{"guid": "ussr:f894bed4-26db-45c5-86dc-9ed726a520df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/2015 z 20. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. mája 2015, sp. zn. PL. ÚS 33/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f894bed4-26db-45c5-86dc-9ed726a520df", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2015.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 33/2015­10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. mája 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Vladimírou Běhalovou, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, vedenú pod\nsp. zn. Rvp 3492/2015 a sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Advokátska kancelária, Rosná 5,\nKošice, vedenú pod sp. zn. Rvp 3493/2015 vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti\nvolieb starostu obce Kuzmice konaných 7. marca 2015, za účasti\n\n,\n\na takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\na\n\nvedené\n\nsp. zn. Rvp 3492/2015 a sp. zn. Rvp 3493/2015 s p á j a\n\npod\n\nna spoločné konanie, ktoré bude\n\nďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 33/2015.\nSťažnosti\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\nvedená pod sp. zn. Rvp 3492/2015 a sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vedená\n\npod sp. zn. Rvp 3493/2015, ktorými zhodne namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb\nstarostu obce Kuzmice (ďalej len „obec“) konaných 7. marca 2015.\nZ oboch sťažností, ktorých obsah je v podstate identický, vyplýva, že obaja\nsťažovatelia kandidovali na post starostu obce vo voľbách do orgánov samosprávy obce\nkonaných 7. marca 2015, ktoré boli ako nové voľby vyhlásené predsedom Národnej rady\nSlovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady\nč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o voľbách“ alebo ,,volebný zákon“) z dôvodu rovnosti získaných hlasov\n(§ 44 ods. 4 zákona o voľbách) kandidátov na starostu obce vo voľbách konaných\n15. novembra 2014. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci, ktorá\nje súčasťou príloh oboch sťažností, vyplýva, že v obci boli zriadené dva volebné okrsky, do\nzoznamu voličov bolo zapísaných 1301 osôb, vydaných bolo 834 obálok, ktoré boli\nv rovnakom počte odovzdané, a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 826 platných\nhlasovacích lístkov. Najvyšší počet platných hlasovacích lístkov, t. j. 287, bol odovzdaný\nv prospech kandidáta\n\n(ďalej len „zvolený kandidát“). Sťažovateľ\n\nv 1. rade získal 207 platných hlasov, t. j. 25,06 % z ich celkového počtu, a sťažovateľ\nv 2. rade 245 platných hlasov, čo predstavuje 29,66 %. Obaja sťažovatelia sú teda osobami\naktívne legitimovanými na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb\nstarostu obce konaných 7. marca 2015.\nSťažovatelia zhodne napádajú označené voľby z týchto dôvodov:\n«1.) Došlo k porušeniu ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách, pretože do prenosnej\nvolebnej schránky hlasovali voliči\n­ ktorí nikdy neadresovali svoje žiadosti volebnej komisii\n­ u ktorých neboli splnené zákonné predpoklady na toto hlasovanie\n­ ku ktorým sa dostavili členovia okrskových komisií na základe pokynu kandidáta na\nstarostu obce\n\n2\n\n..., resp. na základe ústnych požiadaviek osôb (podľa\n\nsťažovateľa v 1. rade, pozn.) blízkych\n\n(alebo podľa sťažovateľa v 2.\n\nrade, pozn.) osôb odlišných od voličov\n­ závažnosť dôvodov o voľbu do prenosnej volebnej schránky volebné komisie vôbec\nneposudzovali\n­ na rukou písanom papieriku, ktorý\n\nodovzdal miestnej volebnej\n\nkomisii bol uvedený aj svokor kandidáta na starostu obce\n\n. Tento napokon do\n\nprenosnej volebnej schránky nevolil, ale do prenosnej volebnej schránky odvolila jeho\nmatka\n\n.\nPorušením ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách došlo k porušeniu ústavného volebného\n\npráva a jeho princípov, pričom nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením\na konečným výsledkom volieb.\n2.) Nabádaním Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb\n\n,\n\naby ho šli voliť a to i priamo pred obecným úradom ako aj v jeho obchode pred voľbami, ale\naj v deň konania volieb došlo k porušeniu ústavou garantovaného princípu volieb, keď na\nvýznamnú skupinu voličov odkázaných na\n\n­ dáva im tovar v obchode i\n\nbez zaplatenia, požičiava im peniaze (počet rómskych voličov v obci Kuzmice ­ cca 120,\npočet sociálne odkázaných voličov predstavuje spolu cca 150) bol vyvíjaný nátlak nútiaci\nich hlasovať pre jedného z kandidujúcich subjektov na funkciu starostu obce. Zároveň došlo\nk porušeniu právnej úpravy volebnej kampane tak závažným a hrubým spôsobom, ktorý\nkvalifikovane mohol mať za následok iné výsledky volieb...\n3.) Rozdávanie alkoholu v obchode\nslabším voličom stým, aby ho volili, sľuby, že\n\nRómom a iným sociálne\nzamestná všetkých Rómov\n\na zabezpečí pre nich výstavbu domov, dávanie peňazí voličom za to, aby ho volili sa\npovažuje za kupovanie hlasov...