{"guid": "ussr:12044bb8-b57f-41ec-84a3-9fca74a06768", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/2014 z 4. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. marca 2015, sp. zn. PL. ÚS 28/2014, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-03-04", "forma": "Nález", "povaha": ["vyhlasuje voľby za neplatné"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - do orgánov miestnej samosprávy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/12044bb8-b57f-41ec-84a3-9fca74a06768", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 28/2014­113\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne\nzloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,\nĽubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana\nĽalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť\n,\n\n, a\n\n,\n\n, obidvoch zastúpených\n\nadvokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, za účasti\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20,\n\nKošice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Roztoky\nkonaných 15. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nVoľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014 v y h l a s u j e\nneplatné.\n\nza\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n24. novembra 2014 doručená sťažnosť\nv 1. rade“), a\n\n(ďalej\n,\n\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej\n\nlen „sťažovatelia“) podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Roztoky konaných\n15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“). V napadnutých voľbách získali\n67 hlasov,\n\n44 hlasov a úspešný kandidát\n\n(ďalej len „odporca“) 85 hlasov.\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že odporca v čase moratória „pokračoval\nvo vedení volebnej kampane v časti obce, v ktorej je dominantný výskyt občanov rómskej\nsociálno­etnickej skupiny a tejto znevýhodnenej sociálno­etnickej skupine mal odporca\nprostredníctvom dvoch obyvateľov obce Roztoky prisľúbiť sumu 15 eur za hlasovanie v jeho\nprospech“. V tejto súvislosti tvrdia, že deň pred napadnutými voľbami mal odporca\nprostredníctvom dvoch obyvateľov obce ponúkať alkoholické nápoje s výzvou, aby sa\nzapísali do zoznamu voličov všetci, ktorí prídu na druhý deň medzi 8.00 h a 9.00 h voliť\nodporcu do funkcie starostu obce. Ďalšia v sťažnosti označená osoba sa na tomto mieste\nmala rómskym voličom preukazovať značnou finančnou sumou a tvrdiť, že táto suma je\npripravená na vyplatenie sľubovanej odmeny za hlasovanie. Ako ďalšie porušenie\nvolebného moratória a dôkaz volebnej korupcie sťažovatelia uvádzajú „počínanie odporcu,\nktorý vo štvrtok, tzn. dňa 14. 11. 2014, osobne zvážal palivové drevo vyslovene\n\n2\n\na len pre rómskych voličov, ako súčasť svojej volebnej kampane“. Sťažovatelia zároveň\nuvádzajú, že voličom zo znevýhodnenej rómskej sociálno­etnickej skupiny hrozil odporca\nvysťahovaním z nájomných bytov vo vlastníctve obce z dôvodu skončenia nájomného\nvzťahu s nimi a tiež ich nezaradením do aktivačnej činnosti, ktorú obec realizuje.\nĎalším dôvodom neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb má byť podľa\nsťažovateľov skutočnosť, že odporca ako súčasný starosta obce „svojvoľne zmenil volebnú\nmiestnosť v Základnej škole Roztoky,\n\n, ktorá ním bola určená v zmysle § 10\n\nods. 2 zákona o voľbách na Obecný úrad Roztoky,\n\n“, pričom budovy majú byť\n\nod seba vzdialené až 400 m. Uvedenú zmenu mal starosta vykonať až v deň volieb, a nie\nv lehote ustanovenej zákonom Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách\ndo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“\nalebo aj ,,volebný zákon“). Sťažovatelia tvrdia, že vzhľadom «na svojvoľnú zmenu volebnej\nmiestnosti starostom ­ odporcom v deň konania volieb nemožno vylúčiť, že v konečnom\ndôsledku sa určitá časť z 51 voličov volieb nezúčastnila alebo z dôvodu, že o zmene\nnevedela alebo ju vzhľadom na vek odradila nutnosť ďalšieho pešieho presunu po obci...\nV sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách, a teda aj označených článkov\nÚstavy Slovenskej republiky, v tomto prípade vzhľadom na tesný volebný výsledok\nvo voľbách na post starostu dosiahli celkom zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé\novplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta ­ odporcu, a mali tak priamy\na relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb starostu obce...\nHrubosť porušenia zákona spočívala v zjavnom a vedomom ignorovaní zákazu\nvolebnej kampane v určitej dobe podľa § 30 ods. 2 volebného zákona a zákazu niektorých\naktivít v tej istej dobe podľa § 30 ods. 11 volebného zákona. K porušeniu volebného zákona\ndošlo viacerými činmi, a nie jedným aktom, čiže išlo aj o jeho opakované porušenie.