{"guid": "ussr:737afbd2-fdf6-4561-976f-3a10a7c4dce4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.704.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 704/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 704/2014 z 3. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 704/2014, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.704.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-03-03", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/737afbd2-fdf6-4561-976f-3a10a7c4dce4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.704.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.704.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.704.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 704/2014­24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka\nv konaní o sťažnosti\n\na\n\n, obaja\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou, Rastislavova 68,\nKošice, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice­okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 C 1/2013 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 11 C 713/1001), takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice­okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 C 1/2013 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 11 C 713/1001)\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Košice­okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C\n1/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €\n\n(slovom šesťtisíc eur) a\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice­okolie p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Okresný súd Košice­okolie j e\ntrovy\n\nkonania\n\nv sume\n\npovinný\n456,78\n\nuhradiť\n€\n\na\n\n(slovom\n\nštyristopäťdesiatšesť\n\neur\n\na sedemdesiatosem centov) na účet ich právnej zástupkyne advokátky JUDr. Vladimíry\nBěhalovej, Rastislavova 68, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. III. ÚS 704/2014 z 9. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\na\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Košice­okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1/2013 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n\n2\n\nSťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:\n„Sťažovatelia sú na strane žalovaných účastníkmi konania vedeného pred Okresným\nsúdom Košice ­ okolie pod sp. zn. 17 C 1/2013 v právnej veci žalobcov\nproti odporcom\n\na spol.\n\n, v konaní o určenie vlastníckeho\n\npráva a náhradu škody s prísl. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 11 C 713/1991\na následne pod sp. zn. 14 C 176/1998.\nŽaloba vo veci bola podaná ešte dňa 13.06.1991, odkedy je konanie vedené voči\nsťažovateľovi v 1. rade. Dňa 22. 06. 2004 bola žaloba rozšírená aj vo vzťahu k sťažovateľke\nv 2. rade.\nKonanie v označenej právnej veci doposiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac\nako 23 rokoch od podania návrhu na začatie konania, vec je stále prejednávaná pred\nsúdom prvého stupňa. Voči sťažovateľovi v 1. rade je konanie vedené viac ako 23 rokov a 4\nmesiace, voči sťažovateľke v 2. rade viac ako 10 rokov a 4 mesiace.\nOkresný súd Košice ­ okolie vydal vo veci dňa 09. 04. 2008 rozsudok č. k.\n14 C/176/1998­154, ktorým bolo žalobe navrhovateľov vyhovené. Na odvolanie žalovaných\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2 Co/313/2008­199 zo dňa 15. 07. 2010 rozsudok\nokresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia\ndovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Cdo 289/2010 zo dňa\n15. 11. 2011 napadnutý rozsudok Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUznesením č. k. 2Co/363/2011­256 zo dňa 02. 11. 2012 Krajský súd v Košiciach rozhodol\no zrušení rozsudku Okresného súdu Košice ­ okolie zo dňa 09. 04. 2008 a o vrátení veci\nna ďalšie konanie. Vec je v súčasnosti opätovne vedená pred Okresným súdom Košice ­\nokolie, vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté...\nSťažovatelia majú za to, že konanie v označenej právnej veci trvá neprimerane dlhú\ndobu viac ako 23 rokov a 4 mesiace vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade a viac ako 10 rokov\na 4 mesiace vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade a dochádza v ňom k zbytočným prieťahom.“\nKeďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovatelia navrhujú,\naby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C\n1/2013 porušil ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\n3\n\ndohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť\nfinančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj úhradu trov konania.\nOkresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.