{"guid": "ussr:c4991279-2500-40d1-a89d-0a2280379e77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 431/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/2015 z 8. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 431/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c4991279-2500-40d1-a89d-0a2280379e77", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.431.2015.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 431/2015­15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na osobnú slobodu podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4 Tpo 25/2015­86 z 26. marca 2015 a uznesením\nOkresného súdu Nitra sp. zn. 33 Tp 13/2015 z 13. februára 2015 a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy,\npráva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 4 Tpo 25/2015­86 z 26. marca 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“) a uznesením\nOkresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tp 13/2015 z 13. februára 2015\n(ďalej aj „uznesenie okresného súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin\npoisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 písm. c) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona a iné. Okresný súd uznesením\nsp. zn. 33 Tp 13/2015 z 13. februára 2015 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu zamietol, samostatným výrokom uznesenia vyslovil, že účel väzby obvineného\nnie je možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, a tiež rozhodol\no sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti proti sudkyni pre prípravné konanie\n. Následne podanú sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu krajský\nsúdu svojím uznesením sp. zn. 4 Tpo 25/2015 z 26. marca 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol.\nV súvislosti so záverom krajského súdu o nedostatku dôvodov na vylúčenie sudkyne\npre prípravné konanie sťažovateľ uvádza, že krajský súd neskúmal objektívnu stránku\nnezaujatosti označenej sudkyne, hoci podľa jeho názoru nemožno poprieť objektívnu\nskutočnosť splatnej pohľadávky, pri ktorej je sťažovateľ čiastočným veriteľom otca sudkyne\npre prípravné konanie. Tým malo dôjsť k namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ následne poukazuje na ustálené právne\nzávery ústavného súdu formulované v súvislosti s otázkou nestrannosti a nezaujatosti\nzákonných sudcov (napr. III. ÚS 16/00, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09 a iné).\n2\n\nSťažovateľ ďalej namieta aj nedodržanie zásad urýchlenosti rozhodovania vo svojej\nväzobnej veci (t. j. o žiadosti o prepustenie z väzby) poukazujúc na skutočnosť, že\nod jej doručenia okresnému súdu do dňa prevzatia napadnutého uznesenia malo uplynúť\n2 a pol mesiaca. Postup okresného súdu bol podľa jeho názoru v rozpore s „požiadavkou\nna prednostné a urýchlené rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby. Úloha okresného\nsúdu pri rozhodovaní v sťažovateľovej veci totiž nebola splnená vyhlásením uznesenia, jeho\npísomným vyhotovením a ani následným doručením stranám trestného konania. Ale bolo\npovinnosťou okresného súdu urýchlene vec predložiť na rozhodnutie o sťažnosti\nsťažnostnému (krajskému) súdu. Okresný súd však túto povinnosť (ktorej korelujú práva\nobžalovaného podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru) nesplnil.“.\nSťažovateľ napokon namieta porušenie označených práv aj tým, že okresný súd\nnenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pritom uvádza, že\n„ak je možné nahradiť väzbu alternatívnymi spôsobmi ako sú písomný sľub a náhrada väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka (ktoré majú prednosť)... je povinnosťou súdu\nrozhodnúť prioritne o takýchto spôsoboch, nakoľko väzba je len krajným prostriedkom\nobmedzenia základných ľudských práv a slobôd a prioritu by mali mať iné obmedzenia“.\nSťažovateľ následne cituje z judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03,\nIII. ÚS 199/05), ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len ,,ESĽP“),\nnapr. Caballero c. Spojené kráľovstvo z 8. 2. 2000, S. B. C. c. Spojené kráľovstvo z 19. júna\n2001, Stögmüller c/a Rakúsko z 10. 11. 1969]. Na základe hľadísk ustálených uvedenou\njudikatúrou dochádza k záveru, že napádané uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie\nokresného súdu „je poznačené arbitrárnosťou, nie je dostatočným spôsobom odôvodnené. V\ntomto je len stroho konštatované, že dôvody väzby trvajú u sťažovateľa naďalej. Nie je však\nzrejmé na základe akých myšlienkových postupov k tomuto sťažnostný súd dospel.“.\nÚstavnému súdu navrhuje preskúmať, či krajský súd postupoval v súlade «s požiadavkami\nkladenými „na rozhodovanie o zákonnosti väzby“, to znamená, či rešpektoval sťažovateľom\nnastolené „právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd... rozhodol o zákonnosti\nväzby“». V závere poukazuje na skutočnosť, že v konaní pred okresným súdom žiadal\n3\n\nrozhodnúť vo svojej neprítomnosti a v konaní pred krajským súdom zase žiadal o\numožnenie účasti obhajcu, avšak z uvedených skutočností nevyvodzuje konkrétny záver o\nporušení označených práv.\nVychádzajúc z uvedeného sťažovateľ žiada, aby v jeho veci vydal ústavný súd takéto\nrozhodnutie:\n„1. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4Tpo/25/2015 uznesením\nzo dňa 26. 03. 2015 porušil základné právo sťažovateľa ... na spravodlivý proces podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy..., ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru..., právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy..., ako aj právo\nna slobodu podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru...\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 03. 2015, sp. zn. 4Tpo/25/2015 sa\nzrušuje.\n3. Okresný súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 33Tp/13/2015 uznesením zo dňa\n13. 02. 