{"guid": "ussr:8e624966-8506-43b0-8d88-d2428dba7d35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/2015 z 4. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. marca 2015, sp. zn. PL. ÚS 28/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-03-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e624966-8506-43b0-8d88-d2428dba7d35", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 28/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. marca 2015\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka\n(sudca spravodajca), Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika\npredbežne prerokoval návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\nna začatie konania o súlade § 84 ods. 2 tretej a štvrtej vety zákona č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\ns čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a takto\nrozhodol:\nNávrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnený.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n6. novembra 2013 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených doc. Mgr. Martinom Froncom, PhD.,\nposlancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), na začatie\nkonania o súlade § 84 ods. 2 tretej a štvrtej vety zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých\nškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákona o vysokých školách“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a čl. 2 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“).\n2. Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli:\n«Ustanovenia § 84 zákona č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon“) upravujú komplexnú akreditáciu činností vysokej\nškoly. V odseku 2 prvá časť prvej vety stanovuje, že komplexná akreditácia činností vysokej\nškoly sa uskutočňuje v šesťročných intervaloch. V tretej vete však zákon ustanovuje,\nže kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy a kritériá používané\npri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci\nkomplexnej akreditácie činností vysokej školy musia, spolu s termínmi na predkladanie\npodkladov (tie sú súčasťou plánu komplexných akreditácií), byť známe aspoň jeden rok\nvopred, t. j. aspoň jeden rok pred začatím komplexnej akreditácie činností vysokej školy\npočas uplynulého šesťročného intervalu. Toto pravidlo (o predložení kritérií najneskôr rok\nvopred) sa premieta i do štvrtej vety § 84 odsek 2 zákona, ktorá upravuje prípad,\nak kritériá, uvedené v tretej vete, nie sú známe aspoň rok vopred.\nZ uvedenej úpravy § 84 odseku 2 teda vyplýva, že vysoká škola sa kritériá,\nrozhodujúce pre výsledok komplexnej akreditácie svojich činností musí dozvedieť najneskôr\nrok pred termínom začatia komplexnej akreditácie. Zároveň sa stanovuje, že komplexná\nakreditácia činností vysokej školy sa uskutočňuje v šesťročných cykloch. Znamená to teda,\nže kritériá, podľa ktorých sa bude táto komplexná akreditácia činností vykonávať sa vysoká\nškola dozvie až v závere tohto šesťročného obdobia, najneskôr rok pred jeho koncom, avšak\ntieto kritériá budú spôsobovať účinky i spätne na celé hodnotené šesťročné obdobie. Inými\nslovami, vysoká škola na začiatku šesťročného cyklu pre komplexnú akreditáciu svojich\n2\n\nčinností nemôže vedieť, podľa akých kritérií bude hodnotená. Tretia veta druhého odseku\n§ 84 ustanovuje, že sa to má dozvedieť najneskôr rok pred koncom tohto šesťročného cyklu.\nTakéto ustanovenie vytvára pre vysokú školu neúnosnú mieru právnej neistoty a pre činnosť\nMinisterstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Akreditačnej komisie\nznačný priestor pre subjektívne a účelové stanovovanie kritérií, od ktorých bude závisieť\nvýsledok činnosti a osud vysokej školy. Stanovenie kritérií podľa tretej vety odseku 2 § 84\nzákona v priebehu šesťročného intervalu ustanoveného pre komplexnú akreditáciu, hoci by\nbolo aj viac ako jeden rok pred jeho koncom, pokiaľ sa neuskutoční pred začatím, alebo\nnajneskôr súbežne so začatím šesťročného intervalu (čo však zákon nielen nepožaduje,\nale podľa nášho názoru ani neumožňuje) vyvolá retroaktívne účinky. Ak by totiž vysoká\nškola postupovala v súlade s kritériami, ktoré platili z predchádzajúceho obdobia, teda\nna začiatku šesťročného intervalu, nemusí byť úspešne vyhodnotená, pretože súčasné znenie\ntretej vety § 84 odseku 2 zákona umožňuje ustanoviť odlišné kritériá neskôr v priebehu\nhodnoteného obdobia, avšak s účinkami pre celé hodnotené obdobie. Ide teda o priestor\npre pravú retroaktivitu hodnotiacich kritérií ustanovených podľa tretej vety § 84 odsek 2.