{"guid": "ussr:7d661048-524a-457c-a01d-9a12a5e07ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. PL. ÚS 33/2014, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zamieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d661048-524a-457c-a01d-9a12a5e07ed4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.33.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 33/2014-94\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015\nv pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka, Ľudmily\nGajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika o sťažnostiach\na 726 oprávnených\n\nvoličov\n\n,\nmesta\n\nŠaštín-Stráže,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum 4, Košice, vo veci\nnamietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta Šaštín-Stráže konaných\n15. novembra 2014, za účasti\nzastúpeného\n\nadvokátkami\n\nMgr.\n\n,\nMáriou\n\nJurickou,\n\n,\nMickiewiczova\n\n6,\n\nBratislava,\n\na JUDr. Editou Lehockou, Štúrova 1267, Šaštín-Stráže, takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nStráže z a m i e t a .\n\na sťažnosť 726 oprávnených voličov mesta Šaštín-\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n25. novembra 2014\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nfaxom\n\na\n\n26.\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\nnovembra\n\n2014\n\nosobne\n\n(sp. zn. Rvp 15538/2014)\n\n,\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\ndoručená\n\nbola\n\nsťažnosť\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ v 1. rade“, všetci spolu len „sťažovatelia“), zastúpeného advokátom\nJUDr. Štefanom Kseňákom, Park Angelinum 4, Košice, vo veci namietanej neústavnosti\na nezákonnosti volieb primátora mesta Šaštín-Stráže (ďalej aj „mesto“) konaných\n15. novembra 2014.\nZo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 15538/2014 a zo zápisnice mestskej volebnej\nkomisie o celkovom výsledku volieb primátora mesta konaných 15. novembra 2014, ktorá\ntvorí prílohu k sťažnosti, vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade kandidoval na post primátora\nmesta pod poradovým č. 5 ako kandidát politickej strany SMER – SD, pričom z celkového\npočtu 2 213 platne odovzdaných hlasov získal 884 platných hlasov, čo predstavuje 39,94 %\nz celkového počtu platne odovzdaných hlasov. Víťaz volieb na post primátora mesta\n(ďalej len „odporca“), ktorý bol nezávislým kandidátom, získal\nv uvedených voľbách celkovo 1 043 platných hlasov, teda o 159 hlasov viac ako sťažovateľ\nv 1. rade.\nSťažovateľ v 1. rade sťažnosťou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb\nprimátora mesta konaných 15. novembra 2014 z týchto dôvodov:\n1. Kupovanie hlasov\nPred voľbami, ako aj počas volieb na funkciu primátora mesta malo podľa\nsťažovateľa v 1. rade dôjsť k tzv. kupovaniu hlasov. Na účely preukázania tohto tvrdenia\nsťažovateľ v 1. rade navrhuje vypočuť ním označených svedkov.\n2. Porušovanie tajnosti hlasovania\nK tomuto dôvodu, ktorý má mať za následok neústavnosť a nezákonnosť volieb\nprimátora mesta, sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti uvádza:\n2\n\n„Počas volieb pani\n\nnavádzala voličov vo volebnej miestnosti, a to\n\npri urne, aby volili č. 6. Pani\n\ntam bola s celou rodinou. Pani\n\nv budove volebného okrsku č. 2 a 3 utvrdzovala niektorých voličov, že majú krúžkovať č. 6.“\nNa účely preukázania tejto námietky sťažovateľ v 1. rade navrhuje výsluch\n.\n3. Porušovanie volebného moratória\nPodľa sťažovateľa v 1. rade došlo pri voľbách primátora mesta k volebnej agitácii\nv blízkosti volebnej miestnosti v čase volieb a tiež aj k iným formám porušovania\nvolebného moratória, k čomu v sťažnosti uvádza:\n«3.1. Na mestskú volebnú komisiu v Šaštíne - Strážach oznámila dňa 15. 11. 2014\nsl.\n\n, že bola svedkom, ako neďaleko budovy, kde sídli okrsková volebná\n\nkomisia č. 1, že dochádzalo k ovplyňovaniu voliča, aby tento volil č. 6.\n3.2. Na mestskú volebnú komisiu v Šaštíne - Strážach sa dostavila dňa 15. 11. 2014\npani\n\n, ktorá oznámila, že má vedomosť o tom, že od ranných hodín stojí\n\nnepretržite auto ŠPZ:\n\nv blízkosti budovy Základnej školy\n\n,\n\nkde sídli okrsková volebná komisia č. 1, a osoby sediace v predmetnom aute ovplyvňovali\nvoličov a navádzali ich, aby nevolili za primátora mesta\n\n.\n\n3.3. O porušení volebného moratória svedčí aj „Podnet na preskúmanie porušenia\nvolebného moratória podľa zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy\nobcí v znení neskorších predpisov - žiadosť o zaujatie stanoviska“.\n4. K porušovaniu slobody volieb na post primátora mesta podľa sťažovateľa v 1. rade\ndošlo tým, že „4.1. Pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 2 a č. 3, ktoré boli\nv jednej budove od 7.00 hod do 20.00 hod dňa 15. 11. 2014 sa zdržiavali osoby z volebného\ntímu\n\na to p.\n\na p.\n\n. Pán\n\nmal auto\n\nznačky Mercedes..., v ktorom bola umiestnená kamera nasmerovaná na vchod volebných\nokrskov č. 2 a č. 3.\nDôkazy: kamerovým záznamom z priemyselnej kamery mesta Šaštín - Stráže\nvýsluchom svedka:\n\n,\n\n4.2. Pred volebnou miestnosťou okrsku č. 1 sa od 07.00 hod do 19.45 hod nachádzali\n2 osoby z volebného tímu\n\npani\n\na p.\n\n. Uvedené osoby ovplyvňovali osoby tým, aby ma nevolili. Ďalej člen volebnej\n3\n\nkomisie okrsku č. 2 -\n\npoužíval mobilný telefón, aby zohnali voličov, že ich je\n\nešte pre\n\nmálo. Toto malo byť v odpoludňajších hodinách.\n\nNa používanie mobilného telefónu ho upozornila predsedníčka volebnej komisie p.\n, aby ho nepoužíval a neposielal sms.\nDôkaz: výsluchom predsedníčky Okrskovej volebnej komisie č. 2\nz adresy\n\nvýsluchom svedkov uvedených v zozname\n\nza bodom 4.3.\n4.3. Podľa mojej informácie rodine\n\nzaviezli\n\nveľké množstvo jaterníc, pričom im údajne ponúkali 5,- Eur za hlas. Rodina\n\nna to\n\nreagovala tak, že 5,- Eur je málo a vypýtali si 20,- Eur za hlas. Toto potvrdil\npred svedkami na dvore mestského úradu. Poslanec mestského zastupiteľstva v ŠaštíneStrážach pán\n\npriniesol do týchto rodín písacie perá pre deti s vysvetlením,\n\nže každé pero píše inak a oni si zistia všetkých ako volili (či volili\npodozrenie, že pán\n\nod kandidátky na primátora pod poradovým číslom 1\n\npýtal vyššiu sumu peňazí ako mu sľúbil p.\nv deň volieb rodine\n\n). Existuje\n\na p.\n\n.\n\na spol. priniesol plné tašky čokolád značky Milka, aby\n\nnezabudli, koho majú voliť. Ak sa tieto podozrenia potvrdia, pôjde o mimoriadne závažné\nporušenie pravidiel volebnej súťaže.»\nK porušovaniu pravidiel volebnej kampane, ovplyvňovaniu voličov a porušovaniu\nslobody hlasovania sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti ďalej uvádza:\n«Porušenie moratória počas mojej volebnej kampane malo nepochybne negatívny\nvplyv na efektivitu mojej volebnej kampane.