{"guid": "ussr:a9557095-2bea-4a3e-b8b4-f9cac69a7817", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 469/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 469/2014 z 12. 5. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2015, sp. zn. III. ÚS 469/2014, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9557095-2bea-4a3e-b8b4-f9cac69a7817", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.469.2014.1/text", "citacie_n": 58, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 469/2014­59\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra\nDobríka prerokoval sťažnosť spoločnosti FELA Management AG, Basadingerstrasse 18,\nDiessenhofen, Švajčiarska konfederácia, zastúpenej spoločnosťou GOREJ Legal, s. r. o.,\nAdvokátska kancelária, Krmanova 14, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Roman Gorej, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 2 Sžf 3/2009 z 19. decembra 2012\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti FELA Management AG na súdnu ochranu zaručené\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžf 3/2009\nz 19. decembra 2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 3/2009\nz 19. decembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti FELA\nManagement AG trovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť\ncentov) na účet jej právneho zástupcu spoločnosti GOREJ Legal, s. r. o., Krmanova 14,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2013\ndoručená sťažnosť spoločnosti FELA Management AG, Basadingerstrasse 18, Diessenhofen,\nŠvajčiarska konfederácia (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 19. decembra 2012 v konaní sp. zn. 2 Sžf\n3/2009.\n1. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v roku 2008 ako člen skupiny\ndodávateľov predložil svoju ponuku do verejného obstarávania na predmet zákazky\n„Komplexná služba elektronického výberu mýta“ formou užšej súťaže vyhláseného\n(ďalej len\n„obstarávateľ“). Obstarávateľ zaslal 9. apríla 2008 sťažovateľovi žiadosť o vysvetlenie\nponuky, na ktorú sťažovateľ odpovedal listom zo 16. apríla 2008. Následne obstarávateľ\nlistom z 29. apríla 2008 oznámil sťažovateľovi vylúčenie jeho ponuky z verejného\nobstarávania, keďže predložená ponuka sťažovateľa „nesplnila požiadavky verejného\nobstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch“ a „predložené vysvetlenie k ponuke nie je\nv súlade s požiadavkou verejného obstarávateľa podľa § 42 ods. 3 Zákona o verejnom\nobstarávaní“.\n2\n\nSťažovateľ doručil obstarávateľovi 7. mája 2008 žiadosť o nápravu proti vylúčeniu\njeho ponuky z verejného obstarávania podľa § 136 ods. 1 písm. e) zákona č. 25/2006 Z. z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom\na účinnom v tom čase (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), pričom túto žiadosť\nobstarávateľ zamietol. Preto sťažovateľ podal podľa § 138 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom\nobstarávaní námietky proti vylúčeniu jeho ponuky zo súťaže, o ktorých Úrad pre verejné\nobstarávanie prostredníctvom svojej komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach (§\n140 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) rozhodol rozhodnutím č. 534­84­7000/2008\nz 22. júla 2008 tak, že ich zamietol. Sťažovateľ napadol rozhodnutie Úradu pre verejné\nobstarávanie žalobou podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorú Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2 S 121/08­250 zo 6. mája 2009\nzamietol. Na základe odvolania sťažovateľa najvyšší súd rozsudkom z 9. októbra 2012\nv konaní sp. zn. 3 Sžf 116/2009 prvostupňový rozsudok krajského súdu potvrdil. Odvolací\nrozsudok najvyššieho súdu napadol sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n6. februára 2013, ktorá bola uznesením č. k. I. ÚS 732/2014­35 z 3. decembra 2014\nodmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\nProti vylúčeniu svojej ponuky z verejného obstarávania sa však sťažovateľ bránil\naj inou procesnou formou. V rámci revíznych postupov regulovaných v štvrtej hlave piatej\nčasti zákona o verejnom obstarávaní doručil 25. júla 2008 obstarávateľovi podľa § 136\nods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní žiadosť o nápravu proti inému úkonu\nobstarávateľa, a to proti:\n«a) akceptovaniu vysvetlenia a údajov uvedených uchádzačom – skupinou\ndodávateľov\n\n, v liste označenom ako „Vysvetlenie súťažnej ponuky\n\nzo dňa 16.4.2008“, na základe ktorých Obstarávateľ posúdil ponuku tohto uchádzača\nako spĺňajúcu požiadavky stanovené Obstarávateľom v súťažných podkladoch,\nb) nevyžiadaniu si vysvetlenia súťažnej ponuky Sťažovateľa v časti týkajúcej sa\npožiadavky P1.20 súťažných podkladov Obstarávateľom,\n\n3\n\nc) rozširovaniu znenia požiadavky Obstarávateľa na vysvetlenie návrhu ceny\nadresovanej Sťažovateľovi.»\nObstarávateľ však na žiadosť nereagoval, preto sťažovateľ adresoval 8. augusta 2008\nÚradu pre verejné obstarávanie námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g), teda proti úkonu\nobstarávateľa inému ako uvedenému v písmenách a) až f). Úrad pre verejné obstarávanie\no námietkach sťažovateľa prostredníctvom komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach\nrozhodol rozhodnutím č. 921­133­7000/2008 z 8. septembra 2008 tak, že ich podľa § 139\nods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zamietol.\nK námietke sťažovateľa o vyhodnotení údajov skupiny dodávateľov\nÚrad pre verejné obstarávanie uviedol, že jeho komisia „preskúmala ponuku\nuchádzača\n\nz hľadiska splnenia požiadaviek kontrolovaného, na ktoré sa\n\nkontrolovaný dopytoval v žiadosti o vysvetlenie ponuky, pričom sa zamerala na to, či boli\npožiadavky kontrolovaného primárne preukázané už v samotnej predloženej ponuke\nuchádzača\n\n. Poskytnuté, i keď všeobecné vysvetlenie ponuky uchádzača\n\ntotiž\n\nnemožno posudzovať samostatne, bez ohľadu na samotnú ponuku uchádzača, a teda či sú\nv nej preukázané predmetné požiadavky kontrolovaného“. Následne Úrad pre verejné\nobstarávanie poukázal na jednotlivé časti obsahu ponuky víťazného uchádzača relevantné\nz hľadiska otázok obstarávateľa, ktoré sťažovateľ podrobil kritike. Súčasne zdôraznil fakt, že\n«uchádzač\n\nvyužil právo podľa § 20 zákona o verejnom obstarávaní a celú svoju\n\nponuku označil ako „dôvernú“. Teda zverejňovanie konkrétnych údajov z jeho ponuky,\nvrátane citácií, technických riešení a konkrétneho znenia ponuky ani zo strany úradu nie je\nmožné... Z uvedeného dôvodu nemôže komisia úradu v danom rozhodnutí citovať konkrétne\nriešenia uvádzané uchádzačom\n\nv jeho ponuke, ale odkazuje iba na čísla strán\n\na názvy kapitol v ponuke uchádzača\n\nkde bolo preukázané splnenie predmetných\n\npožiadaviek.».\nK druhému okruhu námietok (nepožiadanie sťažovateľa o vysvetlenie požiadavky\nP1.20 súťažných podkladov) Úrad pre verejné obstarávanie uviedol, že „nesplnenie\npožiadavky P1.20 ako dôvodu vylúčenia už bolo predmetom konania o námietkach,\n4\n\nktoré podal navrhovateľ dňa 22. 05. 2008 a ktoré úrad rozhodnutím č. 534­84­700/2008\nzo dňa 02. 07. 2008 zamietol ako neopodstatnené“. Rovnaký postoj zaujal Úrad pre verejné\nobstarávanie aj k tretiemu okruhu námietok.\nZamietavé rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie napadol sťažovateľ žalobou\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V nej namietal\n«preukázateľné porušenie princípu rovnakého zaobchádzania v zmysle ustanovenia § 9\nods. 2 ZVO. Porušenie tohto princípu badá... v nerovnakom posudzovaní ponúk všetkých\nuchádzačov a poukázal pritom na list uchádzača\n\ns označením\n\n„Vysvetlenie súťažnej ponuky“ zo dňa 16.04.2008, z ktorého je v spojení s otázkami\npoloženými Obstarávateľom postupom podľa ustanovenia § 42 ods. 2 ZVO, možno vyvodiť\nzáver, že Komisia obstarávateľa nemala jasno v tom, na ktorom mieste ponuky tohto\nuchádzača je zakomponované splnenie viacerých záväzných požiadaviek na obsah tejto\nponuky, pričom odpovede uchádzača\n\ntieto skutočnosti nielenže\n\nneobjasňujú ale na rozdiel od vysvetlení žalobcu ani neobsahujú...». Následne sťažovateľ vo\nsvojej žalobe uvádza príklady z odpovede uchádzača\n\npreukazujúce\n\npodľa jeho názoru odôvodnenosť predmetného žalobného dôvodu.\nNerovnosť v zaobchádzaní s uchádzačmi v kritizovanom verejnom obstarávaní videl\nsťažovateľ aj v tom, že „nemala Komisia obstarávateľa jasno v tom, na ktorom mieste\nponuky sa nachádza odkaz na splnenie požiadavky P1.20 vo vzťahu k ponuke žalobcu.\nTakýto záver je možné vyvodiť z toho, že v oznámení o vylúčení ponuky žalobcu cituje\nObstarávateľ konkrétne časti ponuky žalobcu, ktoré podľa neho dokazujú nesplnenie tejto\npožiadavky, aj keď sa ponuka žalobcu s takouto požiadavkou vysporadúva úplne na inom\nmieste...“.\nNapokon sťažovateľ vo svojej žalobe namietol „rozširovanie znenia požiadavky\nObstarávateľa na vysvetlenie návrhu ceny...“. Sťažovateľ na otázku komisie obstarávateľa\nsmerujúcej k uvedenej nezrovnalosti „odpovedal spolu s odpoveďami na iné otázky,\nktoré Komisia obstarávateľa žalobcovi adresovala a keďže táto požiadavka na vysvetlenie\nceny neobsahovala bližšie podrobnosti základných charakteristických parametrov ponuky\n5\n\ntak, ako to vyžaduje ustanovenie § 42 ods. 3 ZVO, odpoveď žalobcu bola formulovaná len\nv tej rovine, ktorá podľa názoru žalobcu mala vyjasniť snahu Obstarávateľa o porovnávanie\ns inými systémami elektronického výberu mýta v ostatných stredoeurópskych krajinách.\nRozhodnutie Obstarávateľa o vylúčení ponuky uchádzača zo súťaže, ako jeden z dôvodov\nvylúčenia nakoniec uvádza aj to, že žalobcom predložené vysvetlenie k ponuke nie je\nv súlade s požiadavkou verejného obstarávateľa podľa § 42 ods. 3 ZVO.