{"guid": "ussr:3021df3f-b199-4f6c-823c-96ce065f0074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/2014 z 18. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. februára 2015, sp. zn. PL. ÚS 34/2014, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-02-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3021df3f-b199-4f6c-823c-96ce065f0074", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.34.2014.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 34/2014­84\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra\nDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka,\nLajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti\n,\n\n, zastúpeného usadeným euroadvokátom\n\ndr. Sándorom Czudarom, Mierové námestie 452, Vinica, a advokátom JUDr. Štefanom\nKseňákom, PhD., Park Angelinum 4, Košice, za účasti\n\n, starostu obce\n\nČebovce, vo veci namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb na funkciu starostu obce\nČebovce konaných 15. novembra 2014 takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nzamieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného usadeným euroadvokátom dr. Sándorom Czudarom, Mierové\nnámestie 452, Vinica, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Čebovce\nkonaných 15. novembra 2014.\nDňa 30. januára 2015 bezprostredne pred začiatkom vypočúvania predvolaných\nsvedkov sa so sťažovateľom dostavil aj advokát JUDr. Štefan Kseňák, PhD.,\nPark Angelinum 4, Košice, ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie v konaní\npred ústavným súdom udelené sťažovateľom. Sťažovateľ v konaní o predmetnej sťažnosti\nvýslovne vyhlásil, že si ustanovil oboch právnych zástupcov, ktorí ho v tomto konaní\nzastupujú.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol kandidátom na starostu obce Čebovce\nkonaných 15. novembra 2014 s poradovým číslom 3, pričom zo zápisnice miestnej\nvolebnej komisie o výsledku volieb v obci Čebovce (ďalej len „zápisnica“) vyplýva,\nže z 590 odovzdaných platných hlasov získal 181 hlasov, čo predstavuje 30,68 % hlasov,\nčiže viac ako 10 % hlasov podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti.\nSťažnosť smeruje proti kandidátovi\n\n, ktorý bol s počtom hlasov 182\n\nzvolený za starostu obce Čebovce.\nSťažovateľ namieta\n1. nesprávny postup miestnej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích\nlístkov;\n2. zákonnosť sčítavania hlasov po skončení hlasovania;\n3. neoprávnený zásah do zápisnice a\n2\n\n4. porušenie volebného moratória.\nV súvislosti s námietkami týkajúcimi sa postupu miestnej volebnej komisie\npri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov a ich sčítavania sťažovateľ uvádza:\n„V súlade s § 38 ods. 1 volebného zákona uznala miestna volebná komisia\nza neplatný hlasovací lístok, na ktorom volič vyjadril svoju vôľu zakrúžkovaním môjho veku\nbez zakrúžkovania poradového čísla. Takýmto spôsobom však volebná komisia\nnepostupovala pri kontrole hlasovacieho lístka odporcu, pri ktorom volič vyjadril svoju\nvôľu zakrúžkovaním poradového čísla aj zakrúžkovaním veku kandidáta, a uznala hlasovací\nlístok za platný, pričom v súlade s platnou legislatívou sa mal hlasovací lístok vyradiť ako\nneplatný. Napriek tomu, že na túto skutočnosť upozornila členka komisie p.\n, ostatní členovia túto pripomienku neakceptovali a zaradili hlasovací lístok\nmedzi platné hlasovacie lístky. Uvedený postup je v rozpore s volebným zákonom a zároveň\nvytvára nerovný prístup, ktorý je principiálne zakázaný.\nPo prvom prepočítavaní sa zistilo, že jednotlivé časti neobsahujú len hlasovacie\nlístky na daného kandidáta (omylom tam boli zamiešané aj hlasovacie lístky iných\nkandidátov), a preto sa počty hlasov opätovne prepočítavali. Po následnom sčítaní\nodovzdaných hlasov jednotlivých kandidátov na starostu a sumarizovaní celkového počtu\nodovzdaných hlasovacích lístkov spolu s neplatnými hlasovacími lístkami sa zistilo, že počet\nodovzdaných obálok − 597 − nekorešponduje s počtom hlasovacích lístkov. Celkový počet\nhlasovacích lístkov na základe sumarizácie bolo 598, čiže o jeden kus viac, ako celkový\npočet odovzdaných obálok. Na základe tohto zistenia sa hlasovacie lístky prepočítali ešte\ndvakrát, a to s rovnakým výsledkom 598 hlasovacích lístkov. Podotýkam, že pri otváraní\nobálok neboli zistené žiadne nezrovnalosti, ani jeden z členov volebnej komisie neoznámil,\nže sa v obálke, ktorú otvoril nachádzali dva hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu\nobce.\nNa základe vyššie uvedených skutočností členka volebnej komisie p.\nodmietla zápisnicu podpísať.“\n\n3\n\nSťažovateľ poukazuje na § 31 ods. 4 a § 38 ods. 3 zákona Slovenskej národnej\nrady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), na judikatúru ústavného súdu – nálezy sp. zn.\nPL. ÚS 11/2011 a sp. zn. PL. ÚS 21/99, ako aj na uznesenie sp. zn. PL. ÚS 10/07, z ktorých\n„vyplýva, že za platný možno uznať iba ten hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval\nporadové číslo ním vybraného kandidáta na funkciu starostu bez akejkoľvek inej úpravy\nhlasovacieho lístka...\nPokiaľ by sa platnosť hlasovacieho lístka posúdila vyššie uvedeným spôsobom\ndochádzalo by k rovnosti hlasov kandidátov na starostu, nakoľko ja som získal 181 hlasov...\na odporca získal 182 hlasov...“.\nSťažovateľ vzhľadom na nezrovnalosť v počte odovzdaných hlasovacích lístkov\ns počtom zapísaných hlasovacích lístkov navrhuje zistiť počet hlasovacích lístkov a tiež\nnavrhuje zistiť obsah a posúdiť platnosť odovzdaných hlasovacích lístkov a takto posúdiť\nvýsledok hlasovania.\nK sčítavaniu hlasovacích lístkov, k zistenej nezrovnalosti medzi počtom\nodovzdaných obálok a skutočným počtom hlasovacích lístkov a k vyhotoveniu zápisnice\nmiestnou volebnou komisiou sťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n«Tento stav sa však neodrazil v zápisnici z miestnej volebnej komisie..., nakoľko\nčlenovia volebnej komisie okrem p.\n\nsa rozhodli hlasovací lístok, ktorý\n\nbol navyše zaradiť medzi neplatné, a takýmto spôsobom vypracovať zápisnicu. Nikto\nsa nezaoberal tým, akým spôsobom mohlo dôjsť k nezrovnalosti v počte hlasovacích lístkov.\nV prípade, ak by bolo menej hlasovacích lístkov ako bolo odovzdaných mohla by vzniknúť\nsituácia, že volič hlasovací lístok do obálky nevložil, ale v danom prípade „prírastok\nhlasovacieho lístka“ môžeme odôvodniť len tým, že omylom boli vydané voličovi\n2 hlasovacie lístky na voľby starostu, čo je málo pravdepodobné, nakoľko by sa volič\npravdepodobne ozval, alebo bol hlasovací lístok pridaný počas počítania hlasov. Napriek\ntejto skutočnosti sa do zápisnice uviedli počty, ktoré sú zavádzajúce a neodzrkadľujú\nskutkový stav. Zo zápisnice vyplýva, že pre voličov bolo vydaných 597 obálok a počet\n4\n\nplatných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 590. Napriek tomu,\nže počet neplatných hlasovacích lístkov sa nikde v zápisnici neuvádza, je úlohou volebnej\nkomisie sa takýmto stavom zaoberať a v žiadnom prípade nemôže takúto situáciu\nbagatelizovať.\n... Po zistení nezrovnalostí sa členovia volebnej komisie dohodli, že vzniknutú\nsituáciu budú riešiť s členmi Obvodnej volebnej komisie vo\nriešení mala vedomosť aj p.\n\n. O takomto\n\n. O tom, že do zápisnice z miestnej volebnej\n\nkomisie o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce v časti VII. „zápisnicu\nodmietol podpísať“ bola pri dopísaná veta „Odmietla podpísať zápisnicu bez udania\ndôvodu“ zistila až po vyžiadaní zápisnice dňa 18. novembra 2014. Táto veta neodzrkadľuje\nvôľu člena volebnej komisie, nakoľko dôvodom nepodpísania zápisnice boli vyššie uvedené\nskutočnosti. Z uvedeného dôvodu členka volebnej komisie p.\n\npovažuje\n\ntoto konanie za protiprávne.»\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje aj na to, že predsedníčka miestnej volebnej\nkomisie\n\npostupovala v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a zákonom o voľbách, pretože nekonala vo veci nesúladu počtu vydaných a\nspočítaných hlasovacích lístkov, pričom o tejto nezrovnalosti vedela a bez toho, aby túto\nskutočnosť uviedla, zápisnicu podpísala ako vecne správnu. Rovnako tak predsedníčka\nmiestnej volebnej komisie neupozornila\n\n, že je povinná písomne uviesť\n\ndôvody, pre ktoré odmietla podpísať zápisnicu. Namiesto toho po konzultácii s obvodnou\nvolebnou komisiou bolo do zápisnice dopísané, že ju odmietla podpísať bez udania dôvodu.\nK porušeniu volebného moratória sťažovateľ uvádza:\n„Deň pre konaním volieb, t. j. 14. novembra 2014 bol na webovej stránke\nwww.facebook.sk vytvorený profil fiktívnej osoby pod menom\n\n. V rámci tohto\n\nprofilu boli uvedené zavádzajúce údaje a polopravdy týkajúce sa mojej osoby, jednak môjho\nsúkromia ako aj výkonu starostu v predchádzajúcom volebnom období. Zároveň boli\nuverejnené dokumenty súkromného charakteru, ktoré boli počas mojej PN v kancelárii\n\n5\n\na bližšie nezistené osoby ich v mojej neprítomnosti odfotili a takýmto spôsobom zneužili.\nCelá kampaň bola zameraná na zdiskreditovanie mojej osoby...\nNa základe viacerých oznámení od voličov odporca porušil volebné moratórium,\nnakoľko deň pred konaním volieb osobne navštívil viacerých voličov s cieľom získať si ich\nhlas...“\nSťažovateľ tiež uvádza, že na základe už uvedených skutočností bolo v danej veci\npodané trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre\n\n.\n\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie\na po vykonaní dokazovania vydal tento nález:\n„Voľby starostu obce Čebovce, ktoré sa konali dňa 15. novembra 2014, vyhlasuje\nza neplatné.“\nSťažovateľ tiež poukazuje na to, že verejnú funkciu by mala zastávať osoba, ktorá\ndo nej bola zvolená alebo ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb. V prerokúvanej\nveci existujú dôvodné obavy, že vo voľbách starostu obce Čebovce bola porušená ústava\na zákon o voľbách.