\n4.) Účasť rodinných príslušníkov a priateľov\n\nv miestnej\n\nvolebnej komisii a okrskových volebných komisiách, ktorí mu podávali informácie o tom,\nkto bol a kto ešte nebol hlasovať mala podľa sťažovateľa taktiež vplyv na výsledky volieb\na bola porušením čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR.\n5.) Došlo tiež k porušeniu ust. § 37 ods. 4 Zákona o voľbách, nakoľko predsedníčka\nokrskovej volebnej komisie č. 2\n\nneskontrolovala správnosť sčítania\n3\n\nhlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej nadiktovali členovia okrskovej volebnej komisie\nč. 2. Hlasy, ktoré mali byť odovzdané\n\npočítal jeho kamarát\n\n, hlasy odovzdané\n\nspočítaval\n\n­ švagor\n\n. Obaja boli podľa pozorovateľov ako aj podľa vyjadrenia\npredsedníčky komisie\n\nv čase sčítania hlasov v strese, boli nervózni, a preto\n\nmá sťažovateľ pochybnosť o správnosti sčítania hlasov odovzdaných\n(v kôpke „\n\n“ mohli byť aj hlasy odovzdané iným kandidátom na\n\nstarostu obce, najmä hlasy určené\n\n), nakoľko žiadna kontrola\n\nsprávnosti sčítania hlasov vykonaná nebola.»\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažností\nna ďalšie konanie nálezom vyhlásil voľby starostu obce konané 7. marca 2015 za neplatné.\nZároveň si voči zvolenému kandidátovi uplatnili náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom, každý v sume 296,44 €, pretože majú „za to, že porušenie zákonnosti a ústavnosti\nvolieb starostu obce... bolo zavinené práve\n\n“.\n\nSťažovatelia taktiež navrhli, „aby ústavný súd aplikujúc § 31a zákona“ Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) „nariadil predbežné opatrenie“ podľa § 74 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky súdny poriadok“ alebo ,,OSP“) v tomto znení:\n„Miestna volebná komisia obce Kuzmice vytvorená podľa zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších\npredpisov je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Kuzmice\ndo rozhodnutia vo veci samej a ak už toto osvedčenie vydala,\nje povinný zdržať sa zloženia sľubu starostu obce Kuzmice\ndo rozhodnutia vo veci samej.“\n\n4\n\nTúto požiadavku sťažovatelia odôvodnili tým, že „Ústavný súd už v minulosti\njudikoval, že je vo verejnom záujme, aby v každej dobe zastávala verejnú funkciu osoba,\nktorá do nej bola zvolená alebo ináč ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb alebo\niného ustanovenia do tejto funkcie...\nVerejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorého mandát vznikol v zákonných\na ústavných, teda nespochybniteľných voľbách, v danom prípade prevažuje nad prípadným\nzásahom do práv kandidáta\n\nspočívajúcim v tom, že dočasne funkciu\n\nstarostu obce Kuzmice nebude vykonávať.“.\n\nII.\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku\nZákon o ústavnom súde nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie vecí, a preto\nv súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné v konaní použiť na prípadné spojenie vecí\nprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné\nkonanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých\núčastníkov.\nZo\n\nspisov\n\nvedených\n\nústavným\n\nsúdom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n3492/2015\n\na sp. zn. Rvp 3493/2015 vyplýva, že obidve veci spolu právne i skutkovo súvisia, týkajú sa\ntých istých volieb do orgánov samosprávy obce konaných 7. marca 2015 a vychádzajú\nz rovnakej argumentácie, preto ich ústavný súd v záujme hospodárnosti konania spojil\nna spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nIII.\n5\n\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do\norgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\n\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\n\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\nÚstavný súd konštatuje, že podania sťažovateľov vzhľadom na ich obsah posúdil ako\nsťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.\nSťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných\n7. marca 2015 v dôsledku toho, že\n1. došlo k porušeniu ustanovení zákona o voľbách v súvislosti s hlasovaním mimo\nvolebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky,\n2. bol vyvíjaný nátlak na určitú skupinu voličov, aby volili jedného konkrétneho\nkandidáta, a zároveň bol porušený zákon o voľbách v časti úpravy volebnej kampane,\n3. malo dôjsť ku kupovaniu hlasov voličov,\n4. zloženie členov volebných komisií (miestnej aj okrskových) bolo na prospech\nzvoleného kandidáta,\n6\n\n5. nebola vykonaná dostatočná kontrola správnosti spočítania hlasovacích lístkov\nzo strany predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,\npreto požadovali vyhlásiť označené voľby za neplatné.\nPrávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1\nzákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou\nlen vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu\nsa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov\nupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).\nNie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo\nvoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel\na zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom\ndemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také\nzávažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré\nodôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej\nvôle voličov.\nVo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia\nbyť splnené tri základné predpoklady, a to a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie\nzákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou\nprotizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby\nkandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb\na ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom\nskutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného\nsúdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu\nna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.\nSúčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,\npre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom\n7\n\nsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných\nustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí\nprezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách\nnapadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne\ninak, ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na\nďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také\ndôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia\no neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,\na zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by\nodôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, ako bol uverejnený\n(m. m. PL. ÚS 3/2010).\nÚstavný súd taktiež poukazuje na judikatúru, v ktorej uviedol, že v konaní\no volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je jednou z vedúcich zásad\ntrestného konania (PL. ÚS 52/2011). Rovnako ústavný súd už judikoval, že v konaní\nvo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať)\nskutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných\nv trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť\ntvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na\ntom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej\nveci právne závery len na základe tvrdení predložených\n\núčastníkmi\n\nkonania\n\n(PL. ÚS 66/2011). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. PL. ÚS 36/2011)\nvyplýva, že sťažovateľmi namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy\nvplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musia sťažovatelia nielen namietať,\nale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL.\nÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).\nK bodu 1\nPokaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie § 31 ods. 6 zákona o voľbách tým,\nže mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky volili voliči, ktorí o to\n8\n\nnepožiadali, u ktorých na to neboli splnené zákonné podmienky a ku ktorým boli členovia\nvolebných komisií vyslaní na pokyn zvoleného kandidáta, resp. jemu blízkych osôb (či osôb\nodlišných od dotknutých voličov), ústavný súd vychádzal z dikcie uvedeného ustanovenia\n§ 31 ods. 6 zákona o voľbách, podľa ktorého volič môže požiadať zo závažných, najmä\nzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej\nmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná\nkomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch\nsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič\nhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.\nZ citovaného ustanovenia zákona o voľbách vyplýva voličovi povinnosť „adresovať“\nsvoju žiadosť o voľbu do prenosnej volebnej schránky okrskovej volebnej komisii. Súčasne\nmusí byť splnená požiadavka závažného (nielen zdravotného) dôvodu. Zo zákona o voľbách\nvšak nevyplýva, akou formou má volič požiadať volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnej\nschránky. Vzhľadom na vágnosť právnej úpravy tejto formy hlasovania, ako aj na účel tohto\ninštitútu je akceptovateľné, aby voliči svoju požiadavku realizovali telefonicky, príp.\nprostredníctvom inej, k tomu poverenej osoby, a to aj formou tzv. hromadnej žiadosti (pozri\nnapr. PL. ÚS 76/2011). V prípade tzv. hromadnej žiadosti však musí byť táto požiadavka\nindividualizovaná uvedením konkrétnych mien žiadateľov, teda nestačí uviesť iba počet\nžiadateľov.\nVzhľadom na uvedené nemožno v tomto prípade považovať predloženie zoznamu\nvoličov, ktorí žiadali o voľbu do prenosnej volebnej schránky inou osobou (hoci aj\nzvoleným kandidátom), automaticky bez ďalšieho za rozporné so zákonnom, pretože je\nna následnom zvážení okrskovej volebnej komisie, či umožní takýmto voličom hlasovať\ndo prenosnej volebnej schránky.