{"guid": "ussr:e57413b7-5124-4068-a2a2-5604d0e603e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.62.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 62/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 62/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.62.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e57413b7-5124-4068-a2a2-5604d0e603e2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.62.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.62.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.62.2015.2/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 62/2015­50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015\nv senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť\n\n,\nzastúpeného obchodnou\n\nspoločnosťou Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Baláž, ktorou namieta porušenie základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2014 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2014 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 15/2013\nz 25. júna 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť\ncentov) na účet obchodnej spoločnosti Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o.,\nZáhradnícka 68, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 62/2015­13 zo 17. februára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného obchodnou spoločnosťou Kubicová,\nBenkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., v časti, ktorou namieta porušenie základného práva\nna zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2014 (ďalej aj\n„uznesenie o dovolaní“) a vo zvyšnej časti túto sťažnosť spolu s ďalšou sťažnosťou podanou\nsťažovateľom a\n\n(ďalej len „spoluobžalovaný“) odmietol.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu\n(ďalej len „špecializovaný súd“) uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu úkladnej\n2\n\nvraždy podľa § 144 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c)\nTrestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov\na na jeho výkon zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\nOznačeným rozsudkom mu bol zároveň uložený ochranný dohľad na dobu 3 rokov.\nProti rozsudku špecializovaného súdu sp. zn. PK­2 T/12/2012 z 25. septembra 2012\n(ďalej len „rozsudok špecializovaného súdu“) podali sťažovateľ, jeho spoluobžalovaný ako\naj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „prokurátor špeciálnej prokuratúry“) odvolania, ktoré najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 1 To 10/2012 z 3. apríla 2013 zamietol. Dovolanie proti označenému uzneseniu\npodané sťažovateľom a jeho spoluobžalovaným najvyšší súd ako súd dovolací uznesením\nsp. zn. 1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2014 podľa § 389 písm. c) Trestného poriadku taktiež\nzamietol.\nK tej časti sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, sťažovateľ uvádza, že v jeho\nveci mal ako jeden zo zákonných sudcov rozhodovať aj predseda senátu JUDr. Milan\nLipovský, pretože nikdy nebol daný dôvod jeho vylúčenia podľa § 31 ods. 3 Trestného\nporiadku. Dôvodom jeho vylúčenia „by bola len skutočnosť, ak by sa JUDr. Lipovský\nv prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného\nstupňa vo veci samej (teda pri rozhodovaní o vine a treste sťažovateľa)“. V danej veci však\nna základe označeného ustanovenia mali byť podľa sťažovateľa v 1. rade vylúčení len\nsudcovia najvyššieho súdu rozhodujúci o jeho odvolaní v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 To 10/2012 (t. j. JUDr. Pavol Toman, JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Gabriela Šimonová).\nSťažovateľ tvrdí, že ak by sa mal aplikovať a pripustiť postup, ktorý touto sťažnosťou\nnamieta, potom by sa na rozhodovaní nemohol zúčastniť ani sudca JUDr. Viliam\nDohňanský, pretože aj on v danej veci rozhodoval 2. mája 2012 v konaní o dovolaní proti\nsťažovateľom napadnutom uznesení. Nadväzne na to sťažovateľ spochybňuje aj celý\nprocesný postup najvyššieho súdu v danej veci, teda že 23. júna 2014 sa sudca JUDr. Milan\nLipovský „po 5 mesiacoch svojho pôsobenia ako predseda senátu, navyše po už\n3\n\nvykonaných úpravách a úkonoch v spise, vylúči z rozhodovania o dovolaní a menuje nového\npredsedu senátu, ktorým je JUDr. Michalík.\nDňa 24.06.2014 JUDr. Michalík už ako nový predseda senátu v danej veci určil 5 ­\nčlenný senát v zložení: JUDr. Michalík, JUDr. Hudák, JUDr. Dohňanský, JUDr. Szabo\na JUDr. Hatala. Zároveň tým istým opatrením určil predseda senátu termín neverejného\nzasadnutia na 25.06.2014 a uložil kancelárii, aby každému členovi senátu doručila\nrozhodnutia oboch súdov a dovolanie. Celý spis (viac ako 3000 strán) mal byť na štúdium\nu predsedu senátu.