\nUstanovenie čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy bolo porušené preto, lebo boli porušené\nzákonné pravidlá volebnej kampane ako významnej súčasti volieb, ktoré sú jednou\nzo základných foriem slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Naviac,\n„podplácanie“ voličov je samo o sebe pokrivením slobodnej súťaže politických síl v rámci\nvolieb.».\n\n3\n\nSťažovatelia napokon namietajú aj porušenie volebných pravidiel v súvislosti\ns hlasovaním do prenosnej volebnej schránky, keď opisujú hlasovanie konkrétne uvedenej\nobyvateľky obce za svoje štyri deti, z ktorých dve nemali byť reálne na voľbách ani\nprítomné.\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu vydať nález, ktorým\nbudú „Voľby starostu obce Roztoky konané 15. novembra 2014“ vyhlásené za neplatné.\nÚstavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 28/2014­15 z 10. decembra 2014 prijal\npredmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.\nK prijatej sťažnosti podal odporca podaním z 5. januára 2015 stanovisko, v ktorom\npredovšetkým uvádza, že v napadnutých voľbách „rešpektoval tak volebné moratórium, ako\naj všetky pravidlá pre vedenie regulárnej volebnej kampane. Posledné aktivity súvisiace\ns... volebnou kampaňou som realizoval v stredu, teda 12. novembra 2014, pričom išlo\nnapr. o rozdávanie propagačných volebných letákov a o diskusiu s občanmi...“. Sťažovateľ\npopiera ponúkanie alkoholických nápojov aj prísľub vyplatenia sumy 15 € voličom\nrómskeho etnika, rovnako tak popiera aj dodávky palivového dreva v čase volebného\nmoratória pre účely získania podpory jeho kandidatúry a uvádza, že porušenia volebného\nmoratória sa mala dopustiť naopak sťažovateľka\ndrevo dodávané prostredníctvom obchodnej spoločnosti\n\n. Podľa odporcu bolo palivové\n,\n\nktorej je jedným z konateľov, avšak nielen v čase pred voľbami, ale aj v predchádzajúcom\nobdobí, a zásadne len za úhradu.\nOdporca ďalej popiera, že by vykonával akýkoľvek nedovolený nátlak s cieľom\nzískania hlasov voličov patriacich k rómskemu etniku. K tejto námietke uvádza, že aj keď\n„rómski obyvatelia obce Roztoky sa snažia svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť\nformou zapájania sa do vykonávania menších obecných služieb v rámci aktivačnej\nčinnosti ... je však pravdou, že ich pracovná disciplína a prístup k plneniu povinnosti\nvyplývajúcich z účasti na aktivačnej činnosti a z nájomného pomeru nie sú, zľahčene\n4\n\npovedané, ideálne. Je preto nevyhnutné s nimi neustále komunikovať, čo zahŕňa aj sústavné\nnapomínanie k plneniu povinností a upozorňovanie na následky ich neplnenia (napr.\npoučenie o povinnosti dodržiavania pracovnej doby, tiež poučenie o povinnosti úhrady\nnájomného a nákladov spojených s užívaním bytu spolu s poučením o možnosti odstúpenia\nod nájomnej zmluvy v prípade nezaplatenia nájomného a súvisiacich úhrad za dva mesiace\nv zmysle čl. 10 bod 1 nájomnej zmluvy). V žiadnom prípade však nejde a ani v čase pred\ndotknutými voľbami nešlo o nejaké nedovolené praktiky nátlaku na ich slobodné volebné\nrozhodovanie, čo môže potvrdiť terénny sociálny pracovník obce...“.\nVo vzťahu k sťažovateľmi predloženým čestným vyhláseniam obyvateľov obce\nRoztoky vyjadruje odporca podozrenie z manipulácie osôb, ktoré mali tieto vyhlásenia\nnapísať, a z využívania ich dôverčivosti a sociálnej núdze, k čomu mal dospieť na základe\npoznatkov určitých osôb navádzaných na spísanie takéhoto čestného vyhlásenia po skončení\nvolieb. Dôvodom podania volebnej sťažnosti má byť podľa odporcu nepriaznivá finančná\nsituácia sťažovateľky v 1. rade, ktorej všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci patriace\njej alebo príslušníkom jej rodiny sú zaťažené záložným právom. V tejto súvislosti poukazuje\nna stav kolaudačného konania k domu syna sťažovateľky, na ktorého rekonštrukciu bol\nposkytnutý úver z Fondu rozvoja bývania. Odporca odmieta aj tvrdenia o svojvoľnej zmene\nvolebnej miestnosti poukazujúc na kópiu oznámenia o čase a mieste konania volieb\ndo orgánov územnej samosprávy z 1. októbra 2014 a kópiu určenia volebných miestností\npre voľby do orgánov samosprávy obcí 2014 podľa § 10 zákona o voľbách obcí\nz 9. septembra 2014, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu. V závere sťažnosti odporca\nnavrhuje k priebehu hlasovania vypočuť predsedu miestnej volebnej komisie (ďalej len\n„volebná komisia“), ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie (§ 15 ods. 5 zákona\no voľbách).\nV doplnení svojho vyjadrenia k sťažnosti odporca spochybňuje rukopisy čestného\nvyhlásenia\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\npredložené k sťažnosti tvrdiac, že\n\nnekorešpondujú s rukopisom tých osôb, ktoré sú zachytené na iných administratívnych\n5\n\ndokumentoch v dispozícii obce Roztoky, a predložil viaceré dokumenty osvedčujúce jeho\ntvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade (napríklad rozhodnutie\no nevydaní kolaudačného rozhodnutia zo 14. januára 2015) uvádzané už v jeho vyjadrení\nk sťažnosti.