\nV súvislosti s uplatnenou námietkou ústavný súd taktiež uvádza, že požiadavku\nexaktného overovania danosti dôvodov hlasovania prostredníctvom prenosnej schránky\nvolebnou komisiou nemožno zo zákona o voľbách vyvodiť. Citované ustanovenie § 31\n9\n\nods. 6 zákona o voľbách neukladá volebnej komisii osobitnú povinnosť overovať dôvody,\nkvôli ktorým volič uplatňuje svoje právo hlasovať do prenosnej schránky (PL. ÚS 76/2011).\nNavyše sa tu vynára otázka, do akej miery by mohla volebná komisia neakceptovať voličom\nuvedené dôvody a ako by sa volič mohol brániť v prípade, ak by mu napokon voľba\ndo prenosnej volebnej schránky nebola umožnená na základe rozhodnutia okrskovej\nvolebnej komisie alebo ňou vyslaných členov.\nNie je úlohou ústavného súdu a prakticky ani reálne, aby pri obdobných námietkach\npodával výklad, prípadne univerzálny návod, ako má alebo mala (akákoľvek) volebná\nkomisia postupovať, a to vzhľadom na špecifickosť každého jednotlivého prípadu a z toho\nprameniacu rôznorodosť možných do úvahy prichádzajúcich riešení, ale úlohou je, aby\nústavný súd posúdil, či volebnou komisiou zvolený postup v jednotlivom konkrétnom\nprípade bol zákonný a v súlade s ústavnými princípmi.\nÚstavný súd v danom prípade považuje za ústavne akceptovateľný a zákonu\no voľbách neodporujúci postup okrskovej volebnej komisie, ak táto vyhovela žiadostiam\nvoličov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky aj bez\npredošlého podrobnejšieho reálneho skúmania opodstatnenosti takýchto žiadostí.\nÚstavný súd prezentovaným záverom neschvaľuje a ani nemôže akceptovať prípadné\nzneužívanie tejto formy voľby zástupcov do orgánov samosprávy obcí a znovu zvýrazňuje,\nže všetky prípady namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy\nobcí je aj v tomto smere potrebné skúmať vo svetle ich konkrétnych okolností.\nPre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie č. k. PL. ÚS 22/2011­54\nzo 16. marca 2011, v ktorom pripustil, že za určitých okolností nevyžadovanie odôvodnenia\nžiadostí voličov o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky ich zdravotným stavom\nalebo iným závažným dôvodom okrskovou volebnou komisiou možno považovať za zásah\ndo zákonnosti volieb. Rovnako ústavný súd v uznesení č. k PL. ÚS 8/2011­63 z 22. februára\n2011 považoval za porušenie ustanovenia § 31 ods. 6 zákona o voľbách v prípade\n10\n\numožnenia hlasovania do prenosnej volebnej schránky osobám, ktoré zjavne nespĺňali\npodmienky tam uvedené. Tieto závery však prijal vo vzťahu k zisteným skutkovým\nokolnostiam uvedených prípadov, ktoré ale nemožno bezvýhradne stotožniť s touto\naktuálnou vecou.\nZároveň ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, medzi ktoré patria aj\nspomenuté sp. zn. PL. ÚS 8/2011 a sp. zn. PL. ÚS 22/2011, uviedol, že na prijatie záveru\no potrebe zrušenia volieb, prípadne ich vyhlásenia za neplatné sa vyžaduje určitá intenzita\ntakéhoto zásahu do zákonnosti volieb, ktorá by v danom prípade mohla byť reprezentovaná\nkvantitatívnym vyjadrením počtu takto neoprávnene voliacich občanov. Ústavný súd preto\nskúmajúc tvrdenia sťažovateľov pristúpil aj z tohto hľadiska k posúdeniu prijateľnosti ich\nsťažností na ďalšie konanie.\nSťažovatelia tvrdia, že do prenosných volebných schránok volilo 36 voličov (tento\npočet uviedol sťažovateľ v 2. rade, sťažovateľ v 1. rade hovorí o počte takmer 40 voličov).\nAvšak v sťažnostiach zhodne hoci len ako príklad označili troch voličov, ktorí nespĺňali\nzákonný predpoklad voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 2 (\n– svokor zvoleného kandidáta,\n\na\n\ntakýchto voličov vo volebnom okrsku č. 1 (\n,\n\n), a štyroch\n,\n\n,\n\n). Spolu teda označili sedem voličov.\n\nSamotní sťažovatelia (obaja zhodne) ďalej uvádzajú aj prípad, kedy volič, ku ktorému\nboli vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou, takýto\nspôsob voľby odmietol, keďže oň nežiadal (išlo znovu o svokra zvoleného kandidáta\n).\nOdhliadnuc od rozpornosti tvrdenia oboch sťažovateľov, keď voliča\noznačujú ako voliča, ktorý volil do prenosnej volebnej schránky, a zároveň ako voliča, ktorý\ntakúto voľbu odmietol, ako aj s prihliadnutím na uvedený výpočet osôb hlasujúcich\ndo prenosnej volebnej schránky nespĺňajúcich pritom podmienky uvedené v § 36 ods. 1\n11\n\nzákona o voľbách ústavný súd konštatuje, že tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniť\nvýsledok volieb starostu obce, a to z dôvodu, že ak by aj všetci voliči hlasujúci mimo\nvolebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky s úmyslom voliť zvoleného kandidáta\nna takúto voľbu nespĺňali podmienky uvedené v § 36 ods. 1 zákona o voľbách a nebolo by\nim umožnené takto voliť, nemalo by to žiaden dopad na konečný výsledok volieb, a to\nvzhľadom na rozdiel medzi počtom platných hlasov získaných sťažovateľom v 2. rade\na zvoleným kandidátom, ktorý bol 42, resp. 80 hlasov pri sťažovateľovi v 1. rade. Právne\nvýznamným spôsobom by tento výsledok mohol byť ovplyvnený len vtedy, keby zistený\nrozdiel bol iba následkom nezákonného postupu v súvislosti s hlasovaním do prenosnej\nvolebnej schránky, teda ukrátením sťažovateľov a zvýhodnením zvoleného kandidáta.