{"guid": "ussr:20dd9343-b619-4359-a33e-657fbe24c9f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.467.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 467/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 467/2015 z 22. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 467/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.467.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/20dd9343-b619-4359-a33e-657fbe24c9f5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.467.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.467.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.467.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 467/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti SSIM, a. s., Zbrojničná 12, Košice, a\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Antolom,\n\nadvokátska kancelária, Zbrojničná 12, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 CoZm 4/2013­352\nz 22. októbra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti SSIM, a. s., a\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2014\ndoručená sťažnosť spoločnosti SSIM, a. s., Zbrojničná 12, Košice (ďalej len „sťažovateľ\nv 1. rade, v citáciách aj „odporca v I. rade“), a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, v citáciách aj „odporca v II. rade“; spolu ďalej aj\n,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ich práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 4 CoZm 4/2013­352 z 22. októbra 2013.\nZ predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu Československej\nobchodnej banky, a. s., Michalská 18, Bratislava (ďalej len „navrhovateľ“), doručeného\n10. augusta 2010 Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) tento zmenkovým\nplatobným rozkazom č. k. 31 Zm 12/2010­52 z 10. novembra 2010 uložil sťažovateľom, aby\ndo troch dní od jeho doručenia zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zmenkovú\nsumu 2 289 296,43 € s príslušenstvom, zmenkovú odmenu 7 630,99 € a trovy konania alebo\naby v tej istej lehote podali odôvodnené námietky.\nObaja sťažovatelia podali proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky.\nSťažovateľ v 1. rade namietal, že navrhovateľom mu bolo ponúknuté uzatvorenie úverového\nvzťahu, a keď zrušil svoj predchádzajúci úverový vzťah (k Poštovej banke, a. s.),\nnavrhovateľ ho «donútil podpísať... dve osobné zmenky. Odporca v II. rade toto nemohol\nodmietnuť a musel sa podvoliť, pretože odporca v I. rade by mohol stratiť obchodné aktivity,\nčo by malo negatívny efekt. Okrem toho bol tento kontokorentný úver krytý odporcom\nv I. rade do výšky 120 % pohľadávkami odporcu v I. rade, čo svedčí o tom, že celý úver bol\nsplatený. V máji 2008 vznikol u odporcu v I. rade problém „spôsobený“ daňovými úradmi,\nv dôsledku čoho došlo k zablokovaniu všetkých účtov odporcu v I. rade. Navrhovateľ bol\npodrobne informovaný o postupoch a rozhodnutiach odporcu v I. rade pri uplatňovaní\nsvojich práv na štátnych orgánoch.\nNavrhovateľ preto neopodstatnene vytýka nerealizovanie obchodných prípadov\na nezriadenie záložného práva podľa Zmluvy č. 062/08/80314 zo dňa 17. 3. 2008.\nNeopodstatnené je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru... Kontokorentný úver nebol\n\n2\n\nakciovou spoločnosťou vyčerpaný v plnej výške, a to, čo z tohto úveru bolo poskytnuté, bolo\naj navrhovateľovi vyplatené.\nNavrhovateľ napriek tomu, v súvislosti s kontokorentným úverom, predčasne využil\nďalšie oprávnenie podľa článku II. bod 1 a bod 2 Dohody a doplnil blankozmenku odporcu\nv II. rade o deň splatnosti a o zmenkovú sumu rovnajúcu sa výške pohľadávky zo Zmluvy\nvrátane príslušenstva.