\nZákladnou námietkou navrhovateľov je právny priestor pre spätné účinky (pravú\nretroaktivitu) hodnotiacich kritérií, ktorý vytvárajú ustanovenia tretej a štvrtej vety vo väzbe\nna prvú vetu § 84 odsek 2. Takéto ustanovenie je v rozpore s požiadavkou (princípom)\nprávnej istoty a dôvery občanov v právny poriadok.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa už viackrát zaoberal ustanoveniami so spätnou\npôsobnosťou, ich vzťahu k Ústave Slovenskej republiky a požiadavkou (princípom) právnej\nistoty. Zrejme prvý krát o tejto otázke rozhodol vo svojom náleze PL.ÚS 16/95...\n... K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka\n(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je\ni zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. ...\nÚstavný súd pri posudzovaní a hodnotení spätnej pôsobnosti právnych predpisov\n(ich ustanovení)... jednoznačne vychádzal zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval\nna základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho ustanovenie), nemôže byť\nvo svojej dôvere sklamaný.“ Vo výroku svojho rozhodnutia Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol, že príslušné retroaktívne ustanovenie právneho predpisu nie je v súlade\n3\n\ns čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa\nuvádza Listina základných práv a slobôd.\n... jedným z najvýznamnejších jeho rozhodnutí bol nález PL. ÚS 29/05, ktorým\nposudzoval spätnú účinnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku č. 335/2005 Z. z.\nV odôvodnení svojho výroku Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje retroaktivitu tohto\nzákona a uvádza, že takýto zákon so spätnou časovou pôsobnosťou „... by sa mohol stať\nsvojvoľným nástrojom v rukách orgánov verejnej moci, ktoré sú adresátmi a nositeľmi\nprávomocí vyplývajúcich z tohto zákona.“ Ústavný súd ďalej konštatuje, že tento záver by\n„... platil aj pre prípad, ak by zákon vymedzil spätne určité konkrétne obdobie, na ktoré by\nsa táto preukazovacia povinnosť vzťahovala...“ Vo výroku svojho rozhodnutia konštatoval\nÚstavný súd Slovenskej republiky, že zákon nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou\nv spojení s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. ...\nZ ustanovenia § 84 odsek 2 tretej vety, ktoré požaduje, aby kritériá používané\npri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy a kritériá používané pri hodnotení úrovne\nvýskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie\nčinností vysokej školy, boli známe aspoň rok pred začatím komplexnej akreditácie činností\nvysokej školy a ustanovenia štvrtej vety, do ktorej je toto pravidlo premietnuté, vo väzbe\nna prvú vetu, ktorá pre komplexnú akreditáciu činností vysokej školy určuje šesťročný\ninterval, vyplýva, že lehota, ktorú zákon na vydanie týchto kritérií ustanovuje príslušnému\norgánu verejnej moci (podľa § 82 odsek 7 zákona je to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu\na športu Slovenskej republiky na návrh Akreditačnej komisie) umožňuje ich vydanie\nso spätnými účinkami. Keďže pre vysokú školu sú kritériá používané pri vyjadrovaní sa\no zaradení vysokej školy a kritériá používané pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej,\numeleckej a ďalšej tvorivej činnosti veľmi významné, pretože od nich závisí výsledok\nkomplexnej akreditácie jej činností, avšak podľa ustanovení tretej a štvrtej vety vo väzbe\nna prvú vetu § 84 odsek 2 zákona, sa tieto kritériá vysoká škola dozvie najneskôr jeden rok\npred začiatkom komplexnej akreditácie jej činností, kritériá ustanovené v termíne podľa\ntretej vety § 84 odsek 2, budú účinné pre činnosť vysokej školy počas celého šesťročného\nintervalu, teda i spätne, bez toho, aby ich vysoká škola v čase, za ktorý bude hodnotená,\navšak pred termínom ustanoveným na najneskoršie vydanie týchto kritérií, poznala. Aj keď\n4\n\nustanovenia tretej a štvrtej vety § 84 odsek 2 zákona samé o sebe retroaktívne nie sú,\npretože nespôsobujú právne účinky spätne pred čas nadobudnutia účinnosti zákona,\nstanovujú však pravidlo, podľa ktorého môže, a v praxi aj bude retroaktívne konať orgán\nverejnej moci, a to tým, že zákon mu dovoľuje, aby stanovil kritériá