\nMožnosť ovplyvnenia výsledku volieb starostu v takomto rozsahu však sťažovatelia\nnenaznačili. Ich údaje sú navyše nekonkrétne, nepresné, keď hovoria o väčšine voličov (teda\nnie o všetkých) takto neoprávnene hlasujúcich, a v prípade manželov\na\n\n, ktorí po príchode členov okrskovej volebnej komisie č. 1 oznámili,\n\nže oni o hlasovanie mimo volebnej miestnosti nežiadali, sťažovatelia opomenuli uviesť,\nči v konečnom dôsledku títo manželia volili do prenosnej volebnej schránky, alebo nie.\nUvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľov\nv týchto častiach.\nK bodu 2\nDruhá námietka sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že zvolený kandidát sa počas\nvolieb zdržiaval v priestoroch volebných miestností, pred týmito miestnosťami, ako aj pred\nbudovou, kde prebiehalo hlasovanie, a nabádal hlavne rómskych voličov, aby išli hlasovať\na ako majú hlasovať. Ako dôkaz takéhoto správania zvoleného kandidáta sťažovatelia\nnavrhli iba kamerový záznam z diania pred budovou, v ktorej voľby prebiehali.\nUdalosti, ktoré sa majú na označenom kamerovom zázname nachádzať a ktoré majú\ndokázať a preukázať tvrdenia sťažovateľov, sťažovateľ v 1. rade popísal takto:\n12\n\n„12:20:00 – príchod\n\ndo budovy, kde prebiehali voľby, kedy\n\nmiestnej volebnej komisii doniesol zoznam ľudí, kam treba poslať\nprenosnú volebnú schránku\n12:23:27 – odchod\n\nz budovy, kde prebiehali voľby\n\n13:28:27 – sestra\n\na členka miestnej volebnej komisie\n\nčaká pred budovou brata –\n13:29:57 – spolu so sestrou\n\ns manželkou\nčaká na\n\naj\n\njeho švagor\n13:33:51 – príchod\n\ns manželkou, ktorý sa zhovára so sestrou\n\na švagrom a spolu vchádzajú do budovy, kde prebiehajú voľby\n13:59:00 – odchod\n\nz budovy, kde prebiehajú voľby\n\n13:59:40 –\n\nsa vracia s manželkou naspäť do budovy\n\n14:03:30 –\n\ns manželkou odchádza z budovy k autu\n\n14:05:30 –\n\nopäť vchádza do budovy, kde prebiehajú voľby\n\n14:07:07 –\n\nodchádza z budovy.“\n\nSťažovateľ v 2. rade skutočnosti zaznamenané na navrhovanom zázname nepopísal\nvôbec.\nÚstavný súd bez potreby zisťovania zákonnosti vyhotovenia, získania a prípadného\npoužitia kamerového záznamu uvádza, že z jeho „prepisu“ (ako ho nazval sťažovateľ\nv 1. rade) vyplýva, že zvolený kandidát sa vo vnútri volebnej miestnosti a v jej okolí zdržal\n34 minút a 3 sekundy, avšak z neho nevyplýva žiadna skutočnosť preukazujúca\novplyvňovanie voličov rómskeho pôvodu a sociálne slabších voličov zvoleným kandidátom.\nIné dôkazy na podporu svojich tvrdení ani jeden zo sťažovateľov nenavrhol. Ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovatelia v tomto prípade neuniesli bremeno tvrdenia (čo je ich zákonná\npovinnosť), a teda namietané údajné porušenia zákona o voľbách (v súvislosti s vedením\nvolebnej kampane) nie sú ani skutkovo a ani právne dostatočne podložené a odôvodnené.\nPokiaľ teda sťažovatelia mali v úmysle navrhnúť ako dôkaz kamerový záznam preukazujúci\novplyvňovanie voličov, rozhodne mali klásť dôraz pri „prepise“ označeného záznamu\n13\n\nna udalosti preukazujúce práve tvrdené skutočnosti, čo však neurobili. Tvrdenia\nsťažovateľov\n\ntak\n\nnedisponujú\n\nurčitosťou,\n\nkonkrétnosťou\n\na\n\nrozumne\n\ndostatočnou\n\npresvedčivosťou vo vzťahu k tvrdenej okolnosti.\nJe jednoznačné, že sťažovatelia k tomuto tvrdeniu neuviedli žiaden relevantný\nhodnoverný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil priebeh a výsledok volieb,\nprípadne porušenie volebného zákona takým hrubým alebo závažným spôsobom, ktoré by\nbolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce. Abstraktné tvrdenia o „nabádaní“\nRómov a ďalších sociálne odkázaných osôb zvoleným kandidátom pri uvedení ich\nodhadovaného počtu v obci bez hodnoverného navrhovaného dôkazu, že sa tak skutočne\nstalo, ústavný súd nepovažuje za dostatočné.\nAj v tejto časti preto ústavný súd považoval sťažnosti sťažovateľov za zjavne\nneopodstatnené.\nK bodu 3\nV ďalšom bode sťažnosti sťažovatelia tvrdia, že „Matka\n\nvlastní\n\nv obci.... obchod s potravinami..., kde pred voľbami ako aj v deň volieb nalieval alkohol\nvoličom. Títo voliči potom smerovali rovno z obchodu k volebnej urne (napr.\n,\n\n,\n\n,\n\na sociálne slabším osobám dáva\n\n,\n\n).“. Dodávajú, že „viacerým Rómom\ntovar v obchode na dlh, ktorý mu\n\nuhradia tieto osoby, keď dostanú sociálne dávky“. Argumentácia sťažovateľov k tejto\nnámietke napokon pokračuje tak, že „\n\nsľuboval rómskym voličom za to,\n\nže ho budú voliť to, že ich všetkých zamestná a zabezpečí pre nich výstavbu domov.