\nKeďže všetky finančné prostriedky z kontokorentného úveru boli zaplatené, odporca\nv II. rade žiada, aby navrhovateľ dokumentoval a predložil dôkaz – potvrdenie o tom, z čoho\nnavrhovateľ vychádza, že odporca v I. rade nezaplatil finančné prostriedky z kontokorentnej\núverovej zmluvy. Odporca v I. rade po preštudovaní listinných dôkazov predložených\nnavrhovateľom ďalej namietol, že boli predložené dve zmenky, ktoré navrhovateľ „donútil“\npodpísať odporcu v II. rade, svedčia o tom rovnaké čísla obidvoch zmeniek..., zmenky boli\nvystavené v rovnaký deň, a to 17. marca 2008, na jednej z nich je dátum splatnosti\n17. marec 2008 a údaje o čiastke a mene neboli v číselnej hodnote a slovom vyplnené.\nNa druhej z nich je dátum splatnosti vyplnený 8. júla 2010 a suma je už vyplnená číselne\naj slovom... Tento konflikt zmeniek... zakladá ich neplatnosť.».\nSťažovateľ v 2. rade namietal skutočnosti identické s obsahom námietok sťažovateľa\nv 1. rade a dodal, že „o oznámení o vyplnení blankozmeky nemá vedomosť... uvádza, že mu\nzmenka nebola predložená v mieste platenia na vyplatenie“.\nOkresný súd o námietkach sťažovateľov rozhodol rozsudkom č. k. 31 CbZm 4/2010­\n314 z 27. mája 2013 tak, že namietaný zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti\na sťažovateľov solidárne zaviazal na náhradu trov námietkového konania. Na základe\nvykonaného dokazovania (listinné dôkazy, výsluch účastníkov na nariadenom pojednávaní)\nkonštatoval, že námietka sťažovateľov o konflikte zmeniek „nie je dôvodná“. Jednu\nz uvedených zmeniek totiž posúdil ako neplatnú, „nakoľko jej chýbajú podstatné náležitosti\nzakladajúce jej neplatnosť. Súd rovnako poukazuje na to, že táto listina nie je\nani originálom, len fotokópiou. V priebehu konania navrhovateľ niekoľkokrát prehlásil,\n\n3\n\nže originálom tejto listiny nedisponuje. Z tejto fotokópie navyše neplynú navrhovateľovi\nžiadne práva a odporcom žiadne povinnosti.“.\nZ obsahu zmluvy o poskytnutí úverov uzatvorenej medzi navrhovateľom\na sťažovateľom v 1. rade 17. marca 2008 okresný súd zistil, že sťažovateľovi v 1. rade sa\nnavrhovateľ zaviazal „poskytovať... peňažné prostriedky formou revolvingového úveru\ndo výšky úverového limitu 80.000.000,­ Sk“ a že „riadne splatenie pohľadávok\nnavrhovateľa... a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo Zmluvy a s ňou súvisiacich bude\nzabezpečené najmä: blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve\nč. 0064/08/80314“. Ustálené zistenia viedli okresný súd k záveru, podľa ktorého námietky\nsťažovateľov, „že kontokorentný úver bol splatený, v danom prípade nie sú dôvodné,\nnakoľko blankozmenka plnila zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu založenom Zmluvou\no poskytnutí úverov, na základe ktorej čerpal odporca v I. rade revolvingový úver.\nOdporcovia teda podali námietku, ktorá nemá kauzálny vzťah k tejto zmenke.\nNámietky odporcov, že kontokorentný úver bol splatený, v danom prípade nie sú\ndôvodné ani s poukazom na Dohodu o splácaní záväzku čís. 17/8184/2009 uzatvorenú\nmedzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom v I. rade ako dlžníkom dňa 19. 6. 2009,\nz článku I, bodu 1.1 a bodu 1.2 má totiž súd za preukázané vyhlásenie odporcu v I. rade,\nže navrhovateľ poskytol odporcovi v I. rade úver do celkovej výšky limitu vo výške\n2.655.513,51,­ EUR... a dlžník porušil svoje záväzky... a z toho dôvodu navrhovateľ využil\nsvoje oprávnenie... a listom zo dňa 26. 11. 2008 vyhlásil úver za splatný.\nZ článku I, bodu 1.3 Dohody vyplýva, že odporca v I. rade ku dňu splatnosti dlžnú\nsumu poskytnutého úveru v plnej výške nesplatil. Zostatok pohľadávky navrhovateľa ku dňu\n19. 6. 2009 predstavuje splatnú istinu 2.467.104,39,­ EUR.\nZ článku I bodu 1.4 Dohody vyplýva, že odporca týmto neodvolateľne, slobodne\na vážne vyhlasuje, že uznáva svoj záväzok uvedený v bode 1.3. tejto Dohody.