896a7ea2310", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.439.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 439/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 439/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.439.2020.1"}]}