“.\nV dôsledku uvedeného sťažovateľ namieta, že takýto spôsob a postup rozhodovania,\npri ktorom je naštudovaných 3000 strán spisu za 1, resp. 2 dni, najmä „ak sú súčasťou\ndovolacích námietok početné procesné pochybenia súdov nižšieho stupňa, ktoré je potrebné\noveriť nielen preštudovaním mnohostranných zápisníc, ale aj prepočutím nahrávok\nz hlavných pojednávaní, nakoľko prepisy nezodpovedajú zvukovým záznamom“, ale senát\nkonajúceho súdu rozhodne „už po 1 dni od svojho kreovania, keď predmetná vec napadla\nna dovolací súd 11 mesiacov predtým“, je potrebné vyhodnotiť ako zasahujúci do práva\nna zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nS prihliadnutím na uvedené sťažovateľ v prijatej časti sťažnosti navrhuje vysloviť\nporušenie základného práva na zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38\nods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2014 zrušiť, vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie, sťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 50 000 € a na účet\njeho právneho zástupcu uhradiť aj trovy konania v sume 340,89 €.\nII.\nK prijatej časti sťažnosti sa prípisom č. k. KP 3/2015­19 z 22. marca 2015 vyjadril aj\nnajvyšší súd, ktorý v podstate odkázal na predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti\n4\n\nz 24. októbra 2014. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že najvyšší súd vyhodnotil sťažnosť ako\nvecne neopodstatnenú, keďže uznesením o dovolaní nedošlo k porušeniu sťažovateľom\noznačených práv alebo slobôd zaručených ústavou, listinou alebo dohovorom. K námietke\nnezákonného zloženia dovolacieho senátu najvyšší súd uviedol, že dovolanie bolo pridelené\nelektronickou podateľňou „do senátu 1 Tdo V pod sp. zn. 1 Tdo V 15/2013. Zákonnými\nsudcami v tejto veci sú všetci sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí sú\nzaradení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie vo veciach zapísaných do registra\n1 Tdo V.\nRiadiaci predseda senátu prideľuje veci, ktoré boli pridelené do senátu na ich\nvybavenie jednotlivým členom, pričom dbá na rovnomerné zaťaženie jednotlivých členov.\nAk má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, riadiacim predsedom senátu je\npredseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na prvom mieste. Každý predseda\nsenátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.\nV záujme plynulého vybavovania vecí môže riadiaci predseda senátu vo veciach\npridelených senátu zmeniť v jeho rámci ich pridelenie jednotlivým sudcom (Rozvrh práce\nNS SR čl. II., ods. 12).\nRiadiacim predsedom bol JUDr. Harald Stiffel do 23. januára 2014 a po jeho\nodchode do dôchodku vzhľadom na zmenu v obsadení súdu sudcami v zmysle bodu 4 písm.\nc) Opatrenia č. 1, ktorým sa mení a dopĺňa Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2014, sa stal riadiacim predsedom senátu JUDr. Milan Lipovský. Tento\nriadiaci predseda senátu pridelil vec sťažovateľa\n\nna referovanie\n\na predsedanie JUDr. Štefanovi Michálikovi.\nJUDr. Milan Lipovský bol riadiacim predsedom senátu 1 Tdo V a nebol formálne\nurčený ako predsedajúci senátu v tejto konkrétnej trestnej veci. Ako riadiaci predseda\nsenátu mal právo v zmysle rozvrhu práce prideliť vec ako predsedovi senátu/sudcovi\nspravodajcovi inému konkrétnemu sudcovi, a to bez ohľadu na poradie podľa zoznamu\nv rozvrhu práce. Pokiaľ je tento sudca v rozvrhu práce uvedený aj ako predseda senátu, má\nprávo vzhľadom na rovnomerné zaťaženie jednotlivých členov, určiť ho aj ako predsedu\nsenátu v danej veci.\n\n5\n\nRiadiaci predseda senátu v spolupráci s predsedom, ktorý predsedal v tejto\nkonkrétnej veci, predbežne určili zo zoznamu určeného rozvrhom práce konkrétny senát\na náhradníkov, ktorí sa s trestnou vecou dôkladne oboznámili. Formálne boli členovia\nsenátu určení až opatrením predsedu senátu krátko pred neverejným zasadnutím.\nĎalšie námietky sťažovateľa v ústavnej sťažnosti sú len prenosom z jeho\npredchádzajúceho dovolania, s ktorými sa v plnom rozsahu dovolací súd a rovnako tak\nodvolací súd v napadnutých rozhodnutiach vysporiadali, a preto je potrebné poukázať\nna odôvodnenie vyhotovení týchto rozhodnutí.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že zo strany senátu konajúceho\no mimoriadnom opravnom prostriedku sťažovateľa nedošlo k porušeniu jeho práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1, ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 a § 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv a plne\nbol rešpektovaný článok 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, preto najvyšší súd považuje predmetnú sťažnosť za vecne neopodstatnenú.