\nZ článku II bodu 2.4 Dohody vyplýva, že ak odporca v I. rade niektorú zo splátok\nalebo jej časť nezaplatí do 5 pracovných dní od splatnosti príslušnej splátky, má\nnavrhovateľ právo žiadať zaplatenie celej dlžnej sumy...“.\n\n4\n\nV nadväznosti na citované potom okresný súd formuloval názor, podľa ktorého\n„námietka, že odporcovia nič nedlžia, nie je námietkou, ktorá by v zmysle ust. § 17 ZZaŠ\nzbavovala zmenečného dlžníka povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že nič nedlží môže byť\nrelevantné iba v spojení s tvrdeným zánikom, dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky,\npričom tento musí byť v námietkovom konania aj odporcami preukázaný, čo však v tomto\nkonaní preukázané odporcami nebolo.\nZ vyššie uvedenej Dohody má súd preukázaný opak tvrdenia odporcov o splatení\nsvojho dlhu.“.\nĎalej okresný súd poukázal na ustanovenie zmluvy o poskytnutí úverov zo 17. marca\n2008, podľa ktorého sa sťažovateľ v 1. rade „až do úplného splatenia všetkých záväzkov\nvyplývajúcich zo Zmluvy zaväzuje, najmä: že bude viesť minimálne jeden bežný účet\nu navrhovateľa a smerovať na tento účet alebo na bežné účty vedené u navrhovateľa\nminimálne 80 % svojho obchodného obratu za každý kalendárny rok“, ako aj na čl. XI tejto\nzmluvy (v znení dodatku z 3. septembra 2008, s ktorým vyslovil súhlas aj sťažovateľ\nv 2. rade ako avalista blankozmenky), podľa ktorého „navrhovateľ je oprávnený urobiť\njedno alebo viac opatrení uvedených v ods. 2 tohto článku Zmluvy... ak navrhovateľovi\nnebol do 60 dní od podpisu tohto Dodatku doručený výpis z katastra nehnuteľností\npreukazujúci zápis vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa\nv súlade so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti/iam č. 0202/08/80314.\nS poukazom na vyššie citovaný článok II bod I Zmluvy má súd za to, že odporca v I. rade\nčerpal\n\nrevolvingový\n\núver\n\na nie kontokorentný\n\núver,\n\npreto námietky\n\nodporcov,\n\nže kontokorentný úver bol odporcom v I. rade splatený, nie je kauzálnym vzťahom.\nNakoľko odporcovia neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia si povinností\nodporcu v I. rade vyplývajúcich mu zo Zmluvy, najmä že odporca v I. rade realizoval\nobchodný obrat cez svoj bežný účet a do 60 dní od podpisu dodatku doručil navrhovateľovi\nvýpis z KN preukazujúci zápis vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech\nnavrhovateľa v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam..., súd má\nza nesporne preukázané, že odporca v I. rade porušil svoje záväzky a navrhovateľ mohol\nvyhlásiť úver poskytnutý Zmluvou za splatný a zároveň vyzvať dlžníka zaplatiť celú dlžnú\nsumu.“.\n5\n\nOkresný súd podrobil dokazovaniu aj dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve\nč. 0064/08/80314 uzavretú medzi navrhovateľom a sťažovateľom v 1. rade ako vystaviteľom\na sťažovateľom v 2. rade ako avalistom a zistil, že sťažovateľ v 1. rade „vystavil\nblankozmenku špecifikovanú v tejto dohode, na rad navrhovateľa, odporca v II. rade bol\navalistom. Predmetom tejto dohody bolo odporcom v I. rade ako vystaviteľom, udelenie\npráva navrhovateľovi doplniť túto blankozmenku v údaji zmenkovej sumy a v údaju\nsplatnosti. Z článku I. tejto dohody vyplýva, že na účely zabezpečenia všetkých nárokov\nnavrhovateľa zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi navrhovateľom a odporcom\nv I. rade – Vystaviteľom na základe Zmluvy o poskytovaní úverov... uzavretej medzi\nnavrhovateľom a odporcom v I. rade dňa 17. 3. 2008 alebo v priamej súvislosti so Zmluvou\n– vystaviteľ vystavil blankozmenku podľa – v tejto dohode – uvedenej špecifikácie,\npodpísanú za vystaviteľa Aksamom Barakatom, predsedom predstavenstva a Aksamom\nBarakatom, ako avalistom.