\nAgitácia osôb v blízkosti volebnej miestnosti, ktoré navádzali voličov, aby ma títo\nnevolili, mohlo výrazne ovplyvniť nielen tých, ktorí sa volieb zúčastnili, ale aj osoby, ktoré\nsa napokon rozhodli nevoliť. Ide o zrejmé porušenie volebného moratória. Toto porušenie\nvolebného moratória už hraničí s tzv. volebnom agitáciou, to značí, že intenzita porušenia je\nvysoká.\nPokiaľ zákonodarca ponechal v právnej úprave týkajúcej sa volebného\nzákonodarstva inštitút volebného moratória, tak na jeho dodržiavaní treba trvať\n\n4\n\nso zvýšeným dôrazom. Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je „Volebné právo je\nvšeobecné, rovné, priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.“\nOvplyvňovanie voličov priamo pri vo volebnej miestnosti je aj porušením tajnosti\nhlasovania. Mimoriadne závažným porušením je umiestnenie osobného motorového vozidla\ns kamerou, ktorá bola nasmerovaná na volebnú miestnosť. Niečo také nemožno tolerovať.\nSloboda hlasovania spočíva aj v tom, že s výnimkou evidencie vedenej volebnou komisiou si\nnikto nebude vyhotovovať záznamy o tom, kto išiel voliť. Takéto metódy v demokratickom\na právnom štáte sú jednoznačne neprípustné.\nNevedno, čo bolo dôvodom na umiestnenie motorového vozidla s kamerou\nnasmerovanou na budovu, v ktorej sa nachádzali volebné miestnosti. V predmetnom čase\ndo budovy vchádzali a z nej vychádzali voliči. Je otázne k čomu môže slúžiť takáto\ndokumentačná aktivita.\nV tomto prípade sa jedná o tak závažné porušenia volebného zákona, ktoré už\nspochybňujú výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvolávajú zásadnú pochybnosť o tom, či\nvoľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.\nPoukazujeme aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 1/201181 z 9. marca 2011, kde ústavný súd vzal do úvahy aj ovplyvňovanie voličov „Vieš ako máš\nvoliť?“. Porušenie volebnej súťaže v tomto prípade dosiahlo intenzitu nielen nezákonnosti,\nale prerástlo aj do neústavnosti. V týchto voľbách tak došlo aj k porušeniu práva\nsťažovateľa za rovnakých podmienok sa uchádzať o zvolenie za primátora mesta Šaštín Stráže, teda práva zaručeného čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého\n„Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám“.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ v 1. rade domáha, aby\nústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Voľby primátora mesta Šaštín-Stráže konané 15. novembra 2014 vyhlasuje\nza neplatné.“\nÚstavnému súdu bola 25. novembra 2014 telefaxom a 26. novembra 2014 aj osobne\ndoručená sťažnosť (vedená pod sp. zn. Rvp 15539/2014) 726 oprávnených voličov (ďalej\nlen „sťažovatelia v 2. rade“, všetci spolu len „sťažovatelia“), ktorých menný zoznam je\n5\n\nneoddeliteľnou prílohou tohto rozhodnutia. Sťažovatelia v 2. rade svojou sťažnosťou podľa\nčl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) taktiež namietajú neústavnosť\na nezákonnosť volieb primátora mesta konaných 15. novembra 2014.\nZo sťažnosti (sp. zn. Rvp 15539/2014) a zo zápisnice mestskej volebnej komisie\no celkovom výsledku volieb konaných 15. novembra 2014, ktorá tvorí prílohu sťažnosti,\nvyplýva, že pre voľbu primátora mesta bol vytvorený jeden volebný obvod s celkovým\npočtom oprávnených voličov 4 148, pričom 10 % z tohto celkového počtu oprávnených\nvoličov predstavuje 415 voličov. Vychádzajúc z uvedených údajov, ústavný súd dospel\nk záveru, že sťažovatelia v 2. rade spĺňajú požiadavku aktívnej legitimácie na podanie\nsťažnosti, keďže ich počet (726) presahuje 10 % z celkového počtu oprávnených voličov\nvolebného obvodu ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nSťažnosť sťažovateľov v 2. rade je z hľadiska odôvodnenia v zásade identická\nso sťažnosťou sťažovateľa v 1. rade, pričom sťažovatelia v 2. rade navrhujú vykonať na\npreukázanie svojich tvrdení v podstate rovnaké dôkazy, ako navrhuje sťažovateľ v 1. rade.\nSťažovatelia v 2. rade navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie\nkonanie nálezom takto rozhodol:\n„Voľby primátora mesta Šaštín-Stráže konané 15. novembra 2014 vyhlasuje\nza neplatné.“\nÚstavný súd sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 15538/2014 a sp. zn. Rvp 15539/2014\nuznesením č. k. PL. ÚS 33/2014-13 z 10. decembra 2014 spojil na spoločné konanie\na zároveň ich prijal na ďalšie konanie.\nSťažovateľ v 1. rade doručil ústavnému súdu 9. januára 2015 čestné vyhlásenia\nobyvateľov mesta s úradne overenými podpismi a správu Okresného riaditeľstva\n6\n\nPolicajného zboru Slovenskej republiky v Senici o postúpení veci týkajúcej sa podozrenia\nzo spáchania prečinu volebnej korupcie podľa § 336a ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona,\nktorého sa mal dopustiť páchateľ v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy mesta,\nktoré sa konali 15. novembra 2014.\nZ obsahu predložených čestných vyhlásení vyplývajú najmä tieto skutočnosti:\nPodľa čestného vyhlásenia\n\nsa menovaný s\n\n19. októbra 2014 vzájomne dohodli na finančnej odmene 20 € za „vybavenie hlasov\nna kandidáta mesta Šaštín-Stráže“, ktoré si vypýtal\n19. októbra 2014 stretol aj s\n\n.\n\nsa\n\n, ktorý mu rovnako „ponúkol hlas\n\nna primátora“ mesta.\nZ čestného vyhlásenia\n\nvyplýva, že bol 7. novembra 2014\n\nvo večerných hodinách spoločne s\nv pohostinstve\ns\n\n,\n\na\n\nv Šaštíne, v ktorom odporca podľa jeho tvrdenia spoločne\n\n„všetkým objednali po pol deci vodky pre každého, sadli si ku stolu\n\na začali rozprávať o voľbách primátora. Pri tomto nám povedali, že ak ich budeme voliť tak\nnám každému dovezú jednu veľkú vlečku dreva. Takto nás zaviedli a do dnes nikto z nás\ndrevo nevidel.“.\nvo svojom čestnom vyhlásení tvrdí, že 14. novembra 2014 dostala\nod\n\nponuku na odmenu v sume 20 € za to, že bude „voliť\n“, pričom ponúkanú odmenu prijala v rovnaký deň na „\n\nčestné vyhlásenie predložila ústavnému súdu aj\n\no 15.h“. Totožné\n.\n\nvo svojom čestnom vyhlásení tvrdí, že sa s\nstretla 13. novembra 2014 pri bazilike v Šaštíne, pričom od neho prijala 25 € „za účelom\nvolieb“.\nvo svojom čestnom vyhlásení uvádza, že 4. decembra 2014\n„počula na dvore technických služieb ako\n\nzo Šaštína rozprával pracovníkovi\n\ntech. služieb..., že mu p.\n\nsľúbil, že keď budú voliť on a jeho rodina\n\ndostanú ubytovanie a 20 euro za hlas“.\n\n7\n\nNa základe výzvy ústavného súdu z 13. januára 2015 sa k sťažnostiam vyjadril\nodporca v podaní doručenom 23. januára 2015. Odporca v úvodnej časti svojho vyjadrenia\nspochybňuje sťažnosť sťažovateľov v 2. rade tvrdiac, že „Mnohí z oprávnených voličov,\nktorí podpísali plnomocenstvo pre JUDr. Štefana Kseňáka nemali vôbec vedomosť o obsahu\nústavnej sťažnosti a o údajných dôvodoch nezákonnosti a neústavnosti volieb primátora\nmesta Šaštín - Stráže.