{"guid": "ussr:643aa216-a9f9-420d-91ba-cf377a95bb25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.27.2015.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 27/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 27/2015 z 25. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. PL. ÚS 27/2015, ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.27.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-11-25", "forma": "Nález", "povaha": ["nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nie je v súlade", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/643aa216-a9f9-420d-91ba-cf377a95bb25", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.27.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.27.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.27.2015.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 27/2015­70\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015\nv pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra\nBrňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza\n(sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika o návrhu JUDr. Jany Bajánkovej, predsedníčky\nSúdnej rady Slovenskej republiky, vo veci namietaného nesúladu § 29l ods. 4 a 5 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých\nústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 151za zákona\nč. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky takto\nrozhodol:\n\nUstanovenia § 29l ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993\nZ. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov v spojení s § 151za zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n i e s ú v súlade\ns čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUstanovenie § 29l ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.\nz. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov n i e j e v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n\nVo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. januára 2015\ndoručený návrh JUDr. Jany Bajánkovej, predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky\n(ďalej aj „navrhovateľka“), na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) o súlade označených ustanovení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných\nčiniteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o platových\npomeroch“) a zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sudcoch“).\nV podaní doručenom ústavnému súdu 14. januára 2015 navrhovateľka upravila petit\nsvojho návrhu a následne ho po predchádzajúcej výzve ústavného súdu z 21. januára 2015\nv podaní doručenom ústavnému súdu 9. februára 2015 opakovane upravila do tejto podoby:\n„Ustanovenie § 29l ods. 4 a 5 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch\nniektorých ústavných činiteľov v znení zákona č. 362/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch\nniektorých ústavných činiteľov v znení neskorších prepisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nUstanovenie § 151za zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 362/2014\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.\no platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 v spojení\ns čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\n2\n\nV odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka okrem iného uvádza:\n«V rámci schváleného zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2015\nopätovne Národná rada Slovenskej republiky zasiahla do platových pomerov sudcov (zák.\nč. 385/2000 Z. z.) tzv. zmrazením platu, na základe ktorého nedôjde k valorizácii platov\nsudcov, ktorá spočíva v nastavenom mechanizme o závislosti základného platu sudcu od\npriemerného platu v národnom hospodárstve.\nPokračuje sa už tretí rok v uvedenom zmrazovaní platov, keďže tieto boli zmrazené aj\nv rokoch 2013 a 2014.\nV súčasnosti je preto základný plat sudcu odvodený od priemerného platu\npracovníka národného hospodárstva, ktorý bol dosiahnutý v roku 2011 (základ pre výpočet\nplatu, ktorý bol priznaný sudcom v roku 2012).\nZ oficiálnych údajov verejne prístupných vyplýva, že v rokoch 2012 a 2013 aj na\nSlovensku prebiehala ekonomická kríza, aj keď výrazne s nižším negatívnym dopadom ako\nvo viacerých štátoch Európskej únie, v dôsledku čoho na Slovensku aj v tomto období\ndochádzalo k rastu hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) a priemernej mzdy\npracovníka národného hospodárstva.\nV roku 2014 sa vytvorila zásadne odlišná ekonomická situácia (v pozitívnom slova\nzmysle), ktorá sa zároveň má zlepšovať (resp. minimálne udržiavať) aj v roku 2015.\nJe všeobecne známe, že v roku 2014 nie sú splnené kritériá tzv. dlhovej brzdy (podľa\nkritérií ústavného zákona), na základe ktorých by Slovenská republika bola povinná výrazne\nzasahovať úspornými opatreniami do ekonomiky štátu. Klesol totiž dlh Slovenska za rok\n2013 na 54,6 % HDP, čím došlo k uvoľneniu dlhovej brzdy na základe rozhodnutia\nEurópskeho štatistického úradu podľa novej metodiky ESA 2010. Rozpočtový deficit je\nvýrazne pod úrovňou 3 % HDP (v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu podľa\nhodnotenia Európskej komisie), v dôsledku čoho Slovensko bolo vyradené z tzv. procesu\ndohľadu. Rastie nominálna priemerná mzda pracovníka v národnom hospodárstve sústavne\nod roku 2012, rast HDP v roku 2014 je nad 2 %, rastie produktivita práce a zamestnanosť,\npričom klesá nezamestnanosť. Takýto pozitívny stav je oficiálne prognózovaný na rok 2015\naj Národnou bankou Slovenska oznámený v decembri 2014 (HDP o 2,6 %, nominálne mzdy\n\n3\n\no 2,7 %, reálne mzdy o 2,2 %, zamestnanosť o 0,7 %, pokles nezamestnanosti na 12,6 %.).\nObdobný stav ekonomiky prognózujú aj príslušné orgány Európskej komisie.\nVzhľadom na uvedenú pozitívnu ekonomickú situáciu štátu pokračovanie\nv zmrazovaní valorizácie platov sudcov tretí rok za sebou, nespĺňa kritéria o dočasnosti\nopatrenia a súčasne ani kritérium o výnimočnosti prípustnosti zásahu do platov sudcov,\nktoré sú neoddeliteľnou súčasťou materiálnej garancie nezávislosti sudcov (podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu).\nJe nesporné, že princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z podstatných znakov\ndemokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy)... Tento princíp... Je založený na\nnezávislosti súdov (čl. 141 ods. 1 ústavy) a nezávislosti sudcov (čl. 144 ods. 1 ústavy). Pod\nnezávislosťou sudcov v širšom slova zmysle je však treba chápať aj ich materiálnu\nnezávislosť.\nZásah do materiálneho zabezpečenia sudcov garantovaného zákonom nesmie byť\nvýrazom svojvôle zákonodarcu, ale musí vychádzať zo zásady proporcionality a byť\nodôvodnený výnimočnými okolnosťami, napríklad zlou finančnou situáciou štátu, pričom\ni za splnenia tejto podmienky musí byť zohľadnená odlišnosť funkcie sudcu a predstaviteľov\nmoci zákonodarnej a výkonnej. Takýto zásah nesmie dávať dôvod k obavám, či sa nedotýka\nobmedzenia dôstojnosti sudcov, napríklad či nie je výrazom ústavne neprípustného tlaku\nmoci zákonodarnej a moci výkonnej na moc súdnu (Ústavný súd Českej republiky, sp. zn.\nÚS 55/05).\nZákladom nezávislosti súdnej moci je rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú\na súdnu. Nezávislosť súdov na iných zložkách štátnej moci predpokladá však existenciu\nústavných a iných záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred tlakmi a ovplyvňovaním inými\nzložkami štátnej moci, pričom ústavné zásady nezávislosti súdov a sudcov nemožno\noddeľovať. Nezávislosť súdnej moci treba považovať za základný predpoklad nezávislosti\nsudcov samých a súčasne platí, že nezávislé súdnictvo nemôže existovať bez nezávislých\nsudcov. Nezávislosť súdnictva a súdov sú späté splnením tých úloh, ktoré im v právnom\nštáte zveruje ústava. Princíp nezávislého súdnictva je jednou z podstatných náležitostí\ndemokratického právneho štátu zakotvený okrem iného v čl. 46 a čl. 141 ústavy.\nPredmetom konania je zmrazenie platov sudcov, zavedené zákonom č. 362/2014 Z.\nz., ktoré je potrebné vnímať tiež ako ďalšiu formu platovej reštrikcie. Platové pomery\n4\n\nsudcov v širšom zmysle majú byť stabilnou a neznižovateľnou veličinou, pokiaľ na to nie sú\ncelkom výnimočné a mimoriadne okolnosti štátu.»\nV ďalšej časti svojho návrhu navrhovateľka analyzuje doterajšiu judikatúru\nústavného súdu týkajúcu sa platov sudcov a na tomto argumentačnom základe ďalej\npoukazuje na tieto skutočnosti:\n„Účelom zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej\nrepubliky je upraviť platy aj u sudcov všeobecných súdov (okrem ďalších ústavných\nčiniteľov) tak, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jednotlivých zložiek.\nUvedený zákon ustanovuje vymeriavací základ, od ktorého sa odvodzujú platy sudcov\nústavného súdu, ako aj sudcov ostatných súdov (všeobecné súdy).\nVymeriavacím základom je plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,\nktorému patrí plat vo výške 3­násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlenej nahor\nna celé euro. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve je\nekonomickou kategóriou, ktorá je základom pre výpočet priemerného platu sudcu, spojený\ns koeficientom prepočtu tohto platu na plat poslanca, pričom tento základný zákonný\nmechanizmus stanovenia platu sudcov je doplnený tzv. valorizačným mechanizmom ich\npriebežnej úpravy.\nPriemerným platom sudcu podľa osobitného predpisu (t. j. zákon o platových\npomeroch niektorých ústavných činiteľov), sa rozumie plat v prvej platovej skupine a treťom\nplatovom stupni (100 %). Základný plat sudcov zaradených do jednotlivých platových\nstupňov a jednotlivých platových skupín sa určuje z priemerného platu podľa osobitného\npredpisu, t. j. zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Sudcovia\nokresných súdov sa zaraďujú do platovej skupiny č. I. a sudcovia krajských súdov sa\nzaraďujú do platovej skupiny č. II. (§ 67 ods. 1, 2; § 66 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov) ­ sudca okresného súdu 120 %\nstrop, sudca krajského súdu 125 % strop).\nZákladným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu\nŠpecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca mesačne\n(§ 66 ods. 1 cit. zák.).\n5\n\nObjektívny faktor, t. j. priemerný plat v národnom hospodárstve ako základ pre\nurčenie platu sudcu je nevyhnutné zachovať aj z dôvodu, že presadzovaniu postojov\nvýkonnej a zákonodarnej moci pri rozhodovaní o rozpočtovom hospodárení štátu, ktoré je\npod ich výlučnou kontrolou, nemôže účinne zabrániť prípadnému neprípustnému zásahu do\ngarantovanej nezávislosti sudcov.