“. Z obsahu predmetnej dohody ďalej okresný súd ustálil, že\noprávňovala navrhovateľa vyplniť blankozmenku v časti o zmenkovej sume tak, aby táto\nzodpovedala „hodnote pohľadávky navrhovateľa zabezpečenej blankozmenkou vrátane jej\npríslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov vzniknutých na základe Zmluvy\nalebo v priamej súvislosti s touto rámcovou zmluvou...“.\nNa základe citovaných zistení okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti námietok\nsťažovateľov, podľa ktorej navrhovateľ neopodstatnene doplnil blankozmenku. Takisto\n„za neopodstatnenú námietku súd považuje tvrdenie odporcov, že splatenie úveru bolo\nzabezpečené pozemkom, ktorý má väčšiu hodnotu, ako suma uvedená v zmenke a taktiež\nbolo zabezpečené 120 % pohľadávkami a to ide o pohľadávky odporcu v I. rade, voči svojím\nobchodným partnerom z dôvodu, že je na veriteľovi, ktorý zo zabezpečovacích inštitútov\nvyužije na to, aby bola jeho pohľadávka dlžníkom splatená. Predmetom námietok nebolo\ntvrdenie odporcov, žeby bola pohľadávka splatená iným zabezpečovacím inštitútom, preto –\ns poukazom na koncentračnú zásadu námietkového konania – na toto ani neprihliadal.“.\nAko neopodstatnenú vyhodnotil okresný súd aj námietku sťažovateľov, podľa ktorej\nboli donútení zmenku podpísať, „nakoľko nebola v konaní odporcami preukázaná\n6\n\nneslobodnosť podpisov. Rovnako tieseň nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu a teda\nsa nemôže dotknúť podpisu zmenkového.“.\nZ oznámenia o vyplnení blankozmenky zo 7. júna 2010 považoval okresný súd\nza preukázané, že „navrhovateľ týmto oznámil odporcovi v I. a odporcovi v II. rade,\nže doplnil blankozmenku... podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve... o zmenkovú\nsumu 2.289.296,43,­ EUR a o dátum splatnosti 8. 7. 2010. Z fotokópie doručeniek vyplýva,\nže toto oznámenie bolo odporcovi v I. rade doručené 10. 6. 2010 a odporcovi v II. rade\ndoručené 10.6.2010. Súd teda námietku, že nemá vedomosť o vyplnení blankozmenky,\npovažuje za odporcami rovnako nepreukázanú a nedôvodnú.\nNámietku nepredloženie zmenky k plateniu nesie ten, kto sa jej dovoláva. Odporcovia\nvšak ani túto námietku žiadnym relevantným spôsobom neuniesli.“.\nRozsudok okresného súdu napadli obaja sťažovatelia odvolaním. V ňom\nargumentovali objektívnou nesplniteľnosťou (§ 36 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov) zmluvných záväzkov sťažovateľa v 1. rade\nvoči navrhovateľovi v dôsledku zablokovania účtov sťažovateľa v 1. rade daňovým úradom.\nTo potom viedlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru navrhovateľom a k vyplneniu\nzmenky, čo bolo neodôvodnené. Zdôraznili, že „nie je podstatné to ako bolo dohodnuté\nsplácanie úveru, ale podstatné je to, aký úver bol čerpaný a aký bol nevrátený úver,\npretože len taký dlh môže zmenka zabezpečovať“. Opätovne poukázali na existenciu dvoch\nodporujúcich si zmeniek a z toho plynúcu ich neplatnosť. Trvali na predložení originálu\ndruhej vystavenej zmenky. Napokon podčiarkli, že „obchod, ktorý bol uzatvorený\nmedzi navrhovateľom a odporcami mal charakter kontokorentného úveru, čo znamená\nspoločný obchod v ktorom jedna strana môže využívať finančné prostriedky, ktorý môže byť\naj ziskový, ale môže byť aj stratový“.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 4 CoZm 4/2013­352 z 22. októbra 2013 napadnutý\nrozsudok okresného súdu potvrdil. V dôvodoch rozsudku zdôraznil uplatňovanie\nkoncentračnej zásady v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu\na následne vyhodnotil tvrdenie sťažovateľov o splatení dlhu sťažovateľa v 1. rade jeho\n7\n\npohľadávkami ako nesprávne, lebo „ak v konaní odporcovia tvrdili, že zabezpečenie\npohľadávky navrhovateľa z predmetnej zmluvy o úvere bolo uskutočnené viacerými\nzabezpečovacími inštitútmi... Toto sú... zákonné inštitúty na zabezpečenie pohľadávky\nveriteľa, nie inštitúty, ktorých samotná existencia znamená