{"guid": "ussr:78eecc47-b71b-4fec-9fee-69b594ac829f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.99.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 99/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 99/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.99.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov čl. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov čl. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov čl. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-5", "/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/78eecc47-b71b-4fec-9fee-69b594ac829f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.99.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.99.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.99.2015.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 99/2015­36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v konaní\no návrhu\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24,\nŽilina, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Martin Dikoš, na preskúmanie rozhodnutia Výboru\nNárodnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/14­K\nzo 17. septembra 2014 takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nsp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014 v spojení s opravným rozhodnutím Výboru\nNárodnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/14­K/E\nz 20. apríla 2015 p o t v r d z u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. novembra\n2014 doručený návrh\n\n.\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie\n\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj\n„výbor“) sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n\n2\n\n2. Z návrhu a k nemu pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor\nuložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – predsedovi predstavenstva Technickej\nobnovy a ochrany železníc, a. s., Kežmarok (ďalej len „spoločnosť Technickej obnovy\na ochrany železníc“), v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“) pokutu v sume zodpovedajúcej\nšesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, a to vo výške 5 631,42 € za porušenie\npovinnosti ustanovenej v čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorého sa mal\ndopustiť tým, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával aj funkciu člena dozornej rady\nLetiskovej spoločnosti Žilina, a. s. (ďalej len „Letisková spoločnosť“).\n3. Navrhovateľ tvrdí, že výroky napadnutého rozhodnutia sú nesprávne a nesúladné\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a ďalej v svojom návrhu uvádza:\n„Akcionármi v Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., sú okrem štátu aj Žilinský\nsamosprávny kraj s 0,46 % majetkovým podielom. Majoritným akcionárom v tejto letiskovej\nspoločnosti je štát s 99,53 % majetkovým podielom.\nČlenov v dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s. menujú akcionári na\nvalnom zhromaždení. Verejný funkcionár bol za člena dozornej rady menovaný dňa\n22.06.2013. V čase vymenovania do funkcie Člena dozornej rady nemal žiadnu vedomosť\no tom, že za jej výkon mu bude poskytovaná finančná odmena, čiže bol presvedčený o tom,\nže za výkon tejto funkcie nebude poberať žiadnu finančnú odmenu. Následne, keď sa\ndozvedel, že mu bude poskytovaná finančná odmena, odmietol ju poberať, avšak Letisková\nspoločnosť Žilina, a.s. mu odmietla vyhovieť. Rovnako odmietla i návrh na poukazovanie\npredmetných finančných prostriedkov priamo na charitu, preto verejný funkcionár pristúpil\nk poukazovaniu finančných prostriedkov na charitu spôsobom, že finančné prostriedky boli\nposkytnuté priamo jemu a on ich následne poukázal na charitatívne účely. Z jeho konania je\nzrejmé, že ako verejný funkcionár neprofitoval z výkonu funkcie člena dozornej rady a túto\nvykonáva vo verejnom záujme. Máme za to, že účelom ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu je zabrániť poberaniu finančnej odmeny za výkon činností podľa čl. 5\nverejnými funkcionármi, keďže plnia úlohy verejného záujmu a vykonávajú ich len preto, že\n3\n\nsú verejnými funkcionármi. Uloženie pokuty v tomto konkrétnom prípade je neprimerane\nprísne vzhľadom k tomu, že verejný funkcionár za výkon funkcie v dozornej rade v podstate\nnemal príjem, a teda uloženie pokuty verejnému funkcionárovi je v rozpore s účelom zákona\no ochrane verejného záujmu. Verejný funkcionár vykonáva funkciu v dozornej rade\nLetiskovej spoločnosti Žilina, a.s., ktorej akcionárom nie je žiadna súkromná osoba,\nvo verejnom záujme, neuprednostňuje svoj osobný záujem.\nV ďalšom poukazujeme na to, že v odôvodnení sa pre vymedzenie výšky uloženej\npokuty uvádza ročný príjem\n\n,\n\nčo nie je v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie\nje v dôsledku toho nepreskúmateľné.