\nV replike na vyjadrenie odporcu sťažovatelia uvádzajú, že pravdivosť všetkých\nčestných vyhlásení navrhujú overiť výsluchom týchto osôb ústavným súdom. Poukazujú tiež\nna to, že tieto osoby už boli vypočúvané aj v trestnom konaní NKA a po ich vykonaní sa\nmali prihlásiť vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou,\nnárodnou protikorupčnou jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NKA“) aj ďalšie\nosoby, ktoré chceli byť v súvislosti s napadnutými voľbami vypočuté a ktoré tiež\nsťažovateľom poskytli ďalšie čestné vyhlásenia. Aj z nich má vyplývať, že im\nprostredníctvom\n\n,\n\na\n\nmal byť daný\n\nprísľub zaplatenia sumy 15 € na osobu za hlas pre odporcu, ak sa volič zapísal do ich\nzoznamu\n\na bol\n\nvoliť\n\nmedzi\n\n8.00\n\na 9.00\n\nhodinou.\n\nK spochybňovaniu\n\npodpisov\n\nna predložených čestných vyhláseniach odporcom sťažovatelia uvádzajú, že odporcom\npredložené predtlačené administratívne listy boli vypisované jednou a tou istou osobou ̶\nzrejme pracovníkom obecného úradu. Namietajú, že osoby, ktoré samy (alebo ich blízke\nosoby) prevzali sumu 15 € za hlasovanie, v napadnutých voľbách mohli v rámci trestného\nkonania odmietnuť vypovedať z toho dôvodu, aby seba alebo svoju blízku osobu nevystavili\nriziku trestného stíhania. Poukazujú na to, že vyhrážky, ktoré smerovali alebo smerujú proti\nosobám, ktoré podpísali čestné vyhlásenia, sú vyšetrované v samostatnom konaní vedenom\nOkresným riaditeľstvom Policajného zboru Svidník (ďalej len „OR PZ Svidník“) ako\npodozrenie z trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Nadväzne na to\nuvádzajú, že „13. 02. 2015 bol realizovaný vyšetrovací úkon ­ konfrontácia vo veci...\npod ČVS: PPZ­992/NKA­PK­VY­2014 v priebehu ktorej mal\n,\nvoličom. Osoba\n\n, bytom\n\n, priznať, že mu odporca mal dať alkohol, aby ho odniesol\n(ktorý je zaťom\n\nv predložených čestných vyhláseniach“.\n\n6\n\n) je uvádzaná aj\n\nK námietkam odporcu, že aj sťažovateľka v 1. rade mala v noci zo 14. novembra\n2014 do 15. novembra 2014 v lokalite obecných nájomných bytov pokračovať vo volebnej\nkampani, predložili sťažovatelia čestné vyhlásenia\na\n\n,\n\n, ktoré majú tieto tvrdenia odporcu vyvracať. Pritom má ísť o tie isté\n\nosoby, ktoré mal ako zdroj namietaných informácií označiť samotný odporca. Argumentáciu\nodporcu o zlej finančnej situácii sťažovateľky v 1. rade považujú sťažovatelia za nesúvisiacu\ns predmetom konania vedeného ústavným súdom. Zároveň poukazujú na zamestnávanie\nviacerých rodinných príslušníkov odporcu v obci Roztoky počas minulého volebného\nobdobia.\nII.\nSkutkové zistenia ústavného súdu\nÚstavný súd sa pre účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa\npriebehu volieb a zisťovania ich výsledkov oboznámil s odpisom zápisnice miestnej\nvolebnej komisie o výsledku volieb, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania\nvrátane predložených čestných vyhlásení, druhopisom vyšetrovacieho spisu vedeného NKA\nČVS: PPZ­992/NKA­PK­VY­2014 v stave do 15. januára 2014 a svedeckými výpoveďami\nústavným súdom predvolaných svedkov.\nZ ústavnému súdu predloženej kópie zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že\nv zoznamoch voličov bolo zapísaných 251 voličov, z toho volebné obálky boli vydané 200\nvoličom, do volebných schránok bolo odovzdaných tiež 200 volebných obálok, pričom\npre voľby starostu obce bolo odovzdaných 196 platných hlasovacích lístkov. Za starostu\nobce bol počtom hlasov 85 zvolený kandidát s poradovým číslom 2\n,\n\nKandidátku s poradovým č. 1\n\ns poradovým č. 3\n\nvolilo 67 voličov a kandidáta\n\nvolilo 44 voličov. Výsledky volieb (dosiahnuté\n\npočty hlasov pre jednotlivých kandidátov) zachytené v uvedenej zápisnici sťažovatelia ani\n\n7\n\nodporca nespochybňovali a nenavrhli ani ich prepočítanie, preto si ústavný súd tieto\nskutočnosti v ďalšom konaní osvojil ako nesporné.\nZo sťažovateľmi predloženého čestného vyhlásenia\nvyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť\n\n„zavolaný piť vodku\n\ndo altánku na našom sídlisku, ktorú tam priniesol\n,\n.\n\n.\n\na\n,\n\n,\n\nnám povedal, že alkohol posiela\n\nspolu s bratom\n\npovedali, že starosta\n\nnám dá po 15,­ €, keď ho budeme voliť a stane sa starostom“.\n\npri svojom\n\nvýsluchu ústavným súdom uviedol, že toto čestné vyhlásenie písala jeho žena, priamo ho\nnepodpisoval, ale bol pri jeho spisovaní, a svojej žene prikázal, aby ho namiesto neho\npodpísala. K podstate tvrdení uvádzaných v čestnom vyhlásení uviedol, že deň\npred voľbami mali\n\n,\n\na jeho svokor prísť k bytovke, v ktorej\n\nv obci Roztoky bývajú Rómovia, doniesť tam pálenku a vyhlasovať, že tí, ktorí chcú voliť\nza starostu odporcu, nech idú voliť ráno do deviatej hodiny. Okrem toho sa malo pri pálenke\nhovoriť aj o vyplácaní 15 € za hlas v prospech starostu, ak pôjdu voliť do deviatej hodiny\nráno. Svedok nepotvrdil, že by bol prítomný pri tom, keď by boli niekomu vyplácané\nfinančné prostriedky v sume 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu, uviedol len, že\no tejto skutočnosti vie „z počutia“. Zároveň nepotvrdil, že by sa mu odporca v súvislosti\ns napadnutými voľbami vyhrážal, vyhrážať sa mal len mame svedka.