\n„Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorý vznikol v zákonných a ústavných\nvoľbách prevažuje nad prípadným zásahom do práv odporcu spočívajúcom v tom,\nže dočasne nebude vykonávať funkciu starostu. Výkon funkcie starostu je zabezpečený\nv zmysle § 13 b) zákona SNR č. 369/1990 Zb...“\nNa základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe\n§ 31a zákona o ústavnom súde uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží\npovinnosť „až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvo veci samej zdržať sa výkonu všetkých práv a povinností, ktoré mu vznikli v dôsledku\nvýsledkov voľby starostu obce Čebovce, konaných dňa 15. novembra 2014“.\nAlternatívne sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa §\n52 ods. 2 zákona o ústavnom súde takto:\n6\n\n„Miestna volebná komisia obce Čebovce vytvorená v zmysle zákona SNR\nč. 346/1990 Zb... je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení\n\n, ktorý\n\nkandidoval na starostu obce Čebovce vo voľbách starostu obce Čebovce konaných dňa\n15. novembra 2014 za starostu obce Čebovce do rozhodnutia vo veci samej.“\nÚstavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 34/2014­15 z 10. decembra 2014 prijal sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie a návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel. Prípisom č. k. PL. ÚS 34/2014­22\nzo 16. decembra 2014 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k obsahu sťažnosti a aby predložil\nústavnému súdu kompletnú volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu obce\nČebovce.\nV podaní doručenom ústavnému súdu 30. decembra 2014 odporca zaujal stanovisko\nk sťažnosti sťažovateľa. K jednotlivým námietkam uviedol:\n„Vyhlasujem, že zákon o volebnom moratóriu som neporušil a ako dôkaz prikladám\noverenú fotokópiu zápisnice z výsluchu Zn. ORP­554/VI­VK­2014 PZ\n\nzo dňa\n\n5. 12. 2014 týkajúce sa s podozrenia porušenia volebného moratória.\nČo sa týka ďalších námietok sťažovateľa a to:\n1. Nesprávny postup miestnej volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích\nlístkov\n2. Zákonnosť sčítavania hlasov po skončení hlasovania\n3. Neoprávnený zásah do zápisnice\nsa neviem hodnoverne vyjadriť nakoľko som nebol prítomný pri sčítavaní hlasov\na ani pri vyhotovení zápisnice.\nK týmto námietkam sťažovateľa žiadam Vás o výsluch – vyjadrenie všetkých členov\nmiestnej volebnej komisie vrátane predsedu a podpredsedu a zapisovateľky miestnej\nvolebnej komisie.\n... Žiadam... sťažnosť... v celom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodnú a právne\nirelevantnú.“\n\n7\n\nVzhľadom na obsah vyjadrenia odporcu ústavný súd nepovažoval za potrebné toto\npodanie doručiť sťažovateľovi.\n\nII.\nDokazovanie\nÚstavný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi sťažovateľa\ndoručenými\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nako\n\nprílohy\n\nk\n\njeho\n\nsťažnosti\n\nvrátane\n\nvolebnej\n\ndokumentácie a výsluchom svedkov – členov miestnej volebnej komisie v obci Čebovce −\na tiež oboznámením sa s rozhodnutiami a zápisnicami z výsluchov v trestných veciach\nČVS: ORP­554/VI­VK­2014 a ČVS: ORP­555/VI­VK­2014.\nII.1 Prepočítanie hlasovacích lístkov\nÚstavný súd 14. januára 2015 prepočítal hlasovacie lístky zo zapečatenej volebnej\ndokumentácie z volieb starostu obce Čebovce konaných 15. novembra 2014.\nZo zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že 597 voličom boli vydané obálky\na 597 obálok bolo odovzdaných. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že počet platných\nhlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce Čebovce bol 590.\nP. č. Kandidát\n\nVýsledky volieb zistené\n\nVýsledky volieb\n\nústavným súdom\n\npodľa zápisnice MVK\n\nRozdiel\n\n1.\n\n92\n\n92\n\n­\n\n2.\n\n135\n\n135\n\n­\n\n3.\n\n181\n\n181\n\n­\n\n4.\n\n182\n\n182\n\n­\n\n8\n\nPri prepočítaní hlasovacích lístkov ústavný súd zistil, že medzi platnými hlasovacími\nlístkami pre kandidáta č. 4\n\nbol hlasovací lístok, na ktorom bolo\n\nzakrúžkované poradové číslo 4 pri mene a priezvisku kandidáta a zároveň bol zakrúžkovaný\nvek kandidáta č. 4.\nSúčasťou volebnej dokumentácie bolo osem kusov neplatných hlasovacích lístkov pre\nvoľby starostu,\n­ na troch hlasovacích lístkoch boli preškrtnuté mená, priezviská a ďalšie\nidentifikačné údaje všetkých kandidátov,\n­ na troch hlasovacích lístkoch boli zakrúžkované poradové čísla všetkých štyroch\nkandidátov,\n­ na jednom hlasovacom lístku boli jedným krížikom a čiarou preškrtnuté poradové\nčísla všetkých štyroch kandidátov,\n­ na jednom hlasovacom lístku bol zakrúžkovaný vek kandidáta č. 3\n.\nSúčasťou volebnej dokumentácie bolo 597 použitých obálok.\nII.2 Výsluchy predvolaných svedkov\nDňa 30. januára 2015 sa v priestoroch ústavného súdu uskutočnil výsluch\n8 predvolaných svedkov – členov miestnej volebnej komisie a zapisovateľky v súvislosti\nso sťažnosťou sťažovateľa. Tohto výsluchu sa zúčastnil aj sťažovateľ, jeho právni zástupcovia\na odporca.\nSvedok\n\nuviedol, že počet obálok bol 597 a počet voličov, ktorí\n\nsa zúčastnili volieb, bol 597, „len potom, ako sme ich sčitovali druhý alebo tretíkrát, tak\nvtedy tam už bol jeden rozdiel, jeden papier sa tam vyskytol navyše“. Svedok tiež uviedol,\n\n9\n\nže neplatné hlasy vyraďovali už na začiatku „úplne čisté..., potom, kde bolo viac\nzakrúžkovaných,... kde bol krížik, aj to sme vyraďovali, kde bol len rok zakrúžkovaný,\naj to sa vyraďovalo...“. V prípade, keď členovia miestnej volebnej komisie nevedeli posúdiť\nplatnosť hlasovacieho lístka, „to sa aj volalo do\n\n(\n\n, pozn.), tam vraveli,\n\nže to máme vyradiť“. Na otázku odporcu svedok uviedol, že pri otváraní obálok ani jedna\nneobsahovala viac ako dva hlasovacie lístky (t. j. obálky obsahovali jeden hlasovací lístok\npre voľby starostu a jeden hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva,\npozn.). Na otázku ústavného súdu svedok spresnil, že hlasovacie lístky rozdelili podľa\nkandidátov, neplatné vyradili a „... sme päťkrát prepočítali všetky“, pričom hlasovacie lístky\nuž opäť nezmiešavali, len sčítavali hlasy jednotlivých kandidátov. Na otázku, koľko bolo\nneplatných hlasovacích lístkov, uviedol: „Sedem,... alebo osem...“ Svedok si nepamätal,\nkoľko bolo medzi neplatnými hlasovacími lístkami čistých, uviedol: „jedno čisté sme našli,\nto sme jedno prečiarkli. Jedna časť, to aby sa nemiešalo s ostatnými, ale to už naozaj\nneviem, koľko tam bolo čistých.“ Svedok vedel o tom, že p.\n\nodmietla podpísať\n\nzápisnicu, pričom tiež vedel, že v zápisnici bolo napísané, že odmietla podpísať bez\nuvedenia dôvodu. „Tak tam ona povedala, že nevie, ako ju preložiť do slovenčiny a potom\njej predsedníčka vravela, že nech povie, že čo chce tam napísať a ona to preloží. A tak\nnevedela, že čo tam má napísať. Tak nedalo sa jej pomôcť.“\nSvedok\n\nuviedol, že po otvorení volebnej schránky bol rovnaký počet\n\nobálok ako voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Potom „sme všetky spočítali, to ešte všetko\nsedelo v poriadku... sme to rozdelili na štyri kopce... ešte predtým sme rozdelili, že sme dali\nnabok tie hlasovacie lístky, ktoré neboli platné... a potom, keď sme všetko spočítali, tak sme\nzistili, že o jeden hlasovací lístok bol viacej...“. Nevedeli však, ktorý hlasovací lístok bol\nten, ktorý bol navyše. Medzi neplatnými hlasovacími lístkami bol taký, na ktorom nebol\noznačený žiaden kandidát, tak sa „dohodli, že to sme preškrtli...“. V dvoch prípadoch\nsa nevedeli zhodnúť o platnosti hlasovacieho lístka – na ktorom bol zakrúžkovaný len vek\nkandidáta – „... to sme sa nevedeli dohodnúť,... že či to dáme akože neplatný hlas... vtedy\nsme zavolali ešte do\n\ndo okresnej komisie a oni nám vtedy hovorili, že to\n\nnemá byť platné...“ a na ktorom okrem poradového čísla kandidáta bol zakrúžkovaný aj jeho\n10\n\nvek – „vtedy tiež sme zavolali, pretože nevedeli sme sa rozhodnúť... a oni... hovorili, že v\ntomto prípade, keď je už to tam jednoznačne to číslo zakrúžkované, sme sa rozhodli, že to\ndáme ako platné... A tuším tam bolo sedem alebo osem neplatných hlasovacích lístkov, to si\nuž nepamätám.“. Na otázku odporcu, kedy zistili, že je o jeden hlasovací lístok viac,\nuviedol, že „pri druhom sčítaní, keď sme spočítali všetky hlasy, ktoré boli neplatné,\nna jedného kandidáta a takto ďalej“. Uviedol tiež, že našli aj „taký lístok, ktorý nebol\noznačený...“. Na otázku ústavného súdu svedok uviedol, že pred rozdelením hlasovacích\nlístkov na jednotlivých kandidátov ich spočítali a ich počet súhlasil s tým, koľko „vydali\nobálok a lístkov“. Uviedol, že pri vyberaní hlasovacích lístkov z obálok žiaden člen\nmiestnej volebnej komisie neuviedol, že našiel dva hlasovacie lístky pre voľbu starostu\nv jednej obálke. Svedok vedel, že p.\n\nodmietla podpísať zápisnicu, pričom\n\n„neuviedla dôvody, ona tuším ani nepísala do toho, do tej zápisnice, bola upozornená,\nže tam má dopísať nejaký dôvod, ale mne sa zdá, že to sa neuskutočnilo“. Okolo pol jednej\nukončili hlasovací proces, a tak „sme sa rozhodli, že... kto podpíše, podpíše a kto je proti,\ntak ten dopíše dôvod... To riešila sa mi zdá predsedníčka volebnej komisie.“. Na otázku\nprávneho zástupcu sťažovateľa, či v zápisnici bol už text (zrejme: odmietla podpísať bez\nuvedenia dôvodu, pozn.), svedok uviedol: „Tak keď to má podpis, tak to... určite, že bol.“\nNa otázku ústavného súdu, či vie o vytvorení profilu na sociálnej sieti Facebook s menom\nv čase volebného moratória, svedok uviedol: „počul som o tom, ale ja si\nmyslím,... že na internet, na webovú stránku... nahodiť... nejaké tie fotky, či čo tam boli, to je\nv takomto svete modernom, je to jednoduché. Viac o tom neviem.“\nSvedkyňa\n\nuviedla, že hlasovacie lístky pre voľby starostu dali\n\nna jednu kôpku, pričom ich nespočítali. Následne ich začali triediť na štyri kôpky podľa\nkandidátov a tiež na kôpku s neplatnými hlasovacími lístkami a po tomto triedení spočítali\njednotlivé kôpky. To, že je 598 hlasovacích lístkov, sa zistilo, keď „sa zrátalo druhýkrát“.