potrebné pre hodnotenie\nšesťročného intervalu, ustanoveného pre komplexnú akreditáciu činností vysokej školy,\naž v závere tohto obdobia, najneskôr rok pred jeho koncom, avšak s účinkami od jeho\nzačiatku, t. j. i v čase, keď vysoká škola tieto kritériá nemohla poznať, pretože ešte\nnejestvovali. Takýto stav je dôsledkom právnej úpravy vyplývajúcej z tretej a štvrtej vety\n§ 84 odsek 2 zákona, a je v rozpore s požiadavkou (princípom) právnej istoty,\na i s prihliadnutím na doterajšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, je\nv rozpore s požiadavkou demokratického a právneho štátu, ktorú ustanovuje prvá veta\nčlánku 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, a zároveň aj s požiadavkou právneho štátu\nzaloženého na demokratických hodnotách, ktorú ustanovuje článok 2 odsek 1 ústavného\nzákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.»\n3. Návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov sa navrhovatelia\ndomáhajú, aby ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní\nnálezom takto rozhodol:\n,,§ 84 ods. 2 tretia a štvrtá veta zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade\ns prvou vetou článku 1 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 2 odsek 1\nústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.“\nII.\n4. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou... a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom.\n\n5\n\nPodľa § 84 ods. 2 zákona o vysokých školách komplexná akreditácia činností vysokej\nškoly sa uskutočňuje v šesťročných intervaloch podľa vopred zverejneného plánu\nkomplexných akreditácií vypracovaného Akreditačnou komisiou. Komplexná akreditácia\nčinností vysokej školy sa začína dňom určeným pre jednotlivé vysoké školy na predloženie\npodkladov podľa odseku 3. Termíny na predkladanie podkladov sú súčasťou plánu\nkomplexných akreditácií a spolu s kritériami používanými pri vyjadrovaní sa o zaradení\nvysokej školy a kritériami používanými pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej,\numeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy\nmusia byť známe aspoň jeden rok vopred. Ak tieto kritériá nie sú známe aspoň jeden rok\nvopred, Akreditačná komisia primerane upraví vypracovaný plán komplexných akreditácií.\nV období medzi dvoma komplexnými akreditáciami činností vysokej školy možno podľa\npotreby uskutočňovať akreditácie jednotlivých činností vysokej školy podľa § 83. Minister\nmôže nariadiť vykonanie komplexnej akreditácie niektorej z vysokých škôl aj mimo plánu\nkomplexných akreditácií so začiatkom jeden rok po doručení takejto žiadosti Akreditačnej\nkomisii. Akreditačná komisia oznámi vysokej škole nový termín začatia komplexnej\nakreditácie do troch týždňov od doručenia požiadavky ministra o jej vykonanie.\nPodľa čl. 1 ods. 1 vety prvej ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 1 listiny štát je založený na demokratických hodnotách a nesmie sa\nviazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie.\n5. Ústavný súd každý návrh na začatie konania v akomkoľvek druhu konania\npred ním podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané\ndôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n6\n\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také\nnedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ak takéto nedostatky, resp. dôvody\nna odmietnutie, ústavný súd nezistí pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 ods. 3\nzákona o ústavnom súde, návrh príjme na ďalšie konanie a v rozhodnutí o veci samej sa\nvysloví k (ne)ústavnosti právneho predpisu (alebo jeho ustanovenia).\n6. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zistil, že na jeho prerokovanie má\nústavou danú právomoc, návrh má predpísané náležitosti, je podaný oprávnenými osobami\na nie je neprípustný. Súčasne sa však ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu\nzaoberal otázkou, či tento návrh nie je zjavne neopodstatnený, pretože aj v konaní o súlade\noznačených ustanovení napadnutého právneho predpisu s označenými článkami ústavy\na listiny môže zaujať názor, že návrh treba odmietnuť ako zjavne neopodstatnený (m. m. PL.\nÚS 5/05, PL. ÚS 15/08, PL. ÚS 10/09).