\nRómskym voličom dával tiež peniaze za to, že ho budú voliť.“.\nAko dôkaz preukazujúci ich tvrdenia sťažovatelia predložili ústavnému súdu „Čestné\nvyhlásenie“\n\n,\n\n, ktorý „vyhlásil“, že\n\n„­ kandidát na funkciu starostu obce\nže všetkých zamestná a zabezpečí pre nich výstavbu domov,\n14\n\nsľuboval rómskym voličom,\n\n­ deň pred voľbami mi dal 30 eur za to, že ho budem voliť“.\nPodľa\n\nustálenej\n\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\nposkytovanie\n\n„protihodnoty“\n\nza hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je\nmožnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech.\nTzv. kupovanie hlasov voličov považuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličských\nhlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho\nči pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také\nveľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti,\nže od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06,\nPL. ÚS 45/07, PL. ÚS 22/2011).\nNa uvedených tézach ústavný súd trvá, avšak iba za predpokladu, že by sa takáto\n„volebná korupcia“ hodnoverne preukázala.\nSťažovatelia, zastúpení kvalifikovanými právnymi zástupkyňami, však vo vzťahu\nk tvrdenej volebnej korupcii predložili ústavnému súdu čestné vyhlásenie jedinej osoby,\npritom výsluch tejto osoby ani výsluchy iných osôb v tomto smere nenavrhli. Pri rozdiele\nv počte sťažovateľmi získaných platných hlasov oproti tým, ktoré získal zvolený kandidát, je\ntakýto dôkaz absolútne nepostačujúci na vyhodnotenie sťažností ako opodstatnených (a to aj\ns prípadným zohľadnením počtu voličov uvedených v časti ,,K bodu 1“, t. j. 36).\nZ bohatej a verejne dostupnej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa volieb\ndo orgánov samosprávy obcí mohlo byť právnym zástupkyniam sťažovateľov, ako aj\nsamotným sťažovateľom známe, v akom minimálnom rozsahu požadovanom zákonom\no ústavnom súde je potrebné splniť náležitosti pre posúdenie takejto sťažnosti za prijateľnú\nna ďalšie konanie a v akej kvalite. V oboch aktuálnych sťažnostiach však absentuje\nelementárna náležitosť navrhnutia relevantných dôkazov vo vzťahu k prezentovaným\nskutočnostiam, za ktoré nemožno považovať ani tvrdenie o ponúkaní alkoholu voličom,\n\n15\n\nktorí následne mali odchádzať hlasovať do volebných miestností, pretože toto nie je ničím\npodložené a nijako nepreukazuje prípadný dopad na výsledky volieb.\nNámietky sťažovateľov ostávajú opäť iba v rovine tvrdenia, z čoho vyplýva zjavná\nneopodstatnenosť sťažností v týchto častiach.\nK bodu 4\nSťažovatelia rovnako namietajú personálne zloženie miestnej a oboch okrskových\nvolebných komisií v obci, v ktorých mali pôsobiť rodinní príslušníci a blízki priatelia\nzvoleného kandidáta. Sú presvedčení, že v tejto súvislosti boli porušené ich základné práva\nzaručené v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy.\nV okrskovej volebnej komisii č. 1 to boli dvaja členovia (\na\n\n), v okrskovej volebnej komisii č. 2 traja členovia (\na\n\nčlenovia (\n\n,\n\n) a napokon v miestnej volebnej komisii to boli dvaja\na\n\n).\n\nZ príslušných zápisníc jednotlivých volebných komisií tvoriacich prílohy sťažností\nsťažovateľov vyplýva, že tak miestna volebná komisia, ako aj obe okrskové volebné komisie\nmali po 5 členov.\nPokiaľ ide o spôsob kreovania volebných komisií (okrskových aj miestnej), tento je\nupravený zákonom o voľbách (pre danú vec najmä § 11, § 11a, § 14 a § 15). Ani jeden\nzo sťažovateľov netvrdí, že by pri vytváraní volebných komisií neboli dodržané príslušné\nustanovenia zákona o voľbách alebo že by zloženie komisií odporovalo zákonu o voľbách.\nSťažovatelia teda nenamietajú nezákonnosť zloženia označených volebných komisií.\nPodstata námietok v tejto časti sťažnosti však spočíva v tvrdení, že označené osoby\n„počas volieb podávali\n\ninformácie o priebehu volieb (kto už\n\nodvolil, kto ešte neodvolil) “. Má o tom svedčiť už spomenutý kamerový záznam, na ktorom\n„je vidno ako sestra\n16\n\n, ktorá bola v miestnej velebnej komisii a švagor\n\n, ktorý bol členom okrskovej volebnej komisie č. 2 počas\nvolieb vyšli pred budovu, v ktorej prebiehali voľby a stretli sa s\na zhovárali sa s ním“. Nijaký ďalší dôkaz sťažovatelia okrem jednotlivých zápisníc a už\nspomenutého kamerového záznamu nenavrhli vykonať.\nNie je pritom zrejmé, vzhľadom na to, že sťažovatelia neuviedli, či ide o obrazovo­\nzvukový záznam, alebo iba obrazový záznam, či z navrhovaného dôkazu vôbec možno zistiť\nobsah rozhovoru dotknutých osôb, a hlavne, ako rozhovorom získané informácie mali slúžiť\nna ovplyvnenie výsledku volieb a skutočný dopad na tento výsledok. Sťažovatelia neoznačili\nani jednu osobu, ktorá by bola následne ovplyvňovaná a ovplyvnená zvoleným kandidátom\nalebo v prospech zvoleného kandidáta práve na základe informácie, že sa volieb ešte\nnezúčastnila.