2015 porušil základné právo sťažovateľa... na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy..., ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., právo\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy..., ako aj právo na slobodu podľa čl. 5\nods. 3 Dohovoru...\n4. Uznesenie Okresného súdu v Nitre zo dňa 13. 02. 2015, sp. zn. 33Tp/13/2015 sa\nzrušuje.\n5. Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje, aby sťažovateľa... prepustil neodkladne\nz väzby na slobodu.\n6. Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,72 Eur...,\nktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých\nhľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade\nide o krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\n\n5\n\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n2.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa čl. 46 ods.1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\nPorušenie označených práv dáva sťažovateľ do súvislosti s rozhodovaním o jeho\nnámietke zaujatosti voči sudkyni pre prípravné konanie\n\n, ktorú\n\nokresný súd prvým výrokom svojho uznesenia z prejednávania trestnej veci vedenej proti\nsťažovateľovi nevylúčil, pričom sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu krajský súd\naj vo vzťahu k tomuto výroku zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie\nv konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených\nprávnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci (II. ÚS 26/96).\nČlánkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len v takom\nprípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou\nosobou. Súd musí mať ústavou výslovne určenú kvalitu. To znamená, že musí byť nezávislý\na nestranný.\nObsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo\nvýsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať\na rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich\nnenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.\nNestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie\nvšetkých práv, ktoré im právny poriadok zaručuje, pokiaľ súd má právomoc o takomto\npráve rozhodnúť (II. ÚS 71/97). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným\nsúdom však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi\noznačeného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom\nzákladného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať\nkaždý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia\nveci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97).\nPožiadavka nestrannosti súdu vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1\nústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť\npredsudku (zaujatosti) a straníckosti. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva,\n7\n\nna ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje posudzovanie nestrannosti\npodľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania\nkonkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním,\nči sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení\nsubjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe,\nči je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. V tomto smere i zdanie môže byť\ndôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu\nchýba nestrannosť. V rozhodnutí Piersack v. Belgicko z 21. 9. 1982 súd konštatoval, že\nz rozhodovania by mal byť vylúčený sudca, u ktorého existuje opodstatnená obava, že nie je\ncelkom nestranný, pretože v stávke je dôveryhodnosť, ktorú musí súdna moc vzbudzovať\nv demokratickej spoločnosti a hlavne u účastníkov konania. Rozhodujúcim prvkom v otázke\nrozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne\noprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú\ntaké, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).\nDôvodom na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31\nods. 1 Trestného poriadku sú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcu pre jeho pomer\nk prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému\nzástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.\nPodľa judikatúry všeobecných súdov sa pomerom orgánu trestného konania\nk osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku rozumie taký vzťah k niektorej\nz uvedených osôb, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o nezaujatosti orgánu\ntrestného konania práve pre tento vzťah. Môže ísť o vzťah príbuzenský, priateľský,\nale aj o vzťah negatívneho charakteru vyplývajúci napr. z toho, že medzi úradnou osobou\na niektorou z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku došlo k sporom a pod.\nExistencia takéhoto pomeru musí byť preukázaná (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Tz 53/92 z 18. februára 1993, Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov SR,\nzv. 3 – 4, r. 1994). Vylúčiť sudcu z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodov podľa\n8\n\n§ 31 Trestného poriadku možno len výnimočne, ak je evidentné, že jeho vzťah k účastníkom\nkonania alebo k prejednávanej veci je takej intenzity, že nebude schopný nezávisle\na nestranne o veci rozhodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Toš Nd 2/2007 z 25. apríla 2007, Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov SR,\nzv. 1 r. 2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Toš 8/2006\nz 1. januára 2009, Zo súdnej praxe zv. 1, r. 2009).\nVo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu\nústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom\nktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva\npred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd. Právnu\nochranu označených práv v súvislosti s uplatnenou námietkou zaujatosti voči sudkyni\npre prípravné konanie však mal právomoc poskytnúť krajský súd konajúci o riadnom\nopravnom prostriedku proti uzneseniu okresného súdu. Právo podať sťažnosť proti uzneseniu\nokresného súdu sťažovateľ aj využil a napadnuté uznesenie bolo predmetom súdneho\nprieskumu pred krajským súdom. Pre rozhodnutie ústavného súdu je podstatné, že existoval\n„iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. V súvislosti s namietaným porušením\noznačeného základného práva je preto z ústavného hľadiska podstatné a určujúce len\npreskúmanie postupu a rozhodnutia krajského súdu ako súdu druhostupňového (obdobne\nIII. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05). Na základe uvedeného ústavný súd v tejto\nčasti konštatuje nedostatok svojej právomoci na prerokovanie sťažnosti.\nPokiaľ však ide o namietané porušenie práv uznesením krajského súdu\nč. k. 4 Tpo 25/2015­86 z 26. marca 2015, ústavný súd majúc právomoc na realizáciu\nústavného prieskumu napadnutého uznesenia zistil, že k vzneseným dôvodom zaujatosti\nsudkyne okresného súdu krajský súd uviedol: „Nadriadený súd zistil, že sudkyňa\npre prípravné konanie, ktorá v posudzovanej veci je zákonným sudcom, nie je v žiadnom\ntakom pomere k prejednávanej veci alebo k obvineným, či k iným osobám, ktorých sa úkony\ntrestného konania (súdom prvého stupňa v súčasnom štádiu trestného konania\nv prejednávanej veci vykonávané) priamo týkajú, v dôsledku ktorého pomeru by mala byť\n9\n\nz vykonávania úkonov trestného konania na podklade sťažnosti obvinených v súčasnom\nštádiu trestného konania v prejednávanej veci vykonávaných vo vzťahu k obvinenému\nvylúčená, pričom k sťažnostným námietkam obvineného v tejto súvislosti\nje potrebné uviesť, že žiadnu z ostatných skutočností, okolností a právnych úvah, ktorými\nobvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu\n\nodôvodňoval\n\nopodstatnenosť návrhu na vylúčenie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra\n, nepovažoval nadriadený súd za na takéto rozhodnutie relevantné.“.\nKrajský súd sa tak stotožnil s právnymi závermi okresného súdu, ktorý vo svojom uznesení\nk tejto otázke okrem iného uviedol, že „pre sudcu by bolo jednoduchšie hľadať si dôvody\nna vylúčenie z konania, a to zvlášť v takejto rozsiahlej, skutkovo i právne náročnej,\nskupinovej a väzobnej veci. Naznačený prístup by však bol v príkrom rozpore so zákonnými\npovinnosťami sudcu a tiež jeho sudcovskou cťou. Sudca takisto uvádza, že konanie obhajcu\n, spočívajúce v postúpení splatnej pohľadávky alebo jej časti na osobu\nobvineného, vníma ako snahu tohto obhajcu o vytvorenie neprimeraného nátlaku na osobu\nsudcu a tiež snahu o vytváranie, či vnášanie nevhodného napätia do zákonného\nprejednávania a rozhodovania v tejto veci, pričom aj (ale nielen) s poukazom\nna ustanovenie § 30 odsek 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, je povinnosťou sudcu, aby v záujme záruky nezávislosti\na nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie takýmto snahám odolal, zásahy a nátlak odmietol\na dbal svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná...\nPokiaľ teda ide o osobu obvineného, sudca k tomuto nemá žiadny pomer.\nObvineného sudca nepozná, nebol a ani nie je s ním v žiadnom vzťahu, to znamená ani\nv priateľskom, ani v nepriateľskom. Sudca tiež konštatuje, že ani v minulosti\na ani v súčasnosti nemal a nemá s obvineným osobný či pracovný konflikt, rovnako tak\nsudca nemal a nemá s obvineným dlhodobejší bezprostredný osobný alebo pracovný\nkontakt, nakoľko pre sudcu je obvinený osobou neznámou, s ktorou je sudca v kontakte len\nna základe plnenia si povinností, vyplývajúcich mu z pozície a funkcie sudcu.\nOkolnosť, ktorá nastala s odstupom viac ako osem mesiacov od prvého kontaktu\nsudcu s osobou obvineného (prvý kontakt bol výsluch obvineného zo dňa 16. 05. 2014\na k postúpeniu pohľadávky malo prísť dňa 15. 12. 2014) a ktorou odôvodňuje obvinený\n10\n\nvznesenie námietky, sa netýka bezprostredne osoby sudcu a nevytvára tak medzi sudcom\na osobou obvineného žiadny vzťah. Sudca žije od roku 2004 v meste Nitra, vo vlastnej,\nsamostatnej domácnosti a teda nežije v spoločnej domácnosti s dlžníkom obvineného,\n, pričom sa zároveň žiadnym spôsobom nepodieľa a ani nezúčastňuje\nna záväzkových vzťahoch\n\n. Sudca je aj vo svojom súkromí osobou\n\nautonómnou, nemajúcou a ani nepociťujúcou ekonomickú závislosť vo vzťahu k\na ani sa nezúčastňuje na hospodárení jeho rodiny.\nK samotnému postúpeniu dotknutej pohľadávky (respektíve jej časti), existujúcej už\nod roku 2008, z pôvodného veriteľa ­ obhajcu\n\nna nového veriteľa\n\n­obvineného, sudca konštatuje, že nemá žiadnu vedomosť o existencii prekážky, ktorá by\nbránila obhajcovi\n\nkonať od roku 2008 doposiaľ s cieľom vymôcť\n\nexistujúcu pohľadávku. Sudca však má preukázateľné a nepochybné poznatky, že v iných\ntrestných konaniach, vedených na Okresnom súde Nitra v senáte zákonného sudcu\n, sa tam konajúci advokát\n\nv procesnom postavení\n\nobhajcu vylúčenia sudcu nedomáhal, nepoukazoval na ich vzájomný vzťah a predovšetkým,\nnenakladal s už v tom čase existujúcou pohľadávkou, ktorú mal voči otcovi\n, vyššie uvedeným spôsobom (nepostupoval ju iným obvineným) a nenamietal ani\npríbuzenský pomer sudcu k dlžníkovi\n\n.\n\nSudca v období od vzniku pohľadávky neskúmal a teda ani nemá vedomosť, v akom\nštádiu vymáhania sa nachádza uvedená pohľadávka voči dlžníkovi a v tejto súvislosti\ndodáva, že pokiaľ existuje splatná pohľadávka voči dlžníkovi, nič nebráni veriteľovi, aby\nvoči dlžníkovi postupoval zákonným spôsobom. Taký postup by bol legálny a žiadnym\nspôsobom nemôže ovplyvniť postup sudcu v konaní a v rozhodovaní v tejto trestnej veci.“.\nV danej veci ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v konaní, v ktorom bolo\nnapadnuté uznesenie krajského súdu vydané (sp. zn. 4 Tpo 25/2015), nebolo rozhodované\no vine alebo nevine sťažovateľa, ale len o sťažnosti proti uzneseniu vydanému v prípravnom\nkonaní. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorou sťažovateľ spochybňuje nestrannosť sudkyne\npre prípravné konanie\n\n, t. j. existenciu pohľadávky voči jej otcovi,\n\nústavný súd uvádza, že vo svojej podstate ide o námietku týkajúcu sa subjektívnej stránky\n11\n\nnestrannosti uvedenej sudkyne a v prípade takejto námietky je potrebné predovšetkým\nskúmať, čo si sudca myslí pro foro interno, resp. hodnotiť jeho navonok prejavené\nsprávanie. V okolnostiach danej veci však sťažovateľ neuviedol žiadne konkrétne okolnosti,\nktoré by v správaní namietanej sudkyne indikovali pochybnosti o jej nestrannosti alebo\nzmenu správania označenej sudkyne voči sťažovateľovi po tom, ako sa mal stať čiastočným\nveriteľom pohľadávky voči otcovi označenej sudkyne.\nÚstavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že profesionalita sudcu vyžaduje, aby\naj napriek začatiu súdneho konania proti dotknutému sudcovi bol sudca spôsobilý vec\nrozhodnúť nestranne, zákonne a spravodlivo. Aj doterajšia rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu svedčí o tom, že podanie žalôb účastníkmi konania na sudcov konajúcich v ich veciach\nalebo trestného oznámenia proti niektorým z týchto sudcov nie je dostatočným dôvodom na\nzáver o ich predpojatosti a sťažnosti tvrdiace opak boli spravidla odmietnuté (napríklad\nII. ÚS 79/09, IV. ÚS 383/09, III. ÚS 396/2011).\nPo preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že toto uznesenie týkajúce sa sťažovateľom namietanej zaujatosti sudkyne\npre prípravné konanie okresného súdu je z hľadiska svojho obsahu ústavne udržateľné.\nKrajský súd síce obsah sťažovateľom vznesenej námietky len stručne zhodnotil ako právne\nirelevantnú a nenapĺňajúcu okolnosti predpokladané § 30 ods. 1 Trestného poriadku, avšak\ns prihliadnutím na odôvodnenie ním potvrdzovaného uznesenia okresného súdu, ktoré\ns napadnutým uznesením krajského súdu tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok,\nnemožno kvalifikovať napadnuté uznesenie krajského súdu ako arbitrárne ani ako\nignorujúce zásadné okolnosti prípadu. Takou okolnosťou bolo zo strany sťažovateľa\nvytvorenie takej situácie, ktorá by mohla nezaujatosť konajúcej sudkyne spochybniť, avšak\nktorá v skutočnosti na pomer namietanej sudkyne k sťažovateľovi priamo nedopadá, pretože\nrozhodovanie namietanej sudkyne by mohla ovplyvniť len nepriamo ̶ cez vzťah sudkyne\nk svojmu otcovi. Uvedené aj s ohľadom na spôsob vzniku tejto skutočnosti postúpením\npohľadávky obhajcu na obvineného svojou intenzitou neodôvodňuje zásah ústavného súdu\ndo záverov krajského súdu o nedostatku dôvodov na vylúčenie namietanej sudkyne\n12\n\nv prípravnom konaní, a tak ústavnému súdu nezakladá ani právomoc napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušiť pre porušenie sťažovateľom označeného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPokiaľ teda ide o namietané porušenie týchto práv uznesením krajského súdu v časti, ktorou\nbola sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu rozhodujúceho o nevylúčení sudkyne pre\nprípravné konanie z prejednávania sťažovateľovej trestnej veci zamietnutá, ústavný súd\ndospel k záveru o jej zjavnej neopodstatnenosti.\n2.2 K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPorušenie označených práv vidí sťažovateľ v neprípustne zdĺhavom postupe\noznačených\n\nsúdov\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no jeho\n\nžiadosti\n\no prepustenie\n\nz väzby,\n\nako aj v arbitrárnosti napadnutých uznesení, osobitne v spojitosti s nenahradením väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n13\n\n2.2.1 Pokiaľ ide o námietku, že konajúce súdy nepostupovali v sťažovateľovej\nväzobnej veci bezodkladne, ústavný súd pripomína, že právo na osobnú slobodu zaručené\nv čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy môže byť porušené aj tým, že orgány činné v trestnom konaní\nnepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe, s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením (II. ÚS 55/98). Právo na súdnu ochranu v súvislosti\ns periodickým skúmaním dôvodnosti väzby, ako aj právo na urýchlené skúmanie dôvodnosti\nväzby sú teda obsiahnuté v čl. 17 ods. 2 ústavy. Nielen ústavný súd, ale aj štrasburské\norgány ochrany práv súčasne zdôrazňujú, že rýchlosť preskúmavania a rozhodovania\no žiadostiach o prepustenie z väzby je nevyhnutné posudzovať a vykladať v závislosti\nod podmienok a okolností každej konkrétnej veci (Bezichieri z roku 1989, A­164, bod 21,\nNeumeister z roku 1968, A­8, bod 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A­107, bod 55).\nVo svojej judikatúre už ústavný súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania\no žiadosti o prepustenie z väzby nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.\nTejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom\nstupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napríklad III. ÚS 255/03,\nIII. ÚS 345/06, II. ÚS 353/06).\nVo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby\nvyplývajú ústavnému súdu zo sťažnosti, uznesenia okresného súdu, uznesenia krajského\nsúdu, ako aj kópie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu tieto relevantné časové\nsúvislosti:\n­ 30. januára 2015 bola krajským prokurátorom v Nitre podaná okresnému súdu\nžiadosť sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby,\n­ 13. februára 2015 vydal okresný súd uznesenie, ktorým žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu zamietol,\n­ 2. marca 2015 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť proti\nuzneseniu okresného súdu,\n\n14\n\n­ 26. marca 2015 krajský súd vydal uznesenie č. k. 4 Tpo 25/2015­86, ktorým podľa\n§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného zamietol,\n­ 7. apríla 2015 malo byť doručené písomné vyhotovenie uznesenia krajského súdu\nsťažovateľovi.