“\n4. Navrhovateľ v závere svojho návrhu žiada, aby ústavný súd v súlade\ns ustanovením § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) napadnuté\nrozhodnutie\n\nVýboru\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\nVP/17/14­K\n\nzo 17. septembra 2014 zrušil.\n5. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 99/2015 z 24. marca 2015 prijal návrh\nnavrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\nsp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014 na ďalšie konanie.\n6. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyjadril výbor\n(odporca) v svojom podaní z 5. mája 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. mája\n2015. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že ním poberané finančné prostriedky za výkon\nfunkcie poukazoval na charitatívne účely a výbor túto skutočnosť neposudzoval\n\nako\n\ndeliberačný dôvod, respektíve poľahčujúcu okolnosť, odporca uviedol:\n«Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona sa zákaz podľa ods. 2 prvej vety nevzťahuje na\nčinnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť\na ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena. Verejný funkcionár však za\n\n4\n\nuvedenú funkciu poberal finančnú odmenu, čo aj nepopiera. Pred začatím konania bol na\ntúto skutočnosť upozornený zo strany výboru listom zo dňa 27. februára 2014, a listom\nzo dňa 27. marca 2014 verejný funkcionár skonštatoval, že skutočne došlo k poberaniu\nodmeny za funkciu člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s. Uviedol, že\npožiadal o pozastavenie vyplácania tejto odmeny a súčasne o jej vyčíslenie z dôvodu jej\nvrátenia, že ho táto skutočnosť mrzí, a že príjem legálne priznal v daňovom priznaní.\nSúčasne však podotkol , že okamžite po doručení písomného stanoviska z Letiskovej\nspoločnosti Žilina, a. s. ho v kópii výboru zašle, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo.\nSkutočnosť, že verejnému funkcionárovi bola odmena vyplácaná zo strany akciovej\nspoločnosti „proti jeho vôli“ a teda radšej zvolil možnosť poukazovať ju na charitatívne\núčely, mohol verejný funkcionár v dobrej viere oznámiť výboru hneď potom, ako k začatiu\npravidelného vyplácania došlo, keďže ako tvrdí, mal vedomosť, že ide o nezákonné\npoberanie takejto odmeny.\nMáme však za to, že zo strany verejného funkcionára môže ísť o účelovú obranu,\nkeďže k uznaniu poberania odmeny neoprávnene, a k žiadosti o pozastavenie jej vyplácania\ndošlo až na základe upozornenia zo strany výboru.\nVerejný funkcionár sa podľa nášho názoru dostal do dôkaznej núdze, keďže\nnepredložil výboru žiadne dôkazy o tom, kedy sa dozvedel, že mu bude poskytovaná\nfinančná odmena, kedy ju odmietol poberať, kedy mu Letisková spoločnosť Žilina, a. s.\nodmietla vyhovieť a tiež ani to, že uvedená spoločnosť odmietla poukazovať finančné\nprostriedky priamo na charitu.»\nK druhej námietke navrhovateľa, že rozhodnutie výboru je nepreskúmateľné, keďže\nv odôvodnení rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem\n, čo nie je v súlade s výrokom rozhodnutia, výbor uviedol:\n„Na námietku, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky\nuloženej pokuty uvádza ročný príjem\n\n,\n\nuvádzame, že výbor v uvedenej veci vydal opravné rozhodnutie dňa\n20. apríla 2015 č. VP/17/14­K/E, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané doporučene poštou\n22. apríla 2015.\n\n5\n\nK tejto zrejmej nesprávnosti došlo pri elektronickom vyhotovení písomného\nrozhodnutia č. VP/17/14­ K zo dňa 17. septembra 2014, ktoré vypracoval na základe\npoverenia výboru uvedeného v uznesení č. 337 zo 17. septembra 2014 predseda výboru\ncestou sekretariátu výboru.\nVo výroku napadnutého rozhodnutia je výška pokuty však uvedená správne v zmysle\nlistu\n\nministra\n\ndopravy,\n\nvýstavby\n\na\n\nregionálneho\n\nrozvoja\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.05318/2014/D100­VSÚ/58766­M zo dňa 26. septembra 2014.\nNesúhlasíme s názorom, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, keďže vo výroku\nrozhodnutia je výška pokuty správna a máme za to, že ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá by\nnemala mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.“\n7. Navrhovateľ sa k stanovisku výboru z 5. mája 2015 vyjadril v tom zmysle, že\nk porušeniu ústavného zákona z jeho strany nedošlo, keďže nezískal z vyplácanej odmeny\nžiaden majetkový prospech, celú sumu poukazoval na charitatívne účely. Toto svoje\ntvrdenie opiera o čestné vyhlásenie, ktoré za Letiskovú spoločnosť vypracovala\n(mzdy a personalistika) 7. mája 2015, v ktorom potvrdzuje, že navrhovateľ\nbol ochotný funkciu člena dozornej rady vykonávať bez nároku na odmenu, avšak v zmysle\nštatútu predstavenstva tejto spoločnosti to nebolo možné realizovať, preto mu odmenu\nzasielali na účet.