\nPrvé spočítanie považovali za predbežné, „potom sme brali, že sa ešte zráta, a potom sme\nnašli ešte aj v jednej aj v druhej kôpke boli pomiešané, tak potom sa zistilo, že je jeden\nnavyše. Potom už nesedeli čísla.“. Popísala tiež kritériá, podľa ktorých vyraďovali neplatné\nhlasovacie lístky, uviedla, že v dvoch prípadoch volali obvodnú volebnú komisiu\n11\n\nvo\n\n, „tak sme nevedeli, že či to je platné alebo nie, tak sme pre istotu radšej\n\nvolali“. Na otázku odporcu uviedla, že v žiadnej obálke nenašli viac ako dva hlasovacie\nlístky, tie neplatné vyradili hneď a potom ich už nezmiešavali. Potom opakovane prepočítali\nplatné hlasovacie lístky „tak potom sa našiel ten ešte jeden lístok“ (neoznačený, pozn.),\nktorý\n\ntiež\n\nvyradili\n\nako\n\nneplatný.\n\nNa\n\notázku\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľa,\n\nže táto skutočnosť (o neplatnom hlasovacom lístku) sa nepremietla do zápisnice uviedla:\n„Neviem, nerozumiem...“. To, že sa do zápisnice dopísalo: „odmietla podpísať bez uvedenia\ndôvodu“, sa dozvedela od pani\nkeď prišla domov z\n\npo voľbách, pričom uvádza: „... pani\n\n, mi vravela.“ Nevedela, či rozdielne názory na platnosť\n\nhlasovacieho lístka sú zachytené v zápisnici, zápisnicu podpísala, lebo „sme si mysleli,\nže to je všetko v poriadku a ten jeden hlas bol aj tak neplatný“. Na otázku právneho\nzástupcu sťažovateľa svedkyňa uviedla: „My sme rozdelili starostov, papieriky... a pri tom\ndruhom sčítavaní, ja neviem, ako sa tam dostal, bol jeden prázdny... Lebo prvýkrát tam\nnebol, keď sa rozdelili tie štyri kôpky, my sme zrátali, každého zvlášť sa napísalo, sa zrátalo,\nvtedy ešte sedelo a už druhýkrát, keď sa vyberalo z jednej kôpky tam druhé meno, iné meno\na sa dopisovalo, a potom, keď sa to zrátalo, potom to vyskočilo.“ Svedkyňa vedela, že p.\nodmietla podpísať zápisnicu, pýtali sa jej na dôvod, „nevedela uviesť, lebo ako\nsme jej vraveli, aby dačo napísala, tak nevedela, že čo tam má napísať, potom jej pani\nvravela, že ak nevie po slovensky, tak nech jej to napíše po maďarsky,... že nevie, čo\ntam má napísať“. Ostatní členovia podpísali zápisnicu po telefonáte s obvodnou volebnou\nkomisiou vo\n\n− „podpísali, lebo volali do\n\n, že... nie je tam napísaný\n\ndôvod, a vraveli, že aj tak to môže doniesť“. Dôvod, prečo p.\nzápisnicu, nebol uvedený, „potom sa to dopísalo v\n\nnepodpísala\n\n. Tam bola pani\n\ndopísať.“.\nSvedok\n\nuviedol, že spočítali obálky po ich vybratí z volebnej schránky,\n\nich počet súhlasil s počtom tých, ktorí boli voliť. „Potom sme začali počítať, porozkladali\nsme lístky... podľa kandidátov..., ale pomiešali sa hlasovacie lístky podľa jednotlivých mien,\nznovu sme to porozkladali a znovu sme to spočítali. A potom jednotlivo sme spočítali\nhlasovacie lístky na jednotlivých kandidátov... Veľakrát sme to spočítali znovu a znovu,\n12\n\nako keď sme to rozdeľovali, tak ja som našiel prázdny lístok a ja som ostatných členov...\nupozornil, aby sme tento hlasovací lístok nezapočítali. A potom sme počítali všetko dlho...\nA tento lístok sme brali ako neplatný hlas, pretože na tomto lístku nebol nikto zakrúžkovaný.\nA ja som tento lístok, s veľkým krížom som preškrtol, aby to náhodou niekto nezakrúžkoval\nna tento lístok meno.“ Svedok uviedol, že hlasovacie lístky pre voľbu starostu spočítali\nnajprv všetky spolu. Pri posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov sa volalo obvodnej\nvolebnej komisii vo\n\n: „Čo ja viem, bolo to tri alebo štyrikrát.“ Svedok\n\nuviedol, že v žiadnej obálke nenašli viac ako dva hlasovacie lístky. Na otázku odporcu:\n„A pri ďalších sčítaniach ste našli taký lístok, ktorý ste museli vyradiť za to, lebo nebol\nplatný?“ svedok odpovedal: „Áno.“ Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, kedy našiel\nprázdny hlasovací lístok, svedok uviedol, že vtedy, keď „otvárali obálky“. Svedok tiež\nuviedol, že celkovo bolo osem neplatných hlasovacích lístkov. Nevedel uviesť, prečo\nv zápisnici nie je uvedené, že počet hlasovacích lístkov bol vyšší ako počet vydaných\nobálok a lístkov. Na otázku ústavného súdu, či už pri prvom prepočítaní sa vyskytla\nnezrovnalosť, svedok uviedol: „Nie.“, ale „Druhýkrát.“ Na ďalšie otázky v tomto smere\nsvedok uviedol: „Najprv sme prepočítali lístky celkovo, dokopy všetko. Potom sme lístky\nporozkladali podľa kandidátov na starostu... To druhýkrát rozumiem to, že keď sme\nuž porozkladali hlasovacie lístky a sme tieto prepočítali viackrát a vtedy sa vyskytlo,\nže je navyše. Ja som našiel ten neplatný lístok a keď som vybral z obálky, ja som každému\nukázal, že tu je takýto lístok a ja som tento lístok preškrtol veľkým krížikom... Potom,\nkeď sme to rozdelili podľa jednotlivých mien kandidátov na starostu, ako sme vyberali\nz obálky, ja som hneď našiel v obálke prázdny lístok.“ Na otázku ústavného súdu,\nči sa pri opakovaných prepočítavaniach objavil nevyplnený hlasovací lístok, svedok\nuviedol: „Bol, bol tam... Áno, bol aj taký neoznačený“, nepamätal sa však, kto ten lístok\nnašiel. Na otázku ústavného súdu, koľko bolo čistých neoznačených lístkov, svedok\nuviedol: „Dva lístky boli také, ktoré boli prázdne, čiže neboli zakrúžkované.“ Na otázku\nadvokátskej koncipientky svedok uviedol: „Vtedy boli perá odložené nabok, na stole pero\nnebolo. Ja som nemal pero. Potom som ako zobral a ukázal som. Potom som zobral pero,\nja som povedal pred každým, že ja to preškrtnem.“ Svedok uviedol, že zápisnicu odmietla\npodpísať p.\n\n, predsedníčka jej povedala, že „musí odôvodniť, prečo zamieta\n13\n\npodpisovať..., že keď nevie po slovensky, teda nech povie po maďarsky a predsedníčka jej to\npreloží do slovenčiny... aj mňa poprosila, že čo tam treba napísať, ja som jej povedal, že\nnech tam napíše, že nesúhlasí s voľbami. Počuli sme viacerí, že predtým jej telefonoval\nmanžel, že nemá nič podpísať.“. Na otázku sťažovateľa svedok ešte uviedol, že „... ja som\nstál pri nej, a počul som do telefónu, že neopováž sa podpísať. Je pravda.“. Nevedel uviesť,\nči dodatočne bolo niečo do zápisnice dopísané.\nSvedok\n\nuviedol, že po uzavretí volebnej miestnosti „spojili... všetky\n\nštyri stoly v miestnosti, aby každý videl na každého“, a následne zistili, že vo volebnej\nschránke bolo 597 obálok a na evidenčnom lístku (zozname voličov, pozn.) bolo 597 mien\nzakrúžkovaných. Hlasovacie lístky triedili na dve kôpky, ktoré spočítali a „bolo 597\nna starostu a 597 na poslancov. Ale už tam sa vyskytli aj neplatné lístky, navzájom sme\nsa upozorňovali, že ktorý lístok je neplatný.“. Hlasovacie lístky pre voľby starostu rozdelili\npodľa kandidátov: „Keď sme najprv tak formálne spočítali, tak\n\nviedol s dvoma\n\nhlasmi. Potom sme tieto kopy ešte raz prezreli a zistili sme, že boli pomiešané... a potom\nsme to ešte raz porozdeľovali správne podľa mien. Aj vtedy bolo 597 hlasov. Keď sme\ndruhýkrát už úradne sme počítali, vtedy sa zistilo, že hlasovacích lístkov je 598. Z ôsmich\nneplatných lístkov jeden lístok bol... prázdny, nebol vôbec zakrúžkovaný...“ Platnosť\nniektorých hlasovacích lístkov konzultovali s obvodnou volebnou komisiou vo\n. Telefonovala zapisovateľka z inej miestnosti a následne oznámila obsah rozhovoru.\nOpakované prepočítavania robili všetci členovia miestnej volebnej komisie spoločne.\nNa otázku ústavného súdu a aj právneho zástupcu sťažovateľa, koľko bolo neoznačených\nhlasovacích lístkov, sťažovateľ uviedol, že jeden. („Už ako tam boli neplatné hlasovacie\nlístky, ako sme dali nabok, už tam bol jeden prázdny... ja som sa stretol s jedným\nhlasovacím lístkom, ktorý bol úplne prázdny... a následne tento lístok\n\npreškrtol...\n\nPodľa mojich vedomostí už sme ďalší prázdny nekrúžkovaný lístok nenašli.“). V žiadnej\nobálke nenašli viac ako dva hlasovacie lístky. Po spočítaní hlasovacích lístkov pre voľby\nposlancov nevedeli, či majú podpísať zápisnicu: „bolo medzi nami trošku napätia, podpísať\nči nepodpísať... Potom\n\nvyhlásila, že ona nepodpíše. Predsedníčka\n\npovedala, že ona podpíše a po telefonáte do\n14\n\n,\n\npovedal, že máme odniesť\n\nhlasovacie lístky a následne... do\n\nsom išiel ja, zapisovateľka\n\na predsedníčka...“ Svedok sa vo\n\nzdržiaval pri aute. Pani\n\n„nám\n\npovedala, že nehnevajte sa, ja to nepodpíšem, ale viacerých nás sa spýtala, že aký dôvod\ntam má písať, ako to má sformulovať, čo tam má ako dôvod napísať“.\nSvedkyňa\n\nuviedla, že hlasovacie lístky pre voľby starostu\n\nrozdelili podľa jednotlivých kandidátov, potom začali počítať tak, že „jeden člen komisie\npočítal, druhý člen sa na to pozeral...“, pričom tieto dvojice sa nemenili pri opakovaných\npočítaniach. Keď počítanie ukončili, „zistili sme, že medzi prvým miestom a druhým\nmiestom je rozdiel jedného hlasu“. Potom zistili, že niektoré hlasovacie lístky neboli\nna správnej kôpke, preto ich primerane uložili „a znovu sme začali počítať. Pri počítaní sme\nodložili neplatné hlasovacie lístky úplne bokom. Počítali sme teda lístky... platné a počítali\nsme dokopy aj neplatné lístky a vyšlo nám, že je o jeden lístok... viac na starostu, ako boli\nvydané... Keď sme zistili, že čísla, teda počet nesedí, začali sme znova počítať.“. Obvodnej\nvolebnej komisii vo\n\nvolali, lebo nevedeli posúdiť platnosť dvoch hlasovacích\n\nlístkov. Na otázku ústavného súdu uviedla: „Neviem, ktorý lístok bol navyše, bolo osem\nneplatných hlasovacích lístkov,... boli také, že bol... preškrtnutý, bol taký na ktorom všetci\nštyria starostovia boli zakrúžkovaní. A bol aj taký lístok, že bol úplne prázdny.“ Na otázku\nprávneho zástupcu sťažovateľa uviedla, že o platnosti sporných hlasovacích lístkov\nnehlasovali. Členovia miestnej volebnej komisie čakali na usmernenie obvodnej volebnej\nkomisie vo\n\ntak, že predsedníčka ostatným oznámila výsledok telefonátu.