{"guid": "ussr:fa85f595-7ce5-46be-ba40-2b27768ba4e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2015 z 22. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 461/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "nazov": "čl. 17 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa85f595-7ce5-46be-ba40-2b27768ba4e4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 461/2015­33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra\n2015 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Sklenárom, advokátska kancelária, Obchodná 7,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1\npísm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tpo 36/2014\nz 23. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 8 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na obhajobu\nzaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1\npísm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Tpo 36/2014\nz 23. októbra 2014.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia\nPolicajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície,\nexpozitúry Západ (ďalej len „vyšetrovateľ“) pod ČVS: PPZ­99/NKA­FP­YA­2013\nz 3. októbra 2014 vznesené obvinenie za zločin poškodzovania veriteľa spáchaný formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 a § 239 ods. 1 písm. a) a ods. 5 písm. a) zákona č. 300/2005 Z.\nz. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\nV tejto trestnej veci bol sťažovateľ uznesením Okresného súdu Skalica (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. Tp 14/2014 z 5. októbra 2014 vzatý do väzby z dôvodu uvedeného\nv § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s určením začiatku plynutia lehoty\nväzby od 6:00 h 2. októbra 2014.\nProti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský\nsúd napadnutým uznesením sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2013 rozhodol tak,\nže prvostupňové rozhodnutie zrušil a sám podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku vzal\nsťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s určením\n2\n\nzačiatku jej plynutia od 6:00 h 2. októbra 2014 a súčasne krajský súd návrh sťažovateľa\npodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku na nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka zamietol.\nPodľa názoru sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. 5 Tpo\n36/2014\n\nz 23.\n\noktóbra\n\n2014\n\nústavne\n\nkonformným\n\nspôsobom\n\n„nevysporiadal\n\ns nasledovnými skutočnosťami:\na) s nezákonnosťou zadržania mojej osoby ako obvineného,\nb) s absenciou formálnych a materiálnych dôvodov väzby,\nc) arbitrárnosťou uznesenia o vznesení obvinenia i arbitrárnosťou uznesenia o vzatí\nobvineného do väzby,\nd) s prekročením zákonnej 48 hod. lehoty na zadržanie.“.\nAko sťažovateľ uvádza, 2. októbra 2014 bol zadržaný „z dôvodu vyšetrovateľom\ndeklarovanej existencie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku... Tieto\ndôvody väzby však neboli nikde konkretizované a nebol som s nimi v rozpore so zákonom\nani aj ani môj obhajca oboznámený pri mojom zadržaní (porušenie § 85 ods. 4 Tr.\nporiadku)...\nZ návrhu prokurátora na vzatie obvinených... do väzby zo dňa 3. 10. 2014 vyplýva, že\nexistuje jeden jediný dôvod na ich vzatie do väzby a to ich údajné ovplyvňovanie svedka\nv minulosti.\nDňa 2. 10. 2014 bol\n\nzadržaný a následne aj vypočutý ako\n\npodozrivý z trestného činu poškodzovania veriteľa, pričom vo svojej výpovedi neuvádza, že\nby som na neho mal v minulosti pôsobiť, prípadne ho ovplyvňovať.\nDňa 3. 10. 2014 bol\n\nvypočutý v postavení svedka... potom ako\n\nbol... zo zadržania vyšetrovateľom prepustený... už... uviedol, že som ho mal ovplyvňovať\nv tom, ako mal vypovedať v minulosti na polícii...“.\nSťažovateľ je toho názoru, že 2. októbra 2014, t. j. v deň jeho zadržania, „neexistoval\ndôvod väzby“, a teda jeho zadržanie „bolo nezákonné“. Ako uvádza, „dôvod väzby sa stal\n3\n\nznámym pre orgány činné v trestnom konaní až dňa 3. 10. 2014“, a pretože v čase jeho\nzadržania neexistoval iný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, je\nzrejmé, že k jeho zadržaniu došlo nezákonne. Sťažovateľ tvrdí, že pokiaľ krajský súd\n„predpoklad nezákonnosti zadržania nezobral pri rozhodovaní o vzatí do väzby do úvahy\na rozhodol o vzatí do väzby, je to v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru“.\nĎalej sťažovateľ okresnému súdu, ako aj krajskému súdu vytýka, že neposúdili\n„arbitrárnosť uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 3. 10. 2014... zrejme aj z dôvodu, že si\nnepreštudoval spis a neoveril si, či sa tvrdenia vyšetrovateľa uvádzané v predmetnom\nuznesení zhodujú so skutkovým stavom vyplývajúcim z iných dôkazov...“.\nSťažovateľ tvrdí, že „zo strany vyšetrovateľa neboli uvedené v odôvodnení uznesenia\no vznesení obvinenia žiadne obsahy dôkazov, ktoré obvineného zo spáchania skutku alebo\ntrestného činu usvedčujú a taktiež žiadne skutkové a právne úvahy týkajúce sa týchto\ndôkazov, z ktorých by vyplývalo naplnenie objektívnej a subjektívnej stránky predmetného\ntrestného činu zo strany obvineného a teda že konal spôsobom v úmysle poškodiť veriteľov...\n... Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia... nie je možné zistiť, akými\núvahami sa vyšetrovateľ pri hodnotení zadovážených podkladov spravoval, ako aj právne\núvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval zistené\nskutočnosti.“.\nUznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľ hodnotí ako svojvoľné rozhodnutie, ktoré\nnerešpektuje kogentnú právnu normu, resp. jej interpretáciu, a ako také, ktoré je\nv extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti. Je presvedčený, že bolo vydané\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a v rozpore so základnou zásadou\ntrestného konania vyjadrenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a je teda nezákonné.\nRovnako za arbitrárne považuje sťažovateľ aj uznesenie okresného súdu, ktorým bol\nvzatý do väzby, a to z dôvodu, že okresný súd neskúmal náležitosti vyžadované zákonom\npre rozhodnutie o vznesení obvinenia. V odôvodnení uznesenia o väzbe okresný súd cituje\n4\n\nskutočnosť, že „obvinený rozhodol o zrušení spoločnosti\n\n.. bez\n\nlikvidácie zlúčením s nástupníckou spoločnosťou\n\n..“, pritom\n\nsťažovateľ tvrdí, že takúto „obchodnú transakciu... nemohol vykonať, nakoľko dňa\n23. 5. 2012... nebol spoločníkom spoločnosti\n\na teda... nevykonával funkciu\n\nvalného zhromaždenia a taktiež... nebol ani jej konateľom...“. Taktiež okresný súd vôbec\nneskúmal, „či dôvod väzby dňa 2. 10. 2014 – teda v deň zadržania“ sťažovateľa „existoval,\nči bola dodržaná litera Tr. poriadku konkrétne § 85 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1) a teda či\nzadržanie... bolo zákonné“, keďže skutočný dôvod, pre ktorý bol sťažovateľ vzatý do väzby,\nbol orgánom činným v trestnom konaní známy až 3. októbra 2014 zo svedeckej výpovede\n. Sťažovateľ považuje za nezodpovedanú zo strany okresného súdu ani\notázku kvalifikácie spáchania skutku spolupáchateľstvom, keďže „v odôvodnení uznesenia\no vznesení obvinenia sa nenachádzal ani jeden argument, ktorý by obsahoval právnu úvahu\nvyšetrovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 20 Tr. zákona, a teda že... sa mal dopustiť prevodu\nčasti podniku po vzájomnej dohode s obvineným\n\n“.