\nK vydaniu opravného rozhodnutia výboru 20. apríla 2015 navrhovateľ uvádza, že\nnapriek odstráneniu zrejmej chyby v písaní nedošlo k odstráneniu vady, ktorú vidí v rozpore\nmedzi výrokom a odôvodnením, hoci tento rozpor bližšie nešpecifikuje. Navyše poukazuje\nna skutočnosť, že opravné rozhodnutie výboru z 20. apríla 2015 bolo vydané až po výzve\nústavného súdu na vyjadrenie z 15. apríla 2015.\n8. Ústavný súd dospel k záveru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci, preto so súhlasom účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania vo veci samej.\nII.\n\n6\n\n9. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný\nfunkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote\n30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata\nmandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,\nktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na\npreskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto\nnávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.\n10. Podľa 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania o preskúmaní\nrozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nnavrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri\nvýkone funkcií verejných funkcionárov 20) alebo podľa osobitného predpisu.\n11. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí.\n12. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že\nkonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením\npotvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom\nzruší.\n13. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je\nkonečné.\n14. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákon\nvzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných\nspoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejným\nfunkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú\nv čl. 2 ods. 1.\n16. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmie\nbyť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného\nalebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej\nčinnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie\npodnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za\nzákonom ustanovených podmienok.\n17. Podľa čl. 5 ods. 4 písm. a) a c) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľa\nodseku 2 prvej vety nevzťahuje ani na zastupovanie štátu v orgánoch právnických osôb\ns majetkovou účasťou štátu a obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických\nosôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.\n18. Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľa odseku 2\nprvej vety nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty\nvykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.\n19. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa ukladá pokuta\nv sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný\nfunkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.\n20. Podstatou návrhu navrhovateľa je tvrdenie, že rozhodnutie výboru o uložení\npokuty za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. tým,\nže poberal odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti, ktorej\nmajoritným akcionárom (99,53 %) je štát a Žilinský samosprávny kraj (0,46 %), bolo podľa\nneho neprimerane prísne. Keďže svoju odmenu poukazoval na charitu, nedošlo podľa\nnavrhovateľa k porušeniu ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Zároveň je podľa\n\n8\n\nnavrhovateľa napadnuté rozhodnutie výboru nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení pri\nvymedzení výšky uloženej pokuty sa uvádza ročný príjem\n,\n\n,\n\nčo nie je v súlade s výrokom napadnutého\n\nrozhodnutia.\n\nIII.\n21. Ústavný súd z obsahu návrhu a jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako\naj z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/17/14 a v ňom obsiahnutých listinných dôkazov\ntýkajúcich sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi zistil takýto skutkový stav\nrelevantný pre posúdenie veci:\n21.1 Listom z 27. februára 2014, ktorý si navrhovateľ prevzal 18. marca 2014, výbor\nupozornil navrhovateľa, že pri kontrole oznámenia funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2013, ktoré navrhovateľ podal\nk 31. marcu 2014, zistil, že navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonáva aj funkciu člena\ndozornej rady Letiskovej spoločnosti, z ktorej poberá aj finančnú odmenu, čo je v rozpore\ns čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Zároveň navrhovateľa vyzval, aby mu\nuvedenú skutočnosť v súlade s čl. 7 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vysvetlil\nv lehote 10 dní od doručenia tohto listu.\n21.2 Na list výboru odpovedal navrhovateľ podaním datovaným 27. marca 2014,\nv ktorom sám skonštatoval, že skutočne za výkon funkcie člena dozornej rady Letiskovej\nspoločnosti odmenu poberal, za uvedený priestupok sa ospravedlnil. Zo strany navrhovateľa\npodľa jeho tvrdenia nešlo o úmysel, celú výšku odmeny, ktorú za výkon funkcie poberal,\npodľa tohto vyjadrenia poukazoval na charitu a chcel dodatočne zaslať výboru písomné\n9\n\npotvrdenie. Zároveň uviedol, že požiadal Letiskovú spoločnosť o pozastavenie vyplácania\nodmeny a vyčíslenie dovtedy vyplatených súm na účely ich vrátenia.