“.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde v danej veci upustil\nod ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, vyjadrenia\nnajvyššieho súdu č. k. KP 3/2014­38 z 24. októbra 2014, ako aj napadnutého uznesenia\no dovolaní a spisu vedeného špecializovaným súdom pod sp. zn. PK­2 T/12/2012, ako aj\nzberného spisu najvyššieho súdu vedeného pod sp. zn. TdoV 15/2013 dospel k názoru, že\nod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a účastníci konania\ns takýmto postupom súhlasili (sťažovateľ podaním z 11. mája 2015 a najvyšší súd podaním\nz 22. marca 2015).\nIII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n6\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\nK úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nuplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní\ndostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania\na ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné\npožiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní\npredpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná\nzásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov\n7\n\nna dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne\npripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom\nsa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy\norgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené\nzákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 143/02,\nIII. ÚS 60/04, obdobne aj II. ÚS 9/00, III. ÚS 300/06, III. ÚS 199/08).\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nRovnako aj podľa čl. 38 ods. 1 listiny nemožno nikoho odňať jeho zákonnému\nsudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií\nnezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre\nkaždého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to\npovolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich\nprideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada\npevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely)\nvýber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci\nzákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok\nspravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09, III. ÚS 212/2011).\nPojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami,\nktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.\n8\n\nPrvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48\nods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol\nobsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový.\nToto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch pre posudzovaný prípad\nv Trestnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie\nsudcov.\nK týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť\nsúdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon o súdoch“) vymedzené od samosudcu až po rozmanité\nrozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada\nprideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými\nv rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (IV. ÚS 116/2011).\nZo stabilnej judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že za zákonného sudcu treba\npovažovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie,\nbol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia\nnezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu\n(III. ÚS 116/06)\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) týkajúcej sa práv\nzaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného\nzaložená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným\nspôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000). V každom\njednotlivom prípade musia byť aplikované jasné pravidlá a existovať jasné záruky, ktoré\nzaistia objektivitu a transparentnosť a vylúčia akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní\njednotlivých vecí sudcom (napr. rozsudok DMD Group, a. s., proti Slovensku z 5. októbra\n2010).\n9\n\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu\nsudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú\nvšetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník\nkonania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred\nurčeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať\nlen v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\nPodľa § 18 zákona o súdoch senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov,\nz ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát\nnajvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže\nustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť\nvždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.\nUstanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.\nPodľa § 16 ods. 2 zákona o súdoch ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu\nsenátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý\npredseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako\nspravodajcovi.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie\nakt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní\nvýkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\nPodľa § 50 ods. 2 písm. a) až c) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje\n\n10\n\na) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených\nvybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,\nb) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa\ntiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi\na organizuje činnosť senátu,\nc) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov\na súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi\nkonanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho\núradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať\njednotlivé úkony.\nPodľa čl. II ods. 12 všeobecnej časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2014 vydaného opatrením predsedu najvyššieho súdu pod sp. zn.\n1217/2013 (ďalej len „rozvrh práce“) veci, ktoré boli pridelené senátu na vybavenie,\nprideľuje jednotlivým členom riadiaci predseda senátu, pričom dbá na rovnomerné zaťaženie\njednotlivých členov. Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, riadiacim\npredsedom senátu je predseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na prvom\nmieste. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená\nako spravodajcovi. V záujme plynulého vybavovania môže riadiaci predseda senátu vo\nveciach pridelených senátu zmeniť v jeho rámci ich pridelenie jednotlivým sudcom.\nPodľa osobitnej časti rozvrhu práce v znení bodu 4 písm. c) opatrenia č. 1 boli\ndo senátu 1 TdoV zaradení títo sudcovia:\n1. JUDr. Milan Lipovský – predseda senátu\n2. JUDr. Štefan Michálik – predseda senátu\n3. JUDr. Peter Krajčovič – stály člen senátu/predseda senátu\n4. JUDr. Martin Piovartsy – stály člen senátu/predseda senátu\n5. JUDr. Daniel Hudák – stály člen senátu\n6. JUDr. Viliam Dohňanský – náhradný člen senátu\n7. JUDr. Pavol Farkaš – náhradný člen senátu\n8. JUDr. Ing. Anton Jakubík – náhradný člen senátu\n11\n\n9. JUDr. Peter Szabo – náhradný člen senátu\n10. JUDr. Peter Hatala – náhradný člen senátu\n11. JUDr. Gabriela Šimonová – náhradná členka senátu.\nPodľa poznámky č. 1 k osobitnej časti rozvrhu práce upravujúcej zloženie senátov\ntrestnoprávneho kolégia ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu alebo člena senátu TdoV\nalebo ak je senát TdoV z rôznych dôvodov neúplný, vykoná doplnenie riadiaci predseda\nsenátu výberom spomedzi náhradných členov senátu podľa poradia, v akom sú v prehľade\no zložení senátu uvedení. Ak nie je možné takto senát doplniť, postupuje sa podľa\nvšeobecnej časti rozvrhu práce.\nPodstata sťažovateľovej námietky o porušení jeho práva na zákonného sudcu spočíva\nv jeho nesúhlase s dôvodmi, pre ktoré bol sudca JUDr. Milan Lipovský vylúčený\nz prerokovania a rozhodovania vo veci a nahradený iným sudcom – náhradným členom\nsenátu 1 TdoV.\nV zmysle § 31 ods. 3 druhej vety Trestného poriadku je z rozhodovania o dovolaní\nvylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo\nprísediaci súdu iného stupňa.\nZ § 18 zákona o súdoch vyplýva, že o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam senátov najvyššieho súdu rozhoduje senát zložený z predsedu senátu\na zo štyroch sudcov. Rozvrh práce však do dovolacích senátov najvyššieho súdu (1 TdoV\na 2 TdoV) zaraďuje vyšší počet sudcov ako päť, v danom prípade dokonca až jedenásť\nsudcov. Zároveň však v poznámke č. 1 k tejto časti rozvrhu práce ustanovuje výkladové\npravidlo, z ktorého vyplýva, že sudcovia uvedení v rozvrhu práce v poradí od 6. miesta sú\nlen náhradnými členmi senátu a na rozhodovaní senátu sa môžu zúčastniť, len ak je senát\nTdoV z rôznych dôvodov neúplný. Navyše, toto doplnenie neúplného senátu sa má vykonať\npodľa poradia, v akom sú sudcovia v prehľade o zložení senátu uvedení.\n\n12\n\nZ ústavným súdom zapožičaného spisu špecializovaného súdu sp. zn. PK­2T/12/2012\nvyplýva, že úpravou z 23. júna 2014 evidovanou pod č. l. 2988 sudca JUDr. Milan Lipovský\nako riadiaci predseda senátu s poukazom na „zoznam senátov“, ktoré na najvyššom súde\nrozhodovali v trestnej veci sťažovateľa, oznámil svoje vylúčenie „v zmysle ustanovenia § 31\nods. 3 Tr. por.