“. Odporca zároveň ústavnému súdu predložil 52 čestných vyhlásení,\nz obsahu ktorých vyplýva, že viacerí obyvatelia podpisovali splnomocnenie bez znalosti\ntoho, čo „vlastne dotyčná osoba podpisuje“, pričom „niektorí z podpísaných sťažovateľov\ntvrdia, že predmetné plnomocenstvá ani nepodpísali“.\nK námietke o porušení volebného moratória odporca konkrétne k sťažovateľom\nv 1. rade uvádzanému podnetu na preskúmanie porušenia volebného moratória, ktorý bol\nmestskej volebnej komisii doručený 1. októbra 2014, uviedol, že v uvedenom čase neviedol\nžiadnu volebnú kampaň v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.\no voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no voľbách do orgánov samosprávy obcí“), prisvedčil však, že na internetovej stránke\nFACEBOOK mal zriadenú osobnú stránku, ktorá však nebola otvorená pre verejnosť,\npričom zverejnenie osobného rozhodnutia odporcu kandidovať na post primátora mesta\nnemôže byť vnímané ako porušenie označeného zákona.\nOdporca v ďalšej časti svojho vyjadrenia popiera sťažovateľmi namietané kupovanie\nhlasov a zároveň spochybňuje pravdivosť a vierohodnosť čestného vyhlásenia\n\n,\n\n. Odporca popiera aj tvrdenia o kupovaní hlasov,\nku ktorému malo dôjsť 7. novembra 2014 v miestnom pohostinstve\n\n, ako aj\n\nhodnovernosť a pravdivosť čestných vyhlásení\n\n,\n\na\n\n,\n\n.\n\nOdporca označuje za nepravdivé aj tvrdenia sťažovateľov o údajnom poskytnutí\nfinančnej hotovosti a hmotných predmetov za hlasovanie v jeho prospech. V tejto súvislosti\nuvádza, že 9. novembra 2014 zorganizoval v meste predvolebný míting, súčasťou ktorého\nbola aj sprievodná akcia «nazvaná „gazdovský dvor“, na ktorej bolo zúčastneným občanom\n8\n\npodávané jedlo a to formou občerstvenia zahŕňajúceho aj jaternice, krvavničky, lokše\ns pečeňou, atď. ... Potraviny, teda väčšie množstvo jaterníc ako sťažovateľ uvádza, neboli\ndo... rodín nikdy zavezené.».\nAko hrubé zavádzanie označuje odporca vo svojom vyjadrení tvrdenie sťažovateľov\no tom, že poslanec mestského zastupiteľstva mesta\n\nnavštívil rodiny\n\noznačené v sťažnostiach a poskytol im perá „s vysvetlením, že každé pero píše inak a oni si\nzistia ako volili“, a uvádza, že počas mítingu organizovaného 9. novembra 2014 rozdal\n„tri perá, ktoré mal pri sebe vo vrecku“, avšak nezištne. Ako nepravdivé podľa odporcu\nvyznieva aj tvrdenie o údajnom kupovaní hlasov rodiny\n\n.\n\nV súvislosti s údajným porušením tajnosti hlasovania odporca poukazuje\nna skutočnosť, že pani\n\nosobne nepozná, pričom zároveň zdôrazňuje, že\n\nvo volebných okrskoch 2 a 3 „neexistuje žiadny záznam okrskovej, ani mestskej volebnej\nkomisie“.\nK údajnému porušeniu volebného moratória agitáciou v blízkosti volebných\nmiestností, ku ktorému sťažovatelia priložili záznam mestskej volebnej komisie\nz 15. novembra 2014, odporca uvádza, že „Nie je pravdou, že by sa osoby a to p.\na p.\n\nnachádzali nepretržite pred volebnou miestnosťou okrsku\n\nčíslo 1... Vozidlo ŠPZ:\n\nsa pred volebnou miestnosťou okrsku číslo 1 nachádzalo\n\nv čase od 07:00 do cca 9:45 a následne od 13:00 do 17:00 a to vo vzdialenosti cca.\n100 metrov. V ostatnom čase sa tieto dve osoby ako aj osobné motorové vozidlo\nŠPZ:\n\npred volebnou miestnosťou volebného okrsku číslo 1 nenachádzali. Pani\nbola prítomná ako pozorovateľka pri sčítavaní hlasov. Zároveň však\n\nz obavy o možné ovplyvňovanie priebehu volieb vykonávala občiansku kontrolu spolu s pani\npred budovou okrskovej volebnej komisie. Obe sa zdržiavali\nv zaparkovanom motorovom vozidle, nakoľko v deň konania volieb bolo veľmi chladné\na veterné počasie. Uvedené motorové vozidlo sa nachádzalo na mieste vyhradenom\nna parkovanie, a jeho umiestnením nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,\nvšeobecne záväzných nariadení mesta a právnych predpisov Slovenskej republiky.“.\n9\n\nK tvrdeniu sťažovateľov, podľa ktorého malo dôjsť k porušovaniu slobody volieb\nprimátora mesta tým, že pred volebnými miestnosťami volebných okrskov č. 2 a 3 sa v deň\nvolieb zdržiavali dve osoby (\n\na\n\n) z volebného tímu\n\nodporcu, v ktorých aute mala byť namontovaná kamera nasmerovaná na vchod volebných\nokrskov č. 2 a 3, odporca vo svojom vyjadrení uvádza, že\n\nbol\n\npozorovateľom vo volebnej miestnosti volebného okrsku č. 2, pričom počas volieb\nna krátky čas opustil volebnú miestnosť a zdržiaval sa na verejnom priestranstve cca 50 – 70\nmetrov od budovy volebných okrskov č. 2 a č. 3. Odporca konštatuje, že „Spoločne s ním\ntam stál aj jeho kamarát pán\n\na spolu sa vždy krátko pri fajčení cigarety\n\nporozprávali. Nie je pravdou, že by tak pán\n\nako aj pán\n\novplyvňovali voličov.“. Odporca ďalej uvádza, že predmetné auto má zabudovanú kameru,\nktorá bola jeho súčasťou od výroby, pričom táto je spustená len vtedy, keď je vozidlo\nnaštartované.\nNámietka sťažovateľov o údajnom používaní mobilného telefónu vo volebnej\nmiestnosti volebnej okrskovej komisie č. 2 členom miestnej volebnej komisie na účely\nzháňania voličov je podľa odporcu nepravdivá. Podľa odporcu «Člen okrskovej komisie\nčíslo 2 p.\n\npočas konania volieb nikdy netelefonoval ani neposielal sms\n\ns úmyslom ako je napísaný v sťažnostiach... Dňa 15. 11. 2014 boli v mestskej časti Stráže\ntzv. „hody“ teda slávnosť, pri ktorej sa vždy usporiadajú kultúrne alebo športové akcie\na v tento deň bol naplánovaný futbalový zápas medzi Spartak Stráže a Gbely, v čase\nod 14:00. Vzhľadom k tomu, že pán\n\nako registrovaný hráč futbalového klubu\n\nSpartak Stráže sa v tom čase nemohol tohto futbalového zápasu zúčastniť, nakoľko bol\nčlenom okrskovej volebnej komisie pre okrsok číslo 2, mal záujem vedieť ako sa tento zápas\nvyvíja a preto telefonoval svojej matke\n\na opýtal sa jej: „či ich nie je málo, či\n\nich je dosť“ s tým, že myslel počet hráčov futbalu a nie počet voličov pre mňa, ako uvádzajú\nsťažovatelia v sťažnostiach. Pán\n\nnemohol vedieť koľko voličov volilo pána\n\n, prípadne mňa alebo iných kandidátov. Na neprípustnosť používania mobilného\ntelefónu upozornený nebol. Všetci členovia okrskovej volebnej komisie používali počas\npriebehu volieb mobilné telefóny. Používanie mobilných telefónov členom okrskových\n\n10\n\nvolebných komisií žiadny zákon nezakazuje. Znovu bola súdu podsunutá zavádzajúca\na zároveň nepravdivá informácia.».\nV záujme objasnenia tvrdení obsiahnutých v sťažnostiach a vyjadrení odporcu\nk sťažnostiam ústavný súd prostredníctvom sudcu spravodajcu vykonal 5. februára 2015\nna Mestskom úrade v Šaštíne-Strážach výsluchy svedkov\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n. Predvolaný svedok\n\n,\na\n\n, Domky 418, svoju neúčasť na výsluchu\n\nospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Ústavný súd vypočul okrem predvolaných svedkov\nešte\n\n,\n\n.