\n\nTaktiež uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014\nsťažovateľ považuje za arbitrárne a jeho odôvodnenie za nedostatočné. Krajský súd\npochybil, „nakoľko sa vo svojom rozhodnutí... z hľadiska existencie materiálneho dôvodu\nväzby nevysporiadal s označenými pochybeniami orgánov činných v trestnom konaní\na nereagoval na dôvody, ktoré“ sťažovateľ „vyčerpávajúco uviedol v sťažnosti proti\nuzneseniu sudkyne pre prípravné konanie...“.\nDruhostupňový súd vo vzťahu k «formálnemu dôvodu väzby použil... len frázovité,\nnekonkrétne a všeobecné formulácie.\n... neuviedol na základe akých skutočností mal za preukázané, že dňa 2. 10. 2014\nexistoval u mojej osoby dôvod väzby a teda že zadržanie bolo zákonné, neuviedol čím boli\nnaplnené formálne a materiálne podmienky väzby a ani neuviedol akými právnymi úvahami\nsa pri rozhodovaní spravoval s ohľadom na preukázané skutočnosti.\nVzhľadom na to, že Krajský súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí..., mal...\nobzvlášť opatrne prihliadať aj na moje písomné podania a s argumentmi v nich uvedenými\n5\n\nsa náležite vysporiadať. Toto však Krajský súd opomenul, čo je typický znak arbitrárnosti\nrozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti pri absencii náležitého odôvodnenia.\nRozhodnutie... javí teda znaky „blanketového“ rozhodnutia, pričom ho ani vlastnoručne\nnepodpísal predseda senátu (táto vada len umocňuje znak arbitrárnosti), ale len\npracovníčka súdu, ktorá ho zrejme vyhotovila.».\nPodľa presvedčenia sťažovateľa je uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2014\nz 23. októbra 2014 v rozpore s čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 a čl. 46 ods. 1 ústavy.\nZa arbitrárne považuje sťažovateľ napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj v časti\nodôvodnenia, „v ktorej sa zaoberal zamietnutím... alternatívneho návrhu na prípadné\nnahradenie... väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Aj v tejto časti sa...\nstotožnil s dôvodmi... uznesenia prvostupňového súdu...“. Podľa sťažovateľa „Dané\nodôvodnenie... vykazuje znaky frázovitosti, nie je preskúmateľné a preto nemožno\nakceptovať stanovisko krajského súdu, ktorý sa s ním stotožnil.“.\nSťažovateľ konštatuje, že „Vzhľadom na skutočnosť, že Krajský súd v Trnave\nv rozhodnutí o mojom vzatí do väzby a zamietnutí môjho alternatívneho návrhu na\nnahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka rozhodol len na\nzáklade abstraktných úvah, nevysporiadal sa v dostatočnej miere s absenciou materiálnych\nale aj formálnych dôvodov väzby, musím niesť neprimeranú obetu pre naplnenie záujmov\nštátu, ako by bolo možné odo mňa spravodlivo požadovať, čím je narušená primeraná\na spravodlivá rovnováha medzi záujmami štátu a právom na osobnú slobodu jednotlivca, čo\npredstavuje porušenie môjho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy.“.\nSťažovateľ ďalej okresnému súdu, ako aj krajskému súdu vytýka nezohľadnenie\nskutočnosti, že v rámci rozhodovania o jeho väzbe „bola porušená zákonná 48 hod. lehota,\npo uplynutí ktorej musí byť zadržaná osoba odovzdaná súdu, inak musí byť prepustená na\nslobodu“.\n\n6\n\nSťažovateľ uviedol, že v tejto trestnej veci už bol 14. mája 2012 o 9.30 h „zadržaný\nz dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b)... a písm. c)...“ Trestného poriadku a následne\n15. mája 2012 o 11.30 h zo zadržania opatrením vyšetrovateľa prepustený, a teda\n„obmedzený na osobnej slobode v trvaní 24 hod. 30 min.“.\nOpätovne bol v rovnakej trestnej veci zadržaný 2. októbra 2014 o 6.00 h „z dôvodov\npodľa § 71 ods. 1 písm. b)“ Trestného poriadku a sudkyni pre prípravné konanie odovzdaný\n3. októbra 2014 o 21.00 h, čo predstavuje čas v trvaní 39 hodín.\nSťažovateľ z uvedeného vyvodil, že celková doba jeho zadržania predstavuje 63\nhodín a 30 minút. Správnosť takéhoto postupu počítania lehoty zadržania sťažovateľ\nodvodzuje analogicky od počítania trvania väzby, že „aj čiastkové obmedzenie osobnej\nslobody jednotlivca formou väzby sa započítava na celkové trvanie väzby a teda celková\nlehota väzby spolu s už vykonanou väzbou nesmie presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 6\nTrestného poriadku“.\nNapokon sťažovateľ namieta porušenie základného práva na obhajobu zaručeného\nv čl. 50 ods. 3 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že jeho obhajca 4. októbra 2014 požiadal\nvyšetrovateľa o vyhotovenie kópie celého vyšetrovacieho spisu, avšak až 28. októbra 2014\nvyšetrovateľ oznámil obhajcovi sťažovateľa, že 6. novembra 2014 mu bude umožnené\nvyhotoviť si fotokópiu vyšetrovacieho spisu. Vyšetrovateľom navrhovaný postup (aby si\nobhajca sám vyhotovil kópiu spisu) podľa názoru sťažovateľa „nemá oporu ani v logickom\nani v gramatickom výklade platnej a účinnej legislatívy (§ 69 ods. 1 Trestného poriadku),\nnemá oporu ani v súdnej judikatúre, ani v ustálenej praxi a pravdepodobne ani v platných\na účinných predpisoch Ministerstva vnútra SR, resp. v usmerneniach, nadväzujúcich na túto\nproblematiku. Keďže takýto postup... nekorešponduje s obsahom ustanovenia § 69 ods. 1\nTrestného poriadku a dokonca nie je nielen procesne ale ani technicky... realizovateľný,\npostup vyšetrovateľa považujem za nezákonný a porušujúci závažným spôsobom právo\nna moju obhajobu ako obvineného.“.\n\n7\n\nSťažovateľ v závere argumentácie zhrnul, že „pokiaľ si Krajský súd osvojil dôvody\nväzby tak ako ich určil Okresný súd Skalica, bol povinný vysporiadať sa ústavne konformne\ns dôvodmi väzby, avšak:\n1) nevysporiadal sa s tým, že obvinený bol nezákonne zadržaný, nakoľko nebola\ndodržaná litera Tr. poriadku: § 85 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 a teda v deň zadržania\nobvineného 2. 10. 2014 neexistoval dôvod väzby,\n2) nevysporiadal sa so skutočnosťou, že uznesenie o vznesení obvinenia obsahuje\nnepravdivé informácie, ktoré sú v rozpore s ostatnými písomnými dôkazmi zaradenými\ndo spisu, a tiež so skutočnosťou, že v predmetnom uznesením nebola špecifikovaná\nobjektívna a ani subjektívna stránka trestného činu teda zavinenie,\n3) nevysporiadal sa so skutočnosťou, že uznesenie o vznesení obvinenia obsahuje len\nstrohú sumarizáciu dôkazov a nie sú v ňom rozvedené zistené skutočnosti a neobsahuje\nprávne úvahy o ich hodnotení tak, ako to predpokladá § 176 ods. 2 Tr. poriadku,\n4) nevysporiadal sa so skutočnosťou, že neboli naplnené formálne a materiálne\npodmienky väzby,\n5) neodôvodnil náležite svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa s odôvodnením\nzamietnutia sťažnosti obvineného smerujúceho voči uzneseniu Okresného súdu Skalica, čo\nnapĺňa typické znaky arbitrárnosti rozhodnutia...