“.\nZ opatrenia sp. zn. 1 Tdo V 15/2013 z 24. júna 2014, ktoré je súčasťou zberného\nspisu najvyššieho súdu, vyplýva, že predseda senátu JUDr. Štefan Michálik, ktorý bol\nv danej veci aj referujúcim sudcom, určil termín neverejného zasadnutia a zároveň aj určil\nzloženie senátu – stali sa nimi sudcovia JUDr. Daniel Hudák, JUDr. Viliam Dohňanský,\nJUDr. Peter Szabo a JUDr. Peter Hatala.\nZ prehľadu zloženia senátov najvyššieho súdu, ktoré v trestnej veci sťažovateľa\nrozhodovali pred prerokovaním jeho dovolania vedeného pod sp. zn. 1 Tdo V 15/2013, však\nvyplýva, že o jeho odvolaní proti rozsudku špecializovaného súdu rozhodoval najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 1 To 10/2012 z 3. apríla 2013, a to v senáte zloženom s predsedu senátu\nJUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej. Sudca\nJUDr. Milan Lipovský sa na rozhodovaní sťažovateľovej veci ako sudca súdu iného stupňa\nnezúčastnil. Z uvedeného prehľadu zloženia senátov najvyššieho súdu vyplýva, že sa ako\nčlen senátu najvyššieho súdu JUDr. Milan Lipovský zúčastnil len pri vydaní uznesenia\nsp. zn. 3 Tost 7/2012 zo 7. marca 2012, ktorým sa rozhodovalo o sťažnosti sťažovateľa proti\nväzobnému uzneseniu, a nie o odvolaní proti rozsudku vydanému v merite veci.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že riadiaci predseda\nsenátu JUDr. Milan Lipovský sa na rozhodovaní senátu 1 TdoV v sťažovateľovej veci\nnepodieľal, hoci nemohol byť považovaný za vylúčeného v zmysle § 31 ods. 3 Trestného\nporiadku. Keďže namiesto neho sa na rozhodovaní o dovolaní podieľal iný – náhradný člen\nsenátu, bolo zloženie senátu najvyššieho súdu rozhodujúceho v danej veci postihnuté vadou,\nktorá ústavne neprípustným spôsobom zasiahla do obsahu základného práva sťažovateľa\nna zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj do obsahu\n13\n\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujúceho prerokovanie veci zákonne zriadeným\na obsadeným súdom.\nÚstavný súd zastáva názor, že obsahu základného práva na zákonného sudcu\nzaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, resp. právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru vyhovuje len taká aplikácia dopadajúcich ustanovení Trestného poriadku, zákona\no súdoch a na základe neho vydaného rozvrhu práce, podľa ktorého bude dovolací senát\nnajvyššieho súdu zložený na základe rozvrhom práce určeného poradia sudcov zaradených\ndo konkrétneho senátu, teda že v prípade rozhodovania o mimoriadnych opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiam najvyššieho súdu ho budú tvoriť prví piati sudcovia\nv poradí, ako sú tam uvedení, teda inými slovami, predseda senátu a stáli členovia senátu.\nNamiesto nich môžu v senáte zasadať aj náhradní členovia senátu, avšak len v prípadoch,\nv ktorých sú stáli členovia senátu vo veci vylúčení zo zákonného dôvodu (§ 31 a nasl.\nTrestného poriadku) alebo z iných dôležitých dôvodov (napríklad z dôvodu neprítomnosti\nsudcu na pracovisku pre jeho práceneschopnosť alebo z dôvodu náhlej prekážky brániacej\nsudcovi vykonávať jednotlivé úkony alebo podieľať sa na rozhodovaní súdu).\nObrana najvyššieho súdu, podľa ktorého je potrebné považovať všetkých sudcov\nzaradených do senátu 1 TdoV za zákonných, nie je z hľadiska obsahu dotknutých práv\nústavne akceptovateľná, pretože tento názor nereflektuje obsah poznámky č. 1 k zloženiu\ndovolacích senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu a nezohľadňuje ani zákonnom\nstanovený počet sudcov, ktorí majú podľa § 18 zákona o súdoch rozhodovať v senátoch\no riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam najvyššieho súdu.\nV prípade pripustenia najvyšším súdom prezentovaného názoru by za extrémnych okolností\nmohli byť považovaní za zákonných sudcov aj všetci sudcovia trestnoprávneho kolégia,\npokiaľ by boli rozvrhom práce zaradení do jedného senátu, hoci skutočné zloženie senátu by\nbolo vždy určované len ad hoc opatrením riadiaceho (prípadne iného) predsedu senátu\nuvedeného v rozvrhu práce pri takomto senáte. Takýto spôsob určovania konkrétneho\nzloženia senátu prerokúvajúceho danú právnu vec nezabezpečoval vyžadovanú objektivitu\na transparentnosť pri prideľovaní veci sudcom. Ústavný súd tiež poznamenáva, že najvyšší\n14\n\nsúd vo svojom stanovisku nevysvetlil (a nevyplýva to ani z obsahu jeho spisu), z akých\ndôvodov boli pri rozhodovaní senátu nahradení aj ďalší stáli členovia senátu, t. j.\nJUDr. Krajčovič a JUDr. Piovartsy.