\nZmrazenie platov sudcov v rozpore s judikatúrou neprihliada na konštatovaný\npozitívny stav ekonomiky Slovenska prostredníctvom určenej ekonomickej kategórie, t. j. na\npriemerný mesačný plat zamestnanca národného hospodárstva. Súčasný stav a potreba\nekonomiky štátu vylučuje existenciu výnimočných okolností odôvodňujúcich zásah do\nmateriálneho zabezpečenia sudcov, ktorým sú aj platy sudcov a súčasne porušuje aj\nsledovaný legitímny cieľ v podmienkach transformujúceho sa hospodárstva o viazaní\núpravy platov sudcov na vývoj priemerného platu pracovníka národného hospodárstva, čo\nje výrazom racionálneho previazania štandardu sudcov na životnú úroveň v občianskej\nspoločnosti.\nDochádza bezdôvodne k porušeniu previazanosti štandardu sudcov na životnú\núroveň v občianskej spoločnosti, keďže valorizačný mechanizmus nie je viazaný na\npriemerný plat v roku 2014, ale naďalej ostáva základný plat viazaný na priemernú mzdu\nz roku 2011. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že sudcovia prejavili náležitú solidaritu\ns občanmi v rokoch 2012­2013, kedy bol stav ekonomiky štátu nepriaznivý.\nNie je splnené ani kritérium dočasnosti zásahu do záruk nezávislosti sudcu, keďže\ndochádza k zákazu valorizácie tretí rok nepretržite za sebou (r. 2013­2015 vrátane).\nZastavenie nárastu platov po dobu 3 rokov za sebou (nepretržite) má za následok\ndlhodobo výrazné zníženie poklesu čistého príjmu sudcu za rok, takže citeľným spôsobom\ndochádza k ohrozeniu štandardnej životnej úrovne sudcu...\nZákonodarcom zvolený postup je potrebné považovať i za prejav svojvôle, ktorý\nporušuje (vo vzťahu k sudcom) čl. 1 ods. 1 ústavy spočívajúci v generálnom princípe\nprávnej istoty, ktorej súčasťou je tzv. legitímne očakávanie, pričom u sudcov je to\nzvýraznené aj tým, že ústava sudcom garantuje nezávislosť (ako adresátom takejto právnej\nnormy) na rozdiel od iných funkcií (zákonodarná moc, výkonná moc, štátna a verejná\nspráva).\n\n6\n\nIde o neakceptovateľnú manipuláciu zo strany výkonnej a zákonodarnej moci\n(svojvôľu), keďže pri zhodnej ekonomickej situácii štátu sa rozhodli u časti iných zložiek\nštátneho aparátu realizovať oprávnenú valorizáciu (štátna a verejná služba), aj keď u tejto\nkategórie zamestnancov (funkcií) nie je zvýšená právna ochrana (spočívajúca v garancii\nnezávislosti).\n... ide o zrejmý prejav svojvôle pri výkone verejnej moci, hoci zákaz svojvôle tvorí\nintegrálnu súčasť generálneho princípu právneho štátu vyvoditeľného z čl. 1 ods. 1 ústavy\n(PL. ÚS 102/2011).\nZákonodarca si zrejme dostatočne neuvedomil skutočnosť, že rozhodovacia činnosť\nsudcov má vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky. V trestnom konaní sú sudcovia\noprávnení ukladať peňažné tresty a tresty prepadnutia majetku; právnickým osobám\nochranné opatrenia zhabanie peňažnej čiastky (až do sumy 1 660 000 EUR) a zhabanie\nmajetku... Vo veciach správneho súdnictva súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy, teda aj zákonnosť uložených pokút a iných sankcií za spáchanie\nsprávnych deliktov (daňové delikty, colné delikty a iné porušenia zákonných povinností\nv oblasti verejnej správy), a to vo výške aj niekoľko miliónov či desiatok miliónov eur...\nVýnosy z pokút či iných sankcií uložených za správne delikty sú spravidla príjmom štátneho\nrozpočtu. V občianskoprávnych veciach, vrátane obchodných vecí, rozhodujú spory aj\ns hodnotou niekoľko desiatok miliónov eur a samozrejme, aj spory, účastníkom ktorých je\nštát. Osobitnú kategóriu predstavujú spory zo zodpovednosti štátu za nezákonné\nrozhodnutie alebo nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z uvedeného vo väzbe na novú právnu\núpravu jednoznačne vyplýva, že rozhodovacia činnosť sudcov môže ovplyvniť aj ich vlastné\nplatové pomery. Táto skutočnosť nevyhnutne vedie k spochybneniu nezávislosti a\nnestrannosti súdnictva a k spochybňovaniu objektivity súdnych rozhodnutí, a to vo\nvšeobecnosti, nielen zo strany tých účastníkov či strán konania, v neprospech ktorých bolo\nvynesené súdne rozhodnutie... Ústavná zásada nezávislosti a nestrannosti sudcu nie je\nsamoúčelná, slúži verejnosti... patrí k imanentným znakom demokratického právneho\nštátu...\nNamietaná právna úprava nerešpektuje ani ďalšie zo základných princípov právneho\nštátu ­ princíp právnej istoty a princíp proporcionality. Sudcom musí byť garantované ich\n7\n\nlegitímne právo na platové pomery primerané vážnosti ich funkcie. Ich platové pomery\nnesmú byť svojvoľne zo strany zákonodarnej a výkonnej moci zneisťované, dokonca\nznižované, a to pod rúškom ozdravovania verejných financií. Peňažné prostriedky ušetrené\nz platov sudcov sú vo vzťahu k príjmom a výdavkom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky\núplne zanedbateľné. Pritom, platová reštrikcia sudcov je ustanovená na časovo\nneobmedzené obdobie, teda nejde o platovú reštrikciu odôvodnenú výnimočnými\nokolnosťami, zložitou finančnou situáciou v štáte...\nSudcovia vykonávajú funkciu sudcu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je\nnezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,\ns pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou,\ns členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva\npodnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy\nvlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti, a pokiaľ\nide o sudcov všeobecných súdov s členstvom v Súdnej rade Slovenskej republiky (čl. 137\nods. 2, čl. 145a ods. 2 ústavy). Na rozdiel od tejto právnej úpravy, právna úprava\nvzťahujúca sa na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nebráni tomu, aby poslanci\nNárodnej rady Slovenskej republiky popri výkone poslaneckého mandátu boli aj v riadnom\npracovnom pomere alebo aby vykonávali funkcie, zamestnanie alebo činnosť, ktoré nie sú\nnezlučiteľné s výkonom ich poslaneckého mandátu a poberali za to pravidelný mesačný plat\nči inú odmenu... To znamená, že na rozdiel od sudcov peňažný príjem poslancov za výkon\nich poslaneckého mandátu nemusí byť ich jediným pravidelným mesačným príjmom.\nMateriálne zabezpečenie sudcov by malo zohľadňovať vážnosť a dôstojnosť tohto\npovolania, ako aj ďalšie skutočnosti. Sudca nesmie poberať iný pravidelný mesačný príjem\nnež plat za výkon funkcie sudcu...“\nNavrhovateľka na podporu svojho návrhu poukazuje tiež na viacero medzinárodných\ndokumentov, ktoré sa týkajú postavenia súdnictva [Odporúčanie Výboru ministrov Rady\nEurópy členským štátom Rec (2010)12 „Sudcovia, nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť“\nzo 17. novembra 2010, prijaté na jej 1098. zasadnutí; Základné princípy MAGNY\nCHARTY SUDCOV prijaté poradnou skupinou Rady európskych sudcov 17. novembra\n2010\n8\n\nv Štrasburgu;\n\npríslušné\n\ndokumenty\n\nEurópskej\n\nkomisie\n\npre\n\ndemokraciu\n\nprostredníctvom práva; Základné zásady nezávislosti súdnej moci prijaté Organizáciou\nSpojených národov v roku 1985; Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. 12 z roku\n1994; Európska charta štatútu sudcov prijatá účastníkmi multilaterálneho stretnutia\norganizovaného Radou Európy v roku 1998].\nSúčasťou návrhu navrhovateľky bol aj návrh na pozastavenie napadnutých ustanovení\nzákona o platových pomeroch a zákona o sudcoch.\nÚstavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 27/2015­31 zo 4. marca 2015 prijal návrh\nnavrhovateľky na ďalšie konanie a nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti § 29l ods. 4\na 5 zákona o platových pomeroch a § 151za zákona o sudcoch.\nII.\nĎalší priebeh konania\n\nPo prijatí návrhu navrhovateľky na ďalšie konanie si ústavný súd v súlade s § 39\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\nprepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyžiadal stanovisko k návrhu od Národnej\nrady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) a vlády Slovenskej republiky (ďalej aj\n„vláda“) ako vedľajšieho účastníka, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), pričom účastníkov konania zároveň\npožiadal, aby sa vyjadrili aj k tomu, či trvajú na ústnom pojednávaní vo veci.\n\nII.1 Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky\nPredseda národnej rady doručil ústavnému súdu vyjadrenie národnej rady k návrhu\nnavrhovateľky 22. júna 2015. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:\n«Národná rada vylučuje, že by schválením zákona č. 362/2014 Z. z. došlo k zásahu\ndo nezávislosti sudcov a tým k porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1\n9\n\nústavy. Národná rada ako zákonodarný orgán, pri prijímaní každého zákona rešpektuje\nskutočnosť, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. V rozpore\ns ústavnou zásadou reálnej deľby moci môže byť len taká právna úprava, ktorá by\nzasahovala do výkonu súdnej moci v oblastiach vymedzených v čl. 142 ods. 1 a 2 ústavy\na nerešpektovala by oddelenosť výkonu súdnictva od iných štátnych orgánov. Z tohto\naspektu napadnutá právna úprava takúto podmienku nespĺňa.\nPre posúdenie dodržania princípu právnej istoty, vrátane doktríny legitímnych\nočakávaní, ako imanentného znaku právneho štátu v tomto prípade poukazujeme na jeho\nvšeobecné chápanie, a to, že zákon musí byť určitý, jasný, precízny a jeho právne následky\npredvídateľné ­ čo napadnutý zákon ako celok aj konkrétne ustanovenia nepochybne\nspĺňajú. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že predmetná právna úprava\nje prejavom svojvôle pri výkone verejnej moci. Národná rada postupovala v súlade s čl. 72\nústavy. Aj ústavný súd sa v rozhodnutí PL. ÚS 99/2011­86 vyjadril, že: „Nesúladnosť s čl. 2\nods. 2 ústavy by nastala len úplným vybočením z právomoci národnej rady.“.\nPrijatím zákona č. 362/2014 Z. z., ktorým sa upravili platové pomery sudcov tak, že\nsa im na rok 2015 určil plat v rovnakej výške ako v roku 2012, nedošlo k narušeniu princípu\nvyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy. Zákonodarca rozhodol, že sudcovia tak ako ostatní\nústavní činitelia, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 120/1993 Z. z., ako i ďalší funkcionári,\nktorých plat sa odvodzuje z platu poslanca, budú participovať na konsolidácii verejných\nvýdavkov. Čo sa týka odôvodnenosti prijatia napadnutého ustanovenia zákona, čo do\nvýnimočnosti okolností, poukazujeme na čl. 126 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nv platnom znení, ktorý trvalo vyžaduje od členských štátov, aby sa vyhýbali nadmernému\nštátnemu deficitu, ktorého referenčná hodnota ­ vo vzťahu k hrubému domácemu produktu ­\nje stanovená na 3%. A práve v záujme dodržania tohto požadovaného (a Európskou\nkomisiou sledovaného) kritéria, bol prijatý aj tento zákon. Ani z ústavy ani zo zákonnej\núpravy (zákon č. 120/1993 Z. z. a zákon č. 385/2000 Z. z.) explicitne nevyplýva absolútny\nzákaz znižovania platov sudcov (v danom prípade nejde o znižovanie platu, ale ponechanie\nrovnakej výšky platu ako v roku 2012). K tvrdeniu o požiadavke dočasnosti napadnutej\núpravy, je potrebné poukázať na to, že táto bola prijatá na obdobie jedného roka. Je\npravdou, že rovnaká právna úprava sa opakuje tretíkrát za sebou (roky 2013 až 2015).