{"guid": "ussr:cbebc419-553d-4f93-93bb-bb5b23b08071", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.504.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 504/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 504/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 504/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.504.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cbebc419-553d-4f93-93bb-bb5b23b08071", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.504.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.504.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.504.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 504/2015­18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obce Košolná, Košolná 44, právne zastúpenej advokátom\nJUDr.\n\nMgr.\n\nMichalom\n\nMrvom\n\nLL.M.,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nNevädzová\n\n5,\n\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 1 Sžr 56/2014 z 24. marca 2015 a takto\n\nrozhodol:\n\nSťažnosť obce Košolná o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015\ndoručená sťažnosť obce Košolná, Košolná 44 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Sžr 56/2014 z 24. marca 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou správneho\nkonania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 180/1995 Z. z.“). Správny orgán v rámci uvedeného konania na základe návrhu\nSlovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“), ktorým sa SPF domáhal potvrdenia, že\nv návrhu uvedené pozemky evidované v katastri nehnuteľností ako pozemky vo vlastníctve\nsťažovateľky sú vo vlastníctve štátu, vydal rozhodnutie sp. zn. C 181/2012 z 25. marca 2013\n(ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým potvrdil, že označené pozemky sú\nvo vlastníctve Slovenskej republiky. Sťažovateľka proti označenému rozhodnutiu správneho\norgánu podala odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdy poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom\nsp. zn. 38 Sp 23/2013 z 25. marca 2014 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku\nkrajského súdu podal správny orgán odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súdu\nnapadnutým rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutie správneho orgánu potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti atakuje právne závery, na ktorých stojí napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu, a tvrdí, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu porušuje jej označené\npráva. Argumentuje tým, že označené pozemky nadobudla na základe delimitačných\nprotokolov a ich dodatkov ešte v roku 1993 vydaných podľa zákona Slovenskej národnej\nrady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no majetku obcí“). Od toho času bola sťažovateľka vedená aj ako vlastník týchto pozemkov\nv katastri nehnuteľností, preto v správnom konaní vzniesla námietku vydržania, ktorá však\nnebola akceptovaná. Vychádzajúc z uvedeného zastávala názor, že správny orgán sa\n2\n\nnesprávne vysporiadal s jej námietkou vydržania, predostrela svoj právny pohľad na vec\na tiež názor, že najvyšší súd pochybil a zasiahol do jej označených práv, keď potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu. Podľa nej sa najvyšší súd ústavne nesúladným\na formalistickým spôsobom vysporiadal s jej argumentmi, ktoré smerovali k tomu, že\nsprávny orgán na základe jej námietok o vydržaní predmetných pozemkov mal jej v rámci\nsvojho rozhodnutia potvrdiť nadobudnutie týchto pozemkov vydržaním podľa § 11 zákona\nč. 180/1995 Z. z.\nSťažovateľka na základe uvedenej argumentácie ústavnému súdu navrhla, aby\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej\noznačených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n\n3\n\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu\nústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako\nneopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\n4\n\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta,\n\nvysloví\n\nzjavnú\n\nneopodstatnenosť\n\nsťažnosti\n\na\n\ntúto\n\nodmietne\n\n(obdobne\n\nnapr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPokiaľ ide o namietané porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd pripomína svoj pravidelne judikovaný právny názor, že\ntohto práva sa možno domáhať v súlade s čl. 51 ods. 1 (v spojení s čl. 46 ods. 4) ústavy len v\nmedziach zákonov, ktoré tento článok ústavy vykonávajú (napr. II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03).\nV okolnostiach daného prípadu sú týmito zákonmi č 180/1995 Zb., zákon č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“), zákon o majetku obcí a Občiansky súdny poriadok.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo podľa\nsťažovateľky dôjsť v dôsledku potvrdenia neústavného rozhodnutia správneho orgánu.\nZásadnou je pritom námietka, že správny orgán v rámci konania o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa formalisticky vysporiadal s jej\nnámietkou vydržania, ktorou sa odmietol zaoberať, v dôsledku čoho sťažovateľka bola\nrozhodnutím správneho orgánu pozbavená vlastníctva k pozemkom evidovaných v katastri\nnehnuteľností v jej vlastníctve po takmer 20­tich rokoch. Keďže uvedený prílišný\nformalizmus nenapravil ani najvyšší súd v rámci konania o opravnom prostriedku, porušil\ntým podľa jej názoru označené práva.\nVzhľadom na uvedený charakter námietky sťažovateľky bolo potrebné, aby ústavný\nsúd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zisťoval splnenie podmienok na prijatie\ntejto časti sťažnosti na ďalšie konanie skúmaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nv spojení s rozhodnutím správneho orgánu, ktoré bolo najvyšším súdom na základe\nodvolania sťažovateľky zmenou rozsudku krajského súdu sp. zn. 38 Sp 23/2013 z 25. marca\n2014 (ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu, pozn.) potvrdené.