\nZ čestného vyhlásenia\n\nvyplýva, že ráno počas volebného dňa mala\n\ncestou na nákup vidieť skupinu 30 až 40 ľudí, ktorí išli voliť, a súčasne sa mala od svojej\nsestry dozvedieť, že za odovzdanie hlasu odporcovi má byť vyplácaných 15 €. V čestnom\nvyhlásení sa ďalej uvádza, že sa jej mal v súvislosti s napadnutými voľbami odporca\nvyhrážať, že „aj mňa aj manžela vyhodí z VPP“. Pri svojom výsluchu potvrdila, že sa\nod svojej sestry dozvedela informáciu o tom, že ak voliči pôjdu voliť do 9 hodiny ráno,\nodporca bude vedieť, že ide o jeho voličov a že za hlasovanie v jeho prospech bude vyplácať\npo 15 € z dôvodu, „že nestihol robiť míting“. Svedkyňa pri výsluchu nevedela uviesť, kto\nmal uvedené peniaze voličom sľubovať, prípadne vyplácať.\n8\n\nZ čestných vyhlásení\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\nvyplýva, že 14. novembra 2014 mal byť v rómskej osade\n\nv súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce podávaný alebo rozdávaný alkohol\nodporcu\n\n,\n\n,\n\na\n\ns motívom jeho propagácie v napadnutých voľbách. Uvedené opätovne potvrdili\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\npri výsluchoch vykonaných NKA potom, ako boli poučení podľa § 131 ods. 1\nTrestného poriadku, že sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Len\npred vyšetrovateľom NKA upravila svoju výpoveď v tom zmysle, že informáciu o podávaní\nalkoholu niektorými z menovaných osôb má len z počutia.\nZ čestných vyhlásení podpísaných\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\nvyplýva, že deň pred voľbami im malo byť\n\nsľubované vyplatenie\n\nsumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu, pokiaľ prídu voliť\nv ranných hodinách medzi 8. a 9. hodinou a budú zapísaní na zozname ním vyhotovovanom\nna ten účel.\n\n,\n\n,\n\na\n\ntieto skutočnosti\n\npotvrdili aj pri výsluchu vyšetrovateľom NKA, pričom výpoveď\n\nsa\n\nod obsahu čestného vyhlásenia líšila iba v okolnosti, že sľub vyplatenia 15 € za voľbu\nodporcu jej mala dávať pre ňu neznáma osoba.\nNaproti tomu z čestných vyhlásení\n\n,\n\na\n\nvyplýva len ich vedomosť o sľube vyplatenia 15 € za voľbu odporcu do funkcie,\ntúto informáciu však mali mať len z počutia a žiadna konkrétna osoba im priamo takýto sľub\nnedávala a ani za voľbu odporcu nič neponúkala. Pravdivosť šírenia tejto informácie mali pri\nsvojich výsluchoch pred NKA potvrdiť nielen menovaní, ale aj\na\n\n.\n\n9\n\n,\n\nZ čestných vyhlásení\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\nvyplýva aj to, že v súvislosti s uplatnením\n\nich volebného práva sa im mal odporca vyhrážať, že ak ho v napadnutých voľbách nebudú\nvoliť za starostu obce, vysťahuje ich z nájomných bytov, rozhodne o odňatí peňažných\ndávok, na ktorých vyplácanie má obec dosah, alebo ich v budúcnosti nezamestná\nna vykonávanie aktivačných prác pre obec. Uvedené vyhrážky, ktorých sa mal odporca\ndopúšťať v rôznom čase pred napadnutými voľbami, označené osoby potvrdili aj\npred vyšetrovateľom NKA v už označenom trestnom konaní.\nNásledne predložené čestné vyhlásenia\n\na\n\ntiež\n\nosvedčujú rozdávanie alkoholu deň pred napadnutými voľbami rómskym rodinám\na\n\n, spisovanie zoznamu osôb, ktoré sa mali\n\nzúčastniť volieb ráno medzi 8. a 9. hodinou a sľubovanie vyplácania sumy 15 eur na osobu v\nprípade zvolenia odporcu za starostu obce. Z obsahu čestných vyhlásení\n,\n\na\n\nzase vyplýva, že menovaní v noci\n\nzo 14. novembra 2014 na 15. novembra 2014 pri obecnej bytovke obývanej Rómami\nsťažovateľku v 1. rade nevideli a nie je im známy dôvod, pre ktorý ich odporca vo svojom\nvyjadrení k sťažnosti v tejto súvislosti uviedol ako svedkov ním prednesených tvrdení.\npri svojom výsluchu realizovanom pred odstúpením trestného\noznámenia sťažovateľky v 1. rade NKA 16. novembra 2014 OR PZ Svidník, odborom\nkriminálnej polície sp. zn. ORPZ­SK­OKP1­18­185/2014 uviedol, že vo štvrtok\npred napadnutými voľbami mal osobne a sám chodiť po 10 bytoch v bytovom dome\n. Okrem roznášania letákov v prospech odporcu priznal, že pri tejto príležitosti\nhotovosť, ktorú mal u seba, „ukazoval jednotlivým Rómom s tým, že ak budú voliť\nmenovaného, tak po úspešných voľbách dostanú z týchto peňazí po 15,­ € na hlavu“.\nďalej uviedol, že z týchto sľúbených peňazí nikomu nič nedal a že uvedený sľub ani\nnemyslel vážne. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že vyplatenie uvedenej sumy 15 € mal\nprisľúbiť asi 20­tim až 30­tim osobám.