\n\n10\n\nV čl. 144 ods. 1 ústavy sa ustanovuje, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie\nnezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Rovnako v § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. sa určuje,\nže sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne\npredpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,\nspravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so\nzákonom. Rozhodovať nezávisle a nestranne sudca potvrdzuje aj zložením sľubu pri\nvymenovaní do funkcie (čl. 145 ods. 4 ústavy). To znamená, že povinnosť sudcu rozhodovať\nnezávisle a nestranne vyplýva z ústavy a zo zákona (zákon č. 385/2000 Z. z.) bez ohľadu na\núpravu platových pomerov.\nNezávislosť súdov a nezávislosť sudcov sú v právnom poriadku Slovenskej republiky\nzaručené systémom ich ústavných záruk (napr. čl. 145, 145a, 148 ústavy), a zákonných\nzáruk (ide o právne záruky kariérne, stavovské, materiálne a profesné). Jedna z takýchto\nzáruk je uvedená v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého štát\nzabezpečuje nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením. Materiálne zabezpečenie\nsudcov však nemožno považovať za jedinú garanciu sudcovskej nezávislosti, je len\nsamozrejmé, že existujú aj iné garancie tejto nezávislosti, pričom pri neodvolateľnosti\nz funkcie sudcu je jednou z najdôležitejších garancií aj osobnostná výbava sudcov\n(predpoklad sudcovskej spôsobilosti), ktorých morálne vlastnosti sú zárukou riadneho\nvykonávania funkcie a vykladania zákonov a rozhodovania podľa najlepšieho vedomia\na presvedčenia, nezávisle a nestranne, na čom zákonná úprava mechanizmu výpočtu platov\nnemôže nič meniť. Sudcovia sú ako jediní verejní činitelia do funkcií ustanovovaní bez\nčasového obmedzenia na rozdiel od reprezentantov moci zákonodarnej a moci výkonnej.\nK platovým pomerom sudcov a ich vzťahu k všeobecnej otázke vzájomných vzťahov\njednotlivých zložiek štátnej moci, sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí PL. ÚS 14/94 tak, že\n„Kategóriu rovnosti jednotlivých zložiek štátnej moci je preto v rámci Ústavy Slovenskej\nrepubliky potrebné chápať tak, že znamená nepodriadenosť jednej zložky štátnej moci inej\n(iným zložkám štátnej moci). Definovanie (určenie) platov ústavných činiteľov nie je tou\noblasťou, právnou úpravou ktorej by bolo možné narušiť zásadu rovnosti (nepodriadenosti)\njednotlivých zložiek štátnej moci podľa ústavy. Bez ohľadu na to, akým spôsobom a v akej\nvýške je určený plat sudcov, takouto právnou úpravou sa nenarušuje ústavou zaručená\n11\n\nzásada nezávislosti sudcov a nevytvára sa (v závislosti od výšky ich platu) stav ich\npodriadenosti iným zložkám štátnej moci.“.\nÚstavná zásada nezávislosti a nestrannosti súdov a sudcov patrí k imanentným\nznakom demokratického právneho štátu, musí byť striktne dodržiavaná a žiadnym zákonom\nnesmie byť spochybňovaná. Navrhovateľka vo svojom podaní uvádza, že z tohto dôvodu,\nzákonodarca nesmie prijať takú právnu úpravu vzťahujúcu sa na platy sudcov, na základe\nktorej by platové pomery sudcov boli závislé od podielu rozpočtu verejnej správy a hrubého\ndomáceho produktu. Inými slovami, rozhodovacia činnosť súdov nesmie mať žiadny vplyv\nna kritérium, od ktorého závisí, aký bude plat sudcov v konkrétnom kalendárnom roku.\nTakéto konštrukcie treba rozhodne odmietnuť, zákonodarca v žiadnom prípade nespája\núpravu platových pomerov sudcov s ich rozhodovacou činnosťou. Aj ústavný súd vo svojom\nrozhodnutí PL. ÚS 99/2011­86 uviedol, že „Sudcovia v skutočnosti niekedy rozhodujú\nvo veciach, ktoré majú širší spoločenský rozmer a dosah (a takto nepriamo sa dotýkajú aj\nich samých ako členov spoločnosti), nemožno však tvrdiť, že dané bez ďalšieho spochybňuje\npodstatu ich nezávislosti a nestrannosti.“.\nZohľadňovanie hospodárskej situácie v krajine je legitímnym dôvodom na úpravu\nplatov sudcov, ako to vyslovil aj ústavný súd (PL. ÚS 52/99), keď uviedol, „že je možné\nstanovenie ich platov takým spôsobom, aby boli v určitej miere prepojené na celkový\nmomentálny stav ekonomického prostredia štátu (resp. takých jeho určitých zložiek, ktoré\ntakýto stav ekonomického prostredia odrážajú ­ napr. platy pracovníkov v národnom\nhospodárstve). V dôsledku takéhoto prístupu k úprave platových pomerov môže plat sudcov\nkolísať v závislosti od pohybu toho ekonomického kritéria, splnenie ktorého je rozhodujúce\npre stanovovanie platov sudcov. Takúto možnosť stanovenia platov sudcov nevylučujú ani\nžiadne medzinárodne záväzné dokumenty, ktoré by štátom ukladali, ako túto garanciu ich\nnezávislosti zabezpečiť jednoznačným a medzinárodne požadovaným spôsobom.“.»\nK medzinárodným dokumentom, na ktoré sa navrhovateľka vo svojom návrhu\nodvoláva, sa vo vyjadrení národnej rady uvádza, že tieto majú iba odporúčajúci charakter\na spornej problematike sa venujú iba všeobecne a nepriamo, resp. bez konkrétnych vecných\nopatrení.\n\n12\n\nVo vyjadrení národnej rady sa tiež zdôrazňuje, že „Zmenu platových pomerov pre\nvšetkých sudcov, nemožno posudzovať ako zásah do sudcovskej nezávislosti. Ústavne\nchránená sudcovská nezávislosť sa vzťahuje na jednotlivé prerokúvané prípady konkrétne\nurčeným sudcom, zatiaľ čo zmena platu sa dotýka všetkých sudcov a teda súdnej moci ako\ncelku. Ohrozením sudcovskej nezávislosti by bolo, ak by sa konkrétnemu sudcovi v súvislosti\ns rozhodovaním konkrétneho prípadu navrhlo zvýšenie (resp. zníženie) platu na ten účel,\naby sudca rozhodol určitým spôsobom.“.\n\nPredseda národnej rady zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom\npojednávaní v konaní o návrhu navrhovateľky.\nII.2 Stanovisko vlády Slovenskej republiky\nStanovisko\n\nvlády\n\nako\n\nvedľajšieho\n\núčastníka,\n\nzastúpenej\n\nministerstvom\n\nspravodlivosti, z 11. mája 2015 bolo ústavnému súdu doručené 18. mája 2015; vláda v ňom\nnavrhla, aby ústavný súd návrhu navrhovateľky nálezom nevyhovel, a zároveň oznámila, že\nnetrvá na ústnom pojednávaní.\nV stanovisku vlády sa k napadnutým ustanoveniam zákona o platových pomeroch\na zákona o sudcoch, na základe ktorých „nedôjde k valorizácii platov sudcov, ktorá spočíva\nv nastavenom mechanizme o závislosti základného platu sudcu od priemerného platu\nv národnom hospodárstve“, s poukazom na uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 52/99\nzo 4. júla 2000 okrem iného uvádza:\n„... legitímnym dôvodom umožňujúcim prijímanie takýchto opatrení sú existujúci\nstav a potreby ekonomiky štátu, za jeho prirodzenú a nevyhnutnú súčasť preto treba\npovažovať nielen jeho dočasnosť, ale aj primeranosť (proporcionalitu) za účelom\ndosiahnutia takého ekonomického cieľa, ktorý sa jeho prijatím sledoval.\nZ uvedeného dôvodu by sa neprimeraná doba jeho uplatňovania, ako aj spôsob\na rozsah opatrenia neodrážajúce potreby ekonomiky štátu mohli dostať do nesúladu\ns ústavnými zásadami vlastnými právnemu štátu, akými sú zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, zásada primeranosti (proporcionality), a to tak pokiaľ ide o rozsah\n13\n\ntakýchto opatrení, ako aj o dobu nevyhnutnú pre ich legitímne použitie, zákaz diskriminácie\npri ich prijímaní a uplatňovaní a pod.\nKeďže Ústava Slovenskej republiky nevylučuje prepojenie platových pomerov sudcov\nso stavom ekonomiky, nebolo možné posúdiť ako nesúladnú s ústavou takú právnu úpravu,\nktorou bolo dočasne zastavené uplatňovanie jednej zo zložiek tohto zákonného mechanizmu\nurčovania platov sudcov, ktorým sa reaguje na stav ekonomiky Slovenskej republiky.\nJe potrebné v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že opatrenia smerujúce k tzv.\nzmrazeniu platov sú navrhované vždy na obdobie jedného roka a sú v zákone prijímané\nvždy len prostredníctvom prechodných ustanovení. Novelizáciami sa nezasahuje do\nvšeobecne nastavených pravidiel určovania platových pomerov sudcov Slovenskej\nrepubliky. Aj táto skutočnosť teda podporuje fakt, že vláda Slovenskej republiky vníma tento\nstav zmrazovania platov ako dočasný a každoročne skúma existujúci stav a potreby\nekonomiky, ako aj primeranosť (proporcionalitu) navrhovaných opatrení.“\nVláda sa vo svojom stanovisku v nadväznosti na argumentáciu navrhovateľky\nvyjadruje aj k otázke tzv. materiálnej nezávislosti sudcov. V tejto súvislosti poukazuje na\nprávny názor ústavného súdu vyslovený v uznesení sp. zn. PL. ÚS 14/94 z 27. januára 1995,\npodľa ktorého „Ústava Slovenskej republiky neobsahuje žiadne ustanovenie dotýkajúce sa\nplatového ohodnotenia ústavných činiteľov, ktoré by (vo vzťahu k sudcom) konkretizovalo,\naká úroveň ich platového ohodnotenia zodpovedá rešpektovaniu ústavnej zásady ich\nnezávislosti“, ako aj na ďalší právny názor vyslovený v označenom uznesení, v zmysle\nktorého „Rozdiely v platovom ohodnotení členov jednotlivých zložiek štátnej moci ako aj\nvnútri týchto zložiek neporušujú nezávislosť sudcov.“.\nVláda tiež argumentuje, že prijatím záveru o nesúlade napádaných ustanovení zákona\no platových pomeroch a zákona o sudcoch by ústavný súd „mohol... založiť pozitívnu\ndiskrimináciu ostatných ústavných činiteľov, ktorých platové pomery sú určované zákonom\nč. 120/1993 Z. z. Zákonodarná, výkonná a súdna moc sú rovnocenné zložky štátnej moci,\nktoré sa navzájom dopĺňajú a zároveň obmedzujú. Všetci ústavní činitelia by mali byť\nrovnako dotknutí vo vzťahu k platovým pomerov aktuálnym vývojom ekonomiky. Nezávislosť\nsama o sebe nie je kritériom, ktoré by malo pri favorizovaní vývoja platobných pomerov\n14\n\nodobrovať rozdielne zaobchádzanie ústavných činiteľov pôsobiacich v rôznych zložkách\nštátnej moci.“.\nNavrhovateľka vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 12. mája 2015 oznámila, že\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a aplikovateľná judikatúra ústavného súdu, ich analýza\na právne závery\nIII.1 Analýza napadnutej právnej úpravy\nNavrhovateľka namieta nesúlad § 29l ods. 4 a 5 zákona o platových pomeroch\na § 151za zákona o sudcoch s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy.\nPodľa § 29l ods. 4 zákona o platových pomeroch priemerný plat sudcu vo výške\nurčenej v roku 2012 podľa tohto zákona je priemerným platom sudcu aj v roku 2015.\nPodľa § 29l ods. 5 zákona o platových pomeroch platové pomery sudcov v roku 2015\nustanovuje podľa zásady uvedenej v odseku 4 osobitný predpis.\nPodľa § 151za zákona o sudcoch na účely určenia základného platu sudcu\nnajvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2015 sa za základný plat\nsudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu považuje základný\nplat sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaný podľa\n15\n\ntohto zákona v roku 2012. V roku 2015 patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu\na sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré\nje v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2\na 4 vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri\nrozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 2 a 5 a zákonom.\nZ hľadiska predmetu konania ústavný súd považuje za relevantné poukázať aj na\nďalšie ustanovenia zákona o platových pomeroch (§ 16 ods. 1 prvú vetu, § 23 ods. 1, § 2\nods. 1 prvú vetu, § 2 ods. 2, § 29l ods. 3), ako aj zákona o sudcoch (§ 66 ods. 1 a 2, § 67\nods. 1, § 69 ods. 2 a 4).\nPodľa § 16 ods. 1 prvej vety zákona o platových pomeroch sudcovi ústavného súdu\npatrí plat vo výške 1,3­násobku platu poslanca mesačne, začínajúc prvým dňom mesiaca,\nv ktorom zložil ústavou predpísaný sľub.\nPodľa § 23 ods. 1 zákona o platových pomeroch priemerným platom sudcu\nSlovenskej republiky je plat poslanca uvedený v § 2.\nPodľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona o platových pomeroch poslancovi národnej rady\npatrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca\nv hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podľa\n\n16\n\nodseku 2 zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc dňom zvolenia za poslanca Národnej\nrady Slovenskej republiky.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o platových pomeroch zníženie podľa odseku 1 sa rovná\na) 0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca\nv hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu\nroku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy\nSlovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny\nrok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava,\nzverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat\nposlanca vypočítava, 1a) je rovný alebo vyšší ako 0,07,\nb) 0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca\nv hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu\nroku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy\nSlovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny\nrok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava,\nzverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat\nposlanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07, 2\nc) 0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca\nv hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu\nroku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy\nSlovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny\nrok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava,\nzverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat\nposlanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.\nVo vzťahu k citovaným ustanoveniam § 2 ods. 1 a 2 zákona o platových pomeroch\nústavný súd pripomína, že na základe jeho nálezu sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 11. decembra\n2013 publikovaného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 97/2011 Z. z.\nustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“ a § 2 ods. 2 zákona o platových\npomeroch vo vzťahu k sudcom dňom 18. decembra 2014 stratili účinnosť.\n17\n\nPodľa § 29l ods. 3 zákona o platových pomeroch v roku 2015 patrí sudcovi\nústavného súdu plat vo výške určenej v roku 2012.\nPodľa § 66 ods. 1 zákona o sudcoch základným platom sudcu najvyššieho súdu\na sudcu Špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3­násobku platu poslanca\nnárodnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd\nalebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.\nPodľa § 66 ods. 2 zákona o sudcoch sudcovia okresných súdov a krajských súdov sa\nna potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch platových skupín a do siedmich\nplatových stupňov.\nV súlade s § 67 ods. 1 zákona o sudcoch priemerným platom sudcu podľa osobitného\npredpisu sa rozumie plat v I. platovej skupine a v 3. platovom stupni.\nPodľa § 69 ods. 2 zákona o sudcoch funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi\nŠpecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných\nprostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd,\nmesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy\nzamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.\nPodľa § 69 ods. 4 zákona o sudcoch funkčný príplatok za výkon funkcie podľa\nodseku 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných\nprostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd\nza predpokladu, že v predchádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej\nkonal v prvom stupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa\npredchádzajúcej vety má nárok na tento príplatok len, ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej\nveci nemôže konať sudca senátu, ktorý má pridelenú vec náhodným výberom.\n\n18\n\nZ napadnutých ustanovení zákona o platových pomeroch a zákona o sudcoch\nz hľadiska premetu tohto konania vyplýva, že prostredníctvom nich sa (aj) v roku 2015\nzmrazujú platy sudcov všeobecných súdov a tiež sudcov ústavného súdu, v dôsledku čoho\nnedochádza k reálnemu uplatneniu zákonom ustanoveného mechanizmu určenia platu\nv závislosti od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve\nSlovenskej republiky. K takémuto reštriktívnemu zásahu do platov sudcov pritom dochádza\nuž od roku 2013 (t. j. tretíkrát za sebou), takže priemerný plat sudcov všeobecných súdov,\nplat sudcov ústavného súdu a základný plat sudcov najvyššieho súdu a tiež sudcov\nŠpecializovaného trestného súdu sú aj v roku 2015 odvodené od priemernej nominálnej\nmesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá bola dosiahnutá\nv roku 2011 (ide teda o vymeriavací základ pre výpočet priemerného platu sudcov\nvšeobecných súdov, platu sudcov ústavného súdu a základného platu sudcov najvyššieho\nsúdu a Špecializovaného trestného súdu priznaný v roku 2012).\nIII.2 Aplikovateľná judikatúra ústavného súdu a jej analýza\nÚstavný súd sa v období od svojho konštituovania v konaní o súlade právnych\npredpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy už viackrát zaoberal problematikou platových\npomerov sudcov (ide najmä o konania vedené pod sp. zn.: PL. ÚS 14/94, PL. ÚS 52/99,\nPL. ÚS 12/05, PL. ÚS 99/2011), pričom vo svojich doterajších rozhodnutiach vyslovil celý\nrad zásadných právnych názorov k tejto problematike.\nV nadväznosti na uvedené je nevyhnutné zdôrazniť, že judikatúru ústavného súdu\ntýkajúcu sa akejkoľvek problematiky, a teda aj sféry platových pomerov sudcov, nemožno\ninterpretovať a aplikovať rigidne a ako navždy danú (nemennú), ale naopak, vnímať ju,\ninterpretovať ju a aplikovať vo vývoji. Judikatúra ústavného súdu či iných orgánov súdneho\ntypu v akejkoľvek oblasti nevyhnutne zahŕňa aj prelamovanie už skôr vyslovených\n(vlastných) právnych názorov. Ide o prirodzený jav, ktorý sa v rozhodovacej činnosti\nsúdnych orgánov objektívne musí skôr či neskôr objaviť. Podrobnejšou analýzou rozhodnutí\nústavného súdu v už označených veciach možno dospieť k záveru, že v uznesení sp. zn.\nPL. ÚS 14/94 z 27. januára 1995 a tiež v uznesení sp. zn. PL. ÚS 52/99 zo 4. júla 2000 sa\n19\n\nnachádzajú právne názory, ktoré sú zjavne nekompatibilné s niektorými právnymi názormi\nvyslovenými v nasledujúcich rozhodnutiach ústavného súdu, teda v náleze sp. zn.\nPL. ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013, ako aj v náleze sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. novembra\n2007. Z uvedeného vyplýva, že niektoré právne názory vyslovené v uzneseniach sp. zn.\nPL. ÚS 14/94 z 27. januára 1995 a sp. zn. PL. ÚS 52/99 zo 4. júla 2000 boli neskoršou\njudikatúrou ústavného súdu prekonané (prelomené), resp. niektoré z nich možno považovať\nv kontextoch následnej judikatúry za zjavne nesprávne a nepoužiteľné.\nNa podporu svojho záveru o ústavnej konformnosti napadnutých ustanovení § 29l\nods. 4 a 5 zákona o platových pomeroch a § 151za zákona o sudcoch argumentujú národná\nrada i vláda vo svojich vyjadreniach k návrhu navrhovateľky aj s poukazom na niektoré\nprávne názory vyslovené v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 14/94 z 27. januára\n1995 a sp. zn. PL. ÚS 52/99 zo 4. júla 2000.\nKonkrétne národná rada argumentuje vo svojom vyjadrení právnym názorom\nústavného súdu vysloveným vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 14/94, podľa ktorého „... Bez\nohľadu na to, akým spôsobom a v akej výške je určený plat sudcov, takouto právnou\núpravou sa nenarušuje ústavou zaručená zásada nezávislosti sudcov a nevytvára sa (v\nzávislosti od výšky ich platu) stav ich podriadenosti iným zložkám štátnej moci.“. Vláda vo\nsvojom vyjadrení tiež argumentuje právnym názorom ústavného súdu vysloveným vo veci\nvedenej pod sp. zn. PL. ÚS 14/94, podľa ktorého „Ústava Slovenskej republiky neobsahuje\nžiadne ustanovenie dotýkajúce sa platového ohodnotenia ústavných činiteľov, ktoré by (vo\nvzťahu k sudcom) konkretizovalo, aká úroveň ich platového ohodnotenia zodpovedá\nrešpektovaniu ústavnej zásady ich nezávislosti.“.\nNárodná rada i vláda zhodne argumentujú tiež právnymi názormi ústavného súdu\ntýkajúcimi sa legitímnosti prepojenia platových pomerov sudcov na stav ekonomiky\nvyslovenými v uznesení sp. zn. PL. ÚS 52/99 zo 7. júla 2000 [„... je možné stanovenie ich\nplatov takým spôsobom, aby boli v určitej miere prepojené na celkový momentálny stav\nekonomického prostredia štátu (resp. takých jeho určitých zložiek, ktoré takýto stav\nekonomického prostredia odrážajú ­ napr. platy pracovníkov v národnom hospodárstve).