\n\nObvodnej volebnej komisii vo\n\ntelefonovali aj z dôvodu, že mali jeden\n\nhlasovací lístok navyše. „Oni nám povedali, že máme odniesť do\n\nvýsledok\n\na oni sa tam rozhodnú, že ako budú o tom rozhodovať... ja som sa rozhodla, že zápisnicu\nnepodpíšem... ja som povedala predsedníčke, že ja to neviem sformulovať, neviem\nto vysvetliť, že prečo, že aký dôvod. Dôvod bol ten, že jeden hlasovací lístok bol navyše,\nale nevedeli sme to sformulovať. Preto predsedníčka povedala, že keď pôjdu do\n, ona tam povie, že ja prečo, z akého dôvodu som nepodpísala.“ Na otázku ústavného\nsúdu svedkyňa ešte uviedla: „Môj dôvod bol ten, že ja nepodpíšem zápisnicu, pretože\no jeden hlasovací lístok je navyše. Nikto nevedel to sformulovať, že ako sa to má dostať\n15\n\ndo zápisnice. Neviem prečo, možno sme tomu nevenovali dostatočnú pozornosť.“ Na otázku\nústavného súdu, či jej predsedníčka miestnej volebnej komisie alebo iný člen ponúkli\npomoc s formulovaním dôvodu, svedkyňa uviedla: „Ja sa na to nepamätám.“ Skutočnosť,\nže do zápisnice sa nakoniec dopísalo, že ju odmietla podpísať bez uvedenia dôvodu,\nsa dozvedela, až keď „bola na výsluchu vo\n\n... vtedy videla prvýkrát zápisnicu...“.\n\nSamotné stanovisko obvodnej volebnej komisie k hlasovaciemu lístku navyše predsedníčka\nmiestnej volebnej komisie neuviedla. Komunikáciu predsedníčky s obvodnou volebnou\nkomisiou priamo nepočula. V čase, keď jej bola predložená zápisnica na podpis, nebol tam\ntext: „odmietla podpísať bez uvedenia dôvodu.“ Podľa svedkyne všetci členovia miestnej\nvolebnej komisie používali mobilné telefóny, pokiaľ ide o telefonáty obvodnej volebnej\nkomisii, tie sa uskutočňovali z inej miestnosti. Svedkyňa uviedla, že jej volal manžel,\npričom mu „povedala o tom, že je jeden hlasovací lístok navyše, ale čo som urobila\na čo mám urobiť, o tom som sa rozhodla ja sama“. Na otázku odporcu, či uviedla,\nže „uznajte, že to nemôžem podpísať“, alebo podobný výrok, svedkyňa uviedla, že „Nie.“.\nSvedkyňa na otázku odporcu potvrdila, že počet vydaných obálok súhlasil s počtom voličov,\nktorí sa volieb zúčastnili. Svedkyňa si nebola vedomá toho, že by čo i len v jednej obálke\nbolo viac hlasovacích lístkov ako dva. Na otázku odporcu svedkyňa uviedla, že pri prvom\npočítaní sa spočítavali hlasovacie lístky len podľa kandidátov, celkový súčet sa ešte nerobil\n(„Pri prvom spočítaní hlasov, najprv sme spočítali zvlášť podľa poradového čísla...\nPri prvom počítaní sme teda, nebol súčet, neboli tie kôpky spočítané spolu.“). Rovnako tak\nsa nespočítali hlasovacie lístky pre voľby starostu pred ich rozdelením na kôpky podľa\nkandidátov. Na otázku odporcu „pri druhom sčítaní ste našli ten lístok prázdny, ktorý ste\nnásledne vyradili ako neplatný?“ Svedkyňa odpovedala: „Nie, pri prvom počítaní teda bolo\nvyradených ako neplatných hlasovacích lístkov osem kusov.“ Následne odporca položil\nďalšiu otázku: „Čiže hneď pri prvom sčítaní ste našli v kôpke z obálok osem neplatných\nlístkov a následne pri ďalších počítaniach sa nenašiel ďalší prázdny lístok hlasovací?“\nSvedkyňa odpovedala: „Nie.“ Na otázku ústavného súdu svedkyňa uviedla, že sťažovateľ\nje jej švagor.\n\n16\n\nSvedkyňa\n\n(predsedníčka miestnej volebnej komisie) uviedla,\n\nže po uzavretí volebnej miestnosti spojili stoly a sedeli v kruhu. Roztriedili hlasovacie lístky\npre voľby poslancov a pre voľby starostu. Hlasovacie lístky pre voľbu starostu začali\nnásledne deliť na štyri kôpky podľa kandidátov a „predbežne sme ich spočítali, ale sme\nvedeli, že samozrejme sa tam môžu ešte vyskytnúť chyby, tak sme ich zase po jednom všetky\nprezreli a prípadne zmiešané hlasovacie lístky sme uložili na tú správnu kopu. Spočítali sme\nhlasy, samozrejme vyradili sme neplatné hlasovacie lístky a spočítali sme teda hlasy\na zapisovateľka zapísala teda počty tých hlasov. Potom sme urobili ešte kontrolné\nspočítavanie a po tom druhom kontrolnom spočítaní sa nám objavil ďalší neplatný\nhlasovací lístok, ktorý bol ale prázdny... a vyskytli sa nám dva sporné..., ako som\nsi prečítala v inštruktáži, ako sa majú vyhodnocovať, ale keďže som sa chcela utvrdiť,\ntak sme ešte zavolali na obvodnú volebnú komisiu do...\n\n, tam nám takisto\n\npotvrdili to, čo som si aj myslela... s tým, že ma sledovali ostatní členovia, ešte vlastnoručne\nsom trikrát prerátala tie hlasovacie lístky... a vždy vychádzalo to isté číslo už potom,\nčiže 182 a 181.“. Podľa svedkyne na stoloch bol len obsah volebnej schránky a „telefón\npani\n\n“. Svedkyňa nevedela uviesť, kto našiel ten druhý prázdny hlasovací lístok:\n\n„... bol teda ešte jeden okrem toho prázdny a že kto to úplne konkrétne zistil, my sme všetci\nvlastne sedeli v tom kruhu a...“ Na otázku ústavného súdu svedkyňa uviedla,\nže pred rozdelením hlasovacích lístkov na kôpky tieto neprepočítavali, a na otázku o počte\nneplatných hlasovacích lístkov uviedla, že „Sedem sa mi zdá bolo. A ku koncu teda po tom\ndruhom prepočítavaní, osem.“. Na otázku odporcu svedkyňa uviedla, že počet obálok\nkorešpondoval s počtom voličov. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa svedkyňa\npotvrdila, že nepoužité hlasovacie lístky dali na okno. Nevedela však uviesť, odkiaľ sa vzal\nten lístok navyše: „To vám naozaj neviem povedať, že odkiaľ sa tam dostal.“ Na otázku\nprávneho zástupcu, či videla „niekoho, že by bral z týchto prázdny lístok“, svedkyňa\nuviedla: „Nie, nie.“ a na jeho otázku, či videla, „či niekto priniesol z vonku lístky“, uviedla:\n„Nevidela som, tak vám viem povedať.“ Na ďalšiu otázku právneho zástupcu svedkyňa\nuviedla: „ V tých neplatných sa proste zjavil, nie v platných. On sa nezjavil medzi tými,\nv tej kôpke, on sa zrazu objavil v tej kôpke, my sme neplatné už mali osobitne... Tak\nčo si ja pamätám, tak áno. A bol prázdny, pretože hovorím, už jeden prázdny bol aj pôvodne\n17\n\na jeden prázdny pribudol.“ Na otázku právneho zástupcu „prečo by mal byť práve spojený\nvyplnený s prázdnym lístkom, prečo by nemohla byť aj obálka, kde boli dva vyplnené\nlístky?“ svedkyňa odpovedala: „Pretože my sme ich vyberali z tej obálky a vtedy, keby boli\ndva vyplnené, asi by sa až tak nezlepili, ako možno z tlačiarne alebo... my sme ich\npo jednom vyberali, každý z jednej obálky vybral dva lístky...“ Na otázku právneho zástupcu\nsťažovateľa, či sa hlasovalo o platnosti sporných hlasovacích lístkov, svedkyňa uviedla:\n„... najprv sa pozreli na mňa, že teda predsedníčka komisie rozhodne, som povedala, ja\nteda viem, ako to je,... ale teda ja sa chcem uistiť, zavolali sme na tú obvodnú volebnú\nkomisiu a potom ešte všetci sme sa teda popýtali, ako to kto myslí, a všetci povedali, že\náno...“ Na otázku právneho zástupcu, či prílohou zápisnice sú uznesenia o hlasovaní\nkomisie, svedkyňa uviedla: „Nie.“ Rovnako odpovedala svedkyňa aj na otázku, či niekde v\nzápisnici je uvedené, že sa našiel jeden hlasovací lístok navyše. Na otázku sťažovateľa\nsvedkyňa uviedla, že voličom vydával hlasovacie lístky pán\n\npričom ani pán\n\nsi\n\nnevšimol, že by vydal jednému voličovi dva lístky pre voľby starostu, ani žiaden volič\nneprotestoval, že dostal hlasovací lístok navyše. Na otázku odporcu svedkyňa uviedla:\n„Jeden člen komisie, aby sme sa teda nepomýlili, ktoré lístky boli neplatné a ktoré boli\nplatné, pozrel na mňa a spýtal sa, že aby sme mali istotu, že to je ten lístok, ktorý bol\nneplatný, ja ho preškrtnem. A ako som už ja vypovedala, že nechaj tak, ako to je, a\nnedotýkaj sa, tak preškrtol ten jeden lístok. Čiže ten prázdny lístok preškrtol. Pán\n\n.“ Na\n\notázku ústavného súdu svedkyňa uviedla: „Dva teda. A už keď jeden preškrtol, tak preškrtol\naj druhý, napriek tomu, že ja som povedala, že teda nemali by sme sa toho dotýkať, lebo...“\n\nZápisnicu podpísali všetci členovia miestnej volebnej komisie okrem pani\n. Svedkyňa uviedla, že každému na začiatku zvonil mobilný telefón, pričom ich\nvyzvala, aby si ich stíšili, urobili tak všetci okrem pani\n\n: „... možno každých\n\ndvadsať minút vyzváňal manžel, už som bola veľmi nahnevaná... A zreteľne som počula,\nraz úplne nahlas povedal do telefónu, že nie že to podpíšeš, rozumieš, neopováž sa...\nNo a potom pani\n\n... sa vyjadrila, že odmieta podpísať zápisnicu, ja som ju\n\nvyzvala..., že je tam kolónka napísať dôvod, prečo odmieta, ona povedala, no že čo tam\n18\n\nmám napísať?“ Následne telefonovali obvodnej volebnej komisii vo\n\ns tým,\n\nže jeden člen odmieta podpísať zápisnicu, pričom im uviedli, aby zápisnicu priniesli\naj bez podpisu. „... znovu som vyzvala pani\n\n... Ale videla som, že zrejme\n\nmá nejaký problém jazykový... tak som jej ponúkla, že ak máš problém, že to nevieš\npo slovensky, ja ti ako v pohode preložím. Ja ti to nadiktujem, ale že hovorím, že v jednej\nvete... ona že nie. Myslím, že ostatní členovia jej tiež ponúkali pomoc, pamätám si pána\na keď som odchádzala... už s pani zapisovateľkou do\n\n..., tak ešte poslednýkrát\n\nsom držala takto zápisnicu, že teda, či nepodpíše, že nevie, čo tam má napísať.“ Dôvod,\nprečo pani\n\nnepodpísala zápisnicu, bol dopísaný vo\n\n, „Dopisovala\n\nto pani zapisovateľka, ale na... pokyn...“. Následne svedkyňa uviedla: „Pán\nmi telefonoval, či je všetko v poriadku, či teda... prijali tú zápisnicu, ja som povedala,\nže áno, je v poriadku, už ideme naspäť, už sa teda môžu kľudne rozísť... a ešte niekto\ntelefonoval pánovi\n\n, ale teraz naozaj neviem kto.“ Na otázku odporcu svedkyňa\n\nuviedla, že pani\n\nnikto nebránil napísať dôvod, prečo odmieta podpísať zápisnicu.\n\nSvedkyňa\n\n(zapisovateľka miestnej volebnej komisie) uviedla,\n\nže nebola prítomná pri spočítavaní hlasovacích lístkov. „A potom na druhýkrát, keď\nmi akože diktovali jednotlivé hlasy, tak potom už bol vlastne 598... No neplatné hlasy tam\nneboli, takže nebola na to ani kolónka, nevedela som, kde to zapísať.“ K zápisnici svedkyňa\nnevyhotovila žiadnu prílohu. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa uviedla, že obvodnej\nvolebnej komisii vo\n\nvolala v súvislosti s posudzovaním platnosti dvoch\n\nsporných hlasovacích lístkov. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu uviedla, že zápisnica\nnemá žiadnu prílohu. Na otázku ústavného súdu svedkyňa uviedla, že kolónku o počte\npríloh v zápisnici zabudla vyplniť. K tej skutočnosti, že pani\n\nodmietla podpísať\n\nzápisnicu, a k dopísaniu dôvodov svedkyňa uviedla: „Predsedníčka ju vyzvala, aby\npovedala potom dôvod, že z akého dôvodu, niečo tam že musíme uviesť. A ona vravela, že\nnepodpíše, nepodpíše... Išli sme do kancelárie, tam bola jedna pani, tak skontrolovala čísla,\nvšetko, potom sa opýtala..., prečo neni tam podpísaná, keď chýba tam podpis a\npredsedníčka to povedala, že ako sa to stalo a potom zavolali aj druhú, neviem, či bola\nvedúca, zo štatistiky alebo z obvodnej komisie členka, a ona vravela, že potom treba tam\n19\n\nzapísať, že odmietla podpísať zápisnicu bez udania dôvodu. Takže som so súhlasom\npredsedníčky som zapísala.“ Svedkyňa nevedela uviesť, či niekto o tom informoval\nostatných členov miestnej volebnej komisie.\nII.3 Ďalšie skutkové zistenia\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v súvislosti s počítaním hlasovacích lístkov\npre voľby starostu a zásahom do zápisnice miestnej volebnej komisie bolo podané trestné\noznámenie. Ďalšie trestné oznámenie bolo podľa sťažovateľa podané pre podozrenie\nz porušenia volebného moratória odporcom. Ústavný súd si preto vyžiadal relevantné\nrozhodnutia v predmetných trestných veciach.\nPoverený príslušník Policajného zboru uznesením ČVS: ORP­554/VI­VK­2014\nz 18. decembra 2014 odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku\nvec podozrenia z prečinu marenia a prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351\nods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť odporca –\n\n− tým,\n\nže ako kandidát na starostu obce Čebovce v komunálnych voľbách konaných\n15. novembra 2014 mal porušením ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o voľbách mariť prípravu\nvolieb tak, že nedodržal zákonom ustanovenú lehotu na vedenie kampane. Predmetné\nuznesenie zrušila podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátorka Okresnej\nprokuratúry\n\nuznesením č. k. 1 Pn 330/14/6610­9 z 12. januára 2015 a uložila\n\npoverenému príslušníkovi Policajného zboru, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ústavný\nsúd zistil, že poverený príslušník Policajného zboru uznesením opätovne rozhodol z 30.\njanuára 2015 tak, že vec odmietol, keďže nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo\npostup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.\nPoverený príslušník Policajného zboru uznesením ČVS: ORP­555/VI­VK­2014\nz 18. decembra 2014 odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec\npodozrenia z prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 a 2\npísm. a) a b) Trestného zákona, „ktorého skutku sa mal dopustiť neznámy páchateľ...,\nže v komunálnych voľbách konaných 15. 11. 2014 v obci Čebovce po uzatvorení volebných\n20\n\nmiestností a následnej sumarizácii hlasovacích obálok a hlasovacích lístkov na starostu\nobce Čebovce po zistení rozdielu počtu oprávneným voličom vydaných volebných obálok\ns hlasovacími lístkami s počtom 597, ktorý nekorešpondoval s počtom hlasovacích lístkov\nna starostu nachádzajúcich sa v hlasovacej urne v počte 598, tento nedostatok neuviedol\ndo Zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva\na starostu obce zo dňa 15. 11. 2014, čím mal mariť priebeh volieb...“\nRovnako tak si ústavný súd vyžiadal aj zápisnice z výsluchu\nz 5. decembra 2014,\nz 9. decembra 2014\n\nz 8. decembra 2014 a\nv\n\nkonaní\n\nČVS:\n\nORP­555/VI­VK­2014.\n\nUvedené\n\nvýpovede\n\nkorešpondovali so skutočnosťami, ktoré svedkyne uviedli vo svojich výpovediach pred\nústavným súdom.\nSťažovateľ k sťažnosti priložil čestné vyhlásenie\n2014 a čestné vyhlásenie\n\nz 21. novembra\n\nz 21. novembra 2014, v ktorých uviedli\n\nskutočnosti, ktoré zodpovedajú ich výpovediam na ústavnom súde.\nIII.\nVýchodiská pre rozhodnutie ústavného súdu\n\nIII.1 Všeobecné východiská\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb\ndo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\nPodľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných\nvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\n\n21\n\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nPodľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad\na používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti\npreukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku\na hlasovacie lístky.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o voľbách v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný\nokrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.\n(vzhľadom na aplikáciu citovaného ustanovenia v prerokúvanej veci bol v príslušných\ncitáciách zákona o voľbách nahradený výraz „okrsková volebná komisia“ výrazom „miestna\nvolebná komisia“, pozn.)\nPodľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda miestnej\nvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú\nschránku. Ak miestna volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov\naj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.\nPodľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyberie obálky\ns hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok\nso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.\nPodľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok miestna\nvolebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva\na osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov\nodovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.\n22\n\nPodľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen miestnej volebnej komisie môže\nnazerať do hlasovacích lístkov. Predseda miestnej volebnej komisie kontroluje správnosť\nsčítania hlasov.\nPodľa § 38 ods. 2 zákona o voľbách ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích\nlístkov, miestna volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi.\nAk sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých\nsú kandidáti označení zhodne a správne, miestna volebná komisia počíta za platný len jeden\nz hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne\nsa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd\na)\n\nvyhlásiť voľby za neplatné,\n\nb)\n\nzrušiť napadnutý výsledok volieb,\n\nc)\n\nzrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol\n\nriadne zvolený,\nd)\n\nsťažnosť zamietnuť.\n\nPodstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených\nčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré\nje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli\nistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských\norgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého\nzo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená\nzaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.\nPodstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb\nv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov\nsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov\n23\n\nsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré\nje v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis\nmutandis PL. ÚS 21/94).\nZákladným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon\npolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých\npolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú\nsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má priamu\nspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou\novplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž\npolitických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom\nfungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).\nPrávomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné\npodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde\nspôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.\nNa uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné\nporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb\n(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie\nvolebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.\nÚstavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel\nvolebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb\nalebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona,\nktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom,\nči voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.\nS ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či sťažovateľom namietané\nskutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení dotknutých\nprávnych predpisov a súvisiacej judikatúry ústavného súdu.\n\n24\n\nIII.2 Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie a závery\n\nIII.2.1 K posudzovaniu platnosti hlasovacích lístkov miestnou volebnou\nkomisiou\nSťažovateľ namieta nerovnaký prístup miestnej volebnej komisie pri posudzovaní\nplatnosti hlasovacích lístkov. Poukazuje na to, že miestna volebná komisia vyhodnotila\nako neplatný hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval jeho vek bez zakrúžkovania\nporadového čísla. V prípade odporcu miestna volebná komisia postupovala odlišne, pretože\nza platný uznala hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval poradové číslo odporcu\na osobitne aj jeho vek.\nPodľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič\nvstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží\ndo obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden\nhlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby\ndo obecného\n\n(mestského)\n\nzastupiteľstva\n\nzakrúžkovaním\n\nporadových\n\nčísel\n\noznačí\n\nkandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký\nmá byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu\nobce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok,\na) ktorý nie je na predpísanom tlačive,\nb) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,\nc) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,\nalebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode\nzvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani\njedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil\nviac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.\n\n25\n\nPodľa § 38 ods. 3 zákona o voľbách poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv\nna jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada.\nPodľa § 38 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti\nhlasovacieho lístka miestna volebná komisia s konečnou platnosťou.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle voliča musí nepochybne\nsmerovať k tomu, aby to prejavil pri voľbách na hlasovacom lístku tak, aby z neho bolo\nnepochybné, koho volil, a aby prejav vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta,\na to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje osobitne,\npričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie princípov\nprávneho štátu (PL. ÚS 8/08). Za platný možno uznať iba ten hlasovací lístok, na ktorom\nvolič zakrúžkoval poradové číslo ním vybraného kandidáta na starostu bez akejkoľvek inej\núpravy hlasovacieho lístka navyše (PL. ÚS 10/07). V kontexte s celým znením ustanovenia\n§ 38 zákona o voľbách, ale najmä s odkazom v odseku 1 písm. b) na úpravu hlasovacieho\nlístka podľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách taký lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním\nporadového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Slobodná voľba svojich zástupcov\npodľa čl. 30 ods. 1 ústavy sa realizuje aj v slobode výberu kandidáta z viacerých\nkandidátov, ktorý má v zastupiteľskej demokracii občana – voliča zastupovať. Aby tento\nvýber bol identifikovateľný, musí byť vykonaný zákonom ustanoveným spôsobom\n(PL. ÚS 21/99).\nÚstavný súd tiež uviedol, že sčítavanie hlasov odovzdaných voličmi pre jednotlivých\nkandidátov je z hľadiska výsledku volieb rozhodujúcou činnosťou, ktorá finalizuje výkon\nvolebného práva (v konkrétnych voľbách) v jeho aktívnej aj pasívnej podobe. Preto\nzákonodarca v deviatej časti zákona o voľbách upravuje podmienky a spôsob zisťovania\nvýsledku volieb od prítomnosti osôb v miestnosti pri sčítavaní hlasov, vlastné sčítavanie\nhlasov,\n\nposudzovanie\n\nhlasovacích\n\nlístkov,\n\nnáležitosti\n\nzápisnice\n\no\n\nhlasovaní\n\naž po uverejnenie výsledkov volieb. Zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho\n26\n\nlístku okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 zákona o voľbách)\nneznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s celým\nznením ustanovenia § 38, ale najmä s odkazom v ods. 1 písm. b) na úpravu hlasovacieho\nlístka podľa § 31 ods. 4 taký lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla\nkandidáta, nemožno uznať za platný (PL. ÚS 21/99).\nZ citovaných ustanovení zákona o voľbách vyplýva, že pre posúdenie hlasovacieho\nlístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča zákon vyžaduje, aby volič\nprejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta na starostu\nobce (primátora) alebo kandidáta, prípadne kandidátov na poslanca obecného (mestského)\nzastupiteľstva.\nV prípade sťažovateľom menovaných dvoch hlasovacích lístkov je nepochybné,\nže hlasovací lístok pre sťažovateľa nebol označený zákonom predpokladaným spôsobom –\nzakrúžkovaním poradového čísla sťažovateľa. Zakrúžkovanie výlučne veku sťažovateľa nie\nje prejavením vôle voliča v zmysle § 31 ods. 4 zákona o voľbách, preto takto upravený\nhlasovací lístok nemožno považovať za platný.\nPokiaľ ide o druhý hlasovací lístok – volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním\nporadového čísla odporcu ako kandidáta na starostu, teda svoju vôľu prejavil spôsobom,\nktorý predpokladá § 31 ods. 4 zákona o voľbách. K zákonom predpokladanému spôsobu\nprejavu vôle – pripojil volič dodatočné označenie hlasovacieho lístka – zakrúžkoval vek\nodporcu. Z § 38 ods. 3 zákona o voľbách vyplýva, že dodatočná úprava hlasovacieho lístka,\nktorý je označený spôsobom podľa § 31 ods. 4, spočívajúca v prečiarknutí mena kandidáta,\nprípadne v dopísaní iných mien, nespôsobuje neplatnosť tohto hlasovacieho lístka. Zákonom\npredpokladaná dodatočná úprava hlasovacieho lístka nijako nespochybňuje na tomto\nhlasovacom lístku vyznačenú úpravu hlasovacieho lístka v zmysle § 31 ods. 4 zákona\no voľbách, teda nejde napr. o preškrtnutie krúžku okolo poradového čísla, prípadne mena\na priezviska kandidáta, ktorého poradové číslo bolo zakrúžkované. V prerokúvanom prípade\n– dodatočná úprava hlasovacieho lístka spočíva v zakrúžkovaní veku kandidáta, ktorého\n27\n\nporadové číslo volič zakrúžkoval. Možno konštatovať, že táto dodatočná úprava\nhlasovacieho lístka nijako nespochybňuje prejav vôle tohto voliča v zmysle § 31 ods. 4\nzákona o voľbách. Bolo by možné prijať názor, že touto dodatočnou úpravou volič svoj\nprejav vôle v zmysle § 31 ods. 4 zákona o voľbách „umocnil“, pretože zakrúžkoval ďalší\núdaj týkajúci sa toho istého kandidáta. Na túto dodatočnú úpravu hlasovacieho lístka možno\nna základe dôkazu podobnosti (argumentum a simili) aplikovať § 38 ods. 3 zákona\no voľbách, t. j. že obdobne ide o takú dodatočnú úpravu hlasovacieho lístka, ktorá nijako\nnespochybňuje na tomto hlasovacom lístku vykonanú úpravu v zmysle § 31 ods. 4 zákona\no voľbách a ktorá takto nespôsobuje neplatnosť tohto hlasovacieho lístka. Na tomto základe,\nuplatňujúc materiálny prístup k hodnoteniu prejavu vôle voliča, možno predmetný hlasovací\nlístok považovať za platný.\nNa tomto základe možno konštatovať, že sa nepreukázalo tvrdenie sťažovateľa\no nesprávnom posúdení platnosti sporných hlasovacích lístkov.\nPodľa § 11 ods. 6 zákona o voľbách volebná komisia je uznášaniaschopná,\nak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov\nprítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu\nzasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.\nSkutočnosť, že miestna volebná komisia nerozhodla o platnosti sporných hlasovacích\nlístkov uznesením, sťažovateľ v sťažnosti nijako nenamieta. Medzi členmi miestnej volebnej\nkomisie nebolo nijako sporné, že nakoniec aj po predchádzajúcej konzultácii obvodnej\nvolebnej komisie vo\n\ndospeli k väčšinovému rozhodnutiu o platnosti sporných\n\nhlasovacích lístkov. Dosiahnutie príslušnej väčšiny pri tomto rozhodovaní nijako\nnespochybnila ani členka miestnej volebnej komisie\n\n. Spôsob, akým\n\nmiestna volebná komisia posúdila platnosť sporných hlasovacích lístkov, ústavný súd\nnepovažuje za arbitrárny a vychádza z primeraného výkladu § 31 ods. 4 zákona o voľbách.\nVychádzajúc z týchto okolností, ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie miestnej volebnej\n\n28\n\nkomisie o platnosti sporných hlasovacích lístkov bez vyhotovenia formálneho uznesenia\nnepredstavuje porušenie zákona o voľbách.\n\nIII.2.2 K zákonnosti sčítavania hlasov po skončení hlasovania\nSťažovateľ namieta, že počas sčítavania hlasovacích lístkov sa zistilo, že počet\nodovzdaných obálok (597 ks) nekorešponduje s počtom hlasovacích lístkov, ktorých bolo\n598. Uvedená skutočnosť mohla mať podľa sťažovateľa vplyv na volebný výsledok.\nNebola sporná skutočnosť, že počet obálok vo volebnej schránke korešpondoval\ns počtom voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Rovnako tak nebolo sporné, že pri otváraní\nobálok žiaden z členov miestnej volebnej komisie nenašiel viac ako dva hlasovacie lístky,\nresp. aspoň dva hlasovacie lístky pre voľbu starostu. Túto skutočnosť nespochybňuje\nani samotný sťažovateľ, keď v sťažnosti uviedol, že „pri otváraní obálok neboli zistené\nžiadne nezrovnalosti...“. Žiaden z členov miestnej volebnej komisie neuviedol,\nže by pri vydávaní hlasovacích lístkov niekto z voličov upozornil na to, že dostal viac\nako dva hlasovacie lístky, resp. aspoň dva hlasovacie lístky pre voľbu starostu.\nPredsedníčka miestnej volebnej komisie p.\n\nuviedla, že po druhom\n\nprepočítaní „sa nám objavil ďalší neplatný hlasovací lístok... prázdny... už jeden prázdny\nbol aj pôvodne a jeden prázdny pribudol“. Počet neplatných hlasovacích lístkov bol sedem\na po druhom prepočítaní osem. S touto výpoveďou korešponduje výpoveď p.\n\n,\n\nktorá uviedla, že pri druhom prepočítaní „sa našiel ten ešte jeden lístok...“, a na doplňujúce\notázky odpovedala: „My sme rozdelili starostov, papieriky... a pri tom druhom sčítavaní,\nja neviem, ako sa tam dostal, bol jeden prázdny... Lebo prvýkrát tam nebol...“. Zhodne\nvypovedal aj p.\n\n, ktorý v obálke našiel neupravený hlasovací lístok pre voľby starostu,\n\npotvrdil tiež, že pri ďalších počítaniach našli hlasovací lístok, ktorý bol neplatný.\n\n29\n\nNa doplňujúcu otázku uviedol: „Bol, bol tam... Áno, bol aj taký neoznačený... Dva lístky\nboli také, ktoré boli prázdne...“\nPán\n\nuviedol, že našli jeden neoznačený hlasovací lístok: „Z ôsmich\n\nneplatných lístkov jeden lístok bol... prázdny... ja som sa stretol s jedným hlasovacím\nlístkom, ktorý bol úplne prázdny... Podľa mojich vedomostí už sme ďalší prázdny\nnekrúžkovaný lístok nenašli.“\nPán\n\nnevedel uviesť, koľko bolo neoznačených hlasovacích lístkov. Celkovo\n\nbolo neplatných hlasovacích lístkov „Sedem,... alebo osem...“. Obdobne vypovedal\naj p.\n\n, ktorý uviedol, že neplatných hlasovacích lístkov bolo „sedem alebo osem...\n\nto si už nepamätám...“. Uviedol, že medzi neplatnými bol aj taký „lístok, ktorý nebol\noznačený...“, počet neoznačených hlasovacích lístkov však neuviedol.\nPani\n\nuviedla, že už pri prvom spočítaní „bolo osem neplatných\n\nhlasovacích lístkov“, pričom pri následných prepočítavaniach sa už žiaden ďalší prázdny\nhlasovací lístok nenašiel.