\n10\n\nZ ústavným súdom vykonaného výsluchu svedka\n\n, syna sťažovateľky\n\nv 1. rade, ktorý bol v rámci napadnutých volieb členom volebnej komisie, vyplynulo,\nže najväčšia volebná účasť bola v ranných hodinách. Počas napadnutých volieb boli\ns prenosnou volebnou schránkou vyslaní dvaja členovia volebnej komisie\na\n\n̶\n\n, ktorí mu mali svedčiť o problémoch a konfliktoch pri hlasovaní\n\ndo prenosnej volebnej schránky. Svedok uviedol, že po sčítaní hlasov na funkciu starostu\nobce najskôr odmietal podpísať volebnú zápisnicu z dôvodu, že po prvom sčítaní bolo\nzistených\n\nlen\n\n199\n\nhlasovacích\n\nlístkov,\n\nhoci\n\nodovzdaných\n\nbolo\n\n200\n\nobálok,\n\na až po následnom opätovnom sčítaní bolo volebnou komisiou zistené, že pre voľby starostu\nobce bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov. Uviedol, že všetci členovia volebnej\nkomisie pred podpísaním zápisníc o napadnutých voľbách na istý čas z dôvodu technických\nproblémov pri ich vyhotovovaní opustili volebnú miestnosť, po ich vyriešení sa však do nej\nvrátili a napadnuté voľby ukončili podpísaním týchto zápisníc všetkými členmi volebnej\nkomisie.\nSvedok\n\n, predseda volebnej komisie, pri svojom výsluchu\n\npred ústavným súdom uviedol, že vzhľadom na počet rómskych voličov v obci, ktorý\npresahuje polovicu oprávnených voličov, možnosť vzniku problémov a komplikácií\nv priebehu volieb očakával. K skutočnostiam týkajúcim sa napadnutých volieb uviedol, že\nv čase medzi 8.15 až 9.15 h prišla naraz voliť väčšia skupina rómskych voličov, ktorej počet\nodhadol na 30 až 40 ľudí, pričom z tohto dôvodu bolo potrebné koordinovať priebeh\nnapadnutých volieb a dbať na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti, ako aj\nv priľahlých miestnostiach. V súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky\nsvedok uviedol, že o takýto spôsob hlasovania požiadalo 15 občanov, čo je viac ako\nobvyklý počet, avšak po konzultácii s obvodnou volebnou komisiou bolo umožnené\nvšetkým týmto občanom voliť týmto spôsobom. K spôsobu hlasovaniu do prenosnej\nvolebnej schránky svedok uviedol, že v napadnutých voľbách sa podľa jeho informácií\ndodržala zásada, podľa ktorej mohol voličovi pomôcť upraviť hlasovací lístok iný volič,\nnie však člen volebnej komisie. Zápisnice volebnej komisie boli napokon podpísané\n11\n\nvšetkými členmi volebnej komisie bez výhrad, pred ich podpísaním sa mal vyskytnúť\nproblém len pri sčítavaní hlasovacích lístkov na starostu, pretože najskôr bolo zistených\nlen 199 hlasovacích lístkov na starostu obce a až po ich sčítaní pre jednotlivých kandidátov\nbolo zistené, že spolu bolo odovzdaných 200 hlasovacích lístkov, čo napokon súhlasilo\ns počtom prevzatých aj odovzdaných volebných obálok.\nSvedok\n\n, zamestnanec obecného úradu obce Roztoky, pôsobiaci ako\n\nterénny sociálny pracovník, pri svojom výsluchu potvrdil, že situácia v rómskej komunite\nv obci bola pred napadnutými voľbami napätá, keďže sa viedol ostrý boj medzi kandidátmi\nna starostu obce. Nepotvrdil však, že by bolo niekomu z tejto komunity vyhrážané\nvysťahovaním z nájomného bytu alebo ukončením aktivačnej činnosti.\nSvedkyňa\n\npri svojom výsluchu nepotvrdila žiadne dokazovaním\n\nzisťované skutočnosti vzťahujúce sa na napadnuté voľby. Uviedla len, že voľby prebehli\nv poriadku, a potvrdila, že sťažovateľka v 1. rade ju o spísanie čestného vyhlásenia\npožiadala, avšak ona takéto čestné vyhlásenie nenapísala a žiadne iné ani nikomu nedala.\nSvedkyňa\n\nsvedčila, že v deň volieb sa ľudia mali rozprávať, že kto\n\npôjde voliť ráno do 9:00 h, budú mu za to vyplatené peniaze. Neuviedla však, od koho túto\ninformáciu získala, a nevie ani o tom, že by bola niekomu nejaká suma za hlasovanie\nv napadnutých voľbách vyplatená. Zároveň uviedla, že odporca jej dodal pred napadnutými\nvoľbami drevo, za ktoré však riadne zaplatila, a v súvislosti s napadnutými voľbami odporca\nza jeho dodávku nič nechcel.\nSvedok\n\nodmietol ovplyvňovanie voličov, ktoré je uvádzané\n\nvo volebnej sťažnosti. Podľa jeho názoru voľby prebehli v poriadku, nikto ho o zabezpečenie\nhlasov rómskych voličov pre odporcu v napadnutých voľbách nepožiadal. Na otázku\nprávnej zástupkyne sťažovateľky uviedol, že od 18. novembra 2014 pracuje pre obec ako\nčlen obecnej hliadky. V ten istý deň sa mal stať členom obecnej hliadky aj\nUvedené zamestnanie mali získať vo výberovom konaní zverejnenom na nástenke\n12\n\nobecného úradu, avšak deň, kedy sa toto výberové konanie malo uskutočniť, ani iné\npodrobnosti uviesť nevedel.\nSvedok\n\nuviedol, že podplácanie voličov považuje za výmysel.\n\nNapadnuté voľby mali prebehnúť bez problémov a počas volebnej kampane odporca nerobil\nžiaden míting.\nZ odporcom predloženej listiny „Určenie volebných miestností pre voľby do orgánov\nsamosprávy obcí 2014“ z 9. septembra 2014 vyplýva, že starosta obce\nutvoril podľa § 10 zákona o voľbách na odovzdávanie hlasovacích lístkov a sčítanie hlasov\nna území obce Roztoky jeden volebný okrsok pre voľby do orgánov samosprávy obcí\na za volebnú miestnosť na území obce Roztoky určil kultúrny dom na adrese\n\n.