“. Popísané\nskutočnosti sťažovateľ vo svojej žalobe kritizoval s poukazom na to, že otázka komisie\nobstarávateľa položená mu v žiadosti o vysvetlenie ponuky je formulovaná podstatne užšie\nv porovnaní s citáciou, ktorú potom použil obstarávateľ pri zamietnutí sťažovateľovej\nžiadosti o nápravu ako argument proti dôvodom sťažovateľa. Podľa sťažovateľa\n„je evidentné, že doplnený text podstatne mení a precizuje požiadavky Obstarávateľa\nna vysvetlenie cenovej ponuky“. Sťažovateľ rozporoval záver Úradu pre verejné\nobstarávanie, podľa ktorého sa touto námietkou zaoberalo súvisiace rozhodnutie\no zamietnutí námietok sťažovateľa proti jeho vylúčeniu zo súťaže, pretože „predmetom\nkonania, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 534­84­7000/2008 bola otázka\nvylúčenia žalobcu zo súťaže a otázka ponúkanej ceny bola riešená jedine vo vzťahu\nk vysvetleniu cenovej ponuky žalobcom pričom sa žalovaný zaoberal len tým, či\nObstarávateľ položil žalobcovi otázku na vysvetlenie ceny a tým, či žalobca poskytol\ndostatok dôkazov na to, aby umožnil Obstarávateľovi uznať toto vysvetlenie. Otázkou\nrozšírenia otázky na vysvetlenie ceny sa však žalobca (správne zrejme malo byť žalovaný,\npozn.) v pôvodnom rozhodnutí nezaoberal a nakoľko je táto otázka z pohľadu žalobcu\npodstatná, namietal proti takému úkonu Obstarávateľa samostatným podaním. Žalovaný\nnemal dôvod nezaoberať sa takto položenou otázkou a svojim postupom navodil stav, kedy\njeho rozhodnutie trpí vážnou materiálnou vadou spočívajúcou v odmietnutí práva žalobcu\ndomáhať sa preskúmania zákonnosti postupu Obstarávateľa.“.\nO sťažovateľovej žalobe krajský súd rozsudkom č. k. 3 S 180/2008­391 zo 4. augusta\n2009 rozhodol tak, že ju zamietol. Krajský súd identifikoval pojem diskriminácie\nako „rozdielny prístup k jednotlivcovi alebo skupine ako celku“. Znaky definovaného pojmu\nvšak podľa názoru krajského súdu neboli naplnené «pri námietke žalobcov týkajúcej sa\n\n6\n\notázky vysvetlenia nejasnosti ohľadne požiadavky P1.20, ktorá absentovala v „Žiadosti\no vysvetlenie ponuky“ obstarávateľa z 09.04.2008... Súd konštatuje, že pri žiadostiach\no vysvetlenie ponúk vychádza obstarávateľ z týchto ponúk a preto, keďže ponuky\nuchádzačov nie sú identické, nemôžu byť ani otázky v žiadostiach o vysvetlenie totožné. Nie\nje povinnosťou obstarávateľa žiadať o vysvetlenie tých aspektov ponuky, čo v danom\nprípade ide o ponuku žalobcov, pri ktorých je zrejmé, že ich uchádzač nespĺňa. K takémuto\nzáveru dospela komisia obstarávateľa. Na základe uvedených skutočností nie je možné\nkonštatovať, že by žalovaný ako aj obstarávateľ porušil princípy uvedené v § 9 ods. 2\nZVO.».\nKrajský súd konštatoval, že z dostupných dokladov „nevyplýva, že by došlo zo strany\nžalovaného k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, ktoré v žalobe uvádzajú\nžalobcovia, pretože komisia obstarávateľa v rámci hodnotenia predložených ponúk vyzvala\nvšetkých uchádzačov v súlade s § 42 ods. 2 ZVO na to, aby vysvetlili niektoré komisiou\noznačené aspekty ponúk. Žalobcovia na uvedenú žiadosť o vysvetlenie ponuky zo dňa\n09.04.2008 reagovali listom zo dňa 16.04.2008 avšak súd sa nestotožnil s názorom\nžalobcov, že by pri vyhodnocovaní ponuky žalobcov a ponuky\npostupoval obstarávateľ a žalovaný rôznym spôsobom tak, ako to uvádzajú v žalobe.“.\nNapokon krajský súd uviedol, že „nedošlo k porušeniu princípu transparentnosti...\nSúd nezistil, že by žalovaný ani obstarávateľ, konal v rozpore s touto zásadou\na teda aj so zákonom,\nalebo horšie\n\npretože\n\nkontrolovateľné.\n\nich\n\nkonanie\n\nZákon\n\nnebolo\n\nobsahuje\n\ncelý\n\nnečitateľné,\nrad\n\nnekontrolovateľné\n\ninštitútov\n\na ustanovení,\n\nktorých cieľom je objektivizovať a sprehľadniť vo veľkej miere proces zadávania verejných\nzákaziek, pričom základným prostriedkom je právna úprava dohľadu nad zadávaním\nverejných zákaziek, ktorá patrí žalovanému ako orgánu dohľadu. V danom prípade súd\nkonštatuje, že žalovaný postupoval v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, preskúmal\nnámietky žalobcov proti úkonu obstarávateľa, ktoré boli podané v zmysle § 138 ods. 2\npísm. g/ ZVO a vo svojom rozhodnutí žalovaný nezistil, že by došlo k porušeniu princípu\ntransparentnosti v konaní obstarávateľa a preto tieto námietky zamietol.“.\n\n7\n\nPrvostupňový rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ odvolaním. Namietal,\nže krajský súd „sa neodôvodnene zameral len na posúdenie Druhého a Tretieho\nnapádaného úkonu, čím svojvoľne zúžil predmet samotného konania a vôbec sa nezaoberal\nposúdením Prvého napádaného úkonu (akceptovanie vysvetlenia a údajov uvedených\nuchádzačom\n\n, pozn.). K uvedenému tvrdeniu považuje Žalobca\n\nza potrebné uviesť, že práve posúdenie tohto úkonu pritom Žalobca považoval\nza najdôležitejšie\n\nv otázke\n\nposúdenia\n\ndiskriminačného\n\npostupu\n\nObstarávateľa\n\na Žalovaného.“. Na rozsiahlom priestore potom sťažovateľ vo svojom odvolaní citoval\nzo súťažných podkladov, z podkladov predložených uchádzačom\n\n,\n\nz podaní, ktoré uchádzačom adresoval obstarávateľ, a z odpovedí na ne, ako aj z obsahu\nsúvisiaceho súdneho spisu krajského súdu (sp. zn. 2 S 121/08), čím sa usiloval preukázať, že\n„ponuka víťazného uchádzača nespĺňala viaceré záväzné požiadavky na predmet zákazky\npodľa súťažných podmienok... Ak Obstarávateľ nevylúčil uchádzača nespĺňajúceho záväzné\npožiadavky na predmet zákazky, diskriminoval tým všetkých ostatných uchádzačov,\na teda aj Žalobcu. V druhom rade je evidentné, že ponuka Žalobcu vo vzťahu k splneniu\npožiadavky P1.20 nebola zo strany Obstarávateľa hodnotená rovnakými kritériami,\nako ponuka uchádzača\n\n, a to v neprospech ponuky Žalobcu.“.\n\nSťažovateľ krajskému súdu vytýkal nesprávne ustálenie skutkového stavu „vo vzťahu\nk Prvému napádanému úkonu..., keď nijako neposudzoval to, či ponuka uchádzača\nspĺňa alebo nespĺňa záväzné požiadavky na predmet zákazky, aj keď to bolo\nzo strany Žalobcu vytýkané v smere posúdenia otázky dodržania princípov nediskriminácie\na rovnakého zaobchádzania... Vo vzťahu k Druhému napádanému úkonu (nevyžiadanie\nvysvetlenia súťažnej ponuky uchádzača v časti týkajúcej sa požiadavky P1.20 súťažných\npodkladov, pozn.) súd prvého stupňa nesprávne ustálil aj samotné znenie napádaného\núkonu. Žalobca totiž nenamietal proti tomu, že otázka na splnenie požiadavky P1.20 nebola\nadresovaná uchádzačovi\n\n. Žalobca namietal proti tomu, že takáto\n\notázka nebola adresovaná Žalobcovi... Žalobca nikdy netvrdil, že nepožiadanie vysvetlenia\nniektorej otázky je samo osebe diskriminujúce, ale poukazoval na to, že pokiaľ je táto\nskutočnosť zaradená do širšieho radu úkonov, okolností a celého hodnotiaceho procesu\n\n8\n\nObstarávateľa, môže byť nepožiadanie vysvetlenia v konečnom dôsledku diskriminujúce,\nčo sa v tomto prípade aj stalo. Pri posudzovaní Tretieho napádaného úkonu (rozširovanie\nznenia požiadavky obstarávateľa na vysvetlenie návrhu ceny, pozn.) napokon súd opäť zúžil\npredmet samotnej žaloby a otázku diskriminačného postupu Obstarávateľa a Žalovaného\npreformuloval na otázku dodržania princípu rovnakého zaobchádzania, t. j. či v kontexte\ntohto úkonu nebol zvýhodnený samotný uchádzač\n\n. Takto námietka proti\n\ntomuto úkonu neznela. Žalobca trvá na svojich argumentoch vo vzťahu k Tretiemu\nnapádanému úkonu, teda trvá na tom, že otázka Obstarávateľa na vysvetlenie neobvykle\nnízkej ceny bola formulovaná nejasne a nezrozumiteľne a následne v rámci revíznych\npostupov sa Obstarávateľ snažil nastoliť stav, akoby túto otázku položil v inom zmysle aj\nkeď tomu tak nebolo.“.\nVšetky formulované odvolacie dôvody mali podľa sťažovateľa napokon za následok\naj nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom „v smere aplikácie ustanovenia ZVO\nzakazujúceho nerovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi, zakazujúceho diskrimináciu\nuchádzačov a zakotvujúceho princíp transparentnosti“.\nNajvyšší súd na odvolanie sťažovateľa rozsudkom z 19. decembra 2012 v konaní\nsp. zn. 2 Sžf 3/2009 napadnutý prvostupňový rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší\nsúd poukázal na skutočnosť, že v súvisiacich konaniach (sp. zn. 3 Sžf 116/2009\na sp. zn. 3 Sžf 2/2010) položil predbežné otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len\n„Súdny dvor“), na ktoré tento rozsudkom z 29. marca 2012 v konaní sp. zn. C­599/10\nodpovedal. Ďalej najvyšší súd zdôraznil viazanosť súdov v správnom súdnictve žalobnými\ndôvodmi, ktoré žalobca môže rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. Z tohto\nhľadiska konštatoval, že sťažovateľ uplatnil dva okruhy žalobných dôvodov, jednak\n„nedostatky procesného charakteru v konaní pred žalovaným v procese rozhodovania\no podaných námietkach“ a jednak „nezákonnosť dôvodov vylúčenia ponuky žalobcov\nz procesu verejného obstarávania:\n2.1. nesplnenie technickej požiadavky\n2.2. neprimerane nízka cena ponuky žalobcov“.\n\n9\n\nK prvému dôvodu najvyšší súd uviedol, že z „§ 153 zákona č. 25/2006 Z. z. vyplýva,\nže všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa tohto zákona\ns výnimkami tam uvedenými. Keďže ani jedna zo zákonných výnimiek sa nevzťahuje\nna konanie podľa piatej časti štvrtej hlavy (Revízne postupy) zákona č. 25/2006 Z. z. nie je\nmožno priznať právnu relevanciu odvolacím dôvodom..., týkajúcich sa porušenia práva\nžalobcov na oboznámenie sa s odborným stanoviskom, ktoré malo byť dôvodom\nna prerušenie konania o námietkach podľa § 138 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z.\npred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nahliadanie do spisu vedeného\nv konaní o revíznych postupoch zákon č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodujúcom\nobdobí, neupravoval.\nZ ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vzťahujúcich sa na konanie\no námietkach nevyplýva povinnosť žalovaného pred tým, ako vydá rozhodnutie, oboznámiť\nžalobcu s listinami, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, ktorý je založený v rámci\nrevízneho postupu podľa zákona č. 25/2006 Z. z. pretože na uvedené konanie nemožno\naplikovať ustanovenia obsiahnuté v správnom poriadku. (Pokiaľ by správny poriadok bolo\nmožné na takéto konanie o námietkach aplikovať, uvedená argumentácia žalobcu by bola\ndôvodná...).“.\nPodľa najvyššieho súdu „z predloženého administratívneho spisu vyplýva,\ntak ako to vecne správne konštatoval i Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku,\nže žalobcovia požadovali informácie resp. prístup do uvedeného spisu. Na takýto postup\nmali použiť iné zákonné inštitúty napr. zákon o slobodnom prístupe k informáciám\nč. 211/2000 Z. z. Žalobcovia aj napriek tomu, že požadovali sprístupnenie spisu, nevyužili\nopravné prostriedky, v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, či už v procese\nadministratívneho\n\nkonania\n\nalebo\n\nv rámci\n\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia,\n\nresp. fiktívneho rozhodnutia v správnom súdnictve.“.