\nZa senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov\npríslušného súdu, ktorí podľa rozvrhu práce tvorili tento senát v čase pridelenia veci.\nÚstavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, však nezodpovedá prípad, ak sa zákonní\nsudcovia nezúčastnia na prerokovaní a rozhodovaní súdu vo veci bez splnenia zákonných\npredpokladov na ich nahradenie. V okolnostiach predloženej veci dospel ústavný súd\nk záveru, že opatrením predsedu senátu najvyššieho súdu došlo k určeniu konkrétnych\nsudcov rozhodujúcich v senáte spôsobom nerešpektujúcim vopred ustanovené pravidlá pre\njeho zloženie. V sťažovateľovej veci tak konal senát v zložení, ktorý podľa ústavného súdu\nnezodpovedal požiadavkám kladeným zákonom o sudcoch na zákonného sudcu (zákonných\nsudcov), a tak ani ústavným požiadavkám zaručeným čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1\nlistiny. Uvedený postup najvyššieho súdu bol tak v rozpore so zásadou prideľovania vecí\nsudcom podľa vopred daných pravidiel určených v rozvrhu práce tak, aby bol vylúčený\nsvojvoľný a účelový výber sudcov.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že vydaním napadnutého uznesenia\nnajvyšší súd porušil základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 38 ods. 1 listiny, ako aj právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1,\na zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n15\n\nVzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva garantovaného\nústavou a práva zaručeného medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, zrušil napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 15/2013 z 25. júna 2013 a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie ( bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\nPo vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu podané dovolanie\nproti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 10/2012 z 3. apríla 2013 znova prerokovať,\nv okolnostiach\n\nprípadu\n\nsa\n\ndôsledne\n\nvyrovnať\n\ns námietkami\n\nsťažovateľa\n\na\n\njeho\n\nspoluobžalovaného, ktoré boli formulované v dovolaní, a riadiac sa právnymi názormi\nústavného súdu vyslovenými v tomto náleze vec v ďalšom konaní opätovne prerokovať\na rozhodnúť v senáte zloženom zo zákonných sudcov rešpektujúc obsah a zmysel všetkých\npráv, ktorých porušenie bolo ústavným súdom v doterajšom konaní zistené.\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť uznesením niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa si v návrhu uplatnila právo na náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 340,89 €, čo zodpovedá odmene, ako aj sume paušálnych náhrad spolu\ns daňou z pridanej hodnoty za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3\na § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd považuje za dôvodné sťažovateľovi priznať právo na úhradu trov\nprávneho zastúpenia za obidva vyúčtované úkony právnych služieb vykonané v roku 2014,\nt. j. prevzatie a príprava zastupovania a podanie sťažnosti (odmena za každý úkon právnej\nslužby predstavuje sumu 134 € a paušálna náhrada nákladov za jeden úkon právnej služby\n\n16\n\nsumu 8,04 €). Z uvedených dôvodov ústavný súd zaviazal porušovateľa základného práva\nna zaplatenie úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľovi v sume 284,08 € (2 x 134 € + 2\nx 8,04 €), ktorá po zvýšení o daň z pridanej hodnoty predstavuje sťažovateľom požadovanú\núhradu v sume 340,89 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o návrhu na úhradu\ntrov konania tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nÚstavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho právomoc priznať primerané finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy je fakultatívnej povahy a v žiadnom rozsahu\nnijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd v konaní\no namietanom porušení sťažovateľkou označených práv poskytuje. V súvislosti s uvedeným\npovažuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie\nv merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušenie\nzákladného práva, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia\nústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi\nparalelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne\npotreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj\nprincíp právnej istoty (I. ÚS 235/03). Takáto náprava vo forme kompenzácie prichádza do\núvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody už\nnie je možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodného\nstavu (obdobne napr. I. ÚS 15/02).