\nPodľa názoru ústavného súdu uvedené časové súvislosti síce svedčia o uplynutí\ndlhšieho časového obdobia pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa na prepustenie z väzby,\navšak celkovo trvalo konanie o tejto žiadosti len o niečo dlhšie ako dva mesiace na dvoch\nstupňoch súdnictva (spolu 67 dní), čo zásadne neprekračuje ústavné limity ustálené\nna rozhodovanie všeobecných súdov vo väzobných veciach. V súvislosti s posudzovaním\nporušenia zásady urýchlenosti konania o väzbe okresným súdom, ktorý mal podľa tvrdenia\nsťažovateľa bezdôvodne disponovať spisom ešte aj po viac ako jednom mesiaci od vydania\nsvojho rozhodnutia, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ podal sťažnosť proti\nuzneseniu okresného súdu až 2. marca 2015, t. j. 17 dní po vydaní uznesenia okresného\nsúdu, ktorý mal o žiadosti sťažovateľa rozhodovať v jeho neprítomnosti. Za takýchto\nokolností ústavný súd nepovažuje dobu od rozhodnutia okresného súdu do predloženia spisu\nkrajskému súdu za ústavne neakceptovateľnú, a tak odôvodňujúcu vyslovenie porušenia\nsťažovateľom označených práv.\nÚstavný súd pripomína tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá\nuznáva možnosť súladnosti rozhodovania o väzbe aj v prípadoch, keď trvalo dlhšiu dobu,\nsamozrejme, s prihliadnutím na okolnosti daného konkrétneho prípadu (Letellier\nc. Francúzsko, rozhodnutie z 26. 6. 1991, Annuaire, č. 207 – konanie trvalo takmer jeden\na pol roka; Navarra c. Francúzsko, rozhodnutie z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273­B –\nkasačné konanie trvalo sedem mesiacov).\nPreto vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením\noznačených práv a skutočnou rýchlosťou postupu okresného súdu a krajského súdu\nvyhodnotil ústavný súd v okolnostiach predmetnej veci aj túto časť sťažnosti ako zjavne\nneopodstatnenú (obdobne I. ÚS 126/05, II. ÚS 438/2012, II. ÚS 227/2013).\n15\n\n2.2.2 Napokon zostalo posúdiť namietanú arbitrárnosť napadnutých uznesení,\na to obzvlášť vo väzbe rozhodnutie nenahradiť väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\nPokiaľ ide o ústavný prieskum uznesenia okresného súdu, ktorý svojím druhým\nvýrokom žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a súčasne vyslovil,\nže účel väzby obvineného s ohľadom na jeho osobu a povahu prejednávaného prípadu nie je\nmožné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, ústavný\nsúd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy konštatuje nedostatok svojej právomoci. Právnu ochranu\noznačených práv mal totiž právomoc poskytnúť krajský súd konajúci o riadnom opravnom\nprostriedku proti uzneseniu okresného súdu.\nKeďže ústavný prieskum uznesenia krajského súdu, ktoré je rozhodnutím o riadnom\nopravnom prostriedku proti uzneseniu okresného súdu, čl. 127 ods. 1 ústavy nevylučuje,\nústavný súd ho preskúmal z hľadiska obsahu práv zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na čl. 5 ods. 3 dohovoru osobitne prihliadajúc na námietku vzťahujúcu sa na výrok\no nenahradení sťažovateľovej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1,\n2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, z ktorej vyplýva, že v týchto právach je obsiahnuté aj právo nebyť vo väzbe\ndlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, ako aj právo byť prepustený počas\nkonania (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05), pričom prepustenie z väzby na\nslobodu môže byť v zákonom určených prípadoch podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, IV.\nÚS 181/07). Pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka“ v zmysle čl. 5 ods. 3 dohovoru,\nz doterajšej judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od\nterminológie používanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek\nprostriedok prípustný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie\nosobnej slobody a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účasť obvineného na pojednávaní.\n16\n\nSpravidla ide o peňažnú záruku (kauciu), ale aj o iné formy záruk, napríklad odovzdanie\ncestovného pasu (Stögmüller c. Rakúsko z 10. 11. 1969), stanovenie povinnosti mať stále\nbydlisko, hlásiť sa v pravidelných intervaloch atď.\nZ doterajšej judikatúry ESĽP k druhej vete čl. 5 ods. 3 dohovoru, ktorá sa vytvárala\npostupne, tiež vyplýva, že prepustenie na základe záruky je len možnosťou,\na nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Pri posudzovaní jej opodstatnenosti\nmá záruka prednosť pred pokračovaním väzby. Uplatňuje sa nielen v prípade takzvanej\nútekovej väzby, ako by tomu nasvedčovala formulácia účelu tejto záruky (zabezpečenie\nprítomnosti na pojednávaní), ale je možné ňou nahradiť aj väzbu realizovanú na základe\niných dôvodov. V rozpore s dohovorom by bolo, ak by vnútroštátne právo vylučovalo\nv prípade niektorých trestných činov vôbec možnosť záruky (Caballero c. Spojené\nkráľovstvo z 8. 2. 2000, S. B. C. c. Spojené kráľovstvo z 19. 6. 2001).\nUvedené východiská judikatúry ESĽP k čl. 5 ods. 3 druhej vete dohovoru ústavný\nsúd už viackrát zohľadnil pri svojej rozhodovacej činnosti a v tejto súvislosti uviedol,\nže čl. 5 ods. 3 dohovoru síce nepriznáva jednotlivcovi absolútne právo byť prepustený\nna záruku, ale umožňuje mu žiadať o prepustenie na slobodu s poskytnutím záruky. Súdnym\norgánom vzniká v tejto súvislosti povinnosť zvážiť, či sa poskytnutím určitej záruky\ndosiahne rovnaký účel, aký bol sledovaný vzatím osoby do vyšetrovacej väzby.\nPri posudzovaní jej opodstatnenosti má záruka prednosť pred pokračovaním väzby\n(I. ÚS 239/04, II. ÚS 38/05, II. ÚS 60/08).\nZákladné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, preto\npri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy\nzákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného\nporušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17\nods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak\nintegrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5\n17\n\nods. 1 dohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5\nods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne\nprávo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov\n(Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň\nmusí byť v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou\n(Morsink v. Holandsko z 11. 5. 2004).\nPodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie\nponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu\nobvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka nad obvineným.