{"guid": "ussr:799f9e64-e94c-4b41-8148-e3e309aa3ee6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.454.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2015 z 22. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 454/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.454.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/799f9e64-e94c-4b41-8148-e3e309aa3ee6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.454.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.454.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.454.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 454/2015­10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra\n2015 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom Mgr. Ondrejom Zacharom, 1.\nmája 1018/81, Liptovský Mikuláš, ktorou namieta porušenie základného práva na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Nitra v súvislosti s podaním z 25. januára 2015, a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\njeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti s podaním z 25. januára 2015 (ďalej aj\n„postup okresného súdu“).\nZo sťažnosti, ako aj skutočností známych ústavnému súdu z jeho rozhodovacej\nčinnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho\npodvodu podľa § 223 ods. 1, 3 písm. c) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. b) a i) Trestného zákona a iné. Sťažovateľ bol do väzby vzatý uznesením\nsp. zn. 33 Tp 38/2014 zo 16. mája 2014, pričom väzba mu začala plynúť 13. mája 2014. Dňa\n10. februára 2015 malo byť postúpené okresnému súdu podanie sťažovateľa «označené ako\n„Sťažnosť na postup vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora, na prieťahy v konaní,\nna sudkyňu pre prípravné konanie a porušovanie ustanovení trestného poriadku zo dňa\n25.1.2015“». To isté podanie bolo okresnému súdu doručené aj 18. marca 2015, a to jeho\npostúpením z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Sťažovateľ uvádza, že\nk predmetnému podaniu sa okresný súd vyjadril listom z 31. marca 2015, avšak o tejto\n„ďalšej žiadosti o prepustenie z väzby nekonal“.\nV dôvodoch svojej sťažnosti po uvedení obsahu § 72 ods. 2 a § 79 ods. 3 Trestného\nporiadku, ako aj časti čl. 17 ods. 2 a čl. 127 ústavy sťažovateľ uvádza, že význam «osobnej\nslobody jednotlivca ako aj úlohy súdov pri napĺňaní ústavných záruk tejto osobnej slobody\nje vyjadrený v ustanovení čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, kde je jednoznačne uvedené:\n„osobná sloboda sa zaručuje“, do väzby možno vziať iba „na základe rozhodnutia súdu“\na „nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon.“...\nJe teda zrejmé, že napriek skutočnosti, že Okresnému súdu bola dňa 10.2.2015\na 18.3.2015 doručená žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu ­ tento o nej doposiaľ\nv rozpore so zákonnou požiadavkou urýchleného a neodkladného rozhodovania o väzobnej\nveci nekonal. Nekonaním o mojej žiadosti o prepustenie z väzby do dnešného dňa došlo\nk porušeniu čl. 17 ods. 2 (veta prvá) ústavy v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie\n2\n\no zákonnosti väzby v trestnej veci. Odpadol tak dôvod na ďalšie trvanie väzby, s čím spája\nustanovenie § 79 ods. 1. Tr. por. konzekvenciu okamžitého prepustenia na slobodu.\nNa základe uvedeného namietam protiústavnosť mojej väzby, v dôsledku absencie\nzákonnej podmienky ­ aby OČTK a súd postupovali vo veci samej s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením. Uvedené nemohlo a nemôže byť odstránené ani prípadným\nsúdnym rozhodnutím.».\nNa základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby v jeho veci vydal ústavný súd takéto\nrozhodnutie:\n1. Základné právo\n\n... na osobnú slobodu uvedené v čl. 17 ods. 2 a 5\n\nÚstavy... a v čl. 5 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu v Nitre ­ nekonaním\no žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sťažovateľa zo dňa 25.1.2015 doručenej\nokresnému súdu 10.2.2015 a 18.3.2015 porušené bolo z dôvodu nerozhodnutia o prijatej\nsťažnosti neodkladne a urýchlene.