\n20\n\nV dôsledku takéhoto prístupu k úprave platových pomerov môže plat sudcov kolísať\nv závislosti od pohybu toho ekonomického kritéria, splnenie ktorého je rozhodujúce pre\nstanovovanie platov sudcov. Takúto možnosť stanovenia platov sudcov nevylučujú ani\nžiadne medzinárodne záväzné dokumenty, ktoré by štátom ukladali, ako túto garanciu ich\nnezávislosti zabezpečiť jednoznačným a medzinárodne požadovaným spôsobom. ... Ústava\nSlovenskej republiky nevylučuje prepojenie platových pomerov sudcov Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a všeobecných súdov so stavom ekonomiky ani prostredníctvom\nústavného príkazu rovnosti a ani prostredníctvom inej ústavnej garancie vzťahujúcej sa na\nplatové pomery sudcov.“].\nVláda vo svojom vyjadrení navyše argumentuje aj ďalším právnym názorom\nústavného súdu vysloveným vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 52/99: „Platové pomery\nsudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov predstavujú zákonnú,\na nie ústavnú garanciu ich nezávislosti, pričom ústava nevylučuje, aby takáto zákonná\núprava nemohla reagovať na stav a potreby ekonomiky štátu.“\nPrávny názor, v zmysle ktorého môže byť zlý stav ekonomiky legitímnym dôvodom\nna reštriktívny zásah do platových pomerov sudcov (argumentujú ním národná rada aj\nvláda), ústavný súd nikdy nespochybnil a považuje ho za relevantný aj v konaní o návrhu\nnavrhovateľky. Zároveň ale zdôrazňuje, že jeho aplikáciu vo svojej doterajšej judikatúre\ncelkom zjavne podmieňuje kumulatívnym splnením určitých podmienok (podrobnejšie\nk tomu pozri ďalej). Ostatné právne názory, ktorými argumentujú vo svojich vyjadreniach\nnárodná rada alebo vláda, však ústavný súd považuje za zjavne neaplikovateľné na návrh\nnavrhovateľky.\nVo vzťahu k právny názorom prevzatým z uznesenia sp. zn. PL. ÚS 14/94\nz 27. januára 1995, v zmysle ktorých výškou platu sudcov „sa nenarušuje ústavou zaručená\nzásada nezávislosti sudcov“, resp. že „Ústava Slovenskej republiky neobsahuje žiadne\nustanovenie..., ktoré by (vo vzťahu k sudcom) konkretizovalo, aká úroveň ich platového\nohodnotenia zodpovedá rešpektovaniu ústavnej zásady ich nezávislosti“, ústavný súd\nv prvom rade zdôrazňuje, že ide o právne názory, ktoré boli celkom zjavne prekonané\n21\n\n(prelomené) už bodom 1 výroku nálezu sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007\na následne tiež bodom 1 výroku nálezu sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013\n(a, samozrejme, tiež ich odôvodnením). Ústavný súd totiž vo výrokoch označených\nrozhodnutí vyslovil, že reštrikčnými zásahmi do platových pomerov sudcov došlo k ich\nnesúladu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj (v spojení) s čl. 144 ods. 1 ústavy, podľa ktorého\n„Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí...“. Ústavný súd teda vo svojich ostatných\nmeritórnych rozhodnutiach týkajúcich sa platových pomerov sudcov explicitne vyjadril, že\n(reštriktívny) zásah do platov sudcov je nerozlučne spojený so zásahom do nezávislosti\nsudcov, čo je v priamom rozpore s citovaným právnym názorom vyjadreným vo veci\nvedenej pod sp. zn. PL. ÚS 14/94. Navyše ústavný súd považuje národnou radou a vládou\ncitované právne názory „vyňaté“ z uznesenia sp. zn. PL. ÚS 14/94 z 27. januára 1995 za\nzjavne nesprávne, keďže argumentáciou ad absurdum by mohli viesť aj k záveru, že\nsudcovia budú vždy nezávislí, a to aj vtedy, ak ich príjem bude na hranici životného\nminima, čo je zjavný nezmysel.\nVo vzťahu k právnemu názoru vyslovenému vo veci vedenej pod sp. zn.\nPL. ÚS 52/99 (argumentuje ním vláda), podľa ktorého „Platové pomery sudcov Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov predstavujú zákonnú, a nie ústavnú\ngaranciu ich nezávislosti..., pričom ústava nevylučuje, aby takáto zákonná úprava nemohla\nreagovať na stav a potreby ekonomiky štátu“, ústavný súd konštatuje, že tento právny názor\nimplicitne prelomil už v náleze sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007 (a následne aj\nv náleze sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013), pretože bez toho (rozumej\n„prelomenia tohto právneho názoru“, pozn.) by vo svojej podstate nemohol v tomto\nrozhodnutí vysloviť nesúlad napadnutých ustanovení zákona o sudcoch upravujúcich platy\nsudcov všeobecných súdov s čl. 144 ods. 1 ústavy. Z nálezov sp. zn. PL. ÚS 12/05\nz 28. novembra 2007 a sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013 totiž zjavne vyplýva, že\nústavný súd práve z čl. 144 ods. 1 ústavy vyvodil záver o ústavnej (nie zákonnej) garancii\nnezávislosti sudcov v priamej príčinnej súvislosti s ich platovými pomermi.\nNavyše, citovaný právny názor vyslovený vo veci sp. zn. PL. ÚS 52/99 sa ústavnému\nsúdu javí s odstupom času ako prejav extrémne formalistického výkladu ústavy, ktorý je pri\n22\n\nmateriálnom chápaní ochrany ústavnosti zjavne neakceptovateľný. Skutočnosť, že Ústava\nSlovenskej republiky (na rozdiel od ústav niektorých iných štátov) neobsahuje ustanovenie,\nktoré výslovne upravuje (garantuje) platové pomery sudcov, resp. zásadu neznížiteľnosti ich\nplatov, vonkoncom neznamená, že v jej obsahu ústavné limity pre úpravu platov sudcov nie\nsú (implicitne) „prítomné“. Možno ich totiž celkom zjavne vyvodiť z ústavných princípov\na iných ústavou chránených hodnôt [napr. princíp deľby moci, ktorého integrálnou súčasťou\nje aj princíp rovnováhy mocí, už spomínaná zásada (princíp) nezávislosti sudcov a súdov,\nprincíp proporcionality zásahov do platových pomerov sudcov a iných ústavných činiteľov\natď.].\nÚstavný súd považuje tiež v priamom rozpore s argumentáciou obsiahnutou\nvo vyjadrení národnej rady, podľa ktorej majú navrhovateľkou uvádzané medzinárodné\ndokumenty „iba odporúčajúci charakter“ [ide napr. Odporúčanie Výboru ministrov Rady\nEurópy členským štátom Rec (2010)12 „Sudcovia, nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť“\nzo 17. novembra 2010, prijaté na jej 1098. zasadnutí; Základné princípy MAGNY\nCHARTY SUDCOV prijatá poradnou skupinou Rady európskych sudcov 17. novembra\n2010 v Štrasburgu; dokumenty Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva\no nezávislosti sudcov z 12. a 13. marca 2013; Základné zásady nezávislosti súdnej moci\nprijaté Organizáciou Spojených národov v roku 1985; Odporúčanie Výboru ministrov Rady\nEurópy č. 12 z roku 1994; Európsku charta štatútu sudcov prijatú účastníkmi\nmultilaterálneho stretnutia organizovaného Radou Európy v roku 1998 (ústavný súd sa\nanalýzou týchto medzinárodných dokumentov podrobne zaoberal v náleze sp. zn. PL. ÚS\n99/2011 z 11. decembra 2013; pozri body 67 až 73 označeného nálezu)], za potrebné\nzdôrazniť, že týmto medzinárodným dokumentom „odporúčacieho“ charakteru, ktorých je\nSlovenská republika signatárom, nemožno s odkazom na čl. 1 ods. 2 ústavy, podľa ktorého\n„Slovenská republika uznáva a dodržiava... svoje ďalšie medzinárodné záväzky“, popierať\nani primeranú mieru (a pritom vonkoncom nie zanedbateľnú) právnej relevancie.\nNad rámec právnych názorov k problematike platových pomerov sudcov, s ktorými\nargumentujú vo svojich vyjadreniach národná rada a vláda, ústavný súd považuje za\npotrebné poukázať na tomto mieste aj na ďalšie svoje právne názory vyslovené v doterajšej\n23\n\njudikatúre, ktoré sú podľa jeho názoru aplikovateľné na rozhodovanie o návrhu\nnavrhovateľky.\nÚstavný súd pripomína, že už vo veci sp. zn. PL. ÚS 52/99 [napriek tomu, že\nuznesením zo 4. júla 2000 návrhu navrhovateľov (skupiny 34 poslancov národnej rady)\nnevyhovel] vyslovil, že k právnym garanciám sudcovskej a súdnej nezávislosti patrí aj\nodmeňovanie a hospodárske zabezpečenie sudcov zodpovedajúce povahe a významu ich\nčinnosti.\nRozvíjajúc uvedený právny názor, ústavný súd vo veci sp. zn. PL. ÚS 12/05 uviedol,\nže „princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z podstatných znakov demokratického\na právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorý vyplýva z neutrality sudcov ako záruky\nspravodlivého, nestranného a objektívneho súdneho konania. Tento princíp obsahuje celý\nrad aspektov, ktoré majú spolu vytvoriť predpoklady na to, aby súdy mohli plniť svoje úlohy\na povinnosti najmä pri ochrane základných práv a slobôd občanov. Je založený na\nnezávislosti súdov (čl. 141 ods. 1 ústavy) a nezávislosti sudcov (čl. 144 ods. 1 ústavy). Pod\nnezávislosťou sudcov v širšom slova zmysle treba chápať aj ich materiálnu nezávislosť“ (PL.\nÚS 12/05).\nV nadväznosti na citované ústavný súd v tej istej veci (PL. ÚS 12/05), inšpirujúc sa\nprávnym názorom Ústavného súdu Českej republiky vyjadreným vo veci sp. zn.\nPL. ÚS 11/02 z 11. júna 2003, zdôraznil že „Plat sudcu by mal byť stabilnou\na nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže\nkalkulovať aktuálne vládne zoskupenie. Zásahy zákonodarcu do oblasti materiálneho\nzabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie\nplatov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu narúšajú právnu istotu sudcov.\nZásahy zákonodarcu do oblasti materiálneho zabezpečenia sudcov, za ktoré možno\npovažovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie platov, či odopieranie zákonom ustanovenej\nzložky platu, narúšajú právnu istotu sudcov.“.\n\n24\n\nNa druhej strane ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007\nuviedol, že zásahy do platových náležitostí sudcov sa môžu dotknúť ústavného princípu\nnezávislosti sudcov až vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer a citeľným\nspôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu,\npričom zásah do materiálneho zabezpečenia sudcov nesmie byť výrazom svojvôle\nzákonodarcu, ale musí byť, vychádzajúc zo zásady proporcionality, odôvodnený\nvýnimočnými okolnosťami (PL. ÚS 12/05). Na základe uvedeného právneho názoru si\nústavný súd osvojil právo posudzovať z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti intenzitu\nreštrikčných zásahov do platových pomerov sudcov, pričom v tejto súvislosti formuloval\nurčité kritériá (k tomu pozri ďalej).\nÚstavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007 v súvislosti\nso zmrazovaním platov sudcov tiež uviedol, že „právo sudcov“ na každoročné\nprispôsobenie platových pomerov meniacim sa podmienkam transformujúceho sa\nhospodárstva Slovenskej republiky síce neexistuje, ale právna úprava statusu sudcov\nv právnom štáte predpokladá osobitnú a stabilnú úpravu. Rovnako vyslovil, že právna\núprava, ktorá viaže úpravy platov sudcov na vývoj priemerného platu zamestnanca\nnárodného hospodárstva, sleduje legitímny cieľ v podmienkach transformujúceho sa\nhospodárstva a že za svojvoľné zo strany zákonodarnej moci nemožno kvalifikovať dočasné\nvylúčenie ustanovenia právneho predpisu o valorizácii platu z pôsobnosti (neuplatnenie),\na to s prihliadnutím na dočasnú povahu takéhoto opatrenia a jeho cieľ, ktorým nie je nátlak,\nktorý by chcel a mohol ovplyvňovať sudcov pri ich rozhodovacej činnosti, keďže sa\nvzťahuje na všetkých ústavných činiteľov a netýka sa výlučne sudcov (PL. ÚS 12/05).