\nPokiaľ išlo o požiadavku P1.20 súťažných podkladov, najvyšší súd „dospel k záveru,\nže verejný obstarávateľ v tejto časti nepostupoval v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z.,\nako aj s čl. 6 Smernice 2004/18/ES zo dňa 31.3.2004... a konštatuje, že pokiaľ verejný\n10\n\nobstarávateľ v tomto prípade a v rámci procesu vyhodnocovania ponuky žalobcov zistil,\nže ich ponuka je nepresná a nie je v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými\nv Súťažných podkladoch, potom podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C­599/10...\nmal požiadať žalobcov o vysvetlenie akým spôsobom bola splnená predmetná technická\npožiadavka... Až po doručení odpovede na žiadosť o vysvetlenie ponuky, mal verejný\nobstarávateľ posúdiť, či odpoveď na vysvetlenie ponuky podaná v čase, keď žalobcovia ako\naj iní uchádzači predložili ponuku a uplynula i lehota na predloženie ponúk a je ukončený\nvýber uchádzačov, je len objasnením alebo vysvetlením podanej ponuky alebo ide o zmenu\nsamotnej ponuky. Samotnú ponuku už nemožno meniť a to ani z podnetu verejného\nobstarávateľa,\n\nrovnako\n\nani z vlastnej\n\nvôle\n\nuchádzača\n\n(§\n\n42\n\nods.\n\n2\n\nzákona\n\nč. 25/2006 Z. z.).“.\nK problému vysvetlenia neobvykle nízkej ponukovej ceny najvyšší súd rekapituloval\nobsah žiadosti obstarávateľa o vysvetlenie ponuky v predmetnej časti, keďže sťažovateľom\n„ponúkaná hodnota Efektívnosti výberu mýta E=0,9980 výrazne prekračuje hodnoty\nEfektívnosti výberu mýta bežne dosahované v okolitých stredoeurópskych krajinách“.\nObstarávateľ potom neakceptoval vysvetlenie sťažovateľa s ohľadom na mieru porušovania\nmýtnej povinnosti vodičmi vozidiel v Rakúsku a Českej republike. Najvyšší súd\nv odôvodnení svojho rozsudku vychádzal z obsahu odpovede sťažovateľa na žiadosť\nobstarávateľa o vysvetlenie ponuky, ako aj z oznámenia obstarávateľa o vylúčení ponuky\nsťažovateľa a s poukazom na podstatu správnej úvahy, ako aj na limity právomoci súdov\nv správnom súdnictve preskúmavať využitie správnej úvahy konštatoval, že nezistil\nnezákonnosť rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie v tejto časti, hoci „sa... nestotožnil\ns dôvodmi\n\nobsiahnutými\n\nv napadnutom\n\nrozsudku\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nč. k. 2S/121/08­250, stotožnil sa len s výrokom rozsudku (§ 219 ods. 1 O. s. p.), ktorý bol\nvecne správny“. Podľa názoru najvyššieho súdu pri posudzovaní predmetnej časti ponuky\n„postup verejného obstarávateľa umožnil žalobcom dostatočne vysvetliť základné\ncharakteristické parametre ich ponuky“, ale „napriek tomu, že žalobcovia mali možnosť\nvysvetliť výšku ponukovej ceny najmä v kontexte deklarovanej výšky hodnoty Efektívnosti\nvýberu mýta, ktorá bola parametrom ovplyvňujúcim cenu služby a s tým spojené náklady\n\n11\n\nna zabezpečenie\n\na dosiahnutie\n\ndeklarovanej\n\nEfektívnosti,\n\nmožno\n\nkonštatovať...,\n\nže vysvetlenie žalobcov smerovalo len k všeobecným údajom a tvrdeniam, ktorými chceli\nžalobcovia predovšetkým preukázať reálnosť výšky hodnoty Efektívnosti výberu mýta\nbez zohľadnenia a odrazu k výške ponúkanej ceny. Verejnému obstarávateľovi neboli\nžalobcami poskytnuté konkrétne argumenty, vysvetlenie ponuky v spornej otázke bolo\nvšeobecné a nepresvedčivé, a preto vysvetlenie žalobcov nebolo v súlade s požiadavkou\nkontrolovaného podľa § 42 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z.\nVerejný obstarávateľ disponuje v procese verejného obstarávania širokou mierou\nvoľnej úvahy čo sa týka skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť na účely prijatia\nrozhodnutia o uzavretí zmluvy v rámci verejného obstarávania...\nVzhľadom na uvedené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, že jeden z uvedených\ndôvodov vylúčenia ponuka žalobcov (predložené vysvetlenie k ponuke nebolo v súlade\ns požiadavkou verejného obstarávateľa podľa § 42 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z.) bol\noprávnený a preto žalobcov už nebolo možné zaradiť späť do procesu verejného\nobstarávania.“.\nV nadväznosti na citovaný text odôvodnenia najvyšší súd na nasledujúcej strane 49\nsvojho rozsudku uviedol, že „verejný obstarávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku\nz dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie\nponuky. Zásada proporcionality ako jedna zo všeobecných zásad úniového práva,\nverejnému obstarávateľovi ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou\na žiadosť o spresnenie obsahu uvedenej ponuky by bola schopná zabezpečiť právnu istotu\nrovnako ako okamžité zamietnutie dotknutej ponuky, aby sa skôr rozhodol požiadať\ndotknutého uchádzača o spresnenie, akoby mal čisto a jednoducho zamietnuť jeho ponuku\n(Antwerpse Bouwwerken, T­195/08, 10.12.2009, bod 55; Adia interim, T­19/95, 8.5.1996,\nZb. s. II­321, bod 57; Tideland Signal, T­211/02, 27.9.2002, Zb. s. II 3781, bod 43).\nV tomto prípade verejný obstarávateľ nepožiadal žalobcov o vysvetlenie vyššie\nuvedených technických nejasností ponuky prv než ich ponuku vylúčil, preto možno\nkonštatovať, že verejný obstarávateľ postupoval v rozpore so všeobecnými zásadami\núniového práva, ktoré vyjadrujú základné ponímanie práva a ktoré musia byť dodržiavané\nnielen v úniovom právnom poriadku, ale aj v právnych poriadkoch členských štátov.\n12\n\nKeďže v ďalšom sa Najvyšší súd SR nestotožnil s argumentáciou žalobcov uvedenou\nv podanom odvolaní a to z vyššie uvedených dôvodov, dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného č. 534­84­7000/2008 zo dňa 2.7.2008 v rozsahu ďalších žalobných\ni odvolacích dôvodov vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, ako i z dostatočne\nzisteného skutkového stavu veci, k zamietnutiu námietok žalobcov prišlo na základe\nexistujúceho zákonného dôvodu – predložené vysvetlenie ponuky žalobcov v otázkach\nneobvykle nízkej ponukovej ceny v kontexte a na základe Efektívnosti výberu mýta\nsmerovalo len k všeobecným údajom a tvrdeniam bez poskytnutia konkrétnych argumentov\na dôkazov.“.\nV závere odôvodnenia najvyšší súd zhodnotil, že „neboli zistené v súdnom\npreskúmavacom konaní také vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia...“.\n2. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ tvrdí, že „predložil tak\nprvostupňovému, ako aj odvolaciemu súdu niekoľko príkladov, z ktorých bolo zrejmé,\nže ponuka víťazného uchádzača\n\nnespĺňala viaceré záväzné požiadavky\n\nna predmet zákazky podľa Súťažných podmienok, najmä vo vzťahu k splneniu požiadaviek\nP2.10, P2.25, P4.1 a P7.8 a iné. Ak Obstarávateľ nevylúčil uchádzača nespĺňajúceho\nzáväzné požiadavky na predmet zákazky, diskriminoval tým všetkých ostatných uchádzačov,\na teda aj Sťažovateľa.“. Aj napriek tomu „sa Najvyšší súd SR vôbec nezaoberal týmito\ndôvodmi týkajúcimi sa diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania so Sťažovateľom“,\nčím podľa sťažovateľa došlo „k porušeniu jeho práv na súdnu ochranu“.\nPodľa sťažovateľa krajský súd aj najvyšší súd „nesprávne ustálil skutkový stav,\nkeď nijako neposudzovali to, či ponuka uchádzača\n\nspĺňa alebo nespĺňa\n\nzáväzné požiadavky na predmet zákazky, aj keď na to Sťažovateľ poukazoval... Princíp\nrovnakého zaobchádzania bol podľa Sťažovateľa porušený tým, že s ponukou Sťažovateľa sa\nzaobchádzalo evidentne rozdielnym spôsobom ako s ponukou uchádzača\na to v neprospech ponuky Sťažovateľa. Porušenie princípu nediskriminácie badá\nSťažovateľ najmä v tom, že otázka na vysvetlenie nejasností ohľadne požiadavky P1.20\n13\n\nabsentovala v žiadosti o vysvetlenie ponuky Obstarávateľa zo dňa 09.04.2008 adresovanej\nSťažovateľovi.“.\nSťažovateľ následne poukázal na obsah rozsudku Súdneho dvora z 29. marca 2012 vo\nveci sp. zn. C­599/10 a konštatoval, že je „z pohľadu Sťažovateľa neprípustné, aby v rámci\nsprávneho súdnictva súdy aprobovali taký postup správneho orgánu, ktorý jednak vlastným\nrozhodnutím akceptuje evidentnú nezákonnosť v procese verejného obstarávateľa založenú\nna nerovnakom zaobchádzaní (jednému účastníkovi sa umožní poskytnúť vysvetlenie\na druhému sa ani nenaznačí nezrovnalosť) a jednak v tom istom prípade, kedy je jasné, že\npoužijúc rovnakú mieru prísnosti posudzovania ponuky, akceptovanie vysvetlenia jedného\nuchádzača znamená jasnú diskrimináciu iného uchádzača (po vylúčení ponuky stačilo\npodľa pravidla obstarávateľa uchádzačovi len deklarovať pripravenosť splniť požiadavky\nbez relevantného preukázania skutočnosti, že táto pripravenosť vyplýva z ponuky) akceptuje\naj zrejmú diskrimináciu a to bez toho, aby takéto rozhodnutie správneho orgánu bolo\nzrušené a takáto nezákonnosť bola súdmi meritórne deklarovaná“.\nPodľa sťažovateľa sa najvyšší súd „vôbec nezaoberal dôvodom odvolania týkajúcim\nsa svojvoľného rozšírenia znenia požiadavky Obstarávateľa na vysvetlenie návrhu\nneobvykle nízkej ceny adresovanej Sťažovateľovi, na ktorý Sťažovateľ od počiatku tohto\nkonania poukazoval“. Sťažovateľ tvrdí, že „otázka Obstarávateľa na vysvetlenie neobvykle\nnízkej ceny bola formulovaná nejasne a nezrozumiteľne a následne v rámci revíznych\npostupov sa Obstarávateľ snažil nastoliť stav, akoby túto otázku pôvodne položil v inom\nzmysle, aj keď tomu tak nebolo“. Sťažovateľ tu znovu poukazuje na rozsudok Súdneho dvora\nz 29. marca 2012, podľa ktorého „verejný obstarávateľ musí formulovať svoju žiadosť\nadresovanú uchádzačom jasne, aby títo uchádzači boli schopní v plnom rozsahu a účinne\nodôvodniť serióznosť svojich ponúk“, a zdôrazňuje, že „námietka rozšírenia otázky\nna vysvetlenie neobvykle nízkej ponukovej ceny bola z pohľadu Sťažovateľa podstatná,\npretože takto rozšírenou otázkou precizoval pôvodne nejasnú a natoľko všeobecne položenú\notázku, že svojím obsahom nedávala Sťažovateľovi možnosť, aby sa konkrétne vyjadril k jej\n\n14\n\njednotlivým bodom. Z tohto dôvodu bola aj odpoveď Sťažovateľa všeobecnejšia, na základe\nčoho potom Obstarávateľ usúdil, že táto odpoveď nespĺňa jeho požiadavky.“.\nSťažovateľ kritizuje aj tvrdený fakt, že najvyšší súd „sa nezaoberal tým...,\nže zo strany Obstarávateľa došlo k svojvoľnému rozšíreniu otázky na vysvetlenie neobvykle\nnízkej ceny, ale naopak poukazoval na vysvetlenie neobvykle nízkej ponukovej ceny\nvyplývajúcej z ponuky Sťažovateľa a matematický výpočet, ako možno dospieť k záveru,\nže Sťažovateľom uvedená ponuková cena je neobvykle nízka. Táto problematika je však\npredmetom inej ústavnej sťažnosti, ktorá bola Sťažovateľom na Ústavný súd podaná dňa\n06.02.2013 a ktorá vychádzala z iných skutkových okolností, ako je tomu v tomto konaní...