\n\n5\n\nPodľa § 11 ods. 1 zákona\n. 180/1995 Z. z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len ,,navrhovateľ“)\nrozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú\nsplnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič\noprávneného držiteľa. Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je\nstavebným úradom príslušným na územné konanie, a ten, komu toto postavenie vyplýva z\nosobitných predpisov.\nPodľa § 11 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa\nodseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).\nPodľa § 11 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zamietne návrh na vydanie\nrozhodnutia podľa odseku 1, ak\na) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto\nzákona,\nb) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak\nvlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. ak sa v konaní zistia údaje odporujúce\nskutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo\no zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec,\nsprávny orgán môže na návrh rozhodnutím\na) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,\nb) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,\na to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa\npredpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných\ninformácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly\na zoznamy platnosť.\n\n6\n\nÚstavný súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom prieskumu\nv správnom súdnictve, ktorý vymedzila vo svojom opravnom prostriedku samotná\nsťažovateľka, bolo rozhodnutie správneho orgánu vydaného v zmysle § 12 zákona\nč. 180/1995 Z. z.\nDruhou dôležitou a nespornou skutočnosťou je, že sťažovateľka podala námietky\nv správnom konaní, a nie osobitný návrh podľa § 11 citovaného zákona č. 180/1995 Z. z.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n«V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku, či zistené údaje, na základe\nktorých došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia odporcu odporujú skutočnostiam\nz ktorých vychádzal protokol a záznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec; a či bol\nsprávny orgán v správnom konaní povinný prihliadať na navrhovateľkinu námietku\nvydržania sporných nehnuteľností.\nNajvyšší súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že Obec Košolná je\nv katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastní\nka nehnuteľností s titulom nadobudnutia Delimitačný protokol FIN.263/93,\nFIN.1271/93 zo dňa 07. 06. 1993, ktorým boli postupom podľa zák. č. 138/1991 Zb.\ndelimitované na obec Košolná pozemky uvedené v „Rozhodnutí o odovzdaní\npoľnohospodárskej pôdy do trvalého užívania“ zn. Pôd/8­5790/1962 zo dňa 11. 07. 1962,\nktorým ONV, odbor poľnohospodárstva v Trnave podľa § 103 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, § 12 NV č. 81/1958 Zb. a čl. 17 vyhlášky Ministerstva financií č. 205/1958 Ú. v.\nodovzdal predmetné nehnuteľnosti do trvalého bezplatného užívania JRD Košolná pre účely\npoľnohospodárskej výroby. Nadobudnutie predmetných nehnuteľností obcou bolo\nspochybnené a skúmané až na základe návrhu účastníka v 1/ rade, podaného v zákonom\nstanovenej lehote v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z..\nV zmysle ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. sa vlastníctvom obce nestali tie\npoľnohospodárske pozemky v štátnom vlastníctve, ktoré ku dňu 24. 11. 1990 boli v trvalom\nužívaní inej než štátnej organizácie. Ku dňu 24. 11. 1990 tento majetok malo JRD Košolná\nako družstevná organizácia v trvalom bezplatnom užívaní. Z citovaných ustanovení zákona\n7\n\npreto jednoznačne vyplynulo, že tieto pozemky účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. neprešli\ndo vlastníctva obcí. Pozemky odovzdané do trvalého užívania ostali naďalej v štátnom\nvlastníctve a spravoval ich OP – ONV v Trnave.\nV prípade pozemkov – vodné toky platí, že tieto sú v zmysle čl. 4 Ústavy SR\nvo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom ich správou sú v zmysle zákona č. 364/2004 Z.\nz. poverení účastníci v 2. a 3. rade.\nNa základe uvedených názorov najvyšší súd konštatuje, že Obec Košolná sa\nvlastníkom predmetných nehnuteľností účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. nestala, a preto\nzápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech Obce Košolná sa stal\nv zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona nehodnoverným. Keďže v katastri nehnuteľností\nje Obec Košolná evidovaná ako vlastní\nka nehnuteľností s titulom nadobudnutia Delimitačný protokol FIN.263/93, FIN.\n1271/93 zo dňa 07. 06. 1993, pričom týmto protokolom došlo postupom podľa zák. č.\n138/1991 Zb. k delimitovaniu pozemkov na obec Košolná v rozpore so zákonom č. 138/1991\nZb., ide o evidované údaje odporujúce skutočnému stavu veci. Bolo tak na uvážení\nsprávneho orgánu, či v priebehu konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a\nprávnych vzťahov k nim v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., na podnet účastníka v 1/ rade,\npotvrdí na základe zistených skutočností vlastníctvo štátu. Kataster nehnuteľností má v SR\npostavenie štátneho informačného systému, ktorý je verejný, pričom jeho cieľom je\nposkytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a o právach k nim. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu, odporca svojim postupom a rozhodnutím, ktorým v zmysle § 12 ods. 1\npísm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. na základe zistených skutočností potvrdil vlastnícke právo\nSlovenskej republike v správe príslušných orgánov, konal v súlade so zákonom...