aj zánik dlhu dlžníka\nvoči veriteľovi. Odporcovia, ktorí majú v tomto konaní podľa § 120 ods. 1 O. s. p. dôkaznú\npovinnosť na preukázanie svojich tvrdení, boli povinní túto základnú kauzálnu námietku\nv konaní preukázať a predložiť súdu dôkaz, že týmito zabezpečovacími inštitútmi –\npostúpením pohľadávky odporcu v 1. rade alebo založením pohľadávok odporcu v 1. rade\ndošlo skutočne k zániku predmetného dlho odporcov zo zmluvy o úvere, ktorý predmetná\nzmenka zabezpečovala. Odporcovia toto v konaní vôbec nepreukázali žiadnymi dôkaznými\nprostriedkami, preto... neuniesli v konaní dôkazné bremeno o svojom tvrdení o zániku dlho\nz predmetnej zmenky...“.\nZa nepreukázané považoval krajský súd aj tvrdenie sťažovateľov, že „navrhovateľ\nzabezpečil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere aj ďalšou zmenkou. Súd prvého stupňa\nani odvolací súd preto nemohli uložiť navrhovateľovi povinnosť predložiť aj takúto druhú\nzmenku, ak sám navrhovateľ tvrdil v priebehu celého konania, že takáto druhá zmenka...\nneexistuje. Súd môže uložiť účastníkom konania, aby predložili listinný dôkaz, len ak takýto\ndôkaz účastník konania preukázateľne má u seba, alebo môže zabezpečiť. Navrhovateľ si\nv tomto konaní uplatnil právo iba z jednej zmenky zo dňa 17. 3. 2008, splatnej 8. 7. 2010.\nOdporcovia v konaní nepreukázali a ani netvrdili, že navrhovateľ si uplatňuje v inom\nkonaní právo z ďalšej zabezpečovacej zmenky k predmetnému úveru, alebo, že prípadne\nodporcovia už zaplatili navrhovateľovi pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere formou\nzaplatenia takejto ďalšej zabezpečovacej zmenky...“.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovatelia opakujú argumentáciu predloženú\nuž v konaní pred okresným súdom, ako aj v odvolacom konaní pred krajským súdom\n(donútenie sťažovateľa v 1. rade podpísať zmenku, objektívna nesplniteľnosť záväzku, ktorý\nmal sťažovateľ v 1. rade voči navrhovateľovi, neopodstatnenosť vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti úveru navrhovateľom, neoprávnené vyplnenie zmenky o deň splatnosti\n\n8\n\na o zmenkovú sumu, existencia dvoch zmeniek a s tým súvisiaci ich konflikt a neplatnosť),\npričom z nej vyvodzujú, že „ak okresný súd i krajský súd na vyššie uvedené skutkové\na právne skutočnosti neprihliadali a dokazovanie v intenciách navrhovaného nevykonali, sú\nich rozhodnutia v podstate odmietnutím spravodlivosti v danej veci (denegatio iustitiae)...\nNapadnuté súdne rozhodnutia nenaplnili cieľ Občianskeho súdneho poriadku\npodľa § 1 O. s. p. v tom, že postupom súdu a účastníkov má byť zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov v tom, že je nevyhnutné, aby súd\nzabezpečil reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy... a v čl. 6 Dohovoru o základných právach, čím sa v rozpore s ust. § 221 ods. 1\npísm. f/ a § 237 písm. f/ O. s. p. odporcom ako účastníkom konania postupom súdu odňala...\nmožnosť konať pred súdom.\nSúdy prvého a druhého stupňa vec nesprávne posúdili, neakceptujúc obranu\nsťažovateľov..., ak neodstránili rozpor, spočívajúci v dvoch zmenkách, na ktoré navrhovateľ\npoukázal a sám ich predložil ako dôkaz v konaní. Rozsudky súdov sú tým nepreskúmateľné\na sú nedostatočne odôvodnené.“.\nPodľa sťažovateľov „základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky... zodpovedá taký postup odvolacieho súdu, v rámci ktorého skúma nielen\nformálne znaky (povahu) rozhodnutia, predloženého mu na súdne preskúmanie, ale takisto\naj, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv\nalebo slobôd účastníkov konania. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach... túto\npožiadavku nezohľadnilo a potvrdilo rozhodnutie zasahujúce do základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu.“.