“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 23. 10. 2014, sp. zn.: 5 Tpo 36/2014,\nporušil základné právo sťažovateľa\n\nna osobnú slobodu zaručené v čl. 17\n\nods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základné právo zaručené v čl. 5 ods. 1\npísm. c), ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho\nprávo zaručené v čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nKrajský súd v Trnave uznesením zo dňa 23. 10. 2014, sp. zn.: 5 Tpo 36/2014, porušil\nzákladné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\n8\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušil základné právo\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n5 Tpo 36/2014 zo dňa 23. 10. 2014...\nÚstavný súd Slovenskej republiky prepúšťa obvineného\n\nz väzby\n\nna slobodu...“.\nZároveň sťažovateľ navrhol priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €.\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo\nslobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n\n9\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n10\n\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Táto viazanosť\nústavného súdu sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti\n(v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ (v tomto prípade zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom) špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu\ndomáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m.\nm. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení práv\niným subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu ústavný súd považuje\niba za súčasť argumentácie.\nÚstavný súd za predmet sťažnosti preto považoval namietané porušenie základného\npráva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy a čl. 8 ods. 1 listiny,\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na slobodu\na bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo\n36/2014 z 23. októbra 2014, ku ktorému malo dôjsť nedostatočným odôvodnením\na arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia.\nSťažovateľ súdom rozhodujúcim o jeho väzbe vytýka, že neskúmali (i) neexistenciu\ndôvodu na zadržanie jeho osoby 2. októbra 2014, (ii) nepravdivosť skutočností uvedených\nv uznesení o vznesení obvinenia, (iii) nedostatok zákonných náležitostí odôvodnenia\nuznesenia o vznesení obvinenia a (iv) absenciu formálnych a materiálnych podmienok\nväzby. Je presvedčený, že taktiež došlo k prekročeniu lehoty zákonom ustanovenej\nna zadržanie jeho osoby.\n\n11\n\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy a obdobne čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno\nzadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď\noboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu\nalebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných\ntrestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej\nprepustení na slobodu.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak\nstane v súlade s konaním ustanoveným zákonom... c) zákonné zatknutie alebo iné\npozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné\npodozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je\npotrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní...\n\n12\n\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\nPorušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ videl v tom (pozri odôvodnenie sťažnosti s. 9),\nže „Krajský súd v Trnave predpoklad nezákonnosti zadržania nezobral pri rozhodovaní\no vzatí do väzby do úvahy“, t. j. druhostupňový súd neprihliadol na sťažovateľom tvrdenú\nskutočnosť, že 2. októbra 2014, teda v čase jeho zadržania, neexistoval, resp. orgánom\nčinným v trestnom konaní nebol (nemohol byť) známy dôvod [§ 71 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku], pre ktorý bolo možné sťažovateľa zadržať. Ten sa stal známym až\npo výsluchu relevantného svedka 3. októbra 2014.\n\n13\n\nÚstavný súd predovšetkým pripomína, že napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.\n5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014 je rozhodnutím o väzbe sťažovateľa, t. j. o jeho\nosobnej slobode. Stabilizovaná judikatúra ústavného súdu sa v obdobných prípadoch\n(napr. I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04, II. ÚS 151/09) zhodla v názore, že čl. 46 ods. 1 ústavy\nje všeobecným ustanovením, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to\nvo vzťahu ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je\naplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy\nv pomere špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty\nzákladného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch\npozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie\nspravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto\nsú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\nV obdobnom vzťahu je aj ustanovenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré je aplikovateľné na\nkonanie o trestnom obvinení (teda vo veci samej), a ustanovenia čl. 5 dohovoru, ktoré\nupravujú všetky prípustné dôvody pozbavenia osobnej slobody. Rozhodovacia činnosť\nEurópskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila záver, že záruky čl. 6 dohovoru\nsa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa rozhoduje o „oprávnenosti“\nobvinenia („bien­fondé“), a nevzťahujú sa na mnohé konania súvisiace s trestným stíhaním,\nktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine\na treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6 dohovoru nepodlieha (okrem iného)\nrozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko z 26. 6. 1968 a Matznetter c. Rakúsko\nz 10. 11. 1969). V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1\ndohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru\n(napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).\nZ uvedeného dôvodu je sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní\n\n14\n\no väzbe zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd odmietol už na predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50\nods. 3 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu\nAko z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na obhajobu malo dôjsť postupom vyšetrovateľa, ktorý nevyhovel žiadosti\nobhajcu o vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku,\nresp. postupoval v rozpore s právnou úpravou tak, že oznámil obhajcovi dátum, kedy si\nkópiu vyšetrovacieho spisu môže sám vyhotoviť.\nZ ďalšieho obsahu sťažnosti však už nevyplýva žiadna príčinná súvislosť medzi\nnamietaným porušením označeného základného práva a napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu o osobnej slobode sťažovateľa. Inak povedané, sťažovateľ neuviedol žiaden argument,\nktorý by nasvedčoval tomu, že prípadný nesprávny postup vyšetrovateľa mal akýkoľvek\nrelevantný dopad na rozhodovanie a rozhodnutie krajského súdu z 23. októbra 2014.