\n\nZ výpovede svedka\n\nvyplynulo, že na účel podpory kandidatúry\n\nnezávislej kandidátky\n\nna funkciu primátorky mesta (zabezpečenia\n\npodpisov voličov na petícii, ktorá tvorí súčasť kandidátnej listiny nezávislého kandidáta)\noslovil\n\n(„vajdu“ miestnych obyvateľov rómskeho etnika), ktorý mu údajne\n\nprisľúbil „hlasy“ za odmenu 20 €. Svedok si takýmto spôsobom zaistil hlasy aj od\n, ktorý si za to vypýtal 25 €. Svedok ďalej uviedol, že od\no údajnom kupovaní hlasov pre odporcu\n\na že bol priamym svedkom\n\nkupovania hlasov v miestnom pohostinstve\nSvedok\n\n.\n\npotvrdil, že\n\nbol v časti mesta obývanej\n\nprevažne osobami rómskeho etnika na účely podpory kandidatúry\nto, že prijal 10 € od kamaráta\npani\n\npočul\n\nkamaráta pána\n\n, a tiež\n„na pivo“, aby „volil“\n\n.\nSvedkyňa\n\n(zamestnankyňa advokátky\n\n),\n\nčlenka okrskovej volebnej komisie č. 1, potvrdila, že pred budovou, kde sídlila volebná\nkomisia, sa nachádzalo auto, nevedela však s určitosťou uviesť, ktoré osoby sa v ňom\nnachádzali.\n\n11\n\nSvedok\n\n,\n\n, potvrdil, že v deň\n\nodovzdávania kandidátnych listín pre voľbu primátora mesta ponúkol finančnú odmenu\n20 € pánovi\n\nza to, aby získal podpisy na petíciu pre kandidatúru pani\n\na neskôr, aby ju volil vo voľbách. Túto finančnú odmenu zaplatil\nSvedkyňa\n\n,\n.\n\nuviedla, že po vykonaní volebného aktu pri odchode\n\nz volebnej miestnosti v prítomnosti svojich rodinných príslušníkov povedala, že „volila\nza primátora mesta kandidáta pod č. 6“.\nSvedok\n\npotvrdil obsah ním predloženého čestného vyhlásenia,\n\nv ktorom uviedol, že asi dva týždne pred voľbami sedel v miestnom pohostinstve\nso svojimi kamarátmi, keď prišiel odporca spoločne s\n\na kúpili\n\nsvedkovi a jeho kamarátom „po poldecáku vodky“ a zároveň im aj prisľúbili drevo.\n\nSvedkyňa\n\npotvrdila obsah svojho čestného vyhlásenia, keď uviedla,\n\nže spoločne so\n\nod\n\nzískali finančnú odmenu 20 €\n\nza hlas, ktorý vo voľbách na primátora mesta odovzdajú odporcovi, nevedela si však presne\nspomenúť, kedy k týmto skutočnostiam došlo. Svedkyňa uviedla, že ponuku od\ndostala pred miestnym pohostinstvom, pričom k samotnému odovzdaniu peňazí\nmalo dôjsť „na\n\n“.\n\nSvedok\n\n, ktorý kandidoval vo voľbách za poslanca Mestského\n\nzastupiteľstva mesta Šaštín-Stráže (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“), potvrdil, že\npomáhal odporcovi s volebnou kampaňou. Svedok poprel, že by poznal\na\n\n,\n\n, a súčasne oznámil, že v tejto súvislosti podal na nich\n\n19. januára 2015 trestné oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu krivého\nobvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Údajné kupovanie hlasov v miestnom\npohostinstve\n\n7. novembra 2014 poprel, rovnako ako údajné kupovanie hlasov od\n. Svedok však nepoprel, že\n\npodpisoval petíciu, ktorá bola\n\nsúčasťou jeho kandidatúry nezávislého kandidáta vo voľbách na poslanca mestského\n\n12\n\nzastupiteľstva, ako aj petíciu, ktorá bola súčasťou kandidatúry odporcu ako nezávislého\nkandidáta.\nSvedok\n\nnepotvrdil údajné kupovanie hlasov v miestnom pohostinstve\n\n7. novembra 2014, ktorého majiteľkou je jeho manželka. Potvrdil však krátku\nprítomnosť\n\na odporcu v inkriminovaný deň, a to na účely prípravy akcie,\n\nktorá sa mala konať na ďalší deň v rámci volebnej kampane.\nSvedkyňa\n\n, členka mestskej volebnej komisie, uviedla, že v deň\n\nvolieb pani\n\nokolo 11.30 h oznámila, že pani\n\novplyvňuje\n\nvoličov pred budovou, v ktorej sídli okrsková volebná komisia č. 1, aby volili kandidáta\nč. 6. Svedkyňa oznámila, že v deň volieb boli aj s ďalšími dvomi členkami volebnej komisie\nokolo 9.00 h ráno pred touto budovou, pričom nič podozrivé si nevšimli. O oznámení sa\nspísal záznam, ktorý sa ďalej neriešil. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o anonyme,\nobsahom ktorého bolo údajné porušovanie pravidiel volebnej kampane, a zdôraznila,\nže o tomto anonyme sa spísal záznam, pričom „záver bol taký, že odporca môže\nkandidovať“. Svedkyňa potvrdila prítomnosť\n\nv aute pred budovou,\n\nkde sídlila okrsková volebná komisia č. 1, nič zvláštne si však s touto skutočnosťou\nnespájala.\nSvedkyňa\n\n, členka okrskovej volebnej komisie č. 2, nepotvrdila\n\nnapomínanie ďalšieho člena komisie pána\n\nv súvislosti s používaním mobilného\n\ntelefónu počas hlasovania predsedníčkou tejto komisie. Poukázala však na skutočnosť,\nže niektorí voliči sa počas volieb pýtali pána\n\nna volebnú účasť.\n\nZ výpovede predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 3\nvyplýva, že sama nebola priamym svedkom, že by pred budovou, kde sídlila príslušná\nkomisia, stálo zaparkované auto, táto skutočnosť sa jej stála známou až z informácií\n„zamestnanca auta, ktorý zabezpečoval počas volieb dopravu pre členov komisie“.\nK vyjadreniu\n\nodporcu\n\nzaujali\n\nstanovisko\n\nsťažovatelia\n\nv podaní\n\ndoručenom\n\nústavnému súdu 4. februára 2015, v ktorom uvádzajú predovšetkým okolnosti súvisiace\n13\n\ns predkladaním splnomocnení niektorými obyvateľmi mesta pri spisovaní sťažnosti\n726 oprávnených voličov vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta.\nV podaní doručenom ústavnému súdu 10. februára 2015 sťažovatelia požiadali o doplnenie\ndokazovania výsluchom ďalších svedkov. Dňa 18. februára 2015 bolo ústavnému súdu\ndoručené vyjadrenie odporcu k dôkazom vykonaným ústavným súdom výsluchom svedkov\n5. februára 2015.\nII.\nVšeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\ndo orgánov územnej samosprávy.\nZ čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu\npreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných\nvolieb.\nPodstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv\nzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.\nÚstava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami\nkreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,\nresp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom\ngarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie\ntajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým\nprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov\núzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30\nods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie\nposlanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo\n(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].