\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti meritórne nálezom takto\nrozhodol:\n„I. Krajský\n\nsúd\n\nKošice\n\nrozsudkom\n\nsp. zn.:\n\n4CoZm/4/2013\n\nz 22.10.2013,\n\nktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.: 31CbZm/4/2010 z 27.5.2013,\nporušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\n9\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.: 4CoZm/4/2013 z 22.10.2013 sa zrušuje\na vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nIII. Ústavný súd SR odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn.:\n4CoZm/4/2013 z 22.10.2013, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.:\n31CbZm/4/2010 z 27.5.2013.\nIV. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľov náhradu trov\nkonania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 12.022,32 EUR /2x 5.001,49 EUR\nzo základu predmetu konania 2.289.296,43 EUR podľa § 10 ods. 1/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.\no odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb a režijný paušál 2x 7,81 EUR\na DPH 2.003,72 EUR/, a to advokátskej kancelárii JUDr. Dušan Antol, IČO 319 622 38,\nDIČ SK 103 007 5453 č. účtu\n\nvedeného v\n\npobočka\n\n...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\n10\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nŤažiskovou námietkou, na ktorej je založený sťažnostný petit, je tvrdenie, že okresný\nsúd i krajský súd v konaní o návrhu navrhovateľa na vydanie zmenkového platobného\nrozkazu odmietli sťažovateľom spravodlivosť, keď na ich skutkové tvrdenia a z nich\nvyvodené právne hodnotenia neprihliadali a „dokazovanie v intenciách navrhovaného\nnevykonali“.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,\nči preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého\nz práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto\npreskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda\n\n11\n\nmôže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nOdmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) predstavuje po obsahovej stránke\npredovšetkým taký nezákonný postoj všeobecného súdu k návrhu účastníka konania vo veci\nsamej, ktorého výsledkom je úplná absencia odpovede na petit návrhu účastníka konania\nprejavujúca sa vo výroku rozhodnutia. Ten môže buď celkom chýbať (konajúci súd\no meritórnom návrhu vôbec nerozhodne), alebo má podobu definitívneho rozhodnutia\nprocesného charakteru (výrok o zastavení konania). V takom prípade má odmietnutie\nspravodlivosti charakter porušenia základného práva na súdnu ochranu i práva\nna spravodlivé súdne konanie.\nV prípade sťažovateľov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil\nžiadne signály popísaných okolností, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohli\nviesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na ich práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažnostná argumentácia napovedá skôr v prospech nespokojnosti a nesúhlasu\nsťažovateľov s konečným rozhodnutím krajského súdu (i okresného súdu) v ich veci.\nVyplýva to aj z chabej ústavno­právnej dimenzie sťažnostných dôvodov. Sťažovatelia sa\ntotiž obmedzili na dôsledné zopakovanie výhrad, ktoré prezentovali už v námietkach\nproti zmenkovému platobnému rozkazu a s ktorými sa okresný súd v prvostupňovom\nrozsudku i krajský súd v rozsudku odvolacom vysporiadali. Meritórny postoj okresného\nsúdu i krajského súdu k uvedeným výhradám predstavuje potom pre sťažovateľov základ, na\nktorom vystavali tvrdenie o porušení ich základného práva na súdnu ochranu i práva\nna spravodlivé súdne konanie.