\nSťažovateľ netvrdí, že by žiadal vyhotoviť kópiu vyšetrovacieho spisu práve na účely\nprípravy obhajoby v súvislosti s rozhodovaním všeobecného súdu o jeho väzbe, resp. že by\npostupom vyšetrovateľa bol akýmkoľvek spôsobom ukrátený na svojich obhajobných\nprávach v konaní pred krajským súdom.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že aj v tejto časti je sťažnosť\nsťažovateľa zjavne neopodstatnená, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nNad rámec uvedeného je potrebné podotknúť, že na dodržiavanie zákonnosti\nv prípravnom konaní dozerá konkrétny prokurátor príslušnej prokuratúry (§ 230 ods. 1\nTrestného poriadku). Sťažovateľ však neuviedol, či vôbec využil jemu dostupný prostriedok\n\n15\n\nnápravy a podal žiadosť príslušnému dozor vykonávajúcemu prokurátorovi o preskúmanie\npostupu vyšetrovateľa podľa § 210 Trestného poriadku a s akým výsledkom. Ak tak\nneurobil, táto okolnosť by aj za predpokladu namietania postupu vyšetrovateľa v rámci\npetitu sťažnosti bránila jeho preskúmaniu ústavným súdom z dôvodu neprípustnosti takéhoto\nnávrhu (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n3. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5\nústavy a čl. 8 ods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\nAko už bolo uvedené, v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy ústavná ochrana\nzákladných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd\nv súlade s princípom subsidiarity, podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\ntak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n\n16\n\nÚstavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného rozhodnutia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či mal, resp. nemal byť\nsťažovateľ vzatý do väzby. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila\nna posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa\n(prezentovanou v uplatnenej sťažnosti) vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak\nodôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\nSúdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem\niného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania o osobnej\nslobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky spravodlivého\nkonania. Jednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným\nspôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom\nzaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (pozri\nnapr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05).\nOpierajúc sa o tieto východiská posudzoval ústavný súd aj predmetnú časť sťažnosti\nsťažovateľa.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 5 Tpo 36/2014­80\nz 23. októbra 2014, ktorým sám rozhodol o väzbe sťažovateľa po zrušení prvostupňového\nrozhodnutia, okrem iného uviedol:\n«Obhajca obvineného\n\n... písomne zdôvodnil sťažnosť proti\n\nnapadnutému uzneseniu nasledovne. Predovšetkým poukázal na tzv. doktrínu „ovocia\nz otráveného stromu“ a namietal nezákonnosť zadržania obvineného i jeho vzatia do väzby.\nMá za to, že v prípade osoby obvineného sa vyžaduje vyšší stupeň podozrenia zo spáchania\nskutku, pričom podľa jeho právneho názoru dňa 2. októbra 2014 neexistoval u\nkolúzny dôvod väzby. Uviedol, že zadržanie obvineného bolo arbitrárne, a to\n17\n\nz dôvodu uľahčenia vyšetrovania, zjednodušenia vyšetrovacích úkonov, pôsobenia\nna podozrivých psychickou formou za tým účelom, aby sa buď priznali k spáchaniu trestnej\nčinnosti, resp. označili iné osoby, ktoré sa predmetnej trestnej činnosti mohli ešte dopustiť.\nNamieta splnenie formálnych a materiálnych podmienok existencie väzby, taktiež\nnedostatočné odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom, pričom kládol\ndôraz na ním proklamovanú okolnosť v tom smere, že vyšetrovací spis nepreukazuje kolúzne\nkonanie obvineného\n\n. V tomto smere spochybnil výpovede svedka\n\n, poukázal na jeho procesné postavenie v konaní a v týchto súvislostiach aj\nna dočasne odloženie vznesenia obvinenia\n\n. Navrhol, aby sťažnostný súd\n\nnapadnuté uznesenie zrušil a obvineného\n\nprepustil na slobodu. Postupu\n\nokresného súdu vytkol, že neaplikoval ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. s akcentom\nna právny názor, že väzba tohto obvineného mala byť nahradená dohľadom probačného\núradníka...\nKrajský súd... zistil, že sťažnosť obvineného\n\nje čiastočne dôvodná.\n\nSudca okresného súdu postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne, keď\nna\n\npodklade\n\ndoposiaľ\n\nzhromaždeného\n\nspisového\n\nmateriálu\n\n(vrátane\n\noriginálu\n\nvyšetrovacieho spisu) po podaní návrhu prokurátora na vzatie obvineného\ndo väzby v zákonom predpísanej lehote a bez meškania určil termín procesného\núkonu na deň 5. októbra 2014 a zároveň zabezpečil prítomnosť všetkých oprávnených\nprocesných strán na tomto úkone, tento úkon v rozsahu č. l. 18 – 24 spisu procesne správne\nzrealizoval a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom v tom smere, že sú splnené\nvšetky formálne i materiálne podmienky na vzatie obvineného\n\ndo väzby\n\npostupom podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.\nSvoje rozhodnutie i procesný postup v súlade so zákonom aj odôvodnil, takže tento je\nabsolútne preskúmateľný. Na podklade spisového materiálu správne a zákonom\npredpísaným spôsobom dospel v súčasnom štádiu trestného konania k tomu ťažiskovému\nzáveru, že obvinený Kekeli je dôvodne trestne stíhaný pre vysoko spoločensky nebezpečný\nzločin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 20, § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5\npísm. a) Tr. zák., za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody vo výmere od troch do ôsmich\n18\n\nrokov. Všetky prezentované závery okresného súdu o existencii tzv. kolúznych dôvodov\nväzby obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. si sťažnostný súd v rámci postupu\nsvojho konania osvojuje, pričom na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez\npotreby opakovania týchto dôvodov vo svojom druhostupňovom, t. j. sťažnostnom uznesení.\nV stručnosti len dodáva, že dôvodnosť podozrenia je daná vtedy, ak sú zadovážené také\nfakty, informácie a dôkazy, ktoré umožňujú urobiť vo veci logicky úsudok o tom, že\nkonkrétna osoba mala spáchať trestný čin, a to s prihliadnutím na všetky známe okolnosti\nprípadu. Nevyžaduje sa, aby spáchanie trestného činu obvineným bolo nezvratne\npreukázané už v tomto štádiu trestného konania, t. j. prípravného konania, keďže\npreukazovanie či vyvracanie podozrenia zo spáchania trestného činu je cieľom vyšetrovania\na neskôr najmä dokazovania v konaní pred súdom. Kolúzne aktivity obvineného prezentoval\nprvostupňový súd v reálnom rozsahu a dôvod väzby obvineného v tomto štádiu konania\nv naznačenom smere plne obstojí. Rovnako správne sudca okresného súdu ustálil začiatok\nväzby obvineného okamihom obmedzenia jeho osobnej slobody dňa 2. októbra 2014 o 06,00\nhod.