\n\n17\n\nSťažovateľ žiada priznanie finančného zadosťučinenia z dôvodu, že v sťažnosti\nuvedeným postupom súdov v trestnom konaní mu bola spôsobená ťažká psychická ujma\na trauma a v dôsledku toho sa cítil byť obeťou nezákonného a svojvoľného konania súdov.\nTo malo za následok vážne obmedzenie jeho súkromného, rodinného i pracovného života.\nČo sa týka žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia, pri rozhodovaní o nej\nprihliadal ústavný súd na skutočnosť, že v podstatnej časti bola sťažnosť uznesením\nč. k. III. ÚS 62/2015­13 zo 17. februára 2015 odmietnutá, a tiež na skutočnosť, že v ďalšom\nkonaní (rozumej dovolacom konaní) môže najvyšší súd o podanom dovolaní opäť\nrozhodnúť, a to pri plnom rešpektovaní obsahu všetkých práv, ktorých porušenie bolo\nv tomto konaní vyslovené, a tak napraviť pochybenia, ktoré boli ústavným súdom vytknuté.\nS prihliadnutím na uvedené ústavný súd návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia\nnevyhovel, tak ako to vyplýva z bodu 4 výroku tohto nálezu.\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "sudca-zákonný", "súd-senát", "súd-rozvrh práce", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1TdoV/15/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:baae77a8-aaae-4057-bfc9-66bdc2ead2f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.464.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.464.2026.1"}, {"guid": "ussr:42c48ed1-206b-4956-b7b6-703faddd9e43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.684.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 684/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 684/2023 z 12. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.684.2023.2"}, {"guid": "ussr:f5a7bfdb-ec7e-4e03-b3be-3b3790593511", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.683.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 683/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 683/2023 z 12. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.683.2023.2"}, {"guid": "ussr:e5e55215-31bd-48d2-b02f-73211341135e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.215.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.215.2024.1"}, {"guid": "ussr:e428ac6c-804f-4972-80ed-99a6236ff450", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.606.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2022 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.606.2022.1"}, {"guid": "ussr:b3d470f3-b65b-4632-aefc-401d09f53f24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.562.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2022 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.562.2022.1"}, {"guid": "ussr:b9df60ff-67c1-471a-9b58-d1eca11b17d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.475.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.475.2022.1"}, {"guid": "ussr:bc13e1e2-bb57-445a-9c54-ab0bade2c71e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.322.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 322/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 322/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.322.2022.2"}, {"guid": "ussr:ce5a70d3-2263-4221-a4b7-f8bdb22e88f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.3"}, {"guid": "ussr:022c4c47-07b8-46cd-b358-a924af38b27a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.287.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 287/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.287.2020.1"}, {"guid": "ussr:a71011bb-2d19-4325-b91d-e9be5c859dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.48.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.48.2019.1"}, {"guid": "ussr:d58fb757-c51a-4822-9012-09c8f7406bdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.472.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.472.2018.1"}, {"guid": "ussr:24e36721-0052-415d-9bb5-3a9fc8b8043e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.139.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 139/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.139.2017.2"}, {"guid": "b42d1f37-6568-4c1a-bf86-7474e3380393:129d4570-5c05-4ef4-b8bb-bb6da9893ae4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1", "spisova_znacka": "1Tdo/52/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/52/2021 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5819010180.1"}, {"guid": "f485fb39-5168-41c8-abea-07206119a65b:b7a88e87-b463-4d09-a259-1ab74182d7b4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4119010917.1", "spisova_znacka": "1To/70/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/70/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4119010917.1"}]}