{"guid": "ussr:6da1bc99-e23e-481d-ad56-a2cee802f1ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 530/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6da1bc99-e23e-481d-ad56-a2cee802f1ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 530/2015­18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,\nBratislava, zastúpenej JUDr. Martinom Križanom, PhD., Nevädzová 6F, Bratislava,\npre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 Sžo/3/2013 z 22. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu o d m i e t a ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára\n2015 doručená sťažnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžo/3/2013 z 22. októbra\n2014.\nZo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že žalobou podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) doručenou Krajskému súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) 31. mája 2001 sa obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s.,\nKaradžičova 10, Bratislava (ďalej len „žalobkyňa“), domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia sťažovateľky ako žalovanej č. RL/16/2011 z 1. marca 2011, ktorým rozhodla,\nže žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Krajský súd rozsudkom\nč. k. 2 S 77/2011­74 z 30. januára 2013 napadnuté rozhodnutie sťažovateľky podľa § 250j\nods. 2 písm. a) a c) OSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku\npodala sťažovateľka 25. marca 2013 odvolanie.\nUznesením sp. zn. 7 Sžo/3/2013 z 22. októbra 2014 najvyšší súd odvolanie\nsťažovateľky odmietol ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a) v spojení s § 204\nods. 1 OSP, čo odôvodnil tým, že „písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvého stupňa...\nbolo žalovanému doručené 7. marca 2013, o čom svedčí podpis na doručenke vrátenej\nsúdu. Odvolanie proti tomuto rozsudku bolo podané na poštovú prepravu v pondelok 25.\nmarca 2013..., pričom lehota na podanie odvolania bola 15 dní a uplynula v piatok 22.\nmarca 2013, ktorý bol riadnym pracovným dňom.“.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že odmietnutím rozhodnutia o merite veci\nnajvyšším súdom, hoci na to neboli splnené zákonom predpokladané podmienky, došlo\nk zásahu do jej práva na spravodlivý súdny proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy.\nTvrdenie najvyššieho súdu, že rozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 7. marca\n2013, totiž nie je pravdivý. Na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozsudku\nsťažovateľke sú uvedené dva dátumy. Jeden je rukou napísaný, podľa ktorého mala\n2\n\nsťažovateľka zásielku prevziať 7. marca 2013. Druhý uvádza odtlačok pečiatky pošty, podľa\nktorého sťažovateľka zásielku prevzala 8. marca 2013.\nPodľa názoru sťažovateľky pre plynutie lehoty na podanie odvolania je rozhodujúci\ndeň skutočného prijatia poštovej zásielky adresátom. V prípade, že na doručenke sú dátum\nprevzatia písomnosti adresátom a dátum uvedený na pečiatke pošty totožné, platí\nprezumpcia, že ide o deň skutočného prevzatia zásielky. V opačnom prípade je potrebné\nzo strany všeobecného súdu skúmať, kedy k prijatiu zásielky adresátom skutočne došlo.\nZo spisu krajského súdu sp. zn. 2 S 77/2011, ako aj z napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu vyplýva, že táto skutočnosť dosiaľ skúmaná nebola. Pokiaľ by najvyšší súd vychádzal\nz dátumu skutočného doručenia rozsudku krajského súdu sťažovateľke, ktorým bol 8. marec\n2013, nemohol by konštatovať, že odvolanie nepodala včas. Najvyšší súd si však vybral ten\ndátum, ktorý mu umožnil vybaviť vec jednoduchšie bez potreby zaoberať sa meritom veci.\nSťažovateľka k sťažnosti ako dôkaz (okrem iných) pripojila oznámenie Slovenskej\npošty, a. s., č. I­P00000­14­01501 z 8. januára 2015, z ktorého vyplýva, že poštová zásielka\nobsahujúca rozsudok krajského súdu jej bola doručená 8. marca 2013.\nDňa 23. septembra 2015 sťažovateľka ústavnému súdu predložila splnomocnenie\nna jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. Martinom\nKrižanom, PhD., Nevädzová 6F, Bratislava.\nSťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžo/3/2013 z 22. októbra 2014 bolo porušené jej základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. KP 3/2015­62\nz 29. septembra 2015 vyjadrila predsedníčka najvyššieho súdu, ktorá s poukazom\nna uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 80/09 z 12. februára 2009 bola toho názoru, že\nsťažovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie ústavnej sťažnosti. Uviedla, že\n3\n\n„sťažovateľ sa snaží cez opravný prostriedok, ktorý mu odoprel druhostupňový správny súd\n(Najvyšší súd Slovenskej republiky), zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie, čím by mohol\nprípadne poškodiť súkromnú osobu, žalobcu v správnom súdnictve. Už správny súd je\nochranou pred štátom, a tak nemôže byť Ústavný súd Slovenskej republiky ochranou\nsprávneho orgánu pred správnym súdom... Najvyšší súd preto navrhuje, aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky uznesením sťažnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu odmietol ako\npodanú zjavne neoprávnenou osobou.“.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\n4\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžo/3/2013\nz 22. októbra 2014, ktorým ako odvolací súd v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia sťažovateľky (žalovanej) odmietol jej odvolanie proti rozsudku krajského súdu\nč. k. 2 S 77/2011­74 z 30. januára 2013 ako podané oneskorene.\nVzhľadom na námietku predsedníčky najvyššieho súdu o nedostatku legitimácie\nsťažovateľky na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či táto bola podaná oprávnenou osobou,\nt. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo\nslobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z citovaného článku ústavy.\nDospel pritom k názoru, že vznesená námietka je opodstatnená.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii rada je právnická osoba so sídlom\nv Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy\ns celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi.\nZmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických\na právnických osôb pred verejnou mocou a s tým previazané presadzovanie ochrany\na rešpektu k ľudským slobodám u všetkých orgánov verejnej moci. Verejná moc je teda\npovinná rešpektovať a chrániť ľudské práva, pričom obsah tejto povinnosti je podmienený\ncharakterom jednotlivých základných práv.\n\nNositeľ\n\nzákladného práva je takto\n\ndeterminovaný oblasťou ochrany, ktorú má dané základné právo zaručovať. Existujú\nzákladné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len\nštátnym občanom, alebo práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým\n5\n\nosobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s povahou právnickej osoby. Štát\nv zásade nie je nositeľom základných práv. Štát nemá slobodný priestor a slobodnú vôľu.\nNaopak, štátne orgány majú právomoci a kompetencie. Opačné vnímanie je absurdné\na zároveň popierajúce samotnú podstatu právneho štátu.\nOtázka spôsobilosti orgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní pred ústavným\nsúdom už v minulosti bola opakovane predmetom rozhodovania ústavného súdu. V zásade\nnie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci (štátne orgány) podali sťažnosť podľa čl. 127\nústavy (napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych vzťahoch v\nrovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Môžu tak však urobiť iba vtedy, ak je\nsplnená podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj v skutočnosti boli nositeľmi\nústavou zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán verejnej moci (štátny orgán) môže\npodať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ verejných úloh\n(verejného záujmu)“, resp. pri výkone právomocí štátu. Pokiaľ štát vystupuje v príslušnom\nprávnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy\nveci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd\n(II. ÚS 19/04, III. ÚS 115/06, II. ÚS 406/2013). Rovnako ústavný súd v minulosti uviedol,\nže v takom type verejného súdnictva, akým je správne súdnictvo podľa § 247 a nasl. OSP,\nje pojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy mohol uplatňovať a realizovať základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na podporu tohto záveru uviedol, že\nsťažovateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený na začatie konania podľa § 247 a nasl. OSP,\npretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa\npreskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí, ktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde\nsťažovateľ mal nadradené, mocenské postavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti\ntomu postaveniu mohol v konečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve\n(IV. ÚS 149/04).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky nezistil žiaden\ndôvod na odklon od právnych názorov ústavného súdu vyslovených v uvedených\nuzneseniach.\n6\n\nV konaní pred všeobecnými súdmi vystupovala sťažovateľka ako orgán štátnej správy\ns pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorého rozhodnutie a postup na\nzáklade žaloby žalobkyne preskúmavali všeobecné správne súdy z hľadiska jeho zákonnosti.\nSťažovateľka síce bola účastníkom napadnutého konania, avšak bez možnosti iniciovať jeho\nzačatie, keďže toto právo je zverené len fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí,\nže bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu podľa § 247 ods. 1 OSP.\nÚstavný súd konštatuje, že konanie pred správnymi súdmi súvisí s postavením\nsťažovateľky ako nositeľa verejnej moci, a keďže aj procesné oprávnenia sťažovateľky ako\núčastníčky konania pred týmito súdmi sú prepojené s jej mocenským postavením, ich\nporušenie ako takých nemôže byť namietané prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy. Rozsudkom krajského súdu č. k. 2 S 77/2011­74 z 30. januára 2013 bolo žalobou\nnapadnuté rozhodnutie sťažovateľky zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie.\nZa tohto stavu, vychádzajúc z charakteru správneho súdnictva ako verejného súdnictva,\ndospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka nemôže byť nositeľom (adresátom) základných\npráv a slobôd podľa ústavy, a teda nie je ani oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-zákonnosť", "osoba-neoprávnená", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fb60b56c-5034-43f4-be7c-a932173424f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 406/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb60b56c-5034-43f4-be7c-a932173424f2"}, {"guid": "ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d"}, {"guid": "ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07"}, {"guid": "ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4"}, {"guid": "ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7eace8b-37b1-4b16-9efd-5327496298fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.344.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.344.2022.1"}, {"guid": "ussr:cbad0cef-5c69-4351-926a-325e8526978b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1"}, {"guid": "ussr:7f66ddd8-6be0-451a-b10a-2f149b46b55c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1"}, {"guid": "ussr:c6d58f16-de56-486c-9d53-87ae4dbbd439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.308.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 308/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 308/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.308.2019.1"}, {"guid": "ussr:49e48134-d586-4c97-9047-4f17b6664ec8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.121.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2017 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.121.2017.1"}, {"guid": "ussr:3e5a413d-3f9d-4d3d-a4c3-c5ad8a4657c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.827.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 827/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 827/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.827.2016.1"}, {"guid": "82f8498c-f146-458f-a15c-000a40a0a875:f947ca4e-b44c-4050-a393-308f4c7d1bcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201258.1", "spisova_znacka": "4Svk/47/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/47/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201258.1"}]}