\nSudca okresného súdu však pochybil, keď v postupe svojho konania sám nevyhlásil aj\nvýrok podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda nerozhodol o nahradení väzby obvineného\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nad ním, resp. takým výrokom, že návrh\nobvineného na nahradenie jeho väzby týmto dohľadom zamieta. Takáto povinnosť súdu bola\nkonkretizovaná Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky dňa 5. júna 2013 pod č. II.\nÚS 67/2013, z ktorého vyplýva, že súd pri rozhodovaní o väzbe je vždy povinný, aj bez\nžiadosti obvineného či iných osôb, posúdiť okolnosti a rozhodnúť o možnosti nahradiť väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka. Táto povinnosť súdu vyplýva aj z právnych\nnoriem, ktoré majú tzv. silnejšiu povahu, pričom sa jedná o článok 5 odsek 3 európskeho\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z článku č. 154c Ústavy\nSlovenskej republiky v platnom znení.\nUvedené pochybenie okresného súdu preto na podklade sťažnosti obvineného\ndruhostupňový súd napravil takým postupom, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por.\nnapadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a sám podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov\nustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. vzal obvineného\n19\n\ndo väzby...\n\nNadväzne na tento postup sťažnostný súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. návrh\nobvineného na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad\nním ako nedôvodný zamietol. V posledne uvedenom smere sa sťažnostný súd jednak\nstotožňuje s časťou dôvodov napadnutého uznesenia prvostupňového súdu a jednak dodáva,\nže s ohľadom n povahu prejednávaného prípadu a súčasné štádium trestného konania nie je\ndôvodné predpokladať, že účel väzby bude takýmto dohľadom nahradený. To isté platí\ni o eventuálnom postupe podľa § 80 ods. 2 Tr. por., keďže sťažnostný súd nezistil žiadne\nzákonom predpokladané výnimočné okolnosti prípadu.»\nKeďže si krajský súd v napadnutom rozhodnutí závery okresného súdu o existencii\ndôvodov väzby sťažovateľa osvojil a odkázal na ne ako na správne v celom rozsahu, a to bez\ntoho, aby ich opakoval vo svojom uznesení, ústavný súd preskúmal z hľadiska\nústavnoprávnej ochrany základných práv sťažovateľa aj prvostupňové rozhodnutie č. k.\nTp 14/2014­38 z 5. októbra 2014. Vo vzťahu k takémuto postupu ústavný súd pre úplnosť\npoukazuje na svoj konsolidovaný právny názor, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí\nprvostupňového súdu a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane (obdobne\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože konania na oboch stupňoch z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Rovnako tak ústavný súd\nvo svojej doterajšej judikatúre, a to aj vo vzťahu k väzobným veciam, zdôrazňuje,\nže odôvodnenie\n\nuznesenia\n\ndruhostupňového\n\nsúdu\n\nodkazujúce\n\nna\n\npredchádzajúce\n\nrozhodnutia v tej istej veci možno považovať síce za krajnú, no ešte stále ústavnoprávne\nakceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (napr. IV. ÚS 41/08, IV. ÚS 149/08,\nIV. ÚS 314/08).\nZ relevantnej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia č. k. Tp 14/2014­38\nz 5. októbra 2014 vyplýva:\n«V rámci doposiaľ vykonaného vyšetrovania boli zabezpečené rozhodné dôkazy\nnasvedčujúce tomu, že skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté sa stal, tento napĺňa\n20\n\nvšetky znaky skutkovej podstaty zločinu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a),\nods. 5 písm. a) Tr. zákona, pričom súčasne je tu dostatok dôkazov, ktoré tak jednotlivo ako\naj v súhrne odôvodňujú skutkový záver, že tohto protiprávneho konania kvalifikovaného\nvyššie uvedeným spôsobom sa dopustili spoločne obv.\n\na obv.\n\n. K tomuto skutkovému a právnemu záveru primárne poukazujem na obsah doposiaľ\nzadováženého vyšetrovacieho spisu, predovšetkým na doposiaľ realizované procesné úkony,\nprioritne výsluch zadržaného – podozrivého\n\n, výsluch svedka\n\n, výsluch zadržaného – podozrivého\n\n, výsluch svedka\n\n, výsluch zadržaného – podozrivého\n\n, výsluch obv.\n\n, výsluch svedka\n\n, výsluch svedka\n\n, výsluch svedka\n\n, výsledky znaleckého dokazovania atď..\n\nZ príkladmo označených dôkazov je už v danom štádiu prípravného konania skutok\nidentifikovaný v rozsahu kedy je dôvodné a odôvodnené podozrenie vo vzťahu k obom\nobvineným zákonným spôsobom verifikované, teda niet pochybnosti o dôvodnosti postupu\nv zmysle § 206 ods. 1 Tr. poriadku, čím sú súčasne reálne splnené tzv. materiálne\npodmienky väzby.\nPokiaľ ide o samotný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku u obv.\nje daný tým, že je tu reálne daná obava, že v prípade jeho ponechania na\nslobode tento bude pôsobiť na jednotlivých svedkov, primárne na svedka\na týmto spôsobom mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie.\nTento prezentovaný záver je nespochybniteľne podložený obsahom a verifikovaný obsahom\nvýsluchu\nobv.\n\nv procesnom postavení svedka (č. l. 115 ­ 119), ktorý osobu\noznačil ako osobu, ktorá ho už v minulosti pred jednotlivými\n\nprocesnými úkonmi, ktoré boli s jeho osobou vykonávané alebo priamo alebo nepriamo\novplyvňovala v tom smere, že ho inštruoval ako má pre orgánmi činnými v trestnom konaní\nvypovedať v prospech obvinených.\nPodľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak\ndoteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok\nspáchal obvinený a z jeho konania, a ďalších dôvodných skutočností, že bude pôsobiť na\n21\n\nsvedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných\npre trestné stíhanie.\nSúd si overil dôvody návrhu prokurátora z vyšetrovacieho spisu, z doteraz získaných\ndôkazov, ako aj výsluch samotného obvineného. Zistil, že dochádzalo k obchádzaniu\nnárokov veriteľov, tak ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, čomu nasvedčujú\nnajmä listinné dôkazy o prevode tovarových zásob, ako aj výberov peňazí v hotovosti.\nToto bolo realizované obv. Kekelim ako aj spoluobvineným Ing. Truhlářom.\nTieto skutočnosti nasvedčujú teda, že skutok sa stal, že má znaky § 239 ods. 1 písm.\na), ods. 5 písm. a) Tr. zák. a že sa na ňom podieľali obaja obvinení, pravdepodobne aj\ns inými, doteraz neustálenými osobami.\nPráve podrobný priebeh obchodných transakcií, zdanlivo zákonných, krytých\nnedovolenými praktikami v riadnom obchodnom styku, môže objasniť svedok\n. Jeho úloha bola pôsobiť ako tzv. „biely kôň“, čo sám uvádza vo výpovedi citovanej\nprokurátorom. Práve na neho je vytváraný nátlak, čo si súd overil z jeho výpovede z č. l.\n115 ­ 119 vyšetrovacieho spisu. Tento svedok môže tiež osvetliť účasť ďalších páchateľov\nako aj to, kde skončili finančné čiastky, získané touto trestnou činnosťou.\nNa základe uvedeného súd zistil zákonnosť návrhu prokurátora a v celom rozsahu mu\nvyhovel, nakoľko je daný v terajšom štádiu stíhania.\nVäzba sa v danom prípade, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, nedala nahradiť\ndohľadom probačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., čo žiadala obhajoba.