\n7. Odmietnutie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov pre jeho\nzjavnú neopodstatnenosť predstavuje akýsi medzistupeň, resp. prechodový článok medzi\nodmietaním pre existenciu čisto procesných prekážok (napr. pre nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí, nedostatok právomoci) a meritórnym prieskumom návrhu. V praxi\nÚstavného súdu Českej republiky a v odbornej literatúre sa pre tento prostriedok vžilo\noznačenie „kvázimeritórny prieskum (Wagnerová E. a spol.: Zákon o Ústavním soudu\ns komentářem, ASPI, 2007, s. 149). Aj z citovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že\nv prípadoch, ak dôvody uvádzané navrhovateľom v návrhu na začatie konania nesignalizujú\nmožný nesúlad namietanej právnej úpravy s predpismi vyššej právnej sily, ústavný súd\nv týchto prípadoch návrhy môže odmietnuť z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.\n\n7\n\n8. Najskôr treba pripomenúť, že ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy). V konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1\nústavy vystupuje v pozícii tzv. negatívneho zákonodarcu a jeho úlohou je posúdiť ústavnosť\nnapadnutých právnych predpisov či ich vymedzených častí, eventuálne posúdiť, či je možné\nnapadnuté predpisy (ich časti) interpretovať a aplikovať ústavne konformným spôsobom.\n9. Podstatné námietky navrhovateľov smerujú k nimi tvrdenej retroaktivite (spätnej\núčinnosti) napadnutých ustanovení zákona o vysokých školách. Nimi napadnuté\nustanovenia podľa ich názoru samy osebe retroaktívne síce nie sú, vytvárajú však priestor\npre také nastavenie kritérií v rámci komplexnej akreditácie vysokých škôl, ktoré môžu\npôsobiť spätne.\n10. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právny štát. Do obsahu pojmu\nprávny štát nesporne patrí aj zákaz retroaktivity a ochrana nadobudnutých práv\nza predpokladu, že nový právny predpis zhoršuje právne postavenie svojich adresátov alebo\nje objektívne spôsobilý zhoršiť toto postavenie. Retroaktivita zavedená právnym predpisom,\nktorý by rušil, prípadne zhoršoval nadobudnuté práva, je z hľadiska právnej istoty\nneprípustná (napríklad nález Ústavného súdu ČSFR sp. zn. PL. ÚS 78/92, nálezy ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 38/99, PL. US 16/95, uznesenie sp. zn. PL. ÚS 5/05).\n11. Navrhovatelia v návrhu na začatie konania tvrdia, že napadnuté ustanovenia\nvytvárajú priestor pre pravú retroaktivitu hodnotiacich kritérií. Zákaz spätnej účinnosti\n(zákaz retroaktivity) právnych noriem tvorí integrálnu súčasť princípu právnej istoty,\na možno ho preto považovať aj za definičný znak právneho štátu, ktorý tvorí významnú\ndemokratickú záruku ochrany práv občanov (m. m. PL. ÚS 16/95). Zákaz retroaktivity je\nzaložený na zásade, že právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí do budúcnosti. V zmysle\ntohto zákazu nikoho nemožno postihnúť (sankcionovať) za také správanie, ktoré v čase, keď\nsa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné. Vo verejnom práve v zásade nie sú prípustné ani\nzákony, ktoré by pôsobili spätne, t. j. ktoré by ukladali fyzickým osobám alebo právnickým\nosobám spätne určitú verejnoprávnu povinnosť (m. m. PL. ÚS 29/05).\n8\n\n12. Pravou retroaktivitou je taký postup zákonodarcu, pri ktorom tento v novom\nprávnom predpise (zákone) neuzná práva (alebo povinnosti) založené právnymi\nskutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho\n(predchádzajúceho) právneho predpisu (zákona). Nepravá retroaktivita označuje spravidla\nstav, keď v dôsledku novej právnej úpravy dochádza k prekvalifikovaniu právnych\nskutočností, ktoré vznikli v minulosti, vždy však len od okamihu nadobudnutia účinnosti\nnovej právnej úpravy. Nová právna úprava teda nevytvára žiadne právne účinky smerujúce\npred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte\npred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých\nprávnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). O nepravú\nretroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti,\nktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych\nnásledkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti\ntohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00).