\nPod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť\nuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou\n14\n\nzákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť\nv príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je\nv konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011,\nm. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).\nZákladným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon\npolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv\na slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu\nspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou\novplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž\npolitických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným\npredpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,\nPL. ÚS 82/07).\nPodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby\nza neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie\na vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.\nPodľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1\npísm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.\nPrávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1\nzákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou\nlen vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž\npolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu\nsa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov\nupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).\nNie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo\nvoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak\n15\n\nna účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané\nspoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže\nspôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky\nvolieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú\nprejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).\nVo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti\na vyhlásil napadnuté voľby za neplatné, musia byť splnené tri základné predpoklady:\na) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu\na priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť\nmedzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb,\nresp. voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky\nvolieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)\nprejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom\nvolebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich\nvplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.\nSúčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,\npre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných\nustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 zákona o voľbách do orgánov\nsamosprávy obcí), platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým\nústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona\no ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané\nprotiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok\nvolieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.\nNestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou\nzákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,\ns označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Funkcia ústavného\nsúdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak\nextenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne\n16\n\ndoplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere,\nže iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne\nrekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).\nVychádzajúc z uvedených východísk, ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľov\nformulované vo volebných sťažnostiach.\nIII.\nPreskúmanie námietok sťažovateľov\nVychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnostiach, možno námietky sťažovateľov\nrozdeliť do troch skupín\n-\n\nnámietky smerujúce proti kupovaniu hlasov,\n\n-\n\nnámietky proti porušovaniu tajnosti hlasovania,\n\n-\n\nnámietky proti porušovaniu volebného moratória.\n\nII.1 K námietke kupovania hlasov\nSťažovatelia namietajú, že v súvislosti s voľbami na primátora mesta Šaštín-Stráže\ndošlo k tzv. kupovaniu hlasov, ktoré majú preukázať svedecké výpovede obyvateľov mesta.\nV súvislosti s touto skupinou námietok ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,\nv ktorej kvalifikuje poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách ako\nprotiústavné, keďže účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí\nverejných, a nie bezprostredný materiálny prospech. Tzv. kupovanie hlasov voličov\npovažuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá\nzasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného\nv čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú\nsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi\nprísne posúdenie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06).\nZo svedeckých výpovedí svedkov\n\n,\n\na\n\nvyplynuli skutočnosti spôsobilé preukázať „kupovanie“ podpory kandidatúry nezávislej\n17\n\nkandidátky\n\nna post primátorky mesta (zbieranie podpisov na petíciu,\n\nktorá tvorí súčasť kandidatúry nezávislého kandidáta, pozn.). Navrhovanie kandidátov\nna volené funkcie v samospráve obcí, teda aj primátora mesta, upravené v šiestej časti\nzákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí tvorí integrálnu súčasť volebného procesu.\nToto štádium volebného procesu, ktorého výsledkom je rozhodnutie príslušnej miestnej\nvolebnej\n\nkomisie\n\no registrácii,\n\nresp.\n\nnezaregistrovaní\n\nnavrhnutého\n\nkandidáta, je\n\npreskúmateľné príslušným všeobecným súdom v konaní podľa § 250zd Občianskeho\nsúdneho poriadku. Ide teda o štádium volebného procesu, ktorého súdny prieskum primárne\nnepatrí do právomoci ústavného súdu. Navyše, sťažnosti v tejto časti nesmerujú proti\nodporcovi (zvolenému primátorovi mesta), ktorého sťažovatelia označili ako účastníka\nkonania, ale proti inej kandidátke na primátorku mesta, a to proti\n\n, ktorá\n\nzískala vo voľbách na primátora mesta konaných 15. novembra 2014 spolu len 9 platných\nhlasov.\nZa uvedených okolností nemohol ústavný súd pripísať tejto námietke sťažovateľov\nvýznamnejšiu právnu relevanciu predovšetkým s ohľadom na celkový počet platných\nhlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu primátora mesta (2 213) a počet hlasov\nodovzdaných pre kandidátku č. 1 (9 hlasov), u ktorej výpovede vypočutých viacerých\nsvedkov naznačujú, že jej kandidatúre bola poskytnutá podpora za protihodnotu.