\nPodľa § 80 ods. 2 tretej vety Trestného poriadku ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť\nzávažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo\nobvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo\nsľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.\nV relevantnej časti odôvodnenia svojho uznesenia krajský súd uviedol, že okresný\nsúd „správne zistil, že v tom štádiu trestného stíhania, v ktorom napadnutým uznesením\no väzbe obvineného rozhodol, jednak neboli u neho zistené ani žiadne také okolnosti\ncharakterizujúce povahu prejednávaného prípadu ani jeho osobu, ktoré by odôvodňovali\nzáver o možnosti nahradiť dôvody u neho pretrvávajúcej väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, ani (a tobôž)\nustanovením § 80 odsek 2 (veta tretia) Trestného poriadku požadované výnimočné okolnosti\nprejednávaného prípadu, jednak že ďalšie trvanie väzby v prejednávanej veci nie je\nu obvineného v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti, pričom aj dôvodnosť\noboch týchto záverov je opodstatnená tými istými skutočnosťami, okolnosťami a právnymi\núvahami, ktoré v odôvodnení napadnutého stupňa uviedol súd prvého stupňa, na ktoré\n18\n\nnadriadený súd preto iba ako na zákonu zodpovedajúce a vykonanými dôkazmi\nopodstatnené poukazuje, nepovažujúc za potrebné ich ani spresniť, ani (inak ako\ns poukazom na absenciu výnimočných okolností prípadu) doplniť.\nPodľa názoru nadriadeného súdu sú závery súdu prvého stupňa dostatočné,\npodrobné a presvedčivé. V žiadnom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ ­ obvinený ako aj jeho obhajcovia majú\nna posudzovanú vec odlišný názor, sama osebe nezakladá porušenie ním označených\npráv.“.\nOkresný súd, s ktorého odôvodnením uznesenia sa krajský súd stotožnil\na v podrobnostiach na ne poukázal, k dôvodom trvania väzby uviedol, že „doteraz zistené\nskutočnosti stále nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, tento má znaky obzvlášť závažného zločinu poisťovacieho podvodu podľa § 223\nodsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na § 138\npísmeno b), písmeno i) Trestného zákona a iné a naďalej sú dané dôvody na podozrenie, že\nho spáchal obvinený ako jeden z členov organizovanej skupiny.\nVyššie uvedené skutočnosti bez akejkoľvek relevantnej zmeny v prospech obvineného\nvyplývajú zo zadovážených dôkazov (výsluchy niektorých spoluobvinených, svedkov a tiež\nosôb, ktorým bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia), pričom tieto všetky súd prvého\nstupňa uvádzal už v čase rozhodovania o návrhu prokurátora na vzatie obvineného\ndo väzby, ale tiež pri rozhodovaní o predchádzajúcej žiadosti obvineného o prepustenie\nz väzby na slobodu a tiež pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty\ntrvania väzby obvineného...\nAko súd už niekoľkokrát odôvodňoval, obvinený je členom rodiny\njeho matka (\n(\n\n), jeho sestra (\n\n, kde\n\n) ako aj jeho švagor\n\n) sú toho času vo väzbe a rovnako tak sú z hľadiska právnej kvalifikácie\n\nvyšetrovaného skutku považovaní za členov organizovanej skupiny, čo je aj v tomto štádiu\ntrestného konania nezmenené. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že blízke príbuzenské\nvzťahy a rodinné väzby zvyšujú dôvodnosť obavy, že by medzi týmito osobami nielen mohlo\nprichádzať k vzájomnému ovplyvňovaniu, výmene informácií alebo k ich skresľovaniu\n19\n\nna účely marenia skutočností závažných pre trestné stíhanie, ale že medzi spoluobvinenými\nk podávaniu inštrukcií, pokynov a k výmene informácií v čase ich pobytu na slobode\nuž aj prišlo (čo zreteľne vyplýva z odposluchov). Z výsledkov dokazovania uskutočneného\nprostredníctvom dlhodobo nasadených informačnotechnických prostriedkov tiež vyplynulo,\nže obvinený mal byť súčasťou skupiny, ktorá mala pripravovať, organizovať a aj vykonávať\nnielen jednotlivé čiastkové útoky vyšetrovaného trestného činu (jednotlivé poistné udalosti),\nale mal mať vedomosť a mal sa aj podieľať na usmerňovaní ďalších na veci\nzainteresovaných osôb vo vzťahu k obsahu ich výpovedí pred štátnymi orgánmi.\nOkrem toho, obvinený bol v neustálom kontakte s ostatnými členmi organizovanej\nskupiny, najmä s rodinou\n\n, pričom mal mať jedno z hlavných, ak nie priamo\n\nrozhodujúce postavenie v organizovanej skupine, z ktorej jednotlivými členmi mal mať\nspoločné záujmy, a preto dôvodná obava, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu\nmohol vyvíjať aktivity smerujúce k ovplyvňovaniu či už spoluobvinených alebo svedkov,\nzostáva zachovaná, a to bez ohľadu na to, že vo veci už boli vypočutí viacerí svedkovia.\nZ vyššie uvedených odposluchov vyplynulo aj dôvodné podozrenie, že by obvinený\nmal tendenciu opustiť miesto trvalého bydliska a skrývať sa pred orgánmi činnými\nv trestnom konaní na účely vyhnutia sa trestnému konaniu a vzhľadom na takto získané\ndôkazy sa dôvodnosť obavy z jeho úteku nielenže nezmenila, ale ani zmeniť nemohla\na v súvislosti so skutočnosťou, že obvinenému reálne hrozí uloženie vysokého trestu, je táto\nobava ešte zvýšená.\nOkrem vyššie uvedeného, súd rovnako tak zotrváva na závere, že žiadnym spôsobom\nneprišlo ani ku zmene, či eliminovaniu dôvodnej obavy z pokračovania v páchaní trestnej\nčinnosti zo strany obvineného pre prípad, že by bol prepustený na slobodu (tzv. preventívna\nväzba), nakoľko aj naďalej zostávajú zachované doposiaľ zistené skutočnosti, že k páchaniu\nvyšetrovanej trestnej činnosti malo prichádzať po dlhší čas a to vo veľkom rozsahu, pričom\nnajpravdepodobnejším motívom jej páchania bol finančný profit, teda zištný motív.\nVyšetrovaná trestná činnosť mala jednotlivým členom organizovanej skupiny, vrátane\nsamotného obvineného, slúžiť na zabezpečenie nadštandardného finančného, resp.