\n2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Nitra, aby prepustil obvineného\nneodkladne z väzby na slobodu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n3\n\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých\nhľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade\nide o krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\n4\n\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho\nnemožno pozbaviť slobody okrem prípadov, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení.\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi\npre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa\nmusí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie\niné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho\npredchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.\nÚstavný súd pripomína, že právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy môže byť porušené aj tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupujú\nv trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe, s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením (II. ÚS 55/98). Právo na súdnu ochranu v súvislosti s periodickým skúmaním\n5\n\ndôvodnosti väzby, ako aj právo na urýchlené skúmanie dôvodnosti väzby sú obsiahnuté\nv čl. 17 ods. 2 ústavy. Nielen ústavný súd, ale aj štrasburské orgány ochrany práv súčasne\nzdôrazňujú, že rýchlosť preskúmavania a rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby\nje nevyhnutné posudzovať a vykladať v závislosti od podmienok a okolností každej\nkonkrétnej veci (Bezichieri z roku 1989, A­164, bod 21, Neumeister z roku 1968, A­8,\nbod 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A­107, bod 55).\nAj keď sťažovateľ nenamieta porušenie práva zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru,\nústavný súd vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a obsahovú spätosť uvedeného článku\ns čl. 17 ods. 5 ústavy prihliadol aj na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva vzťahujúcu sa na čl. 5 ods. 4 dohovoru. V prípade pozbavenia osobnej\nslobody väzbou z nej vyplýva právo obvineného iniciovať preskúmanie zákonnosti jeho\nväzby v primeraných intervaloch, nie však právo obvineného podávať žiadosti o prepustenie\nz väzby bez akýchkoľvek obmedzení a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu rozhodnúť\no každej žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu bez ohľadu na jej obsah\n(m. m. II. ÚS 757/2014).\nPrávo obvineného žiadať o prepustenie z väzby nie je neobmedzeným a absolútnym\nprávom obvineného. Aj judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva pripúšťa\nzákonné obmedzenie opätovného podávania žiadosti o prepustenie z väzby tou istou osobou\nuplynutím určitého času od predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Za primeraný časový\ninterval medzi dvoma preskúmaniami v prípade väzby vo veci Bezicheri c. Taliansko\n(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. 10. 1989, Annuaire, č. 164)\nsúd hodnotil jednomesačný interval. S uvedeným korešponduje aj právna úprava\nTrestného poriadku, ktorá viaže novú žiadosť o prepustenie z väzby na uplynutie 30­dňovej\nlehoty\n\nod právoplatnosti\n\nzamietajúceho\n\nrozhodnutia\n\no\n\npredchádzajúcej\n\nžiadosti\n\n(m. m. III. ÚS 548/2013).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstate namieta, že okresný súd v súvislosti\ns vybavením svojej sťažnosti na postup vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora a sudkyne\n6\n\npre prípravné konanie z 25. januára 2015, ktorá mala obsahovať aj jeho žiadosť\no prepustenie z väzby, nepostupoval procesne správne, keď do podania sťažnosti ústavnému\nsúdu, t. j. do 27. apríla 2015 nerozhodol o tejto jeho žiadosti o prepustenie z väzby, čím\nporušil čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru.\nZ obsahu pripojenej odpovede okresného súdu sp. zn. Spr 1916/15 z 11. februára\n2015 vyplýva, že predseda okresného súdu posúdil uvedené podanie z 25. januára 2015\ndoručené okresnému súdu 10. februára 2015 ako sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o súdoch“) a vybavil ju spôsobom predpokladaným § 63 a nasl. zákona\no súdoch. Obdobne vybavil toto podanie aj v po tom, ako bolo doručené 18. marca 2015,\na to prípisom z 31. marca 2015.