\n13. Vo všeobecnosti sa nepravá retroaktivita pripúšťa, avšak existujú výnimky, ktoré\nju robia neprípustnou, najmä v prípade, ak výrazne zasahuje do legitímnych očakávaní\njednotlivcov. S problematikou nepravej retroaktivity sa môžeme stretnúť takmer pri každej\nzmene právnej úpravy, keď prijatá zmena nejakým spôsobom modifikuje existujúci stav,\npričom je nepredstaviteľné zabrániť tomu, aby sa existujúce práva v budúcnosti\nnemodifikovali. V rámci tohto procesu zmeny sa spravidla nedá ani vyhnúť zásahu\ndo princípu dôvery osôb v právo a vzniku konfliktu ochrany verejného záujmu a ochrany\ndôvery v právo. V tejto súvislosti ústavný súd už vyslovil názor, že princíp právnej istoty\nako komponent právneho štátu znamená, že v špecifických okolnostiach nesmie byť\narbitrárna, bez adekvátneho verejného záujmu zhoršená do budúcnosti právna pozícia\njednotlivca, ako aj právny názor, podľa ktorého z pohľadu prípadnej retroaktivity právnych\nnoriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna\núprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale (a „pro futuro“) len zlepšovať\n(PL. ÚS 38/99). Súčasne vo veci sp. zn. PL. ÚS 3/09 ústavný súd zdôraznil, že na legitímne\n9\n\nočakávania je nevyhnutné nazerať aj v kontexte generálneho princípu právneho štátu\nfixovaného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp právnej istoty\na ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (m. m. II. ÚS 48/97,\nPL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04).\n14. Za kľúčový moment posúdenia ústavnej ne/súladnosti napadnutých ustanovení\nzákona o vysokých školách ústavný súd ustálil potrebu rozlíšenia medzi napadnutými\nustanoveniami a ich dopadom na právne postavenie vysokých škôl, ktoré nimi majú byť\ndotknuté, a hodnotiacimi kritériami, podľa ktorých má komplexná akreditácia prebiehať.\n15. Napadnuté ustanovenia zákona o vysokých školách totiž v princípe neriešia nič\nviac ako skutočnosť, že kritériá používané pri vyjadrovaní o zaradení vysokej školy\na kritériá používané pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej\ntvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy musia byť známe\naspoň jeden rok vopred. Ďalej napadnuté ustanovenia riešia následky nedodržania tohto\npostupu. Napadnuté ustanovenia sa stali súčasťou právnej úpravy po nadobudnutí účinnosti\nzákona č. 455/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, ktorý v tejto\nčasti nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Z dôvodovej správy k návrhu tejto novely zákona\no vysokých školách vyplýva, že dôvod, pre ktorý sa navrhovala táto právna úprava, bol\npresne opačný, ako ho interpretujú navrhovatelia. Predkladateľ návrhu novely zákona\no vysokých školách v dôvodovej správe uviedol:\n,,S cieľom právnej istoty vysokých škôl vstupujúcich do procesu komplexnej\nakreditácie ich činností pri vypracovávaní materiálov pre Akreditačnú komisiu sa\nzabezpečuje, aby každá vysoká škola poznala rok pred začiatkom komplexnej akreditácie\nnielen dátum jej začatia, ale aj rozhodujúce kritériá, podľa ktorých bude Akreditačná\nkomisia postupovať, a teda podľa ktorých má vysoká škola pripraviť podklady. Ak sa\nnapríklad v druhom polroku 2012 zmenia akreditačné kritériá a vysoká škola mala vstúpiť\ndo komplexnej akreditácie 1. 3. 2013, najmenej ročná lehota by tak nebola dodržaná\na začiatok komplexnej akreditácie sa oneskorí. V tejto súvislosti sa Akreditačnej komisii\nukladá povinnosť primerane upraviť plán komplexných akreditácii, aby táto lehota bola\n10\n\ndodržaná. Začiatok komplexnej akreditácie sa tak môže posunúť pri uvedenej vysokej škole\nnapríklad na 1. 1. 2014, aj napriek tomu, že nebude dodržaný šesťročný cyklus. Z uvedenej\nročnej lehoty sú vyňaté kritériá pre akreditáciu študijných programov a pre akreditáciu\nhabilitačného a inauguračného konania, nakoľko tieto akreditácie sa uskutočňujú\nkontinuálne aj medzi jednotlivými komplexnými akreditáciami činností a príprava týchto\nžiadostí je menej komplexná. V tejto súvislosti sa upravuje aj v prechodných ustanoveniach\npovinnosť Akreditačnej komisie upraviť už existujúci plán komplexných akreditácií\npre prípad, ak by sa pred účinnosťou tohto zákona zmenili akreditačné kritériá.“\n16. Cieľom zavedenia novej právnej úpravy, ktorú predstavujú napadnuté\nustanovenia, bolo teda zaviesť do procesu komplexnej akreditácie vysokých škôl prvok\nprávnej istoty, v zmysle ktorého majú vysoké školy najmenej jeden rok vopred poznať\nkritériá, podľa ktorých budú v rámci komplexnej akreditácie hodnotené. Napadnuté\nustanovenia zákona o vysokých školách však v ich účinnom znení neumožňujú dospieť\nk záveru, že rušia nadobudnuté práva vysokých škôl či vytvárajú právne účinky pred dňom\nnadobudnutia ich účinnosti (1. január 2013). Napadnuté ustanovenia nepôsobia spätne,\nneukladajú vysokým školám nové povinnosti a nemajú priamu ani nepriamu väzbu\nna rozsah práv vysokých škôl uskutočňovať študijné programy oprávňujúce udeľovať jeho\nabsolventom akademický titul, uskutočňovať habilitačné konania a konania na vymenúvanie\nprofesorov.