\nmajetkového statusu. V predmetnej trestnej veci sa podľa názoru súdu jedná priamo\no učebnicový príklad odôvodnenosti tzv. preventívnej väzby, keďže táto sa nateraz\n20\n\nnepochybne vyznačuje viacerými charakteristickými znakmi, medzi nimi najmä: rozsiahla\nmajetková trestná činnosť, páchaná po dlhšiu dobu, páchaná opakovaním činov\nnapĺňajúcich znaky rovnakej skutkovej podstaty a páchaná až do zadržania obvinených\nosôb.\nAvšak, napriek tomu, že súd zistil dôvodnosť väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno a),\npísmeno b), písmeno c) Trestného poriadku, zaoberal sa samozrejme aj návrhom\nobvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a tiež\nargumentom obhajoby, že je potrebné skúmať pomer medzi verejným záujmom držať osobu\nvo väzbe a právami obvineného na osobnú slobodu (zásada primeranosti a zdržanlivosti).\nHoci to súd už viackrát uvádzal, znova musí zopakovať, že v danom prípade by\npre takýto postup (alternatívne rozhodnutie o väzbe) musel najskôr zistiť určité konkrétne\nmimoriadne okolnosti, pretože zákon nahradenie väzby u osoby, ktorá je stíhaná\npre obzvlášť závažný zločin, zistenie takýchto mimoriadnych okolností vyžaduje.\nV nadväznosti na splnenie tejto zákonnej podmienky súd konštatuje, že také okolnosti\nnezistil. Tieto v žiadnom prípade nemôžu spočívať v okolnostiach samotného prípadu,\npretože sa jedná o dlhší čas páchaný obzvlášť závažný trestný čin formou organizovanej\nskupiny, v dôsledku ktorého mala byť spôsobená škoda vo veľkom rozsahu a tiež nemôžu\nspočívať a ani nespočívajú v osobe obvineného, či v jeho osobných pomeroch, skôr naopak.\nPokiaľ išlo o zásadu primeranosti a zdržanlivosti, s poukazom ako na dôvody väzby\ntak aj na dĺžku jej trvania, dospel súd k záveru, že v danom prípade, zohľadniac všetky jeho\nokolnosti a zohľadniac tiež osobu obvineného, zreteľne prevažuje záujem štátu na držaní\nobvineného vo väzbe nad jeho právom na osobnú slobodu. Preto bol súd toho názoru, že\ndosiahnuť účel väzby nebude možné v danom prípade jej nahradením, berúc pri tom\ndo úvahy fakt, že väzba nie je a nesmie byť trestom.“.\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že ústavný súd v rámci svojej predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti nespochybnil zákonné obmedzenie vyplývajúce z § 80 ods. 2\nTrestného poriadku, podľa ktorého je možné väzbu osoby obvinenej z obzvlášť\nzávažného zločinu nahradiť ponúknutou zárukou, sľubom alebo dohľadom, len ak to\nodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Aplikáciu uvádzanej zákonnej úpravy ústavný\n21\n\nsúd v mnohých predchádzajúcich prípadoch (napríklad I. ÚS 113/08, III. ÚS 387/2010,\nII. ÚS 466/2012, IV. ÚS 559/2012, I. ÚS 132/2013 alebo II. ÚS 149/2014) považoval\nza ústavne akceptovateľnú a nevidel žiadne známky arbitrárnosti v rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ktoré v prípadoch, o aké pri stíhaní za obzvlášť závažné zločiny ide,\npre nahradenie väzby zárukami väzbu nahradzujúcimi vyžadovali existenciu výnimočných\nokolností prípadov.\nNa dodržanie limitov označeného základného práva na slobodu a bezpečnosť podľa\nčl. 5 ods. 3 dohovoru je potrebné, aby možnosť nahradenia väzby zárukou procesnoprávne\npredpisy na úrovni zákona súdnym orgánom rozhodujúcim o väzbe osoby obvinenej\numožňovali. K porušeniu čl. 5 ods. 3 dohovoru by došlo, ak by právne predpisy vopred\nvylúčili každý súdny prieskum väzby, ako aj možnosť domôcť sa v priebehu súdneho\nkonania prepustenia z väzby poskytnutím peňažnej záruky. Len nemožnosť určitých\nkategórií zadržaných, ktorí boli obvinení zo závažných trestných činov, žiadať úspešne\no dočasné prepustenie na slobodu je jednoznačne v rozpore so samotným právom\npriznaným v druhej časti vety čl. 5 ods. 3 dohovoru (pozri rozsudok ESĽP vo veci Krejčíř\nproti Českej republike č. 39298/04 a č. 8723/05 z 26. 3. 2009).\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že pokiaľ v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti ústavný súd vyslovil porušenie čl. 5 ods. 3 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy v súvislosti\ns rozhodovaním o väzbe obvinených, k vyhoveniu sťažnosti a vysloveniu porušenia\nniektorého z označených práv pristúpil v zásade len v prípadoch, v ktorých všeobecné súdy\nopomenuli rozhodnúť o žiadosti o nahradenie väzby zárukou (napríklad I. ÚS 100/04,\nI. ÚS 239/04, IV. ÚS 215/2010). V danom prípade však z obsahu uznesenia krajského súdu\nvyplýva, že krajský súd (rovnako ako okresný súd) sa žiadosťou sťažovateľa o nahradenie\nväzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zaoberali a zvažovali možnosť nahradenia väzby z hľadiska, či by prepustenie\nsťažovateľa neohrozilo dosiahnutie účelu trestného konania, avšak nevzhliadli také\nvýnimočné okolnosti sťažovateľovho prípadu, ktoré by jeho prepustenie z väzby\nza súčasného poskytnutia väzbu nahradzujúcej záruky odôvodňovali. Samotná požiadavka\n22\n\nexistencie výnimočných okolností na prepustenie z väzby osoby stíhanej pre podozrenie\nzo spáchania obzvlášť závažného zločinu vo svojej podstate predpokladá vyššiu mieru\nrizika, že osoby stíhané za závažnú trestnú činnosť by sa v prípade ich prepustenia z väzby\nsnažili utiecť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, pôsobili na svedkov,\nznalcov či spoluobvinených s úmyslom mariť objasňovanie skutočností závažných\npre trestné stíhanie či pokračovali v trestnej činnosti. Podmienka zisťovania takýchto\nvýnimočných okolností na nahradenie väzby zárukou tak podľa názoru ústavného súdu\nsleduje legitímny cieľ a je ústavne udržateľná.