\nPredmetom tejto sťažnosti v spojitosti s neobvykle nízkou ponukovou cenou je výhradne iba\nrozšírenie znenia otázky Obstarávateľa v súvislosti s jej pôvodným znením. Sťažovateľ\nod počiatku tohto samostatného konania vymedzil jeho okruh iba na neoprávnené konanie\nObstarávateľa vo vzťahu k rozšíreniu pôvodného znenia otázky Obstarávateľa týkajúcej sa\nneobvykle nízkej ponukovej ceny, pričom vôbec nepoukazoval na jej nesprávne matematické\nzdôvodnenie, čo uplatňoval v inom konaní.“.\nSťažovateľ sa pozastavuje nad tým, že „rozsudok Najvyššieho súdu SR, najmä jeho\nčasť týkajúca sa odôvodnenia rozsudku, je takmer úplne identická s rozsudkom Najvyššieho\nsúdu, sp. zn.: 3Sžf/116/2009 zo dňa 09.10.2012. Najvyšší súd SR v ňom dokonca absolútne\nnelogicky odkazuje na str. 47 aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 2S/121/08­\n250.\nSťažovateľ má za to, že Najvyšší súd SR svojim postupom a konaním hrubo porušil\nSťažovateľove právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, keď sa\nnielenže nezaoberal dôvodmi, ktoré boli predmetom Sťažovateľovho odvolania, ale sám\nsvojvoľne rozšíril okruh tohto konania o skutočnosti, ktoré neboli predmetom tohto konania,\nale ktoré sú predmetom konania iniciovaného Sťažovateľom ústavnou sťažnosťou podanej na\nÚstavnom súde dňa 06.02.2013.“.\nK záverom najvyššieho súdu o medziach súdnej preskúmateľnosti správnej úvahy\nsťažovateľ uvádza, že „to čo Najvyšší súd SR vyhodnotil ako správnu úvahu je v skutočnosti\n15\n\nlen nesprávnym, logicky neobhájiteľným postupom Obstarávateľa,... Sťažovateľ má za to,\nže pôvodná žiadosť Obstarávateľa na vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, nesmerovala\nk podrobnostiam základných charakteristických parametrov ponuky, ktoré mala komisia\nobstarávateľa považovať za dôležité. Až v samotnom oznámení o vylúčení ponuky\nSťažovateľa Obstarávateľ uvádzal vzorce a rôzne veličiny, z ktorých vychádzal pri hodnotení\nodpovede Sťažovateľa na jeho otázku, pričom Obstarávateľ tieto vzorce a veličiny, ani\nexistenciu samotného pravidla na porovnávanie cien nezverejnil ani v súťažných\npodmienkach ani neskôr v žiadosti o vysvetlenie neobvykle nízkej ceny, čím zmaril možnosť\núčinného a včasného vysvetlenia a vyvrátenia Obstarávateľových domnienok.“.\nSťažovateľ formuluje názor, podľa ktorého najvyšší súd „bol povolaný preskúmať\nmedze prípustnosti rozhodovania správneho orgánu v konkrétnom prípade a neprenechať\nmiere jeho správneho uváženia atribút nedotknuteľnosti. Najvyšší súd SR sa mal najmä\nvysporiadať s námietkami Sťažovateľa aj v kontexte záveru SDEÚ, ktorý uviedol,\nže vnútroštátne súdy majú usúdiť, či žiadosť o objasnenie ponuky umožnila dotknutým\nuchádzačom dostatočne vysvetliť základné charakteristické parametre ich ponuky. Námietky\nSťažovateľa Najvyšší súd SR jednoducho zamietol s poukazom na správnu úvahu správneho\norgánu so zdôvodnením, že súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia\na to napriek tomu, že konštatovanie SDEÚ priamo vymedzuje dôvody zásahu súdu\ndo správnej úvahy správneho orgánu a to posúdením okolností, či na podklade položenej\notázky bolo možné dostatočne vysvetliť svoju ponuku.“.\n3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) uznesením č. k. III. ÚS 469/2014­31 zo 6. augusta 2014 prijal sťažnosť sťažovateľa\nna ďalšie konanie.\n4. Následne ústavný súd 23. septembra 2014 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie\nsa k vecnej stránke sťažnosti a na stanovisko k možnému upusteniu od ústneho pojednávania\nvo veci.\n16\n\n5. Najvyšší súd doručil 13. novembra 2014 ústavnému súdu vyjadrenie,\nv ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Pokiaľ ide o vecnú\nstránku sťažnosti, najvyšší súd uviedol, že zotrváva na svojich dôvodoch, na ktorých založil\npotvrdenie prvostupňového rozsudku krajského súdu, a že „napadnuté rozhodnutie je\nlogické, skutkový a právny stav je posúdený v súlade i s judikatúrou komunitárneho práva“.\nK námietke sťažovateľa o totožnosti dôvodov napadnutého rozsudku a rozsudku v súvisiacej\nveci sp. zn. 3 Sžf 116/2009 najvyšší súd uviedol, že „ušlo pozornosti sťažovateľa,\nže v predmetných veciach išlo prakticky o totožný skutkový a právny stav veci“. S poukazom\nna čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a na ne nadväzujúcu judikatúru ústavného súdu\nnajvyšší súd konštatuje, že „ÚVO svojim rozhodnutím, neporušil zákon“. Preto najvyšší súd\n„nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že by mu v preskúmavanom konaní podľa V. časti hlavy\nII. O. s. p. nebola poskytnutá príslušná súdna ochrana. Najvyšší súd je nesporne toho\nnázoru, že sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Sžf/3/2009 zo dňa 19. decembra 2012\ndostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami Sťažovateľa v jeho opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu krajského súdu a zaoberal sa všetkými pre vec rozhodujúcimi\nskutočnosťami a dal na ne odpoveď... samotná skutočnosť, že Sťažovateľ zastáva iné právne\nnázory, než akými sa v tejto veci riadil Najvyšší súd SR nemôže samo o sebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku...“.\n6. Vyjadrenie najvyššieho súdu zaslal ústavný súd 25. novembra 2014 právnemu\nzástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\n7. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 11. decembra 2014 sťažovateľ vyjadril\nsúhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zotrval na dôvodoch svojej sťažnosti.\nUviedol, že najvyšší súd sa vo svojom vyjadrení „vôbec nezaoberal skutočnosťami\nSťažovateľom uvádzanými v ústavnej sťažnosti a nijako ich nevyvrátil alebo nepotvrdil“.\nSťažovateľ nesúhlasí s vysvetlením totožnosti podstatných častí odôvodnení napadnutého\nrozsudku a rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3 Sžf 116/2009, tak ako ho podal\nnajvyšší súd. Napokon sťažovateľ zosumarizoval dôvody, ktorými namietal proti rozsudku\nnajvyššieho súdu v sťažnosti, ako aj dôvody, v ktorých videl nezákonnosť žalobou\n17\n\nnapadnutého rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Sťažovateľ oznámil aj zmenu\nsídla svojho právneho zástupcu.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n1. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok\nústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\n\n18\n\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nÚstavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy konštantne\nzdôrazňuje, že toto právo zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, poukazujúc pritom\naj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej právo\nna spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať\npodrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil\nIII/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303­B).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nuvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II.\nÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n2. Ústavný súd v úvode odôvodnenia svojho nálezu poukazuje na právnu a čiastočne\ni skutkovú náročnosť sťažnosťou kritizovaného verejného obstarávania a naň nadväzujúceho\nkonania o žalobe sťažovateľa (i ďalších členov skupiny dodávateľov) podanej podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Konštatovaná náročnosť posúdenia\nústavnej akceptovateľnosti popísaného procesu ako celku si po právnej stránke vyžadovala\nzohľadnenie viacerých aspektov.\n19\n\n2.1 V prvom rade do vyhodnocovania ponuky uchádzača v procese verejného\nobstarávania neprislúcha ústavnému súdu zasahovať a už vôbec neprichádza do úvahy\nrevízia takého hodnotenia samotným ústavným súdom. Na druhej strane neprehliadnuteľnou\nje komplikovanosť relevantnej právnej regulácie vyznačujúcej sa hlavne detailnosťou,\nvertikálne i horizontálne viacúrovňovým charakterom právnej ochrany uchádzačov,\nako aj zákonným prenesením výkonu časti zodpovedajúcej verejnej moci na samotného\nobstarávateľa (napr. rozhodovanie o žiadosti o nápravu podľa § 136 zákona o verejnom\nobstarávaní). Popísané faktory vyvolávajú legitímnu požiadavku, aby právna ochrana\n(neúspešného) uchádzača mala podobu umožňujúcu adekvátny prieskum postupov\nsamotného obstarávateľa a nadväzujúci nezávislý súdny prieskum vyhodnotenia predloženej\nponuky obstarávateľom a aby sa tým zamedzilo jej posúdeniu spôsobom, ktorý by\nuchádzača neoprávnene zvýhodnil alebo znevýhodnil. Formulovanému účelu slúžia okrem\niného revízne postupy podľa štvrtej hlavy piatej časti zákona o verejnom obstarávaní\ninkorporujúce inštitút námietok a na ne nadväzujúci súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia\nÚradu pre verejné obstarávanie o podaných námietkach.\n2.2 Náročnosť posudzovaného prípadu je determinovaná aj dvoma procesno­\nprávnymi líniami (námietky proti vylúčeniu zo súťaže, námietky proti úkonu obstarávateľa\nodlišnému od vylúčenia), ktoré sťažovateľ na ochranu svojich hmotných práv vo sfére\nverejného obstarávania a na ochranu svojho záujmu uspieť vo vyhlásenej súťaži využil.\nNa to nadväzuje právna zložitosť daná zákonom predpísanou postupnosťou právnej ochrany\nzavŕšenej meritórnym rozhodnutím najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho v správnom\nsúdnictve.\n2.3 Aspektom majúcim pre posudzovanú vec zásadný právny význam je aj všeobecná\nzásada ovládajúca konanie súdu v správnom súdnictve, a to je povinnosť prieskumu\nžalovaného správneho rozhodnutia len v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe\n(§ 250j ods. 1 a 2 OSP).\n\n20\n\n2.4 Napokon musel ústavný súd zohľadniť stabilizovanú súdnu rozhodovaciu prax,\npodľa ktorej súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací súd\nstotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších súdov, zrejmé, že sa\nzaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec\na neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov [pozri napr. Helle\nv. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok ESĽP z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko,\nč. 50943/99, rozhodnutie ESĽP z 3. 5. 2001, bod 2].\nNadväzne ústavný súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP nemožno posudzovať izolovane (m.\nm. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 327/08), preto odôvodnenie rozsudku najvyššieho\nsúdu je nevyhnutné hodnotiť v spojitosti s rozsudkom krajského súdu.