\n17. Navrhovatelia správne poznamenávajú, že komplexné akreditácie sa uskutočňujú\nv šesťročných cykloch, pričom označené kritériá sú vysokým školám známe najmenej jeden\nrok vopred. Z napadnutých ustanovení zákona o vysokých školách však nevyplýva, že\númyslom zákonodarcu bolo vytvoriť navrhovateľmi prezumovaný priestor pre spätné\npôsobenie týchto kritérií. Vysoká škola totiž má vedomosť, že po uplynutí šiestich rokov\nod poslednej komplexnej akreditácie bude podrobená opakovanému akreditačnému procesu,\na cieľom napadnutých ustanovení je vytvoriť priestor pre poznanie hodnotiacich kritérií\nvysokými školami s najmenej ročným časovým predstihom pred začatím procesu\nkomplexnej akreditácie. Je však prirodzené a vlastné prostrediu vysokého školstva, že toto\n11\n\nje založené na kontinuálnom poskytovaní vysokoškolského vzdelávania a sústavnom\ntvorivom vedeckom bádaní alebo tvorivej umeleckej činnosti. Tieto činnosti sú totiž\nhlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania, ktorým je rozvíjať harmonickú\nosobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju\nvzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju\nvedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých\nškôl (§ 1 ods. 2 a 3 zákona o vysokých školách). Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy\na techniky je vykonávať základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj, využívať najnovšie\npoznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov a zapájať ich do tvorivej vedeckej\nčinnosti (§ 2 ods. 12 zákona o vysokých školách).\n18. Úlohy v oblasti vedy, výskumu, vývoja, umeleckej či inej tvorivej činnosti sú\ntakto vysoké školy povinné popri úlohách vo vzdelávacej oblasti plniť priebežne, a to súc si\nvedomé skutočnosti, že v rámci komplexnej akreditácie sa Akreditačná komisia bude\nvyjadrovať k ich úrovni. Stanovenie hodnotiacich kritérií používaných pri vyjadrovaní sa\no zaradení vysokej školy a kritérií používaných pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej,\numeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy,\nnajmenej s ročným časovým predstihom pred začatím komplexnej akreditácie preto nemá\ncharakter retroaktívneho ustanovenia.\n19. Pokiaľ ide o samotné hodnotiace kritériá, tieto majú charakter podkladu\npre hodnotenie úrovne jednotlivých činností vysokej školy, podľa ktorých postupuje\nAkreditačná komisia pri hodnotení vysokých škôl a následne minister školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len ,,minister“) pri rozhodovaní o priznaní\npráv.\nPodľa § 82 ods. 7 zákona o vysokých školách kritériá používané pri posudzovaní\nspôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c), kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení\nvysokej školy, kritériá používané pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej\na ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy a kritériá\n12\n\npoužívané\n\npri\n\nvyjadrovaní\n\nsa\n\nk\n\nvnútornému\n\nsystému\n\nzabezpečovania\n\nkvality\n\nvysokoškolského vzdelávania navrhuje Akreditačná komisia a po vyjadrení orgánov\nreprezentácie vysokých škôl ich schvaľuje ministerstvo.\nPodľa § 82 ods. 2 zákona o vysokých školách akreditačná komisia sa vyjadruje:\na) o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť\njeho absolventom akademický titul,\nb) o spôsobilosti nevysokoškolskej inštitúcie podieľať sa na uskutočňovaní\ndoktorandského študijného programu,\nc) o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať habilitačné konanie a konanie\nna vymenúvanie profesorov...