\nNa preukázanie tvrdení o kupovaní hlasov sťažovatelia predložili čestné vyhlásenia\n,\n\na\n\n(ďalej aj „označené čestné\n\nvyhlásenia“), ktorá navyše podstatný obsah svojho vyhlásenia potvrdila aj vo svojej\nsvedeckej výpovedi. Z výpovede\n\n(rovnako ako z jeho čestného\n\nvyhlásenia) vyplynuli len všeobecne formulované tvrdenia o tom, že skutočnosti\nvyplývajúce z označených čestných vyhlásení sú nepravdivé a že osoby, ktoré ich predložili,\nosobne nepozná a nikdy sa s nimi nestretol. Aj keď v trestných oznámeniach\nz 19. januára 2015 (pozri už uvedené), ktorých fotokópie predložil ústavnému\nsúdu, sa uvádzajú aj konkrétne okolnosti týkajúce sa údajného kupovania hlasov,\npredovšetkým k jeho alibi („V čase o 15.00 som bol pripojený na internet, pozeral som\nkurzové stávky na hokejové a futbalové zápasy. Túto skutočnosť preukazujem históriou\n18\n\nz PC.“), tieto podľa názoru ústavného súdu nevyvracajú výpoveď\n\n, ktorú\n\naj pri určitých pochybnostiach o hodnovernosti označenej svedkyne nemožno prima facie\noznačiť za nepravdivú.\nSťažovatelia ďalej tvrdili, že odporca a\nv miestnom pohostinstve\n\n7. novembra 2014\n\nprísľubili niekoľkým občanom materiálnu odmenu\n\nza odovzdanie hlasu v prospech odporcu. Tieto tvrdenia sťažovateľov na jednej strane,\naj keď v nepatrnom rozsahu („poldecáky vodky a prísľub dreva“), potvrdzuje svedecká\nvýpoveď\n\na na druhej strane ich spochybňuje svedecká výpoveď\n.\n\nPodľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň je\nčinnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná\nna podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého\nkandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho\nvysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných\nnosičov informácií.\nV súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľov ústavný súd vzal do úvahy\nsvoju doterajšiu judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákon\no voľbách do orgánov samosprávy obcí neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík\nvo volebnej kampani, ale na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy,\nz § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, nepriamo z § 336a Trestného\nzákona (trestný čin volebnej korupcie) a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý\nminimálny, minimalistický, štandard férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je\nžiaduce primerane zohľadňovať pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.\nBez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd nad jej rámec\npodčiarkuje, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane musí vyvolať právne\ndôsledky, a v konkretizácii na vec sťažovateľov ďalej uvádza, že rôznorodé predvolebné\nsľuby či verejné prísľuby kandidátov, resp. kandidujúcich subjektov, vrátane sľubov\n19\n\ns majetkovým obsahom tvoria pri priamej komunikácii kandidátov na volené funkcie\n(resp. ich zástupcov) s voličmi štandardnú súčasť volebnej kampane. Predvolebné sľuby\na verejne deklarované prísľuby kandidátov na volené funkcie s majetkovým obsahom\nale ústavný súd nemôže považovať automaticky za neprípustné formy volebnej agitácie,\nči dokonca prejavy volebnej korupcie o to viac, že kvalifikácia tohto typu konania patrí\ndo sféry pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, resp. všeobecných súdov. Za týchto\nokolností je dôležité, aby ústavný súd posudzoval obdobné námietky sťažovateľov\npri rozhodovaní o volebných sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac,\nže izolovaný verejný prísľub spravidla sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo\novplyvniť rozhodovanie voličov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju\ndoterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov\nsmerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane zdôraznil, že nemožno\npodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík by\ntotiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej\nvôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku\nvolieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).\nSumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľov\nzaložená na tvrdení o kupovaní hlasov prísľubom majetkového prospechu odporcom nebola\nani v nepatrnom rozsahu hodnoverne preukázaná, a preto je nespôsobilá na to, aby na jej\nzáklade rozhodol o zrušení napadnutého výsledku volieb primátora mesta.\n2. K námietke porušovania tajnosti hlasovania\nPodľa § 29 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí vo volebných\nmiestnostiach sú na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, aby\nbola zaručená tajnosť hlasovania. Počet týchto priestorov určí obec s prihliadnutím na počet\nvoličov vo volebnom okrsku. V priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom,\na to ani člen okrskovej volebnej komisie.\nV súlade s § 32 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič, ktorý nemôže\nsám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má\n20\n\nprávo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby\nza neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.\nV súlade s § 31 ods. 5 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič hlasuje\ntak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku\ndo volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanie\nneumožní.\nJedným z ústavou zakotvených princípov základného práva občanov zúčastňovať sa\nna správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov (čl. 30 ods. 1 ústavy)\nje výkon tohto práva tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy), ktorému možno priznať\npovahu ústavného princípu. Zmyslom a účelom tohto ústavného princípu je zabezpečenie\nslobodného uplatnenia vôle voliča pri výkone jeho volebného práva. Vo svojej podstate\npredstavuje neopomenuteľný predpoklad legitimity moci v demokratickom ústavnom\nsystéme, ktorá má byť založená na slobodnom rozhodnutí voličov.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu možno tiež vyvodiť, že medzi ovplyvňovaním\nvolebných rozhodnutí voličov spôsobených porušením tajnosti hlasovania a princípom\nslobodných volieb môže za konkrétnych okolností existovať priama príčinná súvislosť.\nK princípu slobodných volieb vo svojej judikatúre uvádza, že ho treba vykladať materiálne,\na nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky\nrealizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiaden nátlak\nnútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania\npre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané\nzákladné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať\nslobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia, donútenia,\nnavádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 100/07).