{"guid": "ussr:437c5e9c-a74d-4f9e-a809-a44c26152c10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.536.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 536/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 536/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 536/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.536.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/437c5e9c-a74d-4f9e-a809-a44c26152c10", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.536.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.536.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.536.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 536/2015­7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, Hrnčiarska 1619/42, Stropkov, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 CoP 5/2014 z 29. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\njeho základného práva na súdnu ochranu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. 17 CoP\n5/2014 z 29. apríla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Svidník (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 4 C 25/2009 z 24. marca 2009 bola schválená dohoda rodičov o\nvýživnom na ich maloleté deti tak, že sťažovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu svojich\ndvoch maloletých detí, a to na prvé dieťa sumou 80 € a na druhé dieťa sumou 60 € mesačne.\nNávrhom podaným okresnému súdu 12. júla 2013 sa sťažovateľ domáhal vo vzťahu k\nobom maloletým deťom s účinnosťou od 1. júla 2013 do budúcna zníženia výživného\nna sumu 30 % zo sumy životného minima [teda na zákonné minimálne výživné\npodľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o rodine“)] na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa dôvodiac vážnou zmenou\npomerov, ktorú videl v znížení svojich príjmov.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 4 P 28/2013 z 18. decembra 2013 návrhu sťažovateľa\nvyhovel. Na odvolanie matky krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh\nsťažovateľa na zníženie výživného zamietol.\nNámietky sťažovateľa spočívajú v tom, že krajský súd svojvoľným výkladom\njednoduchého práva v rozpore s jeho dikciou porušil jeho základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nKrajský súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, a to aj „napriek tomu že bol\nod marca 2013 poberateľom dávky v hmotnej núdzi a od decembra 2013 je vo výkone trestu\nodňatia slobody, pričom... nevlastní žiaden majetok, nemá k dispozícii žiadnu finančnú\nhotovosť... “.\n\n2\n\nPri určení výživného mal preto krajský súd podľa názoru sťažovateľa „prihliadať\nna odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery\npovinného. Výška výživného vzhľadom na pomery povinného však nesmie mať likvidačný\ncharakter a nemožno od povinného požadovať aby sa za účelom plnenia výživného\nv prospech oprávneného zadlžoval, prípadne vystavoval právnym následkom z dôvodu\nneschopnosti plnenia si vyživovacej povinnosti...\nV čase rozhodovania súdu bolo pritom známe, že proti otcovi je Okresným\nriaditeľstvom Policajného zboru vo Svidníku... vedené trestné stíhanie za prečin\nzanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona ... a teda je zrejmé,\nže rozhodnutie Krajského súdu v Prešove... bude viesť len k vzniku ďalšieho nedoplatku otca\nna výživnom a k vyvodzovaniu jeho trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej\npovinnosti a reálne nenaplní skutočný účel výživného, pričom po výkone trestu... sa otcovi\nneposkytne žiadna šanca, aby sa mohol zamestnať a viesť riadny život, nakoľko automaticky\nmu bude opätovne reálne hroziť nepodmienečný trest odňatia slobody za neplnenie si\nvyživovacej povinnosti a riadne plnenie jeho vyživovacej povinnosti tak bude,\naj do budúcnosti, permanentne ohrozené.“.\nV závere sťažnosti preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol\nnálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu,\ntoto rozhodnutie zrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal\nmu náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07, I. ÚS 380/2011).\n\n4\n\nÚstavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ústavné právo na súdnu ochranu však\nneznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\n\n5\n\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,\nI. ÚS 117/05).\nÚstavný súd preskúmal rozhodnutie krajského súdu a zistil, že námietky sťažovateľa\nnie sú opodstatnené.