\n\nOznámenie o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy obcí z 1. októbra 2014,\nktoré malo byť distribuované do domácností voličov, uvádza ako miesto konania volieb\nkultúrny dom Roztoky.\nOpísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladom\npre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.\nIII.\nPrávne východiská a závery ústavného súdu\nPodľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb\ndo orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\n\n13\n\nPodľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe\nverejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.\nPodľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad\na používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej\nspoločnosti.\nPodľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,\nnezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca\nna prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie\nalebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,\nhromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa\n48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.\nPodľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách v čase kampane má politická strana a nezávislý\nkandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom\na k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej\nkampane.\nPodľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách je v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas\nvolieb zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných\nprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom\nokolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých\nkandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo\nobrazom.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je\nprípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.\n14\n\nVoliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili\ndo volebnej miestnosti.\nPodľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä\nzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej\nmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná\nkomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch\nsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.\nVolič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.\nPodľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok\npre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou\ndo priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací\nlístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.\nPodľa § 33 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej\nbezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny\nna zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné\npre všetkých prítomných.\nPodľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo\nzápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.\nDôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.\nPodľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže vyhlásiť voľby\nza neplatné.\nPodstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručených\nčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré\nje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli\n15\n\nistú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských\norgánov (aktívne volebné právo) a jednak sa uchádzať o zvolenie za člena niektorého\nzo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená\nzaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.\nPodstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb\nv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov\nsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov\nsamosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je\nv konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis\nmutandis PL. ÚS 21/94).\nÚstavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú\nprostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo\nviacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc\nústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože\nnamietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh\nvolieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených\nna voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).\nV rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu\nku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“\nvolebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok\nautomatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na\ntúto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za\nrelatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do\nzastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb\nje založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením\nzastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp\npotenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).