\n3. Žalobný dôvod formulovaný v žalobe podanej podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku spočívajúci v porušení princípu rovnakého zaobchádzania\nnediskriminácie a princípu transparentnosti (§ 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní)\nv procese kritizovaného verejného obstarávania sťažovateľ konkretizoval troma čiastkovými\nvýhradami, ktoré sa podľa názoru ústavného súdu dostali do polohy samostatných\nžalobných dôvodov.\n3.1 Najprv zdôraznil, že komisia obstarávateľa po preštudovaní ponuky uchádzača\nzjavne nemala jasno v tom, kde sa v tejto ponuke nachádzajú\ninformácie preukazujúce splnenie viacerých záväzných požiadaviek verejného obstarávania.\nNásledne sťažovateľ hodnotiac tvrdí, že vysvetlenie, ktoré uchádzač\npotom obstarávateľovi na jeho výzvu predložil, v skutočnosti neobsahovalo náležité\nodpovede na otázky, ktoré v tomto smere (kde v ponuke sú informácie preukazujúce\nsplnenie viacerých záväzných požiadaviek) obstarávateľ vo výzve položil.\n\n21\n\nÚstavný súd po preštudovaní prvostupňového rozsudku krajského súdu konštatuje,\nže uvedeným prvým dôvodom žaloby sťažovateľa sa vôbec nezaoberal, a to napriek tomu,\nže táto námietka je v žalobe podanej proti zamietavému rozhodnutiu Úradu pre verejné\nobstarávanie formulovaná dostatočne konkrétne. Je tiež podopretá citáciami z komunikácie\nmedzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom\n\n.\n\nMiera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom\nsúdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede\nsúdu na taký žalobný dôvod.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu však nijako nereaguje na detailne uvedenú\nkritiku sťažovateľa prednesenú v jeho žalobe a obmedzuje sa len na všeobecnú konštatáciu,\npodľa ktorej sa krajský súd „nestotožnil s názorom žalobcov, že by pri vyhodnocovaní\nponuky žalobcov a ponuky\n\npostupoval obstarávateľ a žalovaný\n\nrôznym spôsobom tak, ako to uvádzajú v žalobe“.\nV odvolaní proti rozsudku krajského súd potom sťažovateľ kritizoval, že sa krajský\nsúd „vôbec... nezaoberal posúdením Prvého napádaného úkonu“. Následne v odvolaní\nopätovne tento dôvod predkladá, znovu ho podrobne odôvodňuje citujúc z komunikácie\nmedzi uchádzačom\n\na obstarávateľom, ktorú následne aj vyhodnocuje\n\nna podporu svojich záverov (strany 3 – 8 odvolania).\nÚstavný súd konštatuje, že na prvú námietku, ktorou sťažovateľ argumentoval\nv prospech záveru o diskriminačnom prístupe obstarávateľa k nemu, najvyšší súd nedal\nžiadnu odpoveď. Nepojal ju ani do rekapitulácie žalobných dôvodov (strany 36 a 38\nodôvodnenia rozsudku), preto je dôvodný záver, že procesnom aspekte tvorenom v poradí\nprvým žalobným dôvodom neboli naplnené požiadavky na kvalitu odôvodnenia plynúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n3.2 Druhý žalobný dôvod, ktorým sťažovateľ namietal nerovnakosť v zaobchádzaní,\nspočíval v argumentácii, podľa ktorej komisia obstarávateľa sťažovateľa nevyzvala\n\n22\n\nna vysvetlenie, na ktorom mieste ponuky je opísané splnenie požiadavky P1.20 stanovenej\nv súťažných podkladoch [podstata tejto požiadavky je v súťažných podkladoch vymedzená\ntak, že „služba Predpis mýta musí umožniť pružné nastavenie parametrov (sadzieb mýta)\npre výpočet Mýta podľa Mýtnych úsekov (alebo ich skupín), podľa ročných období, dní\nv týždni alebo hodín v rámci dňa“], kým voči uchádzačovi\n\ntakto\n\npostupovala. Súčasne komisia obstarávateľa zjavne nemala jasno v tom, na ktorom mieste\nponuky sťažovateľa sa vysporiadanie s kritériom P1.20 nachádza, čo dokazuje obsah\noznámenia o vylúčení sťažovateľovej ponuky z verejného obstarávania.\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku k problému splnenia požiadavky P1.20\ndôvodil, že komisia obstarávateľa síce „požiadala žalobcov o vysvetlenie ponuky,\nžalobcovia na žiadosť... odpovedali dňa 16.4.2008“, avšak „z obsahu listinných dôkazov je\npreukázané, že dôvodom vylúčenia ponuky žalobcov bola i skutočnosť, na ktorú sa verejný\nobstarávateľ vo svojej žiadosti o vysvetlenie návrhu žalobcov nespýtal“. Preto najvyšší súd\nuzavrel, že „verejný obstarávateľ v tejto časti nepostupoval v súlade so zákonom č. 25/2006\nZ. z., ako aj s čl. 6 Smernice 2004/18/ES zo dňa 31.3.2004... a konštatuje, že pokiaľ verejný\nobstarávateľ... v rámci procesu vyhodnocovania ponuky žalobcov zistil, že ich ponuka je\nnepresná a nie je v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v Súťažných podkladoch,\npotom... mal požiadať žalobcov... aj o vysvetlenie akým spôsobom bola splnená predmetná\ntechnická požiadavka...“.\nÚstavný súd teda konštatuje, že najvyšší súd dal predmetnej sťažovateľovej námietke\nza pravdu a na podklade náležitého odôvodnenia poskytol jej právu súdnu ochranu\nv podobe, akej sa sťažovateľ domáhal.\n3.3 Významná kritika v žalobe proti zamietavému rozhodnutiu Úradu pre verejné\nobstarávanie bola zo strany sťažovateľa prednesená voči postupu obstarávateľa,\nktorý v žiadosti o vysvetlenie ponuky adresovanej sťažovateľovi na účel objasnenia ceny\njeho ponuky mal formulovať svoje otázky len vo všeobecnej rovine, kým dôvodom\nvylúčenia sťažovateľa zo súťaže bol záver obstarávateľa, podľa ktorého vysvetlenie\nsťažovateľa „nesmerovalo k požiadavke verejného obstarávateľa pretože nebolo zamerané\n23\n\njednoznačne\n\nk podrobnostiam\n\nzákladných\n\ncharakteristických\n\nparametrov\n\nponuky,\n\nktoré považuje komisia verejného obstarávateľa za dôležité...“. Túto svoju kritiku sťažovateľ\nopiera o porovnanie znenia otázok položených mu v žiadosti obstarávateľa o vysvetlenie\nponuky a rekapitulácie znenia týchto otázok v oznámení o zamietnutí sťažovateľovej\nžiadosti o nápravu podanej proti jeho vylúčeniu zo súťaže.\nZ príloh sťažnosti považuje ústavný súd za preukázané, že v obstarávateľovej žiadosti\no vysvetlenie ponuky sťažovateľa znela otázka č. 2 a č. 3 takto: „2. Podľa § 42 ods. 3 ZVO\nVás žiadame o vysvetlenie neobvykle nízkej ponukovej ceny Vašej ponuky, a to najmä\ns ohľadom na skutočnosť, že Vami ponúkaná hodnota Efektívnosti výberu mýta E = 0,9980\nvýrazne prekračuje hodnoty efektívnosti výberu mýta bežne dosahovaných v okolitých\nstredoeurópskych krajinách. 3. Potvrďte prosím, že s ohľadom na Vami ponúkanú hodnotu\nEfektívnosti výberu mýta E = 0,9980 zaručujete to, že iba 0,2 percent všetkých povinných\nplatiteľov mýta v príslušnom sledovanom období nebude plniť svoju mýtnu povinnosť,\na to ani priamo ani nepriamo prostredníctvom vynucovania a/alebo prostredníctvom\ndoplatku.“\nV oznámení o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o nápravu č. 1220/18845/07/46\nzo 16. mája 2008 (ústavný súd má k dispozícii túto listinu v súvisiacom spise\nsp. zn. I. ÚS 732/2014) obstarávateľ pri vysvetľovaní dôvodov zamietnutia rekapituluje\nna poslednej strane znenie vlastnej žiadosti o vysvetlenie ponuky takto: «Podľa § 42 ods. 3\nZVO Vás žiadame o vysvetlenie neobvykle nízkej ponukovej ceny Vašej ponuky, a to najmä\ns ohľadom na skutočnosť, že Vami ponúkaná hodnota Efektívnosti výberu mýta E = 0,9980\nvýrazne prekračuje hodnoty efektívnosti výberu mýta bežne dosahovaných v okolitých\nstredoeurópskych krajinách. Vzhľadom k tomu zaručujete, že iba 0,2 percent všetkých\npovinných platiteľov mýta v príslušnom sledovanom období nebude plniť svoju mýtnu\npovinnosť, a to ani priamo ani nepriamo prostredníctvom vynucovania a/alebo\nprostredníctvom doplatku.\nPotvrďte prosím, že v príslušnom sledovanom období 0,2 percent všetkých povinných\nPlatiteľov mýta nebude plniť ich Mýtnu povinnosť, ani priamo použitím Palubnej jednotky,\n\n24\n\nani nepriamo prostredníctvom Služby vynucovania a/alebo prostredníctvom Doplatku mýta,\nčo obnáša 0,2 percent takzvane „residuálnej čiastky neplatičov“.\nZnázornite prosím súvislosť medzi Vami navrhnutou cenou za čiastkové služby Výber\nmýta, Predpis mýta a Služby Vynucovania v súvislosti s Vami navrhnutou Efektívnosťou\nvýberu mýta E = 0,9980.»\nSťažovateľ\n\nteda\n\nv podstate\n\nv žalobe\n\ntvrdil,\n\nže\n\nobstarávateľ\n\nspodrobnil,\n\na tým podstatne sprísnil svoje požiadavky na vysvetlenie sťažovateľovej ponuky bez toho,\naby to sťažovateľovi oznámil a vyzval ho na adekvátne vysvetlenie, a následne absenciu\nnáležitej očakávanej odpovede sťažovateľa vyhodnotil v jeho neprospech.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, že krajský súd sa týmto žalobným\ndôvodom vôbec nezaoberal, iba vo všeobecnosti k žalobe ako celku konštatoval, že nedošlo\nk porušeniu princípov verejného obstarávania zakotvených v § 9 ods. 2 zákona o verejnom\nobstarávaní.\nV odvolaní proti rozsudku krajského súdu potom sťažovateľ zotrval na dôvode\nspočívajúcom v tvrdenom rozšírení znenia požiadavky obstarávateľa na vysvetlenie\nnavrhovanej ceny. Ústavný súd je toho názoru, že predmetný odvolací dôvod bol\nopodstatnený, pretože krajský súd nereagoval na tento žalobný dôvod spôsobom, ktorý si\nzákladné právo na súdnu ochranu vyžaduje.\nNajvyšší súd na rozsiahlom priestore svojho odôvodnenia (strany 42 – 48)\nrekapituluje podstatný obsah komunikácie medzi sťažovateľom a obstarávateľom, pomerne\npodrobne analyzuje matematické hodnotenia informácií poskytnutých sťažovateľom,\nna ktorých potom obstarávateľ založil záver o neprimerane nízkej cene za predmet\nobstarávania,\n\na poukazuje\n\nna\n\njudikatúru\n\nSúdneho\n\ndvora\n\nzakotvujúcu\n\npovinnosť\n\nobstarávateľa umožniť uchádzačovi s ponukou obsahujúcou neobvykle nízku cenu preukázať\njej serióznosť. Na uvedených podkladoch potom najvyšší súd konštatuje správnosť\na zákonnosť záveru obstarávateľa i Úradu pre verejné obstarávanie. Uvádza, že vysvetlenie\nsťažovateľa „smerovalo len k všeobecným údajom a tvrdeniam, ktorými chceli žalobcovia\n25\n\npredovšetkým preukázať reálnosť výšky hodnoty Efektívnosti výberu mýta bez zohľadnenia\na odrazu k výške ponúkanej ceny. Verejnému obstarávateľovi neboli žalobcami poskytnuté\nkonkrétne argumenty, vysvetlenie ponuky v spornej otázke bolo všeobecné a nepresvedčivé,\na preto vysvetlenie žalobcov nebolo v súlade s požiadavkou kontrolovaného podľa § 42 ods.\n3 zákona č. 25/2006 Z. z.“.