\nPodľa § 84 ods. 4 zákona o vysokých školách výsledkom komplexnej akreditácie\nčinností vysokej školy je:\na) hodnotenie plnenia poslania a úloh vysokej školy na základe analýzy jej činnosti\nvypracované Akreditačnou komisiou; hodnotenie obsahuje i odporúčania Akreditačnej\nkomisie na zlepšenie práce vysokej školy,\nb) vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať\nštudijné programy, pre ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu, a rozhodnutie ministra\no priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní zodpovedajúcich práv,\nc) vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie\na konanie na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, pre ktoré vysoká škola\npožiadala o akreditáciu, a rozhodnutie ministra o priznaní, pozastavení, odňatí alebo\nnepriznaní zodpovedajúcich práv,\nd) hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej\nškoly,\ne) vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13,\nf) vyjadrenie Akreditačnej komisie k vnútornému systému kvality a jeho\nuplatňovaniu, prípadne k ich nedostatkom a k lehote na ich odstránenie; vyjadrenie môže\nobsahovať aj odporúčania na ich odstránenie.\n13\n\nPodľa § 84 ods. 5 zákona o vysokých školách Akreditačná komisia vypracuje\nhodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. a), vyjadrenia podľa odseku 4 písm. b) a c)\na hodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. d) do dvanástich mesiacov od začiatku\nkomplexnej akreditácie činností. Minister rozhodne o priznaní, pozastavení, odňatí alebo\nnepriznaní práv podľa odseku 4 písm. b) a c) do 60 dní od doručenia vyjadrenia\nAkreditačnej komisie. Minister poskytne vysokej škole hodnotiacu správu Akreditačnej\nkomisie a výsledky svojho rozhodnutia týkajúce sa priznania práv, čím sa komplexná\nakreditácia vysokej školy skončí.\nPodľa § 85 ods. 1 zákona o vysokých školách ak verejná vysoká škola, ktorá nie je\nzačlenená medzi univerzitné vysoké školy, spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie\npodľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy\npodmienky podľa § 2 ods. 14, môže požiadať ministerstvo o začlenenie medzi univerzitné\nvysoké školy. Na základe tejto žiadosti ministerstvo predloží vláde návrh zákona, ktorým sa\nverejná vysoká škola začlení medzi univerzitné vysoké školy.\nPodľa § 85 ods. 2 zákona o vysokých školách ak univerzitná verejná vysoká škola\nnespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe\nkomplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, ministerstvo\nvyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov\na do jedného roka od doručenia výzvy podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada\nAkreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení kontrolou na vysokej\nškole. Ak vysoká škola nedostatky neodstránila, ministerstvo predloží vláde návrh zákona,\nktorým prestane byť univerzitná vysoká škola začlenená medzi univerzitné vysoké školy.\nPodľa § 85 ods. 3 zákona o vysokých školách ak verejná vysoká škola, ktorá nie je\nzačlenená medzi odborné vysoké školy, spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa\n§ 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky\n\n14\n\npodľa § 2 ods. 15, ministerstvo predloží vláde návrh zákona, ktorým sa verejná vysoká škola\nzačlení medzi odborné vysoké školy.\nPodľa § 85 ods. 4 zákona o vysokých školách ak odborná verejná vysoká škola\nnespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe\nkomplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 15, ministerstvo\npredloží vláde návrh zákona, ktorým prestane byť vysoká škola začlenená medzi odborné\nvysoké školy.\nPodľa § 85 ods. 5 zákona o vysokých školách ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú\nprimerane aj na štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy.\n20. Z citovaných ustanovení zákona o vysokých školách je zrejmé, že v súvislosti\ns akreditáciou vysokých školách platná právna úprava rozlišuje viaceré druhy kritérií,\npričom len dve z nich musia byť zverejnené aspoň s ročným predstihom pred začatím\nkomplexnej akreditácie. Pokiaľ ide o ostatné kritériá (spôsobilosť uskutočňovať študijný\nprogram, habilitačné konanie...), tieto nemusia byť známe a zverejnené aspoň rok vopred,\na vzhľadom na skutočnosť, že akreditácie študijných programov, habilitačných konaní\na konaní o vymenovanie za profesorov sa uskutočňujú aj v období medzi komplexnými\nakreditáciami (priebežne), zákon neviaže ich zverejnenie na konkrétny čas pred podaním\nžiadosti.