\n16\n\nKu tzv. kupovaniu hlasov ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že ide o vážne\nporušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas\nvolieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva\nzaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo\npre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu\nvyžaduje veľmi prísne posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03).\nPodľa ustáleného názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie\nvo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti\nna správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06,\nPL. ÚS 45/07).\nÚstavný súd má v konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konaní\npred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje len\nna základe dokumentácie a skutkových tvrdení predložených účastníkmi konania, ale súdu,\nktorý môže na účely objektívneho zisťovania skutkového stavu vykonať aj dokazovanie\nv prípadoch, ak to považuje za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdení\núčastníkov konania. Zároveň ale treba pripomenúť, že ani v konaní vo volebných veciach\nnie je ústavný súd „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav\nmetódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní.\nJeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľov v\nkontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe\nrozhodnúť, či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne\nzávery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (podobne PL. ÚS 66/2011).\nV súvislosti s prednesenými námietkami sťažovateľov týkajúcimi sa kupovania hlasov\nústavný súd pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb\nnemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by mal iba na základe špekulatívne\nformulovaných, resp. nedostatočne podložených námietok a vo svojej podstate\n\n17\n\nnepreskúmateľných tvrdení podrobne rekonštruovať celý volebný proces vrátane priebehu\nvolebnej kampane (m. m. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 20/2011).\nÚstavný súd vyhodnotením vykonaných dôkazov zistil, že deň pred napadnutými\nvoľbami, t. j. 14. novembra 2014, bolo porušené volebné moratórium, keď voličom\nrómskeho pôvodu bývajúcim v nájomnom bytovom dome vo vlastníctve obce bol ponúkaný\nalkohol s cieľom ovplyvniť v prospech odporcu hlasovanie týchto osôb v nadchádzajúcich\nvoľbách. Vyplýva to nielen so svedeckej výpovede\n,\n\n,\n\n, ale aj z výpovedí\n\n,\n\na\n\nvykonaných vyšetrovateľom NKA vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:PPZ­992/NKA­PK­\nVY­2014. Z výpovede\n\n,\n\n, ako aj čestného vyhlásenia\n\nvyplýva, že fľaše alkoholu boli okrem toho s tým istým účelom poskytnuté\naj viacerým rodinám. Na tomto konaní porušujúcom volebné moratórium sa mali podieľať\n,\n\n,\n\na\n\n.\n\nÚstavný súd vyhodnotil rovnako za preukázané, že na skupinu rómskych voličov\nbolo deň pred voľbami pôsobené aj prísľubom o vyplácaní sumy 15 € za 1 hlas v prípade\nvoľby odporcu za starostu obce v ranných hodinách, a na ten účel bol spisovaný zoznam\nvoličov, ktorí sa takéhoto postupu mali zúčastniť. Tieto skutkové okolnosti ústavný súd\nustálil z výpovedí\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, ktorí potvrdili, že im\n\na\n\nmalo byť\n\nsľubované vyplatenie uvedenej sumy a určité peniaze im aj boli fyzicky ukázané. Aj ďalší\nsvedkovia (\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n) potvrdili, že o týchto aktivitách (sľub vyplatenia\n\nsumy 15 € za odovzdanie hlasu v prospech odporcu) v rómskej komunite počuli, aj keď\nim priamo uvedená peňažná suma ponúknutá nebola.\nPodstatným dôkazom v tomto smere je aj obsah výpovede\n\n. Z jeho\n\nvýpovede vyplýva, že na približne 20 až 30 osôb rómskeho pôvodu mal pôsobiť sľubom\nvyplatenia sumy 15 € za hlasovanie v napadnutých voľbách v prospech odporcu.\n18\n\nBez ohľadu na skutočnosť, či išlo len o jeho iniciatívu alebo či sa tohto konania dopustil\nna príkaz, prípadne na podnet odporcu, pre posúdenie ústavnosti a zákonnosti napadnutých\nvolieb je podstatné, že k takémuto konaniu dochádzalo bezprostredne (niekoľko hodín)\npred uplatnením aktívneho volebného práva voličov.\nHodnovernosť uvedených zistení a ich vplyv na priebeh napadnutých volieb\npodporujú aj vyjadrenia svedkov navrhnutých odporcom – predsedu volebnej komisie\na\n\n. Výsluchom\n\nbolo potvrdené,\n\nže v ranných hodinách skutočne prišla hromadne hlasovať skupina 30 až 40 voličov\nrómskeho pôvodu, a preto bolo nevyhnutné priebeh volieb vo volebnej miestnosti\nkoordinovať. Aj\n\npri svojom výsluchu potvrdila, že v deň konania volieb\n\nmala od iných osôb počuť informáciu, že za hlasovanie vo voľbách bude vyplácaná\nsuma 15 € tým voličom, ktorí sa zúčastnia volebného aktu do 9.00 h a budú voliť zvoleného\nstarostu.