\nSpr V/722/14 doručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom sa okrem iného\nuvádza:\n„Dĺžka konania nebola ovplyvnená len činnosťou resp. nečinnosťou okresného súdu,\nale aj správaním sa účastníkov konania a potrebou dôsledného a rozsiahleho zisťovania\nskutkového stavu veci. Až do augusta 2006 navrhovatelia niekoľko krát menili a spresňovali\npetit žaloby a okruh účastníkov konania. Dňa 3.8.2006 t. j. po 8 ­ich rokoch trvania\nsúdneho konania navrhovatelia konečne ustálili okruh aktívne a pasívne legitimovaných\núčastníkov konania a spresnili petit žaloby a súd mohol o žalobe rozhodovať. Následne bolo\nnariadené znaleckého dokazovanie, ktoré bez zavinenia súdu trvalo cca 5,5 mesiaca a do\ndvoch rokov súd vo veci rozhodol. Odvolacie konanie trvalo cca 2 roky a následné\ndovolacie konanie ďalší cca 1 rok. Okrem obdobia počiatočných zbytočných prieťahov v\nkonaní, kedy súd vo veci vykonával úkony len sporadicky, od začiatku r. 2004 okresný súd\nkonal vo veci priebežne a nebolo zistené dlhšie časové obdobie jeho nečinnosti...\nVzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľmi žiadané finančné\nzadosťučinenie je neprimerane vysoké, navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade\nvyslovenia, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v primeranej lehote porušené bolo, priznal im nižšie ako žiadané finančné\nzadosťučinenie.“\nSúčasťou vyjadrenia okresného súdu z 20. januára 2015 k sťažnosti bol aj tento\nprehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktorého\nvo vzťahu k predmetu sťažnosti boli relevantné tieto:\n„Konanie č. 17C/1/2013 (pôvodne 14C/176/1998) bolo začaté na základe uznesenia\ntunajšieho súdu právoplatného dňa 30.6.1998, kedy súd uznesením z konania 11C/173/1991\nvylúčil na samostatné konanie proti odporcom v 4. až 6. rade. Predmetom konania je\nochrana vlastníckeho práva proti neoprávnenému zásahu, určenie vlastníckeho práva\na náhrada škody...\n4\n\n30.6.1998 ­ právoplatnosť uznesenia, ktorým bolo konanie voči odporcovi v 1. rade\nzastavené, pripustenie do konania ďalších účastníkov, vylúčenie návrhu\nnavrhovateľa proti odporcom v 4. a 6. rade na samostatné konanie...\n15.1.2001\n\n­ referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 21.2.2001...\n\n21.2.2001 ­ pojednávanie ­ odročené na neurčito, uložené navrhovateľom predložiť žiadosť\no uplatnenie finančnej náhrady, žiadosť práv. zástupcu navrhovateľov o\nposkytnutie lehoty 2 mesiace za účelom vypracovania geometrického plánu a\nna úpravu petitu...\n15.1.2004 ­ výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa na oznámenie mena a aktuálnych\nadries odporcov...\n2.3.2004\n\n­ referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 7. 4. 2005...\n\n7.4.2004\n\n­\n\npojednávanie ­ odročené na neurčito, uložené navrhovateľom v lehote\n30 dní doručili súdu návrh s upraveným okruhom aktívne a pasívne legit.\núčastníkov a úpravou petitu...\n\n8.10.2004\n\n­ referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 10.11.2004...\n\n10.11.2004 ­ pojednávanie, odročené na 9.12.2004 pre neprítomnosť zástupcu MF SR...\n9.12.2004\n\n­ pojednávanie ­ odročené na neurčito, uložené navrhovateľom do 31.12.2004\nupraviť návrh\n\n5.4.2005\n\n­ výzva navrhovateľom na úpravu petitu v zmysle pojednávania zo dňa\n9.12.2004 v lehote 15 dní\n\n12.4.2004 ­ urgencia na úpravu petitu v zmysle pojednávania zo dňa 9.12.2004 v lehote\ndo 15 dní\n17.6.2005 ­ urgencia ­ na úpravu petitu v zmysle pojednávania zo dňa 9.12.2004\n2.11.2005 ­ referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 7.12.2005...\n7.12.2005 ­ pojednávanie ­ odročené na deň 15.3.2006...\n15.3.2006 ­ pojednávanie ­ odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru\ngeodézia a kartografia...\n11.9.2006 ­ uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, uložené vypracovať\nznalecký posudok v lehote do 30 dní...\n15.11.2006 ­ zaslanie spisu znalcovi\n31.1.2007 ­ urgencia na predloženie znaleckého posudku...\n5\n\n7.3.2007\n\n­ oznámenie znalcovi o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku\n\n30.4.2007 ­ doručený znalecký posudok\n22.5.2007 ­ uznesením rozhodnuté o znalečnom...\n20.8.2007 ­ opravné uznesenie (uznesenia o znalečnom)...\n24.10.2007 ­ referát sudcu o nariadenie pojednávania na deň 28.11.2007...\n28.11.2007 ­ pojednávanie ­ odročené na deň 27.2.2008\n27.2.2008 ­ pojednávanie ­ odročené na deň 9.4.2008 s tým, že bude vyžiadaný spis\nŠt. notárstva R/1410/69\n9.4.2008\n\n­ pojednávanie ­ vyhlásený rozsudok...\n\n9.5.2008\n\n­ vyhotovený rozsudok s referátom na doručenie účastníkom konania...\n\n23.7.2008 ­ opravné uznesenie (uznesenia o znalečnom)...\n19.9.2008 ­ uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie (2x)...\n24.10.2008 ­ spis predložený KS v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní...\n15.7.2010 ­ vyhlásenie rozsudku KS KE, zmenený rozsudok prvostupňového súdu, tak, že\nžalobu zamieta\n13.8.2010 ­ vrátený spis spolu s rozsudkom KS KE na Okresný súd Košice – okolie...\n20.9.2010 ­ doručené dovolanie navrhovateľov v l. a v 2. rade so žiadosťou o oslobodenie\nod súdnych poplatkov...\n22.11.2010 ­ uznesenie o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov...\n23.12.2010 ­ spis doručený NS SR na rozhodnutie o dovolaní...\n15.11.2011 ­ uznesenie NS SR o dovolaní\n25.11.2011 ­ uznesenie NS SR doručené OS KE – okolie...\n14.12.2011 ­ spis doručený Krajskému súdu v Košiciach\n2.11.2012 ­ rozhodnutie KS KE (uznesenie)\n3.1.2013\n\n­ spis po rozhodnutí Krajským súdom v Košiciach vrátený Okresnému súdu\nKošice – okolie...\n\n7.4.2014\n\n­ referát sudcu o určenie termínu pojednávania na deň 22.5.2014\n\n22.5.2014 ­ pojednávanie, odročené na deň 4.9.2014 na základe návrhu účastníkov\nkonania, navrhovateľom uložené oznámiť výsledok mimosúdnej dohody...\n4.9.2014\n\n­ pojednávanie ­ odročené na návrh účastníkov konania na deň 4.12.2014,\nnavrhovateľom uložené oznámiť výsledok mimosúdnej dohody...\n6\n\n11.12.2014 ­ pojednávanie ­ odročené na deň 26.2.2015 na návrh účastníkov konania.“\nÚstavný súd zistil, že pojednávanie uskutočnené 26. februára 2015 bolo odročené\nna neurčito pre účel uzavretia mimosúdnej dohody vo veci účastníkmi konania.\nK vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujali sťažovatelia stanovisko v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 16. februára 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n«Konanie voči sťažovateľovi v 1. rade bolo začaté ešte v roku 1991 (žaloba bola\npodaná dňa 30.6.1991); bolo vedené pod sp. zn. 11C/713/1991, neskôr pod sp. zn.\n14C/176/1998 a v súčasnosti je vedené pod sp. zn. 17C/1/2013. Dňa 22.06.2004 bola\nžaloba rozšírená aj vo vzťahu k sťažovateľke v 2.rade.\nOkresný súd Košice ­ okolie nevenoval žiadnu pozornosť úkonom súdu v období rokov 1991\naž 1998. Sťažovatelia však majú za to, že v tomto období súd vykonával úkony veľmi\nsporadicky. Nečinnosť súdu vidia sťažovatelia okrem obdobia od 1991 do 1998 aj v týchto\nobdobiach: Najmä\n­\n\nod 30.6.1998 /právoplatnosť uznesenia o zastavení konania voči odporcovi v 1. rade,\n\no pripustení vstupu ďalších účastníkov do konania a vylúčení návrhu proti odporcom\nv 4.až 6.rade na samostatné konanie /do 9.2.2000/ referát sudcu o doručenie návrhu\nodporcom v 4. až 6.rade/\n­\n\nod 9.2.2000 do 21.2.2001, kedy sa uskutočnilo pojednávanie\n\n­\n\nod 21.2.2001 do 13.2.2003, resp. 15.1.2004 /výzva súdu právnemu zástupcovi\n\nnavrhovateľa/\n­\n\nod 3.1.2013 /vrátenie spisu z Krajského súdu v Košiciach/ do 22.5.2014, kedy sa\n\nvo veci uskutočnilo pojednávanie.\nOkresný súd Košice ­ okolie vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že navrhovatelia\nopakovane menili a spresňovali petit žaloby a okruh účastníkov konania a až po 3.8.2006,\nkedy ustálili okruh aktívne a pasívne legitimovaných účastníkov konania, mohol súd\no žalobe rozhodovať. K tomuto tvrdeniu sťažovatelia uvádzajú, že zmena návrhu na začatie\nkonania je úkonom účastníka konania a je viazaná na súhlas súdu. Aj pred 3.8.2006 súd\nmohol vo veci konať a rozhodovať. Sťažovatelia majú za to, že zmena, resp. spresňovanie\npetitu žaloby a okruhu účastníkov konania nemali zásadný vplyv na trvanie konania.\n7\n\nOkrem toho sťažovatelia poukazujú na to, že oni ako odporcovia k prieťahom\nv konaní žiadnym spôsobom neprispeli.\nPodľa názoru sťažovateľov je neprijateľné, aby konanie o určenie vlastníckeho práva,\nv ktorom sa rieši „existenčná otázka“ vyžadujúca si „mimoriadnu pozornosť“, nebolo\nprávoplatne skončené od roku 1991 /odkedy je vedené konanie voči sťažovateľovi v 1. rade/.\nI keď sťažovateľka sa stala účastníčkou konania až od roku 2004, už od roku 1991 o konaní\nvedela a žila v strachu, že sťažovatelia ako manželia prídu o nehnuteľnosti, ktoré nadobudli\nv dobrej viere ešte v roku 1988.»\nObsah vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené\nv jeho vyjadrení z 20. januára 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa sťažnosťou okrem iného domáhajú vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n\n8\n\nSťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n\n9\n\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý\ndôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli\npredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové\npojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o určení vlastníckeho\npráva a náhrade škody vo vzťahu k nehnuteľnostiam. V súvislosti s uvedeným ústavný súd\nz vecného hľadiska pripúšťa, že ide o zložitejšie konanie, čo však na druhej strane okresný\nsúd nezbavuje zodpovednosti za stav napadnutého konania v čase rozhodovania o sťažnosti\nústavným súdom. Ústavný súd konštatuje, že skutkovou ani právnou zložitosťou veci nie je\nmožné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani\npo takmer 24 rokoch od jeho začatia.