\n21. Všetky akreditačné kritériá (vrátane tých dvoch, ktorých zverejnenie upravujú\nnapadnuté ustanovenia) sú navrhované Akreditačnou komisiou ako poradným orgánom\nvlády, následne sú prerokúvané orgánmi reprezentácie vysokých škôl a v konečnom\ndôsledku schvaľované ministerstvom. Kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení\nvysokej školy obsahujú súbor kritérií, ktoré Akreditačná komisia používa podľa § 84 ods. 4\npísm. e) zákona o vysokých školách pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy podľa\n§ 2 ods. 13 zákona medzi univerzitné vysoké školy. Ak výsledok vyjadrenia Akreditačnej\nkomisie založený na vyhodnotení uvedených kritérií odôvodňuje zmenu zaradenia vysokej\n15\n\nškoly, ministerstvo podľa § 85 zákona o vysokých školách predloží vláde zodpovedajúci\nnávrh zákona. V tomto prípade je teda konečným možným (nie však nevyhnutným)\ndôsledkom zistenej zmeny zaradenia vysokej školy iniciovanie zákonodarného procesu,\nktorého výsledkom môže, ale aj nemusí byť zákon.\n22. Z pohľadu posudzovaného návrhu na začatie konania o súlade právnych\npredpisov je podstatný charakter hodnotiacich kritérií. V zhode s uvedeným tieto kritériá\npredstavujú podklad, podľa ktorého vysoké školy predkladajú svoje žiadosti o akreditáciu,\npodľa ktorých následne Akreditačná komisia predkladá vyjadrenia a hodnotiace správy.\nMinister následne podľa vyjadrení Akreditačnej komisie príslušnej vysokej škole priznáva,\npozastavuje alebo odníma zodpovedajúce práva. Tieto rozhodnutia ministra majú pritom\ncharakter individuálnych právnych aktov, ktorými sa rozhoduje o konkrétnych oprávneniach\nvysokej školy vo vzťahu ku konkrétnym študijným programom, formám a stupňom štúdia,\nhabilitačným konania a konaniam o vymenovaní za profesorov v konkrétnych študijných\nodboroch.\n23. Osobitne podstatnou skutočnosťou však je, že hodnotiace kritériá, ktorých termín\nzverejnenia upravujú napadnuté ustanovenia (rovnako, ako aj ostatné kritériá podľa\n§ 82 ods. 7 zákona o vysokých školách), nemajú charakter právneho predpisu uvedeného\nv čl. 125 ústavy, ktorého súlad s právnym predpisom vyššej právnej sily by mohol ústavný\nsúd v tomto type konania preskúmavať. Ústavný súd teda ani v tomto a ani v iných typoch\nkonania nemôže posudzovať súlad či prípadný nesúlad kritérií s právnymi predpismi vyššej\nprávnej sily a v dôsledku uvedeného ani zaujímať svoje stanovisko k ich prípadnej\nretroaktivite.\n24. Z uvedeného teda vyplýva, že pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie\nkonania ústavný súd nezistil možnosť retroaktívneho pôsobenia napadnutých ustanovení\nzákona o vysokých školách, v dôsledku čoho nezistil ani potenciálnu možnosť ich rozporu\ns čl. 1 ods. 1 vetou prvou ústavy a čl. 2 ods. 1 listiny. Pre nedostatok ústavnej právomoci\nústavnému súdu zase neprislúchalo posudzovať prípadnú retroaktivitu hodnotiacich kritérií.\n16\n\nZ uvedených dôvodov bol návrh na začatie konania už pri jeho predbežnom prerokovaní\nodmietnutý ako zjavne neopodstatnený.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. marca 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "retroaktivita", "návrh-zjavne neopodstatnený", "vysoká škola"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/09 z 8. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464"}, {"guid": "ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/05 z 24. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4297191f-92ef-43e2-8d5d-875769f346b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.410.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.410.2022.1"}, {"guid": "ussr:8e3ddeb5-bfc8-43c4-aff5-4aaed1f1515b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1"}, {"guid": "ussr:eff8fe63-a278-4b14-802d-4d0941723569", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7a1680d-7d6a-4ca4-8c20-fef69b911292", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2020.1"}, {"guid": "ussr:249f5be9-9dc2-4015-85de-adb8bb63ef1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.12.2019.1"}, {"guid": "ussr:55df0383-79a7-4160-b134-8fe24765a9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1"}, {"guid": "ussr:9d698b15-9189-458d-96ac-31d06dac4741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.6.2019.1"}, {"guid": "ussr:9880f061-0e7e-44f7-a54a-090cbd1b2b0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.20.2018.1"}, {"guid": "ussr:c80e8ff4-a41a-495b-a975-6fa01c46eaa3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:987f7c07-9740-4143-af50-6a026ab930eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2018.1"}, {"guid": "ussr:9fbf1a61-b0cb-4ad8-b170-9d266c9fe06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1"}]}