\nŽiada sa tiež uviesť, že ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre celoročné\nzmrazenie platov sudcov nadväzujúce na závažné ekonomické opatrenia v prípade krízy\nnesankcionoval ako nesúladné s ústavou (PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05). Obdobne rozhodol\nústavný súd v zásade aj vo veci sp. zn. PL. ÚS 99/2011, v ktorej posudzoval (okrem iného)\nvypustenie ustanovenia zákona o sudcoch o valorizácii v kontexte s výraznejším rastom\npriemerného platu zamestnanca národného hospodárstva. Za ústavne nesúladné však\npovažoval opakované odkladanie nadobudnutia účinnosti právnej normy priznávajúcej\n25\n\nsudcom určitú zložku ich platových príjmov [tzv. 14. plat (PL. ÚS 12/05)], pričom za\nnesúladné s ústavou považoval tiež opakované novelizácie ustanovení týkajúcich sa\nnadobudnutia účinnosti príslušných právnych noriem ustanovujúcich platy sudcov\ns poukazom na to, že neakceptujú ústavné limity spočívajúce vo výnimočnej alebo dočasnej\npovahe vylúčenia uplatňovania právnych noriem upravujúcich priznanie ďalšieho\nsudcovského platu.\nIII.3 Právne závery k bodu 1 výroku tohto nálezu\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že ústavný súd podľa svojej doterajšej judikatúry\npovažuje reštriktívny zásah zákonodarcu do platových pomerov sudcov z ústavného\nhľadiska za akceptovateľný a udržateľný v prípade, ak sú kumulatívne splnené tieto\npodmienky, ktoré sa viažu k posudzovanému reštrikčnému zásahu:\na) ide o zásah, ktorý je primerane (dostatočne) odôvodnený nepriaznivou\nekonomickou situáciou štátu, primeraný tejto ekonomickej situácii a zároveň neohrozujúci\nštandardnú životnú úroveň sudcov,\nb) ide o zásah, ktorý má dočasnú povahu a trvá len nevyhnutnú dobu,\nc) ide o zásah, ktorý nie je prejavom svojvôle zákonodarcu.\nIII.3.1 K primeranému odôvodneniu napadnutého reštrikčného zásahu do\nplatov sudcov ekonomickou situáciou\nZo všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch\nniektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač č. 1202), vyplýva, že návrh na\nponechanie platov a paušálnych náhrad niektorých ústavných činiteľov na úrovni\nustanovenej v roku 2011, okrem sudcov ústavného súdu a sudcov všeobecných súdov,\nu ktorých sa plat ponechal na úrovni určenej v roku 2012, bol odôvodnený konsolidáciou\nverejných výdavkov v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017, a to\n26\n\ns ohľadom na potenciálne uplatnenie ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej\nzodpovednosti (ďalej aj „ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti“).\nPredseda národnej rady vo svojom vyjadrení (len) vo všeobecnej rovine poukazuje na\nvýnimočnosť okolností prijímania napadnutej právnej úpravy a v konkrétnostiach odkázal na\nčl. 126 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý trvalo vyžaduje od členských\nštátov, aby sa vyhýbali nadmernému štátnemu deficitu, ktorého referenčná hodnota ­\nvo vzťahu k hrubému domácemu produktu ­\n\nje ustanovená na 3 %, pričom\n\nzároveň zdôrazňuje, že práve v záujme dodržania požadovaného kritéria bola prijatá aj\nnapadnutá právna úprava.\nNavrhovateľka naproti tomu vo svojom návrhu argumentuje konkrétnymi\nmakroekonomickými\n\nukazovateľmi\n\nhospodárskeho\n\nvývoja\n\nv Slovenskej\n\nrepublike\n\na zdôrazňuje skutočnosť, že pre rok 2014 nie sú (neboli) splnené kritériá na uplatnenie tzv.\ndlhovej brzdy podľa príslušných ustanovení ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.\no rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by odôvodňovali reštrikčný zásah do platových\npomerov sudcov, ako aj iných verejných funkcionárov.\nÚstavný súd nespochybňuje potrebu prijímať opatrenia na posilnenie mechanizmu\nsmerujúceho k zabezpečovaniu záväzkov výkonnej moci vo sfére verejných financií, ktorý\nje determinovaný princípom zodpovednej rozpočtovej politiky vyplývajúcim z členstva\nSlovenskej republiky v Európskej únii. Rovnako tak má ústavný súd primeraný rešpekt\nk základnému cieľu sledovanému ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej\nzodpovednosti, ktorým je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti finančného hospodárenia\nSlovenskej republiky. Právnym základom Paktu stability a rastu, ktorý predstavuje právny\nrámec pre koordináciu národných fiskálnych politík v Európskej únii, sú ustanovenia čl. 121\na čl. 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (na ktoré odkazuje predseda národnej rady\nvo svojom vyjadrení). Pakt stability zahŕňa tak preventívnu, ako aj korekčnú zložku.\nPreventívna zložka Paktu stability spočíva v úsilí členských štátov Európskej únie\npredchádzať vzniku nadmerných deficitov verejných financií a plniť v tejto sfére\nstrednodobé ciele, pričom represívna zložka paktu v prvom rade smeruje k skúmaniu\n27\n\nexistencie a príčin nadmerného deficitu, t. j. deficitu, ktorého podiel na hrubom domácom\nprodukte prekročí 3 %, ako aj pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu\na prekročenie ustanovenej referenčnej hodnoty (k tomu pozri bližšie aj dôvodovú správu\nk návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti; parlamentná tlač č. 556,\nV. volebné obdobie národnej rady).\nV súlade s čl. 12 ods. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa do konca\nrozpočtového roka 2017 horný limit dlhu verejnej správy ustanovil vo výške 60 % podielu\nna hrubom domácom produkte.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ak výška dlhu\ndosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 55 % podielu\nna hrubom domácom produkte,\na) vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje\nzabezpečiť zníženie dlhu a\nb) znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom\nroku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa\nvykoná na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky\ndlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako\n53 % podielu na hrubom domácom produkte.\nV kontexte\n\ns citovanými\n\nustanoveniami\n\nústavného\n\nzákona\n\no rozpočtovej\n\nzodpovednosti ústavný súd konštatuje, že výška dlhu k 31. decembru 2013 predstavovala\n54,6 % a k 31. decembra 2014 predstavovala 53,6 % hrubého domáceho produktu\n(prístupné na http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny­vyvoj­dlhu­sr).\nV súvislosti s prepojením mechanizmu určovania platov ústavných činiteľov na\ndeficit verejných financií ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že účelom\ntakejto právnej úpravy je vyvodiť voči ústavným činiteľom zvláštnu kombináciu právnej\na politickej zodpovednosti, ale zároveň v tejto súvislosti zdôraznil, že sudcovia sa z tejto\nskupiny ústavných činiteľov vymykajú, keďže sú nadaní nezávislosťou, sú menovaní\n28\n\nnatrvalo a nesú právnu, nie politickú zodpovednosť a chod verejných financií nemôžu reálne\novplyvňovať, pričom vzhľadom na tieto skutočnosti formuloval právny záver, v zmysle\nktorého sa prevzatím koncepcie penalizácie za stav verejných financií do výpočtu platov\nsudcov a do ich hmotného zabezpečenia vnáša komponent arbitrárnosti a nečitateľnosti\n(PL. ÚS 99/2011).\n\nÚstavný súd v nadväznosti na dosiaľ uvedené zdôrazňuje, že a priori nemožno\nvylúčiť vzájomnú spojitosť medzi nepriaznivou hospodárskou či ekonomickou situáciou\nštátu a jeho rozpočtovou politikou, pričom fiskálne opatrenia prijaté za takejto situácie na\núčely uplatnenia zodpovednej rozpočtovej politiky štátu v podobe reštriktívneho zásahu do\nplatov sudcov môžu za splnenia ďalších legitímne ustanovených podmienok predstavovať\nz ústavného hľadiska ospravedlniteľný a udržateľný zásah zákonodarcu.\nVychádzajúc zo všeobecne formulovaného vyjadrenia predsedu národnej rady\no potrebe vyhýbať sa nadmernému štátnemu deficitu, ako aj len vo všeobecnej rovine\nformulovaného vyjadrenia vlády, v zmysle ktorého sa reštriktívnym zásahom do platov\nsudcov reaguje na stav ekonomiky, a nepresvedčivé argumenty obsiahnuté vo všeobecnej\nčasti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (parlamentná tlač č. 1202), ústavný súd\nkonštatuje, že posudzovaný zásah zákonodarcu nespĺňa už prvú (a pritom zásadnú)\nz kumulatívnych požiadaviek ústavnej akceptovateľnosti reštrikčného zásahu do platových\npomerov sudcov, teda že ide o zásah, ktorý musí byť dostatočne odôvodnený nepriaznivou\nekonomickou situáciou štátu. Podmienku dostatočného (a teda ústavne akceptovateľného)\nodôvodnenia reštriktívneho zásahu do platov sudcov totiž nemôže spĺňať jednoduchý odkaz\nna záväzok exekutívy udržať deficit verejných financií pod úrovňou 3 % hrubého domáceho\nproduktu, keďže tento záväzok je trvalý a nemenný. Nedostatočnosť odôvodnenia\nreštriktívneho zásahu zákonodarcu pritom ústavný súd vníma aj cez prizmu priaznivých\nmakroekonomických ukazovateľov, na ktoré vo svojom návrhu poukazuje navrhovateľka,\nna ktoré národná rada a ani vláda nereagovali, a teda v konečnom dôsledku tvrdeniam\nnavrhovateľky nijakým spôsobom neoponovali, a teda nijakým spôsobom nespochybnili ich\nvecnú správnosť.\n29\n\nPredbežný záver ústavného súdu o absencii dostatočnej odôvodnenosti zásahu\nzákonodarcu do platových pomerov sudcov zároveň vylučuje potrebu preskúmavať\nprimeranosť reštrikčného zásahu do platových pomerov sudcov z hľadiska jeho spôsobilosti\nohroziť životnú úroveň sudcov.\nAj napriek tomu, že už absencia dostatočného (ústavne akceptovateľného)\nodôvodnenia reštrikčného zásahu do platových pomerov sudcov ekonomickou situáciou\nštátu je sama osebe dostatočná na prijatie záveru o nesúlade napadnutej právnej úpravy\ns čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy, ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa\naj k ďalším podmienkam ústavnej akceptovateľnosti reštrikčného zásahu do platových\npomerov sudcov formulovaných v jeho doterajšej judikatúre, t. j. k jeho dočasnosti a zákazu\nsvojvôle.\nK argumentácii navrhovateľky vyplývajúcej z jej návrhu o vplyve rozhodovacej\nčinnosti sudcov na štátny rozpočet Slovenskej republiky a o možnom zásahu do ich\nnezávislosti ústavný súd len pre úplnosť odkazuje na svoj názor vyslovený vo veci\nPL. ÚS 99/2011 a zdôrazňuje, že sudcovia aj keď niekedy rozhodujú vo veciach majúcich\nširší spoločenský rozmer a dosah, nemožno tvrdiť, že uvedené samo osebe spochybňuje\npodstatu ich nezávislosti a nestrannosti.