\nPodľa názoru ústavného súdu dôveryhodnosť svedectva\npopierajúceho účasť na akomkoľvek protiústavnom ovplyvňovaní voličov v čase tesne\npred napadnutými voľbami oslabuje jeho prijatie za člena obecnej hliadky odporcom, a to\nhneď tretí deň po napadnutých voľbách, t. j. 18. novembra 2014. V tejto súvislosti sa totiž\nnemožno vyhnúť takej interpretácii uvedenej skutočnosti, že zo strany odporcu mohlo ísť\no istý spôsob ocenenia konania\n\nalebo jeho postojov počas prípravy\n\na priebehu napadnutých volieb, keďže ani on sám pri svojom výsluchu nevedel objasniť\nokolnosti svojho prijatia za člena obecnej hliadky, ani popísať podobu výberového konania\npredchádzajúceho jeho prijatiu.\nUvedené skutočnosti teda osvedčujú, že v čase bezprostredne predchádzajúcom\nnapadnutým voľbám počas volebného moratória dochádzalo ku konaniu nesúcemu znaky\nkupovania hlasov a ovplyvňovania voličov protiústavným spôsobom, ktoré vyvolávali tlak\nsmerujúci proti prejaveniu slobodného rozhodnutia voličov. Vzhľadom na rozdiel hlasov\ndosiahnutý medzi odporcom a sťažovateľkou v 1. rade (18 hlasov) dospel ústavný súd\n19\n\nk záveru, že opísané okolnosti mohli priamo ovplyvniť výsledok napadnutých volieb\nstarostu obce Roztoky, a to tak, že do tejto funkcie mohla byť zvolená aj iná osoba, ako\nje odporca. Tieto dôvody tak zakladajú dostatočný dôvod na vyhlásenie napadnutých volieb\nstarostu obce Roztoky za neplatné.\n\nVzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že pri uplatnení aktívneho volebného\npráva skupiny najmenej 20 až 30 voličov pôsobil aj prísľub vyplatenia finančnej čiastky,\nktorej výška s prihliadnutím na sociálne pomery adresátov „prísľubu“ mohla neprípustne\novplyvniť ich slobodné rozhodovanie, ako aj s prihliadnutím na ďalšie porušenie zákazu\nvolebnej kampane ustanoveného v § 30 ods. 2 zákona o voľbách (rozdávanie alkoholu\nvoličom s úmyslom ovplyvniť ich bezprostredne pred hlasovaním), došlo podľa názoru\nústavného súdu k hrubému a závažnému porušeniu demokratických princípov volieb v čase\nvolebného moratória nesúcemu so sebou veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž\npolitických síl. Toto porušenie pravidiel vzťahujúcich sa na realizáciu aktívneho volebného\npráva zaručeného čl. 30 a 31 ústavy, ako aj § 30 ods. 2 zákona o voľbách sa podľa zistení\nústavného súdu udialo v takom rozsahu, ktorý z hľadiska rozdielu platných hlasov medzi\njednotlivými kandidátmi mohol ovplyvniť samotný výsledok volieb.\n\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté voľby starostu obce Roztoky\nkonané 15. novembra 2014 je potrebné vyhlásiť za neplatné, tak ako to vyplýva z výroku\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. marca 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["volebné veci - komunálne (obce)", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "konanie-splnenie podmienok konania", "predbežné opatrenie", "voľby-voľby do orgánov obcí a miest", "voľby-neplatnosť", "voľby-volebná korupcia", "voľby-volebné moratórium"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4804b268-435f-429f-b796-4c4f07d57b7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 66/2011 z 16. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-16", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4804b268-435f-429f-b796-4c4f07d57b7c"}, {"guid": "ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 20/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2011 z 19. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-19", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bc3ab82-1b57-48da-ac23-3ff5c732b9bd"}, {"guid": "ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f742cec7-f99e-446b-a746-a8f48a723714"}, {"guid": "ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37623cc0-9fc2-43c2-8166-695505d42184"}, {"guid": "ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/06 z 22. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-22", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eec7f194-0e9b-4a96-bf64-267c92b495b0"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 34/99 z 12. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-12", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a16b8dd2-7e53-470e-a5c5-c92cdf4a5213"}, {"guid": "ussr:67ff0025-5e16-4a36-bc68-1e42f6a17a91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/99 z 18. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-18", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1"}, {"guid": "ussr:c9c069ce-c077-46b9-9eab-63d06fd93925", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/94 z 2. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-02", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.1994.1"}], "citovane_v": []}