\nObsah prvostupňového\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\ni sťažnosťou napadnutého\n\nodvolacieho rozsudku krajského súdu podľa názoru ústavného súdu v celosti vyvracia\nprávny názor sťažovateľov, podľa ktorého oba vo veci konajúce súdy neprihliadali na právne\nskutočnosti prednášané sťažovateľmi v procesnej pozícii odporcov. Predovšetkým okresný\nsúd dôsledne vysvetlil úvahy pri hodnotení jednotlivých dôkazov vykonaných na účel\n12\n\nposúdenia dôvodov, na ktorých sťažovatelia založili svoje námietky proti zmenkovému\nplatobnému rozkazu. Takto objasnil, prečo sa fakt konfliktu zmeniek dôkazne nepotvrdil,\nprečo bola nedôvodnou námietka sťažovateľov o splatení kontokorentného úveru, prečo sa\nnepreukázalo tvrdenie sťažovateľov o splnení povinností plynúcich zo zabezpečovacích\nprávnych vzťahov akcesorických k hlavnému záväzku splácať poskytnutý úver, prečo bola\nnepreukázanou námietka o donútení pri podpise spornej zmenky, ako aj námietka\nnepredloženia zmenky k plateniu.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje zistenie, podľa ktorého v odvolaní\nako riadnom opravnom prostriedku ponúkajúcom účastníkovi konania široký priestor\npre atakovanie dôvodov zakladajúcich prvostupňový meritórny výrok okresného súdu sa\nsťažovatelia obmedzili na zopakovanie dôvodov použitých už predtým v námietkach\nproti zmenkovému platobnému rozkazu. Takto koncipované odvolacie dôvody však boli už\npredtým náležite vyvrátené odôvodnením prvostupňového rozsudku okresného súdu,\npreto niet divu, že krajský súd v dôvodoch svojho potvrdzujúceho výroku v prvom rade\nodkázal na § 219 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K popísanému postoju\npotom krajský súd výstižne zvýraznil v posudzovaných okolnostiach nezanedbateľnú\ndistinkciu medzi zabezpečením dlhu a jeho zánikom. Z argumentácie sťažovateľov totiž\nzreteľne vyplývalo ich neodôvodnené aplikačné zmiešavanie (v odvolaní sťažovatelia\ntvrdili, že „úver bol krytý odporcom v 1. rade do výšky 120 % jeho pohľadávkami, čo svedčí\no tom, že celý úver bol splatený“). Rovnako krajský súd vysvetlil, prečo nebolo potrebné\nvyžadovať od navrhovateľa predloženie originálu druhej zmenky, čím logicky nadviazal\nna prvostupňové vyhodnotenie listiny predloženej vo fotokópii okresnému súdu\nako neplatnej.\n\n13\n\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania\nústavným súdom vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého\nz princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom)\npostupe všeobecných súdov.\nZ postojov\n\noboch\n\nvo\n\nveci\n\nsťažovateľov\n\nkonajúcich\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nrekapitulovaných v predchádzajúcom odseku nevyplýva žiaden signál extrémneho\nvybočenia z medzí daných všeobecným súdom pre tvorbu ich skutkových úsudkov\nalebo takého právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu, ktoré by naznačovalo\nmožné popretie zmyslu a účelu ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na spornú\n„zmenkovú“ kauzu. Preto už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti môže ústavný súd\nkonštatovať nepreukázanie náznakov arbitrárnosti či inej ústavnej neudržateľnosti záverov\nkrajského súdu, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.\nZo sťažnosťou napadnutého rozsudku nevyplýva, že by krajský súd neprípustne ignoroval\nprávnu argumentáciu sťažovateľov. Zároveň náležite a postačujúco vysvetlil, prečo nebolo\npotrebné dôkazné návrhy (zaobstaranie originálu druhej zmenky) sťažovateľov akceptovať.\nSkutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom, resp. rozsudkom krajského súdu\nnestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 213/2015) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok.\nÚstavný súd tak uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní boli vyvrátené sťažnostné\nnámietky, podľa ktorých okresný súd ani krajský súd na sťažovateľmi tvrdené „skutkové\na právne skutočnosti neprihliadali“. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľov, že okresný súd\n14\n\na krajský súd „dokazovanie v intenciách navrhovaného nevykonali“, ústavný súd odkazuje\nna svoj štrasburskou judikatúrou podporený právny názor, podľa ktorého z práva na\nspravodlivý súdny proces nevyplýva pre sťažovateľov právo, aby súdy akceptovali všetky\nich návrhy na vykonanie dokazovania, ale aby mali možnosť tieto návrhy predniesť.\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zakotvuje, že súd nie je povinný\nza každých okolností vykonať všetky dôkazy, ktoré strana navrhne. Prípustnosť dôkazov nie\nje dohovorom regulovaná a ide o otázku, ktorú upravuje predovšetkým vnútroštátne právo.\nTakisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania je otázka, ktorú posudzujú\npredovšetkým vnútroštátne orgány (rozhodnutie Engel c. Holandsko z 8. júna 1976, séria A,\nč. 22, s. 38 –39, § 91, podobne II. ÚS 25/07, I. ÚS 478/2013). Vysvetlenie krajského súdu\ntýkajúce sa nevykonania dôkazu originálom druhej sťažovateľmi tvrdenej zmenky považuje\nv tejto súvislosti ústavný súd za dostačujúce, a tak nevyžadujúce ďalší meritórny prieskum.\nPredbežné prerokovanie predloženej sťažnosti z uvedených dôvodov vylúčilo\nmožnosť konštatovania porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu a ich\npráva na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľov formulovanými v sťažnostnom petite, keďže rozhodovanie\no nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta\nústavy). Z rovnakých dôvodov nebolo potrebné rozhodnúť ani o navrhnutom odklade\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "platobný rozkaz", "úver", "dokazovanie-vykonanie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e1edb835-d847-4dc2-b26b-3474072453fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.213.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 213/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.213.2015.1"}, {"guid": "ussr:e08f0182-fafd-4751-aa05-c51ec949f6a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08f0182-fafd-4751-aa05-c51ec949f6a2"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:7839b62b-a55d-43ec-a5a8-12151a13e53d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7839b62b-a55d-43ec-a5a8-12151a13e53d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "37b554bf-08ff-4c8e-a536-43f7fe6048ce:161d9eac-4481-4223-a7a2-9b9c4c8d030a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7110219750.1", "spisova_znacka": "4CoZm/4/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoZm/4/2013 z 21. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7110219750.1"}, {"guid": "d843d402-9762-4ae7-a2e9-5175361a9a2a:9ad5e1a4-efca-448f-8dc8-dcf6778f1b21", "ecli": null, "spisova_znacka": "31CbZm/4/2010", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 31CbZm/4/2010 z 27. 5. 2013", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2013-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d843d402-9762-4ae7-a2e9-5175361a9a2a:9ad5e1a4-efca-448f-8dc8-dcf6778f1b21"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0c6835fc-4d2d-4cee-b0f5-bfe01977ddf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.464.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.464.2016.1"}, {"guid": "ussr:e8d9f9ef-9858-4180-9c82-ac60f700c406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1"}, {"guid": "ussr:362c30bc-9a0d-47d4-b14a-58e1b2272503", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.22.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 22/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.22.2016.1"}, {"guid": "ussr:120940d0-d551-40e9-bbbb-67c3f5f51cc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 649/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1"}, {"guid": "ussr:ae4c77a4-52bb-41bc-b824-3637fb10a173", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}]}