\nVo vzťahu k námietke sťažovateľov, že\n\nporušila tajnosť\n\nhlasovania tým, že priamo vo volebnej miestnosti „navádzala voličov, aby krúžkovali č. 6“,\nústavný súd konštatuje, že výpovede svedkov nepreukázali, že by k takémuto konaniu\n21\n\ndošlo. Pokiaľ by sa aj jednoznačne preukázalo, že svedkyňa\n\npo volebnom\n\nakte vo volebnej miestnosti svojim rodinným príslušníkom oznámila, koho volila, nešlo by\no volebnú vadu takej intenzity, ktorá by mohla spochybniť výsledok volieb primátora mesta.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd, vychádzajúc z konkrétnych okolností, za akých\n„došlo k oznámeniu\n\nkoho volila“, dospel k záveru, že táto námietka\n\nsťažovateľa v 1. rade je nedôvodná. Dokazovaním sa totiž nepreukázalo, že by sa\ndopustila takých aktivít, ktoré by mohli byť kvalifikované ako nátlak na voličov,\nresp. ich obmedzovanie pri slobodnom rozhodovaní sa vo voľbách primátora mesta.\n3. K porušovaniu volebného moratória\nPodľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň\nje činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná\nna podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého\nkandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho\nvysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných\nnosičov informácií.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína\n17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je\nzakázané.\nPodľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodín\npred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní,\nv hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné\nkomisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických\nstranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom,\nzvukom alebo obrazom.\n\n22\n\nPodľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zverejňovať\nvýsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa\npredo dňom volieb.\nPodľa § 30 ods. 13 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí členovia\nvolebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie\no priebehu a čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku\nhlasovania.\nPodľa § 30 ods. 14 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas volieb je\nzakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.\nZ legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 30 ods. 1 zákona\no voľbách do orgánov samosprávy obcí možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“,\nt. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, príp. iných\nsubjektov zúčastňujúcich sa na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie,\nzverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej\nkandidáta, príp. nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu\na prospech. Účelom takejto aktivity je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov\nna volieb sa zúčastňujúcich kandidátov na volené funkcie, ktorá by sa mala premietnuť\ndo odovzdania voličského hlasu v prospech toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany\n(koalície). Volebná kampaň teda spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií\no kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho\nvoľbu, pričom v súvislosti s porušovaním volebného moratória nie je podstatné, kedy mal\nvolič subjektívne možnosť oboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy sa táto informácia\nobjektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu. (m. m. PL. ÚS 15/2013, pozri tiež\nPL. ÚS 12/2011).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež uvádza, že zákaz volebnej kampane podľa § 30\nods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí predstavuje zásah zákonodarcu\ndo slobody prejavu a práva na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením zákazu podľa\n23\n\n§ 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí sa nastoľuje rovnováha záujmov\nmedzi osobami uplatňujúcimi právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26\nods. 1 ústavy. Predmetom obmedzení v čase volebného moratória nie je akékoľvek\nsprávanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu alebo právo na informácie,\nale iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, a to len vtedy, ak obsahom prejavu\nje informácia natoľko závažná, že je v čase bezprostredne pred voľbami zjavne spôsobilá\nvyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta\n(m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 40/2011). Ústavný súd v súvislosti\ns už uvedeným zároveň pripomína, že zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas\nvolebného moratória explicitne nezakazuje všetky formy volebnej agitácie, ale len tie, ktoré\nsú subsumovateľné pod už citované ustanovenia § 30 ods. 11 až 14 tohto zákona\n(PL. ÚS 63/2014).\nSťažovatelia namietajú, že k porušovaniu volebného\n\nmoratória dochádzalo\n\nvo volebný deň v priestoroch pred budovou, kde sídlila okrsková volebná komisia č. 1,\nako aj pred budovou, v ktorej sídlili okrskové volebné komisie č. 2 a č. 3.\nPri preskúmavaní tejto námietky sťažovateľov ústavný súd zistil, že v úradnom\nzázname Obvodného oddelenia Policajného zboru Šaštín-Stráže (ďalej len „obvodné\noddelenie“) z 15. novembra 2014 spísanom v súvislosti s oznámením\nže\n\n,\n\nsa pri okrskovej volebnej miestnosti č. 1 nachádza osobné\n\nmotorové vozidlo, v ktorom sú dve osoby (\n\na\n\n), sa\n\nuvádza, že toto oznámenie bolo v krátkom čase preverené hliadkou, ktorá však nezistila\nžiadne protiprávne konanie. Z úradného záznamu obvodného oddelenia takisto vyplýva,\nže asi 70 metrov od Mestského úradu v Šaštíne-Strážach\nzaparkované motorové vozidlo, vedľa ktorého stál\n\nstálo\n, pričom ani na tomto\n\nmieste nebolo hliadkou zistené protiprávne konanie.\nAj keď vzhľadom na pracovnoprávny vzťah členky okrskovej volebnej komisie č. 1\nk\n\nmožno spochybniť hodnovernosť jej svedeckej\n\nvýpovede týkajúcej sa (ne)prítomnosti\n\nv priestore pred budovou,\n24\n\nv ktorej sídlila táto volebná komisia, je dôležité vnímať a posudzovať námietku\nsťažovateľov týkajúcu sa volebnej agitácie v čase volebného moratória materiálne, teda\npredovšetkým z hľadiska toho, či správaním\n\na\n\nmohlo reálne dôjsť k porušeniu príslušných ustanovení zákona o voľbách do orgánov\nsamosprávy obcí, prípadne niektorého z princípov volebného práva, predovšetkým slobody\nrozhodovania.\nMateriálne chápanie je pritom nevyhnutné vztiahnuť aj na námietku porušovania\nslobody volieb tým, že pred budovou, kde sídlili okrskové volebné komisie č. 2 a č. 3, „sa\nzdržiavali osoby z volebného tímu\n. Pán\n\na to p.\n\na p.\n\nmal auto značky Mercedes..., v ktorom bola umiestnená kamera“.