\nÚstavný súd je nútený opätovne konštatovať, že sťažovatelia absolútne žiadnym\nrelevantným dôkazom nepodložili svoje abstraktné tvrdenia.\nK bodu 5\nNapokon sťažovatelia tvrdia, že bolo porušené ustanovenie § 37 ods. 4 zákona\no voľbách tým, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 neskontrolovala správnosť\nsčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej oznámili členovia tejto volebnej komisie.\nSťažovatelia pritom majú pochybnosť o správnosti zrátania hlasov, čo odôvodnili tým,\nže členovia okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorí spočítavali hlasy zvolenému kandidátovi\na kandidátovi\n\n, boli „v čase sčítania hlasov v strese... nervózni“.\n\nZo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní a voľbách starostu obce\nvo volebnom okrsku č. 2 vyplýva, že ju všetci členovia (reprezentujúci rôzne politické sily)\npodpísali bez výhrad, a teda nikto ju neodmietol podpísať. Podľa § 39 ods. 1 zákona\no voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu\npredseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa\npoznamenajú. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo\nodmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu\n17\n\npodpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť\nv zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb.\nZa týchto okolností sa aj argumentácia sťažovateľov, že kandidát\nvo voľbách konaných 15. novembra 2014 získal viac ako 100 platných hlasov voličov\na v hlasovaní 7. marca 2015 už iba 59 hlasov, javí ako irelevantná, a navyše medzi\noznačenými hlasovaniami uplynuli takmer 4 mesiace a v ich rámci prebehla ďalšia volebná\nkampaň.\nÚstavný súd taktiež konštatuje, že sťažovateľmi namietané skutočnosti a pochybnosti\no správnosti sčítania hlasov už na prvý pohľad nemožno bez ďalšieho akceptovať, pretože\núdajná nesprávnosť spočítania hlasov, resp. ďalšie námietky, sú charakterizované\nsťažovateľmi iba možnosťou, potencionalitou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumne\ndostatočnou presvedčivosťou. Navyše, neurčitosť a nekonkrétnosť sa týkala aj označenia\nrelevantných dôkazov. Je evidentné, že sťažovateľmi navrhované dôkazy, ktorými sú\nvýsluch pozorovateľky\n\na predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,\n\nsmerujú k preukázaniu prípadného psychického a fyzického rozpoloženia členov komisie\npri sčítavaní hlasov, nie však k dokázaniu nesprávnosti zrátania hlasov.\nPodľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách, ktorého porušenie sťažovatelia namietajú, každý\nčlen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej\nvolebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.\nUvedené zákonné ustanovenie neprikazuje predsedovi okrskovej volebnej komisie\nprerátať jednotlivé hlasy, ale dozrieť na správnosť zratúvania hlasov odovzdaných\njednotlivým kandidátom. Preto tvrdenie, že došlo k porušeniu zákona o voľbách\nneprerátaním hlasov predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 2, nemá oporu v zákone\no voľbách a samo osebe nie je opodstatnené.\n\n18\n\nNad rámec je potrebné uviesť, že z príslušných ustanovení zákona o voľbách\nexplicitne nevyplýva ani povinnosť okrskových volebných komisií, aby pri sčítavaní\nhlasovacích lístkov došlo k ich kontrolnému prepočítaniu. Navyše, sťažovatelia vôbec\nnetvrdia, ale iba predpokladajú, že neprekontrolovaním hlasovacích lístkov „mohli byť“\nmedzi hlasmi pre zvoleného kandidáta aj hlasy iných kandidátov, avšak podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti volieb\nnepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné,\nresp. bol zrušený ich výsledok.\nOdôvodniť tvrdenie o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy\nobcí nervozitou a stresom niektorých členov volebnej komisie pri sčítaní hlasov bez\nuvedenia ďalších zodpovedajúcich dôkazov svedčiacich o nesprávnosti zrátania hlasov\njednotlivým kandidátom nie je postačujúce.\nÚstavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu,\nresp. posúdenie práce okrskových volebných komisií, ak všetci členovia dotknutej\nokrskovej volebnej komisie a jej zapisovateľ/ka podpísali zápisnicu o hlasovaní a voľbách\nstarostu obce bez jedinej výhrady, čím jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté\nvo voľbách.\nAj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosti sťažovateľov za neopodstatnené.\nV závere ústavný súd pripomína, že neplatnosť volieb starostu obce by v okolnostiach\nposudzovanej veci mohlo spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré\nodôvodnene – teda nie abstraktne a potencionálne – vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a\nich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.\nSťažovatelia však v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení,\nt. j. neposkytli ústavnému súdu také dôkazy, z ktorých by rozumnou úvahou bolo možné\n\n19\n\ndospieť k záveru, že ak by sa nimi namietané udalosti nestali, bol by potom dosiahnutý\nkvalitatívne iný volebný výsledok volieb starostu obce Kuzmice.