\nČasť odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (strany 42 – 48), do ktorej\npatrí aj citovaná pasáž, je doslovne identická s dôvodmi uvedenými najvyšším súdom v jeho\nrozsudku z 9. októbra 2012 v konaní sp. zn. 3 Sžf 116/2009, v ktorom rozhodoval\no odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa proti\nzamietavému rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie o námietkach proti vylúčeniu\nsťažovateľa zo súťaže. Sťažovateľ však viackrát zdôrazňuje, že v námietkach proti jeho\nvylúčeniu zo súťaže nekritizoval dodatočné rozšírenie (špecifikovanie) požiadavky\nobstarávateľa na vysvetlenie cenovej ponuky.\nKým teda v konaní o námietkach proti vylúčeniu zo súťaže [§ 138 ods. 2 písm. e)\nzákona o verejnom obstarávaní] sťažovateľ atakoval samotné vyhodnotenie jeho odpovede\nobstarávateľom, v námietkach proti tzv. inému úkonu obstarávateľa [§ 138 ods. 2 písm. g)\nzákona o verejnom obstarávaní] brojil proti svojvoľnému rozšíreniu a detailnejšiemu\nformulovaniu otázky položenej mu obstarávateľom, ktoré bolo následne použité\nv neprospech sťažovateľa, pretože obstarávateľ konštatoval, že jeho odpoveď nebola\npostačujúca, a v dôsledku toho vyhodnotil cenu ponúkanú sťažovateľom ako neprimerane\nnízku. V tomto duchu potom koncipoval aj svoj žalobný dôvod proti rozhodnutiu Úradu\npre verejné obstarávanie č. 921­133­7000/2008 z 8. septembra 2008 aj odvolací dôvod\nproti rozsudku krajského súdu č. k. 3 S 180/2008­391 zo 4. augusta 2009 (ústavný súd to\npovažuje za preukázané z príloh sťažnosti).\nNapriek spôsobu formulácie žalobného i odvolacieho dôvodu ich najvyšší súd\nvyhodnotil ako nedôvodné na podklade dôvodov úplne totožných s dôvodmi obsiahnutým\nv jeho rozsudku z 9. októbra 2012 v konaní sp. zn. 3 Sžf 116/2009 reflektujúcom konanie\no námietkach proti vylúčeniu zo súťaže, v ktorom sťažovateľ namietal samotné\n26\n\nvyhodnotenie jeho odpovedí obstarávateľom, nie postup obstarávateľa spočívajúci\nv tvrdenom dodatočnom a svojvoľnom rozšírení otázky položenej sťažovateľovi.\nPritom námietka spočívajúca v kritike dodatočného rozšírenia a spodrobnenia otázky\npoloženej sťažovateľovi obstarávateľom sa na prvý pohľad nejaví vôbec márnou.\nV zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o nápravu totiž obstarávateľ svoju pôvodne všeobecne\npoloženú otázku o vzťahu deklarovanej efektívnosti výberu mýta a ceny predloženej ponuky\nkonkretizoval tak, že očakával znázornenie súvislosti medzi sťažovateľom navrhnutou cenou\nza čiastkové služby ,,Výber mýta, Predpis mýta a Služby Vynucovania v súvislosti\ns navrhnutou\n\nEfektívnosťou\n\nvýberu“.\n\nTakto\n\nformulovaná\n\npožiadavka\n\npredstavuje\n\nnezanedbateľnú konkretizáciu a svojou podstatou aj poučenie sťažovateľa, v akom smere má\nsvoju ponuku objasniť.\nÚstavný súd tak uzatvára, že najvyšší súd opomenul podstatný odvolací (i žalobný)\ndôvod prednesený sťažovateľom. Tento záver sa môže na prvý pohľad javiť ako nesprávny,\nkeďže problémom vyhodnotenia neobvykle nízkej ceny (§ 42 ods. 3 zákona o verejnom\nobstarávaní) sa najvyšší súd zaoberal na takmer siedmich stranách svojho napadnutého\nrozsudku. Ústavný súd však po dôkladnom preskúmaní opravných prostriedkov podaných\nsťažovateľom, ako aj spôsobu, akým sa s nimi vo veci konajúce všeobecné súdy\nvysporiadali, dospel k záveru, že totožnosť žalobných a odvolacích dôvodov v oboch\nprocesno­právnych líniách využitých sťažovateľom je len zdanlivá.\nSkutkové a právne vyhodnotenie odpovedí sťažovateľa, ku ktorému dospel\nobstarávateľ a ktoré bolo predmetom prieskumu v konaní o sťažovateľových námietkach\nproti jeho vylúčeniu zo súťaže a v naň nadväzujúcom súdnom konaní o sťažovateľovej\nsprávnej žalobe, je výsledkom konfrontácie medzi otázkami položenými obstarávateľom\na odpoveďami poskytnutými sťažovateľom. Námietky podľa zákona o verejnom obstarávaní\npodané proti tomuto vyhodnoteniu v sebe stelesňujú vecne odlišnú stránku právnej ochrany\nsťažovateľa v porovnaní so zameraním námietok využitých proti tzv. inému úkonu\nobstarávateľa, ktoré sa sústredili na proces predchádzajúci a následne tvoriaci podklad\nvyhodnotenia kritizovaného námietkami proti vylúčeniu zo súťaže. Zjednodušene povedané,\n27\n\nv prvom prípade sťažovateľ kritizoval výsledok, kým v druhej kauze namietal, že tento\nvýsledok si obstarávateľ svojím postupom neférovo pripravil. Ak si teda obstarávateľ\nneoprávneným dodatočným rozšírením položených otázok takpovediac pripravil pôdu\npre vylúčenie sťažovateľa zo súťaže, potom samotné vylúčenie mohlo byť výsledkom\nhodnotenia logického, racionálneho a spĺňajúceho všetky pravidlá formálnej logiky.\nTo v konečnom dôsledku potvrdzuje i uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 732/2014­35\nz 3. decembra 2014, ktorým sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku najvyššieho súdu\nz 9. októbra 2012 vo veci sp. zn. 3 Sžf 116/2009 (konanie o žalobe sťažovateľa\nproti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie o zamietnutí námietok podaných\nproti vylúčeniu zo súťaže) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nV analyzovaných reláciách ústavný súd dodáva, že právna úprava nie náhodou\nzakotvila predmetné dva prostriedky právnej ochrany v systematicky samostatných\nustanoveniach zákona o verejnom obstarávaní [vylúčenie ̶ § 138 ods. 2 písm. e) zákona\no verejnom obstarávaní, iný úkon ̶ § 138 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní].\nPrejavilo sa to aj v sťažovateľových návrhoch na rozhodnutie o námietkach (pri námietkach\nproti vylúčeniu zo súťaže navrhoval zrušenie rozhodnutia obstarávateľa o jeho vylúčení\nzo súťaže a nariadenie jeho zaradenia\n\nspäť do procesu verejného obstarávania,\n\nkým pri námietkach proti inému úkonu obstarávateľa navrhoval zrušenie použitého postupu\nverejného obstarávania, alternatívne nariadenie opätovného preskúmania a posúdenia\nsúťažnej ponuky uchádzača\n\n). Ak sa potom najvyšší súd v napadnutom\n\nrozsudku vysporiadal s kritikou sťažovateľa voči rozšíreniu otázok úplne identicky s kritikou\nprednesenou voči vyhodnoteniu jeho odpovedí na tieto otázky, zjavne nerešpektoval\nuvedenú dištinkciu, ktorá je s ohľadom na okolnosti posudzovaného prípadu determinantom\nústavnej kvality rozsudku najvyššieho súdu, pretože analyzovaný čiastkový aspekt\nodôvodnenia rozsudku stavia do pozície otázky podstatnej z hľadiska súdnej ochrany\nposkytovanej sťažovateľovým právam.\nPostulovanou charakteristikou „podstatnosti“ tu má ústavný súd na mysli väzbu\nna jeho ustálenú judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\n\n28\n\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam...\n(napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Aj podľa rozhodovacej praxe ESĽP je\nsplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie vždy posudzované so zreteľom na konkrétny\nprípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež\nrozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12. 1994, Annuaire, č. 303­B).\nNajvyšší súd nerešpektoval kvalitu súdnej ochrany judikatórne konkretizovanú\nv predchádzajúcom odseku, pretože nereagoval na skutočné jadro sťažovateľovej kritiky\nprednesenej proti postupu obstarávateľa, ktorý preukázateľne dodatočne rozšíril znenie\notázok položených sťažovateľovi a toto rozšírené znenie potom po doručení odpovedí\nsťažovateľa použil ako kritérium ich vyhodnotenia vedúceho k vylúčeniu sťažovateľa\nzo súťaže.\nAk má ústavný súd zaujať právne záväzné stanovisko k predmetnému (v poradí\ntretiemu) dôvodu prejednávanej sťažnosti, a splniť tak ústavnú povinnosť, ktorá mu vyplýva\nz čl. 127 ods. 1 ústavy, musí okrem iného rešpektovať zákonnú konštrukciu procesu\nverejného obstarávania. Implicitne ju vyjadril aj najvyšší súd v odôvodnení svojho\nnapadnutého rozsudku, keď konštatoval, že subjekty verejného obstarávania (obstarávateľ,\nÚrad pre verejné obstarávanie) síce čiastočne postupovali nezákonne (posúdenie splnenia\nkritéria P1.20), avšak „jeden z... dôvodov vylúčenia ponuky žalobcov (predložené\nvysvetlenie k ponuke nebolo v súlade s požiadavkou verejného obstarávateľa podľa § 42\nods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z.) bol oprávnený...“. Citované definitívne právne hodnotenie,\nna ktorom je založený aj potvrdzujúci výrok rozsudku najvyššieho súdu, je podľa názoru\nústavného súdu v konečnom dôsledku dôkazom jeho ústavnej neakceptovateľnosti. Úlohou\nkrajského súdu a najvyššieho súdu v konaní o žalobe sťažovateľa totiž nebolo posúdenie\nzákonnosti jeho vylúčenia zo súťaže, pretože ani jeho námietky zamietnuté Úradom\npre verejné obstarávanie nesmerovali proti vylúčeniu zo súťaže. Sťažovateľ namietal tzv. iné\núkony obstarávateľa, teda úkony v zmysle dikcie zákona o verejnom obstarávaní iné ako\nvylúčenie zo súťaže.\n\n29\n\n4. Odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je potrebné z ústavno­\nprávneho hľadiska hodnotiť kriticky aj pri komplexnom pohľade naň.\nNajvyšší súd podrobne rekapituloval odvolacie dôvody v naratívnej časti\nodôvodnenia svojho rozsudku (strany 6 – 12). Na strane 35 svojho rozsudku, kde po citácii\nrelevantných predpisov a opisu priebehu konania (predloženie prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru) začína formulácia samotných dôvodov potvrdzujúceho rozsudku, najvyšší\nsúd najprv (strany 35, 36) vysvetlil zásadu viazanosti správneho súdu žalobnými dôvodmi,\npričom túto pasáž svojho odôvodnenia ukončil záverom, podľa ktorého „napadnuté\nrozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie verejného obstarávateľa môže\npreskúmať len z dôvodov, ktoré boli obsiahnuté v žalobe“. Vo vzťahu k veci samej\nv nadväznosti na to potom uvádza, že „v žalobe i v odvolaní... vo vzťahu k rozhodnutiu\nžalovaného č. 536­86­7000/2008 zo dňa 2.7.2008 v zásade boli uplatnené dva druhy\nžalobných dôvodov...“.\nK citovanej pasáži odôvodnenia ústavný súd zdôrazňuje, že najvyšší súd rozhodoval\nv súdnom konaní o preskúmaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 921­133­\n7000/2008 z 8. septembra 2008, nie rozhodnutia č. 536­86­7000/2008 z 2. júla 2008. V tejto\nčasti je tak odôvodnenie napadnutého rozsudku zmätočné, keďže naznačuje ústavne\nneprípustný odklon od predmetu konania vymedzeného sťažovateľom v jeho žalobe.\nPravdaže, ústavný súd neignoroval fakt zistený zo sťažnosti a z jej príloh\na spočívajúci v tom, že sťažovateľ sa proti vylúčeniu zo súťaže bránil námietkami proti\nvylúčeniu, ale aj námietkami proti inému úkonu obstarávateľa. K tomu najvyšší súd\nvo svojom vyjadrení\n\nk prijatej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľa\n\n(doručené\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n13. novembra 2014) uvádza, že „v predmetných konaniach išlo prakticky o totožný skutkový\na právny stav veci“. Na druhej strane ústavný súd pripomína, že predmet konania\nv správnom súdnictve určuje na podklade využitia zásady dispozitívnosti výlučne žalobca.