\nK tejto súvislosti je potrebné ešte podotknúť, že nezákonnosť delimitácie žiadna\nzo strán, ani pribratí účastníci správneho konania, nenamietali.\n... K námietke navrhovateľky, že Obec Košolná je vlastníkom predmetných\nnehnuteľností na základe inštitútu „vydržania“, odvolací súd poznamenáva, že inštitút\nvydržania podľa občianskeho práva je odlišný, čo do svojho právneho základu, ako aj\naprobačného aktu orgánu štátnej moci, od úpravy vydržania v práve správnom (pozri aj\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžr/24/2012 zo dňa 22. 01. 2013). Predovšetkým je\n8\n\nneprehliadnuteľnou skutočnosťou, že samotný zákon č. 180/1995 Z. z. zakotvuje úpravu\nvydržania spojenú s koncentračnou zásadou prostredníctvom ustanovenia § 11, § 11a\na § 12.\nV ustanovení § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. však inštitút vydržania\nupravený nie je, t. z., že správny orgán pri rozhodovaní o potvrdení vlastníckeho práva\nštátu na základe údajov odporujúcich skutočnostiam, z ktorých protokol o prechode\nvlastníctva veci štátu na obec, nie je oprávnený na tento inštitút prihliadať. Odvolací súd je\ntoho názoru, že zmyslom tohto ustanovenia je odstrániť rozpory zapísaných údajov v\nevidencii vlastníckych práv so skutočným stavom veci, pričom správny orgán vychádza zo\nzákonom uvedených listín. Účelom tohto ustanovenia nie je rozhodovať o vlastníckom práve\nvydržaním, ale odstrániť chyby v evidencii vlastníckych práv. Uvedené vyplýva aj z čl. 2\nods. 2 Ústavy SR podľa ktorého, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nČo sa týka tvrdenia navrhovateľky, že civilný súd sa nebude môcť zaoberať otázkou\nvlastníckeho práva k týmto pozemkom v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p., pretože na jednej\nstrane to neumožňuje zákon č. 180/1995 Z. z. v ust. § 12 a na druhej strane by súd nemohol\nrozhodovať v dôsledku prekážky litispendencie, resp. právoplatne rozhodnutej veci\nsprávnym orgánom o určení vlastníckeho práva, najvyšší súd dodáva, že tieto námietky\ntaktiež nie sú spôsobilé vyvrátiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.»\nVychádzajúc z citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa námietkou sťažovateľky o vydržaní zaoberal\nna pomerne rozsiahlom priestore. Jeho právna argumentácia smerovala k záveru, že nie je\nmožné prihliadať na ňu v zmysle správneho konania na návrh podľa § 12 zákona\nč. 180/1995 Z. z., pričom z odôvodenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, že\nsťažovateľka osobitný návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. v správnom konaní\nnepodala. V tejto súvislosti ústavný súd k vecnej stránke sporu dodáva, že v zmysle § 11\nods. 8 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán potvrdenie o vydržaní môže vydať,\nlen ak je vec nesporná, to znamená, že si vlastnícke právo na predmetné pozemky\nneuplatnila iná osoba, čo v okolnostiach prípadu vzhľadom na uplatnenie návrhu SPF podľa\n9\n\n§ 12 zákona č. 180/1995 Z. z. vylučuje, aby správny orgán rozhodoval o námietke vydržania\na v prípade podania návrhu podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. sťažovateľkou by implicitne\nviedol k zamietnutiu návrhu na vydanie rozhodnutia o vydržaní v takomto konaní.\nPodľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v sťažovateľkinej\nveci je ústavne udržateľný, preto ústavný súd už v rámci predbežného prerokovania hodnotí\ntak, že nesignalizuje známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti, čo štandardne môže\nzakladať právomoc ústavného súdu vysloviť po meritórnom prejednaní veci porušenie práv\nsťažovateľky (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06). Keďže teda\nústavný súd vylúčil možnosť vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu\npri prípadnom meritórnom prejednaní sťažnosti, je sťažnosť v tejto časti zjavne\nneopodstatnená a bolo potrebné ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už\npri predbežnom prerokovaní odmietnuť.\n2. Sťažovateľka tiež namietala, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. II. ÚS 78/05) zastáva\nnázor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv\na práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1\nústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil\nústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. Inak povedané, o prípadnom\nporušení označeného základného práva hmotnoprávneho charakteru (čl. 20 ods. 1 ústavy)\nby bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne\ndošlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov\nvyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.\nVzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu, ako aj dôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnosti neobsahujú také skutočnosti, ktoré\nby svedčili o porušení ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 ústavy,\n10\n\nbolo potrebné sťažnosť sťažovateľky aj v časti namietajúcej porušenie jej základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (hmotnoprávneho charakteru) odmietnuť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "pozemok, pozemkové právo-pozemkové úpravy", "návrh-zjavne neopodstatnený", "vlastníctvo", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "6b9cd2ac-5648-48b5-be87-a1f808052f69:29d03a89-5d6c-4b77-9f59-176fb8ad118b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2013200294.2", "spisova_znacka": "38Sp/23/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/23/2013 z 24. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200294.2"}], "citovane_v": []}