\nPri rozhodovaní o tejto sťažnosti bol ústavný súd nútený prihliadnuť aj na skutočnosti,\nktoré mu boli známe z jeho rozhodovacej činnosti vo veci vedenej ústavným súdom\npod sp. zn. III. ÚS 431/2015. Z uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 431/2015\nz 8. septembra 2015 vyplýva, že 30. januára 2015 bola krajským prokurátorom v Nitre\npredložená okresnému súdu iná žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, o ktorej\nrozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 33 Tp 13/2015 z 13. februára 2015 tak, že ju\nzamietol. Následne 2. marca 2015 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu\nproti tomuto uzneseniu okresného súdu sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol uznesením č. k.\n4 Tpo 25/2015­86 z 26. marca 2015.\nZ uvedeného je zrejmé, že v čase doručenia podaní sťažovateľa okresnému súdu,\nt. j. 10. februára 2015 a 18. marca 2015, z postupu, v súvislosti s ktorým sťažovateľ\nodvodzuje porušenie práv zaručených čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru, konal\nokresný súd a následne Krajský súd v Nitre ako nadriadený súd súbežne aj o inej žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby, pričom o nej rozhodoval zákonom predpísaným\nspôsobom ̶ t. j. uznesením o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Zároveň\nje nespochybniteľné, že uvedené podania, ktoré vo svojom texte obsahovali aj vetu končiacu\n7\n\nsa slovami, „a preto žiadam o prepustenie z väzby“, boli okresnému súdu doručené\npred uplynutím 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby.\nSo zreteľom na uvedené ústavný súd nepovažuje postup okresného súdu, ktorý\nosobitne nerozhodoval o podaní sťažovateľa z 25. januára 2015 doručenom 10. februára\n2015, resp. 18. marca 2015 ako o samostatnej žiadosti o prepustenie z väzby za svojvoľný\na v materiálnom zmysle za zasahujúci do obsahu sťažovateľom označených práv zaručených\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, prípadne čl. 5 ods. 1 dohovoru. Z uznesenia okresného súdu sp. zn.\n33 Tp 13/2015 z 13. februára 2015 totiž vyplýva, že v danom čase okresný súd preskúmaval\nexistenciu väzobných dôvodov u sťažovateľa a svoje rozhodnutie o ich trvaní náležite\nodôvodnil. Záver o ústavnej konformnosti konania o tejto sťažovateľovej žiadosti\no prepustenie z väzby pritom potvrdil aj ústavný súd odmietnutím sťažnosti uznesením\nsp. zn. III. ÚS 431/2015 z 8. septembra 2015.\nVychádzajúc z obsahu § 79 ods. 3 Trestného poriadku mal sťažovateľ právo podať\nďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby, pokiaľ v nej neuviedol iné dôvody, až po uplynutí\ntridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo\nprávoplatnosť. Z argumentácie uvedenej v sťažnosti a zo zistených okolností prípadu\n(vrátane opísaných časových súvislostí) však nevyplýva, že by boli uvedené podmienky\nv danom prípade splnené. V období doručenia podania sa teda sťažovateľ nenachádzal\nvo väzbe v rozpore s obsahom základného práva na osobnú slobodu podľa § 17 ods. 2 a 5\nústavy, ani práva zaručeného čl. 5 ods. 1 dohovoru, a preto postup okresného súdu\nv súvislosti s podaním sťažovateľa z 25. januára 2015 nemožno vzhľadom na okolnosti\ndaného prípadu považovať za svojvoľný, resp. vyžadujúci ústavno­súdnu korekciu.\nNa základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru o absencii príčinnej súvislosti\nmedzi namietaným postupom okresného súdu a obsahom sťažovateľom označených práv.\nÚstavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej\nzjavnú neopodstatnenosť už pri jej predbežnom prerokovaní.\n8\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "väzba-žiadosť o prepustenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4991279-2500-40d1-a89d-0a2280379e77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1"}, {"guid": "ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 757/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 757/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c963fab-f1e9-4340-802e-fc4d21659545"}, {"guid": "ussr:1c345d3c-a09b-45b0-ac3b-3a38b7e84ff2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 548/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 548/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c345d3c-a09b-45b0-ac3b-3a38b7e84ff2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}