\nÚstavný súd posúdil rozhodnutie krajského súdu, aby zistil, či účinky výkonu\nprávomoci krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoP 5/2014 sú zlučiteľné\ns limitmi sťažovateľom označených článkov ústavy a dohovoru, porušenie ktorých namieta.\nV úvode ústavný súd zdôrazňuje, že nie je ďalšou opravnou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim\nmimo tejto sústavy. Z tohto postavenia mu preto v okolnostiach veci sťažovateľa\nani neprislúchalo posudzovať, či návrhu sťažovateľa na zníženie výšky vyživovacej\npovinnosti malo alebo nemalo byť vyhovené. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko\nk tomu, či rozhodnutie o ňom spĺňalo požiadavku ústavnosti spočívajúcu predovšetkým\nv ústavne konformnom výklade dotknutej právnej úpravy, a tiež požiadavku náležitého\nodôvodnenia prijatých záverov (podobne aj II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01, II. ÚS 231/04).\nKrajský súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že súd prvého stupňa dospel\nna základe dokazovania k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam, preto dokazovanie\nv potrebnom rozsahu zopakoval sám a doplnil dokazovanie o ďalšie dôkazy za podmienok\nuvedených v § 205a ods. 2 a § 213 ods. 5 a 6 Občianskeho súdneho poriadku.\n\n6\n\nOdvolací súd zistil, že posledná úprava rodičovských práv a povinností k maloletým\ndeťom bola vykonaná rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 C 25/2009 z 24. marca 2009,\nktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené\ndo osobnej starostlivosti matky, ktorá bola poverená aj ich zastupovaním a spravovaním ich\nmajetku. Okresný súd schválil taktiež dohodu rodičov, podľa ktorej bol sťažovateľ zaviazaný\nprispievať na výživu jedného maloletého dieťaťa v sume 80 € mesačne a na druhé maloleté\ndieťa v sume 60 € mesačne.\nOdvolací súd z pripojeného rozvodového spisu účastníkov konania okresného súdu\nnezistil príjmy oboch účastníkov konania v čase rozvodového konania, a teda nemal\nzistené podmienky, za akých prvostupňový súd schválil rodičovskú dohodu. Zistil len,\nže v roku 2008 matka maloletých detí poberala rodičovský príspevok, ktorý od marca\ndo decembra 2008 predstavoval spolu 1 542,85 €. Od 21. decembra 2005 bola evidovaná\nako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, detašovanom\npracovisku Svidník (ďalej len „úrad práce“). V tom čase sťažovateľ nebol evidovaný\nna úrade práce ako nezamestnaný a pracoval v Taliansku. Jedno maloleté dieťa malo v čase\nvydania rozsudku o rozvode 1 rok a 1 mesiac a druhé 7 rokov a 5 mesiacov.\nZ výsluchu matky maloletých detí pred krajským súdom tento zistil, že «v čase, keď\nv minulosti otec maloletých detí pracoval v Taliansku, dostávala od neho veľké finančné\nčiastky, z ktorých veľká časť išla na uhrádzanie otcových dlhov na území Slovenska.\nAj zástupca otca maloletých... potvrdil, že otec zarábal v Taliansku „nenormálne peniaze“.\nVýšku otcových príjmov nevedel uviesť. Výšku, v akej poberal otec maloletých detí\nv zahraničí príjem tvrdený matkou, nerozporoval. Taktiež nerozporoval ani okolnosť,\nže finančné prostriedky boli vynakladané najmä na úhradu otcových dlhov.».\nĎalej odvolací súd v napadnutom rozsudku zhodnotil finančné pomery matky\nmaloletých detí ̶ jej príjmy, ako aj jej a jej maloletých detí výdavky. Taktiež skonštatoval,\nže od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti tieto „značne povyrástli“\na rozšírili sa ich záujmové aktivity. Odvolací súd ďalej zistil, že matke maloletých detí\n\n7\n\nvýrazne pomáha jej rodina, najmä sestra v zahraničí, a to nielen finančne, ale najmä\nmateriálne.\nKrajský súd taktiež zhodnotil finančné pomery sťažovateľa, ktorý bol od marca 2013\nevidovaný ako nezamestnaný, kde dostáva dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Jeho\npríjmy opísal takto: „Na základe dohody o vykonaní práce, pracoval pre spoločnosť\nso sídlom v\n\n, kde jeho príjem predstavoval 3 Eur/1 hod.\n\nDohoda o vykonaní práce bola od 16. 05. 2013 do 31. 12. 2013. V tejto spoločnosti mal\npríjem v máji 2013 ­ 25,98 Eur, v júni 2013 ­ 51,96 Eur, v júli 2013 ­ 36,38 Eur, v auguste\n2013 ­ 41,57 Eur, v septembri 2013 sumu 109,12 Eur a v októbri 2013 sumu 36,38 Eur.“\nĎalej krajský súd zistil, že sťažovateľ sa v čase jeho rozhodovania nachádzal\nvo výkone trestu odňatia slobody, ktorý nastúpil 27. decembra 2013. Predmetný trest mu bol\nuložený rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 17/2013 z 2. mája 2013, ktorým bol uznaný\nvinným za prečin sprenevery.\nKrajský súd ďalej v napadnutom rozsudku odcitoval príslušné ustanovenia zo zákona\no rodine:\n„Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno\nzmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie\nvýživného možné len na návrh.\nPodľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj\nživotných nákladov.\nPodľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd\nna odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové\npomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd\naj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,\nmajetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré\npovinný na seba berie.“\n\n8\n\nOdvolací súd s poukazom na zistený skutkový stav a na citované zákonné\nustanovenia skúmal, či na strane účastníkov konania, teda najmä na strane sťažovateľa došlo\nk takej zmene pomerov, ktorá má podstatný charakter a odôvodňuje zníženie výživného\noproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým\ndeťom. Na strane sťažovateľa odvolací súd skúmal, či došlo k subjektívnej alebo objektívnej\nskutočnosti spôsobujúcej zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových\nmajetkových pomerov otca maloletých detí. Odvolací súd však skúmal aj všetky ďalšie\nokolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu pôvodného rozhodnutia o výške\nvýživného a ktoré pomery by sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov\nkonania. Porovnal pomery v čase vydania rozvodového rozsudku, kedy naposledy o\nvýživnom na maloleté deti bolo rozhodované, so súčasným stavom a zistil, že „na strane\nmatky maloletých detí došlo k zmene pomerov tým, že sa zamestnala v novembri 2013, kde\nmá príjem z pracovného pomeru namiesto dávky v hmotnej núdzi. Matka maloletých detí\nuhrádza náklady na bývanie, všetky potreby maloletých detí, ktoré sa z roka na rok zvyšujú,\npretože deti rastú a s rastom majú zmenené a podstatne zvýšené potreby nielen v súvislosti s\nuspokojovaním ich výživy, ale najmä oblečenia, kultúrneho vyžitia, v súvislosti s trávením\nvoľného času. Na druhej strane však otec maloletých detí v čase rozvodového rozsudku mal\npríjem, ktorý na základe zhodných tvrdení účastníkov konania bol nadštandardný, ktorý\npríjem zasielal matke maloletých detí. V tom čase však podľa zhodných tvrdení otec\nmaloletých detí mal dlhy, z ktorého príjmu tieto dlhy postupne boli uhrádzané. O tom, že\notec maloletých detí sa u svojho zamestnávateľa, ktorého po návrate z Talianska mal na\núzemí Slovenska nesprával zodpovedne, mal ľahkovážny prístup k svojmu zamestnaniu,\nsvedčí aj skutočnosť, že práve preto, že finančné prostriedky, ktoré získal od zákazníkov pre\nsvojho zamestnávateľa, spreneveril a v dôsledku tohto prečinu sa dostal do výkonu trestu\nodňatia slobody. Táto skutočnosť, vzhľadom na to, že ide o úmyselnú trestnú činnosť otca\nmaloletých detí, o jeho nečestné konanie, nemôžu ako dôsledok znášať ani maloletý\nani maloletá\n\na\n\n. Preto niet dôvodu tak, ako to nesprávne konštatoval prvostupňový súd,\n\nže otec maloletých detí prišiel o zamestnanie a dokonca je vo výkone trestu odňatia slobody,\nkde má obmedzené pracovné možnosti prihliadať na to v neprospech maloletých detí.“.\n\n9\n\nSťažovateľ podľa názoru krajského súdu „žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmena\npomerov na jeho strane má objektívny charakter, teda charakter, ktorý nemohol svojou\nvôľou žiadnym spôsobom ovplyvniť. Naopak, bolo zistené, že zníženie príjmu otca\nmaloletých detí nastalo v dôsledku ľahkovážneho prístupu otca k rodine, k svojmu\nzamestnávateľovi a zdroju svojho príjmu. Zbavenie sa takéhoto príjmu zo strany otca\nmaloletých detí nemožno pričítať na ťarchu detí, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny majú\nzákladné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Otec o maloleté deti nejaví žiaden\nzáujem, všetky náklady spojené s potrebami detí uhrádza výlučne matka zo svojho príjmu.\nMatka sa o maloleté deti osobne stará, zabezpečuje im uspokojenie ich potrieb nielen\npo materiálnej, ale aj po citovej stránke.“.\nPreto, keďže krajský súd nezistil „takú zmenu okolností, za ktorých doteraz výživné\nbolo určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania, o návrhu\notca na zníženie výživného podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že rozsudok\nsúdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného ako\nnedôvodný zamietol.