\nDohľad sú nepovažuje za realizovateľný, keďže môžu byť pod vplyvom páchateľov\nuskutočňované také obchodno­právne transakcie, do ktorých nemá probačný úradník\nprístup a nemôže ich kontrolovať, takže jeho dohľad nemôže splniť účel uvedený v § 80 ods.\n1 písm. c) Tr. por.»\nZ citovaných častí odôvodnení uznesení oboch všeobecných súdov rozhodujúcich\no osobnej slobode sťažovateľa vyplýva, že tieto na podstatné a pre rozhodnutie o väzbe\nsťažovateľa relevantné skutkové a právne otázky dali jednoznačné odpovede, ktoré\nv žiadnom prípade nesignalizujú arbitrárnosť alebo nedostatočnú odôvodnenosť\nrozhodnutí.\n22\n\ntýchto\n\nOkresný súd, so závermi ktorého sa krajský súd stotožnil, skutočnosti, že skutok, pre\nktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, a že sú dôvody\nna podozrenie, že tento skutok spáchali obvinení (teda aj sťažovateľ), vyvodil z dovtedy\nzrealizovaných procesných úkonov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise, predovšetkým\nz výsluchov zadržaných – podozrivých, ako aj z výsluchov svedkov, ktorých v rozhodnutí\nzreteľne označil. Rovnako tomu mali nasvedčovať znalecké dokazovanie a listinné dôkazy\n(napr. o prevode tovarových zásob, ako aj výberov hotovosti). Prvostupňový súd na základe\njemu predloženého spisového materiálu, ale aj z vykonaného výsluchu sťažovateľa dospel\nk zisteniu, že konaním sťažovateľa (a ďalších) došlo k obchádzaniu nárokov veriteľov tak,\nako to bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Reálnu danosť väzobného dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku u sťažovateľa okresný súd oprel najmä\no výsluch svedka\n\n, ktorý mal uviesť, že sťažovateľ sa už aj v minulosti\n\ndopustil proti nemu konania, z ktorého vyplýva dôvodná obava, že ho bude v súvislosti\ns týmto trestným konaním ovplyvňovať. Okresný súd a následne ani krajský súd\nneopomenuli odôvodniť ani to, prečo sťažovateľovmu návrhu na nahradenie väzby\nnevyhoveli, a to konkrétne do úvahy prichádzajúcim konaním, ktoré by probačný\na mediačný úradník nemohol ovplyvniť.\nUvedené skutočnosti ústavný súd hodnotí ako také, pre ktoré možno považovať\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu za ústavne konformné, a teda nie je dôvod, aby\nústavný súd do tohto rozhodnutia akýmkoľvek spôsobom vstupoval. Zo záverov, ku ktorým\ndospel krajský súd v spojení s uznesením okresného súdu pri posudzovaní podmienok väzby\nsťažovateľa, nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení\nTrestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Potrebu väzby\nsťažovateľa zdôvodnili poukazom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z hľadiska\nmateriálnej interpretácie podmienok preventívnej väzby. Podľa názoru ústavného súdu tak\nskutkové zistenia podporené dosiaľ vykonaným dokazovaním, ako aj z nich odvodené\nzávery krajského súdu vychádzajúce zo záverov okresného súdu sú na základe týmito súdmi\nprezentovanými myšlienkovými postupmi a hodnoteniami dostatočne odôvodnené.\n23\n\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoju judikatúru, v ktorej vyslovil,\nže všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového\ni druhostupňového), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces, v tomto prípade v konaní o osobnej slobode (m. m. III. ÚS 209/04).\nĎalšia námietka sťažovateľa spočíva v tvrdení, že krajský súd, ale ani okresný súd\ndostatočne nepreskúmali uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľovi, ktoré je podľa jeho\nnázoru nedostatočne odôvodnené a v ktorom sa nachádzajú nepravdivé informácie.\nVo vzťahu k ne/odôvodnenosti uznesenia o vznesení obvinenia ústavný súd už\nvo svojej judikatúre už uviedol, že Trestný poriadok (ako zákon, na ktorý poukazuje ústava\nvo svojom čl. 17 ods. 2) nevyžaduje, aby existencia dôvodného podozrenia zo spáchania\ntrestného činu bola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti obvinenému. Pri\nrozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal\nskutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. V tejto\nsúvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej\nmiere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť\nvzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve\ndokazovaním. Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku rátajú\ns existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania (m. m. IV. ÚS 383/04,\nIV. ÚS 217/2013, III. ÚS 626/2014).\nV prvom rade ústavný súd poznamenáva, že preskúmanie rozhodnutí vydaných\nvyšetrovateľom v trestnom konaní, t. j. aj vznesenie obvinenia, z hľadiska ich zákonnosti\nzákon (Trestný poriadok) zveruje príslušnému prokurátorovi. Tejto skutočnosti zodpovedá\naj rozsah možného preskúmavania uznesenia o vznesení obvinenia súdom rozhodujúcim\n24\n\no väzbe, ktorý nemôže nahrádzať právomoc príslušnej prokuratúry. Oprávnenie okresného\nsúdu (sudcu pre prípravné konanie) na preskúmanie oznámeného obvinenia v súvislosti\ns posudzovaním skutkových okolností vzatia do väzby v prípravnom konaní sa obmedzuje\nlen na zisťovanie, či skutok, pre ktorý bolo oznámené obvinenie fyzickej osobe, bol\nspáchaný, či ho možno posúdiť ako trestný čin a či zistené skutočnosti nasvedčujú\ndôvodnosti podozrenia, že skutok spáchala zadržaná (obvinená) osoba. A ako už bolo\nústavným súdom konštatované, z tohto hľadiska rozhodnutia všeobecných súdov vo veci\nsťažovateľa z hľadiska dodržania ochrany základných práv jednoznačne obstáli.\nNapokon k tejto námietke je potrebné uviesť, že sťažovateľ sa svojou argumentáciou\nnesnažil nevyvrátiť znenie celej, v uznesení o vznesení obvinenia uvedenej skutkovej vety,\nale len jej časti, ktorá v konečnom dôsledku aj v prípade preukázania opodstatnenosti\nsťažovateľových tvrdení nebude spôsobilá zvrátiť jeho obvinenie. Táto otázka však bude\npredmetom ďalšieho trestného konania.\nV súvislosti s námietkou o nesplnení zákonných podmienok pre zadržanie\nsťažovateľa 2. októbra 2014, pretože existencia dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku bola známou až 3. októbra 2014, a to po výsluchu svedka\n, ústavný súd podotýka (odhliadnuc od toho, že v tejto súvislosti sťažovateľ namietal\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npozri bod 1 tohto odôvodnenia), že zvlášť v prípravnom konaní nie je možné prehliadať fakt,\nže vyšetrovateľ v rámci vyšetrovania trestnej činnosti nepracuje a nemôže pracovať iba\ns poznatkami získanými vykonaním procesných úkonov podľa ustanovení Trestného\nporiadku, ale aj s informáciami, ktoré síce nemajú svoj pôvod v procesných úkonoch a nie\nsú ani priamo zadokumentované vo vyšetrovacom spise, ale ktoré následne v konečnom\ndôsledku môžu vyvolať potrebu vykonania im zodpovedajúcich regulárnych procesných\núkonov dôležitých pre trestné konanie (napr. „sprocesnenie“ poznatkov pochádzajúcich\nz operatívnej činnosti polície). Podobne inštitút zadržania potom môže slúžiť a v podstate\naj slúži na predbežné overenie odôvodnenosti podozrenia zo spáchania trestného činu\nkonkrétnou osobou, ale aj overenie, či sú alebo nie sú dané dôvody väzby u tejto osoby.