\nPri prepočítaní hlasovacích lístkov bolo zistených osem neplatných hlasovacích\nlístkov, z ktorých štyri hlasovacie lístky boli rôznym spôsobom preškrtnuté.\nVšetci členovia miestnej volebnej komisie si pamätali, že pri sčítavaní hlasovacích\nlístkov na starostu sa našiel jeden neoznačený hlasovací lístok. Zo siedmich členov miestnej\nvolebnej komisie traja (\n\n,\n\n,\n\n) vypovedali jednoznačne, že boli dva\n\nneoznačené hlasovacie lístky, pričom jeden z nich sa našiel pri druhom prepočítavaní.\nVýpovede dvoch členov miestnej volebnej komisie (\n\n,\n\n) nijako neodporujú\n\nvýpovediam uvedených troch členov miestnej volebnej komisie – uviedli, že medzi\nneplatnými bol aj neoznačený hlasovací lístok, počet týchto neoznačených hlasovacích\nlístkov neuviedli. Výpoveď jedného svedka (\n\n) bola bližšie nešpecifikovaná v tom,\n\nže tento svedok uviedol, že celkovo bol medzi neplatnými hlasovacími lístkami jeden, ktorý\nnebol nijakým spôsobom označený. Výpoveď jednej svedkyne (\n30\n\n) korešponduje\n\nnajmenej s uvedenými výpoveďami, pretože uviedla, že všetkých osem neplatných\nhlasovacích lístkov našli pri prvom prepočítaní, žiadne ďalšie neplatné hlasovacie lístky\n(t. j. ani prázdne) už nenašli. Ústavný súd však poukazuje na okolnosti, ktoré môžu\nspochybniť hodnovernosť svedkyne\n\nvzhľadom na jej vzťah k sťažovateľovi –\n\nje jeho švagrinou − a tiež preto, že podľa vyjadrení viacerých členov miestnej volebnej\nkomisie jej manžel (sťažovateľov brat) mal na ňu počas sčítavania hlasov pôsobiť tým\nspôsobom, aby nepodpísala zápisnicu.\nPodľa výpovedí členov miestnej volebnej komisie získaných výsluchom ústavného\nsúdu v súvislosti s „objavením“ sa neoznačeného hlasovacieho lístku reálna a najviac\npravdepodobná možnosť vysvetlenia sa javí byť tá, že hlasovacím lístkom navyše bol\nneoznačený hlasovací lístok, ktorý členovia miestnej volebnej komisie objavili pri druhom\nsčítaní hlasovacích lístkov. Nebolo nijako preukázané, že tento hlasovací lístok niekto vložil\nmedzi odovzdané hlasovacie lístky – či už z kôpky nepoužitých hlasovacích lístkov, alebo\ninak. Tento hlasovací lístok nebol podľa vyjadrenia členov miestnej volebnej komisie\ns výnimkou p.\n\nzistený ani pri vyberaní z obálok, ani pri triedení na hlasovacie\n\nlístky na voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva a tiež ani pri prvom triedení\na prepočítavaní. Možno preto pripustiť predpoklad uvedený viacerými členmi miestnej\nvolebnej komisie počas výsluchov, že tento neoznačený hlasovací lístok bol spojený\ns označeným hlasovacím lístkom pre voľby starostu spôsobom, ktorý viedol k jeho\noddeleniu a objaveniu až pri bezprostredne po sebe nasledujúcej opakovanej manipulácii\ns hlasovacími lístkami členmi miestnej volebnej komisie. Keďže iným dôkazom v čase\nsvojho rozhodovania ústavný súd nedisponoval a nebolo reálne ho ani získať, ústavný súd\nsa priklonil k záveru, že hlasovacím lístkom navyše oproti počtu vydaných obálok\na hlasovacích lístkov bol s najväčšou pravdepodobnosťou neoznačený, a teda neplatný\nhlasovací lístok, a preto táto skutočnosť nemala vplyv na celkový volebný výsledok\nvo voľbách starostu obce.\nIII.2.3 K neoprávnenému zásahu do zápisnice miestnej volebnej komisie\n\n31\n\nPodľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo\nzápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.\nDôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.\nPodľa § 39 ods. 2 zákona o voľbách v zápisnici miestnej volebnej komisie\no hlasovaní sa uvedie\na) začiatok a ukončenie hlasovania, prípadne jeho prerušenia,\nb) celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov,\nc) počet voličov, ktorým boli vydané obálky,\nd) počet odovzdaných obálok,\ne) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov do obecného\n(mestského) zastupiteľstva,\nf) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na funkciu\nstarostu obce (primátora),\ng) prehľad uznesení, ktoré prijala, a ich stručné odôvodnenie.\nPodľa § 40 ods. 1 zákona o voľbách po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice\no hlasovaní ohlási predseda miestnej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden rovnopis\nzápisnice zašle bezodkladne miestnej (obvodnej, pozn.) volebnej komisii a vyčká\nna jej pokyn na ukončenie činnosti.\nÚstavný súd už uviedol, že volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto\nvykonáva vo verejnom záujme. Volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť,\nktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie\nvolieb je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná\nkomisia, zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Miestna volebná komisia je\norgánom štátnej správy, ktorého rozhodnutia podliehajú v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy\nsúdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú (PL. ÚS 1/07).\n\n32\n\nOkrsková (miestna) volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní\naj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania\nhlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie\nvolebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (PL. ÚS 36/03, PL. ÚS 1/07).\nOkrsková (miestna) volebná komisia vyhotoví o hlasovaní vo volebnom okrsku\nzápisnicu, v ktorej sa uvedú skutočnosti podľa § 39 ods. 2 zákona o voľbách. Zápisnicu\no hlasovaní podpíšu všetci členovia volebnej komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia\npodpisu sa poznamenajú (§ 39 ods. 1 volebného zákona).\nPodľa sťažovateľa neoprávnený zásah do zápisnice miestnej volebnej komisie mal\nspočívať v tom, že\nsa v nej neodrazila skutočnosť, že celkový počet hlasovacích lístkov bol 598,\nt. j. že jeden hlasovací lístok bol navyše,\nbol dodatočne dopísaný dôvod nepodpísania zápisnice\n\n, členkou\n\nmiestnej volebnej komisie, bez jej vedomia a súhlasu.\nZ tlačiva „Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného\nzastupiteľstva a starostu obce“ vyplýva, že neobsahuje miesto na vyplnenie počtu\nneplatných hlasovacích lístkov. Primárne preto nebola možnosť uvedený údaj do zápisnice\nzapísať. Zákon o voľbách výslovne neustanovuje, ako má príslušná volebná komisia\npostupovať pri disproporcii v počte hlasovacích lístkov zistenej po ich vybratí z obálok\nalebo pri uvádzaní počtu neplatných hlasovacích lístkov. Postup každej volebnej komisie\nbude nepochybne závisieť od konkrétnych okolností prípadu, preto neuvedenie týchto\nskutočností v zápisnici samo osebe nepredstavuje porušenie zákona o voľbách.\n\nV prerokúvanom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že miestna volebná\nkomisia zistenú skutočnosť telefonicky konzultovala s obvodnou volebnou komisiou\nvo\n\ntiež aj osobne vysvetlila uvedenú situáciu pri predložení zápisnice.\n\n33\n\nMiestna volebná komisia zrejme postupovala podľa pokynu obvodnej volebnej komisie,\no čom svedčí skutočnosť, že obvodná volebná komisia prijala uvedenú zápisnicu bez toho,\naby trvala na výslovnom uvedení tejto skutočnosti v zápisnici, prípadne v jej prílohe.\nVýsledky dokazovania – predovšetkým výsluch svedkov a prepočítanie hlasovacích lístkov\n– nasvedčujú tomu záveru, že hlasovacím lístkom navyše bol neoznačený hlasovací lístok,\nt. j. neplatný, ktorý nebol spôsobilý ovplyvniť výsledok hlasovania. Vychádzajúc\nz uvedeného, neuvedenie v zápisnici miestnej volebnej komisie, že bol zistený vyšší počet\nhlasovacích lístkov ako počet vydaných hlasovacích lístkov, nepredstavuje v konkrétnych\nokolnostiach porušenie zákona o voľbách.\nPokiaľ ide o dopísanie dôvodu nepodpísania zápisnice členkou miestnej volebnej\nkomisie\n\n– výsledky dokazovania preukazujú, že p.\n\nbola\n\nupovedomená o tom, že odmietnutie podpisu je potrebné odôvodniť, a následne jej bola\nposkytnutá dostatočná príležitosť na to, aby tieto dôvody sama poznamenala do zápisnice,\nprípadne aby ich aspoň verbalizovala v maďarskom alebo slovenskom jazyku takým\nspôsobom, aby iní členovia miestnej volebnej komisie, prípadne zapisovateľka, boli\nspôsobilí uvedenú skutočnosť poznamenať v texte zápisnice. Z vyjadrení členov miestnej\nvolebnej komisie a tiež zapisovateľky pomerne jednoznačne vyplýva, že p.\ndôvody odmietnutia podpisu neverbalizovala a ani ich sama nepoznamenala. Je potrebné\ntiež uviesť, že p.\n\npri výsluchu na ústavnom súde dôvod, prečo odmietla podpísať\n\nzápisnicu, sformulovala samostatne a zrozumiteľne v maďarskom jazyku, preto je\nnepravdepodobné, že tým istým spôsobom nebola spôsobilá tento dôvod uviesť aj pri\nvyhotovovaní zápisnice. Uvedenie dôvodu odmietnutia podpisu zápisnice je v prvom rade\nprávom a povinnosťou toho člena volebnej komisie, ktorý svoj podpis odmietol. V zásade\nvšak nič nebráni tomu, aby tento dôvod zapísala napr. zapisovateľka volebnej komisie\n[porovnaj: Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. (§ 43 ods. 1 zákona o voľbách)].\nZ výsledkov dokazovania vyplýva, že p.\n\nsvoje právo uviesť dôvody odmietnutia\n\npodpisu nevyužila, preto nemožno namietať, ak tento dôvod dodatočne zaznamenala priamo\nzapisovateľka miestnej volebnej komisie a ak postoj p.\n\n34\n\nvyjadrila formuláciou\n\n„bez uvedenia dôvodu“. Z týchto okolností vyplýva, že tento postup nemožno považovať\nza také porušenie zákona o voľbách, ktoré by malo vplyv na konečný výsledok volieb.\n\nIII.2.4 K porušeniu volebného moratória\n\nPodľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť\npolitickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu\nalebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta\nvrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania\npodľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov\ninformácií.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín\npred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.\nPodľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas\nvolieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných\nprostriedkoch, v budovách, kde sídlia miestne volebné komisie, a v ich bezprostrednom\nokolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých\nkandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo\nobrazom.\nPri výklade § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách ústavný súd už konštatoval,\nže 48 hodín pred voľbami a počas volieb je zakázaná volebná kampaň, ktorá musí\npredstavovať činnosť, teda súhrn viacerých aktivít zameraných na podporu alebo slúžiacich\nna prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta. Nie je\npritom potrebné ani možné preukázať konkrétny vplyv či výsledok takýchto aktivít,\nale vychádza sa z ich obvyklého alebo zjavného zamerania (m. m. PL. ÚS 6/06,\nPL. ÚS 15/07, PL. ÚS 40/2011). Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého\nz § 30 zákona o voľbách nemožno vyvodiť absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane\n\n35\n\npočas volebného moratória (m. m. PL. ÚS 73/07). Ústavný súd už tiež vyslovil, že zákaz\nvolebnej kampane podľa § 30 zákona o voľbách predstavuje zásah zákonodarcu do slobody\nprejavu a práva na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením zákazu podľa § 30\nzákona o voľbách sa nastolila rovnováha záujmov medzi osobami uplatňujúcimi právo\npodľa čl. 30 ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26 ods. 1 ústavy. V rozpore s § 30\nzákona o voľbách nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo\nprávo na informácie. Predmetom zákazu je iba rozširovanie informácií súvisiacich\ns voľbami, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá by v čase moratória\nzmenila rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta (m. m.\nPL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 40/2011).\nV súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že deň pred konaním volieb bol na sociálnej sieti\nFacebook vytvorený profil fiktívnej osoby\n\n, v rámci ktorého boli zverejnené\n\ninformácie o činnosti sťažovateľa ako starostu, informácie z jeho súkromia a tiež dokumenty\nsúkromného charakteru, ústavný súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil v skoršom\nrozhodnutí (PL. ÚS 42/2011), podľa ktorého vzhľadom na to, že prístup verejnosti na\nsociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom e­mailu s uvedením mena\na hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, nemožno informácie uverejnené na sociálnej\nsieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto\nsieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods.\n11 zákona o voľbách (k povahe sociálnej siete Facebook a k výrokom na tejto sieti\nuvedeným sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky\nv náleze sp. zn. III. ÚS 3844/13 z 30. októbra 2014).\nSťažovateľ ďalej tvrdí, že „na základe viacerých oznámení od voličov odporca\nporušil volebné moratórium, nakoľko deň pred konaním volieb osobne navštívil viacerých\nvoličov s cieľom získať si ich hlas“.\nOdporca vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že „zákon o volebnom moratóriu...\nneporušil“, pričom predložil zápisnicu zo svojho výsluchu podľa § 196 ods. 2 Trestného\n36\n\nporiadku ČVS: ORP­554/VI­VK­2014 z 5. decembra 2014. Vo výpovedi odporca uviedol,\nže „navštívil pani\n\nv jej predajni mäsa v obci Čebovce, čo bolo dňa\n\n12. 11. 2014, kedy... ju požiadal, či by... si v jej predajni nemohol umiestniť... predvolebný\nplagát... je pravdou, že... sa pred konaním komunálnych volieb osobne stretol a rozprával\naj s pánom\n\n, ktorého... navštívil dňa 12. 11. 2014, kedy... sa spolu\n\nrozprávali v podvečerných hodinách u nich doma... o verejných veciach v súvislosti s obcou\nČebovce, kde... mu ešte uviedol svoju predstavu , resp. plán... pôsobenia v prípade zvolenia\nza starostu... V tomto duchu... viedol rozhovory aj s inými občanmi obce Čebovce.“.\nUviedol tiež, že volebnú kampaň viedol „v období, kedy... to zákon umožňoval a nie\nv období volebného moratória...“.\nSťažovateľ svojou argumentáciou v sťažnosti nijako nevyvrátil tvrdenia odporcu,\nktoré uviedol počas výsluchu v predmetnej trestnej veci k podozreniu z porušenia volebného\nmoratória.\nVychádzajúc z uvedeného a tiež zo skutočnosti, že na preukázanie svojho tvrdenia\no porušení volebného moratória odporcom, prípadne vytvorením profilu na sociálnej sieti\nFacebook sťažovateľ nenavrhol žiadne dôkazy – napr. výsluch svedkov – voličov, ktorí\nuvedené aktivity odporcu videli, prípadne boli odporcom priamo oslovení v uvedenom\nčasovom období, alebo výpisom z príslušného profilu sociálnej siete Facebook, ústavný súd\nnepovažoval toto tvrdenie sťažovateľa za relevantné.\nIII.3 Záver\nZ uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia\nv danom prípade neumožňujú vysloviť záver (napriek tesnému volebnému výsledku)\no takom hrubom alebo závažnom, prípadne opakovanom porušení volebných predpisov\npri voľbách starostu obce Čebovce, ktoré by preukázateľne ovplyvnili výsledok týchto\nvolieb a mohli by byť podkladom zrušenia týchto volieb ústavným súdom. Sťažovateľ\nneuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal také porušenie zákona o voľbách, ktoré\n37\n\nby bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola jeho sťažnosť\npodľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavným súdom zamietnutá.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. februára 2015\n\n38", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "konanie-splnenie podmienok konania", "voľby-zisťovanie výsledkov volieb", "vôľa, prejav vôle", "voľby-volebné moratórium", "voľby-hlasovacie lístky"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1658f82-d3af-43b7-8e7c-aeca98c01300", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2011 z 9. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1658f82-d3af-43b7-8e7c-aeca98c01300"}, {"guid": "ussr:264d2778-0795-442f-8007-0da1ec8f524d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2011 z 9. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:264d2778-0795-442f-8007-0da1ec8f524d"}, {"guid": "ussr:b97696a5-8468-4643-b74d-4fe8e6f6d85b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2011 z 12. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-12", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b97696a5-8468-4643-b74d-4fe8e6f6d85b"}, {"guid": "ussr:1fde3f6c-14cf-4903-b647-9dc452628ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/07 z 16. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fde3f6c-14cf-4903-b647-9dc452628ba6"}, {"guid": "ussr:1aac740f-696f-4b1b-9311-3de306b38c53", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/07 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1aac740f-696f-4b1b-9311-3de306b38c53"}, {"guid": "ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 73/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 73/07 z 5. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab"}, {"guid": "ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/06 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0"}, {"guid": "ussr:2cfffd1f-d527-40bd-9ded-12de2e87482b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/03 z 1. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-01", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cfffd1f-d527-40bd-9ded-12de2e87482b"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:dd3736f4-b7e8-478a-b791-be01e6ac3be4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/99 z 17. 2. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-02-17", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1999.1"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:c9c069ce-c077-46b9-9eab-63d06fd93925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/94 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7db71438-46cc-435b-91ef-16bdcadecac5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.45.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.45.2018.1"}, {"guid": "ussr:72e98f89-d28f-43ce-accb-de423360971d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.30.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 30/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.30.2018.1"}, {"guid": "ussr:8120baba-a44a-4bad-af61-a8eda8c60f20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.22.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.22.2018.1"}, {"guid": "01470ea9-38b6-4b9e-a32d-3e5765ce933a:32075b0c-2f2c-4198-85e3-2cd581047426", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2", "spisova_znacka": "13Svp/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/3/2023 z 18. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2"}, {"guid": "0e24d4bf-7813-4bdb-bfe3-dac8ed3851bf:155324fa-bb16-4d32-aea8-eb09497a8616", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200251.1", "spisova_znacka": "14Svp/9/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 14Svp/9/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200251.1"}, {"guid": "10b48877-e422-4f29-9159-f729d647789a:b4c7ff69-af9d-4c0e-83b0-4fef3aff73b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200245.3", "spisova_znacka": "13Svp/7/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/7/2022 z 3. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200245.3"}, {"guid": "b1a195cb-0f8c-4b73-9019-13ceca8f349f:2e6b4f42-e995-47c5-8a66-b79949d5f2f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200320.2", "spisova_znacka": "11Svp/25/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 11Svp/25/2022 z 1. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200320.2"}, {"guid": "b05d30d9-7439-4333-a574-94fa952d61f0:a731e341-687a-43f2-8add-1b2722d7c4ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200282.2", "spisova_znacka": "13Svp/16/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/16/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200282.2"}]}