\n\nSvedeckými výpoveďami členky mestskej volebnej komisie\na predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 3\n\nsa tvrdenia\n\nsťažovateľov o volebnej agitácii v čase volebného moratória a údajnom porušovaní slobody\nrozhodovania nepotvrdili. Zápisnice o výsledku volieb na primátora mesta všetkých troch\nokrskových volebných komisií boli riadne podpísané všetkými členmi a ich súčasťou nie sú\nžiadne záznamy o prípadnom narúšaní priebehu volieb. V konečnom dôsledku sa tieto\nzávery zhodujú aj so zisteniami vyplývajúcimi z úradného záznamu hliadky obvodného\noddelenia z 15. novembra 2014, ktorá na inkriminovaných miestach nezistila žiadne\nprotiprávne konania.\nNa základe uvedeného ústavný súd, vychádzajúc z úradného záznamu obvodného\noddelenia, výpovedí svedkov a zo zápisníc o výsledku volieb na primátora mesta\nokrskových volebných komisií, dospel k záveru, že táto námietka sťažovateľov je\nneodôvodnená. Dokazovaním sa totiž nepreukázalo, že by sa osoby nachádzajúce sa pred\nbudovami, v ktorých sídlili okrskové volebné komisie, dopustili takých aktivít, ktoré by\nmohli byť kvalifikované ako porušujúce pravidlá volebnej agitácie a volebného moratória,\nprípadne predstavovali nátlak na voličov, resp. obmedzovali voličov pri slobodnom\nrozhodovaní sa vo voľbách primátora mesta.\n\n25\n\nÚstavný súd už len pre úplnosť vo vzťahu k námietke porušovania volebného\nmoratória odporcom prostredníctvom internetovej stránky Facebook poukazuje na právne\nnázory vyslovené v iných svojich rozhodnutiach, podľa ktorých z povahy sociálnej siete\nFacebook ako rozsiahleho komunikačného webového systému, ktorý je primárne\nprostriedkom sociálnej komunikácie, a nie prostriedkom pravidelného informovania\nverejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieť nemožno považovať za hromadný informačný\nprostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách\ndo orgánov samosprávy obcí (napr. PL. ÚS 25/2015). Ústavný súd pripomína, že v zásade\nobdobný záver už formuloval vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že\nprístup verejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom\ne-mailu s uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno\ninformácie uverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve\nvzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi\nverejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy\nobcí.\nIV.\nZáver\nZo sťažností sťažovateľov a vyjadrenia odporcu k nim, ako aj z inej listinnej\ndokumentácie predloženej ústavnému súdu účastníkmi konania (najmä čestné vyhlásenia\nobyvateľov mesta) vyplýva, že medzi sťažovateľom v 1. rade a odporcom v období pred\nvoľbami primátora mesta prebiehal a aj v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnostiach\nešte prebieha ostrý politický zápas, ktorý vyústil do sformovania dvoch proti sebe stojacich\nskupín obyvateľov mesta, ktoré v tomto politickom zápase používajú prostriedky, ktoré sú\nna hrane zákona, pričom nemožno vylúčiť vo vzťahu k niektorým jeho aktérom ani\nuplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie je\norgánom činným v trestnom konaní, a preto ani nemôže v konaní o volebných sťažnostiach\nnahrádzať činnosť týchto orgánov. Úlohou ústavného súdu je zistiť, či v priebehu volieb,\nresp. v období bezprostredne predchádzajúcom voľbám došlo k takým protiprávnym, resp.\niným nekalým (neakceptovateľným) konaniam či aktivitám účastníkov toho konania a tiež\n26\n\nďalších aktérov volebného procesu, ktoré by mali takú intenzitu, že by boli spôsobilé reálne\nspochybniť vyhlásený výsledok volieb.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd, sumarizujúc svoje skutkové zistenia,\nkonštatuje, že pri voľbách primátora mesta Šaštín-Stráže konaných 15. novembra 2014\nnezistil také volebné vady, ktoré by zakladali relevantné dôvody na to, aby uplatnil svoju\nprávomoc vyhlásiť tieto voľby za neplatné, a to zvlášť pri zohľadnení pomerne výrazného\nrozdielu v počte platne odovzdaných hlasov sťažovateľovi v 1. rade a odporcovi (rozdiel\n159 hlasov v prospech odporcu). Ústavný súd preto podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona\no ústavnom súde rozhodol o sťažnostiach sťažovateľov tak, že ich zamietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. februára 2015\n\n27", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie-hospodárnosť, procesná ekonómia", "voľby-zisťovanie výsledkov volieb", "návrh-zamietnutie"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b37a589d-97da-450a-8afa-eb424a09f7bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2015 z 18. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-18", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b37a589d-97da-450a-8afa-eb424a09f7bc"}, {"guid": "ussr:e7d82653-6910-4969-aba7-a8c60cdd69a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7d82653-6910-4969-aba7-a8c60cdd69a6"}, {"guid": "ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb10eb95-a142-4d2b-b837-4b5c180088dc"}, {"guid": "ussr:264d2778-0795-442f-8007-0da1ec8f524d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2011 z 9. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:264d2778-0795-442f-8007-0da1ec8f524d"}, {"guid": "ussr:a1658f82-d3af-43b7-8e7c-aeca98c01300", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2011 z 9. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1658f82-d3af-43b7-8e7c-aeca98c01300"}, {"guid": "ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2011 z 19. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-19", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd"}, {"guid": "ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184"}, {"guid": "ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 82/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 82/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3ef79f7-023d-4254-b4c0-815dd2703a0d"}, {"guid": "ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 73/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 73/07 z 5. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee4c0801-b612-4132-8e7b-89057ed96bab"}, {"guid": "ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/06 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:69e95dc9-3630-4862-9af7-08cd0876b0f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/99 z 7. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-07", "citacie_n": 186, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.50.1999.1"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:dd3736f4-b7e8-478a-b791-be01e6ac3be4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/99 z 17. 2. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-02-17", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1999.1"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:c9c069ce-c077-46b9-9eab-63d06fd93925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/94 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}], "citovane_v": []}