\nAj keď teda (rovnako ako v posudzovanom prípade) existujú dve rozhodnutia správneho\norgánu posudzujúce ten istý skutkový stav, avšak na podklade dvoch rôznych právom\naprobovaných procesných prostriedkov, nemusí to nevyhnutne znamenať, že žalobné\n30\n\ndôvody tzv. správnych žalôb proti týmto rozhodnutiam podaných budú identické. Ústavný\nsúd preto in abstracto plne akceptuje implicitné stanovisko najvyššieho súdu o tom,\nže z hľadiska ústavnej konformity nemožno automaticky vylúčiť situáciu, keď dve\nrozhodnutia všeobecného súdu budú odôvodnené rovnako alebo takmer rovnako.\nV sťažovateľovom prípade však takýto hodnotiaci model podľa názoru ústavného súdu bolo\nmožné využiť len v minimálnej miere, a to práve so zreteľom na podstatnú odlišnosť\nžalobných dôvodov, ktoré sťažovateľ vo svojich žalobách predniesol.\nNa strane 36 svojho rozsudku najvyšší súd označil prvý žalobný dôvod sťažovateľa\nako „1. Nedostatky procesného charakteru v konaní pred žalovaným v procese\nrozhodovania o podaných námietkach“, ktoré mali spočívať v tom, že sťažovateľovi\n(a ostatným členom skupiny dodávateľov) „nebol umožnený prístup do administratívneho\nspisu v takom rozsahu a frekvencii ako požadovali“. Sťažovateľ však v tzv. správnej žalobe\nproti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 921­133­7000/2008 z 8. septembra\n2008 najvyšším súdom identifikovaný procesne založený žalobný dôvod vôbec neuviedol.\nÚstavný súd sa preto stotožňuje s hodnotením sťažovateľa, podľa ktorého sa najvyšší súd\n„zaoberal skutočnosťami, ktoré vôbec neboli predmetom žaloby ako aj odvolania...“.\nAko druhý najvyšším súdom identifikovaný žalobný dôvod sa potom v odôvodnení\nrozsudku uvádza „nezákonnosť dôvodov vylúčenia ponuky žalobcov z procesu verejného\nobstarávania:\n2.1 nesplnenie technickej požiadavky\n2.2 neprimerane nízka cena ponuky žalobcov“.\nDôvod označený najvyšším súdom ako „nesplnenie technickej požiadavky“ sa\nobsahovo kryje so žalobným dôvodom, ktorým sťažovateľ namietal nerovnakosť\nv zaobchádzaní spočívajúcu v tom, že komisia obstarávateľa sťažovateľa nevyzvala\nna vysvetlenie, na ktorom mieste ponuky je opísané splnenie požiadavky P1.20 stanovenej\nv súťažných podkladoch, kým voči uchádzačovi\nPreto v tejto časti najvyšší súd žalobný dôvod identifikoval správne.\n\n31\n\ntakto postupovala.\n\nŽalobný dôvod označený ako „neprimerane nízka cena ponuky žalobcov“ bol kritike\nústavného súdu podrobený už v bode 3.3 tejto časti odôvodnenia nálezu.\nNeprehľadnosť odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu preukazujúca jeho\nnesústredenosť pri rozhodovaní ilustrujú aj ďalšie čiastkové pochybenia pri formulácii\ndôvodov rozsudku. Na strane 47 najvyšší súd konštatuje, že sa v časti žaloby „nestotožnil\ns dôvodmi\n\nobsiahnutými\n\nv napadnutom\n\nrozsudku\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nč. k. 2S/121/08­250...“, hoci najvyšší súd rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu č. k. 3 S 180/2008­391 zo 4. augusta 2009. Na strane 49 rozsudku najvyšší\nsúd „dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 534­84­7000/2008 zo dňa\n2.7.2008... vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci...“. Pritom žaloba sťažovateľa\nsmerovala proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 921­133­7000/2008 z 8.\nseptembra 2008.\nVšetky uvedené nedostatky dosvedčujú, že najvyšší súd nevenoval odvolaniu\nsťažovateľa náležitú pozornosť tak, aby mu poskytol súdnu ochranu v kvalite požadovanej\nzákladným právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd\nuznáva, že ide o nedostatky formálne. Ich charakter, početnosť výskytu, kombinácia\nso zisteným posudzovaním žalobného dôvodu, ktorý sťažovateľ vôbec nepredniesol\n(„nedostatky procesného charakteru...“), no v neposlednom rade aj význam procesu\nverejného obstarávania (s predpokladanou celkovou cenou zákazky 633 787 377 €)\npre sťažovateľa vo svojom súhrne vytvorili obraz poskytovanej súdnej ochrany,\nktorá jednoznačne nezodpovedá požiadavkám plynúcim z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nNavyše, a to považuje ústavný súd za podstatné, najvyšší súd opomenul vyhodnotiť\ntri zásadné žalobné dôvody sťažovateľa v ich súhrne. Nemožno zabúdať, že sťažovateľ\nnamietal porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie a princípu\ntransparentnosti práve na podklade súčasného a previazaného pôsobenia všetkých troch\nnedostatkov vytýkaných postupu obstarávateľa (záver strany 11 a strana 12 odôvodnenia\njeho odvolania). Najvyšší súd sa však zameral na ich jednotlivé posúdenie,\n32\n\npri ktorom na prvý z nich a v podstate ani na tretí nedal sťažovateľovi potrebné odpovede,\na následne sa (celkom logicky) ani nemohol vysporiadať s ich synergickým pôsobením\nna kvalitu verejného obstarávania požadovanú uplatňovaním uvedených princípov\nzakotvených v § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Takto potom najvyšší súd neučinil\nzadosť nielen požiadavke na kvalitu odôvodnenia svojho rozhodnutia, ale ani povinnosti\npreskúmať súlad žalobou napadnutého postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\ns § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.\n5. Na podklade uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v konaní\no sťažovateľovom odvolaní nerešpektoval jeho základné právo na súdnu ochranu,\npretože nedostatočne odôvodnil svoj potvrdzujúci rozsudok, čo súčasne v spojení\ns nedostatkami prvostupňového rozsudku krajského súdu viedlo k absencii náležitého\nprieskumu\n\nžalovaného\n\nrozhodnutia\n\nÚradu\n\npre\n\nverejné\n\nobstarávanie\n\nv medziach\n\nsťažovateľovej žaloby. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu z 19. decembra 2012\nv konaní sp. zn. 2 Sžf 3/2009 (bod 1 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07). Preto, keďže\nústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu, bolo potrebné vysloviť i porušenie sťažovateľovho práva na\nspravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n6. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nVzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na\n\n33\n\nsúdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie, bolo namieste využitie právomoci\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy (bod 2 výroku tohto nálezu).\n7. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\nPo vrátení veci bude potrebné, aby najvyšší súd opätovne posúdil jednotlivé dôvody\nprednesené sťažovateľom v jeho odvolaní a nadväzujúce na dôvody jeho žaloby\na aby na tieto dôvody (prvý a tretí dôvod) reagoval jednotlivo v intenciách požiadaviek\nplynúcich na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu z čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to vyžaduje ustálená judikatúra ústavného súdu i ESĽP.\nPo jednotlivom vysporiadaní sa so žalobnými dôvodmi najvyšší súd posúdi prípadné\nzistené nedostatky z hľadiska toho, či ich vzájomné pôsobenie nenarušilo princíp rovnakého\nzaobchádzania,\n\nprincíp\n\nnediskriminácie\n\na princíp\n\ntransparentnosti\n\nako významné\n\ndeterminanty zákonom požadovanej kvality a akceptovateľnosti konaného verejného\nobstarávania.\nPritom bude potrebné vychádzať z chápania podstaty menovaných princípov\npredovšetkým v judikatúre Súdneho dvora (napríklad s prerokovávanou vecou súvisiaci\nrozsudok z 29. 3. 2012 v konaní sp. zn. C­599/10) zdôrazňujúcej povinnosť obstarávateľa\nrešpektovať pri neobvykle nízkej cene ponuky čl. 55 ods. 1 Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2004/18/ES z 31. marca 2004, z čoho potom vyplýva povinnosť\nobstarávateľa formulovať jasne žiadosť adresovanú dotknutým uchádzačom, aby boli\nschopní v plnom rozsahu a účinne odôvodniť serióznosť svojich ponúk (bod 31 rozsudku\nSúdneho dvora). Súčasne je potrebné zohľadniť povinnosť obstarávateľa zaobchádzať\ns rôznymi uchádzačmi rovnako a lojálne tak, aby sa na konci výberového konania\n\n34\n\na vzhľadom na jeho výsledok nezdalo, že žiadosť o objasnenie neoprávnene zvýhodnila\nalebo znevýhodnila uchádzača alebo uchádzačov (bod 41 rozsudku Súdneho dvora).\nVo vzťahu k princípu transparentnosti bude úlohou najvyššieho súdu rovnako\nvychádzať z jeho poňatia Súdnym dvorom. Ústavný súd v tejto súvislosti upozorňuje\nnapríklad na stanovisko generálnej advokátky Stix­Hackl z 12. 4. 2005 vo veci sp. zn. C­\n231/03 (Consorzio Aziende Metano), ktoré sumarizujúc doterajšiu judikatúru Súdneho\ndvora uvádza, že transparentnosť podľa smerníc zahŕňa viac ako len aspekty spojené\nso zverejnením konkrétnych postupov verejného obstarávania (bod 88 stanoviska)\na že zásada transparentnosti predstavuje vedúcu zásadu pre celé verejné obstarávanie.\nK tomu patria takisto napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa\na vo všeobecnosti objektívny postup počas verejného obstarávania (bod 90 stanoviska).\nPodmienkou dodržania zásady transparentnosti je teda priebeh verejného obstarávania,\nktorý sa navonok javí ako férový a riadny (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky č. k. 1 Afs 45/2010­159 z 15. septembra 2010).\nIII.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ v sťažnostnom petite navrhol priznať mu náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 331,13 €.\nÚstavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti považoval za\npotrebné priznať sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nposkytnutej jeho právnym zástupcom,\n\na to za prevzatie a prípravu zastúpenia,\n\nako aj za písomné podanie – sťažnosť. V stanovisku doručenom ústavnému súdu\n11. decembra 2014 totiž sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu neuviedol\n\n35\n\nžiadne nové skutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne\novplyvniť konečný úsudok ústavného súdu o predmete konania.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z ustanovení\n§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚkony právnej služby boli vykonané v roku 2013. Základná tarifa podľa ustanovení\n§ 11 ods. 3 vyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 781 €\npre úkony v roku 2013), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2013 odmenu v sume 130,16 €\na k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 7,81 €.\nNáhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia\nsťažovateľa, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje sumu 268,13 €. K tomu bolo potrebné\npripočítať dvakrát režijný paušál, teda dvakrát po 7,81 €. Sťažovateľ má nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia v sume 275,94 €. Ústavný súd vyčíslenú sumu zvýšil o 20 % dane\nz pridanej hodnoty, keďže sťažovateľ preukázal, že jeho právny zástupca je platiteľom dane\nz pridanej hodnoty. Spolu tak má sťažovateľ nárok na náhradu trov právneho zastúpenia\nv sume 331,13 € (bod 3 výroku tohto nálezu), pričom najvyšší súd je povinný zaplatiť ju\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nOSP).\nVzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2015\n\n36\n\n37", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "verejné obstarávanie", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "verejné obstarávanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sžf/3/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3f9e2021-ed02-4517-9a18-0a7f0a125579", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 732/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 732/2014 z 3. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f9e2021-ed02-4517-9a18-0a7f0a125579"}, {"guid": "ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f83b2f63-09aa-4c95-b257-e93a874680a7"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "4eb67301-2c4e-4198-8bb5-f10a90495994:bb4ba92a-c25e-4261-b79f-571e389ae5d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1008201429.1", "spisova_znacka": "2Sžf/69/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/69/2015 z 27. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1008201429.1"}, {"guid": "303db45f-095f-4058-acc9-e9b90be71724:ca496988-9a32-4857-bc14-97a488ff3c94", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200470.1", "spisova_znacka": "8Svk/45/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/45/2025 z 30. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200470.1"}, {"guid": "96549cc5-953d-4a8b-bee7-78cdb8cef8fc:88ab9ee4-4687-4916-ab8b-ac8905e9bcd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201639.1", "spisova_znacka": "2Stk/6/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/6/2026 z 16. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201639.1"}, {"guid": "972dae58-7bf9-493c-bed4-4f5168cb6ab4:66002d73-c13d-4cb3-a49e-28b1b42aac44", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201155.1", "spisova_znacka": "8Svk/9/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/9/2024 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201155.1"}, {"guid": "4851ba50-4b15-4433-85db-54a4f16e4755:7d0cc3a7-7170-49d6-afb5-9131b354591c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200338.1", "spisova_znacka": "8Svk/37/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/37/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200338.1"}, {"guid": "cb4112be-635d-4ceb-9a2e-a837cbb41f59:f9fecff7-0a1f-47eb-94e7-8273f6b6390a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200291.1", "spisova_znacka": "8Sfk/51/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/51/2024 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200291.1"}, {"guid": "258a3ee3-788f-4f15-a5fe-eba84ef8e49a:f25550d9-ac90-401e-a08b-441b6c30a8a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201223.1", "spisova_znacka": "3Sfk/104/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/104/2022 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201223.1"}, {"guid": "e818b0ae-aa9d-4a0e-aec4-131cffbb4112:18c41c0a-2bf3-4a48-bd7c-079821751549", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200908.1", "spisova_znacka": "5Svk/12/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/12/2022 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200908.1"}, {"guid": "28fc2e66-eb78-4957-8faa-3e012b0b179b:13e82fa8-dd55-4878-9204-55a651741554", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200670.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/69/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/69/2019 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200670.1"}, {"guid": "16c7fb46-1169-4910-b224-4445b4968757:41a9ede6-235a-4068-a498-7915d95508ad", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200162.4", "spisova_znacka": "PO-3S/18/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/18/2022 z 23. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200162.4"}, {"guid": "b7814870-17ab-488b-a4c0-9baf69fed47c:24c550e0-36e0-40ef-99bf-12f3f8e5c49c", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200372.1", "spisova_znacka": "PO-5S/2/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-5S/2/2022 z 12. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200372.1"}, {"guid": "867f8add-2c94-4a44-b9ce-fb573e20607a:06cfa663-4678-4182-ab62-16b9c0bf67e1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201049.1", "spisova_znacka": "BA-1S/173/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/173/2020 z 20. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201049.1"}, {"guid": "b6a8f004-71d7-48d7-8db2-72d7df57979e:8ac30cce-d235-4403-9737-06332d2b062a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201051.2", "spisova_znacka": "BA-2S/180/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/180/2020 z 20. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201051.2"}, {"guid": "94cb973a-6b68-4baa-91ad-577b5c824c07:d4b558d1-4c59-43cd-89f6-559ec8ef0e87", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200215.1", "spisova_znacka": "BA-1S/27/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/27/2021 z 17. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200215.1"}, {"guid": "a6f36de1-88db-434c-a0f2-eb61d3aae235:42085b1d-0b95-4a1d-931d-f24d2e88933f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201050.1", "spisova_znacka": "BA-1S/174/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/174/2020 z 25. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201050.1"}, {"guid": "ea72d4b1-acb8-47e5-a80f-455fcadb51c9:c2c64913-64e5-40be-8152-0c2223a73f92", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201054.1", "spisova_znacka": "BA-1S/175/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/175/2020 z 11. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-04-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201054.1"}, {"guid": "16f0c190-16ce-4f74-943f-e3c133cb0b3b:0b83139d-10f0-410a-9e1f-3b1c90845148", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2", "spisova_znacka": "BA-6S/201/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/201/2018 z 9. 11. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2"}, {"guid": "1906cb4b-2054-40e2-95fa-43729377c694:4b7cbefa-0598-4d16-b675-23e426e63dc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1221201994.1", "spisova_znacka": "16Co/20/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/20/2023 z 28. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1221201994.1"}, {"guid": "35259060-17bd-41e8-9b24-218c391f8388:b5afb0f2-ef86-4107-8dfd-ae095d0fcadf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200794.3", "spisova_znacka": "8S/101/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/101/2019 z 7. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200794.3"}, {"guid": "3e9cc2fa-28d9-4887-b4fa-aefe7d3d6887:14ebb084-37a2-43aa-b2ab-6ad4c5e95f8e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200775.2", "spisova_znacka": "8S/98/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/98/2019 z 7. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200775.2"}, {"guid": "35259060-17bd-41e8-9b24-218c391f8388:9d4dadd1-845b-4a68-88c5-b2d5c465518b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200794.3", "spisova_znacka": "8S/101/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/101/2019 z 7. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200794.3"}, {"guid": "b865b9d8-78a7-4046-80b3-8f2164e07cd9:8d371e72-3da3-4543-92fd-f7eba2031a28", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200912.2", "spisova_znacka": "8S/116/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/116/2019 z 9. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200912.2"}, {"guid": "b865b9d8-78a7-4046-80b3-8f2164e07cd9:97b574ee-2620-437a-8d30-ed304f13160c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200912.2", "spisova_znacka": "8S/116/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/116/2019 z 9. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200912.2"}, {"guid": "4cfee8ef-3d6e-4760-8c88-3f22b0aa924f:e9520640-d9f4-42d8-9b3c-45c84d52df9a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200266.2", "spisova_znacka": "8S/42/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/42/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200266.2"}, {"guid": "4cfee8ef-3d6e-4760-8c88-3f22b0aa924f:a4781375-ba38-4293-ba10-4813ab81a0a7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200266.2", "spisova_znacka": "8S/42/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/42/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200266.2"}, {"guid": "e106ae4e-56af-4ecf-ac07-78d62f3d2668:13f87d22-beb6-4d27-928d-d23066c39891", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6020200136.3", "spisova_znacka": "23S/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/41/2020 z 2. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6020200136.3"}, {"guid": "12f37705-bfeb-4278-92dd-b399f788c309:5c2c56fc-be09-4907-bf8d-253f58321d58", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200048.4", "spisova_znacka": "5S/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/4/2019 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200048.4"}, {"guid": "865a0e9c-9951-4a8d-80fc-e5839dd99376:492c3180-f716-48b6-82e9-94d3b4be1e9f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200056.4", "spisova_znacka": "5S/8/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/8/2019 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200056.4"}, {"guid": "507803c4-c49b-45bd-8444-453b3e00ab06:22f6327d-54b5-4155-9e90-9e76882b764d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200057.4", "spisova_znacka": "5S/9/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/9/2019 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200057.4"}]}