\n\nIII.3.2 K dočasnosti napadnutého reštrikčného zásahu do platov sudcov\nO dočasný reštrikčný zásah do platov sudcov by išlo v takom prípade, ak by bola\njednoznačným spôsobom obmedzená dĺžka jeho trvania. O dočasný reštrikčný zásah do\nplatov sudcov však nepochybne nepôjde vtedy, ak sa jeho trvanie pre ďalšie obdobie\nviackrát prostredníctvom následných opatrení zákonodarcu (bez primeraných dôvodov)\npredlžuje. Predseda národnej rady vo svojom vyjadrení argumentuje v prospech ústavnej\nakceptovateľnosti posudzovaného reštrikčného zásahu skutočnosťou, že napadnutá právna\núprava bola prijatá len na obdobie jedného roka, pritom ale zjavne účelovo opomína, že ide\n30\n\no opakované zákonné opatrenie, ktoré národná rada uplatnila už pri určovaní platov sudcov\nv rokoch 2013 a 2014 (§ 29i ods. 3 a 4 a § 29j ods. 3 a 4 zákona o platových pomeroch\na § 151x a § 151y zákona o sudcoch). Ide teda o takú právnu úpravu, ktorá bola prijatá už\ntretíkrát za sebou, pričom v dôsledku nej sú platy sudcov aj v roku 2015 zmrazené na úrovni\nplatov z roku 2012.\nAk by ústavný súd navrhovateľkou napadnutý postup zákonodarcu akceptoval, tak by\nmu vo svojej podstate umožnil opakovane (permanentne) predlžovať trvanie v minulosti\nuskutočneného reštrikčného zásahu do platov sudcov na vopred neurčené časové obdobie.\nV dôsledku toho by sa zároveň vo všeobecnosti akceptovaný mechanizmus určovania platov\nsudcov vo väzbe na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve\nSlovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok stal len fiktívny (deklaratórny). Na\ntomto základe ústavný súd konštatuje, že napadnutý reštrikčný zásah do platov sudcov\nnerešpektuje ani podmienku dočasnosti, čo je ďalší dôvod na záver o jeho nesúlade s čl. 1\nods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy\nIII.3.3 K svojvoľnosti reštrikčného zásahu do platov sudcov\nO svojvôľu zákonodarcu ide vo všeobecnosti podľa názoru ústavného súdu vtedy, ak\npri výkone svojej právomoci zákonodarný orgán nerešpektuje ústavu, ústavné zákony\na medzinárodné zmluvy, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované\na vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, resp. ich všeobecne záväznú interpretáciu,\na to takým spôsobom, že svojím výsledným produktom (zákonom) zásadne poprie ich účel\na význam. Funkciu všeobecne záväznej interpretácie ústavy plnia nielen rozhodnutia\nústavného súdu o výklade ústavy a ústavných zákonov vydané v konaní podľa čl. 128\nústavy, ale nepochybne aj kľúčové časti odôvodnenia jeho rozhodnutí prijatých v konaní\no súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, ktoré predstavujú záväzné limity\npre budúcu zákonodarnú činnosť národnej rady. Popieranie tohto záveru by vo svojej\npodstate znamenalo, že odôvodnenia rozhodnutí ústavného súdu vydané v konaní o súlade\nprávnych predpisov by boli zbytočné, pretože by nemali žiadnu právnu relevanciu (k tomu\n31\n\npozri aj názory formulované v ústavnej doktríne, napr. HOLLÄNDER, P. Role Ústavního\nsoudu České republiky při uplatňování Ústavy v judikatúře obecných soudů. In: Ústava\nČeské republiky po pěti letech (Sborník z konference). Brno: Masarykova univerzita, 1998,\ns. 45 a nasl.)\nV posudzovanom prípade národná rada zjavne nerešpektovala kľúčové časti\ndoterajšej judikatúry ústavného súdu k problematike platových pomerov sudcov (najmä\npodmienenosť reštrikčných zásahov do platov sudcov nepriaznivou ekonomickou situáciou\nštátu, ako aj ich dočasnosť), resp. ich účelovo dezinterpretovala. Za týchto okolností sú\nv posudzovanom reštrikčnom zásahu do platov sudcov podľa názoru ústavného súdu\nprítomné aj prvky svojvôle zákonodarcu, čo je ďalší dôvod na to, aby ústavný súd rozhodol\no jeho nesúlade s ústavou z hľadiska nerešpektovania zákazu svojvôle. V tejto súvislosti\nústavný súd len pripomína, že zákazu svojvôle priznal vo svojej doterajšej judikatúre\npostavenie jedného z princípov právneho štátu garantovaného v čl. 1 ods. 1 ústavy\n(PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 1/04).\nV súvislosti s prítomnosťou prvkov svojvôle pri schvaľovaní posudzovaných\nreštrikčných zásahov do platov sudcov ústavný súd nad rámec už uvedeného vyslovuje\nreálne podloženú domnienku, že národná rada si pri schvaľovaní napadnutej právnej úpravy\nmusela byť vedomá toho, že v prípade ak budú reštrikčné zásahy do platov sudcov\nnapadnuté návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy (čo sa reálne aj stalo), tak\nústavný súd nebude môcť rozhodnúť inak, ako je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\nV opačnom prípade by totiž ústavný súd rozhodol nielen v rozpore so svojou doterajšou\njudikatúrou, porovnateľnou judikatúrou zahraničných ústavných súdov, ale aj v rozpore\ns princípmi, na ktorých je založená Ústava Slovenskej republiky.\nSumarizujúc svoje predbežné závery, ústavný súd, rešpektujúc svoju doterajšiu\njudikatúru z ostatného obdobia (predovšetkým právne názory vyslovené v nálezoch sp. zn.\nPL. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007 a sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013),\nkonštatuje, že posudzovaný reštrikčný zásah do platov sudcov je z ústavného hľadiska\nneakceptovateľný, keďže nie je dostatočne odôvodnený existujúcim stavom a potrebami\n32\n\nekonomiky, nespĺňa podmienku dočasnosti a je poznamenaný prvkami svojvôle. Na tomto\nzáklade ústavný súd rozhodol, že ustanovenia § 29l ods. 4 a 5 zákona o platových pomeroch\na § 151za zákona o sudcoch nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n\nNad rámec bodu 1 výroku tohto nálezu považuje ústavný súd za potrebné vyjadriť sa\naj k argumentácii vlády o možnej pozitívnej diskriminácii ostatných ústavných činiteľov\nv porovnaní so sudcami súvisiacej s ich platovými pomermi. Vláda potenciálnu pozitívnu\ndiskrimináciu sudcov oproti iným ústavným činiteľom odvádza od zásady rovnocennosti\nzložiek zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ktorú aj podľa názoru ústavného súdu\nnepochybne možno odvodiť z ústavného textu; túto zásadu však nemožno interpretovať\na aplikovať rigidne a izolovane, t. j. bez väzby na ústavné princípy. Ústavný súd ale v tejto\nsúvislosti v prvom rade poukazuje na rozdielne postavenie a rozdielne funkcie jednotlivých\nzložiek moci v ústavnom mechanizme a zdôrazňuje, že z ústavného postavenia sudcov na\njednej\n\nstrane\n\na predstaviteľov\n\nzákonodarnej\n\na výkonnej\n\nmoci\n\nna\n\nstrane\n\ndruhej\n\ns prihliadnutím na princíp nezávislosti sudcov a princíp deľby moci vyplýva rozdielny\ndispozičný priestor k platovým reštrikciám uplatňovaným voči sudcom v porovnaní\ns dispozičným priestorom k takýmto reštrikciám, ktoré poskytuje ústavná a zákonná úprava\nvo vzťahu k predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci (m. m. PL. ÚS 12/05). Z týchto\ndôvodov rozdielny prístup k platovému ohodnoteniu sudcov nemôže sám osebe založiť\npozitívnu diskrimináciu sudcov oproti ostatným ústavným činiteľom, ktorých platové\nohodnotenie je upravené zákonom o platových pomeroch. Zároveň ústavný súd podčiarkuje,\nže reštrikčné zásahy do platových pomerov ústavných činiteľov, ktoré sa uskutočnili\nv ostatnom období, sú do značnej miery poznačené prvkami populizmu aktuálnej\nparlamentnej väčšiny, ktoré nadobúdajú na intenzite spravidla v súvislosti s blížiacimi sa\nparlamentnými voľbami. Navyše ide o reštrikčné zásahy, ktoré vo svojej podstate nie sú\nspôsobilé riešiť problémy súvisiace s deficitom verejných financií (úspory takto získané sú\nzjavne marginálne na to, aby mohli výraznejšie napomôcť pozitívnemu vývoju vo sfére\nverejných financií). Ak sa takéto reštrikčné zásahy do platových pomerov týkajú\n„politickej“ sféry (orgánov zákonodarnej a výkonnej moci), tak sú zo strany ústavného súdu\n33\n\n(až na extrémne vybočenia) v zásade tolerovateľné. Ak sa však reštrikčné zásahy premietajú\ndo platových pomerov tých zložiek ústavného mechanizmu, ktoré by mali byť zo svojej\npodstaty (i ústavného textu) nezávislé, tak je ústavnou povinnosťou ústavného súdu na ne\nreagovať prostredníctvom svojej judikatúry. Súdna moc, ako aj iné súčasti ústavného\nmechanizmu, ktorých ústavné postavenie charakterizuje princíp nezávislosti, totiž nemôžu\ndoplácať na populizmus a účelové kalkulácie aktérov politického zápasu.\n\nIII.4 Právne závery k bodu 2 výroku tohto nálezu\n\nZ už citovaných ustanovení zákona o platových pomeroch (pozri časť III.1 tohto\nnálezu) vyplýva, že mechanizmus určovania platov sudcov ústavného súdu je v zásade\nidentický s mechanizmom určovania platov sudcov všeobecných súdov (porovnaj § 2\nv spojení s § 16 ods. 1 zákona o platových pomeroch a § 2 spojení s § 23 ods. 1 zákona\no platových pomeroch a § 66 ods. 1 zákona o sudcoch).\nZ § 29l ods. 3 zákona o platových pomeroch, podľa ktorého v roku 2015 patrí\nsudcovi ústavného súdu plat vo výške určenej v roku 2012, vyplýva, že novelizáciou zákona\no platových pomeroch uskutočnenou zákonom č. 362/2014 Z. z. zákonodarca vykonal\nrovnaký reštrikčný zásah do platov sudcov ústavného súdu, ako do platov sudcov\nvšeobecných súdov, t. j. aj platy sudcov ústavného súdu boli opakovane zmrazené na úrovni\nplatu z roku 2012. Za uvedených okolností niet pochýb o tom, že právne závery vyslovené\nv časti III.3 tohto nálezu vo vzťahu k napadnutému reštrikčnému zásahu do platov sudcov\nvšeobecných súdov sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na reštrikčný zásah do platov sudcov\nústavného súdu. Sudcovia všeobecných súdov, ako aj sudcovia ústavného súdu sú rovnako\nsudcami a z tohto titulu sú členmi orgánov súdnej moci (súdov), na ktorých postavenie sa\nv zásade rovnako vzťahujú všetky ústavné princípy vrátane princípu nezávislosti, ktorý je\ndeklarovaný v čl. 144 ods. 1 ústavy. Navyše z porovnania textu ústavného sľubu sudcu\nústavného súdu (čl. 134 ods. 4 ústavy) a textu ústavného sľubu sudcov všeobecných súdov\n(čl. 145 ods. 4 ústavy) možno vyvodiť záver, že ústavou priznaná a ústavou garantovaná\nmiera nezávislosti sudcov ústavného súdu pri ich rozhodovaní je vyššia než u sudcov\n34\n\nvšeobecných súdov. Ak teda ústavný súd dospel záveru, že § 29l ods. 4 a 5 zákona\no platových pomeroch a § 151za zákona o sudcoch nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení\ns čl. 144 ods. 1 ústavy, tak nemôže vysloviť iný právny názor na ústavnú akceptovateľnosť §\n29l ods. 3 zákona o platových pomeroch, ktorým došlo k reštrikčnému zásahu do platov\nsudcov ústavného súdu.