\n25\n\nAk by teda aj v čase zadržania sťažovateľa vyšetrovateľom podľa § 85 ods. 1\nTrestného poriadku z procesných úkonov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise explicitne\nnevyplývala existencia dôvodu jeho väzby, avšak v priebehu zadržania došlo vykonaním\nprocesného úkonu (výsluchu svedka) k potvrdeniu danosti takéhoto dôvodu a súd o väzbe\nna jeho základe o osobnej slobode rozhodol, nemohlo dôjsť k zásahu do základného práva\nsťažovateľa na osobnú slobodu, a preto ani napadnuté rozhodnutie krajského súdu nemožno\npovažovať za také, ktoré by označené základné právo porušovalo. Inak povedané,\nrozhodujúcim vo vzťahu k zachovaniu ochrany základných práv sťažovateľa v tomto prípade\nbolo, že v čase rozhodovania všeobecnými súdmi o väzbe bola existencia väzobného\ndôvodu dostatočne preukázaná.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa o prekročení prípustnej 48­hodinovej lehoty\nna jeho zadržanie ako podozrivého, keďže všeobecné súdy nesčítali doby oboch zadržaní\nsťažovateľa vykonaných 14. mája 2012 a 2. októbra 2014, ústavný súd v prvom rade\npoznamenáva, že túto okolnosť pred všeobecnými súdmi rozhodujúcimi o väzbe nenamietal\n(ústavný súd mal k dispozícii sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.\nTp 14/2014­38 z 5. októbra 2014).\nV tejto súvislosti ústavný súd opäť poukazuje na princíp subsidiarity (čl. 127 ods. 1\nústavy), zmysel a účel ktorého je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa\npovahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov\nverejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\nultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n26\n\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd formuloval aj právny názor, podľa\nktorého pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní\nv konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol\nv konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc\n(III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08, IV. ÚS 340/2013). Z toho vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu rozhodnúť o určitej námietke sťažovateľa nemožno založiť až\njej uplatnením v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v prípade, ak ju sťažovateľ\nmohol uplatniť v napadnutom konaní, pričom podľa platného právneho poriadku o nej\nmohol a aj bol povinný meritórne rozhodnúť iný orgán verejnej moci. Preto, ak takáto\nsituácia nastane, treba podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti týkajúcej sa takejto\nnámietky odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 284/08).\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v priebehu konania o jeho vzatí do väzby tak\npred okresným súdom, ako aj krajským súdom námietku ním tvrdeného prekročenia\nprípustnej lehoty zadržania neuplatnil, ústavný súd nemá na základe dosiaľ uvedeného\nprávomoc rozhodnúť o tejto námietke sťažovateľa, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto\nčasti sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci\nústavného súdu.\nPrípadné tvrdenie o povinnosti prihliadať na uvedenú okolnosť ex offo, teda že nebola\nzo strany sťažovateľa povinnosť na túto skutočnosť konajúce súdy upozorňovať, nemá\nv rovine požadovanej ústavnoprávnej ochrany základných práv žiadnu relevanciu\na nemožno ho akceptovať. Ak je sťažovateľ presvedčený, že postupom alebo rozhodnutím\norgánu verejnej moci (v tomto prípade orgánu činného v trestnom konaní) došlo k porušeniu\njeho práv, je v jeho záujme, aby takéto porušenie namietal (sám naň poukázal) v konaní\npred príslušným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi),\ndo právomoci ktorého spadá prípadná náprava takéhoto zásahu do zaručených práv.\nV opačnom prípade sa sťažovateľ nemôže úspešne domáhať ochrany svojich práv v konaní\npred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (a to aj s prihliadnutím na § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal\n27\n\nopravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho\nzákladných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov).\nNavyše, sťažovateľ vo vzťahu k „problematike opätovného zadržania a plynutia\nzákonnej 48 hod. lehoty pri opätovnom zadržaní pre ten istý skutok“ požiadal ústavný súd\no „vyjadrenie jeho právneho názoru“.\nZ uvedeného vyplýva požiadavka o poskytnutie výkladu vybraných ustanovení § 85\nTrestného poriadku. Ústavný súd však už mnohokrát vo svojej judikatúre uviedol, že sú to\npráve všeobecné súdy, ktoré sú primárne povolané na výklad a aplikáciu zákonov\nv súvislosti s ich povolaním na rozhodovanie v občianskoprávnych a trestných veciach\n(pozri čl. 142 ods. 1 ústavy). Uvedenému nasvedčujú viaceré ustanovenia zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov [napr. § 8 ods. 3, § 15 ods. 3, 17 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23\nods. 1 písm. b)].\nÚstavný súd teda nie je oprávnený podať sťažovateľom požadovaný výklad\nustanovení Trestného poriadku.\nAk by však sťažovateľ trval na tom, že je potrebné podať výklad ustanovenia čl. 17\nods. 3 ústavy a že podľa čl. 128 ústavy ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného\nzákona, ak je vec sporná, je potrebné konštatovať, že v prvom rade „vec“ nedospela\ndo štádia, že by bola spornou (zatiaľ je tu len určité presvedčenie sťažovateľa) a v druhom\nrade sťažovateľ v zmysle ustanovenia čl. 130 ústavy nie je osobou oprávnenou iniciovať\ntento druh konania pred ústavným súdom [ako fyzická osoba, o práve ktorej sa má konať,\nmôže podať sťažnosť iba podľa čl. 127 ústavy, pozri čl. 130 ods. 1 písm. i) ústavy].\nPokiaľ sťažovateľ považoval za „vadu umocňujúcu znak arbitrárnosti“ rozhodnutia\nkrajského súdu z 23. októbra 2014 skutočnosť, že predseda senátu krajského súdu\n28\n\nvlastnoručne\n\nnepodpísal\n\njemu\n\ndoručené\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutie,\n\nale\n\npodpísala\n\nho „pracovníčka súdu“, je potrebné dať sťažovateľovi do pozornosti vyhlášku Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Spravovací poriadok“).\nPodľa § 58 ods. 1 druhej vety Spravovacieho poriadku sa prvý výtlačok rozsudku\npovažuje za prvopis rozsudku, ostatné výtlačky sa považujú za rovnopisy rozsudku. Prvý\nvýtlačok rozsudku sa označí na prvej strane slovom „prvopis“; na tento účel možno použiť\naj pečiatku s týmto označením.\nPodľa § 58 ods. 3 Spravovacieho poriadku rovnopisy rozsudku sa vyhotovujú\nv takom počte, aby mohli byť doručené všetkým osobám, ktorým sa podľa predpisov\no konaní pred súdom doručujú. Ďalej sa vyhotoví aj potrebný počet rovnopisov na účely\nkonania o opravných prostriedkoch a ak tak ustanovuje táto vyhláška, vyhotoví sa potrebný\npočet rovnopisov aj na účely úschovy súdneho spisu.\nPodľa § 60 Spravovacieho poriadku pri písomnom vyhotovení iných rozhodnutí súdu\nsa ustanovenia § 58 a 59 použijú primerane.\nPodľa § 61 ods. 1 Spravovacieho poriadku ak predpisy o konaní pred súdmi\nneustanovujú inak, prvopis rozhodnutia súdu vlastnoručne podpisuje predseda senátu,\nsamosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal...\nPodľa § 61 ods. 2 Spravovacieho poriadku v rovnopise rozhodnutia súdu sa na konci\npo pravej strane pripojí meno, priezvisko a funkcia toho, kto podľa odseku 1 podpísal\nprvopis, spravidla vyznačený použitím výpočtovej techniky; ak má akademický titul alebo\nvedeckú hodnosť, pripojí sa aj toto označenie. Na konci po ľavej strane sa pripojí doložka\n„Za správnosť vyhotovenia:“ spolu s menom a priezviskom asistenta spravidla vyznačená\n\n29\n\npoužitím výpočtovej techniky. Doložku podpíše vlastnoručne asistent, ktorý rovnopis\nvyhotovil.\nPodľa § 61 ods. 3 Spravovacieho poriadku ak o to účastník konania na účely vyššieho\noverenia požiada, sudca alebo súdny úradník, ktorý podpísal prvopis rozhodnutia vo veci\nsamej podľa odseku 1, mu bez zbytočného odkladu vlastnoručne podpíše predložený\nrovnopis tohto rozhodnutia. Ak sudca alebo súdny úradník na súde nie je, podpíše\npredložený rovnopis zastupujúci sudca alebo zastupujúci súdny úradník určený rozvrhom\npráce a ak predložený rovnopis nemôže podpísať ani zastupujúci sudca alebo zastupujúci\nsúdny úradník, podpíše ho predseda súdu; odsek 1 posledná veta platí rovnako.\nAko z citovaných ustanovení Spravovacieho poriadku vyplýva, sťažovateľovo\ntvrdenie o „vade“ umocňujúcej znak arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nv súvislosti so zdanlivou absenciou jeho signácie predsedom senátu nie je absolútne\nnamieste.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy a čl. 8\nods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014 odmietol z časti\ndôvodu zjavnej neopodstatnenosti a z časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2015\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "rozhodnutie-odôvodnenie", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "trestné konanie", "väzba-trvanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f97b4c4-6c98-4ab1-9797-192e2446d428", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 626/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 626/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f97b4c4-6c98-4ab1-9797-192e2446d428"}, {"guid": "ussr:935db083-3ff2-4fe7-a901-5ba8431a1a9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935db083-3ff2-4fe7-a901-5ba8431a1a9f"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/08 z 10. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9"}, {"guid": "ussr:8c8607c3-9a6d-4463-84d2-d7f630f63c90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c8607c3-9a6d-4463-84d2-d7f630f63c90"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813"}, {"guid": "ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff"}, {"guid": "ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 277/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:16e8de63-6076-4ed8-b88a-63f75f01c5f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.147.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/2023 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.147.2023.1"}, {"guid": "ussr:b55fcc98-c7b0-479d-a0bf-f28e98089308", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.557.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 557/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 557/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.557.2021.1"}, {"guid": "ussr:315dd33a-01b3-40e0-bf19-8dea9a13dd13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.220.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 220/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 220/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.220.2021.1"}, {"guid": "ussr:1718dd40-b098-4c3f-833d-79ce87605fb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.410.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.410.2020.1"}, {"guid": "ussr:2b8dcd74-9fe7-4e8a-8c3d-7dab3a56d3d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 435/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 435/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1"}, {"guid": "ussr:17ad366e-9490-45c2-941a-924c40f3833b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.420.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 420/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 420/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.420.2020.1"}, {"guid": "ussr:5870b330-ba61-4915-8af2-5319e9d274af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 359/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 359/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2020.1"}, {"guid": "ussr:0eb0a859-d626-452e-89fc-e35ccb906f35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2"}, {"guid": "ussr:ef51ce69-30e0-4a1e-b132-000e30e6fd65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.410.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 410/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 410/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.410.2020.1"}, {"guid": "ussr:0f2df86e-4617-42e3-b163-855d6e36eeb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1"}, {"guid": "ussr:fa2edd39-148f-419e-b5a8-029a0649b5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.74.2020.1"}, {"guid": "ussr:b1af3580-1133-42c2-84a8-084f53319e59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 208/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 208/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.208.2019.1"}, {"guid": "ussr:14d69781-5596-4d41-8afb-c7a7c0a9092a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:41eb0679-0ccb-4128-8c2b-aed2c040fa5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.261.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.261.2019.1"}, {"guid": "ussr:6a973891-c92d-4d1d-9207-94b86037cb28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.84.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.84.2019.1"}, {"guid": "ussr:1bb342ea-f32e-4f11-9f9a-699344a64ea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.160.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 160/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 160/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.160.2019.1"}, {"guid": "ussr:099e0be8-2f03-482e-a88d-b96598afe833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.28.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.28.2019.1"}, {"guid": "ussr:dea9b0bd-df5e-45aa-9bba-c5af912f02e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:8897a8af-14e1-4975-9a8d-f4b86b2e94ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.38.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.38.2017.1"}, {"guid": "ussr:dbb43a10-d0a3-4073-b5d0-d85a2727b07d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.98.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.98.2016.1"}, {"guid": "ussr:e5d1ff41-589f-4a0c-8f29-4ffb46f47eb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.61.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 61/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.61.2016.1"}]}