\nPodľa názoru ústavného súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu\nobstojí aj z hľadiska procesných záruk spravodlivého procesu, ktoré sú implicitnou súčasťou\noznačeného základného práva na osobnú slobodu. Uznesenie krajského súdu totiž\ndostatočne reaguje na relevantné právne otázky nastolené sťažovateľom (najmä,\nči vyžadovanie výnimočných okolností prípadu pre prijatie väzbu nahradzujúcich inštitútov\nje praxou prekonané). Sťažovateľom formulované argumenty podľa názoru ústavného súdu\nprezentujú len nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom krajského súdu vysloveným v jeho\nprávnej veci, ten však nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského\nsúdu svojím vlastným. Prípadný zásah ústavného súdu spočívajúci v nahradení právneho\nnázoru krajského súdu je možné realizovať len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, v zmysle ustálenej judikatúry by mohol\nnahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,\nzjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nZ uvedených dôvodov považoval ústavný súd sťažnosť aj vo zvyšnej časti, ktorou\nbolo namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 ústavy uznesením krajského súdu\nza zjavne neopodstatnenú, a to pre absenciu príčinnej súvislosti medzi týmto obsahom\nsťažovateľom označených práv a uznesením krajského súdu.\n23\n\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako celok odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti a čiastočne aj z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už\nbez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými\nv sťažnosti (najmä návrhom na jeho prepustenie z väzby).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2015\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-nahradenie väzby", "súd-nestrannosť", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "väzba-žiadosť o prepustenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2"}, {"guid": "ussr:b65933af-1d9c-4a8b-809e-03ca6c2d75ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 227/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 227/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b65933af-1d9c-4a8b-809e-03ca6c2d75ac"}, {"guid": "ussr:453faffb-a659-4c47-a95e-4194d86c8327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:453faffb-a659-4c47-a95e-4194d86c8327"}, {"guid": "ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec"}, {"guid": "ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9"}, {"guid": "ussr:f091fa71-5e82-462e-affe-86c6d0a88fd4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2012 z 18. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f091fa71-5e82-462e-affe-86c6d0a88fd4"}, {"guid": "ussr:ab4658f5-595e-4a7a-a034-438e05c4be82", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab4658f5-595e-4a7a-a034-438e05c4be82"}, {"guid": "ussr:bf1a7c09-824a-4263-9ee3-7aacbbc3d4f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf1a7c09-824a-4263-9ee3-7aacbbc3d4f5"}, {"guid": "ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852"}, {"guid": "ussr:4e5f6c2d-3a31-447d-92ed-5cf3cd74af34", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/09 z 29. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e5f6c2d-3a31-447d-92ed-5cf3cd74af34"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:5eb2fee3-99eb-45f3-87a2-c329f44f7f85", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5eb2fee3-99eb-45f3-87a2-c329f44f7f85"}, {"guid": "ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 113/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:224e9029-addd-43d0-a73f-368f92625f81", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/05 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:224e9029-addd-43d0-a73f-368f92625f81"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/05 z 9. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae41aebf-4298-405d-8abb-907344bc1702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.657.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 657/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 657/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.657.2025.1"}, {"guid": "ussr:ef121728-a1c8-42ef-9d1f-ebf5a3363411", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.595.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.595.2025.1"}, {"guid": "ussr:c4e2fce6-71fe-41cc-997a-a473b1261d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.317.2024.2"}, {"guid": "ussr:89387240-1545-467e-9c88-44d64ede3ec6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.556.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 556/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 556/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.556.2023.1"}, {"guid": "ussr:0a543c9b-00a3-47c7-9362-a31e95e77c3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.27.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2022 z 25. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.27.2022.1"}, {"guid": "ussr:a020fd9b-d59a-421d-ac14-5407d20dbe24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.628.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 628/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 628/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.628.2021.1"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:7e356665-8c2d-4f97-848f-cbd9da8d170f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.10.2019.1"}, {"guid": "ussr:e6e89e9d-df7d-484a-8a3b-ed6e52eb23fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.104.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 104/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 104/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.104.2018.1"}, {"guid": "ussr:a22734c5-0256-44c4-939c-62c78a159b48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.250.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.250.2017.1"}, {"guid": "ussr:0927dc50-69c4-4f22-b08a-b1fe046585ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1"}, {"guid": "ussr:7a7f8c57-6d54-45bf-8797-69493e2e91fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.478.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 478/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 478/2015 z 7. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.478.2015.1"}, {"guid": "ussr:799f9e64-e94c-4b41-8148-e3e309aa3ee6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.454.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 454/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.454.2015.1"}]}