\n21.3 Výbor 1. júla 2014 vydal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. uznesenie, ktorým začal konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov voči navrhovateľovi pre porušenie čl. 5 ods. 5 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. Listom z 2. júla 2014, ktorý navrhovateľ prevzal 23. júla 2014, mu\nuvedené uznesenie zaslal a vyzval navrhovateľa, aby sa v zmysle čl. 9 ods. 4 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. k predmetnému uzneseniu v lehote 15 dní od doručenia vyjadril.\n21.4 Výbor následne 17. septembra 2014 vydal v konaní vedenom proti\nnavrhovateľovi pod sp. zn. VP/17/14­K uznesenie č. 337, v ktorom konštatoval porušenie\npovinnosti uvedenej v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. zo strany\nnavrhovateľa a uložil mu pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu\nverejného funkcionára. Listom z 18. septembra 2014 výbor požiadal ministra práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) o oznámenie výšky\nročného príjmu navrhovateľa ako verejného funkcionára. Minister listom z 26. septembra\n2014 oznámil výboru ročný príjem navrhovateľa ako predsedu predstavenstva spoločnosti\nTechnická obnova a ochrana železníc a zároveň ako generálneho riaditeľa tejto akciovej\nspoločnosti. Písomné vyhotovenie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra\n2014, v ktorom mu za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. bola uložená pokuta vo výške 5 631,42 eur, bola navrhovateľovi doručená\n27. decembra 2014.\n21.5\n\nNásledne potom, ako ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 99/2015\n\nz 24. marca 2015 prijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie a 15. apríla 2015 vyzval\nvýbor, aby sa k uzneseniu o prijatí vyjadril, výbor 20. apríla 2015 vydal opravné\nrozhodnutie sp. zn. VP/17/14­K/E, v ktorom opravil posledné dva odseky odôvodnenia\nrozhodnutia sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014, v ktorých došlo k zrejmej chybe\nv písaní. Pri určovaní výšky uloženej pokuty tak na základe opravného rozhodnutia bolo\n10\n\nzrejmé, že výbor vychádzal z oznámenia výšky ročného príjmu navrhovateľa, a nie\n, tak ako to bolo uvedené v odôvodnení pôvodného rozhodnutia\nzo 17. septembra 2014.\n22. Ako vyplýva z už citovaného § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet\ntohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu výboru, je obmedzený výlučne na posúdenie konania\nnavrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými\nustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.\n23. Prvým argumentom navrhovateľa, ktorým odôvodnil svoj návrh na preskúmanie\nrozhodnutia výboru, bolo, že navrhovateľ poberal odmenu za výkon funkcie člena dozornej\nrady Letiskovej spoločnosti „nedobrovoľne“ a celú túto odmenu poukazoval na charitu,\na preto podľa neho nedošlo z jeho strany k porušeniu čl. 5 ods. 5 ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z., keďže z poberanej odmeny neprofitoval. Rozhodnutie výboru bolo podľa\nnavrhovateľa neprimerane prísne, keďže nevzal túto skutočnosť do úvahy ako poľahčujúcu\nokolnosť.\n24. Vo vzťahu k tomuto argumentu ústavný súd uvádza, že sa plne stotožňuje\ns rozhodnutím výboru a jeho odôvodnením, ako aj s tvrdeniami uvedenými v jeho\nvyjadrení. Z ustanovenia čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v spojení s čl. 5\nods. 2 a 4 písm. a) a c) tohto zákona jednoznačne vyplýva, že zákaz byť štatutárnym\norgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo\ndozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,\nokrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, sa nevzťahuje na zastupovanie štátu\nv orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu a obce alebo vyššieho územného\ncelku len vtedy, ak tieto právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a za členstvo\nv nich sa neposkytuje odmena.\nNavrhovateľ ako verejný funkcionár vykonával funkciu člena dozornej rady\nLetiskovej spoločnosti, v ktorej má Žilinský samosprávny kraj 0,46 % majetkový podiel\n\n11\n\na majoritným akcionárom vo výške 99,53 % majetkového podielu je štát. Za vykonávanie\ntejto funkcie poberal odmenu a túto skutočnosť sám vo svojich vyjadreniach ani nepopiera.\nTo, akým spôsobom verejný funkcionár disponuje s odmenou, ktorá mu je za výkon funkcie\nvyplatená, nie je v okolnostiach danej veci relevantné. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.\nneumožňuje verejnému funkcionárovi vyviniť sa z porušenia povinnosti, ak sa mu\nnepreukáže úmysel, a ani neupravuje možnosť výboru znížiť pokutu za porušenie povinnosti\ns prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti.\nObranu navrhovateľa v konaní vedenom pred výborom, ako aj jeho argumenty\nuvedené v návrhu na preskúmanie rozhodnutia ústavným súdom považuje ústavný súd za\núčelové tvrdenia, ktoré navrhovateľ nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, hoci sám\nešte v konaní výboru tvrdil, že tak urobí. Čestné vyhlásenie pracovníčky Letiskovej\nspoločnosti pritom len dokazuje skutočnosť, ktorá ani nebola medzi účastníkmi sporná, a to,\nže navrhovateľ za výkon funkcie odmenu poberal.\nZ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázateľne porušil čl. 5\nods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., čo sám v svojich písomných podaniach aj\npotvrdzuje, a preto mu bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004\nZ. z. uložená pokuta.\n25. Druhým argumentom navrhovateľa bola nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia výboru z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia výbor pri výpočte výšky\npokuty, ktorá bola navrhovateľovi uložená, vychádzal z ročného príjmu\n,\n\n,\n\na nie z ročného príjmu\n\nnavrhovateľa.\n26. Ústavný súd už judikoval, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej\nmoci dbať na splnenie zákonných náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho\nodôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu)\npredstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie,\nale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo\n12\n\npovrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického\nštátu (III. ÚS 662/2014).\n27.\n\nZ odôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nvýboru\n\nsp.\n\nzn.\n\nVP/17/14­K\n\nzo 17. septembra 2014 vyplývalo, že pri určovaní výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. d)\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. výbor vychádzal z oznámenia výšky ročného príjmu\nverejného funkcionára\n\n,\n\n, za rok 2012,\n\nktorú mu oznámil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky\nlistom zo 17. júna 2014. V danom prípade bola v odôvodnení rozhodnutia výboru uvedená\nosoba odlišná od navrhovateľa, s posudzovaným obdobím z roku 2012, pričom vo veci\nnavrhovateľa spadalo posudzované obdobie do roku 2013. Vo vzťahu k výroku o uloženej\npokute bolo rozhodnutie výboru zo 17. septembra 2014 nepreskúmateľné, čo bolo aj\ndôvodom na prijatie návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie.\n28. Ako už bolo uvedené, výbor vydal opravné rozhodnutie sp. zn. VP/17/14­K/E\nz 20. apríla 2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 28. apríla 2015. Ústavný súd tak\npreskúmal aj obsah tohto opravného rozhodnutia, ktoré tvorilo súčasť predloženého\nspisového materiálu, a zistil, že rozpor, ktorý bol ústavným súdom zistený v odôvodnení\nrozhodnutia výboru zo 17. septembra 2014, bol opravným rozhodnutím z 20. apríla 2015\nopravený ako zrejmá chyba v písaní. To, že v konkrétnom prípade išlo o zrejmú chybu\nv písaní, potvrdzuje aj spisová značka listu ministra, ktorým oznamoval výšku ročného\npríjmu navrhovateľa, ktorá bola správne uvedená aj v prvom rozhodnutí výboru\nzo 17. septembra 2014, ako aj výška uloženej pokuty uvedenej vo výroku napadnutého\nrozhodnutia, ktorá bola vypočítaná správne.\n29. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd v závere konštatuje, že pri\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014 v spojení\ns opravným rozhodnutím sp. zn. VP/17/14­K/E z 20. apríla 2015 nezistil žiadne právne\nrelevantné dôvody na jeho zrušenie, a preto napadnuté rozhodnutie v znení jeho opravného\nrozhodnutia podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.\n\n13\n\n30. Keďže ústavný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a rozhodnutie výboru\npotvrdil, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ďalšími návrhmi\nnavrhovateľa sa už nezaoberal.\nPoučenie:\n\nPodľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno\n\npodať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie\nzriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,\nvznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať\nuž prijaté rozhodnutie ústavného súdu.\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejný záujem, spoločenský záujem", "pokuta", "verejná funkcia", "konanie-splnenie podmienok konania", "pokuta-uloženie", "verejný záujem, spoločenský záujem", "verejná funkcia"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d401228d-2104-4d54-9ee8-61512ab724ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.240.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.240.2016.1"}, {"guid": "ussr:16a009b0-6c34-4867-949a-6a1c9046fc93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.378.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 378/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 378/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.378.2015.2"}]}