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na\nzačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nVýnimka so zásady viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konania\nustanovenej v § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je explicitne vyjadrená v § 40 zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého ak ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 ústavy zistí\nnesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej\nprávnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych\npredpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález\no zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\npredseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa\nčl. 15 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva.\nV posudzovanej veci predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky nepodala návrh\nna vyslovenie nesúladu § 29l ods. 3 zákona o platových pomeroch, ktorým sa určil plat\nsudcov ústavného súdu na rok 2015, s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy. Ústavný\nsúd nepovažuje v tomto prípade za nevyhnutné formulovať svoj právne relevantný názor\nk výkladu čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy, t. j. k otázke, či predmetom návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky mohli\nbyť aj veci týkajúce sa výkonu „ústavného“ súdnictva (vo svojej podstate by išlo o výklad\npojmu „súdnictvo“ použitý v citovanom ustanovení ústavy, pozn.). Zároveň však\npoznamenáva, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci predstavuje nenapadnutý\n§ 29l ods. 3 zákona o platových pomeroch vo vzťahu k ustanoveniam § 29l ods. 4 a 5\n35\n\nzákona o platových pomeroch, ktorých nesúlad s ústavou napadla navrhovateľka, klasický\n(priam „učebnicový“) príklad na uplatnenie postupu podľa § 40 zákona o ústavnom súde.\nPrekážkou uplatnenia postupu podľa § 40 zákona o ústavnom súde nemôže byť ani\nskutočnosť, že by sa prostredníctvom neho mal ústavný súd právne relevantným spôsobom\nvyjadriť k platovým pomerom svojich sudcov. Ústavný súd si uvedomuje potenciálny\nexpresívny náboj a mimoriadnu chúlostivosť právnej situácie, pri ktorej si prostredníctvom\nsvojej rozhodovacej aktivity osvojí možnosť odstrániť reštrikčný zásah zákonodarcu do\nplatov svojich sudcov, a to napriek tomu, že ide o aktivitu, ktorú explicitne prezumuje\nzákon o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že zďaleka by nešlo\no prvý prípad, keď by mal rozhodovať o platoch svojich sudcov (pozri v tomto náleze už\nviackrát spomenuté konania vo veciach PL. ÚS 14/94, PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 12/05 či\nPL. ÚS 99/2011), pričom zároveň tiež už viackrát rozhodoval o súlade zákona o ústavnom\nsúde, teda „svojho“ zákona s ústavou. V tejto súvislosti možno poukázať napríklad na\nkonania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 122/98, PL. ÚS 1/01, resp. PL. ÚS 8/2013, predmetom\nktorých boli otázky týkajúce sa právneho postavenia sudcov ústavného súdu.\nZ povahy a postavenia ústavného súdu ako jediného súdneho orgánu ochrany\nústavnosti, proti ktorého rozhodnutiam nemožno podať opravný prostriedok, teda z pozície\ntzv. hraničného orgánu (k tomu pozri podrobne bod 111 nálezu ústavného súdu\nPL. ÚS 99/2011 z 11. decembra 2013), vyplýva, že reálne môže byť vystavený situáciám,\nv ktorých bude musieť riešiť a rozhodovať otázky, ktoré sa týkajú jeho samého, resp. jeho\nsudcov. Pre súdne orgány všeobecne a pre ústavný súd osobitne platí zákaz denegatio\niustitiae (zákaz odmietnutia spravodlivosti), ktorého podstata spočíva v tom, že ak ústava,\nalebo zákon poskytuje ústavnému súdu určitú kompetenciu, potom ústavný súd musí – ak sú\ninak splnené procesné podmienky – byť schopný takú kompetenciu uplatniť a o podanom\nnávrhu, ktorý sa na túto kompetenciu odvoláva, rozhodnúť (m. m. PL. ÚS 99/2011, bod\n106).\nV danom prípade je podľa názoru ústavného súdu celkom očividné, že právne závery\nvyslovené k ústavnej neakceptovateľnosti reštrikčného zásahu do platov sudcov\n36\n\nvšeobecných súdov sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na reštrikčný zásah do platov sudcov\nústavného súdu, t. j. neuplatnením postupu podľa § 40 zákona o ústavnom súde by ústavný\nsúd zjavne rezignoval na svoju kľúčovú funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd by totiž svojím rozhodnutím neodstránil protiústavný stav, ktorý zistil\nv priebehu konania o návrhu navrhovateľky podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, ktorého predmetom\nbolo posúdenie ústavnosti právnych noriem s identickými právnymi dôsledkami, aké má\n§ 29l ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd navyše nad rámec tohto konania\nkonštatuje, že svojou pasivitou v danom prípade by len prehĺbil diskriminačné prvky, ktoré\npodľa platnej a účinnej zákonnej úpravy reálne existujú medzi zákonnou úpravou platových\npomerov sudcov všeobecných súdov a sudcov ústavného súdu [pozri najmä § 77 zákona\no sudcoch ustanovujúci pre sudcov všeobecných súdov nárok na ďalší plat (tzv.\n13. a 14. plat), na ktorý sudcovia ústavného súdu zákonom priznaný nárok nemajú], ktoré\nvšak s predmetom tohto konania nesúvisia priamo.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd s poukazom na svoju funkciu súdneho orgánu\nochrany ústavnosti a svoju doterajšiu judikatúru, uplatňujúc postup podľa § 40 zákona\no ústavnom súde, vyslovil aj nesúlad § 29l ods. 3 zákona o platových pomeroch s čl. 1\nods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIII.5 K bodu 3 výroku tohto nálezu (namietaný nesúlad s čl. 2 ods. 2 ústavy)\nNavrhovateľka sa domáha aj vyslovenia nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 2\nods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto časti ústavný súd návrhu\nnavrhovateľky nevyhovel (bod 3 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd v súvislosti s bodom 3 výroku tohto nálezu konštatuje, že považuje za\nprekonané judikatórne prístupy, ktoré uplatňoval predovšetkým v prvých rokoch svojho\nfungovania, keď samotný záver o nesúlade napadnutého zákona s niektorými ustanoveniami\nústavou „mechanicky“ vnímal aj ako jeho nesúlad s čl. 2 ods. 2 ústavy (pozri napr.\nPL. ÚS 37/95, PL. ÚS 38/95, PL. ÚS 25/00). Takýto prístup možno označiť za tautologický.\n37\n\nVyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 2 ods. 2 ústavy totiž prichádza do\núvahy len v prípade, ak by došlo k extrémnemu vybočeniu z právomoci zákonodarcu (m. m.\nPL. ÚS 99/2011, bod 92). V danom prípade podľa názoru ústavného súdu k extrémnemu\nvybočeniu z ústavných limitov zákonodarnej právomoci národnej rady nedošlo.\nIV.\nPodľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi\nprávnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,\nprípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú\npovinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do\nsúladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými\nspôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo\nustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.\nPodľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2\na 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie\nústavného súdu je všeobecne záväzné.\nVychádzajúc z uvedených ustanovení ústavy, bude úlohou národnej rady do šiestich\nmesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uviesť § 29l\nods. 3, 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových\npomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov a § 151za zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak tak národná rada v tejto lehote neurobí, stratia\noznačené ustanovenia zákona o platových pomeroch a zákona o sudcoch po uplynutí tejto\nlehoty platnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n38\n\nV Košiciach 25. novembra 2015\n\n39", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "nezávislosť", "právny štát", "sudca-nezávislosť", "sudca-viazanosť zákonom", "platy", "sudca-nezávislosť", "mzda, plat", "právny štát", "Ústavný súd Slovenskej republiky-vzťah k všeobecným súdom", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00c6c61d-b9a5-4eaa-bba4-369a092aa27d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 99/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 22. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-22", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00c6c61d-b9a5-4eaa-bba4-369a092aa27d"}, {"guid": "ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-28", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:bf87ea43-480f-4699-b08d-4e252dd8c095", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/02 z 13. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf87ea43-480f-4699-b08d-4e252dd8c095"}, {"guid": "ussr:58058938-e57c-430b-bec4-4394697c0ac2", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/01 z 18. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-18", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58058938-e57c-430b-bec4-4394697c0ac2"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:9db14587-9e3c-425f-adb0-3c97bb2b01cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99 z 7. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-07", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95 z 12. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-12", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b777813d-3229-4c42-b089-66cf896547f3"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:3be0baf5-fa79-4aa0-b4f9-c23e563fb564", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/94 z 27. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3be0baf5-fa79-4aa0-b4f9-c23e563fb564"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7c776cf0-2aad-48bc-af51-5293747fa35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.2"}, {"guid": "ussr:2e5d36ac-2f10-4c93-b4b4-7e71efef2f53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.12.2022.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:718890c1-f3f4-43d8-9b76-36332dbd9b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2014.1"}, {"guid": "ussr:f3fbf870-a98f-4ad2-abdd-1cba86cd1878", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:90ef4513-52c9-4203-8464-9cc2c952ce0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 575/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 575/2016 z 6. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.575.2016.1"}]}