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že sťažovatelia nepreukázali porušenie volebného\nzákona v takom rozsahu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom\nvolieb, a preto ich sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. mája 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "volebná komisia-okrsková", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "volebná komisia-miestna", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-volebné moratórium", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "voľby-volebná korupcia"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:92c6a174-869f-46d4-afdf-ba434c7f4590", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 76/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 76/2011 z 22. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92c6a174-869f-46d4-afdf-ba434c7f4590"}, {"guid": "ussr:4804b268-435f-429f-b796-4c4f07d57b7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 66/2011 z 16. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-16", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4804b268-435f-429f-b796-4c4f07d57b7c"}, {"guid": "ussr:fcace018-0b5e-4689-8e0d-9e55066e6fc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/2011 z 9. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-09", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcace018-0b5e-4689-8e0d-9e55066e6fc0"}, {"guid": "ussr:99942bda-8b0d-4088-b8b8-87cd56333585", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/2011 z 2. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-02", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99942bda-8b0d-4088-b8b8-87cd56333585"}, {"guid": "ussr:6951c60d-06d8-4ef6-a82a-df1b10edbe5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2011 z 19. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6951c60d-06d8-4ef6-a82a-df1b10edbe5f"}, {"guid": "ussr:a2922d42-3067-4159-9e07-4fc992d7bb5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2011 z 4. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2922d42-3067-4159-9e07-4fc992d7bb5c"}, {"guid": "ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184"}, {"guid": "ussr:fc217796-8872-4760-8e74-1ab599064135", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 45/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/07 z 6. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc217796-8872-4760-8e74-1ab599064135"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/06 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2694db47-fd4d-44cd-8c2c-4fecf34e98d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.2"}, {"guid": "ussr:6ad05800-c34a-43ee-81e7-daa7507cec7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.169.2023.1"}, {"guid": "ussr:ae6fa7e5-2dc9-428b-9cb2-8e4cefce0cda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.5.2019.1"}, {"guid": "ussr:75d6e1b3-0de7-4b9f-8425-f2fee705d7a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.2.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.2.2019.1"}, {"guid": "ussr:5f52f092-c2c9-4e9f-916c-18f7091a5f9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.68.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 68/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 68/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.68.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af34a56-dc43-40d6-94c7-193a9191cfe7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.39.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.39.2018.1"}, {"guid": "01470ea9-38b6-4b9e-a32d-3e5765ce933a:32075b0c-2f2c-4198-85e3-2cd581047426", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2", "spisova_znacka": "13Svp/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Svp/3/2023 z 18. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200447.2"}, {"guid": "25405832-0dd5-40ee-9410-cb8a34f10387:ea0d218d-d9dc-4cb2-8b56-dd117dcbe7cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200295.1", "spisova_znacka": "14Svp/19/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 14Svp/19/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200295.1"}, {"guid": "8d90afff-3e11-41b2-bd05-e2b0aa42f88d:9f29cd65-9992-487b-ae15-d94eceae2386", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200244.1", "spisova_znacka": "11Svp/7/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 11Svp/7/2022 z 18. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200244.1"}, {"guid": "68dfda21-0986-4d27-80d0-3ff8e56bdf8d:c1c0421b-321d-4e6f-b357-cd12b9ed711e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200286.1", "spisova_znacka": "14Svp/17/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 14Svp/17/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200286.1"}]}