“\nKrajský súd podrobne interpretoval relevantnú právnu úpravu zakotvujúcu základné\nvýchodiskové mantinely pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu,\na síce určujúce kritérium vzájomného pomeru schopností a možností rodiča na jednej strane\na odôvodnených potrieb dieťaťa na druhej strane. Osobitne krajský súd interpretoval\nv kontexte návrhu sťažovateľa § 78 ods. 1 zákona o rodine zakotvujúci výnimku zo zásady\nnezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata\n(pri rozhodnutí o výživnom) v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov\nrelevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných\nnových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí o výške\nvyživovacej povinnosti. Osobitne pre špecifickú situáciu zmeny pomerov na strane\npovinného rodiča danú zhoršením jeho príjmových a majetkových pomerov krajský súd\nzdôraznil a ozrejmil akceptovateľnosť zmeny takéhoto charakteru len v prípade\n\n10\n\nobjektívnych a nezvrátiteľných okolností, a vylúčil pritom akceptovateľnosť zmeny pomerov\ndosiahnutej špekulatívnymi spôsobmi.\nKrajský súd správne porovnal pomery na strane sťažovateľa ako otca maloletých detí\ns pomermi v čase poslednej úpravy výživného a dospel k záveru, že ani skutočnosť, že sa\notec nachádza vo výkone trestu a má len nepatrný príjem, nie je dôvodom na zníženie\nvýživného. Krajský súd poukázal správne na to, že ak sa sťažovateľ zbavil svojím\númyselným konaním, pre ktoré bol vo výkone trestu, objektívnej možnosti plniť si svoju\nvyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, nemôže táto skutočnosť byť na ťarchu dieťaťa,\nktoré má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Za danej situácie zníženie\nvýživného by bolo v rozpore so záujmami maloletých detí, ktorým zákon o rodine poskytuje\nzvýšenú ochranu, keď vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom zakotvil priamo v\n§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine ako základnú povinnosť rodiča, neplnenie\nktorej sankcionuje ako sám zákon o rodine, tak aj Občiansky súdny poriadok a Trestný\nzákon.\nAk preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci\npredbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo\nslobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú\n(I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).\nÚstavný súd konštatuje, že záver krajského súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa\no zníženie výživného má dostatočnú oporu v odôvodnení jeho rozhodnutia, pretože krajský\nsúd náležite interpretoval právnu úpravu, ktorú aplikoval na skutkový stav posudzovanej\nveci, a súčasne odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo náležitú špecifikáciu postupu, ktorým\nnajvyšší súd dospel k záveru o nepreukázaní zmeny pomerov opodstatňujúcich zníženie\nsumy výživného.\n\n11\n\nNa základe uvedeného ústavný súd posúdil rozhodnutie krajského súdu\nako konformné s obsahom garancií označených článkov ústavy a dohovoru a sťažnosť\nkvalifikoval ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa §\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "vyživovacia povinnosť-výživné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee9b5b7c-22b3-4861-8d1a-c5e56fe5845a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee9b5b7c-22b3-4861-8d1a-c5e56fe5845a"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/04 z 15. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "7f2c1361-e5d8-4531-87cf-317779245e8b:2ef6e8f4-3803-41c8-9f35-fd260d2599a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113226367.1", "spisova_znacka": "17CoP/5/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/5/2014 z 11. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113226367.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10eca043-88f1-4a03-9c95-df566402538b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2016.1"}, {"guid": "1a102d12-cd83-489f-a36d-7e264fed7887:24c2fd19-86ab-41ed-a21f-f42f229fbddb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5923200645.1", "spisova_znacka": "14CoP/115/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/115/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5923200645.1"}, {"guid": "ef07a3a9-a052-4081-9821-73285246ec43:9de91dd5-6bb9-4879-8960-98d46e1def54", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5322202482.1", "spisova_znacka": "14CoP/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/105/2024 z 27. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5322202482.1"}, {"guid": "712bc962-34de-4af3-9df0-c8708ac3c6c3:f9cf3764-f06e-4a9b-9761-4e09da529ecd", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2026:5124213354.3", "spisova_znacka": "14P/185/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14P/185/2024 z 4. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2026:5124213354.3"}]}