\n2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom, podľa\nktorého ústavný súd z pohľadu prieťahov posudzuje priebeh napadnutého konania. Ústavný\nsúd nezistil také okolnosti, ktoré by v súvislosti s dĺžkou konania bolo potrebné pripísať\nna ťarchu sťažovateľom, ktorí v predmetnom konaní vystupujú na strane odporcov\n(žalovaných). Na uvedenom nič nemení ani súhlas sťažovateľov s pokusom účastníkov\nkonania uzavrieť vo veci mimosúdnu dohodu, ktorý na predĺženie konania mal zanedbateľný\nvplyv.\n10\n\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, bol samotný postup okresného súdu.\nJurisdikcia ústavného súdu („ratione temporis“) sa vzťahuje na obdobie\npo 15. februári 1993, teda od nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom súde. Bez zreteľa\nna vznik právomoci ústavného súdu v rámci posúdenia základnej otázky, či sa vec\nsťažovateľov prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd už\nkonštantne prihliada aj na dobu, ktorá v konaní uplynula v období do 15. februára 1993\n(m. m. IV. ÚS 47/03).\nPokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal\nna § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nZ vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že jeho postup v zásade\ncharakterizovala nečinnosť a neefektívnosť. Neefektívnosť postupu okresného súdu je\ncharakteristickou črtou pre takmer celý priebeh napadnutého konania, a preto ústavný súd\nnepovažuje za potrebné bližšie vymedzovať obdobia nečinnosti a hodnotiť konkrétne\nprocesné úkony okresného súdu.\nÚstavný súd v súvislosti s hodnotením priebehu napadnutého konania považuje\nza rozhodujúce, že konanie nebolo právoplatne skončené ani po takmer 24 rokoch od jeho\nzačatia, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné. Na tejto skutočnosti podľa\nnázoru ústavného súdu nič nemôže zmeniť ani fakt, na ktorý poukázal okresný súd\nvo svojom vyjadrení k sťažnosti, že odvolacie a dovolacie konania trvali takmer 3 roky a že\núčastníci konania viackrát navrhovali zmenu petitu žaloby a upresňovali okruh účastníkov\nkonania.\n11\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom\nokresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,\na odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu\nvo svojej veci nachádzajú.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n12\n\nSťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia, a to\nv sume 8 000 € a\n\nv sume 4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej\n\nsťažnosti. Poukázali najmä na to, že dlhoročné súdne konanie v nich vyvoláva\n„pretrvávajúce pocity neistoty, krivdy, úzkosti a frustrácie“.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím\n\nna\n\ndoterajšiu\n\ndĺžku\n\nkonania\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvedeného\n\npod sp. zn. 17 C 1/2013, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä\nvýznam sporu pre sťažovateľov, považoval ústavný súd priznanie sumy\n6 000 € a\n\n, ktorá sa stala účastníčkou konania od roku 2004, 2 000 €\n\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou\nJUDr. Vladimírou Běhalovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch\núkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby\n\n13\n\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, ktorá je 839,83 €.\nÚhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie\nsťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej\nodmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u oboch sťažovateľov o 50 %,\nlebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2015 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) u jedného\nsťažovateľa sumu 228,39 € a trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov boli priznané\nv celkovej sume 456,78 €.\nÚstavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. marca 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-splnenie podmienok konania", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/1/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f80357e0-f5f1-43c4-8f86-bfb8386f1a5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 47/03 z 8. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-08", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f80357e0-f5f1-43c4-8f86-bfb8386f1a5d"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "c14be1ca-1bde-495e-a001-f52ba5402306:da19e2e6-e0b2-4a81-8082-937270671fb4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1109212098.1", "spisova_znacka": "2Co/363/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/363/2011 z 11. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109212098.1"}], "citovane_v": []}